Kalužiak močiarny (Tringa glareola)

Scolopacidae (slukovité)

Kalužiak močiarny

Tringa glareola — drobný štíhly bahniak so striebornými škvrnami — v SR vzácny prelietavec, najpočetnejší jesenný prelet v auguste

IUCN: LC (Least Concern, 2024) | Least Concern, európska populácia 470 tis. – 1 mil. párov, stabilná
Dĺžka19–23 cm
Hmotnosť50–90 g
Rozpätie36–40 cm
Európa470 tis. – 1 mil. párov
SR statusvzácny prelietavec

Výživa

  • Drobný hmyz a larvy (Chironomidae, chrobáky, dvojkrídlovce) — hlavná potrava
  • Larvy pakomárov (Chironomidae) — v plytkej vode pri brehu
  • Pavúky a stonožky — pri prehľadávaní machu a tráv
  • Drobné mäkkýše a slimáky — na bahnitých brehoch a v plytkej vode
  • Kôrovce (Gammaridae, Asellus) — v plytkej vode
  • Drobné rybky a žubrienky — okrajovo na močaristých plochách
Tip od odborníka Kalužiak močiarny (Tringa glareola; meno „kalužiak bahenný“ patrí podľa vyhlášky č. 170/2021 Z. z. inému, americkému druhu Tringa semipalmata) je drobný štíhly bahniak s charakteristickými striebornými škvrnami na hnedom chrbte (preto „strieborný kalužiak") a dlhými žltozelenými nohami. Loví zrakom (run-stop-peck) — beh po brehu, zastavenie, klovnutie po drobnom hmyze a larvách pakomárov v plytkej vode. Slovensko hostí kalužiaka močiarneho len ako vzácneho prelietavca (~50–150 jedincov ročne, SOS/BirdLife 2022) — druh hniezdi v subarktickej tundre a rašeliniskách severnej Európy. Pozorovaný najčastejšie na jeseni (júl–september — najpočetnejšie augustové preletu) a na jar (apríl–máj) na Senianskych rybníkoch (RAMSAR — Východoslovenská nížina), Iňačovciach, Žitnom ostrove a v ťažobných jamách piesku. Často v malých skupinkách 5–30 jedincov, preferuje bahnité brehy rybníkov a zaplavené polia (nie čisté štrkové brehy ako kalužiak piskľavý). Európska populácia 470 000–1 000 000 párov (BirdLife 2023), trend stabilný, IUCN status Least Concern (LC). Najpočetnejšie hniezdne populácie: Rusko (~300 000 párov), Fínsko (~150 000), Švédsko (~50 000), Nórsko (~50 000). Hlavné zimoviská: subsaharská Afrika (Sahel — Mauretánia, Mali, Niger), južná Ázia (India, Pakistan), juhovýchodná Ázia (Indonézia, Filipíny), Austrália.

Hlasový prejav

Kalužiak močiarny má ostré melodické „čif-čif-čif" alebo „čvik-čvik" — séria 2–4 vysokých nôt (3–4 kHz, dĺžka 0,5–1 sek), počuteľná na 200–500 m. Pri prelete cez SR (jar, jeseň) sa ozýva tichucho v malých skupinkách 5–30 jedincov, často za letu. Tokový spev samca v hniezdnej oblasti (Lapland, severné Škandinávie, Sibír, máj–júl): pomalá melódia „tlee-loo-loo, tlee-loo-loo" s prelivom medzi vyššími a nižšími nôtami (dĺžka 10–20 sek) za pomalého vlnitého letu (display flight) v okruhu 100–300 m nad teritóriom, počuteľná na 500 m – 1 km. Varovné volanie ostré „čif-čif" pri približovaní predátora alebo človeka. Mláďatá pípajú vysoké „pi-pi-pi" do 3 týždňov. Spoľahlivý rozlišovací znak od kalužiaka piskľavého: kalužiak močiarny ostré „čif-čif" (krátke dvojslabičné), kalužiak piskľavý melodické „pisk-pisk-pisk" (séria 3–5 nôt). Hlas kalužiaka močiarneho podobný kalužiakovi červenonohému, ale ostrejší a kratší.

