Lagopus — Phasianidae (bažantovité)
Stredne malý alpíny druh 34–36 cm s úplnou sezónnou zmenou farby — biele zimné perie ako kamufláž v snehu.
Identifikačné znaky samca:
Identifikačné znaky samice:
Jediný európsky vták s úplnou sezónnou zmenou farby — pelichá 3× ročne. Klimatická zmena túto adaptáciu mení na nevýhodu.
Teritoriálne volanie samca je chrastivé „khoo-rrrr" alebo „kar-r-r-r-r-r" — krátky chrapľavý zvuk trvajúci 1–2 s. Počuteľný z 200–300 m. Vrchol vokalizácie apríl–jún. Samica vydáva tichý „kuh-kuh" pri komunikácii s mláďatami. Pri toku samec vykonáva krátky predvádzací let.
Samec spieva chrastivé „khoo-rrrr" zo skalných výbežkov. Vykonáva krátky predvádzací let s krídlovým tleskotom. Pár sa formuje pred tokom.
Samica znáša žltohnedé vajcia s tmavými škvrnami (~43 × 30 mm) v intervaloch 1,5 dňa. Hniezdo dobre maskované pri kameni alebo v skalnej štrbine.
Sedí výhradne samica. V studenom alpínskom klíme inkubácia kratšia ako u iných tetrovov.
Kuriatka nidifúgne — opúšťajú hniezdo prvý deň. Žltohnedé páperie s tmavými pruhmi. Prvé 2 týždne výhradne živočíšna potrava.
Lietať začínajú v 10 dňoch (krátke prelety), plne v 3–4 týždňoch. Veľmi rýchly rast kvôli krátkej alpínskej sezóne.
Juvenily sa rozptyľujú v septembri. Prvú zimu prežívajú v rodinnom kŕdli. Pohlavná zrelosť v 1. roku.
| Bažant snežný | Bažant vrchovinná | Tetrov hluchán | Tetrov hoľník | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 34–36 cm | 35–43 cm | 70–115 cm (♂) | 40–55 cm (♂) |
| Váha | 440–640 g | 430–810 g | 3,5–6,5 kg (♂) | 0,9–1,4 kg (♂) |
| Dožitie | 4–5 r | 5 r | 10–12 r | 5–6 r |
| Hlučnosť | 5/5 | 5/5 | 5/5 | 5/5 |
| Cena (SK) | Kriticky ohrozený SR | V SR nehniezdi | Chránený SR | Prísne chránený SR |
| Povaha | Biele zimné perie, alpine | Boreál tundra, biele perie zima | Najväčší EÚ tetrov, ihličiar | Skupinový lek, lyrový chvost |
| Dostupnosť v SR | Vysoké Tatry, 1 800+ m | Škandinávia, Sibír, Británia | Tatry, N. Tatry, V. Fatra | Tatry, N. Tatry, V. Fatra |
Príznaky: Strata bieleho zimného perie ako kamufláž pri menej snehe
V Tatrách za posledných 50 rokov pokles snehovej pokrývky o ~30 %. Biele zimné perie sa stáva nevýhodou — predátori vidia vtáka. Hlavná hrozba 21. storočia.
Príznaky: Stresové reakcie pri častom rušení v hniezdnej sezóne
V Tatrách je dochádza k stretu s turistami na hlavných hrebeňoch. Skialpinisti rušia v hniezdnej sezóne (máj–júl).
Príznaky: Krkavec čierny, orol skalný, líška obyčajná
Smrteľnosť kuriatok 60–70 % počas prvého mesiaca. Krkavec čierny sa adaptoval na vysokohorské lokality kvôli prítomnosti turistov (odpadky).
Príznaky: Fragmentácia alpínskeho biotopu
V Tatrách lyžiarske strediská (Lomnické sedlo, Skalnaté pleso) zasahujú do alpínskeho pásma. Lavínové siete sú kolízna hrozba.
Príznaky: Strata genetickej diverzity v malej izolovanej populácii
SR populácia geneticky izolovaná od Álp aj Rocky Mts. Reintrodukcia nie je vhodná kvôli odlišnosti poddruhov.
Biele zimné perie je dokonalá kamufláž v snehu — jediný európsky vták s úplnou sezónnou zmenou farby. Pelichá 3× ročne: hnedá letná (jún–august), prechodná jesenná (september–október), biela zimná (november–marec).
