Brehár hrdzavý (Limosa lapponica)

Scolopacidae (slukovité)

Brehár hrdzavý

Limosa lapponica — stredne veľký bahniak arktickej tundry — držiteľ rekordu v nesponývanej migrácii (13 560 km), v SR vzácny prelietavec

IUCN: NT (Near Threatened, 2024) | Near Threatened, európska populácia 120–185 tisíc párov, klesajúca o ~25 % za 30 rokov
Dĺžka37–41 cm
Hmotnosť190–450 g
Rozpätie70–80 cm
Rekord migrácie13 560 km / 11 dní
Európa120–185 tis. párov
IUCNNT (klesajúca)

Výživa

  • Mnohostenné červy (Polychaeta — Nereis, Arenicola) — hlavná potrava na pobrežných mudflatoch
  • Kôrovce (Gammaridae, Crangon, Carcinus drobné) — v plytkej vode a v bahne
  • Drobné mäkkýše (slimáky Hydrobia, Macoma) — v ústiach riek a brakických lagúnach
  • Hmyz a larvy — v tundre počas hniezdnej sezóny
  • Bobule (vres, čučoriedky) — energetická posila pred migráciou v tundre
  • Drobné ryby a obojživelníky — okrajovo na zaplavených poliach
Tip od odborníka Brehár hrdzavý (Limosa lapponica) je stredne veľký bahniak s mierne zakriveným zobákom (dĺžka 7,5–10 cm, samica dlhšie ako samec — pohlavný dimorfizmus). Loví hmatom — sonduje hlboko do bahna a piesku (až 10–15 cm) za mnohostennými červami (Polychaeta — Nereis, Arenicola), kôrovcami (Gammaridae, drobné Carcinus) a drobnými mäkkýšmi (Macoma balthica, Hydrobia). Na rozdiel od brehára čiernochvostého má kratšie nohy a hľadá potravu v hlbšej vode a v hlbších bahnitých substrátoch. Slovensko hostí brehára hrdzavého len ako vzácneho prelietavca (~10–30 jedincov ročne, SOS/BirdLife 2022) — druh hniezdi v arktickej tundre Eurázie. Pozorovaný na jeseni (august–september) a na jar (apríl–máj) na Senianskych rybníkoch (RAMSAR), Iňačovciach a Žitnom ostrove. Európska populácia 120 000–185 000 párov (BirdLife 2023), trend klesajúci (~-25 % za 30 rokov), preto IUCN status Near Threatened (NT, 2024). Najdlhšia nesponývaná migrácia bahniakov sveta: aljašská populácia (poddruh baueri) preletí Tichý oceán 13 560 km bez zastavenia 11 dní z Aljašky na Nový Zéland (rekord 2022, satelitná telemetria — 4BBRW).

Hlasový prejav

Brehár hrdzavý má nazálne kontaktné volanie „kik-kik" alebo „kveek-kveek" — krátke dvojslabičné nóty (2–3 kHz, dĺžka 0,3–0,7 sek), počuteľné na 200–500 m. Pri prelete cez SR (jar, jeseň) sa v skupinkách 5–20 jedincov ozýva tichucho kontaktným „kveek-kveek". Tokový spev samca v hniezdnej oblasti (Lapland, severné Škandinávie, Sibír, máj–júl): pomalá melódia „a-vit-a-vit-a-vit" (5–15 nôt v sérii, dĺžka 10–30 sek) za pomalého kruhového letu (display flight) v okruhu 200–500 m nad teritóriom, počuteľná na 1 km. Tokový spev je menej výrazný ako u brehára čiernochvostého (ten má hlasný „vipivipivipivipi"). Varovné volanie ostrejšie „kek-kek-kek" pri približovaní dravca alebo človeka k hniezdu. Mláďatá pípajú vysoké „pi-pi-pi" do 4 týždňov. Spoľahlivý rozlišovací znak od brehára čiernochvostého: brehár hrdzavý nazálne „kveek-kveek", brehár čiernochvostý hlasný „vipivipivipivipi".

