Hlaholka severská (Bucephala clangula)

Anatidae (kačicovité)

Hlaholka severská

Bucephala clangula — boreálna dutinová potápavá kačica — žlté oko, „clangoring" krídla; v SR len zimný hosť 5–20 tis ks na Dunaji a Sĺňave

IUCN: LC (Least Concern, 2024) | stabilná populácia, globálne 2,4–4,3 mil dospelých
Dĺžka40–50 cm
Hmotnosť0,6–1,3 kg
Rozpätie65–80 cm
Populácia SR5–15 hniezdne / 5–20 tis zimne

Výživa

  • Vodný hmyz a larvy — pakomáre, vážky, potočníky, chrústy
  • Kôrovce — raky, bokoplávky, malé krevetky
  • Mäkkýše — vodniaky, slávičky veľkoúste, mušle
  • Malé ryby — pichľavky, drobné karasy, jedľa, lipne (do 8 cm)
  • Žubrienky obojživelníkov a ikry
  • Semená vodných rastlín — len doplnkovo
Tip od odborníka Hlaholka severská (Bucephala clangula) je výrazne živočíšne orientovaný potápač — približne 95 % potravy tvoria bezstavovce a malé ryby, len 3 % rastlinná potrava. Loví potápaním do hĺbky 1–4 m (max. 10 m, niektoré zdroje uvádzajú 20 m pri rybožravom hľadaní), pod vodou zotrvá 20–35 sekúnd. Na Dunaji a Sĺňave kľúčovou potravou v zime sú larvy pakomárov, slávičky veľkoúste a malé ryby. Charakteristický je „clangoring" zvuk krídel pri lete — pripomína zvonenie zvona, odtiaľ vedecký názov „clangula" (latinsky = zvonič). Pre rybárov významný — môže predstavovať konkurenciu pri love drobných rýb v rybníkoch.

Hlasový prejav

Hlaholka severská patrí medzi tichšie kačice, ale charakteristický je „clangoring" zvuk krídel pri lete — vysoké zvonivé „cing-cing-cing" alebo „pi-pi-pi" pripomínajúce zvonenie zvona, počuteľné z 300–500 m. Vedecké meno clangula (z latinčiny clangere = zvoniť, zvoniť zbraňami) odkazuje práve na tento zvuk. Samec v toku tlmené pískanie „čvíí-zíí" alebo „kraah-kraah" pri spektakulárnom „head-throw". Samica škrekot „kerr-kerr-kerr", podobné vrane sivej. Káčatá vysoké pípanie pri vodení samicou.

Typické zvuky

  • „Clangoring" zvuk krídel pri lete — vysoké zvonivé „cing-cing-cing" počuteľné z 300–500 m
  • Tokové „čvíí-zíí" alebo „kraah-kraah" samca — tlmené pri „head-throw" pohybe
  • Volanie samice „kerr-kerr-kerr" — hlbší škrekot, kontaktné aj obranné
  • Kontaktné „čak" v kŕdli — krátke pri preletoch a usadaní
  • Žobravé pípanie káčat — vysoké „pii-pii-pii" pri vodení samicou (máj–august)
  • Varovné „kreh" samice pri ohrození káčat dravcom

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Zimovanie — 5 000–20 000 jedincov na nezamrznutých vodách SR (Dunaj, Sĺňava, Liptovská Mara)
Tok — samce „head-throw" so spätným zaklonením hlavy a krátkym „čvíí-zíí" (január–apríl)
Znáška 6–11 modrastozelených vajec v dutinách stromov pri vode (apríl–jún)
Inkubácia 28–32 dní + vodenie káčat samicou (máj–august)
Káčatá samostatné po 55–65 dňoch — juvenily formujú kŕdle (august–október)
Pelichanie letiek — samce v „eclipse" oblečení podobné samiciam (júl–september)

