Kalužiak červenonohý (Tringa totanus)

Scolopacidae (slukovité)

Kalužiak červenonohý

Tringa totanus — stredne veľký bahniak s jasne červenými nohami — „strážca mokradí", v SR vzácny hniezdič ~600–900 párov

IUCN: LC (Least Concern, 2024) | Least Concern, európska populácia 280–610 tisíc párov, mierne klesajúca
Dĺžka27–29 cm
Hmotnosť85–155 g
Rozpätie59–66 cm
SR populácia600–900 párov
Európa280–610 tis. párov
IUCNLC

Výživa

  • Drobný hmyz a larvy (Chironomidae, chrobáky, dvojkrídlovce)
  • Mnohostenné červy (Polychaeta — Nereis) — na zimoviskách na pobrežiach
  • Kôrovce (Gammaridae, Corophium, drobné Carcinus)
  • Drobné mäkkýše (slimáky Hydrobia, Macoma) — na bahnitých brehoch
  • Dážďovky (Lumbricidae) — na vlhkých lúkach a poliach
  • Drobné rybky a žubrienky — okrajovo na zaplavených poliach
Tip od odborníka Kalužiak červenonohý (Tringa totanus) je stredne veľký bahniak s charakteristickými jasne červenými nohami a oranžovo-červeným zobákom s čiernym koncom — najjasnejšie sfarbené nohy spomedzi bahniakov SR. Loví hmatom aj zrakom — sonduje do bahna (5–8 cm) za drobnými mäkkýšmi, mnohostennými červami a kôrovcami; zrakom loví hmyz a larvy v plytkej vode. Aktívny v plytkej vode (do 5–10 cm) kde brodí na dlhých červených nohách. Slovensko hostí ~600–900 hniezdnych párov (SOS/BirdLife 2022, mierne klesajúca z ~1 200 párov v 1990) — vzácny ale stabilný hniezdič. Hlavné lokality: Východoslovenská nížina (Senianske rybníky, Iňačovce, Latorica, Bodrog — najpočetnejšia populácia ~300–500 párov), Žitný ostrov (Komárno, Šaľa — zaplavené lúky, ~100–200), Záhorské lúky (Holíč, Senica, ~50–100), Podunajská nížina (~80–120). Hniezdny biotop — extenzívne kosené vlhké lúky, mokrade, zaplavené polia. Európska populácia 280 000–610 000 párov (BirdLife 2023), trend mierne klesajúci (~-15 % za 30 rokov), IUCN status Least Concern (LC). Druh je najhlasnejší strážca mokradí — pri každom blížiacom sa pohybe ostro varuje hlasným „tjuu-tjuu-tjuu", čím varuje aj ostatné bahniaky.

Hlasový prejav

Kalužiak červenonohý má melodické flautové „tjuu-tjuu-tjuu" alebo „tu-li-li" — séria 3–6 vysokých flautových nôt (2–3 kHz, dĺžka 1–2 sek), počuteľná na 1–2 km. Patrí k najhlasnejším bahniakom SR. Britská angličtina ho nazýva „sentinel of the marshes" (strážca mokradí) — pri akomkoľvek blížiacom sa pohybe ostro varuje, čím varuje aj ostatné bahniaky. Pri toku samec vykonáva display flight — pomalý vlnitý let v okruhu 200–500 m nad teritóriom a opakuje melodickú frázu „tjuu-tjuu-tjuu-tjuu-tjuu" (5–10 nôt v sérii, dĺžka 5–15 sek), počuteľnú na 1–2 km. Tokový spev počuteľný od marca do júla, najintenzívnejší skoro ráno (5:00–8:00) a podvečer (18:00–21:00). Varovné volanie ostré a rýchle „tu-hi-hi-hi" pri približovaní dravca alebo človeka — varuje aj ostatné bahniaky v mokradi (preto „sentinel"). Mláďatá pípajú vysoké „pi-pi-pi" do 3 týždňov. Mimo hniezdneho obdobia tiché kontaktné „tu" v kŕdľoch.

