Kačica mandarínska (Aix galericulata)

Anatidae (kačicovité)

Kačica mandarínska

Aix galericulata — najfarebnejšia kačica sveta — symbol vernosti, v SR len v zoologických parkoch

IUCN: LC (Least Concern, 2024) | stabilná globálne (65–66 tis. párov), pôvodná čínska populácia klesá
Dĺžka41–49 cm
Hmotnosť0,44–0,55 kg
Rozpätie65–75 cm
Populácia SRlen chovy/ZOO

Výživa

  • Semená — žalude, gaštany, bukvice (lesné stromy)
  • Vodné rastliny — semená a zelené časti
  • Hmyz a vodné bezstavovce — slimáky, lariy
  • Rastlinné plody a bobule — z brehových porastov
  • Zelené časti rastlín — tráva, listy
  • Drobné stavovce — žubrienky, malé žaby (zriedka)
Tip od odborníka Kačica mandarínska (Aix galericulata) je špecializovaná na lesné prostredie — na rozdiel od väčšiny kačíc, ktoré sa kŕmia v otvorených vodách. ~50 % potravy tvoria semená lesných stromov (žalude, gaštany, bukvice), 20 % vodné rastliny, 15 % hmyz a bezstavovce, 8 % bobule, 5 % zelené časti, 2 % drobné stavovce. Adaptácia na lesy: kačica mandarínska hniezdi v dutinách stromov (do 10 m výšky), kŕmi sa na lesnej pôde a v plytkých vodách v lesoch. Sezónna variácia — v jeseni a zime (september–február) prevažujú žalude a gaštany, v hniezdnom období (apríl–júl) hmyz a bezstavovce (samice pred znáškou kvôli bielkovinám). Zobák má jemné lamely vhodné na filtrovanie aj rezanie zelene. Pre chov v zajatí: zmesné krmivo pre okrasné kačice, obilniny, zelenina, občas hmyz; nikdy chlieb.

Hlasový prejav

Kačica mandarínska patrí medzi najtichšie kačice sveta — hlas vydáva veľmi zriedka. Samec vydáva tichý nazálny „aack-aack" alebo pišťavé „pupii-uppi" (frekvencia 1–2 kHz), len v tokovom display a pri komunikácii s partnerom. Samica kváka veľmi ticho a drsne — séria krátkych „kvák-kvák" volaní, podobne ako kačička obojková. V kŕdli na zimoviskách prakticky ticho. V parkoch sa väčšinou počuje len tichý „burp" samca pri tokovom display alebo žobravé volania káčaťa. Tichosť je adaptácia na hniezdenie v dutinách stromov v lese — silné volania by priťahovali predátorov (kuna, líška, jastrab).

Typické zvuky

  • Samec „aack-aack" — tichý nazálny tón 1–2 kHz, v tokovom display
  • Samec pišťavé „pupii-uppi" — krátke vysoké tóny pri kurzovacom display
  • Samica drsné „kvák-kvák" — séria krátkych volaní, veľmi tichých
  • Káčaťa pišťanie „pip-pip" — žobravé volanie pri samici
  • Sykot a hrdelné vrčanie — pri obrane hniezda alebo agresívnej konfrontácii
  • Letové „šrr" — krátke kontakty volania v kŕdli

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok — od jesene po jar (september–apríl), vrchol marec na hniezdiskách
Hniezdenie — znáška 9–12 vajec v dutine stromu, apríl–júl (vrchol máj)
Inkubácia 28–30 dní + vodenie mláďat samicou (máj–august)
Pelichanie samcov — nelietavé štádium, „eclipse" šat (jún–september)
Mladé samostatné, zhromažďovanie do kŕdľov (august–november)
Zimovanie — Veľká Británia, Holandsko, Nemecko (introdukované populácie)

