Brehár čiernochvostý (Limosa limosa)

Scolopacidae (slukovité)

Brehár čiernochvostý

Limosa limosa — vysoký bahniak s dlhými nohami a hlasným „vipivipivipivipi" — v SR vzácny hniezdič, holandský národný vták

IUCN: NT (Near Threatened, 2024) | Near Threatened, európska populácia 125–170 tisíc párov, klesajúca o ~30 % za 30 rokov
Dĺžka36–44 cm
Hmotnosť160–500 g
Rozpätie70–82 cm
Zobák8–13 cm rovný
SR populácia5–10 párov
IUCNNT (klesajúca)

Výživa

  • Dážďovky (Lumbricidae) — hlavná potrava na vlhkých lúkach v hniezdnej sezóne
  • Hmyz a larvy (Chironomidae, chrobáky, koniček) — na lúkach a v mokradiach
  • Kôrovce (Gammaridae, Crangon) — v plytkej vode pri brehu a na zimoviskách
  • Mnohostenné červy (Polychaeta — Nereis) — pobrežná korisť na zimoviskách
  • Drobné mäkkýše a slimáky — na bahnitých brehoch a poliach
  • Drobné ryby (mladé Gobiidae, Pungitius) — okrajovo v plytkej vode
Tip od odborníka Brehár čiernochvostý (Limosa limosa) je vysoký bahniak s dlhými nohami (najdlhšie z bahniakov SR) a rovným zobákom (8–13 cm). Loví hmatom — sonduje hlboko v bahne a vlhkej pôde (až 10–15 cm) za dážďovkami (hlavná potrava v hniezdnej sezóne) a mnohostennými červami (na zimoviskách). Vďaka dlhým nohám môže brodiť v hlbšej vode (do 15–20 cm) ako iné bahniaky a hľadať korisť v hlbších bahnitých substrátoch. Slovensko hostí brehára čiernochvostého ako vzácneho hniezdiča (~5–10 párov, SOS/BirdLife 2022, klesajúca tendencia z ~30 párov v 1990). Hlavné lokality: Senianske rybníky (RAMSAR — Východoslovenská nížina), Iňačovce, Záhorské lúky. Hniezdny biotop — extenzívne kosené lúky a mokrade s vysokou pôdnou vlhkosťou. Európska populácia 125 000–170 000 párov (BirdLife 2023), trend výrazne klesajúci (~-30 % za 30 rokov), preto IUCN status Near Threatened (NT, 2024). Hlavné hrozby v SR: intenzifikácia poľnohospodárstva (skoré kosenie pred vyletením mláďat), odvodňovanie mokradí, predácia (líška, mýval, vrany). Holandsko, kde žije ~30 % európskej populácie, vedie veľký projekt obnovy hniezdnych biotopov (od 2010, BirdLife Netherlands).

Hlasový prejav

Brehár čiernochvostý má hlasný „vipivipivipivipi" alebo „grutto-grutto-grutto" — rýchla séria 5–10 nôt (3–4 kHz, dĺžka 2–4 sek), počuteľná na 1–2 km. Patrí k najhlasnejším bahniakom SR. Holandský názov „grutto" je onomatopoická imitácia hlasu. Pri toku samec vykonáva display flight — strmý vzlet do výšky 50–100 m, potom pomalý kruhový let v okruhu 200–500 m nad teritóriom a hlasný opakovaný spev „vipivipivipivipi" (10–30 sek), nasledovaný strmým pádom k zemi (charakteristické pre druh — "display dive"). Tokový spev počuteľný od marca do júla, najintenzívnejší skoro ráno (5:00–8:00) a podvečer (18:00–21:00). Varovné volanie ostré „kvi-kvi-kvi" pri približovaní dravca alebo človeka k hniezdu (rodič často vzlieta a útočí). Mláďatá pípajú vysoké „pi-pi-pi" do 4 týždňov. Mimo hniezdneho obdobia tiché kontaktné „vip" v kŕdľoch na zimoviskách. Spoľahlivý rozlišovací znak od brehára hrdzavého: brehár čiernochvostý hlasný „vipivipivipivipi" (rýchla séria), brehár hrdzavý nazálne „kveek-kveek" (krátke dvojslabičné).

