Anatidae (kačicovité)
Kačica pižmová je najtichšia kačica sveta — vlastne nevie kvákať. Samec vydáva tichý sykot „šššš" alebo zachrípené „chchch" (frekvencia 0,2–0,5 kHz, takmer nepočuteľné z 5+ m). Samica vydáva tiché vrnenie alebo pišťanie — séria krátkych „kvip-kvip" volaní pri komunikácii s mláďatami. Toto je jedinečné medzi kačicami sveta — všetky ostatné domáce a divé kačice (kačica divia, ostrochvostá, lyžičková atď.) kvákajú hlasno. Príčinou tichosti je jej taxonomické umiestnenie — pižmovka patrí do tribe Cairinini (perching ducks), nie do tribe Anatini (dabbling ducks ako kačica divia). Cairinini sú primárne lesnícke a tichšie. Toto robí pižmovku ideálnym domácim chovom v obytných štvrtiach — nikoho neruší.
Samec predvádza charakteristický display — „crest-raising" (zdvihnutie peria na temene), „tail-wagging" (klepanie chvostom), pumpovanie hlavou. Polygamná — jeden samec môže oplodniť 2–3 samice. V Európe chovných pižmovkach hniezdenie apríl–august, v tropoch celoročne (s vrcholom v dažďovej sezóne).
Vajcia bielé až smotanové, rozmery ~65 × 47 mm, hmotnosť ~70 g — výrazne väčšie než vajcia kačice divej. Znáška v dutine alebo búdke. Samica znáša 1 vajce denne. Domáce pižmovky znášajú 2–3 znášky ročne (apríl–september v Európe), divoká forma 1–2 znášky.
Sedí výhradne samica. Inkubácia je výrazne dlhšia než u kačice divej (27–28 dní) — viac súvisí s perching duck rodom Cairina. Samica opúšťa hniezdo 1–2× denne na 20–60 minút na potravu, pričom vajcia zakryje páperím.
Mláďatá prekociálne — pokryté hustým žlto-čierno-pruhovaným páperím, schopné chôdze a plávania do niekoľkých hodín. Hmotnosť pri vyliahnutí ~50 g (väčšie než káčaťa kačice divej). V divokej forme káčaťa skacajú z dutiny v prvý deň života a sledujú samicu k vode.
Káčaťa rastú stredne pomaly — vzletné v 65–85 dňoch (~10–12 týždňov), čo je výrazne dlhšie než u kačice divej (50–60 dní). Samica ich vodí a chráni pred predátormi. V chove sa kŕmia zmesným krmivom pre kačice — dosahujú porážkovú váhu 2,5–3,5 kg za 10–14 týždňov (rýchle rasti, efektívna premena krmiva).
Po dosiahnutí vzletnosti sa kŕdeľ rozpadá. Pohlavná zrelosť v 6–9 mesiacoch (samce neskôr ako samice). V tropoch ďalšia znáška hneď v nasledujúcej dažďovej sezóne. V chove samice znášajú 60–100 vajec ročne (v dvoch znáškach).
| Kačica pižmová | Kačica divia | Kačica mandarínska | Kačica karolínska | Bernikla veľká | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 66–84 cm | 50–65 cm | 41–49 cm | 47–54 cm | 75–110 cm |
| Váha | 1,2–3,5 kg | 0,9–1,4 kg | 0,44–0,55 kg | 0,5–0,7 kg | 3,0–6,5 kg |
| Dožitie | 8–12 r | 10–20 r | 10–15 r | 10–15 r | 20–24 r |
| Hlučnosť | 3/5 | 1/5 | 4/5 | 4/5 | 3/5 |
| Cena (SK) | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC |
| Povaha | Najväčšia americká kačica — najtichšia, predok domácich pižmoviek | Najbežnejšia kačica sveta, predok ostatných domácich plemien | Najfarebnejšia kačica sveta — symbol vernosti | Severoamerická sesterská mandarínskej | Najväčšia hus Sev. Ameriky, introd. v Európe |
| Dostupnosť v SR | Stredná a Južná Amerika — SR len domestikovaná (~5 tis. chov.) | Holarktida — SR ~30–50 tisíc párov | Východná Ázia — SR len chovy/zoo | Sev. Amerika — SR len chovy/zoo | Sev. Amerika + introd. Európa — SR vzácna zim. |
Príznaky: Náhly úhyn, neurologické príznaky, hromadný úhyn v chovoch
V Európe od 2020 hromadné ohniská v hydinárskych chovoch (Francúzsko, Maďarsko, Poľsko). Pižmovky mierne citlivejšie než iné kačice. ŠVPS SR monitoruje chovy. Pri hromadných úhynoch hlásiť 0911/0915. Domáce pižmovky často zhromaždené s inou hydinou (sliepky, husi) — riziko šírenia.