Prostredie a požiadavky

Biotop
Pôvodne lesné mokrade vo východnej Ázii — riečky, jazerá v listnatých lesoch; introdukcia: parky s jazerkami
Pôvodne v listnatých a zmiešaných lesoch východnej Ázie (duby Quercus, gaštany Castanea, javory Acer) s riečkami a jazerami. V Európe introdukované populácie obývajú parky a lesné rybníky (Británia — Windsor Great Park, Holandsko — Veluwe, Nemecko — Berlin Tiergarten). V SR len v zoologických parkoch a okrasných chovoch (ZOO Bojnice, Bratislava, Košice; parkové jazerá v Bratislave).
Nadmorská výška
0–1 500 m n. m. globálne, v zajatí 0–800 m
Pôvodne hniezdi v nížinách a stredných výškach východnej Ázie (do 1 500 m). V Európe introdukcie v nížinách (do 500 m). V SR len v parkoch a chovoch v nížinách (Bratislava 134 m, Bojnice 286 m).
Hniezdo
V dutine stromu do 10 m výšky (vzácne medzi kačicami)
Hniezdo v prirodzenej dutine listnatých stromov (dub, jaseň, vŕba) alebo v hniezdnej búdke (parky). Výška hniezda 2–10 m nad zemou. Samica vystiela dutinu páperím zo spodnej strany hrudi. Káčaťa skacajú z hniezda v prvý deň života a sledujú samicu k vode (môže to byť až 1 km cez les). Strata hniezdnych dutín kvôli ťažbe starých stromov je hlavnou hrozbou pôvodnej populácie.
Teplota
Mierne pásmo, –20 až +35 °C
Pôvodný areál mierne pásmo východnej Ázie (Mandžusko, Amur, Hokkaido). Znáša mierne mrazy do –20 °C. V Európe (Británia, Holandsko, Nemecko) prosperuje aj v miernejšej zime. Severské populácie pôvodne migrujú do južnej Číny a Japonska, európske rezidentné.
Voda
Plytké lesné rybníky, jazerá, riečky — čisté vody s pobrežnou vegetáciou
Preferuje plytké stojaté a tečúce vody v lesoch s pobrežnou vegetáciou (vŕby, ostrice). Vyžaduje čisté vody — toleruje slabú eutrofizáciu, ale nie silne znečistené. V Európe využíva parkové jazerá a rybníky.
Spoločnosť
V hniezdnom období v páre, mimo neho v malých kŕdľoch 10–100 jedincov
Pevne monogamná — pár vydrží celé hniezdne obdobie a často aj na nasledujúce roky (na rozdiel od väčšiny kačíc, ktoré sa pária len sezónne). Toto je dôvod, prečo je druh symbolom vernosti v čínskej kultúre. Mimo hniezdenia v malých kŕdľoch (10–100 jedincov) na zimoviskách. V Európe v parkoch často spolu s domácimi kačicami a labuťami.

Rozmnožovací cyklus

Tok a párenie
September–apríl (vrchol marec)

Pár vzniká už na jeseň. Samce predvádzajú najkomplexnejší kačací display — séria 11 charakteristických pohybov: „mock-drinking" (predstieraný píjanie), „mock-preening" (predstieraný čistenie pier, kde vystavuje oranžové „sails"), „bridling" (zdvihnutie hlavy s pohľadom hore), „burp" (krátke zahrdlené volanie). V kŕdli sa okolo jednej samice môže utvoriť ring 5–15 samcov. Pevne monogamná — pár vydrží často aj viac sezón.

Znáška
9–12 vajec (typicky 10–11)

Vajcia bledo krémové až bielé, rozmery ~50 × 37 mm, hmotnosť ~36 g. Znáška v dutine stromu od polovice apríla do júna (vrchol máj). Samica znáša 1 vajce denne. Hniezdo vystiela páperím zo spodnej strany hrudi. Vajcia kladie do prirodzenej dutiny (dub, jaseň) alebo do hniezdnej búdky.

Inkubácia
28–30 dní

Sedí výhradne samica. Samec opúšťa samicu krátko po znesení znášky a pridáva sa do pelichavej skupiny. Samica opúšťa dutinu 1–2× denne na 20–60 minút na potravu, pričom vajcia zakryje páperím. Inkubácia začína po znesení posledného vajca → mláďatá liahnu synchrónne v rozmedzí 24 hodín.

Liahnutie
Máj–júl (typicky polovica júna)

Mláďatá prekociálne — pokryté hustým žlto-čierno-pruhovaným páperím, schopné chôdze a plávania do niekoľkých hodín. Hmotnosť pri vyliahnutí ~24 g. V prvý deň života samica vyletí z dutiny a volá káčaťa — tie skacajú z hniezda na zem (z výšky až 10 m). Páperie a malá hmotnosť tlmí pád, väčšina prežíva. Samica potom vedie kŕdeľ k vode.

Mláďatá (káčaťa)
40–45 dní do vzletnosti

Káčaťa sa kŕmia samostatne hmyzom, žubrienkami a žaburinkou v plytkých lesných vodách. Samica ich vodí, chráni pred kuňou, líškou, kanou, vranou. Vzletné v 40–45 dňoch (~6 týždňov). Mortalita stredná — z 10 vyliahnutých prežijú typicky 4–6 do vzletnosti.

