Anatidae (kačicovité)
Hohol severský patrí medzi tichšie kačice, ale charakteristický je „clangoring" zvuk krídel pri lete — vysoké zvonivé „cing-cing-cing" alebo „pi-pi-pi" pripomínajúce zvonenie zvona, počuteľné z 300–500 m. Vedecké meno clangula (z latinčiny clangere = zvoniť, zvoniť zbraňami) odkazuje práve na tento zvuk. Samec v toku tlmené pískanie „čvíí-zíí" alebo „kraah-kraah" pri spektakulárnom „head-throw". Samica škrekot „kerr-kerr-kerr", podobné vrane sivej. Káčatá vysoké pípanie pri vodení samicou.
Samec predvádza spektakulárny „head-throw" — rýchle zaklonenie hlavy nazad takmer ku chrbtu, sprevádzané tlmeným „čvíí-zíí" a špliechaním nohami po hladine. Skupinky 3–8 samcov sa zoradia okolo samice, súťažia o jej priazeň. Tok prebieha najmä na zimoviskách — pár sa formuje pred návratom na hniezdisko. Sezónna monogamia — samec opúšťa samicu po inkubácii.
Vajcia nápadne modrasto-zelené (uniformná farba bez škvŕn), rozmery ~59 × 42 mm, hmotnosť ~62 g. Hniezdo v dutine stromu 2–15 m nad zemou pri vode, vystlané rastlinnou vatou a hustým tmavým páperím samice. Znáška jedna ročne. Známe „brood parasitism" prípady — hohol môže znášať do hniezda inej samice (intraspecific brood parasitism), zriedka aj do hniezda hoholca alebo iných dutinových druhov.
Sedí výhradne samica — samec opúšťa hniezdo po znáške. Samica opúšťa hniezdo 2–3× denne na 30–60 min (kŕmenie). Pri vyrušení vystýla vajcia páperím a opúšťa potichu. Predátormi vajec a samice v dutine: kuna lesná, vrana sivá, krkavec, dudkovník vodný. Dutina poskytuje lepšiu ochranu než zemné hniezdo.
Káčatá sa liahnu synchrónne v rámci 24 hodín. Mláďatá nidifugné a prekociálne. Druhý deň po vyliahnutí samica volá káčatá z dutiny — káčatá vyskočia z výšky 5–15 m na zem (charakteristické pre dutinové kačice, podobne ako hoholc, vyšiel, kačica karolínska). Hmotnosť ~40 g, hustý tmavý páper. Samica vedie káčatá do vody do 24 hodín po vyskoknutí.
Samica vedie káčatá v plytkých zónach s bohatou vegetáciou a vodným hmyzom. Káčatá samé zbierajú vodný hmyz na hladine a v sedimente, od 2. týždňa sa potápajú. Mortalita káčat 40–60 % v prvých 2 týždňoch (predácia šťukou, čajkami, dravcami, dudkovníkom vodným). Samica často opúšťa káčatá pred ich plnou samostatnosťou (35–40 deň) — typický „crèche" systém, kde si káčatá vodia samé v skupinách.
Káčatá vzlietavajú vo veku 55–65 dní (koniec augusta). Po vzlietnutí formujú juvenilné kŕdle. Pohlavná zrelosť dosahujú v 2. roku života — najneskôr z chochlačiek SR. Migrujú spoločne s dospelými na zimovisko (september–november). Mortalita v 1. roku života 50–70 %, najmä v zime pri zamrznutí vôd.
