
Bonasa — Phasianidae (bažantovité)
Najmenší európsky tetrov 34–39 cm s charakteristickým žlto-hnedo-šedo-čierno-pruhovaným perím a malou chocholkou na hlave.
Identifikačné znaky samca:
Identifikačné znaky samice:
Vzácna stratégia medzi tetrovmi — pár sa formuje na celý rok, obaja rodičia ochraňujú teritórium 30–50 ha.
Teritoriálne volanie samca je vysoký, jemný píšťalkový hlas „pii-tií-tií-tií" (~7–8 kHz). Trvá 1–2 s, opakuje sa každých 30–60 s. Počuteľný z 100–200 m. Samica odpovedá podobným pískaním — pár si tak udržuje kontakt v hustom poraste. Vrchol vokalizácie marec–máj. Doplnené krátkym „pip-pip" pri ohrození.
Pár sa formuje na celý rok. Samec píska teritoriálne „pii-tií-tií", samica odpovedá. Tok tichý, v hustom poraste.
Samica znáša žltohnedé vajcia (~40 × 30 mm) v intervaloch 1,5 dňa. Hniezdo skryté pri pne alebo padnutom strome.
Sedí výhradne samica, ktorá hniezdo opúšťa len 2× denne. Samec ochraňuje teritórium.
Kuriatka nidifúgne — opúšťajú hniezdo prvý deň. Žltohnedé páperie s tmavými pruhmi. Prvý mesiac výhradne živočíšna potrava.
Mláďatá vedie pár v kŕdli rodiny. Lietať začínajú v 10 dňoch, plne v 3–4 týždňoch.
Juvenily sa rozptyľujú v septembri–októbri. Pohlavná zrelosť v 1. roku.
| Jariabok hôrny | Tetrov hluchán | Tetrov hoľník | Prepelica poľná | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 34–39 cm | 70–115 cm (♂) | 40–55 cm (♂) | 16–18 cm |
| Váha | 305–500 g | 3,5–6,5 kg (♂) | 0,9–1,4 kg (♂) | 70–135 g |
| Dožitie | 7–10 r | 10–12 r | 5–6 r | 3–5 r |
| Hlučnosť | 3/5 | 5/5 | 5/5 | 2/5 |
| Cena (SK) | Chránený SR | Chránený SR | Prísne chránený SR | SR migrant |
| Povaha | Monogamný, lesný, najmenší | Najväčší EÚ tetrov, ihličiar | Skupinový lek, lyrový chvost | Spev „but-but-but", migrant |
| Dostupnosť v SR | SR Karpaty, ihličnaté lesy | Tatry, N. Tatry, V. Fatra | Tatry, N. Tatry, V. Fatra | SR polia, lúky |
Príznaky: Strata súvislých lesov pri ťažbe a výstavbe lesných ciest
V SR po lykožrútovej kalamite v Tatrách (2004–2014) bola časť optimálneho biotopu narušená.
Príznaky: Likvidácia jelšových porastov pri lesnom hospodárení
Jelša sivá a breza tvoria 40–50 % zimnej stravy. Strata krovín pri lesných cestách znižuje zimné prežitie.
Príznaky: Líška obyčajná, jastrab veľký, kuna lesná
Smrteľnosť kuriatok dosahuje 60–70 % počas prvého mesiaca.
Príznaky: Strata sneženia, predátorská sezóna celoročne
Snehové komory v zime sú dôležitá tepelná izolácia. Teplé zimy bez snehu zvyšujú energetické nároky.
Najmenší európsky tetrov — dosahuje len 34–39 cm a hmotnosť 305–500 g. Ide o veľkosť holuba domáceho, no s typickou postavou tetrova.
Monogamný pár na celý rok — vzácna stratégia medzi tetrovmi (väčšina je polygamná). Pár sa formuje na jeseň a zostáva spolu počas celej hniezdnej sezóny aj zimy.
SR populácia stabilná — odhadom 2 000–5 000 jedincov (ŠOP SR). Kľúčové lokality: Vysoké Tatry, Nízke Tatry, Veľká Fatra, Polonínsky NP, Slovenský raj, Strážovské vrchy.
Vysoký píšťalkový hlas „pii-tií-tií-tií" (7–8 kHz) je na hranici počuteľnosti pre starších ľudí. Diagnostický znak — žiadny iný európsky tetrov nemá takýto vysoký hlas.
Špecialista na jelšovo-brezové porasty — 40–50 % zimnej stravy tvoria púčiky a jahňady jelše a brezy. Bez týchto stromov nie je možné zimné prežitie v SR Karpatoch.
Karpatský poddruh B. b. rupestris — endemická forma karpatského oblúka, oddelená od škandinávskej populácie už od poslednej doby ľadovej (~10 000 rokov).
Snehové komory — v zime sa zahrabáva do snehu, kde si vytvára „iglu" s teplotou 0 až –5 °C. Tepelná izolácia šetrí 30–40 % energie.
V SR je jariabok hôrny chránený od roku 1972. Lov je zakázaný. Druh je súčasťou Národného akčného plánu pre kurovité vtáky Karpát.
V SR žije v karpatskom oblúku — Vysoké Tatry, Nízke Tatry, Veľká Fatra, Polonínsky NP, Slovenský raj, Strážovské vrchy. Populácia je stabilná — odhadom 2 000–5 000 jedincov (ŠOP SR). Vyžaduje zmiešané a ihličnaté lesy 500–1 500 m s podrastom čučoriedky.
Hlavné rozdiely: (1) veľkosť — najmenší európsky tetrov (34–39 cm); (2) monogamný — pár na celý rok (ostatné tetrovy polygamné); (3) hlas — vysoký píšťalkový (vs hlboké bublanie u hoľníka); (4) biotop — hustý les (vs otvorené hole).
Stredne malý tetrov 34–39 cm s žlto-hnedo-šedo-čierno-pruhovaným perím. Samec má čiernu hrudnú „bradu" a malú chocholku, samica je svetlejšia bez brady. Krídla majú typický flush vzor pri vzlete.
40–50 % zimnej stravy tvoria púčiky a jahňady jelše sivej a brezy, ktoré odhrýza z vetiev v korunách stromov. Doplnené brusnicami pod snehom a vresovcom. Bez jelšových porastov nie je možné zimné prežitie.
Áno, v SR chránený celoročne podľa Vyhlášky MŽP SR č. 170/2021 a Smernice EÚ o vtáctve 2009/147/ES (príloha I). Lov bol zakázaný od roku 1972. ŠOP SR vedie monitoring v karpatskom oblúku.
Vedecký názov: Bonasa bonasia (Linnaeus, 1758). Patrí do čeľade Phasianidae (bažantovité).
Zdroj: IOC World Bird List v15.2, BirdLife DataZone, Wikipedia.
Hlavné lokality druhu:
IUCN: LC (2024) | SR: chránený, populácia stabilná ~2 000–5 000 jedincov