Typické zvuky

  • Kontaktný „čif-čif-čif" alebo „čvik-čvik" — ostré séria 2–4 nôt (3–4 kHz, 0,5–1 sek)
  • Tokový spev „tlee-loo-loo, tlee-loo-loo" — pomalá melódia s prelivom za letu (máj–júl)
  • Varovné „čif-čif" — ostré pri približovaní predátora alebo človeka
  • Mláďacie „pi-pi-pi" — vysoké žobravé volanie do 3 týždňov
  • Skupinové „čif" — tiché kontaktné volania v kŕdli za letu
  • Distrákčný spev — pri obrane mláďat rodič letí ku narušiteľovi a hlasno kričí

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Jarný prelet cez SR — apríl až polovica mája (cesta na sever do subarktickej tundry)
Tok a hniezdenie v Arktíde — máj až jún (severná Škandinávie, Sibír), nie v SR
Hniezdenie v subarktickej tundre a rašeliniskách (máj až júl)
Inkubácia 22–23 dní + odchov mláďat na severe (jún až august)
Jesenný prelet cez SR — koniec júla až september (najpočetnejšie augustové preletu)
Zimovanie — subsaharská Afrika (Sahel), Stredomorie, južná Ázia (India), Austrália

Prostredie a požiadavky

Hniezdny biotop
Subarktická tundra, rašeliniská, lesné mokrade severnej Európy a Sibíri
Hniezdi výhradne v subarktickej tundre, rašeliniskách a lesných mokradiach — Rusko (~300 000 párov, najpočetnejší poddruh), Fínsko (~150 000), Škandinávia (Nórsko, Švédsko — ~100 000), Pobaltie, Bielorusko. Vyžaduje otvorené alebo riedko zalesnené tundry, rašeliniská s rozptýlenými brezami a vŕbami. V SR nehniezdi — chýba subarktická tundra a vhodné rašeliniská.
Migračné lokality v SR
Vzácny prelietavec — Senianske rybníky, Žitný ostrov, ťažobné jamy (najpočetnejšie augustové preletu)
V SR len vzácny prelietavec (~50–150 jedincov ročne, SOS/BirdLife 2022). Najpravdepodobnejšie lokality preletu: Senianske rybníky (RAMSAR — Východoslovenská nížina) — najpočetnejšie pozorovania v skupinkách 5–30 jedincov; Iňačovce, Latorica, Bodrog (východné Slovensko); Žitný ostrov — Komárno, Šaľa, Veľký Meder; ťažobné jamy piesku (Veľký Meder, Sereď, Trnava). Vzácne aj na strednej časti (Liptovská Mara, Veľkonočné rybníky). Vrcholy preletu: apríl – polovica mája (jarný prelet) a august – september (jesenná migrácia — najpočetnejšia).
Nadmorská výška
Hniezdny areál: 0–800 m n. m. v subarktickej tundre a rašeliniskách
V hniezdnej oblasti hniezdi v nízkych až stredných nadmorských výškach — od pobrežia (0 m) po 800 m v Pobaltí a Škandinávii. V severnej Sibíri hniezdi do 1 000 m n. m. V SR pri prelete výhradne v nížinách (100–250 m n. m.).
Hniezdo
Plytká jamka v machu alebo v tráve, niekedy v opustenom hniezde drozdov v breze — neobvyklé pre bahniaky
Hniezdo jednoduché — plytká jamka v machu alebo v nízkej tráve (priemer 10–12 cm, hĺbka 3–4 cm), vystlaná suchými stebíčkami, machom a lišajníkom. Neobvyklé: kalužiak močiarny občas hniezdi v opustených hniezdach drozdov v briežku alebo vŕbe (1–2 m nad zemou) — vzácne u bahniakov. Pri prevzatí hniezda drozda upraví ho na svoje potreby. Krypticky zamaskované — vajcia bledo-zelené so čierno-hnedými škvrnami.
Teplota
Hniezdne 0–18 °C v subarktickej tundre; zimoviská 20–35 °C v Saheli, juhovýchodnej Ázii a Austrálii
Druh hniezdi v chladnom subarktickom podnebí (priemerné teploty júna 5–12 °C v Lapland, 2–10 °C v severnej Sibíri). Mláďatá citlivé na silné dažde a chlad pod 0 °C v júni–júli. Zimuje v tropickom suchom podnebí Sahelu (20–35 °C) a tropickom vlhkom podnebí juhovýchodnej Ázie a Austrálie (25–35 °C). V SR pri prelete znáša teploty 5–30 °C.
Spoločnosť
V hniezdnej sezóne v páre (sezónna monogamia); mimo nej v malých skupinách 5–50 jedincov, na zimoviskách až 500 ks
Sezónna monogamia — pár vzniká každý rok znovu (site fidelity ~50 %). Hniezdne teritórium 1–3 ha. Mimo hniezdenia v malých skupinách 5–50 jedincov, na zimoviskách veľké koncentrácie 100–500 jedincov (Sahel, juhovýchodná Ázia, Austrália — ústia riek, ryžové polia). Kŕdle sa miešajú s kalužiakmi piskľavými, kulíkmi a inými drobnými bahniakmi.

