Snehuľa horská (Lagopus muta) — Rock Ptarmigan (foto: Wikimedia Commons)

Lagopus — Phasianidae (bažantovité)

Snehuľa horská

Lagopus muta (Montin, 1781) — alpíny endemit Tatier s úplnou sezónnou zmenou farby; SR poddruh L. m. helvetica

IUCN: LC globálne (2024) | SR: kriticky ohrozený, populácia 50–200 jedincov v Tatrách
Dĺžka34–36 cm
Váha440–640 g
Rozpätie54–60 cm
Snehuľa horská je vysokohorský alpíny druh — v SR žije len v najvyšších polohách Vysokých a Belianskych Tatier (1 800–2 500 m). Kľúčový adaptačný znak: biele zimné perie ako dokonalá kamufláž v snehu — jediný európsky vták s úplnou sezónnou zmenou farby. SR populácia kriticky ohrozená — odhadom 50–200 jedincov (ŠOP SR). Klimatická zmena (ústup snehu) je hlavná hrozba 21. storočia.

 Identifikácia — diagnostické znaky

Stredne malý alpíny druh 34–36 cm s úplnou sezónnou zmenou farby — biele zimné perie ako kamufláž v snehu.

Identifikačné znaky samca:

  • V lete hnedá s tmavými škvrnami na chrbte
  • V zime biele perie s čiernym chvostom a maskou cez oko
  • Červené „obrvia" — výrazné pri toku
  • Hmotnosť 440–640 g, dĺžka 34–36 cm
  • Pernaté nohy aj prsty — adaptácia na sneh

Identifikačné znaky samice:

  • V lete hnedá (svetlejšia než samec)
  • V zime biele perie s tmavým chvostom
  • Bez maskového vzoru cez oko (na rozdiel od samca)
  • Bez výrazných „obrviek"
  • Hmotnosť 430–540 g

 Sezónna zmena farby — 3× ročne

Jediný európsky vták s úplnou sezónnou zmenou farby — pelichá 3× ročne. Klimatická zmena túto adaptáciu mení na nevýhodu.

  • Letná farba (jún–august): hnedá s tmavými škvrnami
  • Prechodná (september–október): miešaná hnedá a biela
  • Zimná (november–marec): úplne biela (okrem chvostu)
  • Pelichanie: 3× ročne (samec aj samica)
  • Kamufláž: dokonalá v snehu
  • Klim. zmena: ústup snehu = predátori vidia vtáka

Výživa

  • Púčiky a vetvičky — vrba alpská, breza zakrpatená (zimná potrava)
  • Listy a kvety — vresovec, brusnica, dryadkat, kamzičník
  • Bobule — brusnica, šaba, šťiavica horská
  • Semená horských tráv a ostríc
  • Hmyz a larvy — mravce, chrobáky (mláďatá výhradne)
  • Gastrolity — kamienky pre trávenie
Tip od odborníka Snehuľa horská (Lagopus muta) je vysokohorský špecialista alpínskeho pásma — v SR žije len v najvyšších polohách Vysokých Tatier (1 800–2 500 m). V zime 40 % stravy tvoria vetvičky vrby alpskej a brezy zakrpatenej, ktoré odhrýza zo snehových kotlov. Mláďatá počas prvého mesiaca potrebujú výhradne živočíšnu potravu. Kľúčový adaptačný znak: biele zimné perie ako dokonalá kamufláž v snehu — jediný európsky vták s úplnou sezónnou zmenou farby.

Hlasový prejav

Teritoriálne volanie samca je chrastivé „khoo-rrrr" alebo „kar-r-r-r-r-r" — krátky chrapľavý zvuk trvajúci 1–2 s. Počuteľný z 200–300 m. Vrchol vokalizácie apríl–jún. Samica vydáva tichý „kuh-kuh" pri komunikácii s mláďatami. Pri toku samec vykonáva krátky predvádzací let.

Typické zvuky

  • Teritoriálne „khoo-rrrr" samca — chrastivý zvuk, 200–300 m
  • Predvádzací let — krátky let nad územím s krídlovým tleskotom
  • Kuh-kuh samice — kontakt s mláďatami
  • Alarmový hlas — krátke „kr-kr" pri ohrození
  • Žobravé volanie kuriatok — vysoké „píp-píp"

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok — samec teritoriálne spieva na skalách (apríl–jún)
Hniezdenie — samica znáša 5–9 vajec do plytkej jamky pri kameni
Inkubácia 21–24 dní, kuriatka nidifúgne, vodí ich samica
Pelichanie 3× ročne — hnedá letná, biela zimná, prechodná jeseň
Rezident — celoročne v alpínske pásmo Tatier nad 1 800 m
Zima — vetvičky vŕby v snehových kotloch, biele perie ako kamufláž