Typické zvuky

  • Tokový spev „vipivipivipivipi" — hlasná rýchla séria 5–10 nôt (3–4 kHz, počuteľná na 1–2 km)
  • Display flight + dive — strmý vzlet, pomalý kruh, hlasný spev, strmý pád (charakteristické pre druh)
  • Varovné „kvi-kvi-kvi" — ostré pri približovaní predátora alebo človeka k hniezdu
  • Mláďacie „pi-pi-pi" — vysoké žobravé volanie do 4 týždňov
  • Skupinové „vip" — tiché kontaktné volania v kŕdli na zimovisku
  • Distrákčný spev — pri obrane hniezda ostré výkriky a útoky proti dravcom

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Prílet zo zimovísk — koniec marca až polovica apríla (zo západnej Afriky, Wadden Sea)
Tokové lety samca — apríl až máj, hlasný display flight „vipivipivipivipi"
Hniezdenie — koniec apríla až júl, znáška 4 vajec do plytkej jamky na vlhkej lúke
Inkubácia 22–24 dní + odchov mláďat (máj až august), aktívna obrana hniezda
Odlet na zimoviská — koniec júla až september (cesta na Wadden Sea, do západnej Afriky)
Zimovanie — Wadden Sea (~700 000 vtákov), Iberský polostrov (ryžové polia), západná Afrika (Senegal, Guinea-Bissau)

Prostredie a požiadavky

Hniezdny biotop
Vlhké lúky, extenzívne pastviská, mokrade, zaplavené polia, rašeliniská — západná a stredná Európa
Vyžaduje extenzívne mokraďové biotopy — vlhké lúky a pastviská s vysokou pôdnou vlhkosťou (>70 % v pôdnych póroch). Hniezdny biotop typicky nízka pokosená alebo prirodzene nízka tráva (10–30 cm) — na rozdiel od hvizdáka veľkého, ktorý vyžaduje vyššiu trávu. V Holandsku hniezdi prevažne na extenzívnych poľnohospodárskych lúkach (~30 000 párov, klesajúca o 70 % za 50 rokov). V SR primárne v extenzívnych pasienkoch (Senianske rybníky, Záhorské lúky). Negatívne ovplyvnené intenzifikáciou (skoré kosenie, pesticídy, odvodňovanie).
Rozšírenie v SR
Vzácny hniezdič v nížinách — Východoslovenská a Záhorská nížina
Vzácny hniezdič v SR — ~5–10 párov (SOS/BirdLife 2022), klesajúci trend z ~30 párov v 1990. Najpočetnejší v Východoslovenskej nížine (~3–5 párov — Senianske rybníky, Iňačovce), v Záhorských lúkach (~1–2 páry — Holíč, Senica). Vzácne hniezdí aj v Podunajskej nížine (Žitný ostrov — Komárno). Druh je v Červenej knihe SR kategória CR (kriticky ohrozený) kvôli rýchlemu poklesu. Celkový trend výrazne klesajúci — strata hniezdneho biotopu, predácia, intenzifikácia poľnohospodárstva.
Nadmorská výška
Hniezdny areál v SR: 100–250 m n. m. v nížinách; v Európe do 500 m
V SR hniezdi výhradne v nížinách (100–250 m n. m. — Východoslovenská, Záhorská nížina). Mimo SR hniezdi do 500 m v nemeckých a poľských mokradiach. V arktickej tundre Sibíri hniezdi L. l. limosa (východná populácia) do 1 000 m n. m. Najvyššie zaznamenané hniezdo v SR: ~280 m n. m. (Iňačovce).
Hniezdo
Plytká jamka v tráve, vystlaná suchými stebíčkami — dobre maskované
Hniezdo je jednoduchá plytká jamka v tráve (priemer 14–18 cm, hĺbka 3–5 cm). Vystlaná suchými stebíčkami trávy. Umiestnené typicky v krátkej alebo strednej tráve (10–30 cm) — niekedy v zhluku tráv pre lepšie maskovanie. Dobre zamaskované — vajcia olivovo-zelené so čierno-hnedými škvrnami sú takmer neviditeľné v tráve. Pár často hniezdi na tom istom mieste 3–10 rokov (vysoká vernosť teritóriu).
Teplota
Hniezdne 8–22 °C v miernom kontinentálnom podnebí Európy; zimoviská 10–25 °C v Iberii a Afrike
Druh hniezdi v miernom oceánskom a kontinentálnom podnebí (priemerné teploty mája–júla 12–20 °C v SR a Holandsku). Mláďatá citlivé na silné dažde a chlad pod 8 °C v máji–júni (úhyn 20–35 % v mokrých rokoch). Zimuje pri miernych zimách Atlantiku a Stredomoria (Wadden Sea 5–10 °C, Iberský polostrov 10–18 °C, západná Afrika 20–28 °C).
Spoločnosť
V hniezdnej sezóne v páre (sezónna monogamia, často s tým istým partnerom); mimo nej v obrovských kŕdľoch 100–10 000 jedincov
Sezónna monogamia — pár vzniká každý rok znovu, ale veľmi často s tým istým partnerom (site fidelity ~85 % — najvyššia spomedzi bahniakov). Hniezdne teritórium 1–5 ha (menšie ako u hvizdáka veľkého). Mimo hniezdenia v obrovských kŕdľoch — Wadden Sea hostí ~700 000 zimujúcich brehárov, iberské ryžové polia ~250 000. Kŕdle jedny z najväčších v Európe. Často v zmiešaných skupinách s brehármi hrdzavými, brodecmi a kalužiakmi.

