Anatidae (kačicovité)
Kačica mandarínska patrí medzi najtichšie kačice sveta — hlas vydáva veľmi zriedka. Samec vydáva tichý nazálny „aack-aack" alebo pišťavé „pupii-uppi" (frekvencia 1–2 kHz), len v tokovom display a pri komunikácii s partnerom. Samica kváka veľmi ticho a drsne — séria krátkych „kvák-kvák" volaní, podobne ako kačica karolínska. V kŕdli na zimoviskách prakticky ticho. V parkoch sa väčšinou počuje len tichý „burp" samca pri tokovom display alebo žobravé volania káčaťa. Tichosť je adaptácia na hniezdenie v dutinách stromov v lese — silné volania by priťahovali predátorov (kuna, líška, jastrab).
Pár vzniká už na jeseň. Samce predvádzajú najkomplexnejší kačací display — séria 11 charakteristických pohybov: „mock-drinking" (predstieraný píjanie), „mock-preening" (predstieraný čistenie pier, kde vystavuje oranžové „sails"), „bridling" (zdvihnutie hlavy s pohľadom hore), „burp" (krátke zahrdlené volanie). V kŕdli sa okolo jednej samice môže utvoriť ring 5–15 samcov. Pevne monogamná — pár vydrží často aj viac sezón.
Vajcia bledo krémové až bielé, rozmery ~50 × 37 mm, hmotnosť ~36 g. Znáška v dutine stromu od polovice apríla do júna (vrchol máj). Samica znáša 1 vajce denne. Hniezdo vystiela páperím zo spodnej strany hrudi. Vajcia kladie do prirodzenej dutiny (dub, jaseň) alebo do hniezdnej búdky.
Sedí výhradne samica. Samec opúšťa samicu krátko po znesení znášky a pridáva sa do pelichavej skupiny. Samica opúšťa dutinu 1–2× denne na 20–60 minút na potravu, pričom vajcia zakryje páperím. Inkubácia začína po znesení posledného vajca → mláďatá liahnu synchrónne v rozmedzí 24 hodín.
Mláďatá prekociálne — pokryté hustým žlto-čierno-pruhovaným páperím, schopné chôdze a plávania do niekoľkých hodín. Hmotnosť pri vyliahnutí ~24 g. V prvý deň života samica vyletí z dutiny a volá káčaťa — tie skacajú z hniezda na zem (z výšky až 10 m). Páperie a malá hmotnosť tlmí pád, väčšina prežíva. Samica potom vedie kŕdeľ k vode.
Káčaťa sa kŕmia samostatne hmyzom, žubrienkami a žaburinkou v plytkých lesných vodách. Samica ich vodí, chráni pred kuňou, líškou, kanou, vranou. Vzletné v 40–45 dňoch (~6 týždňov). Mortalita stredná — z 10 vyliahnutých prežijú typicky 4–6 do vzletnosti.
Po dosiahnutí vzletnosti sa kŕdeľ rozpadá. Pohlavná zrelosť v prvom roku. V auguste–septembri sa juvenily pridávajú k miestnym kŕdľom. Pôvodne severské populácie (Sibír, Mandžusko) migrujú do južnej Číny, Japonska a Kórei. Európske introdukcie sú rezidentné.