Samostatnosť
6–7 týždňov po vyliahnutí

Po dosiahnutí vzletnosti sa kŕdeľ rozpadá. Pohlavná zrelosť v prvom roku. V auguste–septembri sa juvenily pridávajú k miestnym kŕdľom. Pôvodne severské populácie (Sibír, Mandžusko) migrujú do južnej Číny, Japonska a Kórei. Európske introdukcie sú rezidentné.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Kačica mandarínska 41–49 cm Kačička obojková 47–54 cm Kačica pižmová 66–84 cm Kačica divá 50–65 cm Hohol severný 40–50 cm
Kačica mandarínska Kačička obojková Kačica pižmová Kačica divá Hohol severný
Dĺžka41–49 cm47–54 cm66–84 cm50–65 cm40–50 cm
Váha0,44–0,55 kg0,5–0,7 kg1,2–3,5 kg0,9–1,4 kg0,6–1,2 kg
Dožitie10–15 r10–15 r8–12 r10–20 r~10 r
OchranaIUCN LCIUCN LCIUCN LCIUCN LCIUCN LC
CharakteristikaNajfarebnejšia kačica sveta — symbol vernosti, oranžové „sails" peráSeveroamerická sesterská — samec červená hlava+biele pruhyNajväčšia americká kačica — divoká forma a domáce plemenáNajbežnejšia kačica svetaHniezdi v dutinách stromov (ako mandarínska)
AreálVýchodná Ázia + introd. Brit./Holand. — SR len chovy/zooSev. Amerika — SR len chovy/zooMexiko/Stredná Amerika — SR domestikovanáHolarktida — SR ~30–50 tisíc párovHolarktida — SR ~5 párov, hojná zim.

Zaujímavosti

1

Najfarebnejšia kačica sveta — samec v hniezdnom šate má fialovú hruď, oranžovú „bradku", bielu tvár s kovovo-zeleným pruhom, čierno-biele lopatkové perá a charakteristické oranžové „sails" perá na chrbte (zvätšené 8.–10. krídelné kryty, ktoré stoja zvislo ako malé plachty). Tieto „sails" sú jediným prípadom modifikovaných krídelných pier do takejto formy medzi kačicami sveta.

2

Symbol vernosti v čínskej kultúre — pár kačíc mandarínskych (čínsky yuanyang 鸳鸯) je symbolom manželského šťastia, vernosti a lásky v čínskej, japonskej a kórejskej kultúre. Darovanie páru novomanželom prináša šťastie. Mandarínky sa zobrazujú v čínskych chrámoch, malbách, výšivkách a porcelánu. Mýtus pochádza z faktu, že druh je pevne monogamný — pár vydrží často aj viac sezón.

3

Britská introdukcia od 1745 — prvá dokumentovaná introdukcia do Británie v 1745 do šľachtických parkov (Windsor Great Park, Stowe). Voľne žijúca populácia od 1970. rokov — dnes ~7 000 párov (RSPB 2024), väčšia než pôvodná čínska populácia (~20 000 párov, klesajúce). Centrá: Windsor Great Park, Surrey, Berkshire, Greater London (Hampstead Heath, Richmond Park).

4

Hniezdo v dutine stromu — vzácne medzi kačicami. Iba 3 druhy kačíc SR hniezdia v dutinách: mandarínska (Aix galericulata), karolínska (Aix sponsa) a hohol severný (Bucephala clangula). Dutina v listnatých stromoch (dub, jaseň, vŕba) vo výške 2–10 m. Káčaťa skacajú z hniezda v prvý deň života z výšky až 10 m — páperie a malá hmotnosť (~24 g) tlmí pád, väčšina prežíva.

5

Najkomplexnejší kačací tokový display — samec vykonáva 11 charakteristických pohybov: „mock-drinking" (predstieraný píjanie), „mock-preening" (predstieraný čistenie pier, kde vystavuje oranžové „sails"), „bridling" (zdvihnutie hlavy s pohľadom hore), „burp", „turn-back-of-head", „shake", „chin-lifting" a iné. Toto je vrchol kačacej komunikácie — komplexnosť presahuje displays kačice divej a chrípavky.