| Hohol severský | Chochlačka vrkočatá | Chochlačka sivá | Potápač veľký | Potápač malý | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 40–50 cm | 40–47 cm | 42–49 cm | 58–68 cm | 38–44 cm |
| Váha | 0,6–1,3 kg | 0,55–1,0 kg | 0,7–1,3 kg | 1,3–2,1 kg | 0,5–0,9 kg |
| Dožitie | 15–20 r | 10–15 r | 10–15 r | 10–15 r | 8–12 r |
| Hlučnosť | 3/5 | 3/5 | 3/5 | 3/5 | 4/5 |
| Cena (SK) | IUCN LC | IUCN LC | IUCN VU 2022 | IUCN LC | IUCN LC |
| Povaha | Žlté oko, biele líca, dutinový hniezdič | Čierno-biely s chocholkou, na zemi | Hrdzavá hlava, sivý chrbát | Najväčší potápač, dutinový, rybožravý | Najmenší potápač, dutinový, biely |
| Dostupnosť v SR | SR — 5–15 hniezdne, 5–20 tis zimne | SR — 1 500–3 000 párov | SR — 200–500 párov | SR — 10–30 párov | SR — len zimovanie |
Príznaky: Pokles hniezdnej úspešnosti — neschopnosť nájsť vhodnú dutinu
Hlavná hrozba pre hniezdne populácie — intenzifikácia lesného hospodárstva odstraňuje staré stromy s dutinami. V SR strata najmä v Liptovsko-Oravskom kraji a na Spiši. Riešenie: umelé hniezdne budky — program „Goldeneye nestbox" v Škandinávii a Severnej Amerike úspešne zvýšil hniezdnu populáciu o desaťtisíce párov.
Príznaky: Paralýza svalov, neschopnosť lietať, smrť do 1–3 dní
Hrozba pri zimovaní na plytkých eutrofných vodách v miernych zimách (Sĺňava, Liptovská Mara). Hromadné úhyny pri zníženej kyslíkovej úrovni. Prevencia: udržiavanie hĺbky vody a kyslíkového režimu.
Príznaky: Hladovanie, anémia, smrť do 2–3 týždňov
Prehĺta olovené broky a malé záťaže rybárov spolu s pieskom (gastrolity). Pre potápavé kačice vyššie riziko než pre plávajúce — viac kontaktu s dnom. EÚ od 2023 zakazuje olovo pri mokradiach (REACH 2021/57).
Príznaky: Letargia, neurologické príznaky, hromadný úhyn
Vodné vtáky sú prirodzeným rezervoárom influenza A vírusov. V SR dokumentované ohniská 2021/22 a 2022/23 (HPAI H5N1). V Európe v 2022 zaznamenané hromadné úhyny dutinových kačíc v Holandsku a Nemecku. Hlásiť na ŠVPS SR.
Príznaky: Pozn.: druh nie je sám chorý, ale historicky bol v niektorých krajinách prenasledovaný
Hohol je rybožravý — loví malé ryby do 8 cm. V minulosti bol v niektorých regiónoch SR a Európy vnímaný ako škodca rybárstva a bol regulovaný. Dnes je striktne chránený — vyhláška 170/2021 Z. z. Reálny vplyv na rybárske hospodárstvo je minimálny.
Jediná dutinová kačica SR — hniezdi výhradne v dutinách stromov 2–15 m nad zemou pri vode (buky, duby, jasene, topole). Pôvodné dutiny po ďatľoch alebo prirodzené. Ochotne prijíma umelé budky — program „Goldeneye nestbox" v Škandinávii (Fínsko, Švédsko, Nórsko) úspešne zvýšil hniezdnu populáciu o desaťtisíce párov za 30 rokov.
V SR sporadické hniezdenie (5–15 párov) v severných okresoch — Liptov, Orava, Spiš (Danko et al. 2002, SOS/BirdLife Slovensko 2024). Južný okraj európskeho areálu — väčšina európskej populácie v Škandinávii, Pobaltí, Rusku. Masívny zimný hosť — 5 000–20 000 jedincov na nezamrznutých vodách SR.
Najväčšie zimoviská v SR: Dunaj pri Komárne a Štúrove (8 tisíc ks), Sĺňava pri Piešťanoch (6 tisíc), Liptovská Mara (4 tisíc), Oravská priehrada (3 tisíc), Zemplínska Šírava (3 tisíc), vodné dielo Gabčíkovo (slepé ramená, 2 tisíc). Tvoria zmiešané kŕdle s chochlačkou vrkočatou a sivou.