| Kačica mandarínska | Kačica karolínska | Kačica pižmová | Kačica divia | Hohol severný | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 41–49 cm | 47–54 cm | 66–84 cm | 50–65 cm | 40–50 cm |
| Váha | 0,44–0,55 kg | 0,5–0,7 kg | 1,2–3,5 kg | 0,9–1,4 kg | 0,6–1,2 kg |
| Dožitie | 10–15 r | 10–15 r | 8–12 r | 10–20 r | ~10 r |
| Hlučnosť | 4/5 | 4/5 | 3/5 | 1/5 | 3/5 |
| Cena (SK) | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC |
| Povaha | Najfarebnejšia kačica sveta — symbol vernosti, oranžové „sails" perá | Severoamerická sesterská — samec červená hlava+biele pruhy | Najväčšia americká kačica — divoká forma a domáce plemená | Najbežnejšia kačica sveta | Hniezdi v dutinách stromov (ako mandarínska) |
| Dostupnosť v SR | Východná Ázia + introd. Brit./Holand. — SR len chovy/zoo | Sev. Amerika — SR len chovy/zoo | Mexiko/Stredná Amerika — SR domestikovaná | Holarktida — SR ~30–50 tisíc párov | Holarktida — SR ~5 párov, hojná zim. |
Príznaky: Náhly úhyn, neurologické príznaky, hromadný úhyn v parkoch
V Európe od 2020 hromadné ohniská v parkoch s kačicami (London Hyde Park 2022, Berlín Tiergarten 2023). ŠVPS SR monitoruje zoologické parky (ZOO Bojnice, Bratislava). Pri hromadných úhynoch hlásiť 0911/0915.
Príznaky: Pokles populácie v pôvodnom areáli (Čína, Sibír)
V Číne a na ruskom Ďalekom východe ťažba starých listnatých lesov výrazne znižuje dostupnosť hniezdnych dutín. Pôvodná populácia odhadovaná na ~20 000 párov (klesajúca). V Európe introdukované populácie dnes presahujú pôvodnú. Záchranné projekty: WWT (Wildfowl & Wetlands Trust) Slimbridge — hniezdne búdky.
Príznaky: Strata genetickej čistoty v parkoch s rôznymi druhmi
Druh nehybridizuje voľne s inými kačicami (rôzny počet chromozómov — 2n = 80 u Aix, 2n = 80 u Anas, ale genetické bariéry). V zajatí výnimočné hybridy s kačicou karolínskou (Aix sponsa), ale nestabilné.
Príznaky: „Angel wing" deformita u mladých, narúšanie stravy
V parkoch (London Hyde Park, Berlín Tiergarten) krmenie chlebom vedie k „angel wing" deformitám a narúšaniu prirodzenej stravy. WWT a RSPB doporučujú kŕmenie ovsenými vločkami alebo kukuricou.
Príznaky: Vysoká mortalita káčaťa v prvom týždni života
Po skoku z dutiny káčaťa sú vystavené predácii pri vodení samicou k vode. Kuňa stromová, krysa hnedá, vrana siváva a strepy sú hlavnými predátormi. V parkoch s domácimi mačkami a psami mortalita zvýšená.
Najfarebnejšia kačica sveta — samec v hniezdnom šate má fialovú hruď, oranžovú „bradku", bielu tvár s kovovo-zeleným pruhom, čierno-biele lopatkové perá a charakteristické oranžové „sails" perá na chrbte (zvätšené 8.–10. krídelné kryty, ktoré stoja zvislo ako malé plachty). Tieto „sails" sú jediným prípadom modifikovaných krídelných pier do takejto formy medzi kačicami sveta.
Symbol vernosti v čínskej kultúre — pár kačíc mandarínskych (čínsky yuanyang 鸳鸯) je symbolom manželského šťastia, vernosti a lásky v čínskej, japonskej a kórejskej kultúre. Darovanie páru novomanželom prináša šťastie. Mandarínky sa zobrazujú v čínskych chrámoch, malbách, výšivkách a porcelánu. Mýtus pochádza z faktu, že druh je pevne monogamný — pár vydrží často aj viac sezón.
Britská introdukcia od 1745 — prvá dokumentovaná introdukcia do Británie v 1745 do šľachtických parkov (Windsor Great Park, Stowe). Voľne žijúca populácia od 1970. rokov — dnes ~7 000 párov (RSPB 2024), väčšia než pôvodná čínska populácia (~20 000 párov, klesajúce). Centrá: Windsor Great Park, Surrey, Berkshire, Greater London (Hampstead Heath, Richmond Park).
