Hvizdák malý (Numenius phaeopus)

Scolopacidae (slukovité)

Hvizdák malý

Numenius phaeopus — stredne veľký bahniak arktickej tundry s tmavým temenným pruhom — „seven whistler" v SR len vzácny prelietavec

IUCN: LC (Least Concern, 2024) | Least Concern, európska populácia 137–278 tisíc párov, stabilná
Dĺžka37–45 cm
Hmotnosť270–600 g
Rozpätie76–89 cm
Zobák7–9 cm zakrivený
Európa137–278 tis. párov
SR statusvzácny prelietavec

Výživa

  • Hmyz a larvy (Chironomidae, chrobáky) — hlavná potrava v tundre a na lúkach
  • Kôrovce (Gammaridae, Crangon) — na pobrežných mudflatoch v zime
  • Drobné mäkkýše a slimáky — na bahnitých brehoch
  • Mnohostenné červy (Polychaeta — Nereis) — pobrežná korisť na zimoviskách
  • Bobule (vres, čučoriedky, brusnice) — energetická posila pred migráciou
  • Dážďovky a pavúky — v tundre a na lúkach
Tip od odborníka Hvizdák malý (Numenius phaeopus) je menší a štíhlejší príbuzný hvizdáka veľkého, dĺžka 37–45 cm (asi 25 % menší). Má kratší zakrivený zobák (7–9 cm vs. 11–17 cm u veľkého) — preto loví menej hlboko v bahne a viac hmyzu na povrchu. Hmatový lovec — sonduje do hĺbky 5–10 cm za drobnými mäkkýšmi a mnohostennými červami. V tundre (hniezdny biotop) loví vizuálne hmyz a bobule (vres, čučoriedky). Slovensko hostí hvizdáka malého len ako vzácneho prelietavca (~5–20 jedincov ročne, SOS/BirdLife 2022) — druh hniezdi v arktickej tundre Islandu, severnej Škandinávie a Sibíri. Pozorovaný na jeseni (august–september) a na jar (koniec apríla – máj) na Senianskych rybníkoch, Žitnom ostrove a Bodrogu. Charakteristické rýchle „bibibibibi" trill (7 nôt v rade) ho odlišuje od hvizdáka veľkého — britská angličtina ho preto nazýva „seven whistler" (sedem pískaní). Európska populácia 137 000–278 000 párov (BirdLife 2023), trend stabilný. Hlavné zimoviská: západná Afrika (Mauretánia — Banc d'Arguin, Senegal), Indický oceán, juhovýchodná Ázia (Indonézia, Filipíny) a Austrália. Najdlhšia migrácia bahniakov sveta: aljašská populácia preletí Tichý oceán bez zastavenia (~11 000 km, 8 dní).

Hlasový prejav

Hvizdák malý má charakteristické rýchle vibračné „bibibibibibi" trill — séria 7 rýchlych nôt v rade (3–4 kHz, dĺžka 1,5–2,5 sek), počuteľné na 500 m – 1 km. Britská angličtina ho preto nazýva „seven whistler" (sedem pískaní). V slovenskej ornitologickej literatúre znovu uvádzaný ako „sedmička hvizdáka". Pri prelete cez SR (jar, jeseň) sa v malých skupinkách 2–10 jedincov ozýva tichucho. Tokový spev samca v hniezdnej oblasti (Island, severné Škandinávie, Rusko, máj–júl): pomalšia melódia „kee-kee-kee-titititi" s prelivom medzi pomalšími a rýchlejšími nôtami (dĺžka 10–30 sek) za pomalého letu (display flight) v okruhu 200–500 m nad teritóriom, počuteľná na 1 km. Mimo hniezdenia kontaktné „bibibibibi" v kŕdľoch na zimoviskách. Varovné volanie ostrejšie „kvi-li, kvi-li". Spoľahlivý rozlišovací znak od hvizdáka veľkého: hvizdák malý rýchle „bibibibibibi" (7 nôt), hvizdák veľký bulgľavý „cur-li, cur-li" (klesajúca dvojslabičná melódia).

