Hvizdák veľký (Numenius arquata)

Scolopacidae (slukovité)

Hvizdák veľký

Numenius arquata — najväčší európsky bahniak s dlhým zakriveným zobákom — v SR vzácny hniezdič, ~20–40 párov

IUCN: NT (Near Threatened, 2024) | Near Threatened, európska populácia 212–292 tisíc párov, klesajúca o ~30 % za 30 rokov
Dĺžka50–60 cm
Hmotnosť410–1 360 g
Rozpätie80–106 cm
Zobák11–17 cm zakrivený
SR populácia20–40 párov
IUCNNT (klesajúca)

Výživa

  • Dážďovky (Lumbricidae) — hlavná potrava na vlhkých lúkach
  • Drobné mäkkýše a slimáky — na bahnitých brehoch a mokrých poliach
  • Kôrovce (Gammaridae, Crangon) — na pobrežných mudflatoch v zime
  • Hmyz a larvy — chrobáky, dvojkrídlovce, pakomáre
  • Mnohostenné červy (Polychaeta — Nereis, Arenicola) — typická korisť na zimoviskách
  • Drobné rybky a obojživelníky — okrajovo na močaristých plochách
Tip od odborníka Hvizdák veľký (Numenius arquata) je najväčší európsky bahniak a hmatový lovec — používa svoj charakteristický dlhý zakrivený zobák (samica 13–17 cm, samec 11–14 cm) na sondovanie hlboko do bahna a pôdy. Tento zobák mu umožňuje loviť dážďovky a mnohostenné červy až do hĺbky 15–20 cm — nedostupné pre iné bahniaky. Loví podľa hmatu (citlivé receptory na konci zobáka) — preto môže loviť aj v zakalených vodách a v noci. Slovensko hostí ~20–40 hniezdnych párov (SOS/BirdLife 2022, klesajúca tendencia z ~100 párov v 1990) — vzácny hniezdič. Hlavné lokality: Východoslovenská nížina (Senianske rybníky, Iňačovce, Latorica, Bodrog), Záhorské lúky (Holíč, Senica) a Žitný ostrov (zaplavené lúky pri Komárne). Hniezdny biotop — extenzívne pastviská a kosené lúky s vysokou pôdnou vlhkosťou. Hlavné hrozby v SR: intenzifikácia poľnohospodárstva (premena pasienkov na ornú pôdu, skoré kosenie pred vyletením mláďat), odvodňovanie mokradí, vyrušenie pri hniezdení. Európska populácia 212 000–292 000 párov (BirdLife 2023), trend výrazne klesajúci (~-30 % za posledných 30 rokov), preto IUCN status Near Threatened (NT).

Hlasový prejav

Hvizdák veľký má melodický bulgľavý spev „cur-li, cur-li" — dvojslabičná klesajúca melódia (1–2 kHz, dĺžka 1–2 sek), počuteľná na 1–2 km. Tokový spev samca display flight v okruhu 200–800 m nad teritóriom, melódia „cur-li-cur-li-cur-li" (5–15 nôt v sérii) s krescendom a klesajúcim koncom, dĺžka spevu 20–60 sek. Najintenzívnejšie skoro ráno (5:00–8:00) a podvečer (18:00–21:00) v období apríl–júl. Tokový spev je kultúrne ocenený v britskej a írskej literatúre („the call of the wild moor" — Wordsworth, Heaney). Varovné volanie pri obrane hniezda ostré „kvi-li, kvi-li" spojené s ostrými letmi proti predátorovi (vrana, jastrab, líška). Mimo hniezdneho obdobia tiché kontaktné „cur-li" v kŕdľoch na zimoviskách. Mláďatá pípajú vysoké „pi-pi-pi" do 4 týždňov. Slovenské meno druhu („hvizdák") odráža hlasový charakter — bulgľavý spev pripomína bullkanie potoka v mokrom kameni.

