Meleagris — Phasianidae (bažantovité)
Najväčší severoamerický kuriatovitý vták 76–125 cm s charakteristickou nahou modro-červenou hlavou, bronzovo-čiernym perím a dlhým „beard" u samcov.
Identifikačné znaky samca:
Identifikačné znaky samice:
Tokáňové volanie samca „gobble" — hrdelné „gulgul-glugl-glugl" počuteľné z 1,5 km. Repertoár obsahuje až 30 zvukov.
Krocan divoky — hlas (gobble)
Krocan divoky — strut, drumming a spitting
Samec vydáva charakteristický „gobble" — hrdelné „gulgul-glugl-glugl" trvajúce 1–2 s, opakované každých 30–60 s. Počuteľný z 1,5 km. Vrchol toku marec–máj pred úsvitom. Samica vydáva tiché „cluck-cluck" (klikanie) pri komunikácii s kuriatkami. Repertoár obsahuje až 30 rôznych zvukov — yelp, purr, putt, kee-kee.
Samce sa zhromažďujú na otvorených lúkach a hrebeňoch. Spievajú „gobble" pred úsvitom. Dominantný samec sa nadúva v „strut" pozícii — rozvinutý chvost, spustené krídla.
Samica znáša krémovobiele vajcia s tmavými škvrnami (~62 × 45 mm) v intervaloch 1,5 dňa. Hniezdo dobre maskované v lesnom poraste.
Sedí výhradne samica, samec sa starostlivosti nepodieľa. Samica opúšťa hniezdo len 1× denne.
Kuriatka nidifúgne — opúšťajú hniezdo prvý deň. Žltohnedé páperie. Prvé 2 týždne hlavne živočíšna potrava (hmyz, larvy).
Lietať začínajú v 10 dňoch (krátke prelety), plne v 4 týždňoch. V noci spia s matkou na strome od 3 týždňov.
Juvenily zostávajú s matkou do prvej zimy. Pohlavná zrelosť v 1.–2. roku.
| Krocan divoký | Tetrov hluchán | Perlička belmá | Prepelica japonská | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 76–125 cm (♂) | 70–115 cm (♂) | 53–63 cm | 17–19 cm |
| Váha | 5–11 kg (♂) | 3,5–6,5 kg (♂) | 1,1–1,8 kg | 90–200 g |
| Dožitie | 4–5 r | 10–12 r | 10–15 r | 2–3 r |
| Hlučnosť | 4/5 | 5/5 | 3/5 | 2/5 |
| Cena (SK) | IUCN LC | Chránený SR | IUCN LC, chovateľská | IUCN NT, chovateľská |
| Povaha | Severná Amerika, symbol Thanksgiving | Najväčší EÚ tetrov, ihličiar | Hlučná, biele bodky, Afrika | Vajcia, mäso, výskum |
| Dostupnosť v SR | USA, Mexiko | Tatry, N. Tatry, V. Fatra | Subsaharská Afrika, chov SR | Chov celosvetovo |
Príznaky: Žltá hnačka, slabosť, čierne sfarbenie hlavy
Prenášané prostredníctvom Heterakis gallinarum. V populáciách v kontakte s kúrami môže spôsobiť hromadné úhyny.
Príznaky: Respiračné príznaky, pľúcna infekcia
V USA hlavná choroba divokých populácií — prenášaná od domácich moriakov.
Príznaky: V USA hlavná regulácia — kvóty pre lov
Populácia v USA poklesla z 10 miliónov (pred 1900) na 30 000 (1930). Reintrodukcia v 1950–2000 zvýšila populáciu na 6–7 miliónov.
Príznaky: Otrava olovom pri prehltnutí gastrolitov
V USA legislatíva proti olovu — povinné používanie oceľových guľôčok v mokradiach.
Najväčší severoamerický kuriatovitý vták — samec dosahuje 5–11 kg a dĺžku 76–125 cm. Najťažší zaznamenaný jedinec mal 17 kg (chovaná domestikovaná forma — divoký by nemohol lietať pri tejto váhe).