Typické zvuky

  • Kontaktné „bibibibibibi" trill — séria 7 rýchlych nôt (3–4 kHz, 1,5–2,5 sek)
  • Tokový spev „kee-kee-kee-titititi" — pomalšia melódia s prelivom za letu (máj–júl)
  • Varovné „kvi-li, kvi-li" — ostré pri približovaní predátora alebo človeka k hniezdu
  • Mláďacie „pi-pi-pi" — vysoké žobravé volanie do 4 týždňov
  • Skupinové „bibibibi" — tiché kontaktné volania v migrujúcej skupine, často za noci
  • Distrákčný spev — pri obrane hniezda ostré výkriky a útoky proti dravcom

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Jarný prelet cez SR — koniec apríla až polovica mája (cesta na sever do arktickej tundry)
Tok a hniezdenie v Arktíde — máj až jún (Island, severné Škandinávie, Rusko), nie v SR
Hniezdenie v arktickej tundre a vresoviskách (máj až júl)
Inkubácia 27–28 dní + odchov mláďat na severe (jún až august)
Jesenný prelet cez SR — koniec júla až október (cesta na juh do Afriky)
Zimovanie — západná Afrika (Mauretánia, Senegal, Gambia), Indický oceán, Indonézia, Austrália

Prostredie a požiadavky

Hniezdny biotop
Arktická a subarktická tundra, vresoviská, rašeliniská severnej Európy a Sibíri
Hniezdi výhradne v arktickej a subarktickej tundre — Island (~250 000 párov, 50 % európskej populácie, najpočetnejší poddruh), Škandinávia (Nórsko ~50 000, Švédsko ~40 000, Fínsko ~30 000), severné Rusko (Tajmyr, Kola, Pečora — ~50 000–100 000), izolovane v Škótsku (Cairngorms, Shetland — ~600 párov), Britských ostrovoch. Vyžaduje otvorené tundry, vresoviská (Calluna vulgaris) a rašeliniská. V SR nehniezdi — chýba arktická tundra.
Migračné lokality v SR
Vzácny prelietavec — Senianske rybníky, Žitný ostrov, Bodrog (jar a jeseň)
V SR len vzácny prelietavec (~5–20 jedincov ročne, SOS/BirdLife 2022). Najpravdepodobnejšie lokality preletu: Senianske rybníky (RAMSAR — Východoslovenská nížina) — najpočetnejšie pozorovania; Iňačovce, Latorica, Bodrog (východné Slovensko); Žitný ostrov — Komárno, Šaľa, Veľký Meder; Záhorská nížina — Záhorské lúky. Vzácne aj na Liptove (Liptovská Mara) a v strednej časti (Slovenský kras). Vrcholy preletu: koniec apríla – polovica mája (jarný prelet na sever) a august – september (jesenný prelet na juh).
Nadmorská výška
Hniezdny areál: 0–500 m n. m. v subarktickej tundre; do 800 m v Škótskych vresoviskách
V hniezdnej oblasti hniezdi v nízkych až stredných nadmorských výškach — od pobrežia (0 m) po 500 m v Pobaltí a Škandinávii. V Škótskych vresoviskách (Cairngorms, Shetland) hniezdi do 800 m n. m. Na Islande v rozsahu 0–600 m. V arktickej tundre Sibíri hniezdi N. p. variegatus do 1 000 m n. m. V SR pri prelete výhradne v nížinách (100–250 m n. m.).
Hniezdo
Plytká jamka v machu alebo v rašeline, vystlaná suchými stebíčkami — dobre maskované
Hniezdo jednoduché — plytká jamka v machu, rašeline alebo nízkej tráve (priemer 14–18 cm, hĺbka 3–5 cm), vystlaná suchými stebíčkami trávy, lišajníkom a machom. Často umiestnené na miernom svahu s výhľadom. Dobre zamaskované — vajcia olivovo-hnedé so čierno-hnedými škvrnami sú takmer neviditeľné v machu. Pár často hniezdi na tom istom mieste 3–8 rokov.
Teplota
Hniezdne -5 až +15 °C v subarktickej tundre; zimoviská 20–30 °C v Afrike a juhovýchodnej Ázii
Druh hniezdi v chladnom subarktickom a arktickom podnebí (priemerné teploty júna 2–10 °C v Arktíde, 8–14 °C na Islande). Mláďatá citlivé na silné dažde a chlad pod 0 °C v júni–júli (úhyn 20–35 % v mokrých rokoch). Zimuje v tropickom suchom podnebí (západná Afrika 20–30 °C, juhovýchodná Ázia a Austrália 25–35 °C). V SR pri prelete znáša teploty 0–25 °C.
Spoločnosť
V hniezdnej sezóne v páre (sezónna monogamia); mimo nej v kŕdľoch 10–500 jedincov
Sezónna monogamia — pár vzniká každý rok znovu, niekedy s tým istým partnerom (site fidelity ~60 %). Hniezdne teritórium 3–15 ha. Mimo hniezdenia v kŕdľoch 10–500 jedincov, na zimoviskách veľké koncentrácie (Banc d'Arguin v Mauretánii ~150 000 jedincov). Kŕdle sa miešajú s hvizdákmi veľkými, brehármi (Limosa) a kalužiakmi — spoločná stratégia ochrany pred dravcami.