Typické zvuky

  • Tokový spev „cur-li, cur-li" — bulgľavá dvojslabičná melódia (1–2 kHz, počuteľná na 1–2 km)
  • Display flight „cur-li-cur-li-cur-li" — séria 5–15 nôt za pomalého letu (apríl–júl)
  • Varovné „kvi-li, kvi-li" — ostré pri približovaní predátora alebo človeka k hniezdu
  • Mláďacie „pi-pi-pi" — vysoké žobravé volanie do 4 týždňov
  • Skupinové „cur-li" — tiché kontaktné volania v kŕdli na zimovisku
  • Distrákčný spev — pri obrane hniezda ostré výkriky a útoky proti dravcom

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Prílet zo zimovísk — polovica marca až polovica apríla (z Wadden Sea, Iberského polostrova)
Tokové lety samca — koniec marca až máj, melodický bulgľavý spev za letu „cur-li, cur-li"
Hniezdenie — apríl až júl, znáška 4 vajec do plytkej jamky na vlhkej lúke
Inkubácia 27–29 dní + odchov mláďat (máj až august), aktívna obrana pred dravcami
Odlet na zimoviská — koniec júla až október (cesta na Wadden Sea, do Stredomoria, Atlantiku)
Zimovanie — Wadden Sea (Holandsko, Nemecko, Dánsko), Britské ostrovy, Iberský polostrov, severná Afrika

Prostredie a požiadavky

Hniezdny biotop
Vlhké lúky, extenzívne pastviská, mokrade, vresoviská, zaplavené polia, rašeliniská
Vyžaduje extenzívne mokraďové biotopy — vlhké lúky a pastviská s vysokou pôdnou vlhkosťou (>60 % v pôdnych póroch), rašeliniská, vresoviská. Hniezdny biotop typicky vysoká nepokosená tráva (30–60 cm) alebo riedka vresová vegetácia. V SR primárne v extenzívnych pasienkoch (Senianske rybníky, Záhorské lúky) a v okolí vodných tokov a rybníkov. Negatívne ovplyvnené intenzifikáciou (premena pasienkov na ornú pôdu, odvodňovanie, skoré kosenie). V Británii hniezdi aj na vresoviskách Škótska a Walesu (Calluna vulgaris).
Rozšírenie v SR
Vzácny hniezdič v nížinách — Východoslovenská, Záhorská, Podunajská nížina
Vzácny hniezdič v SR — ~20–40 párov (SOS/BirdLife 2022), klesajúci trend z ~100 párov v 1990. Najpočetnejší v Východoslovenskej nížine (~15–25 párov — Senianske rybníky, Iňačovce, Latorica, Bodrog), v Záhorských lúkach (~3–5 párov — Holíč, Senica) a na Žitnom ostrove (~2–5 párov — Komárno, zaplavené lúky). Vzácne hniezdí aj v Podunajskej nížine (Šaľa, Veľký Meder). Mimo hniezdenia migrujúce kŕdle aj v strednej časti SR (Liptovská Mara, Slovenský kras). Celkový trend výrazne klesajúci — strata hniezdneho biotopu, predácia, intenzifikácia.
Nadmorská výška
Hniezdny areál v SR: 100–300 m n. m.; v Európe do 1 000 m vo vresoviskách Škótska
V SR hniezdi typicky v nížinách (100–250 m n. m. — Východoslovenská, Záhorská, Podunajská nížina). Mimo SR hniezdi aj v stredných nadmorských výškach (300–800 m vo vresoviskách Anglicka, Walesu, Škótska) a vzácne v horských mokradiach Škandinávie (do 1 200 m). V arktickej tundre Sibíri hniezdi N. a. orientalis do 1 000 m n. m. Najvyššie zaznamenané hniezdo v SR: ~350 m n. m. (Liptov, ojedinele).
Hniezdo
Plytká jamka v tráve alebo machu, vystlaná suchými stebíčkami — dobre maskované
Hniezdo je jednoduchá plytká jamka v tráve alebo machu (priemer 18–22 cm, hĺbka 4–6 cm). Vystlaná suchými stebíčkami trávy, machom a niekedy aj perím. Umiestnené typicky na miernom svahu s výhľadom (rodič stráži okolie pred predátormi). Dobre zamaskované — vajcia oxidovo-zelené so čierno-hnedými škvrnami sú takmer neviditeľné v tráve. Pár často hniezdi na tom istom mieste 5–15 rokov (vysoká vernosť teritóriu).
Teplota
Hniezdne 5–22 °C v miernom kontinentálnom podnebí Európy; zimoviská 5–15 °C v Atlantiku a Stredomorí
Druh hniezdi v miernom oceánskom a kontinentálnom podnebí (priemerné teploty mája–júla 10–18 °C v SR, 8–14 °C v Británii a Škandinávii). Mláďatá citlivé na silné dažde a chlad pod 8 °C v máji–júni (úhyn 20–30 % v mokrých rokoch). Zimuje pri miernych zimách Atlantiku (Wadden Sea 5–10 °C, Britské ostrovy 5–12 °C). V Saheli a južnej Európe 10–20 °C v zime.
Spoločnosť
V hniezdnej sezóne v páre (dlhodobá monogamia); mimo nej v kŕdľoch 10–1 000 jedincov
Dlhodobá monogamia — pár vydrží 5–15 rokov (rekord 17 rokov v Británii). Hniezdne teritórium 10–50 ha (najväčšie zo všetkých európskych bahniakov). Pár sa každý rok vracia na to isté hniezdisko (vysoká vernosť teritóriu — site fidelity ~85 %). Mimo hniezdenia v kŕdľoch 10–1 000 jedincov, na zimoviskách veľké koncentrácie (Wadden Sea ~300 000 jedincov, jedna z najväčších koncentrácií bahniakov sveta). Kŕdle sa miešajú s brodecmi malými, brehármi (Limosa) a kalužiakmi.