Príznaky: Pokles populácie v Strednej a Južnej Amerike
Divoká pižmovka kriticky závisí od tropických mokradí a lesov (Pantanal, Amazónia, Yucatán). Odlesňovanie v Brazílii (Amazónia), Mexiku, Strednej Amerike znižuje dostupnosť hniezdnych biotopov. Záchranné projekty: BirdLife Brazil, Pantanal Foundation, WWF.
Príznaky: Dýchavičnosť, chudnutie, smrť v týždňoch
Plesňová infekcia (Aspergillus fumigatus) z plesnivého obilia, najmä pri vlhkých chovných podmienkach. Prevencia: čerstvé krmivo, suchá podstielka, vetranie. V SR dokumentované sporadicky v menších chovoch.
Príznaky: Hnačka, dehydratácia, smrť mladších káčaťa
Bakteriálna infekcia (Salmonella spp.) z kontaminovaného krmiva alebo vody. Domáce pižmovky sú menej citlivé než iné druhy kačíc. ŠVPS SR monitoruje cez Vajcia a hydinárske produkty.
Príznaky: Sterilní „mulardi" — strata genetickej čistoty pôvodných plemien
Krížením kačice pižmovej a kačice divej vzniká „mulard" alebo „mula" — sterilný hybrid používaný v Francúzsku na produkciu husacej pečene (foie gras). Hybrid je rýchlejšie rastúci a lepšie premieňa krmivo. Etické otázky — sterilný hybrid bez schopnosti reprodukcie, často chovaný v intenzívnych systémoch.
Najväčšia kačica Ameriky — samec dosahuje hmotnosť 3,0–3,5 kg (extrémne jedince až 7 kg v domácich plemenách), samica len 1,25 kg. Extrémny pohlavný dimorfizmus veľkosti — samec ~3× ťažší než samica (najväčší dimorfizmus medzi kačicami). Dĺžka: samec 76–84 cm, samica 66–72 cm. Rozpätie krídel 130–155 cm. Pre porovnanie kačica divia má len 0,9–1,4 kg.
Najtichšia kačica sveta — pižmovka nevie kvákať, vydáva len tichý sykot „šššš". Toto je jedinečné medzi kačicami sveta a robí ju ideálnou pre chov v obytných štvrtiach. Príčinou je jej taxonomické umiestnenie v tribe Cairinini (perching ducks), nie v Anatini (dabbling ducks). Tichosť bola výrazom selekcie počas domestikácie — chovatelia preferovali tiché jedince.
Jediný predok domácich kačíc okrem kačice divej — všetky domáce kačice na svete pochádzajú z dvoch divých druhov: (1) kačica divia (Anas platyrhynchos) — predok pekinskej, indickej bežeckej, rouenskej, kampbel a všetkých ostatných plemien okrem pižmovky; (2) kačica pižmová (Cairina moschata) — predok domácich pižmoviek. Žiadne iné druhy kačíc neboli domestikované v histórii.
Predkolumbiánska domestikácia — Aztékovia a Inkovia chovali pižmovku už pred ~3 500 rokmi v Mexiku a Peru. Toto je najstaršia dokumentovaná domestikácia kačice na svete — staršia než kačica divia v Číne (~4 000 rokov, ale s menej istou archeologickou evidenciou). Pižmovky sa chovali pre mäso, perá a vajcia.
Pôvod názvu „Muscovy" — slovo „Muscovy" má nejasný pôvod: (1) od „Muscovy Company", anglickej obchodnej spoločnosti 16. storočia, ktorá obchodovala s Ruskom (Muscovy = Moskva) a možno aj pižmovkami; (2) od pižma (anglicky „musk") — látky používanej v parfémoch, ktorú samec pižmovky vydáva z výrastkov („caruncles") okolo zobáka; (3) od „Mosqueto" — domnele od indiánskych „Muisca" v Kolumbii. Slovenské meno „pižmová" pochádza z pižma.