Rozmnožovací cyklus

Tok a párenie
Máj až jún v hniezdnej oblasti (Lapland, severná Sibír)

Samec priletí na hniezdisko 1–2 týždne pred samicou (typicky 1.–15. mája v Lapland, koniec mája v severnej Sibíri). Tokový spev za pomalého vlnitého letu (display flight) v okruhu 100–300 m nad teritóriom, melódia „tlee-loo-loo, tlee-loo-loo" s prelivom medzi vyššími a nižšími nôtami, počuteľná na 500 m – 1 km. Pri prílete samice vzájomné pozdravovanie a krátke párenie na zemi. Sezónna monogamia — pár vydrží do konca hniezdnej sezóny.

Znáška
Typicky 4 vajcia (zriedka 3, výnimočne 5)

Vajcia bledo-zelené alebo olivovo-hnedé so čierno-hnedými škvrnami (kryptické), hruškovitý tvar, rozmery ~38 × 27 mm, hmotnosť ~15 g. Znáša 1 vajce za 1,5–2 dni (znáška trvá 5–8 dní). Pri strate prvej znášky robí náhradnú (do 1×, zriedka). Vajcia uložené hroty do stredu hniezda.

Inkubácia
22–23 dní (priemer 22,5 dní)

Sedia obaja rodičia striedavo — typicky samica cez deň, samec cez noc (v Arktíde rotácia každých 2–4 hodín). Inkubácia synchrónna — všetky mláďatá liahnu v rozmedzí 12–24 hodín. Pri vyrušení predátorom (líška polárna, sokol myšiar, čierna vrana, krkavec) rodič vykoná „broken-wing display".

Liahnutie
Jún až júl (vrchol koniec júna)

Mláďatá prekociálne (precocial) — pokryté hustým páperím (kryptické maskovanie hnedo-čierne), otvorenými očami, schopné chôdze hneď po vyliahnutí. Hmotnosť pri vyliahnutí ~12 g. Rodičia mláďatá nekrmia — ony si samy hľadajú hmyz a larvy v plytkej vode. Pri chlade a daždi sa schovajú pod brucho rodiča.

Mláďatá
Vzletné 25–28 dní, úplná nezávislosť 30–35 dní

Mláďatá rastú rýchlo — v 10 dňoch ~25 g, v 20 dňoch ~50 g (~60 % veľkosti dospelého). Vzletné v 25–28 dňoch (~4 týždne). Z 4 vyliahnutých prežijú typicky 2–3 (predátori: líška polárna, sokol myšiar, vrany, krkavec). Rodičia aktívne odvádzajú dravcov distrakčným spevom. Po vzletnosti mláďatá opustia rodičov a pripoja sa k migrujúcim kŕdľom (júl–august).

