
Lyrurus — Phasianidae (bažantovité)
Stredne veľký tetrov s pohlavnou dimorfiou: samec čierny s modrým leskom a lyrovým chvostom, samica žltohnedá pruhovaná.
Identifikačné znaky samca:
Identifikačné znaky samice:
Lek je stále tokanisko, kde sa 5–20 samcov zhromažďuje ráno apríl–máj. Dominantný samec v centre získa 50–80 % kopulácií.
Tok je skupinový — 5–20 samcov vydáva hlboké „bublanie" (Kullern) počuteľné z 1–2 km. Bublanie pripomína vrenie vody v hrnci a trvá 5–10 minút v jednej fáze. Doplnené ostrým „čuf-šíí" (Zischen) pri stretnutí samcov. Samice vydávajú varovné „gokk-gokk" pri ohrození. Vrchol toku apríl–máj, pred úsvitom 4:00–6:00.
Skupinový „lek" 5–20 samcov na stálom tokanisku. Dominantný samec v centre, mladí samci na okrajoch. Tok pred úsvitom 4:00–6:00.
Samica znáša žltohnedé vajcia s tmavými škvrnami (~50 × 36 mm) v intervaloch 1,5 dňa. Hniezdo skryté v tráve alebo pod kosodrevinou.
Sedí výhradne samica, ktorá hniezdo opúšťa len 1–2× denne. Samec sa starostlivosti nepodieľa.
Kuriatka nidifúgne — opúšťajú hniezdo prvý deň. Pokryté žltohnedým páperím s tmavými pruhmi. Prvé 2 týždne živočíšna potrava.
Mláďatá vedie samica v kŕdli. Lietať začínajú v 10 dňoch (krátke prelety), plne v 4 týždňoch.
Juvenily sa rozptyľujú v septembri–októbri. Pohlavná zrelosť v 1. roku, ale samce sa pária až v 2.–3. roku.
| Tetrov hoľník | Tetrov hluchán | Jariabok hôrny | Bažant snežný | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 40–55 cm (♂) | 70–115 cm (♂) | 34–39 cm | 34–36 cm |
| Váha | 0,9–1,4 kg (♂) | 3,5–6,5 kg (♂) | 305–500 g | 440–640 g |
| Dožitie | 5–6 r | 10–12 r | 7–10 r | 4–5 r |
| Hlučnosť | 5/5 | 5/5 | 3/5 | 5/5 |
| Cena (SK) | Prísne chránený SR | Chránený SR | Chránený SR | Kriticky ohrozený SR |
| Povaha | Skupinový lek, lyrový chvost | Najväčší EÚ tetrov, ihličiar | Monogamný, lesný | Biele zimné perie, alpine |
| Dostupnosť v SR | Tatry, N. Tatry, V. Fatra | Tatry, N. Tatry, V. Fatra | SR Karpaty, ihličnaté lesy | Vysoké Tatry, 1 800+ m |
Príznaky: Zánik tradičných pasienkov a vznik súvislého lesa
V SR za posledných 50 rokov došlo k zarastaniu tradičných pasienkov v Tatrách a Nízkych Tatrách (koniec pastvy oviec). Strata otvorených plôch je hlavná hrozba pre tok.
Príznaky: Turisti, fotografi a skialpinisti na lekoch v apríli–máji
Tokaniská v Tatrách (Belianske, Západné Tatry) sú vyznačené ako zóny pokoja. Rušenie pred 9:00 znižuje účasť samíc na toku.
Príznaky: Líška obyčajná, jastrab veľký, kuna lesná
Smrteľnosť kuriatok dosahuje 70–80 % počas prvého mesiaca. V Tatrách kľúčový predátor líška obyčajná a krkavec čierny.
Príznaky: Smrť pri lete v silnom vetre alebo hmle
V Tatrách dokumentované kolízie s lavínovými sieťami. Riešenie: viditeľné značenie drôtov UV-reflexnými prvkami.
Príznaky: Strata genetickej diverzity v izolovaných subpopuláciách
SR populácia v Tatrách a Nízkych Tatrách je geneticky izolovaná od poľskej a rakúskej populácie. Riziko inbreedingu.