Prostredie a požiadavky

Hniezdo
Plytká jamka pri kameni alebo v skalnej štrbine, vystlaná suchými lišajníkmi a perím
Samica vyhrabe jamku 18–22 cm v priemere. Vajcia 5–9, žltohnedé s tmavými škvrnami, ~43 × 30 mm.
Nadmorská výška
1 800–2 500 m n. m. — alpínske pásmo Tatier
V SR optimum 2 000–2 400 m. V Alpách až 3 000 m, v Himalájach do 4 000 m. Najvyššie žijúci európsky tetrov.
Biotop
Skalnaté terény, kamenné moria, vresovcové plochy s vrbou alpskou a brezou zakrpatenou
Vyžaduje otvorené alpínske pásmo bez stromov. Mozaika skál (úkryt, tok) a vegetácie (potrava).
Teplota
Alpínska — od –30 °C v zime do +20 °C v lete
Tolerantný na extrémny chlad. V zime spí v snehových komorách (0 až –5 °C aj pri –30 °C vonku).
Voda
Plesá, sneh, rosa na trávach
Vodu získava aj zo snehu a rosy. Lehoty zo snehových kotlov.
Spoločnosť
Monogamný — pár v hniezdnej sezóne, v zime malé kŕdle
Pár sa formuje pred hniezdnou sezónou (apríl). Samec ochraňuje teritórium. V zime kŕdle 3–10 jedincov.

Rozmnožovací cyklus

Tok
Apríl–jún

Samec spieva chrastivé „khoo-rrrr" zo skalných výbežkov. Vykonáva krátky predvádzací let s krídlovým tleskotom. Pár sa formuje pred tokom.

Znáška
5–9 vajec (priemer 7)

Samica znáša žltohnedé vajcia s tmavými škvrnami (~43 × 30 mm) v intervaloch 1,5 dňa. Hniezdo dobre maskované pri kameni alebo v skalnej štrbine.

Inkubácia
21–24 dní

Sedí výhradne samica. V studenom alpínskom klíme inkubácia kratšia ako u iných tetrovov.

Liahnutie
Jún–júl

Kuriatka nidifúgne — opúšťajú hniezdo prvý deň. Žltohnedé páperie s tmavými pruhmi. Prvé 2 týždne výhradne živočíšna potrava.

Mláďatá
10–12 týždňov so samicou

Lietať začínajú v 10 dňoch (krátke prelety), plne v 3–4 týždňoch. Veľmi rýchly rast kvôli krátkej alpínskej sezóne.

Samostatnosť
12–14 týždňov po vyliahnutí

Juvenily sa rozptyľujú v septembri. Prvú zimu prežívajú v rodinnom kŕdli. Pohlavná zrelosť v 1. roku.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Snehuľa horská 34–36 cm Snehuľa kapcavá 35–43 cm Hlucháň hôrny 70–115 cm (♂) Tetrov hoľniak 40–55 cm (♂)
Snehuľa horská Snehuľa kapcavá Hlucháň hôrny Tetrov hoľniak
Dĺžka34–36 cm35–43 cm70–115 cm (♂)40–55 cm (♂)
Váha440–640 g430–810 g3,5–6,5 kg (♂)0,9–1,4 kg (♂)
Dožitie4–5 r5 r10–12 r5–6 r
Ochrana / poznámkaKriticky ohrozený SRV SR nehniezdiChránený SRPrísne chránený SR
CharakteristikaBiele zimné perie, alpineBoreál tundra, biele perie zimaNajväčší EÚ tetrov, ihličiarSkupinový lek, lyrový chvost
AreálVysoké Tatry, 1 800+ mŠkandinávia, Sibír, BritániaTatry, N. Tatry, V. FatraTatry, N. Tatry, V. Fatra

Zaujímavosti

1

Biele zimné perie je dokonalá kamufláž v snehu — jediný európsky vták s úplnou sezónnou zmenou farby. Pelichá 3× ročne: hnedá letná (jún–august), prechodná jesenná (september–október), biela zimná (november–marec).

2

Najsevernejší a najvyššie žijúci tetrov — v Tatrách 1 800–2 500 m, v Himalájach do 4 000 m, v Špicbergoch (L. m. hyperborea) až nad 80° severnej šírky. Cirkumpolárna distribúcia.

3

SR populácia kriticky ohrozená — odhadom 50–200 jedincov (ŠOP SR). Žije len vo Vysokých a Belianskych Tatrách v alpínskom pásme nad 1 800 m. Pred 100 rokmi populácia podstatne väčšia, dnes geneticky izolovaná.

4

Klimatická zmena — kritická hrozba — v Tatrách za posledných 50 rokov pokles snehovej pokrývky o ~30 %. Biele zimné perie sa stáva nevýhodou (predátori vidia vtáka v hnedej krajine). Modelovanie predpovedá, že druh môže v Tatrách vyhynúť do roku 2050.

5

Snehové komory — v zime sa zahrabáva do snehu, kde si vykope „iglu" s teplotou 0 až –5 °C, kým vonkajšia teplota klesá pod –30 °C. Tepelná izolácia snehu šetrí 50 % energie.