Typické zvuky

  • Kontaktné „kveek-kveek" alebo „kik-kik" — nazálne dvojslabičné (2–3 kHz, 0,3–0,7 sek)
  • Tokový spev „a-vit-a-vit-a-vit" — pomalá séria 5–15 nôt za letu (máj–júl)
  • Varovné „kek-kek-kek" — ostré pri približovaní predátora alebo človeka k hniezdu
  • Mláďacie „pi-pi-pi" — vysoké žobravé volanie do 4 týždňov
  • Skupinové „kveek" — tiché kontaktné volania v kŕdli na zimovisku
  • Distrákčný spev — pri obrane hniezda ostré výkriky a útoky proti dravcom

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Jarný prelet cez SR — apríl až polovica mája (cesta na sever do arktickej tundry)
Tok a hniezdenie v Arktíde — máj až jún (severná Škandinávia, Sibír), nie v SR
Hniezdenie v arktickej tundre a mokradiach (máj až júl)
Inkubácia 20–22 dní + odchov mláďat na severe (jún až august)
Jesenný prelet cez SR — koniec júla až október (cesta na juh)
Zimovanie — Wadden Sea, Britské ostrovy, západná Afrika, Indický oceán, Austrália, Nový Zéland

Prostredie a požiadavky

Hniezdny biotop
Arktická a subarktická tundra, mokrade, rašeliniská severnej Európy, Sibíri a Aljašky
Hniezdi výhradne v arktickej a subarktickej tundre — Lapland (Fínsko, Švédsko, Nórsko — ~10 000 párov), severná Sibír od Kola po Tajmyr a polostrov Yamal (~50 000–80 000 párov), izolovane Aljaška (~150 000 párov, poddruh baueri). Vyžaduje otvorené tundry, mokrade a rašeliniská s riedkou vegetáciou. V SR nehniezdi — chýba arktická tundra.
Migračné lokality v SR
Vzácny prelietavec — Senianske rybníky, Žitný ostrov, Bodrog (jar a jeseň)
V SR len vzácny prelietavec (~10–30 jedincov ročne, SOS/BirdLife 2022). Najpravdepodobnejšie lokality preletu: Senianske rybníky (RAMSAR — Východoslovenská nížina) — najpočetnejšie pozorovania; Iňačovce, Latorica, Bodrog (východné Slovensko); Žitný ostrov — Komárno, Šaľa, Veľký Meder; Záhorská nížina. Vzácne aj na Liptove (Liptovská Mara). Vrcholy preletu: apríl – polovica mája (jarný prelet) a august – september (jesenný prelet).
Nadmorská výška
Hniezdny areál: 0–500 m n. m. v subarktickej tundre; do 800 m vo Fínskej Lapland
V hniezdnej oblasti hniezdi v nízkych až stredných nadmorských výškach — od pobrežia (0 m) po 500 m v Pobaltí a Škandinávii, vo Fínskej Lapland až do 800 m n. m. V arktickej tundre Sibíri hniezdi do 1 000 m n. m. V SR pri prelete výhradne v nížinách (100–250 m n. m.).
Hniezdo
Plytká jamka v machu alebo v rašeline, vystlaná suchými stebíčkami a lišajníkom — dobre maskované
Hniezdo jednoduché — plytká jamka v machu, rašeline alebo nízkej tráve (priemer 14–18 cm, hĺbka 3–5 cm), vystlaná suchými stebíčkami, lišajníkom a machom. Často umiestnené na miernom svahu s výhľadom. Dobre zamaskované — vajcia olivovo-zelené so čierno-hnedými škvrnami sú takmer neviditeľné v machu. Pár hniezdi na tom istom mieste 3–8 rokov.
Teplota
Hniezdne -5 až +15 °C v subarktickej tundre; zimoviská 5–25 °C v Európe, 15–30 °C v Austrálii
Druh hniezdi v chladnom subarktickom a arktickom podnebí (priemerné teploty júna 4–10 °C v Lapland, 2–8 °C v severnej Sibíri). Mláďatá citlivé na silné dažde a chlad pod 0 °C v júni–júli. Zimuje pri miernych zimách Atlantiku (Wadden Sea 5–10 °C) až po subtropické pobrežia (Austrália, Nový Zéland 15–25 °C). V SR pri prelete znáša teploty 5–25 °C.
Spoločnosť
V hniezdnej sezóne v páre (sezónna monogamia); mimo nej v kŕdľoch 50–10 000 jedincov
Sezónna monogamia — pár vzniká každý rok znovu, niekedy s tým istým partnerom (site fidelity ~50 %). Hniezdne teritórium 2–10 ha. Mimo hniezdenia v kŕdľoch 50–10 000 jedincov, na zimoviskách veľké koncentrácie (Banc d'Arguin v Mauretánii ~200 000, Wadden Sea ~50 000, Nový Zéland ~80 000). Kŕdle sa miešajú s brehármi čiernochvostými, brodecmi (Numenius) a kalužiakmi.