Rozmnožovací cyklus

Tok a párenie
Polovica marca až máj, vrchol koniec marca – apríl

Samec priletí na hniezdisko 1–2 týždne pred samicou (typicky 15.–25. marca v SR). Tokový spev za pomalého kruhového letu (display flight) v okruhu 200–800 m nad teritóriom, melódia „cur-li-cur-li-cur-li" s krescendom počuteľná na 1–2 km. Tokové lety najintenzívnejšie skoro ráno (5:00–8:00) a podvečer (18:00–21:00). Pri prílete samice vzájomné pozdravovanie a krátke párenie na zemi. Dlhodobá monogamia — pár vydrží 5–15 rokov a vracia sa na to isté teritórium.

Znáška
Typicky 4 vajcia (zriedka 3, výnimočne 5)

Vajcia oxidovo-zelené alebo olivovo-hnedé so čierno-hnedými škvrnami (kryptické), hruškovitý tvar (užšie do stredu hniezda), rozmery ~68 × 47 mm, hmotnosť ~80 g (najväčšie vajcia bahniakov SR). Znáša 1 vajce za 1,5–2 dni (znáška trvá 5–8 dní). Pri strate prvej znášky robí náhradnú (do 1×, výnimočne 2×). Vajcia uložené hroty do stredu hniezda. Pár hniezdi 1× za sezónu (apríl–júl).

Inkubácia
27–29 dní (priemer 28 dní)

Sedia obaja rodičia striedavo — typicky samica cez deň, samec cez noc. Inkubácia synchrónna — začína po znesení posledného vajca, všetky mláďatá liahnu v rozmedzí 12–24 hodín. Pri vyrušení predátorom (líška, kuna, mýval, čierna vrana, jastrab) obaja rodičia aktívne útočia na dravca — krížia mu cestu, ostro kričia „kvi-li, kvi-li" a vrhajú sa proti nemu. Najagresívnejšia obrana hniezda zo všetkých európskych bahniakov.