„Caruncles" — kožné výrastky — divoká forma a niektoré domáce plemená (najmä samce) majú charakteristické červené kožné výrastky („caruncles") okolo zobáka a očí. Tieto výrastky sú väčšie u samcov (sekundárny pohlavný znak) a najmä u dospelých. V domácich plemenách selektované pre menej výrazné výrastky kvôli estetike. Pri tepelnom strese (chladu pod –15 °C) môžu výrastky omrznúť.
Mulard — sterilný hybrid — krížením samca kačice pižmovej (Cairina moschata) so samicou kačice divej (Anas platyrhynchos) vzniká „mulard" alebo „mula" — sterilný hybrid (analogicky ako mula = kríženec konia a oslíka). Mulard je rýchlejšie rastúci a efektívnejší v premene krmiva než ktorýkoľvek z rodičovských druhov. Vo Francúzsku kľúčový pre produkciu husacej pečene (foie gras) — celosvetová produkcia 20 000+ ton ročne. Etické otázky kvôli intenzívnym chovným podmienkam.
Globálna divoká populácia 0,5–5 miliónov — IUCN BirdLife 2023 odhaduje divokú populáciu na 500 000 až 5 miliónov jedincov v Strednej a Južnej Amerike (široký rozsah kvôli ťažkostiam monitorovania v tropických lesoch). Populácia mierne klesá kvôli strate tropických mokradí a lesov, ale druh je stále hojný (IUCN LC). Domestikovaná populácia mnohé desať miliónov jedincov celosvetovo.
Najdlhšia inkubácia medzi kačicami — kačica pižmová má najdlhšiu inkubáciu medzi všetkými kačicami sveta — 33–35 dní (kačica divia 27–28, hohol severný 28–30, kačica chrípavka 21–23). Dlhšia inkubácia súvisí s jej taxonomickým umiestnením v perching duck rodom Cairina. Mláďatá sú väčšie pri vyliahnutí (~50 g vs 35 g u kačice divej).
Hospodársky druh tropov — pižmovka je v Strednej a Južnej Amerike, juhovýchodnej Ázii a Afrike kľúčový hospodársky vták. Mexiko, Brazília, Vietnam, Tajwan, Filipíny chovajú milióny pižmoviek pre mäso (chudé, ako moriak), perá a vajcia. V SR ~5 000 chovateľov (ÚVZ SR 2023), najmä drobnochovatelia v dedinách (Žitný ostrov, Východoslovenská nížina). Mäso je cenené pre nízky obsah tuku.
Divoká forma (Cairina moschata) je nezamenitelná: tmavo lesklá (čierno-zeleno-fialová s kovovým leskom), s charakteristickými bielymi krídelnými škvrnami a červenými „caruncles" (kožné výrastky) okolo zobáka a očí (najmä u samcov). Samec dosahuje 76–84 cm a 3,0–3,5 kg, samica 66–72 cm a 1,25 kg. Žije v tropických mokradiach Strednej a Južnej Ameriky. Domestikovaná forma (Cairina moschata domestica) je farebne variabilná: biela, čierna, modrá, hnedá, pestrofarebná. Niektoré plemená sú výrazne väčšie (samce až 7 kg). Caruncles sú často menšie alebo úplne chýbajú. Domestikácia v Mexiku a Peru pred ~3 500 rokmi, dnes sa chová na všetkých kontinentoch. Obe formy majú rovnaký počet chromozómov (2n = 80) a hybridizujú voľne.
Kačica pižmová je najtichšia kačica sveta — nevie kvákať, vydáva len tichý sykot „šššš" (frekvencia 0,2–0,5 kHz). Príčiny: (1) Taxonomické umiestnenie — pižmovka patrí do tribe Cairinini (perching ducks), nie do tribe Anatini (dabbling ducks ako kačica divia). Cairinini sú primárne lesnícke druhy, ktoré sa adaptovali na komunikáciu sykotom a tichými volaniami (silné volania by priťahovali predátorov v lese); (2) Selekcia počas domestikácie — chovatelia v Strednej Amerike preferovali tiché jedince (žijúce pri domoch ako tradičná hydina), čím sa zachovala alebo zvýraznila tichosť; (3) Anatomický rozdiel — pižmovka má menší syrinx (hlasový orgán) než iné kačice. Tichosť robí pižmovku ideálnym domácim chovom v obytných štvrtiach — nikoho neruší kvákaním. Toto je kľúčová výhoda oproti pekinskej kačici (predok ktorej je kačica divia — hlasná).