Rozmnožovací cyklus

Tok a párenie
Máj až jún v hniezdnej oblasti (Lapland, severná Sibír, Aljaška)

Samec priletí na hniezdisko 1–2 týždne pred samicou (typicky 15.–25. mája v Lapland, koniec mája v severnej Sibíri). Tokový spev za pomalého kruhového letu (display flight) v okruhu 200–500 m nad teritóriom, melódia „a-vit-a-vit-a-vit" počuteľná na 1 km. Pri prílete samice vzájomné pozdravovanie a krátke párenie na zemi. Sezónna monogamia — pár vydrží do konca hniezdnej sezóny.

Znáška
Typicky 4 vajcia (zriedka 3, výnimočne 5)

Vajcia olivovo-zelené alebo hnedé so čierno-hnedými škvrnami (kryptické), hruškovitý tvar, rozmery ~54 × 38 mm, hmotnosť ~40 g. Znáša 1 vajce za 1,5–2 dni (znáška trvá 5–8 dní). Pri strate prvej znášky robí náhradnú (do 1×, zriedka). Vajcia uložené hroty do stredu hniezda.

Inkubácia
20–22 dní (priemer 21 dní) — krátka kvôli rýchlemu vývoju v arktickom dni

Sedia obaja rodičia striedavo — typicky samica cez deň, samec cez noc (v Arktíde kvôli dlhému dňu rotácia každých 2–4 hodín). Inkubácia synchrónna — všetky mláďatá liahnu v rozmedzí 12–24 hodín. Pri vyrušení predátorom (líška polárna, sokol myšiar, krkavec) obaja rodičia aktívne útočia. Krátka inkubácia 20–22 dní je adaptáciou na krátku arktickú sezónu (40–60 dní).

Liahnutie
Jún až júl (vrchol koniec júna)

Mláďatá prekociálne (precocial) — pokryté hustým páperím (kryptické maskovanie hnedo-čierne), otvorenými očami, schopné chôdze hneď po vyliahnutí. Hmotnosť pri vyliahnutí ~25 g. Rodičia mláďatá nekrmia — ony si samy hľadajú hmyz a larvy v tundre. Pri chlade a daždi sa schovajú pod brucho rodiča. 24-hodinový arktický deň umožňuje nepretržité kŕmenie a rýchly rast.

Mláďatá
Vzletné 28–30 dní, úplná nezávislosť 35–40 dní

Mláďatá rastú rýchlo — v 15 dňoch ~80 g, v 25 dňoch ~200 g (~50 % veľkosti dospelého). Vzletné v 28–30 dňoch (~4 týždne — najrýchlejší rast bahniakov, adaptácia na krátku arktickú sezónu). Z 4 vyliahnutých prežijú typicky 2–3 (predátori: líška polárna, sokol myšiar, krkavec). Po vzletnosti mláďatá opustia rodičov a pripoja sa k migrujúcim kŕdľom — neuveriteľná samostatnosť pri prvej migrácii.