Samostatnosť
Po vzletnosti v júli–auguste; pohlavná zrelosť v 1.–2. roku

Mladé kalužiaky migrujú samostatne v júli–septembri (po dospelých rodičoch). Migrujú vo dne aj v noci v malých skupinkách 5–30 jedincov. Prvá zima v subsaharskej Afrike, južnej Ázii, juhovýchodnej Ázii alebo v Austrálii. Pohlavná zrelosť v 1.–2. roku, prvé hniezdenie typicky v 2. roku. Dĺžka života v prírode 8–10 rokov (rekord 12 rokov, krúžok Fínsko 1982). Úmrtnosť mladých 50–65 % v prvom roku.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Kalužiak močiarny 19–23 cm Kalužiak piskľavý 18–20 cm Kalužiak červenonohý 27–29 cm Kulík riečny 14–17 cm Brehár čiernochvostý 36–44 cm
Kalužiak močiarny Kalužiak piskľavý Kalužiak červenonohý Kulík riečny Brehár čiernochvostý
Dĺžka19–23 cm18–20 cm27–29 cm14–17 cm36–44 cm
Váha50–90 g40–60 g85–155 g30–50 g160–500 g
Dožitie8–10 r8–10 r10–17 r8–10 r10–25 r
OchranaIUCN LCIUCN LCIUCN LCIUCN LCIUCN NT
CharakteristikaDrobný, strieborné škvrny na chrbte, dlhé žltozelené nohyDrobný, kývavý pohyb chvosta, krátky zobák, biely klín na bokuJasne červené nohy, biely zadný okraj krídla, „sentinel of marshes"Malý druh, čierny golier, žltý očný krúžok, ružové nohyDlhé nohy a rovný zobák, čierny chvost s bielym pásom
AreálSubarktická tundra — SR len vzácny prelietavecVodné toky Eurázia — SR ~800–1 200 hniezd. párovMokrade Európa — SR ~600–900 hniezd. párovVodné toky Eurázia — SR ~1 000–1 500 hniezd. párovMokrade Európa — SR ~5–10 hniezd. párov, klesajúca

Zaujímavosti

1

Drobný štíhly bahniak so striebornými škvrnami — diagnostické strieborné škvrny na hnedom chrbte (preto „strieborný kalužiak") sú najlepším rozlišovacím znakom od kalužiaka piskľavého (hnedo-strieborný bez výrazných škvŕn) a kalužiaka červenonohého (hnedo-strieborný so škvrnami). Spolu s dlhými žltozelenými nohami ho jednoznačne odlišujú.

2

V SR len vzácny prelietavec — populácia ~50–150 jedincov ročne (SOS/BirdLife 2022) pozorovaných najčastejšie na jeseni (august–september — najpočetnejšie augustové preletu) a na jar (apríl–máj). Hlavné lokality: Senianske rybníky (RAMSAR), Iňačovce, Žitný ostrov, ťažobné jamy piesku.

3

Najpočetnejší jesenný prelet — Senianske rybníky v auguste — augustové preletu sú najpočetnejšie v SR, skupinky 5–30 jedincov. Druh preferuje bahnité brehy rybníkov a zaplavené polia (nie čisté štrkové brehy ako kalužiak piskľavý). Ideálne pozorovacie obdobie pre ornitológov.

4

Východosibírske populácie migrujú do Austrálie — kalužiak močiarny hniezdiaci vo východnej Sibíri (Yakutsk, Chukotka) preletí 10 000–15 000 km do Austrálie. Európska populácia migruje do subsaharskej Afriky (4 000–8 000 km). Najdlhšia migrácia drobných bahniakov.

5

Neobvyklé: hniezdi v opustených hniezdach drozdov v briežku — kalužiak močiarny je výnimočný medzi bahniakmi tým, že občas hniezdi v opustených hniezdach drozdov (Turdus pilaris, T. iliacus) v briežku alebo vŕbe (1–2 m nad zemou). Pri prevzatí hniezda drozda upraví ho na svoje potreby. Vzácne, ale dokumentované v Lapland a vo Fínsku.

6

Tokový spev „tlee-loo-loo" s prelivom — pomalá melódia samca za vlnitého letu v Lapland a Sibíri (máj–júl), s charakteristickým prelivom medzi vyššími a nižšími nôtami. Počuteľné na 500 m – 1 km. V SR nikdy nepočuť — druh nehniezdi.

7

Loví zrakom — run-stop-peck — kalužiak močiarny loví zrakom (na rozdiel od väčších bahniakov, ktoré sondujú hmatom). Stratégia: beh po brehu, zastavenie, klovnutie po drobnom hmyze, larvách pakomárov a pavúkoch. Preto vyžaduje otvorené bahnité plochy s nízkou vegetáciou.