Rozmnožovací cyklus

Tok a párenie
Máj až jún v hniezdnej oblasti (Island, Škandinávia, Sibír)

Samec priletí na hniezdisko 1–2 týždne pred samicou (typicky 1.–15. mája v Škandinávii, koniec apríla na Islande). Tokový spev za pomalého kruhového letu (display flight) v okruhu 200–500 m nad teritóriom, melódia „kee-kee-kee-titititi" s prelivom medzi pomalšími a rýchlejšími nôtami, počuteľná na 1 km. Pri prílete samice vzájomné pozdravovanie a krátke párenie na zemi. Sezónna monogamia — pár vydrží do konca hniezdnej sezóny.

Znáška
Typicky 4 vajcia (zriedka 3, výnimočne 5)

Vajcia olivovo-hnedé so čierno-hnedými škvrnami (kryptické), hruškovitý tvar, rozmery ~58 × 41 mm, hmotnosť ~50 g. Znáša 1 vajce za 1,5–2 dni (znáška trvá 5–8 dní). Pri strate prvej znášky robí náhradnú (do 1×, zriedka). Vajcia uložené hroty do stredu hniezda.

Inkubácia
27–28 dní (priemer 27,5 dní)

Sedia obaja rodičia striedavo — typicky samica cez deň, samec cez noc (v Arktíde rotácia každých 2–4 hodín kvôli dlhému dňu). Inkubácia synchrónna — všetky mláďatá liahnu v rozmedzí 12–24 hodín. Pri vyrušení predátorom (líška polárna, sokol myšiar, čierna vrana) obaja rodičia aktívne útočia — krížia mu cestu, ostro kričia „kvi-li, kvi-li".

Liahnutie
Jún až júl (vrchol koniec júna)

Mláďatá prekociálne (precocial) — pokryté hustým páperím (kryptické maskovanie hnedo-čierne), otvorenými očami, schopné chôdze hneď po vyliahnutí. Hmotnosť pri vyliahnutí ~35 g. Rodičia mláďatá nekrmia — ony si samy hľadajú hmyz, larvy a bobule v tundre. Pri chlade a daždi sa schovajú pod brucho rodiča (zahrievanie).

Mláďatá
Vzletné 35–40 dní, úplná nezávislosť 42–50 dní

Mláďatá rastú rýchlo — v 15 dňoch ~80 g, v 30 dňoch ~250 g (~50 % veľkosti dospelého). Vzletné v 35–40 dňoch (~5–5,5 týždňa). Z 4 vyliahnutých prežijú typicky 2–3 (predátori: líška polárna, sokol myšiar, vrany, krkavec). Rodičia aktívne odvádzajú dravcov útokmi a krikom. Po vzletnosti mláďatá opustia rodičov a pripoja sa k migrujúcim kŕdľom (júl–august).