Samostatnosť
Po vzletnosti v auguste; pohlavná zrelosť v 2.–3. roku

Mladé brehare migrujú samostatne v septembri–októbri (po dospelých rodičoch). Aljašské juvenily preletia Tichý oceán bez akéhokoľvek skúseného sprievodu — 13 560 km bez zastavenia na Nový Zéland (najdlhšia nesponývaná migrácia akéhokoľvek vtáka). Prvá zima v Wadden Sea, Banc d'Arguin, Austrálii alebo na Novom Zélande. Pohlavná zrelosť v 2.–3. roku, prvé hniezdenie typicky v 3.–4. roku. Dĺžka života v prírode 20–25 rokov (rekord 33 rokov, krúžok Holandsko 1976). Úmrtnosť mladých 40–60 % v prvom roku.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Brehár hrdzavý 37–41 cm Brehár čiernochvostý 36–44 cm Hvizdák veľký 50–60 cm Hvizdák malý 37–45 cm Kalužiak červenonohý 27–29 cm
Brehár hrdzavý Brehár čiernochvostý Hvizdák veľký Hvizdák malý Kalužiak červenonohý
Dĺžka37–41 cm36–44 cm50–60 cm37–45 cm27–29 cm
Váha190–450 g160–500 g410–1 360 g270–600 g85–155 g
Dožitie20–25 r10–25 r15–20 r10–15 r10–17 r
OchranaIUCN NTIUCN NTIUCN NTIUCN LCIUCN LC
CharakteristikaMierne zakrivený zobák, červené hrdlo v hniezdnom šateDlhé nohy a rovný zobák, čierny chvost s bielym pásomNajväčší európsky bahniak, dlhý zakrivený zobák (11–17 cm)Menší, kratší zobák, tmavý temenný pruh, rýchle „bibibibibi"Stredne veľký, červené nohy, biele zadné krídlo za letu
AreálArktická tundra — SR len vzácny prelietavecMokrade Európa — SR ~5–10 hniezd. párov, klesajúcaMokrade Európa — SR ~20–40 hniezd. párov, klesajúcaArktická tundra — SR len vzácny prelietavecMokrade Európa — SR ~600–900 hniezd. párov

Zaujímavosti

1

Najdlhšia nesponývaná migrácia akéhokoľvek vtáka sveta — aljašská populácia (poddruh baueri) preletí Tichý oceán 13 560 km bez zastavenia 11 dní z Aljašky na Nový Zéland. Rekord september 2022 — juvenilný samček s krúžkom 4BBRW (satelitná telemetria Pūkorokoro Miranda Shorebird Centre). Predchádzajúci rekord 12 200 km (2007).

2

Diagnostické tehlovo-červené hrdlo samcov v hniezdnom šate — v období apríl–august samce majú tehlovo-červené hrdlo, hruď a brucho (odtiaľ názov „červenokrk"). Samice menej výrazné (sivohnedý hrdlo aj v hniezdnom šate). V zimnom šate oba pohlavia šedohnedé so striebornými škvrnami.

3

V SR len vzácny prelietavec — populácia ~10–30 jedincov ročne (SOS/BirdLife 2022) pozorovaných na Senianskych rybníkoch (RAMSAR), Žitnom ostrove a Bodrogu na jeseni (august–september) a na jar (apríl–máj). Slovensko leží mimo hlavnej migračnej trasy európskej populácie.

4

Zubaté čierno-biele pruhy na chvoste — diagnostický znak za letu, odtiaľ anglický názov „Bar-tailed Godwit" (pruhovaný chvost). Odlišuje ho od brehára čiernochvostého, ktorý má čierny chvost s bielym pásom na koreni (Black-tailed Godwit).

5

Banc d'Arguin v Mauretánii — najdôležitejšie africké zimovisko — UNESCO svetové dedičstvo hostí ~200 000 zimujúcich brehárov hrdzavých (~30 % európskej populácie). Spolu s ostatnými bahniakmi (hvizdák veľký, brehár čiernochvostý, kulík piesočný) tvoria zimnú populáciu 2,5 milióna vtákov.

6

Wadden Sea — kľúčové európske zimovisko — UNESCO svetové dedičstvo medzi Holandskom, Nemeckom a Dánskom hostí ~50 000 zimujúcich brehárov hrdzavých. Strata kvality biotopu (klimatická zmena, akvakultúra, znečistenie) priamo ohrozuje druh. V 2022 hromadný úhyn z H5N1 (~10 000 jedincov).

7

Aktívna obrana hniezda — útoky proti dravcom — pri približovaní dravca (líška polárna, sokol myšiar, krkavec) obaja rodičia aktívne útočia — krížia mu cestu, ostro kričia „kek-kek-kek" a vrhajú sa proti nemu. Pohlavný dimorfizmus aj v obrane — samica väčšia a silnejšia.