Typické zvuky

  • Tokový spev „tjuu-tjuu-tjuu" — melodické flautové (2–3 kHz, počuteľné na 1–2 km)
  • Display flight „tjuu-tjuu-tjuu-tjuu-tjuu" — pomalý vlnitý let v okruhu 200–500 m (apríl–júl)
  • Varovné „tu-hi-hi-hi" — ostré rýchle pri približovaní predátora — varuje aj iné bahniaky
  • Mláďacie „pi-pi-pi" — vysoké žobravé volanie do 3 týždňov
  • Skupinové „tu" — tiché kontaktné volania v kŕdli na zimovisku
  • Distrákčný spev — pri obrane hniezda hlasné výkriky a útoky proti dravcom

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Prílet zo zimovísk — polovica marca až polovica apríla (z Wadden Sea, Iberského polostrova)
Tokové lety samca — apríl až máj, hlasný display flight „tjuu-tjuu-tjuu"
Hniezdenie — koniec apríla až júl, znáška 4 vajec v tráve na vlhkej lúke
Inkubácia 22–25 dní + odchov mláďat (máj až august), aktívna obrana hniezda
Odlet na zimoviská — koniec júla až október (cesta na Wadden Sea, Iberský polostrov, do Afriky)
Zimovanie — Wadden Sea, Britské ostrovy, Iberský polostrov, západná Afrika (Mauretánia)

Prostredie a požiadavky

Hniezdny biotop
Vlhké lúky, mokrade, zaplavené polia, rašeliniská, brakické lagúny
Vyžaduje mokraďové biotopy — vlhké lúky a pastviská s vysokou pôdnou vlhkosťou, mokrade, rašeliniská, zaplavené polia. Hniezdny biotop typicky nízka nepokosená tráva (15–40 cm). V SR primárne v extenzívnych pasienkoch (Senianske rybníky, Záhorské lúky) a v okolí vodných tokov a rybníkov. V Holandsku hniezdi aj na brakických lagúnach pri pobreží. Negatívne ovplyvnené intenzifikáciou (skoré kosenie, odvodňovanie).
Rozšírenie v SR
Vzácny ale stabilný hniezdič v nížinách — Východoslovenská, Podunajská, Záhorská nížina
Vzácny ale stabilný hniezdič v SR — ~600–900 párov (SOS/BirdLife 2022), mierne klesajúci trend z ~1 200 párov v 1990. Najpočetnejší vo Východoslovenskej nížine (~300–500 párov — Senianske rybníky, Iňačovce, Latorica, Bodrog), na Žitnom ostrove (~100–200 — Komárno, Šaľa, Veľký Meder), v Záhorských lúkach (~50–100 — Holíč, Senica), v Podunajskej nížine (~80–120). Vzácne aj na strednom Slovensku (Liptovská Mara, Veľkonočné rybníky).
Nadmorská výška
Hniezdny areál v SR: 100–300 m n. m.; v Európe do 500 m
V SR hniezdi výhradne v nížinách (100–250 m n. m. — Východoslovenská, Podunajská, Záhorská nížina). Mimo SR hniezdi do 500 m v nemeckých a poľských mokradiach. V stredoázijských horách (Pamir, Tian Shan) hniezdi T. t. eurhinus do 3 500 m n. m. Najvyššie zaznamenané hniezdo v SR: ~320 m n. m. (Šariš).
Hniezdo
Plytká jamka v tráve, vystlaná suchými stebíčkami — dobre maskované
Hniezdo je jednoduchá plytká jamka v tráve (priemer 11–14 cm, hĺbka 3–5 cm). Vystlaná suchými stebíčkami trávy. Umiestnené typicky v krátkej alebo strednej tráve (15–40 cm) — niekedy v zhluku tráv alebo pod ostricou pre lepšie maskovanie. Dobre zamaskované — vajcia bledo-zelené alebo olivovo-hnedé so čierno-hnedými škvrnami sú takmer neviditeľné v tráve. Pár často hniezdi na tom istom mieste 3–6 rokov.
Teplota
Hniezdne 8–25 °C v miernom kontinentálnom podnebí Európy; zimoviská 5–25 °C v Atlantiku a Stredomorí
Druh hniezdi v miernom oceánskom a kontinentálnom podnebí (priemerné teploty mája–júla 15–22 °C v SR). Mláďatá citlivé na silné dažde a chlad pod 10 °C v máji–júni (úhyn 20–30 % v mokrých rokoch). Zimuje pri miernych zimách Atlantiku (Wadden Sea 5–10 °C, Britské ostrovy 5–12 °C) a v tropickom suchom podnebí západnej Afriky (Mauretánia 18–28 °C).
Spoločnosť
V hniezdnej sezóne v páre (sezónna monogamia, často s tým istým partnerom); mimo nej v kŕdľoch 20–2 000 jedincov
Sezónna monogamia — pár vzniká každý rok znovu, niekedy s tým istým partnerom (site fidelity ~60 %). Hniezdne teritórium 0,5–3 ha. Mimo hniezdenia v kŕdľoch 20–2 000 jedincov, na zimoviskách veľké koncentrácie (Wadden Sea ~50 000, Banc d'Arguin v Mauretánii ~100 000). Kŕdle sa miešajú s brodecmi, brehármi, kulíkmi a inými kalužiakmi. Druh často vedie kŕdle ako prvý detektor predátorov („sentinel of the marshes").