Najsevernejší a najvyššie žijúci tetrov — v Tatrách 1 800–2 500 m, v Himalájach do 4 000 m, v Špicbergoch (L. m. hyperborea) až nad 80° severnej šírky. Cirkumpolárna distribúcia.
SR populácia kriticky ohrozená — odhadom 50–200 jedincov (ŠOP SR). Žije len vo Vysokých a Belianskych Tatrách v alpínskom pásme nad 1 800 m. Pred 100 rokmi populácia podstatne väčšia, dnes geneticky izolovaná.
Klimatická zmena — kritická hrozba — v Tatrách za posledných 50 rokov pokles snehovej pokrývky o ~30 %. Biele zimné perie sa stáva nevýhodou (predátori vidia vtáka v hnedej krajine). Modelovanie predpovedá, že druh môže v Tatrách vyhynúť do roku 2050.
Snehové komory — v zime sa zahrabáva do snehu, kde si vykope „iglu" s teplotou 0 až –5 °C, kým vonkajšia teplota klesá pod –30 °C. Tepelná izolácia snehu šetrí 50 % energie.
Cirkumpolárna distribúcia — žije od Tatier a Álp cez Škandináviu, Island, Špicbergy, Sibír po Aliasku a Kanadu. Spolu cca 30 poddruhov, čo je jeden z najväčších počtov medzi vtákmi.
Tatranský poddruh L. m. helvetica — alpský poddruh, vyskytujúci sa v Alpách, Tatrách a Pyrenejách. SR populácia je východne najodľahlejšia v Európe — izolovaná od alpskej populácie.
V SR je bažant snežný symbol vysokohorskej prírody Tatier. Tatranský národný park (TANAP) vedie jeho monitoring od roku 1948 a má pôsobiace zóny pokoja v alpínskom pásme.
V SR žije len v najvyšších polohách Vysokých a Belianskych Tatier (1 800–2 500 m) v alpínskom pásme nad hornou hranicou lesa. Populácia je kriticky ohrozená — odhadom 50–200 jedincov (ŠOP SR). Geneticky izolovaný od alpskej populácie.
Biele zimné perie je dokonalá kamufláž v snehu proti predátorom (krkavec čierny, orol skalný, líška). Bažant snežný je jediný európsky vták s úplnou sezónnou zmenou farby — pelichá 3× ročne (hnedá letná, prechodná, biela zimná). Klimatická zmena túto adaptáciu mení na nevýhodu.
Hlavné rozdiely: (1) biotop — snežný alpínske pásmo nad hornou hranicou lesa (1 800+ m), vrchovinný boreálne lesy a tundru (200–1 200 m); (2) veľkosť — snežný menší (34–36 cm), vrchovinný väčší (35–43 cm); (3) zimné perie — snežný úplne biele, vrchovinný biele s čiernym chvostom; (4) SR — snežný len v Tatrách, vrchovinný v SR nehniezdi.
(1) Klimatická zmena — ústup snehu znižuje účinnosť kamufláže, predpoveď vyhynutia do 2050; (2) Rušenie turistami a skialpinistami v hniezdnej sezóne; (3) Predácia krkavcom čiernym (adaptoval sa na vysokohorské lokality); (4) Lyžiarske strediská (Lomnické sedlo); (5) Genetická izolácia malej populácie.
Áno, v SR prísne chránený podľa Vyhlášky MŽP SR č. 170/2021 a Smernice EÚ o vtáctve 2009/147/ES (príloha I — druhy s prísnou ochranou). Lov bol zakázaný od roku 2001. ŠOP SR vedie národný akčný plán (NAP) a monitoring v Tatranskom národnom parku.
IUCN Least Concern (2024) globálne — vďaka cirkumpolárnej distribúcii (cca 30 poddruhov, populácia v miliónoch v Sibíri a Severnej Amerike). No v izolovaných alpínskych populáciách (Tatry, Alpy, Pyreneje) je kriticky ohrozený kvôli klimatickej zmene.
Vedecký názov: Lagopus muta (Montin, 1781). Patrí do čeľade Phasianidae (bažantovité).
Zdroj: IOC World Bird List v15.2, BirdLife DataZone, Wikipedia.
Hlavné lokality druhu:
IUCN: LC globálne (2024) | SR: kriticky ohrozený, populácia 50–200 jedincov v Tatrách
Bažant snežný Lagopus muta vo voľnej prírode
Ako prežíva bažant snežný zimu