8

Mláďatá vzletné v 28–30 dňoch — najrýchlejší rast bahniakov — adaptácia na krátku arktickú sezónu (40–60 dní). V tundre kvôli 24-hodinovému arktickému dňu môžu mláďatá nepretržite kŕmiť hmyz, čo umožňuje rýchly rast.

9

Hlavná hrozba: klimatická zmena v Arktíde — topenie permafrostu mení tundrové biotopy. Mismatch hypothesis — brehare priletujú v rovnakom čase, ale vrchol hmyzu sa posúva skôr → mláďatá hladujú. IPCC 2023 predpokladá stratu 30–50 % hniezdneho areálu v subarktickej tundre do 2070. Hlavná príčina poklesu populácie o 25 % za 30 rokov.

10

Veková rekord 33 rokov — krúžok Holandsko 1976 — najstarší krúžkovaný brehár hrdzavý sa dožil 33 rokov v Holandsku (krúžok 1976, posledné pozorovanie 2009). Jeden z najdlhšie žijúcich bahniakov sveta. Bežná dĺžka života 20–25 rokov v prírode. Úmrtnosť mladých 40–60 % v prvom roku (predátori, počasie, kolízie počas extrémne dlhej migrácie).

Taxonomická klasifikácia

species Brehár hrdzavý
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Charadriiformes (bahniakotvaré)
Čeľaď Scolopacidae (slukovité)
Rod Limosa Brisson, 1760
Druh L. lapponica (Linnaeus, 1758)
Poddruhy IOC v15.2 uznáva 4 poddruhy: L. l. lapponica (Linnaeus, 1758) — severná Európa, západná Sibír (cez SR prelet); L. l. taymyrensis (Engelmoer & Roselaar, 1998) — Tajmyr, stredná Sibír; L. l. menzbieri (Portenko, 1936) — východná Sibír, hniezdi pri rieke Khatanga; L. l. baueri (Naumann, 1836) — Aljaška, najdlhšia migrácia (13 560 km na Nový Zéland). Druh popísal Linné v Systema Naturae 1758. Latinské meno lapponica odráža typovú lokalitu — Lapland.
Poddruh SR L. l. lapponica — severoeurópsky poddruh, cez SR prelet jar a jeseň

? Často kladené otázky

Nie, na Slovensku nehniezdi. Druh vyžaduje arktickú a subarktickú tundru — chýba vhodný biotop v SR. Hniezdi výhradne v arktickej tundre severnej Európy a Eurázie: Lapland (Fínsko, Švédsko, Nórsko — ~10 000 párov), severná Sibír od Kola po Tajmyr a polostrov Yamal (~50 000–80 000 párov), izolovane Aljaška (~150 000 párov, poddruh baueri — najdlhšia migrácia). Na Slovensku len vzácny prelietavec — ~10–30 jedincov ročne (SOS/BirdLife 2022) na jeseni (august–september) a na jar (apríl–máj).

Najlepšie rozlišovacie znaky: (1) zobák — brehár hrdzavý mierne zakrivený (7,5–10 cm), brehár čiernochvostý rovný (8–13 cm); (2) nohy — brehár hrdzavý kratšie, brehár čiernochvostý výrazne dlhšie (preto „dlhonohý" v starom slovenskom názve); (3) chvost za letu — brehár hrdzavý zubaté čierno-biele pruhy, brehár čiernochvostý čierny chvost s bielym pásom na koreni; (4) biely pás cez krídlo za letu — brehár hrdzavý chýba, brehár čiernochvostý výrazný biely pás; (5) hlas — brehár hrdzavý nazálne „kveek-kveek", brehár čiernochvostý hlasný „vipivipivipivipi"; (6) hniezdny biotop — brehár hrdzavý arktická tundra, brehár čiernochvostý lúky a mokrade miernej zóny (hniezdi v SR).