Samostatnosť
Po vzletnosti v júli–auguste; pohlavná zrelosť v 2.–3. roku

Mladé hvizdáky migrujú samostatne v auguste–septembri (po dospelých rodičoch). Prvá zima v západnej Afrike, Indickom oceáne alebo juhovýchodnej Ázii. Pohlavná zrelosť v 2.–3. roku, prvé hniezdenie typicky v 3. roku. Dĺžka života v prírode 10–15 rokov (rekord 23 rokov 11 mesiacov, krúžok Faerské ostrovy 1987). Úmrtnosť mladých 45–60 % v prvom roku.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Hvizdák malý 37–45 cm Hvizdák veľký 50–60 cm Brehár čiernochvostý 36–44 cm Brehár hrdzavý 37–41 cm Kalužiak červenonohý 27–29 cm
Hvizdák malý Hvizdák veľký Brehár čiernochvostý Brehár hrdzavý Kalužiak červenonohý
Dĺžka37–45 cm50–60 cm36–44 cm37–41 cm27–29 cm
Váha270–600 g410–1 360 g160–500 g190–450 g85–155 g
Dožitie10–15 r15–20 r10–25 r20–25 r10–17 r
OchranaIUCN LCIUCN NTIUCN NTIUCN NTIUCN LC
CharakteristikaMenší, kratší zobák, tmavý temenný pruh, rýchle „bibibibibi"Najväčší európsky bahniak, dlhý zakrivený zobák (11–17 cm)Dlhé nohy a rovný zobák, čierny chvost s bielym pásomMierne zakrivený zobák, červené hrdlo v hniezdnom šateStredne veľký, červené nohy, biele zadné krídlo za letu
AreálArktická tundra — SR len vzácny prelietavecMokrade Európa — SR ~20–40 hniezd. párov, klesajúcaMokrade Európa — SR ~5–10 hniezd. párov, klesajúcaArktická tundra — SR len vzácny prelietavecMokrade Európa — SR ~600–900 hniezd. párov

Zaujímavosti

1

Najdlhšia nesponývaná migrácia bahniakov sveta — aljašská populácia (poddruh variegatus) preletí Tichý oceán 8 dní a ~11 000 km bez zastavenia z Aljašky na Marshallove ostrovy a do Austrálie. Zdokumentovaná satelitnou telemetriou v 2015 (Birdlife International). Najdlhšia známa nesponývaná migrácia akéhokoľvek vtáka.

2

Diagnostický tmavý temenný pruh — „seven whistler" — najlepší rozlišovací znak od hvizdáka veľkého (ten nemá tmavý pruh). V britskej angličtine sa nazýva „seven whistler" kvôli rýchlemu „bibibibibibi" trillu (7 nôt v rade). V slovenskej tradícii podobný „sedmička hvizdáka".

3

V SR len vzácny prelietavec — populácia ~5–20 jedincov ročne (SOS/BirdLife 2022) pozorovaných na Senianskych rybníkoch (RAMSAR), Žitnom ostrove a Bodrogu na jeseni (august–september) a na jar (koniec apríla – máj). Slovensko leží mimo hlavnej migračnej trasy.

4

Island — kľúčový hniezdny areál — ~250 000 párov (poddruh islandicus), čo je 50 % európskej populácie. Tundry a vresoviská Islandu poskytujú ideálne podmienky — chladné podnebie, nízka vegetácia, hojnosť hmyzu. Islandská populácia migruje cez Atlantik na západoafrické pobrežia (Mauretánia, Senegal).

5

Banc d'Arguin v Mauretánii — najdôležitejšie zimovisko — UNESCO svetové dedičstvo, hostí ~150 000 zimujúcich hvizdákov malých (~30 % európskej populácie). Spolu s ostatnými bahniakmi (kulík piesočný, hvizdák veľký, brehár) tvoria zimnú populáciu 2,5 milióna vtákov — najväčšiu koncentráciu bahniakov v Afrike.

6

Hniezdo v machu — perfektne maskované — plytká jamka v machu, rašeline alebo nízkej tráve (priemer 14–18 cm, hĺbka 3–5 cm), vystlaná suchými stebíčkami, lišajníkom a machom. Vajcia olivovo-hnedé so čierno-hnedými škvrnami sú takmer neviditeľné v machu. Pár hniezdi na tom istom mieste 3–8 rokov.

7

Aktívna obrana hniezda — útoky proti dravcom — pri približovaní dravca (líška polárna, sokol myšiar, krkavec) obaja rodičia aktívne útočia — krížia mu cestu, ostro kričia „kvi-li, kvi-li" a vrhajú sa proti nemu. Podobné správanie ako hvizdák veľký, ale hvizdák malý trošku menej agresívny.

8

Mláďatá prekociálne — bežia hneď po vyliahnutí — bahniak je nidifugný druh — vyliahnu sa s otvorenými očami, pokryté hustým páperím, a schopné chôdze hneď po oschnutí. Rodičia ich nekrmia — ony si samy hľadajú hmyz, larvy a bobule v tundre. Vzletné v 35–40 dňoch (~5 týždňov).