Liahnutie
Máj až júl (vrchol koniec mája – polovica júna)

Mláďatá prekociálne (precocial) — pokryté hustým páperím (kryptické maskovanie hnedo-čierne), otvorenými očami, schopné chôdze hneď po vyliahnutí (po oschnutí, ~2 hodiny). Hmotnosť pri vyliahnutí ~55 g. Rodičia mláďatá nekrmia — ony si samy hľadajú hmyz, dážďovky a slimáky (rodičia ich len vodia a strážia pred predátormi). Pri chlade a daždi sa mláďatá schovajú pod brucho rodiča (zahrievanie). V prvom týždni veľmi citlivé na chladné dažde.

Mláďatá
Vzletné 32–38 dní, úplná nezávislosť 40–50 dní

Mláďatá rastú pomaly — v 15 dňoch ~120 g, v 30 dňoch ~400 g (~50 % veľkosti dospelého). Vzletné v 32–38 dňoch (~5 týždňov). Z 4 vyliahnutých prežijú typicky 1–2 (predátori: líška, mýval, kuna, čierna vrana, jastrab; skoré kosenie lúk — hlavná príčina úhynu v SR a Európe). Rodičia aktívne odvádzajú dravcov ostrými útokmi a krikom. Po vzletnosti mláďatá zostávajú s rodičmi 2–3 týždne a potom sa pripájajú k migrujúcim kŕdľom (júl–august).

Samostatnosť
Po vzletnosti v júli–auguste; pohlavná zrelosť v 2.–3. roku

Mladé hvizdáky migrujú samostatne v auguste–septembri (po dospelých rodičoch). Migrujú vo dne v malých skupinkách 5–50 jedincov. Prvá zima na Wadden Sea, Britských ostrovoch alebo Iberskom polostrove. Pohlavná zrelosť v 2.–3. roku, prvé hniezdenie typicky v 3.–4. roku (pomalá reprodukčná stratégia). Dĺžka života v prírode 15–20 rokov (rekord 31 rokov 11 mesiacov, krúžok Fínsko 1976). Úmrtnosť mladých 40–60 % v prvom roku (predátori, počasie, kolízie počas migrácie, skoré kosenie lúk).

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Hvizdák veľký 50–60 cm Hvizdák malý 37–45 cm Brehár čiernochvostý 36–44 cm Brehár hrdzavý 37–41 cm Kalužiak červenonohý 27–29 cm
Hvizdák veľký Hvizdák malý Brehár čiernochvostý Brehár hrdzavý Kalužiak červenonohý
Dĺžka50–60 cm37–45 cm36–44 cm37–41 cm27–29 cm
Váha410–1 360 g270–600 g160–500 g190–450 g85–155 g
Dožitie15–20 r10–15 r10–25 r20–25 r10–17 r
OchranaIUCN NTIUCN LCIUCN NTIUCN NTIUCN LC
CharakteristikaNajväčší európsky bahniak, dlhý zakrivený zobák (11–17 cm)Menší, kratší zobák, tmavý temenný pruh, rýchle „bibibibibi"Dlhé nohy a rovný zobák, čierny chvost s bielym pásomMierne zakrivený zobák, červené hrdlo v hniezdnom šateStredne veľký, červené nohy, biele zadné krídlo za letu
AreálMokrade Európa — SR ~20–40 hniezd. párov, klesajúcaArktická tundra — SR len vzácny prelietavecMokrade Európa — SR ~5–10 hniezd. párov, klesajúcaArktická tundra — SR len vzácny prelietavecMokrade Európa — SR ~600–900 hniezd. párov

Zaujímavosti

1

Najväčší európsky bahniak — dĺžka 50–60 cm, rozpätie krídel 80–106 cm, hmotnosť 410–1 360 g (samica výrazne väčšia). Pre porovnanie: brehár čiernochvostý 36–44 cm, kulík zlatý 26–29 cm, kalužiak červenonohý 27–29 cm. Veľkosť a dlhý zakrivený zobák ho robia jednoznačne rozoznateľným.