Rozmnožovací cyklus

Tok a párenie
Koniec marca až máj, vrchol apríl

Samec priletí na hniezdisko 1–2 týždne pred samicou (typicky 25. marca – 10. apríla v SR). Tokový spev za display flight — strmý vzlet do výšky 50–100 m, pomalý kruhový let v okruhu 200–500 m nad teritóriom a hlasný opakovaný spev „vipivipivipivipi" (10–30 sek), nasledovaný strmým pádom k zemi (charakteristické "display dive"). Tokové lety najintenzívnejšie skoro ráno (5:00–8:00) a podvečer (18:00–21:00). Sezónna monogamia — pár vydrží 1 sezónu, ale veľmi často s tým istým partnerom v ďalších rokoch (site fidelity ~85 %).

Znáška
Typicky 4 vajcia (zriedka 3, výnimočne 5)

Vajcia olivovo-zelené alebo hnedé so čierno-hnedými škvrnami (kryptické), hruškovitý tvar, rozmery ~55 × 38 mm, hmotnosť ~45 g. Znáša 1 vajce za 1,5–2 dni (znáška trvá 5–8 dní). Pri strate prvej znášky robí náhradnú (do 1×). Vajcia uložené hroty do stredu hniezda.

Inkubácia
22–24 dní (priemer 23 dní)

Sedia obaja rodičia striedavo — typicky samica cez deň, samec cez noc. Inkubácia synchrónna — všetky mláďatá liahnu v rozmedzí 12–24 hodín. Pri vyrušení predátorom (líška, mýval, kuna, čierna vrana, jastrab) obaja rodičia aktívne útočia — krížia mu cestu, hlasno kričia „kvi-kvi-kvi" a vrhajú sa proti nemu. Podobne agresívna obrana ako hvizdák veľký, ale brehár čiernochvostý je menší — menej úspešný proti veľkým dravcom.

Liahnutie
Máj až júl (vrchol koniec mája – polovica júna)

Mláďatá prekociálne (precocial) — pokryté hustým páperím (kryptické maskovanie hnedo-čierne), otvorenými očami, schopné chôdze hneď po vyliahnutí. Hmotnosť pri vyliahnutí ~30 g. Rodičia mláďatá nekrmia — ony si samy hľadajú hmyz, larvy a dážďovky (rodičia ich len vodia a strážia pred predátormi). Pri chlade a daždi sa schovajú pod brucho rodiča.

Mláďatá
Vzletné 25–30 dní, úplná nezávislosť 35–40 dní

Mláďatá rastú rýchlo — v 15 dňoch ~80 g, v 25 dňoch ~200 g (~50 % veľkosti dospelého). Vzletné v 25–30 dňoch (~4 týždne). Z 4 vyliahnutých prežijú typicky 1–2 (predátori: líška, mýval, kuna, čierna vrana, jastrab; skoré kosenie lúk — hlavná príčina úhynu v SR a v Holandsku, 40–60 % hniezd zničených ročne). Rodičia aktívne odvádzajú dravcov útokmi a hlasným krikom. Po vzletnosti mláďatá opustia rodičov a pripoja sa k migrujúcim kŕdľom (júl–august).