Lyrový chvost samca — vonkajšie krovky chvostu sú zakrivené do tvaru lýry, čo je diagnostický znak pre rod Lyrurus (oddelený od Tetrao v roku 1832 J. Swainsonom). Pri toku samec rozvíja chvost do širokého vejára.
Skupinový tok („lek") — 5–20 samcov sa zhromažďuje na stálom tokanisku, ktoré je často používané 30+ rokov. Dominantný samec v centre získa 50–80 % kopulácií. Samice prichádzajú vybrať si partnera.
SR populácia vzácna — odhadom 150–500 jedincov (ŠOP SR). Kľúčové lokality: Vysoké a Belianske Tatry, Roháče (Záp. Tatry), Nízke Tatry. Hoľník bol predtým v SR aj v Beskydoch a Polonínach, dnes je areál fragmentovaný.
Hlboké „bublanie" (Kullern) — pri toku počuteľné z 1–2 km. Pripomína vrenie vody v hrnci a trvá 5–10 minút v jednej fáze. Doplnené ostrým „čuf-šíí" pri konfliktoch.
Brezové púčiky v zime — 50–60 % zimnej stravy tvoria púčiky brezy a jelše, ktoré odhrýza priamo z vetiev v korunách stromov. Bez brezových porastov nie je možné zimné prežitie.
Hybridi „rakelhahn" — v zónach kontaktu s tetrovom hluchánom sa občas vyskytujú hybridi (Lyrurus tetrix × Tetrao urogallus), tradične nazývaní „rakelhahn". V SR Tatrách dokumentované iba ojedinele.
Snehové komory — v zime sa zahrabáva do snehu, kde si vytvára „iglu" s teplotou 0 až –5 °C. V Tatrách dokumentované komory v hĺbke 30–60 cm.
V SR je tetrov hoľník prísne chránený od roku 1972. Lov je zakázaný a tokaniská sú monitorované ŠOP SR. Druh je súčasťou Národného akčného plánu pre kurovité vtáky Karpát.
V SR žije v Tatrách (Vysoké, Belianske, Západné — Roháče), Nízkych Tatrách a okrajovo vo Veľkej Fatre v nadmorskej výške 1 200–2 000 m. Populácia je vzácna — odhadom 150–500 jedincov (ŠOP SR). Vyžaduje mozaiku holí, kosodrevín a brezových porastov.
Hlavné rozdiely: (1) veľkosť — hoľník 40–55 cm vs hluchán 70–115 cm; (2) biotop — hoľník otvorené hole vs hluchán hustý smrekový les; (3) tok — hoľník skupinový lek vs hluchán solitérny na strome; (4) chvost — hoľník lyrový vs hluchán vejárovitý.
Lek je skupinové tokanisko, kde sa zhromažďuje 5–20 samcov na rovnej trávnatej ploche alebo skalnom výbežku. Vrchol toku apríl–máj, pred úsvitom 4:00–6:00. Samce vydávajú hlboké „bublanie" (Kullern) počuteľné z 1–2 km. Lek je prísne chránený — pozorovanie len z diaľky.
Samec (blackcock): čierny s modrým leskom hrude, biele podchvostníky, červené „obrvia", lyrový chvost, 40–55 cm. Samica (greyhen): žltohnedo-pruhovaná, bez modrého lesku, normálny chvost, 40–45 cm. Pohlavná dimorfia je výrazná.
50–60 % zimnej stravy tvoria púčiky brezy a jelše, ktoré odhrýza priamo z vetiev v korunách stromov. Doplnené brusnicami pod snehom a vresovcom na holiach. Bez brezových porastov nie je možné zimné prežitie v SR Tatrách.
Áno, v SR prísne chránený celoročne podľa Vyhlášky MŽP SR č. 170/2021 a Smernice EÚ o vtáctve 2009/147/ES (príloha II/B). Lov bol zakázaný od roku 1972. ŠOP SR vedie monitoring tokanísk a populácia je súčasťou Národného akčného plánu pre kurovité vtáky Karpát.
Vedecký názov: Lyrurus tetrix (Linnaeus, 1758). Patrí do čeľade Phasianidae (bažantovité).
Zdroj: IOC World Bird List v15.2, BirdLife DataZone, Wikipedia.
Hlavné lokality druhu:
IUCN: LC globálne (2024) | SR: prísne chránený, populácia vzácna ~150–500 jedincov