2

Diagnostický dlhý zakrivený zobák — samica 13–17 cm, samec 11–14 cm (pohlavný dimorfizmus v dĺžke zobáka). Umožňuje sondovanie hlboko do bahna a pôdy (až 15–20 cm) za dážďovkami a mnohostennými červami — nedostupné pre iné bahniaky. Loví hmatom (citlivé receptory na konci zobáka).

3

V SR vzácny hniezdič — len ~20–40 párov — populácia výrazne klesla z ~100 párov v 1990 na ~20–40 párov v 2022 (SOS/BirdLife). Hlavné lokality: Senianske rybníky (RAMSAR), Iňačovce, Latorica, Bodrog, Záhorské lúky, Žitný ostrov. Kategória ohrozenia v ČK SR: zraniteľný (VU), hoci IUCN globálne NT.

4

Tokový spev „cur-li, cur-li" — počuteľný na 1–2 km — bulgľavá melódia samca za pomalého kruhového letu (display flight) v okruhu 200–800 m nad teritóriom, najintenzívnejšia skoro ráno a podvečer. Kultúrne ocenená v britskej a írskej literatúre („the call of the wild moor" — Wordsworth, Heaney). Slovenský názov „hvizdák" odráža bulgľavý hlas (pripomína bullkanie potoka).

5

Wadden Sea — najdôležitejšie zimovisko — UNESCO svetové dedičstvo medzi Holandskom, Nemeckom a Dánskom hostí ~300 000 zimujúcich hvizdákov veľkých (~50 % európskej populácie). Najväčšia koncentrácia bahniakov v Európe. Strata kvality biotopu (klimatická zmena, mušľová akvakultúra) priamo ohrozuje druh.

6

Hlavná hrozba: skoré kosenie lúk — kosenie lúk pred 15. júlom (pred vyletením mláďat) priamo zabíja vajcia, mláďatá a niekedy aj sediace samice. Odhad 30–50 % hniezd zničených ročne v SR a Európe. Prevencia: neskoré kosenie (po 31. júli) a PPA-Greening programy podporujúce extenzívne hospodárenie.

7

Dlhodobá monogamia — pár vydrží 5–15 rokov — najdlhšia párová väzba zo všetkých európskych bahniakov. Pár sa každý rok vracia na to isté hniezdisko (site fidelity ~85 %). Najdlhší dokumentovaný pár: 17 rokov vo Veľkej Británii. Hniezdne teritórium 10–50 ha — najväčšie zo všetkých európskych bahniakov.

8

Najagresívnejšia obrana hniezda — útoky proti dravcom — pri približovaní dravca (líška, jastrab, čierna vrana) obaja rodičia aktívne útočia — krížia mu cestu, ostro kričia „kvi-li, kvi-li" a vrhajú sa proti nemu zhora. V niektorých prípadoch zaháňajú aj veľké dravce (orol skalný, jastrab veľký). Najsilnejšia teritoriálna obrana zo všetkých bahniakov.

9

Mláďatá prekociálne — bežia hneď po vyliahnutí — kulík je nidifugný druh — vyliahnu sa s otvorenými očami, pokryté hustým páperím, a schopné chôdze hneď po oschnutí (do 2 hodín). Rodičia ich nekrmia — ony si samy hľadajú dážďovky, slimáky a hmyz. Vzletné v 32–38 dňoch (~5 týždňov).