6

Globálna populácia 65 000–66 000 párov — BirdLife 2023, z toho: Čína a Sibír ~20 000 (klesajúca kvôli ťažbe lesov), Japonsko ~10 000 (stabilná, druh je národný vták prefektúry Niigata), Kórea ~5 000, Británia ~7 000 (rastúca, introdukcia), Holandsko ~1 000, Nemecko ~500, ďalšie introdukcie (Francúzsko, Belgicko, Írsko). IUCN LC, ale pozornosť na pôvodný areál.

7

Nehybridizuje s inými kačicami — kačica mandarínska genetické bariéry zabraňujú hybridizácii s domácimi a inými kačicami (rôzne počet chromozómov, rozdielne reproduktívne stratégie). Toto je nezvyčajné — väčšina kačíc (Anas, Mareca, Spatula) ľahko hybridizuje. Jediné výnimočné hybridy v zajatí s kačičkou obojkovou (Aix sponsa), ale nestabilné a sterilné.

8

Pevne monogamná — na rozdiel od väčšiny kačíc (Anas, Mareca, Spatula — sezónne monogamné, samec po znáške opúšťa samicu) je kačica mandarínska pevne monogamná — pár vydrží často aj viac sezón. Toto je dôvod, prečo je druh symbolom vernosti v čínskej kultúre. Pár sa drží spolu počas migrácie, na zimovisku a opätovne sa stretáva na hniezdisku.

9

Národný vták prefektúry Niigata — v Japonsku je kačica mandarínska oficiálny vták prefektúry Niigata (od 1965). Na japonskom Hokkaide hniezdne populácie chránené v Národnom parku Daisetsuzan. Druh je symbolom šťastia v japonských svadbách (oshidori 鴛鴦).

10

Pre chov v zajatí — kačica mandarínska je obľúbený druh okrasných chovov v Európe. Pre chov: voliéra min 20 m² s jazierkom (1 m² na pár), hniezdna búdka 30×30×60 cm vo výške 2+ m, krmivo zmesné pre okrasné kačice + obilniny + zelenina + občas hmyz. Cena dospelej kačice mandarínskej v SR ~80–150 € za pár (chov dovolený podľa vyhlášky 524/2014). Druh nie je v CITES.

Taxonomická klasifikácia

species Kačica mandarínska
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Anseriformes (zúbkozobaté)
Čeľaď Anatidae (kačicovité)
Rod Aix Boie, 1828
Druh A. galericulata (Linnaeus, 1758)
Poddruh SR introdukovaný druh, nominálny A. galericulata (bez poddruhov)
Poddruhy Druh je monotypický — bez uznávaných poddruhov. Rod Aix má dva druhy: A. galericulata (východná Ázia) a A. sponsa (Severná Amerika — kačička obojková). Aix je sesterský rod k Tachyeres a Sarkidiornis (genetické analýzy 2010). Druh nehybridizuje s inými kačicami v zajatí ani v prírode.

? Často kladené otázky

Nie, v SR voľne nehniezdi — kačica mandarínska je v SR introdukovaný a chovný druh, vyskytuje sa len v zoologických parkoch (ZOO Bojnice, Bratislava, Košice, Spišská Nová Ves) a okrasných chovoch súkromníkov. V parkových jazerách (Bratislava — Štrkovec, Slovany) sa občas vyskytujú jedince utečené z chovov, ale stabilná voľne žijúca populácia neexistuje (na rozdiel od Británie, Holandska, Nemecka). V SR je druh chránený v zoologických parkoch a nie je poľovne obhospodarovaný. Pre pozorovanie najlepšie navštíviť ZOO Bojnice (najväčšia zbierka vodných vtákov v SR).

Kačica mandarínska (čínsky yuanyang 鸳鸯) je symbolom manželského šťastia, vernosti a lásky v čínskej, japonskej a kórejskej kultúre už 1 000+ rokov. Mýtus pochádza z biologického faktu, že druh je pevne monogamný — na rozdiel od väčšiny kačíc (Anas, Mareca, Spatula — sezónne monogamné, samec po znáške opúšťa samicu) pár kačíc mandarínskych vydrží spolu často aj viac sezón, drží sa spolu počas migrácie, na zimovisku a opätovne sa stretáva na hniezdisku. Darovanie páru kačíc novomanželom v Číne, Japonsku a Kórei prináša šťastie. Mandarínky sa zobrazujú v chrámoch, malbách, výšivkách, porcelánu a v japonských svadobných obradoch (oshidori 鴛鴦). V Japonsku je oficiálny vták prefektúry Niigata.