Hniezdo v dutine stromu — vzácne medzi kačicami. Iba 3 druhy kačíc SR hniezdia v dutinách: mandarínska (Aix galericulata), karolínska (Aix sponsa) a hohol severný (Bucephala clangula). Dutina v listnatých stromoch (dub, jaseň, vŕba) vo výške 2–10 m. Káčaťa skacajú z hniezda v prvý deň života z výšky až 10 m — páperie a malá hmotnosť (~24 g) tlmí pád, väčšina prežíva.
Najkomplexnejší kačací tokový display — samec vykonáva 11 charakteristických pohybov: „mock-drinking" (predstieraný píjanie), „mock-preening" (predstieraný čistenie pier, kde vystavuje oranžové „sails"), „bridling" (zdvihnutie hlavy s pohľadom hore), „burp", „turn-back-of-head", „shake", „chin-lifting" a iné. Toto je vrchol kačacej komunikácie — komplexnosť presahuje displays kačice divej a chrípavky.
Globálna populácia 65 000–66 000 párov — BirdLife 2023, z toho: Čína a Sibír ~20 000 (klesajúca kvôli ťažbe lesov), Japonsko ~10 000 (stabilná, druh je národný vták prefektúry Niigata), Kórea ~5 000, Británia ~7 000 (rastúca, introdukcia), Holandsko ~1 000, Nemecko ~500, ďalšie introdukcie (Francúzsko, Belgicko, Írsko). IUCN LC, ale pozornosť na pôvodný areál.
Nehybridizuje s inými kačicami — kačica mandarínska genetické bariéry zabraňujú hybridizácii s domácimi a inými kačicami (rôzne počet chromozómov, rozdielne reproduktívne stratégie). Toto je nezvyčajné — väčšina kačíc (Anas, Mareca, Spatula) ľahko hybridizuje. Jediné výnimočné hybridy v zajatí s kačicou karolínskou (Aix sponsa), ale nestabilné a sterilné.
Pevne monogamná — na rozdiel od väčšiny kačíc (Anas, Mareca, Spatula — sezónne monogamné, samec po znáške opúšťa samicu) je kačica mandarínska pevne monogamná — pár vydrží často aj viac sezón. Toto je dôvod, prečo je druh symbolom vernosti v čínskej kultúre. Pár sa drží spolu počas migrácie, na zimovisku a opätovne sa stretáva na hniezdisku.
Národný vták prefektúry Niigata — v Japonsku je kačica mandarínska oficiálny vták prefektúry Niigata (od 1965). Na japonskom Hokkaide hniezdne populácie chránené v Národnom parku Daisetsuzan. Druh je symbolom šťastia v japonských svadbách (oshidori 鴛鴦).
Pre chov v zajatí — kačica mandarínska je obľúbený druh okrasných chovov v Európe. Pre chov: voliéra min 20 m² s jazierkom (1 m² na pár), hniezdna búdka 30×30×60 cm vo výške 2+ m, krmivo zmesné pre okrasné kačice + obilniny + zelenina + občas hmyz. Cena dospelej kačice mandarínskej v SR ~80–150 € za pár (chov dovolený podľa vyhlášky 524/2014). Druh nie je v CITES.
Nie, v SR voľne nehniezdi — kačica mandarínska je v SR introdukovaný a chovný druh, vyskytuje sa len v zoologických parkoch (ZOO Bojnice, Bratislava, Košice, Spišská Nová Ves) a okrasných chovoch súkromníkov. V parkových jazerách (Bratislava — Štrkovec, Slovany) sa občas vyskytujú jedince utečené z chovov, ale stabilná voľne žijúca populácia neexistuje (na rozdiel od Británie, Holandska, Nemecka). V SR je druh chránený v zoologických parkoch a nie je poľovne obhospodarovaný. Pre pozorovanie najlepšie navštíviť ZOO Bojnice (najväčšia zbierka vodných vtákov v SR).