Rozmnožovací cyklus

Tok a párenie
Polovica marca až máj, vrchol apríl

Samec priletí na hniezdisko 1–2 týždne pred samicou (typicky 15.–25. marca v SR). Tokový spev za pomalého vlnitého letu (display flight) v okruhu 200–500 m nad teritóriom, melódia „tjuu-tjuu-tjuu-tjuu-tjuu" počuteľná na 1–2 km. Tokové lety najintenzívnejšie skoro ráno (5:00–8:00) a podvečer (18:00–21:00). Pri prílete samice vzájomné pozdravovanie a krátke párenie na zemi. Sezónna monogamia — pár vydrží 1 sezónu, niekedy s tým istým partnerom v ďalších rokoch.

Znáška
Typicky 4 vajcia (zriedka 3, výnimočne 5)

Vajcia bledo-zelené alebo olivovo-hnedé so čierno-hnedými škvrnami (kryptické), hruškovitý tvar, rozmery ~45 × 32 mm, hmotnosť ~25 g. Znáša 1 vajce za 1,5–2 dni (znáška trvá 5–8 dní). Pri strate prvej znášky robí náhradnú (do 1×, výnimočne 2×). Vajcia uložené hroty do stredu hniezda.

Inkubácia
22–25 dní (priemer 23,5 dní)

Sedia obaja rodičia striedavo — typicky samica cez deň, samec cez noc. Inkubácia synchrónna — všetky mláďatá liahnu v rozmedzí 12–24 hodín. Pri vyrušení predátorom (líška, mýval, kuna, čierna vrana, jastrab) obaja rodičia aktívne útočia — krížia mu cestu, hlasno kričia „tu-hi-hi-hi" (varuje aj iné bahniaky) a vrhajú sa proti nemu. Sentinel správanie — slúži aj ako obrana pre celú mokraď.

Liahnutie
Máj až júl (vrchol koniec mája – polovica júna)

Mláďatá prekociálne (precocial) — pokryté hustým páperím (kryptické maskovanie hnedo-čierne), otvorenými očami, schopné chôdze hneď po vyliahnutí. Hmotnosť pri vyliahnutí ~18 g. Rodičia mláďatá nekrmia — ony si samy hľadajú hmyz a larvy v plytkej vode (rodičia ich len vodia a strážia). Pri chlade a daždi sa schovajú pod brucho rodiča.

Mláďatá
Vzletné 25–28 dní, úplná nezávislosť 32–38 dní

Mláďatá rastú rýchlo — v 10 dňoch ~40 g, v 20 dňoch ~80 g (~50 % veľkosti dospelého). Vzletné v 25–28 dňoch (~4 týždne). Z 4 vyliahnutých prežijú typicky 1–2 (predátori: líška, mýval, kuna, čierna vrana, jastrab; skoré kosenie lúk — 30–40 % hniezd zničených v SR). Rodičia aktívne odvádzajú dravcov ostrými útokmi a krikom. Po vzletnosti mláďatá opustia rodičov a pripoja sa k migrujúcim kŕdľom (júl–august).