Samostatnosť
Po vzletnosti v júli–auguste; pohlavná zrelosť v 2.–3. roku

Mladé brehare migrujú samostatne v júli–septembri (po dospelých rodičoch). Migrujú vo dne aj v noci v kŕdľoch 20–500 jedincov. Prvá zima na Wadden Sea, Iberskom polostrove alebo v západnej Afrike. Pohlavná zrelosť v 2.–3. roku, prvé hniezdenie typicky v 3. roku. Dĺžka života v prírode 10–25 rokov (rekord 29 rokov 8 mesiacov, krúžok Holandsko 1968). Úmrtnosť mladých 50–70 % v prvom roku (predátori, počasie, skoré kosenie lúk, pesticídy v ryžových poliach).

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Brehár čiernochvostý 36–44 cm Brehár hrdzavý 37–41 cm Hvizdák veľký 50–60 cm Hvizdák malý 37–45 cm Kalužiak červenonohý 27–29 cm
Brehár čiernochvostý Brehár hrdzavý Hvizdák veľký Hvizdák malý Kalužiak červenonohý
Dĺžka36–44 cm37–41 cm50–60 cm37–45 cm27–29 cm
Váha160–500 g190–450 g410–1 360 g270–600 g85–155 g
Dožitie10–25 r20–25 r15–20 r10–15 r10–17 r
OchranaIUCN NTIUCN NTIUCN NTIUCN LCIUCN LC
CharakteristikaDlhé nohy a rovný zobák, čierny chvost s bielym pásomMierne zakrivený zobák, červené hrdlo v hniezdnom šateNajväčší európsky bahniak, dlhý zakrivený zobák (11–17 cm)Menší, kratší zobák, tmavý temenný pruh, rýchle „bibibibibi"Stredne veľký, červené nohy, biele zadné krídlo za letu
AreálMokrade Európa — SR ~5–10 hniezd. párov, klesajúcaArktická tundra — SR len vzácny prelietavecMokrade Európa — SR ~20–40 hniezd. párov, klesajúcaArktická tundra — SR len vzácny prelietavecMokrade Európa — SR ~600–900 hniezd. párov

Zaujímavosti

1

Holandský národný vták od 2015 — Holandsko, kde žije ~30 % európskej populácie (~30 000 párov), vyhlásilo brehára čiernochvostého za národného vtáka krajiny v 2015. Holandský názov „grutto" (onomatopoická imitácia hlasu „vipivipivipivipi") sa stal symbolom holandských mokradí. BirdLife Netherlands vedie veľký projekt obnovy „Plan Grutto".

2

Najhlasnejší slovenský bahniak — hlasný „vipivipivipivipi" alebo „grutto-grutto-grutto" (3–4 kHz, rýchla séria 5–10 nôt, počuteľná na 1–2 km). Display flight: strmý vzlet do výšky 50–100 m, pomalý kruhový let, hlasný spev, strmý pád k zemi — divočinová akrobacia.

3

V SR vzácny hniezdič — len ~5–10 párov — populácia výrazne klesla z ~30 párov v 1990 na ~5–10 párov v 2022 (SOS/BirdLife). Hlavné lokality: Senianske rybníky (RAMSAR, ~3–5 párov), Iňačovce, Záhorské lúky. Kategória ohrozenia v ČK SR: CR (kriticky ohrozený), hoci IUCN globálne NT.

4

Diagnostický čierny chvost s bielym pásom — najlepší rozlišovací znak za letu. Odtiaľ anglický názov „Black-tailed Godwit". Spolu s výrazným bielym pásom cez krídlo a dlhými nohami ho jednoznačne odlišujú od brehára hrdzavého (zubaté pruhy na chvoste, kratšie nohy, mierne zakrivený zobák).

5

Wadden Sea hostí ~700 000 zimujúcich brehárov — UNESCO svetové dedičstvo medzi Holandskom, Nemeckom a Dánskom hostí ~50 % európskej populácie. Spolu s ďalšími bahniakmi tvorí 6 miliónov zimujúcich vtákov — najväčšia koncentrácia bahniakov v Európe. Strata kvality (klimatická zmena, akvakultúra) ohrozuje druh.

6

Iberské ryžové polia — kľúčové zimovisko — ryžové polia Portugalska (Tejo, Sado) a Španielska (Doñana, Valencia) hostia ~250 000 zimujúcich brehárov. Brehare požierajú zvyšky ryže a hmyz v zaplavených poliach. Hromadný úhyn 2008–2015 (~10 000 jedincov) z insekticídov motivoval reformu používania pesticídov.