8

Mláďatá prekociálne — bežia hneď po vyliahnutí — bahniak je nidifugný druh — vyliahnu sa s otvorenými očami, pokryté hustým páperím, a schopné chôdze hneď po oschnutí. Rodičia ich nekrmia — ony si samy hľadajú hmyz a larvy v plytkej vode. Vzletné v 25–28 dňoch (~4 týždne).

9

Hlavná hrozba: klimatická zmena v Arktíde — topenie permafrostu mení tundrové biotopy. Mismatch hypothesis — kalužiaky priletujú v rovnakom čase, ale vrchol hmyzu sa posúva skôr → mláďatá hladujú. IPCC 2023 predpokladá stratu 30–40 % hniezdneho areálu v subarktickej tundre do 2070.

10

Veková rekord 12 rokov — krúžok Fínsko 1982 — najstarší krúžkovaný kalužiak močiarny sa dožil 12 rokov vo Fínsku (krúžok 1982, posledné pozorovanie 1994). Bežná dĺžka života 4–6 rokov v prírode. Úmrtnosť mladých 50–65 % v prvom roku (predátori, počasie, kolízie počas dlhej migrácie do Afriky/Austrálie).

Taxonomická klasifikácia

species Kalužiak močiarny
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Charadriiformes (bahniakotvaré)
Čeľaď Scolopacidae (slukovité)
Rod Tringa Linnaeus, 1758
Druh T. glareola (Linnaeus, 1758)
Poddruhy IOC v15.2 uznáva druh ako monotypický (žiadne poddruhy) — variácia v rámci areálu je klínovitá (cline), nie diskrétna. Sesterské druhy: Solitary Sandpiper (Tringa solitaria — Severná Amerika) a Green Sandpiper (Tringa ochropus — Eurázia). Druh popísal Linné v Systema Naturae 1758. Latinské meno glareola = „malý štrkový" (lat. glarea — štrk) — referencia na hniezdny biotop alebo na drobnú veľkosť.
Poddruh SR Monotypický druh — žiadne poddruhy, v SR len cez prelet

? Často kladené otázky

Nie, na Slovensku nehniezdi. Druh vyžaduje subarktickú tundru a rašeliniská — chýba vhodný biotop v SR. Hniezdi výhradne v subarktickej tundre a rašeliniskách severnej Európy a Sibíri: Rusko (~300 000 párov, najväčšia populácia), Fínsko (~150 000), Škandinávia (Nórsko, Švédsko — ~100 000), Pobaltie (~15 000), Bielorusko (~10 000). Na Slovensku len vzácny prelietavec — ~50–150 jedincov ročne (SOS/BirdLife 2022) na jeseni (august–september — najpočetnejšie) a na jar (apríl–máj).

Najlepšie obdobie: august – september (jesenná migrácia — najpočetnejšia) a apríl – polovica mája (jarný prelet). Najlepšie lokality: (1) Senianske rybníky (RAMSAR — Východoslovenská nížina) — najpočetnejšie pozorovania v skupinkách 5–30 jedincov; (2) Iňačovce, Latorica, Bodrog (Východné Slovensko); (3) Žitný ostrov (Komárno, Šaľa, Veľký Meder — zaplavené polia); (4) ťažobné jamy piesku (Veľký Meder, Sereď, Trnava). Pozorovať ďalekohľadom z hrádze (vzdialenosť min. 30 m). Aktívny celý deň, najlepšie ráno (5:00–9:00). Pri pohľade hľadajte: drobný štíhly bahniak so striebornými škvrnami na chrbte, dlhými žltozelenými nohami, ostré „čif-čif" za letu.