Samostatnosť
Po vzletnosti v júli; pohlavná zrelosť v 1.–2. roku

Mladé kalužiaky migrujú samostatne v júli–septembri (po dospelých rodičoch). Migrujú vo dne aj v noci v kŕdľoch 20–200 jedincov. Prvá zima na Wadden Sea, Britských ostrovoch, Iberskom polostrove alebo v Mauretánii. Pohlavná zrelosť v 1.–2. roku, prvé hniezdenie typicky v 2. roku. Dĺžka života v prírode 10–17 rokov (rekord 26 rokov 9 mesiacov, krúžok Británia 1979). Úmrtnosť mladých 50–65 % v prvom roku.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Kalužiak červenonohý 27–29 cm Kalužiak piskľavý 18–20 cm Kalužiak močiarny 19–23 cm Brehár čiernochvostý 36–44 cm Hvizdák veľký 50–60 cm
Kalužiak červenonohý Kalužiak piskľavý Kalužiak močiarny Brehár čiernochvostý Hvizdák veľký
Dĺžka27–29 cm18–20 cm19–23 cm36–44 cm50–60 cm
Váha85–155 g40–60 g50–90 g160–500 g410–1 360 g
Dožitie10–17 r8–10 r8–10 r10–25 r15–20 r
OchranaIUCN LCIUCN LCIUCN LCIUCN NTIUCN NT
CharakteristikaJasne červené nohy, biely zadný okraj krídla, „sentinel of marshes"Drobný, kývavý pohyb chvosta, krátky zobák, biely klín na bokuHnedo-strieborný, biele brucho, dlhé žltozelené nohyDlhé nohy a rovný zobák, čierny chvost s bielym pásomNajväčší európsky bahniak, dlhý zakrivený zobák (11–17 cm)
AreálMokrade Európa — SR ~600–900 hniezd. párovVodné toky Eurázia — SR ~800–1 200 hniezd. párovTundra Eurázia — SR len vzácny prelietavecMokrade Európa — SR ~5–10 hniezd. párov, klesajúcaMokrade Európa — SR ~20–40 hniezd. párov, klesajúca

Zaujímavosti

1

„Sentinel of the marshes" — strážca mokradí — britská angličtina ho nazýva strážca mokradí kvôli neustálemu hlasovaniu pri akomkoľvek pohybe. Pri vyrušení ostro varuje hlasným „tu-hi-hi-hi", čím varuje aj ostatné bahniaky v mokradi. Slúži ako prvý detektor predátorov pre celý mokraďový ekosystém.

2

Diagnostické jasne červené nohy — najjasnejšie sfarbené nohy spomedzi bahniakov SR. Spolu s oranžovo-červeným zobákom s čiernym koncom ho jednoznačne odlišujú od ostatných kalužiakov. Slovenský názov „červenonohý" a anglický „Common Redshank" (red — červený, shank — noha) reflektujú tento znak.

3

V SR vzácny ale stabilný hniezdič — ~600–900 párov — mierne klesajúca z ~1 200 párov v 1990. Hlavné lokality: Senianske rybníky (RAMSAR, ~300–500 párov, najpočetnejšia populácia SR), Iňačovce, Latorica, Žitný ostrov, Záhorské lúky.

4

Diagnostický biely zadný okraj krídla za letu — výrazný biely pás na zadnej polovici krídla je najlepší rozlišovací znak za letu. Spolu s bielym „T" na chvoste a chrbte umožňuje spoľahlivé určenie aj na 200 m vzdialenosti.

5

Wadden Sea hostí ~50 000 zimujúcich kalužiakov — UNESCO svetové dedičstvo medzi Holandskom, Nemeckom a Dánskom. Britské ostrovy ~100 000, Iberský polostrov ~50 000, Banc d'Arguin v Mauretánii ~100 000. Celosvetová zimná populácia ~1 milión jedincov.

6

Tokový spev „tjuu-tjuu-tjuu" počuteľný na 1–2 km — melodické flautové (2–3 kHz), séria 3–6 nôt. Patrí k najhlasnejším bahniakom SR. Pri toku samec vykonáva display flight — pomalý vlnitý let nad teritóriom.

7

Aktívna obrana hniezda — útoky a sentinel správanie — pri približovaní dravca (líška, jastrab, čierna vrana) obaja rodičia aktívne útočia — krížia mu cestu, ostro kričia „tu-hi-hi-hi" a vrhajú sa proti nemu. Hlas varuje aj ostatné bahniaky v okolí — sentinel správanie chráni celú mokraďovú komunitu.