7

Najvyššia párová vernosť spomedzi bahniakov SR — site fidelity ~85 %, pár sa každý rok vracia na to isté hniezdisko a často s tým istým partnerom (sezónna monogamia s vysokou kontinuitou). Niektoré páry vydržia 8–12 rokov. Hniezdne teritórium 1–5 ha.

8

Aktívna obrana hniezda — útoky proti dravcom — pri približovaní dravca (líška, jastrab, čierna vrana) obaja rodičia aktívne útočia — krížia mu cestu, hlasno kričia „kvi-kvi-kvi" a vrhajú sa proti nemu. Brehár čiernochvostý je menší ako hvizdák veľký — menej úspešný proti veľkým dravcom, ale agresívna ochrana zostáva.

9

Hlavná hrozba: skoré kosenie + pesticídy — kombinácia skorého kosenia lúk (40–60 % hniezd zničených ročne) a neonikotinoidov (redukcia potravy mláďat) je smrteľná. Holandsko stratilo 70 % brehárov za 50 rokov (z 100 000 párov v 1970 na ~30 000 v 2020). EÚ od 2023 obmedzila neonikotinoidy.

10

Veková rekord 29 rokov 8 mesiacov — krúžok Holandsko 1968 — najstarší krúžkovaný brehár čiernochvostý sa dožil takmer 30 rokov v Holandsku (krúžok 1968, posledné pozorovanie 1998). Bežná dĺžka života 10–15 rokov v prírode. Úmrtnosť mladých 50–70 % v prvom roku (predátori, počasie, skoré kosenie lúk, pesticídy).

Taxonomická klasifikácia

species Brehár čiernochvostý
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Charadriiformes (bahniakotvaré)
Čeľaď Scolopacidae (slukovité)
Rod Limosa Brisson, 1760
Druh L. limosa (Linnaeus, 1758)
Poddruhy IOC v15.2 uznáva 3 poddruhy: L. l. limosa (Linnaeus, 1758) — západná a stredná Európa, západná Sibír (na Slovensku); L. l. islandica (Brehm, 1831) — Island, Faerské ostrovy, malá populácia v Škótsku — výrazne rastúca (~50 000 párov); L. l. melanuroides (Gould, 1846) — východná Sibír, Kamčatka, Aljaška — zimuje v Austrálii a Indonézii. Druh popísal Linné v Systema Naturae 1758. Latinské meno limosa = „bahnitá" odráža hniezdny biotop.
Poddruh SR L. l. limosa — kontinentálny poddruh, hniezdi v SR (~5–10 párov)

? Často kladené otázky

Áno, ale veľmi vzácne — populácia len ~5–10 párov (SOS/BirdLife 2022), klesajúci trend z ~30 párov v 1990. Hlavné hniezdne lokality: Východoslovenská nížina — Senianske rybníky (RAMSAR — najpočetnejšia populácia ~3–5 párov), Iňačovce, Latorica; Záhorské lúky — Holíč, Senica (~1–2 páry); vzácne aj Žitný ostrov (Komárno). Druh je v Červenej knihe SR kategória CR (kriticky ohrozený), hoci IUCN globálne NT. Hniezdne obdobie apríl–júl, znáška 4 vajec do plytkej jamky v krátkej tráve. Vyžaduje vlhké lúky s vysokou pôdnou vlhkosťou.

IUCN status: Near Threatened (NT, 2024). Európska populácia 125 000–170 000 párov (BirdLife 2023), trend výrazne klesajúci (~-30 % za 30 rokov). Hlavné príčiny poklesu: (1) skoré kosenie lúk — zabíja vajcia a mláďatá (40–60 % hniezd zničených ročne); (2) pesticídy — neonikotinoidy redukujú hmyz a dážďovky (potravu mláďat); (3) strata mokraďových biotopov — odvodňovanie, premena pasienkov na ornú pôdu (~50 % stratených v západnej Európe od 1990); (4) predácia — zvýšené populácie líšky, mývala (introdukovaný 2003 v SR), vrán; (5) insekticídy v iberských ryžových poliach — hromadný úhyn 2008–2015; (6) vtáčia chrípka (H5N1) — hromadný úhyn na Wadden Sea 2022 (~50 000 jedincov). Holandsko stratilo 70 % brehárov za 50 rokov.