10

Veková rekord 31 rokov 11 mesiacov — krúžok Fínsko 1976 — najstarší krúžkovaný hvizdák veľký sa dožil takmer 32 rokov vo Fínsku (krúžok 1976, posledné pozorovanie 2008). Jeden z najdlhšie žijúcich európskych bahniakov. Bežná dĺžka života 15–20 rokov v prírode. Úmrtnosť mladých 40–60 % v prvom roku (predátori, počasie, kosenie lúk).

Taxonomická klasifikácia

species Hvizdák veľký
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Charadriiformes (bahniakotvaré)
Čeľaď Scolopacidae (slukovité)
Rod Numenius Brisson, 1760
Druh N. arquata (Linnaeus, 1758)
Poddruhy IOC v15.2 uznáva 3 poddruhy: N. a. arquata (Linnaeus, 1758) — západná a stredná Európa (na Slovensku); N. a. orientalis (Brehm, 1831) — východná Európa od Uralu po Sibír, väčší a bledší; N. a. suschkini (Neumann, 1929) — Kazachstan a južná Sibír. Druh popísal Linné v Systema Naturae 1758. Latinské meno arquata = „v tvare luku" (lat. arcus — luk) odráža zakrivený zobák.
Poddruh SR N. a. arquata — západoeurópsky poddruh, hniezdi v celej SR

? Často kladené otázky

Áno, ale vzácne — populácia len ~20–40 párov (SOS/BirdLife 2022), klesajúci trend z ~100 párov v 1990. Hlavné hniezdne lokality: Východoslovenská nížina — Senianske rybníky (RAMSAR — najpočetnejšia populácia), Iňačovce, Latorica, Bodrog (~15–25 párov spolu); Záhorské lúky — Holíč, Senica (~3–5 párov); Žitný ostrov — Komárno, zaplavené lúky (~2–5 párov). Vzácne hniezdí aj v Podunajskej nížine. Druh je v Červenej knihe SR kategória VU (zraniteľný), hoci IUCN globálne NT. Hniezdne obdobie apríl–júl, znáška 4 vajec do plytkej jamky na vlhkej lúke.

IUCN status: Near Threatened (NT, 2024). Európska populácia 212 000–292 000 párov (BirdLife 2023), trend výrazne klesajúci (~-30 % za 30 rokov). Hlavné príčiny poklesu: (1) strata mokraďových biotopov — odvodňovanie mokradí, premena pasienkov na ornú pôdu (~50 % stratených v západnej Európe od 1990); (2) skoré kosenie lúk — zabíja vajcia a mláďatá (30–50 % hniezd zničených ročne); (3) predácia — zvýšené populácie líšky, mývala (introdukovaný 2003), čiernej vrany; (4) klimatická zmena — suchá redukujú dostupnosť dážďoviek (tvrdá pôda nesondovateľná); (5) vtáčia chrípka — hromadný úhyn na Wadden Sea 2022 (~20 000 jedincov). V SR navyše: regulácia tokov, intenzifikácia poľnohospodárstva.

Najlepšie obdobie: apríl–júl (hniezdne obdobie) a august–september (jesenná migrácia). Najlepšie lokality: (1) Senianske rybníky (RAMSAR — Východoslovenská nížina) — najpočetnejšia hniezdna populácia SR; (2) Iňačovce, Latorica, Bodrog (Východné Slovensko); (3) Záhorské lúky (Holíč, Senica); (4) Žitný ostrov (Komárno — zaplavené lúky). Pozorovať ďalekohľadom alebo stativovou trubicou z hrádze (vzdialenosť min. 100 m). Aktívny celý deň, najlepšie ráno (5:00–9:00) a podvečer (18:00–21:00) — vtedy intenzívny tokový spev. Pri ostrých výkrikoch „kvi-li, kvi-li" rodiča sa ihneď vzdialte — hniezdo nablízku.