Charakteristické sfarbenie samca — čierna hlava s metalickým zeleným leskom, žlté oko, výrazne biela kruhová škvrna medzi okom a zobákom (diagnostický znak — odtiaľ názov rodu Bucephala = veľkohlavý), čierny chrbát s bielymi pruhmi, biele boky a brucho. Samica hnedá s tmavou hlavou a bielym límcom okolo krku. Pomenovanie „Goldeneye" odkazuje na žlté oko.
Spektakulárne tokové „head-throw" — samec rýchle zakloní hlavu nazad takmer ku chrbtu, sprevádzané tlmeným „čvíí-zíí" a špliechaním nohami po hladine. Skupinky 3–8 samcov sa zoradia okolo samice. Tok prebieha najmä na zimoviskách (január–marec) — pár sa formuje pred návratom na hniezdisko v Škandinávii.
„Clangoring" zvuk krídel pri lete — vysoké zvonivé „cing-cing-cing" pripomínajúce zvonenie zvona, počuteľné z 300–500 m. Vedecké meno clangula (z latinčiny clangere = zvoniť) odkazuje na tento zvuk. Vzniká vibráciami špecializovaných prachových peria. Akustický bonus pri zimnom birdwatchingu — počujete hohol prv než vidíte.
Dva poddruhy — eurázijský B. c. clangula (Eurázia vrátane SR) a americký B. c. americana (Severná Amerika — väčší a robustnejší, s mierne odlišným tokovým displejom). Americký poddruh je o ~10 % väčší a má drobne odlišné krídlové škvrny.
Hybridizuje s príbuznými druhmi — sporadická hybridizácia s hoholom Barrowovým (Bucephala islandica) v Severnej Amerike a s hoholcom najmenším (B. albeola) tiež v Severnej Amerike. V Eurázii hybridy zriedkavé. Cramp & Simmons (1977) BWP dokumentuje aj hybridizáciu s potápačom malým (Mergellus albellus) v severnej Európe.
Káčatá vyskakujú z dutiny 2–15 m vysoko — druhý deň po vyliahnutí samica volá káčatá z dutiny, ktoré vyskočia z výšky 5–15 m na zem. Mladé sú prekociálne s hustým páperím, dopad tlmí mäkká vegetácia alebo voda. Charakteristické pre dutinové kačice (podobne ako hoholc, vyšiel, kačica karolínska). Samica potom vedie káčatá do vody.
Hlavné hrozby v SR: (1) strata starých dutín v lesnom hospodárstve (najmä v Liptovsko-Oravskom kraji), (2) botulizmus pri zimovaní na plytkých vodách, (3) olovo z brokov a rybárskych záťaží, (4) vtáčia chrípka H5N1, (5) miestne konflikty s rybárstvom — historicky bol vnímaný ako konkurent (dnes striktne chránený). Spoločenská hodnota 460 € za jedinca (vyhláška 170/2021 Z. z.).
Áno, ale len sporadicky — 5–15 hniezdiacich párov v severných okresoch SR (Liptov, Orava, Spiš) — to je južný okraj európskeho areálu druhu (väčšina populácie v Škandinávii, Pobaltí a Rusku). Hohol je jediná kačica SR hniezdiaca v dutinách stromov 2–15 m nad zemou pri vode. V SR sa však koncentruje predovšetkým ako masívny zimný hosť — 5 000–20 000 jedincov na nezamrznutých vodách (Dunaj, Sĺňava, Liptovská Mara, Oravská priehrada, Zemplínska Šírava). Najlepšia doba na pozorovanie: november–marec.
Samec je nezameniteľný — čierna hlava s metalickým zeleným leskom, žlté oko, výrazná biela kruhová škvrna medzi okom a zobákom, čierny chrbát s bielymi pruhmi, biele boky a brucho. Samica hnedá s tmavou hlavou a bielym límcom okolo krku. Pomenovanie „Goldeneye" (anglicky) odkazuje na žlté oko. Cez ďalekohľad 8×42 je samec rozpoznateľný z 200+ m vďaka kontrastnému čierno-bielemu sfarbeniu. Akustický bonus: „clangoring" zvuk krídel pri lete — vysoké zvonivé „cing-cing" počuteľné z 300–500 m, charakteristický identifikačný znak.