9

Hlavná hrozba: klimatická zmena v Arktíde — topenie permafrostu mení tundrové biotopy. Mismatch hypothesis — hvizdáky priletujú v rovnakom čase, ale vrchol hmyzu sa posúva skôr → mláďatá hladujú. IPCC 2023 predpokladá stratu 30–40 % hniezdneho areálu v subarktickej tundre do 2070.

10

Veková rekord 23 rokov 11 mesiacov — krúžok Faerské ostrovy 1987 — najstarší krúžkovaný hvizdák malý sa dožil takmer 24 rokov na Faerských ostrovoch (krúžok 1987, posledné pozorovanie 2011). Bežná dĺžka života 10–15 rokov v prírode. Úmrtnosť mladých 45–60 % v prvom roku (predátori, počasie, ropné havárie, kolízie počas extrémne dlhej migrácie).

Taxonomická klasifikácia

species Hvizdák malý
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Charadriiformes (bahniakotvaré)
Čeľaď Scolopacidae (slukovité)
Rod Numenius Brisson, 1760
Druh N. phaeopus (Linnaeus, 1758)
Poddruhy IOC v15.2 uznáva 4 poddruhy: N. p. phaeopus (Linnaeus, 1758) — Európa, severná Sibír (cez SR prelet); N. p. islandicus (Brehm, 1831) — Island, Faerské ostrovy, Britské ostrovy; N. p. alboaxillaris (Lowe, 1921) — južný Ural, Kazachstan (ohrozený, ~100 párov); N. p. variegatus (Scopoli, 1786) — východná Sibír, Kamčatka. Druh popísal Linné v Systema Naturae 1758. Americký druh Hudsonian Whimbrel (N. hudsonicus) je teraz uznaný ako samostatný druh.
Poddruh SR N. p. phaeopus — európsko-západosibírsky poddruh, cez SR prelet jar a jeseň

? Často kladené otázky

Nie, na Slovensku nehniezdi. Druh vyžaduje arktickú a subarktickú tundru — chýba vhodný biotop v SR. Hniezdi výhradne v arktickej tundre severnej Európy a Sibíri: Island (~250 000 párov, 50 % európskej populácie, poddruh islandicus), Škandinávia (Nórsko ~50 000, Švédsko ~40 000, Fínsko ~30 000), severné Rusko (Tajmyr, Kola — ~50 000–100 000), izolovane v Škótsku (Cairngorms, Shetland — ~600). Na Slovensku len vzácny prelietavec — ~5–20 jedincov ročne (SOS/BirdLife 2022) na jeseni (august–september) a na jar (koniec apríla – polovica mája).

Najlepšie obdobie: koniec apríla – polovica mája (jarný prelet) a august – september (jesenná migrácia). Najpravdepodobnejšie lokality: (1) Senianske rybníky (RAMSAR — Východoslovenská nížina) — najpočetnejšie pozorovania; (2) Iňačovce, Latorica, Bodrog (východné Slovensko); (3) Žitný ostrov — Komárno, Šaľa, Veľký Meder (zaplavené polia, vodné kanále); (4) Záhorská nížina — Záhorské lúky, Holíč. Pozorovaný jednotlivo alebo v malých skupinách 2–5 jedincov. Pozorovať ďalekohľadom alebo stativovou trubicou z hrádze rybníka. Pre rozlíšenie od hvizdáka veľkého hľadajte tmavý temenný pruh a kratší zobák.

Najlepšie rozlišovacie znaky: (1) veľkosť — hvizdák malý 37–45 cm, hvizdák veľký 50–60 cm (~25 % väčší); (2) dĺžka zobáka — hvizdák malý 7–9 cm, hvizdák veľký 11–17 cm (samec/samica); (3) tmavý temenný pruh — hvizdák malý výrazný tmavý pruh na temene medzi svetlými očnými pruhmi, hvizdák veľký nemá; (4) hlas — hvizdák malý rýchle „bibibibibibi" (7 nôt, „seven whistler"), hvizdák veľký bulgľavý „cur-li, cur-li" (klesajúca dvojslabičná melódia); (5) migrácia — hvizdák malý arktický druh, v SR len prelietavec; hvizdák veľký hniezdi v SR (~20–40 párov). Tieto znaky umožnia spoľahlivé určenie aj na 100 m vzdialenosti.