Najlepšie rozlišovacie znaky: (1) veľkosť — hvizdák veľký 50–60 cm, hvizdák malý 37–45 cm (~25 % menší); (2) dĺžka zobáka — hvizdák veľký 11–17 cm (samec/samica), hvizdák malý 7–9 cm (kratší); (3) biela kostrč za letu — hvizdák veľký výrazná biela kostrč a spodné krídla, hvizdák malý tiež biela kostrč ale menej výrazná; (4) hlas — hvizdák veľký bulgľavý „cur-li, cur-li" (klesajúci), hvizdák malý rýchle „bibibibibi" (7 nôt v rade — preto „seven whistler" v angličtine); (5) tmavá temenná pruh — hvizdák malý má výrazný tmavý pruh na temene medzi svetlými očnými pruhmi, hvizdák veľký nemá; (6) migrácia — hvizdák malý arktický druh, v SR len prelietavec; hvizdák veľký hniezdi v SR. Tieto znaky umožnia spoľahlivé určenie aj na 100 m vzdialenosti.

Hlavné zimoviská: (1) Wadden Sea (Holandsko, Nemecko, Dánsko) — UNESCO svetové dedičstvo, ~300 000 zimujúcich hvizdákov (~50 % európskej populácie); (2) Britské ostrovy (Anglicko, Wales, Írsko) — ~150 000; (3) Iberský polostrov (Portugalsko, Španielsko) — ~50 000; (4) Francúzsko (Bretónsko, Aquitania) — ~30 000; (5) severná Afrika (Maroko, Tunisko, Egypt) — ~20 000; (6) Wadi Saoura a Sahara (drobné populácie). Slovenské hniezdne hvizdáky patria k poddruhu arquata a zimujú prevažne na Wadden Sea, v Británii a v Iberskom polostrove. Migrácia 3 000–6 000 km/rok (cesta tam a späť), vo dne v malých skupinách 5–50 jedincov. Hlavná stanica pre tankovanie: Wadden Sea (Holandsko, Nemecko, Dánsko).

Dĺžka života v prírode 15–20 rokov — jeden z najdlhšie žijúcich európskych bahniakov. Rekordný vek: 31 rokov 11 mesiacov (krúžok Fínsko 1976, posledné pozorovanie 2008) — takmer 32 rokov! V zajatí (ZOO) sa dožil 27 rokov (ZOO Berlin). Pohlavná zrelosť v 2.–3. roku, prvé hniezdenie typicky v 3.–4. roku (pomalá reprodukčná stratégia). Pár vydrží 5–15 rokov (dlhodobá monogamia, najdlhšia párová väzba bahniakov SR). Úmrtnosť mladých 40–60 % v prvom roku (predátori, počasie, skoré kosenie lúk, kolízie počas migrácie). Dospelé jedince majú nízku ročnú úmrtnosť (~10–15 %), preto vysoký vek.

ZDROJ: IOC v15.2, IUCN Red List (Numenius arquata — NT, 2024), BirdLife DataZone, Cornell Birds of the World, eBird, Avibase, Danko et al. 2002 Rozšírenie vtákov na Slovensku, SOS/BirdLife Slovensko, vtaky.s

 Hlasová ukážka

Zdroj: xeno-canto.org XC1099031
Nahrávateľ: Uku Paal
Licencia: CC BY-NC-SA

 Video — Hvizdák veľký

Hvizdák veľký (Numenius arquata) — Eurasian Curlew ikonický hlas v Normandy Marsh

Hvizdák veľký — ikonický hlas „coor-lee" pri pastve na Normandy Marsh (Anglicko).

Hvizdák veľký (Numenius arquata) — Eurasian Curlew základné fakty o druhu

Hvizdák veľký — fakty o druhu vrátane dĺžky života 10–20 rokov a rozpätia krídel 78–107 cm.

 Cudzie názvy

Česky:   Koliha velká, Anglicky:   Eurasian Curlew, Nemecky:   Großer Brachvogel, Francúzsky:   Courlis cendré, Poľsky:   Kulik wielki, Maďarsky:   Nagy póling, Rusky:   Большой кроншнеп