Najlepšie miesta v SR v zime (november–marec): Dunaj pri Komárne a Štúrove (8 000 jedincov), Sĺňava pri Piešťanoch (6 000), Liptovská Mara (4 000 — aj rezidentní hniezdiči), Oravská priehrada (3 000 — aj rezidentní hniezdiči), Zemplínska Šírava (3 000), vodné dielo Gabčíkovo (slepé ramená, 2 000). V hniezdnej sezóne (apríl–august) v severných okresoch — Liptov (Liptovská Mara), Orava (Oravská priehrada), Spiš. Postačuje ďalekohľad 8×42, ideálne spektív 20–60×.
Vedecké meno clangula pochádza z latinčiny clangere = „zvoniť, zvoniť zbraňami" — odkazuje na charakteristický „clangoring" zvuk krídel pri lete: vysoké zvonivé „cing-cing-cing" pripomínajúce zvonenie zvona, počuteľné z 300–500 m. Vzniká vibráciami špecializovaných prachových peria. Anglické meno „Goldeneye" (zlaté oko) odkazuje na výrazné žlté oko samca — diagnostický znak rodu Bucephala. Slovenské „hohol" je staré slovanské pomenovanie pre potápavé kačice. Rod Bucephala = grécky bous-kephale = „volia hlava" — kvôli mohutnej hlave.
Hlavné rozdiely: (1) sfarbenie samca — hohol biela kruhová škvrna pri zobáku, chochlačka vrkočatá chocholka na hlave; (2) oko — hohol žlté, chochlačka žlté ale menšie; (3) hniezdenie — hohol v dutinách stromov, chochlačka na zemi pri vode; (4) diéta — hohol 95 % živočíšna (hmyz, raky, ryby), chochlačka 45 % mäkkýše + 25 % rastliny; (5) zvuk krídel — hohol „clangoring" (zvonivé), chochlačka tiché; (6) velkosť — hohol väčší (40–50 cm), chochlačka 40–47 cm; (7) status v SR — hohol sporadický hniezdič / masívny zimný hosť, chochlačka bežný hniezdič.
Druhý deň po vyliahnutí samica volá káčatá z dutiny — káčatá vyskočia z výšky 5–15 m na zem (charakteristické pre dutinové kačice). Mladé sú nidifugné a prekociálne — schopné plávať a zbierať vodný hmyz okamžite. Hmotnosť ~40 g, hustý tmavý páper. Dopad tlmí mäkká vegetácia, hrabanka alebo voda (samica vyberá dutiny nad vodou alebo s mäkkým podkladom). Káčatá sa zídu na zemi a samica ich vedie do vody do 24 hodín po vyskočení. Tento „jump" zo stromu je jedinečný adaptáciou dutinových kačíc (hohol, hoholc, vyšiel, kačica karolínska).
Áno — hohol je výrazne živočíšne orientovaný potápač. Diéta: 40 % vodný hmyz a larvy (pakomáre, vážky, potočníky), 25 % kôrovce (raky, bokoplávky), 18 % mäkkýše (slávičky veľkoúste, vodniaky), 10 % malé ryby (pichľavky, drobné karasy, jedľa, lipne do 8 cm), 4 % žubrienky a ikry, len 3 % rastlinná potrava. Loví potápaním 1–4 m (max. 10 m), pod vodou 20–35 sekúnd. V minulosti bol v niektorých regiónoch vnímaný ako konkurent rybárstva a prenasledovaný — dnes je striktne chránený (vyhláška 170/2021 Z. z., spoločenská hodnota 460 €). Reálny vplyv na rybárske hospodárstvo je minimálny.
Hohol severský — spektakulárny tokový display samca s charakteristickým „head-throw" pohybom.
Hohol severský — hlas, bitie krídiel a potápanie sa v prirodzenom biotope.