Nie, v SR voľne nehniezdi — divoká forma kačice pižmovej je endemická v tropoch Strednej a Južnej Ameriky a v SR sa nevyskytuje. V SR sa chová len domestikovaná forma (Cairina moschata domestica) v hospodárských chovoch (~5 000 chovateľov, ÚVZ SR 2023), najmä u drobnochovateľov v dedinách na Žitnom ostrove a vo Východoslovenskej nížine. Domestikované pižmovky hniezdia v búdkach (60×60×80 cm) alebo v zatepľovaných hospodárských budovách. Znášajú 2–3 znášky ročne (apríl–september), 8–15 vajec na znášku, inkubácia 33–35 dní. Divoká forma sa občas chová v zoologických parkoch (ZOO Bojnice, Bratislava, Košice).
Mulard (alebo „mula", podobne ako mula = kríženec konia a oslíka) je sterilný hybrid vzniknutý krížením samca kačice pižmovej (Cairina moschata) so samicou kačice divej (Anas platyrhynchos — najčastejšie plemena pekinská alebo rouenska). Hybrid je sterilný kvôli genetickým rozdielom medzi rodičovskými druhmi (rozdielne reproduktívne stratégie). Výhody mularda: (1) rýchlejšie rastúci než ktorýkoľvek z rodičovských druhov; (2) efektívnejšia premena krmiva na mäso; (3) tichší než pekinská kačica (zdedil tichosť po pižmovke); (4) menej tučný ako iné domáce kačice. Vo Francúzsku je mulard kľúčový pre produkciu husacej pečene (foie gras) — celosvetová produkcia 20 000+ ton ročne (Francúzsko 75%, Maďarsko, Bulharsko, Španielsko, Čína). Etické otázky kvôli intenzívnym chovným podmienkam (násilné kŕmenie pre zväčšenie pečene). Niektoré štáty EÚ (Nemecko, Británia od 2027) zakázali predaj foie gras.
Kačica pižmová bola domestikovaná v predkolumbiánskej Strednej a Južnej Amerike — v Mexiku a Peru pred ~3 500 rokmi (1500 pred n. l.). Toto je najstaršia dokumentovaná domestikácia kačice na svete — staršia než kačica divia v Číne (~4 000 rokov, ale s menej istou archeologickou evidenciou). Aztékovia v Mexiku chovali pižmovky pre mäso, perá a vajcia v záhradkách v Tenochtitláne (dnes Mexico City). Inkovia v Peru chovali pižmovky v hospodárských dvoroch pri terasovitých poliach. Mayovia v Yucatáne využívali pižmovky aj v rituáloch a v obetiach bohovi Chac (boh dažďa). Španielski conquistadori (Cortés 1519, Pizarro 1532) priviezli pižmovku do Európy v 16. storočí. Odtiaľ názov „Muscovy" (od „Muscovy Company", anglickej obchodnej spoločnosti 16. storočia, alebo od pižma). Slovenský názov „pižmová" pochádza z pižma — látky používanej v parfémoch, ktorú samec vydáva z výrastkov („caruncles").
Áno, je to vynikajúci druh pre rodinný chov v SR. Výhody: (1) Najtichšia kačica sveta — nekváká, len tichý sykot „šššš" — ideálna pre obytné štvrte; (2) Taľanová a spoločenská — prijíma dotyk a kŕmenie z ruky, deti môžu pomáhať; (3) Efektívna v premene krmiva — menej krmiva ako pekinská kačica pre rovnakú váhu mäsa; (4) Chudé mäso bez tučného zafáknutia, cenené ako moriačie; (5) 2–3 znášky ročne, 60–100 vajec ročne (väčšie ako vajcia kačice divej); (6) Tolerantná voči podmienkam — znáša teploty –10 až +35 °C pri prístrešku. Vyžiadania: voliéra 10+ m² na pár, jazierko (50×100 cm, 30 cm hĺbka), hniezdna búdka (60×60×80 cm), prístrešok pre zimu, zmesné krmivo pre kačice. Cena dospelej kačice pižmovej v SR: ~15–30 € za jedinec (drobnochovatelia), ~50–80 € za pár plemenných (chovní stanice). Pozor: vyhláška 524/2014 Z. z. — registračná povinnosť pri chove.
Kačica pižmová — divoký pár v prirodzenom biotope tropickej Ameriky.
Kŕdeľ divej kačice pižmovej pri rieke Araguaia — pôvodné areály druhu.