Najlepšie obdobie: apríl–júl (hniezdne obdobie) a august–september (jesenná migrácia). Najlepšie lokality: (1) Senianske rybníky (RAMSAR — Východoslovenská nížina) — najpočetnejšia hniezdna populácia SR (~3–5 párov); (2) Iňačovce, Latorica (Východné Slovensko); (3) Záhorské lúky (Holíč, Senica); (4) Žitný ostrov (Komárno — zaplavené lúky). Pozorovať ďalekohľadom alebo stativovou trubicou z hrádze (vzdialenosť min. 100 m). Aktívny celý deň, najlepšie ráno (5:00–9:00) a podvečer (18:00–21:00) — vtedy intenzívny tokový spev a display flight. Pri hlasnom „kvi-kvi-kvi" rodiča sa ihneď vzdialte — hniezdo nablízku.

Najlepšie rozlišovacie znaky: (1) zobák — brehár čiernochvostý rovný (8–13 cm, čierno-oranžový), brehár hrdzavý mierne zakrivený (7,5–10 cm); (2) nohy — brehár čiernochvostý výrazne dlhšie (najdlhšie z bahniakov SR), brehár hrdzavý kratšie; (3) chvost za letu — brehár čiernochvostý čierny chvost s bielym pásom na koreni, brehár hrdzavý zubaté čierno-biele pruhy; (4) biely pás cez krídlo za letu — brehár čiernochvostý výrazný biely pás, brehár hrdzavý chýba; (5) hlas — brehár čiernochvostý hlasný „vipivipivipivipi" (rýchla séria), brehár hrdzavý tiché nazálne „kveek-kveek"; (6) hniezdny biotop — brehár čiernochvostý lúky a mokrade miernej zóny (hniezdi v SR), brehár hrdzavý arktická tundra (v SR len prelietavec).

Hlavné zimoviská: (1) Wadden Sea (Holandsko, Nemecko, Dánsko) — UNESCO, ~700 000 zimujúcich brehárov (~50 % európskej populácie); (2) Iberský polostrov (Portugalsko — Tejo, Sado; Španielsko — Doñana, Valencia) — ryžové polia, ~250 000; (3) západná Afrika (Senegal, Guinea-Bissau, Mauretánia) — ~150 000; (4) Británie a Írsko — ~50 000 (islandská populácia); (5) severná Afrika (Maroko, Tunisko) — ~20 000. Slovenské hniezdne brehare patria k poddruhu limosa a zimujú prevažne v Iberskom polostrove a v západnej Afrike. Migrácia 4 000–8 000 km/rok (cesta tam a späť), vo dne aj v noci v kŕdľoch 20–500 jedincov.

Dĺžka života v prírode 10–25 rokov. Rekordný vek: 29 rokov 8 mesiacov (krúžok Holandsko 1968, posledné pozorovanie 1998) — takmer 30 rokov! V zajatí (ZOO) sa dožil 22 rokov. Pohlavná zrelosť v 2.–3. roku, prvé hniezdenie typicky v 3. roku (pomalšia reprodukcia ako u kulíkov). Sezónna monogamia s vysokou kontinuitou — pár vzniká každý rok znovu, ale veľmi často s tým istým partnerom (site fidelity ~85 % — najvyššia spomedzi bahniakov SR). Úmrtnosť mladých 50–70 % v prvom roku (predátori, počasie, skoré kosenie lúk, pesticídy v ryžových poliach).

ZDROJ: IOC v15.2, IUCN Red List (Limosa limosa — NT, 2024), BirdLife DataZone, Cornell Birds of the World, eBird, Avibase, Danko et al. 2002 Rozšírenie vtákov na Slovensku, SOS/BirdLife Slovensko, vtaky.sk,

 Hlasová ukážka

Zdroj: xeno-canto.org XC979025
Nahrávateľ: Susanne Kuijpers
Licencia: CC BY-NC-SA

 Video — Brehár čiernochvostý

Brehár čiernochvostý (Limosa limosa) — Black-tailed Godwit volanie v Holandsku

Brehár čiernochvostý — typické volanie „grutto-grutto" nahraté v Holandsku (Heemskerk, Texel).

Brehár čiernochvostý (Limosa limosa) — pôvod holandského názvu „grutto" z volania druhu

Brehár čiernochvostý — holandské meno „grutto" je onomatopoická imitácia volania druhu.

 Cudzie názvy

Česky:   Břehouš černoocasý, Anglicky:   Black-tailed Godwit, Nemecky:   Uferschnepfe, Francúzsky:   Barge à queue noire, Poľsky:   Rycyk, Maďarsky:   Goda, Rusky:   Большой веретенник