Slovenský názov „menší" reflektuje menšiu veľkosť oproti hvizdákovi veľkému (~25 % menší — 37–45 cm vs. 50–60 cm). Český názov „koliha malá" rovnako (malá = menšia). Anglický názov „Whimbrel" je staroanglické slovo zo 17. storočia (od „whimper" — kvíľavé pískanie) odkazujúce na rýchle „bibibibibi" trill. Nemecký „Regenbrachvogel" = „dažďový brachvogel" (Regen = dážď, Brachvogel = brachvogel — bahniaky často pozorované pred dažďom). Latinský Numenius phaeopus — numenius = „mesiac" (gr. neos — nový, mene — mesiac, odkazuje na tvar zobáka pripomínajúci nový mesiac), phaeopus = „tmavonohý" (gr. phaios — tmavý, pous — noha).

Hlavné zimoviská: (1) západná Afrika — Banc d'Arguin v Mauretánii (UNESCO, ~150 000 zimujúcich hvizdákov), Senegal, Gambia, Sierra Leone — najväčšia zimná populácia (~60 % európskej populácie); (2) Indický oceán — Madagaskar, východná Afrika (Tanzánia, Mozambik); (3) juhovýchodná Ázia — Indonézia, Filipíny, Malajzia, Thajsko; (4) Austrália — severné a východné pobrežia (Queensland, Northern Territory); (5) Tichý oceán — Havajské ostrovy, Mikronésia (aljašská populácia). Európska populácia patrí k poddruhu phaeopus a zimuje prevažne v západnej Afrike. Migrácia 8 000–22 000 km/rok (cesta tam a späť). Aljašská populácia preletí Tichý oceán bez zastavenia (~11 000 km, 8 dní) — najdlhšia nesponývaná migrácia bahniakov sveta.

IUCN status: Least Concern (LC), posledné hodnotenie 2024. Európska hniezdna populácia 137 000–278 000 párov (BirdLife 2023), trend stabilný (na rozdiel od hvizdáka veľkého, ktorý je NT a klesá). Hlavné hrozby: (1) klimatická zmena v Arktíde — posun hniezdneho areálu, mismatch hypothesis (hmyz vrcholí skôr ako liahnutie); (2) strata pobrežných biotopov na zimoviskách (urbanizácia, akvakultúra v juhovýchodnej Ázii); (3) vtáčia chrípka (H5N1) — bahniaky vysoko ohrozený druh pri epidémiách 2021–2024; (4) ropné havárie a olejové škvrny na zimoviskách; (5) poľovníctvo v zimoviskách (Mauretánia, Senegal, Francúzsko — ~1 000–5 000 jedincov ročne); (6) poddruh alboaxillaris kazašský je kriticky ohrozený (~100 párov), uvádza sa ako podružný druh kandidát na CR.

ZDROJ: IOC v15.2, IUCN Red List (Numenius phaeopus — LC, 2024), BirdLife DataZone, Cornell Birds of the World, eBird, Avibase, Danko et al. 2002 Rozšírenie vtákov na Slovensku, SOS/BirdLife Slovensko, vtaky.

 Hlasová ukážka

Zdroj: xeno-canto.org XC995937
Nahrávateľ: Bo Shunqi 薄顺奇
Licencia: CC BY-NC-SA

 Video — Hvizdák malý

Hvizdák malý (Numenius phaeopus) — Whimbrel volanie nahraté na Islande

Hvizdák malý — typický staccato pískot „pi-pi-pi-pi-pi-pi-pi" („seven whistler"), nahraté na Islande.

Hvizdák malý (Numenius phaeopus) — Eurasian Whimbrel v prirodzenom biotope

Hvizdák malý — záber druhu z Andamánskych ostrovov, charakteristický zahnutý zobák.

 Cudzie názvy

Česky:   Koliha malá, Anglicky:   Whimbrel, Nemecky:   Regenbrachvogel, Francúzsky:   Courlis corlieu, Poľsky:   Kulik mniejszy, Maďarsky:   Kis póling, Rusky:   Средний кроншнеп