8

Hlavná hrozba: skoré kosenie + odvodňovanie — kombinácia skorého kosenia lúk (30–40 % hniezd zničených ročne) a odvodňovania mokradí (strata 30 % biotopu v SR od 1990) je hlavnou príčinou poklesu. Holandsko stratilo 50 % kalužiakov za 30 rokov.

9

Pohlavná zrelosť v 1.–2. roku — rýchla reprodukcia — kalužiak červenonohý dosahuje pohlavnú zrelosť rýchlejšie ako väčšie bahniaky (hvizdák veľký 2.–3. rok, brehár čiernochvostý 2.–3. rok). Prvé hniezdenie typicky v 2. roku, čo mu umožňuje rýchlejšiu reprodukciu.

10

Veková rekord 26 rokov 9 mesiacov — krúžok Británia 1979 — najstarší krúžkovaný kalužiak červenonohý sa dožil takmer 27 rokov v Británii (krúžok 1979, posledné pozorovanie 2006). Bežná dĺžka života 10–17 rokov v prírode. Úmrtnosť mladých 50–65 % v prvom roku (predátori, počasie, skoré kosenie lúk).

Taxonomická klasifikácia

species Kalužiak červenonohý
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Charadriiformes (bahniakotvaré)
Čeľaď Scolopacidae (slukovité)
Rod Tringa Linnaeus, 1758
Druh T. totanus (Linnaeus, 1758)
Poddruhy IOC v15.2 uznáva 6 poddruhov: T. t. totanus (Linnaeus, 1758) — západná a stredná Európa (na Slovensku); T. t. robusta (Schiøler, 1919) — Island, Faerské ostrovy; T. t. britannica (Mathews, 1935) — Británia, Írsko; T. t. ussuriensis (Buturlin, 1934) — východná Sibír, Mongolsko; T. t. terrignotae (Meinertzhagen, 1922) — južná Ázia, Tibet; T. t. eurhinus (Oberholser, 1900) — Pamir, Tian Shan. Druh popísal Linné v Systema Naturae 1758. Latinské meno totanus = „totán" (taliansky názov druhu, prevzatý do vedeckej nomenklatúry).
Poddruh SR T. t. totanus — západoeurópsky poddruh, hniezdi v SR

? Často kladené otázky

Áno, ale vzácne — populácia ~600–900 párov (SOS/BirdLife 2022), mierne klesajúca z ~1 200 párov v 1990. Hlavné hniezdne lokality: Východoslovenská nížina — Senianske rybníky (RAMSAR — najpočetnejšia populácia ~300–500 párov), Iňačovce, Latorica, Bodrog; Žitný ostrov — Komárno, Šaľa, Veľký Meder (~100–200); Záhorské lúky — Holíč, Senica (~50–100); Podunajská nížina (~80–120). Hniezdne obdobie apríl–júl, znáška 4 vajec do plytkej jamky v tráve.

Najlepšie obdobie: apríl–júl (hniezdne obdobie, najintenzívnejší tokový spev). Najlepšie lokality: (1) Senianske rybníky (RAMSAR — Východoslovenská nížina) — najpočetnejšia hniezdna populácia SR; (2) Iňačovce, Latorica, Bodrog (Východné Slovensko); (3) Žitný ostrov (Komárno, Šaľa, Veľký Meder); (4) Záhorské lúky (Holíč, Senica). Pozorovať ďalekohľadom z hrádze (vzdialenosť min. 100 m). Aktívny celý deň, najlepšie ráno (5:00–9:00) a podvečer (18:00–21:00). Pri pohľade hľadajte: jasne červené nohy, oranžovo-červený zobák s čiernym koncom, hnedo-strieborné perie.

Najlepšie rozlišovacie znaky: (1) nohy — kalužiak červenonohý jasne červené (najjasnejšie spomedzi kalužiakov), kalužiak piskľavý žltohnedé, kalužiak močiarny žltozelené; (2) zobák — kalužiak červenonohý oranžovo-červený s čiernym koncom, kalužiak piskľavý celý čierny, kalužiak močiarny čierno-sivý; (3) biely zadný okraj krídla za letu — iba kalužiak červenonohý má tento výrazný znak; (4) veľkosť — kalužiak červenonohý 27–29 cm, kalužiak piskľavý 18–20 cm (drobný), kalužiak močiarny 19–23 cm; (5) hlas — kalužiak červenonohý melodické flautové „tjuu-tjuu-tjuu" (počuteľné na 1–2 km), kalužiak piskľavý melodické „pisk-pisk-pisk", kalužiak močiarny ostré „čif-čif"; (6) správanie — kalužiak červenonohý „sentinel of the marshes" (strážca mokradí), kalužiak piskľavý kýva chvostom.