Kačica mandarínska (čínsky yuanyang 鸳鸯) je symbolom manželského šťastia, vernosti a lásky v čínskej, japonskej a kórejskej kultúre už 1 000+ rokov. Mýtus pochádza z biologického faktu, že druh je pevne monogamný — na rozdiel od väčšiny kačíc (Anas, Mareca, Spatula — sezónne monogamné, samec po znáške opúšťa samicu) pár kačíc mandarínskych vydrží spolu často aj viac sezón, drží sa spolu počas migrácie, na zimovisku a opätovne sa stretáva na hniezdisku. Darovanie páru kačíc novomanželom v Číne, Japonsku a Kórei prináša šťastie. Mandarínky sa zobrazujú v chrámoch, malbách, výšivkách, porcelánu a v japonských svadobných obradoch (oshidori 鴛鴦). V Japonsku je oficiálny vták prefektúry Niigata.
Samec (káčer) v hniezdnom šate je nezamenitelný — najfarebnejšia kačica sveta: oranžová „bradka" siahajúca z tváre, fialová hruď, biela tvár s kovovo-zeleným pruhom od oka, čierno-biele lopatkové perá visiace cez chrbát, a charakteristické oranžové „sails" perá na chrbte (zvätšené krídelné kryty stoja zvislo ako malé plachty — diagnostický znak). Hmotnosť 444–550 g, dĺžka 41–49 cm. Samica: nenápadne hnedo-sivá s bielym očným prstencom a tenkým bielym pruhom za okom, sivkasté boky. V lete (eclipse) samec pelichá do nenápadného hnedého šatu podobného samici, ale rozozná sa podľa červeného zobáka (samica má tmavý zobák) a tmavších peri. Letový profil: krátke krídla, agilný let medzi stromami.
V SR najlepšie: ZOO Bojnice (najväčšia zbierka vodných vtákov v SR), ZOO Bratislava, ZOO Košice, ZOO Spišská Nová Ves — vo všetkých sú voliéry s kačicami mandarínskymi. Občas v parkových jazerách v Bratislave (Štrkovec, Slovany — jedince utečené z chovov, ale nestabilné). V Európe voľne žijúce populácie: Británia (Windsor Great Park, London Hyde Park, Richmond Park, Hampstead Heath — najväčšia západná populácia ~7 000 párov), Holandsko (Veluwe, Amsterdam Vondelpark), Nemecko (Berlín Tiergarten, Munich Englischer Garten), Francúzsko (Paris Bois de Boulogne). V pôvodnom areáli: Japonsko (Hokkaido, prefektúra Niigata), Čína (Mandžusko, Yangtze), Kórea.
Áno, je to pravda — kačica mandarínska hniezdi v dutinách stromov vo výške 2–10 m nad zemou. V prvý deň života (1–2 dni po vyliahnutí) samica vyletí z dutiny na zem a volá káčaťa žobravým „kvák". Káčaťa potom postupne skacajú z dutiny na zem alebo do vody pod stromom. Páperie a malá hmotnosť (~24 g) tlmí pád — väčšina káčaťa prežíva, hoci niektoré utrpia ľahké poranenia. Tento jav je dokumentovaný v BBC dokumentoch (Life in the Undergrowth, Planet Earth II) a v japonských prirodzovedných filmoch. Po skoku samica vedie kŕdeľ k najbližšej vode (môže to byť až 1 km cez les). Toto správanie je spoločné s kačicou karolínskou (Aix sponsa) a hoholom severným (Bucephala clangula) — iba tieto 3 druhy kačíc v SR/Európe hniezdia v dutinách.
IUCN klasifikuje druh ako LC (Least Concern, 2024), ale jednotlivé populácie majú rôzny status: pôvodná populácia v Číne a Sibíri klesá (~20 000 párov, ohrozená ťažbou listnatých lesov), japonská populácia stabilná (~10 000 párov, oficiálny vták prefektúry Niigata), introdukované populácie v Európe rastú (Británia ~7 000 párov, Holandsko, Nemecko). Druh je chránený v Číne (national protected species class II, 1989) a v Japonsku (Wildlife Protection Act). V SR druh nemá špeciálny status (introdukovaný), ale je chránený v zoologických parkoch. Nie je v CITES. Pre chov v zajatí v SR: vyhláška 524/2014 Z. z. o registračnej a evidenčnej povinnosti chovateľov.