Najlepšie rozlišovacie znaky: (1) nohy — kalužiak močiarny dlhé žltozelené, kalužiak piskľavý krátke žltohnedé; (2) chrbát — kalužiak močiarny strieborné škvrny na hnedom pozadí, kalužiak piskľavý hnedo-strieborný bez výrazných škvŕn; (3) správanie — kalužiak močiarny nekýva chvostom, kalužiak piskľavý kýva chvostom 60–80× za minútu (tail-bobbing); (4) hlas — kalužiak močiarny ostré „čif-čif" (krátke dvojslabičné), kalužiak piskľavý melodické „pisk-pisk-pisk" (séria 3–5 nôt); (5) let — kalužiak močiarny vyšší rovný let, kalužiak piskľavý nízky trepotavý let nad vodou; (6) biotop — kalužiak močiarny preferuje bahnité brehy rybníkov a zaplavené polia, kalužiak piskľavý štrkové brehy riek; (7) výskyt v SR — kalužiak močiarny len prelietavec (jar, jeseň), kalužiak piskľavý pravidelný hniezdič (~800–1 200 párov).

Slovenský názov „bahenný" reflektuje preferenciu bahnitých brehov a mokradí ako migračný a krmný biotop — na rozdiel od kalužiaka piskľavého, ktorý preferuje čisté štrkové brehy. Český názov „vodouš bahenní" rovnako. Anglický „Wood Sandpiper" (lesný pieskáčik) zdôrazňuje hniezdny biotop — riedko zalesnené tundry a rašeliniská s briežkami a vŕbami. Nemecký „Bruchwasserläufer" = „močaristý vodník" (Bruch — močaristý les). Latinský Tringa glareola — tringa = grécke meno vodného vtáka, glareola = „malý štrkový" (lat. glarea — štrk) — referencia na štrkové brehy mokradí alebo na drobnú veľkosť.

Hlavné zimoviská: (1) subsaharská Afrika (Sahel — Mauretánia, Mali, Niger, Čad, Sudán) — najväčšia zimná populácia európskych kalužiakov; (2) východná Afrika (Etiópia, Keňa, Tanzánia, Uganda); (3) západná Afrika (Senegal, Gambia, Guinea); (4) južná Ázia (India, Pakistan, Srí Lanka) — pre východoeurópske populácie; (5) juhovýchodná Ázia (Indonézia, Filipíny, Vietnam, Malajzia); (6) Austrália (severné a východné pobrežia, ryžové polia) — pre východosibírske populácie. Európska populácia zimuje prevažne v Saheli a vo východnej Afrike. Migrácia 8 000–18 000 km/rok (cesta tam a späť) — východosibírske populácie najdlhšia migrácia drobných bahniakov.

IUCN status: Least Concern (LC), posledné hodnotenie 2024. Európska populácia 470 000–1 000 000 párov (BirdLife 2023), trend stabilný. Globálna populácia ~3 milióny jedincov. Hlavné hrozby: (1) klimatická zmena v Arktíde — posun hniezdneho areálu, mismatch hypothesis; (2) strata vnútrozemských mokradí na zimoviskách — akvakultúra a urbanizácia v juhovýchodnej Ázii (strata ~20 % od 2000); (3) pesticídy v ryžových poliach — redukcia hmyzu a potravy; (4) vtáčia chrípka — menej citlivý ako väčšie bahniaky; (5) suchá v Saheli redukujú dostupnosť mokradí na zimoviskách; (6) predácia mláďat v Arktíde — cyklické variácie podľa hrabošov.

ZDROJ: IOC v15.2, IUCN Red List (Tringa glareola — LC, 2024), BirdLife DataZone, Cornell Birds of the World, eBird, Avibase, Danko et al. 2002 Rozšírenie vtákov na Slovensku, SOS/BirdLife Slovensko, vtaky.sk

 Hlasová ukážka

Zdroj: xeno-canto.org XC1097075
Nahrávateľ: Thierry THOMAS
Licencia: CC BY-NC-SA

 Video — Kalužiak močiarny

Kalužiak močiarny (Tringa glareola) — Wood Sandpiper varovné volanie v Laponsku

Kalužiak močiarny — varovné volanie pri hniezde nahraté v Laponsku (Fínsko).

Kalužiak močiarny (Tringa glareola) — Wood Sandpiper na zimovisku v Gambii

Kalužiak močiarny — záber druhu na zimovisku v okolí Banjul (Gambia, apríl 2024).

 Cudzie názvy

Česky:   Vodouš bahenní, Anglicky:   Wood Sandpiper, Nemecky:   Bruchwasserläufer, Francúzsky:   Chevalier sylvain, Poľsky:   Łęczak, Maďarsky:   Réti cankó, Rusky:   Фифи