Britská angličtina ho nazýva „sentinel of the marshes" kvôli neustálemu hlasovaniu pri akomkoľvek blížiacom sa pohybe. Pri vyrušení (predátor, človek, iný vták) kalužiak červenonohý okamžite ostro varuje hlasným „tu-hi-hi-hi", čo počuje aj ostatné bahniaky a vtáky v mokradi (brehar, kulík, kačica, čajka) — všetky reagujú útekom alebo zvýšenou ostražitosťou. Slúži ako prvý detektor predátorov pre celý mokraďový ekosystém. Toto správanie ho robí hluchotelným hlasovým signalizátorom v mokradiach. V SR pri prechádzke v okolí mokrade pravidelne počuť varovné „tu-hi-hi-hi" — to je znak prítomnosti kalužiakov červenonohých.

Hlavné zimoviská: (1) Wadden Sea (Holandsko, Nemecko, Dánsko) — UNESCO, ~50 000 zimujúcich kalužiakov; (2) Britské ostrovy (Anglicko, Wales, Írsko) — ~100 000; (3) Iberský polostrov (Portugalsko, Španielsko) — ~50 000; (4) západná Afrika (Mauretánia — Banc d'Arguin, Senegal, Gambia) — ~100 000; (5) severná Afrika (Maroko, Tunisko, Egypt) — ~30 000; (6) Stredomorie (Taliansko, Grécko, Turecko) — ~20 000. Slovenské hniezdne kalužiaky patria k poddruhu totanus a zimujú prevažne v Iberskom polostrove, Wadden Sea a v Mauretánii. Migrácia 3 000–6 000 km/rok (cesta tam a späť), vo dne aj v noci v kŕdľoch 20–200 jedincov.

IUCN status: Least Concern (LC), posledné hodnotenie 2024. Európska populácia 280 000–610 000 párov (BirdLife 2023), trend mierne klesajúci (~-15 % za 30 rokov). Slovenská populácia ~600–900 párov (SOS/BirdLife 2022), mierne klesajúca. Hlavné hrozby: (1) skoré kosenie lúk — zabíja vajcia a mláďatá (30–40 % hniezd zničených ročne); (2) strata mokraďových biotopov — odvodňovanie, intenzifikácia (~30 % stratených v SR od 1990); (3) predácia — zvýšené populácie líšky, mývala (introdukovaný 2003), vrán; (4) strata pobrežných biotopov na zimoviskách — Wadden Sea (klimatická zmena, akvakultúra); (5) vtáčia chrípka (H5N1) — hromadný úhyn na Wadden Sea 2022; (6) znečistenie — pesticídy redukujú hmyz (potravu mláďat). Holandsko (~30 000 párov) stratilo 50 % kalužiakov za 30 rokov.

ZDROJ: IOC v15.2, IUCN Red List (Tringa totanus — LC, 2024), BirdLife DataZone, Cornell Birds of the World, eBird, Avibase, Danko et al. 2002 Rozšírenie vtákov na Slovensku, SOS/BirdLife Slovensko, vtaky.sk,

 Hlasová ukážka

Zdroj: xeno-canto.org XC983720
Nahrávateľ: Paul Driver
Licencia: CC BY-NC-SA

 Video — Kalužiak červenonohý

Kalužiak červenonohý (Tringa totanus) — Common Redshank volanie „teu-hu-hu"

Kalužiak červenonohý — typické trojslabičné volanie „teu-hu-hu" (nem. Ruf des Rotschenkels).

Kalužiak červenonohý (Tringa totanus) — Common Redshank záber druhu

Kalužiak červenonohý — eurázijský bahniak čeľade Scolopacidae s diagnostickými červenými nohami.

 Cudzie názvy

Česky:   Vodouš rudonohý, Anglicky:   Common Redshank, Nemecky:   Rotschenkel, Francúzsky:   Chevalier gambette, Poľsky:   Krwawodziób, Maďarsky:   Piroslábú cankó, Rusky:   Травник