Aztécka domestikácia ~800 pred Kr. v Mexiku Mayami a Aztékmi. Druh sa volá M. g. mexicana (poddruh, predok moriaka domáceho). V Európe sa moriak chová od 16. storočia (po objavení Ameriky).
Symbol Vďakyvzdania v USA — od prvého Thanksgiving Day (1621, Plymouth, Massachusetts), kedy Pilgrimovia uskutočnili spoločný hod s domorodým kmeňom Wampanoag. Dnes sa v USA každoročne konzumuje 46 miliónov moriakov počas Vďakyvzdania.
„Gobble" volanie samca počuteľné z 1,5 km. Je to jeden z najlasitejších volaní medzi kurovitými. Repertoár obsahuje až 30 rôznych zvukov — yelp, purr, putt, kee-kee, cluck.
Letúň schopný — napriek veľkosti dokáže letieť rýchlosťou 89 km/h na krátke vzdialenosti (do 1 km). V noci spí na stromoch 5–15 m vysoko ako ochrana pred predátormi.
Najúspešnejší príbeh ochrany prírody — populácia v USA poklesla z 10 miliónov (1900) na 30 000 (1930) kvôli lovu. Reintrodukcia v 1950–2000 ho zachránila — dnes 6–7 miliónov v 49 štátoch.
Benjamin Franklin navrhol moriaka ako národný symbol USA (1784), no Kongres si vybral orla bielohlavého. Franklin písal: „Moriak je oveľa úctyhodnejší vták než orol biely... nevyhľadáva mrcinu a je odvážny."
5 poddruhov v Severnej Amerike: Eastern (M. g. silvestris — najviac rozšírený), Florida (M. g. osceola), Rio Grande (M. g. intermedia), Merriam (M. g. merriami — Rocky Mts.), Mexikan (M. g. mexicana — predok moriaka domáceho).
V Severnej Amerike — USA (49 štátov, najmä východne — Eastern population, Florida, Texas — Rio Grande, Rocky Mts. — Merriam) a Mexiko (M. g. mexicana). V SR sa nechová ani vo voľnej prírode. Domestikovaná forma — moriak — bola privezená do Európy v 16. storočí.
Hlavné rozdiely: (1) veľkosť — divoký 5–11 kg, domáci 8–18 kg (vyšľachtený); (2) let — divoký letúň, domáci nelieta; (3) perie — divoký tmavohnedo-čierne s bronzovým leskom, domáci často biely (white turkey). Domestikovaná forma je M. g. domesticus, predtým M. g. gallopavo.
Prvé Thanksgiving Day v roku 1621 v Plymouth (Massachusetts), kedy Pilgrimovia oslávili prvú dobrú úrodu spoločne s kmeňom Wampanoag. Moriak bol jedným z hlavných jedál. Tradícia sa zachovala — dnes USA každoročne konzumuje 46 miliónov moriakov počas Thanksgiving.
Samec vydáva charakteristický „gobble" — hrdelné „gulgul-glugl-glugl" trvajúce 1–2 s, počuteľné z 1,5 km. Samica vydáva tichý „cluck-cluck". Repertoár obsahuje až 30 rôznych zvukov — yelp, purr, putt, kee-kee.
IUCN Least Concern (2024) — populácia v USA 6–7 miliónov, stabilná. Najúspešnejší príbeh ochrany prírody 20. storočia — pred 1900 bolo 10 miliónov, do 1930 pokles na 30 000, reintrodukcia v 1950–2000 obnovila populáciu.
Áno, napriek veľkosti je letúň schopný — dosahuje rýchlosť až 89 km/h na krátke vzdialenosti (do 1 km). V noci spí na stromoch 5–15 m vysoko ako ochrana pred predátormi. Domestikovaná forma (moriak) už nelieta kvôli šľachteniu na váhu.
Vedecký názov: Meleagris gallopavo Linnaeus, 1758. Patrí do čeľade Phasianidae (bažantovité).
Zdroj: IOC World Bird List v15.2, BirdLife DataZone, Wikipedia.
Hlavné lokality druhu:
IUCN: LC (2024) | Severná Amerika, populácia 6–7 miliónov, symbol Thanksgiving