Samec (káčer) v hniezdnom šate je nezamenitelný — najfarebnejšia kačica sveta: oranžová „bradka" siahajúca z tváre, fialová hruď, biela tvár s kovovo-zeleným pruhom od oka, čierno-biele lopatkové perá visiace cez chrbát, a charakteristické oranžové „sails" perá na chrbte (zvätšené krídelné kryty stoja zvislo ako malé plachty — diagnostický znak). Hmotnosť 444–550 g, dĺžka 41–49 cm. Samica: nenápadne hnedo-sivá s bielym očným prstencom a tenkým bielym pruhom za okom, sivkasté boky. V lete (eclipse) samec pelichá do nenápadného hnedého šatu podobného samici, ale rozozná sa podľa červeného zobáka (samica má tmavý zobák) a tmavších peri. Letový profil: krátke krídla, agilný let medzi stromami.

V SR najlepšie: ZOO Bojnice (najväčšia zbierka vodných vtákov v SR), ZOO Bratislava, ZOO Košice, ZOO Spišská Nová Ves — vo všetkých sú voliéry s kačicami mandarínskymi. Občas v parkových jazerách v Bratislave (Štrkovec, Slovany — jedince utečené z chovov, ale nestabilné). V Európe voľne žijúce populácie: Británia (Windsor Great Park, London Hyde Park, Richmond Park, Hampstead Heath — najväčšia západná populácia ~7 000 párov), Holandsko (Veluwe, Amsterdam Vondelpark), Nemecko (Berlín Tiergarten, Munich Englischer Garten), Francúzsko (Paris Bois de Boulogne). V pôvodnom areáli: Japonsko (Hokkaido, prefektúra Niigata), Čína (Mandžusko, Yangtze), Kórea.

Áno, je to pravda — kačica mandarínska hniezdi v dutinách stromov vo výške 2–10 m nad zemou. V prvý deň života (1–2 dni po vyliahnutí) samica vyletí z dutiny na zem a volá káčaťa žobravým „kvák". Káčaťa potom postupne skacajú z dutiny na zem alebo do vody pod stromom. Páperie a malá hmotnosť (~24 g) tlmí pád — väčšina káčaťa prežíva, hoci niektoré utrpia ľahké poranenia. Tento jav je dokumentovaný v BBC dokumentoch (Life in the Undergrowth, Planet Earth II) a v japonských prirodzovedných filmoch. Po skoku samica vedie kŕdeľ k najbližšej vode (môže to byť až 1 km cez les). Toto správanie je spoločné s kačičkou obojkovou (Aix sponsa) a hoholom severným (Bucephala clangula) — iba tieto 3 druhy kačíc v SR/Európe hniezdia v dutinách.

IUCN klasifikuje druh ako LC (Least Concern, 2024), ale jednotlivé populácie majú rôzny status: pôvodná populácia v Číne a Sibíri klesá (~20 000 párov, ohrozená ťažbou listnatých lesov), japonská populácia stabilná (~10 000 párov, oficiálny vták prefektúry Niigata), introdukované populácie v Európe rastú (Británia ~7 000 párov, Holandsko, Nemecko). Druh je chránený v Číne (national protected species class II, 1989) a v Japonsku (Wildlife Protection Act). V SR druh nemá špeciálny status (introdukovaný), ale je chránený v zoologických parkoch. Nie je v CITES. Pre chov v zajatí v SR: vyhláška 524/2014 Z. z. o registračnej a evidenčnej povinnosti chovateľov.

ZDROJ: IOC v15.2, IUCN Red List (Aix galericulata — LC, 2024), BirdLife DataZone, Cornell Birds of the World, Avibase, eBird, Wikipedia (SK/CZ/EN), Lever 2005 Naturalised Birds of the World

 Hlasová ukážka

Zdroj: xeno-canto.org XC721862
Nahrávateľ: Lars Lachmann
Licencia: CC BY-NC-SA

 Video — Kačica mandarínska

Kačica mandarínska (Aix galericulata) — samec pri toku v severovýchodnej Číne

Kačica mandarínska — samec pri toku, charakteristické oranžové „plachty" a fan-tvar chocholu.

Male Mandarin Duck courtship display — Aix galericulata

Tokový display samca kačice mandarínskej — komplexné pohyby a predvádzanie peria.

 Cudzie názvy

Česky:   Kachnička mandarínska, Anglicky:   Mandarin Duck, Nemecky:   Mandarinente, Francúzsky:   Canard mandarin, Poľsky:   Mandarynka, Maďarsky:   Mandarinréce, Čínsky:   鸳鸯 (yuānyāng), Japonsky:   オシドリ (oshidori)