6

Cirkumpolárna distribúcia — žije od Tatier a Álp cez Škandináviu, Island, Špicbergy, Sibír po Aliasku a Kanadu. Spolu cca 30 poddruhov, čo je jeden z najväčších počtov medzi vtákmi.

7

Tatranský poddruh L. m. helvetica — alpský poddruh, vyskytujúci sa v Alpách, Tatrách a Pyrenejách. SR populácia je východne najodľahlejšia v Európe — izolovaná od alpskej populácie.

8

V SR je snehuľa horská symbol vysokohorskej prírody Tatier. Tatranský národný park (TANAP) vedie jeho monitoring od roku 1948 a má pôsobiace zóny pokoja v alpínskom pásme.

Taxonomická klasifikácia

species Snehuľa horská
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Galliformes
Čeľaď Phasianidae (bažantovité)
Rod Lagopus Brisson, 1760
Druh L. muta (Montin, 1781)
Poddruh SR L. m. helvetica (Thienemann, 1829) — alpský poddruh (vrátane Tatier)
Poddruhy Uznávaných ~30 poddruhov v cirkumpolárnej oblasti. V SR žije L. m. helvetica (Tatry, Alpy, Pyreneje). Ďalšie: L. m. muta (Škandinávia), L. m. millaisi (Škótsko), L. m. islandorum (Island), L. m. hyperborea (Špicbergy), L. m. rupestris (Severná Amerika), L. m. evermanni (Aleúty).

? Často kladené otázky

V SR žije len v najvyšších polohách Vysokých a Belianskych Tatier (1 800–2 500 m) v alpínskom pásme nad hornou hranicou lesa. Populácia je kriticky ohrozená — odhadom 50–200 jedincov (ŠOP SR). Geneticky izolovaný od alpskej populácie.

Biele zimné perie je dokonalá kamufláž v snehu proti predátorom (krkavec čierny, orol skalný, líška). Snehuľa horská je jediný európsky vták s úplnou sezónnou zmenou farby — pelichá 3× ročne (hnedá letná, prechodná, biela zimná). Klimatická zmena túto adaptáciu mení na nevýhodu.

Hlavné rozdiely: (1) biotop — snežný alpínske pásmo nad hornou hranicou lesa (1 800+ m), vrchovinný boreálne lesy a tundru (200–1 200 m); (2) veľkosť — snežný menší (34–36 cm), vrchovinný väčší (35–43 cm); (3) zimné perie — snežný úplne biele, vrchovinný biele s čiernym chvostom; (4) SR — snežný len v Tatrách, vrchovinný v SR nehniezdi.

(1) Klimatická zmena — ústup snehu znižuje účinnosť kamufláže, predpoveď vyhynutia do 2050; (2) Rušenie turistami a skialpinistami v hniezdnej sezóne; (3) Predácia krkavcom čiernym (adaptoval sa na vysokohorské lokality); (4) Lyžiarske strediská (Lomnické sedlo); (5) Genetická izolácia malej populácie.

Áno, v SR prísne chránený podľa Vyhlášky MŽP SR č. 170/2021 a Smernice EÚ o vtáctve 2009/147/ES (príloha I — druhy s prísnou ochranou). Lov bol zakázaný od roku 2001. ŠOP SR vedie národný akčný plán (NAP) a monitoring v Tatranskom národnom parku.

IUCN Least Concern (2024) globálne — vďaka cirkumpolárnej distribúcii (cca 30 poddruhov, populácia v miliónoch v Sibíri a Severnej Amerike). No v izolovaných alpínskych populáciách (Tatry, Alpy, Pyreneje) je kriticky ohrozený kvôli klimatickej zmene.

 Taxonómia

Vedecký názov: Lagopus muta (Montin, 1781). Patrí do čeľade Phasianidae (bažantovité).

Zdroj: IOC World Bird List v15.2, BirdLife DataZone, Wikipedia.

 Areál — výskyt druhu

Hlavné lokality druhu:

  • Lomnický štít a okolie: alpínske pásmo 1 800–2 500 m
  • Gerlachovský štít: kľúčové hniezdisko
  • Belianske Tatry: Murán, Havran
  • Západné Tatry (Roháče): okrajová populácia
  • Skalnaté pleso a Hrebienok: monitoring ŠOP SR
  • Hraničné pohorie s Poľskom: občasné prelety

 Právny status

IUCN: LC globálne (2024) | SR: kriticky ohrozený, populácia 50–200 jedincov v Tatrách

 Areál

Areál: hlavné lokality výskytu druhu.

 Video — Snehuľa horská

Lagopus muta v alpskom prostredí

Snehuľa horská Lagopus muta vo voľnej prírode

Lagopus muta v zime

Ako prežíva snehuľa horská zimu

 Cudzie názvy

Slovensky:   Snehuľa horská, Česky:   Bělokur horský, Anglicky:   Rock Ptarmigan, Nemecky:   Alpenschneehuhn, Francúzsky:   Lagopède alpin, Taliansky:   Pernice bianca, Španielsky:   Lagópodo alpino, Poľsky:   Pardwa mszarna, Maďarsky:   Havasi hófajd