Hlavné zimoviská: (1) Wadden Sea (Holandsko, Nemecko, Dánsko) — UNESCO, ~50 000 zimujúcich brehárov; (2) Britské ostrovy — ~50 000; (3) západná Afrika — Banc d'Arguin v Mauretánii (UNESCO, ~200 000), Senegal, Gambia; (4) Indický oceán — Madagaskar, východná Afrika; (5) juhovýchodná Ázia — Indonézia, Filipíny, Vietnam; (6) Austrália a Nový Zéland — aljašská populácia (~80 000 jedincov), najdlhšia migrácia 13 560 km bez zastavenia. Európska populácia patrí k poddruhu lapponica a zimuje prevažne v Wadden Sea, Británii a Banc d'Arguin.

Najdlhšia nesponývaná migrácia akéhokoľvek vtáka sveta! Aljašská populácia (poddruh baueri) preletí Tichý oceán 13 560 km bez zastavenia 11 dní z Aljašky na Nový Zéland. Rekord september 2022 — juvenilný samček s krúžkom 4BBRW preletel z Aljašky cez Aleutské ostrovy, Havaj, juhovýchodný Tichý oceán až na Aotearoa (Nový Zéland). Cesta zaznamenaná satelitnou telemetrickou (5g vysielač) — žiadny iný vták nemá zdokumentovaný taký dlhý nesponývaný let. Predchádzajúce rekordy: 12 200 km (2007), 11 680 km (2012). Brehar pred migráciou nahromadí tukové zásoby 55–60 % telesnej hmotnosti (z 250 g na 600 g) a počas letu spáli takmer všetok tuk.

IUCN status: Near Threatened (NT, 2024). Európska populácia 120 000–185 000 párov (BirdLife 2023), trend klesajúci (~-25 % za 30 rokov). Hlavné príčiny poklesu: (1) klimatická zmena v Arktíde — topenie permafrostu, mismatch hypothesis (hmyz vrcholí skôr ako liahnutie mláďat); (2) strata pobrežných biotopov — Wadden Sea (akvakultúra, klimatická zmena), Yellow Sea (strata 30 % mokradí od 2000); (3) vtáčia chrípka (H5N1) — hromadný úhyn na Wadden Sea 2022 (~10 000 jedincov); (4) ropné havárie a olejové škvrny na pobrežiach; (5) vyrušenie pri rekreácii na zimoviskách (turistika, psí výbeh); (6) znečistenie — ťažké kovy v ústiach riek (kontaminácia mäkkýšov, kôrovcov).

Dĺžka života v prírode 20–25 rokov — jeden z najdlhšie žijúcich bahniakov sveta. Rekordný vek: 33 rokov (krúžok Holandsko 1976, posledné pozorovanie 2009). V zajatí (ZOO) sa dožil 30 rokov. Pohlavná zrelosť v 2.–3. roku, prvé hniezdenie typicky v 3.–4. roku. Sezónna monogamia — pár vzniká každý rok znovu, niekedy s tým istým partnerom (site fidelity ~50 %). Úmrtnosť mladých 40–60 % v prvom roku (predátori, počasie, kolízie počas extrémne dlhej migrácie). Dospelé jedince majú nízku ročnú úmrtnosť (~5–10 %), preto vysoký vek.

ZDROJ: IOC v15.2, IUCN Red List (Limosa lapponica — NT, 2024), BirdLife DataZone, Cornell Birds of the World, eBird, Avibase, Danko et al. 2002 Rozšírenie vtákov na Slovensku, SOS/BirdLife Slovensko, vtaky.s

 Hlasová ukážka

Zdroj: xeno-canto.org XC913545
Nahrávateľ: Thomas Bergman
Licencia: CC BY-NC-SA

 Video — Brehár hrdzavý

Brehár hrdzavý (Limosa lapponica) — Bar-tailed Godwit rekordér nepretržitého letu

Brehár hrdzavý — druh drží rekord najdlhšieho nepretržitého letu vtáka (Aljaška → Nový Zéland).

Brehár hrdzavý (Limosa lapponica) — migrácia do americkej Arktídy

Brehár hrdzavý — neuveriteľná migračná cesta druhu na hniezdiská v severnej Aljaške.

 Cudzie názvy

Česky:   Břehouš rudý, Anglicky:   Bar-tailed Godwit, Nemecky:   Pfuhlschnepfe, Francúzsky:   Barge rousse, Poľsky:   Szlamnik, Maďarsky:   Kis goda, Rusky:   Малый веретенник