Prostredie a požiadavky

Hniezdny biotop
Boreálne lesy s dutinami stromov pri vode — buky, duby, jasene, topole; preferuje dutiny 20–40 cm priemeru
Jediná kačica SR hniezdiaca výhradne v dutinách stromov 2–15 m nad zemou pri vode (rieky, jazerá, mokrade). Pôvodné dutiny po ďatľoch (najmä žlna, ďateľ veľký) alebo prirodzené po odpadnutých konároch. Ochotne prijíma umelé budky — program „Wood Duck nestbox" v Severnej Amerike a Škandinávii. V SR sporadické hniezdenie v Liptove, Orave a na Spiši — južný okraj európskeho areálu.
Vodný biotop
Hĺbka 1–4 m pri love, max. doložené potápanie 10 m (rybožravo)
Aktívny potápač — preferuje hlboké, čisté vody s vysokou produkciou bezstavovcov a malých rýb. V zime využíva veľké vodné nádrže (Sĺňava, Liptovská Mara), tečúce úseky Dunaja, slepé ramená. Pod vodou zotrvá 20–35 sekúnd, niektoré merania uvádzajú až 60 sekúnd pri lovené malých rýb. Vyžaduje zachovanú zonáciu brehových porastov pre hniezdenie.
Nadmorská výška
Hniezdenie 400–1 200 m n. m. v SR (Liptov, Orava, Spiš), zimovanie 95–800 m
V SR hniezdi v stredných a vyšších polohách (boreálne lesné komplexy). V zime sa zhromažďuje na nížinných nezamrznutých vodách — Dunaj pri Komárne (95 m n. m.), Sĺňava pri Piešťanoch (170 m), Liptovská Mara (564 m), Oravská priehrada (603 m). Globálne areál v boreálnej zóne 0–1 500 m, najsevernejšie populácie na Aljaške a S Sibíri.
Krajinný typ
Boreálne lesy s vodnými plochami pri hniezdení, v zime hlboké eutrofné a oligotrofné vody
Hniezdny biotop: zachovalé staré lesné porasty pri vode s prirodzenými dutinami (buky 200+ rokov staré). Zimný biotop: nezamrznuté hlboké vody — Dunaj (toky), vodné nádrže, vodné dielo Gabčíkovo. Vyhľadáva čisté vody s vysokou kvalitou — indikátor zdravia vodných ekosystémov. Strata starých dutín v lesnom hospodárstve je hlavná hrozba pre hniezdne populácie.
Teplotná tolerancia
Boreálna — od arktickej (Aljaška, S Sibír) po mierne pásmo, v zime na nezamrznutých vodách
Hniezdny areál v boreálnej zóne palearktidy a nearktidy — od Aljašky a S Kanady po Škandináviu, Pobaltie a S Sibír. V zime migruje na mierne pásmo — nezamrznuté veľké vody. V SR zostáva pri teplotách až -20 °C na vodných tokoch (Dunaj). Toleruje studené vody pod +5 °C.
Spoločenské správanie
V hniezdení monogamný pár, mimo hniezdenia vysoko gregárny — kŕdle 50–5 000 ks
Pár sa páruje na jednu sezónu (sezónna monogamia). Samec opúšťa samicu po inkubácii — preletuje na pelichacie nádrže (severná Európa). Samica vodí káčatá sama. V zime tvoria veľké zmiešané kŕdle s chochlačkou vrkočatou a sivou. Najväčšie zimoviská v SR: Dunaj pri Komárne (až 8 tis ks), Sĺňava (až 6 tis), Liptovská Mara (až 4 tis), Zemplínska Šírava (až 3 tis).

Rozmnožovací cyklus

Tok
Január–apríl (vrchol marec)

Samec predvádza spektakulárny „head-throw" — rýchle zaklonenie hlavy nazad takmer ku chrbtu, sprevádzané tlmeným „čvíí-zíí" a špliechaním nohami po hladine. Skupinky 3–8 samcov sa zoradia okolo samice, súťažia o jej priazeň. Tok prebieha najmä na zimoviskách — pár sa formuje pred návratom na hniezdisko. Sezónna monogamia — samec opúšťa samicu po inkubácii.

Znáška
6–11 vajec (typicky 8–10), apríl–jún

Vajcia nápadne modrasto-zelené (uniformná farba bez škvŕn), rozmery ~59 × 42 mm, hmotnosť ~62 g. Hniezdo v dutine stromu 2–15 m nad zemou pri vode, vystlané rastlinnou vatou a hustým tmavým páperím samice. Znáška jedna ročne. Známe „brood parasitism" prípady — hlaholka môže znášať do hniezda inej samice (intraspecific brood parasitism), zriedka aj do hniezd iných dutinových druhov.

Inkubácia
28–32 dní (typicky 29–30)

Sedí výhradne samica — samec opúšťa hniezdo po znáške. Samica opúšťa hniezdo 2–3× denne na 30–60 min (kŕmenie). Pri vyrušení vystýla vajcia páperím a opúšťa potichu. Predátormi vajec a samice v dutine: kuna lesná, vrana sivá, krkavec, dudkovník vodný. Dutina poskytuje lepšiu ochranu než zemné hniezdo.

Liahnutie
Máj–júl

Káčatá sa liahnu synchrónne v rámci 24 hodín. Mláďatá nidifugné a prekociálne. Druhý deň po vyliahnutí samica volá káčatá z dutiny — káčatá vyskočia z výšky 5–15 m na zem (charakteristické pre dutinové kačice, podobne ako kačička obojková). Hmotnosť ~40 g, hustý tmavý páper. Samica vedie káčatá do vody do 24 hodín po vyskoknutí.

Mláďatá
Káčatá v starostlivosti samice 6–7 týždňov

Samica vedie káčatá v plytkých zónach s bohatou vegetáciou a vodným hmyzom. Káčatá samé zbierajú vodný hmyz na hladine a v sedimente, od 2. týždňa sa potápajú. Mortalita káčat 40–60 % v prvých 2 týždňoch (predácia šťukou, čajkami, dravcami, dudkovníkom vodným). Samica často opúšťa káčatá pred ich plnou samostatnosťou (35–40 deň) — typický „crèche" systém, kde si káčatá vodia samé v skupinách.

Samostatnosť
Vzletnosť po 55–65 dňoch (august–september), pohlavná zrelosť 2 roky

Káčatá vzlietavajú vo veku 55–65 dní (koniec augusta). Po vzlietnutí formujú juvenilné kŕdle. Pohlavná zrelosť dosahujú v 2. roku života — najneskôr z chochlačiek SR. Migrujú spoločne s dospelými na zimovisko (september–november). Mortalita v 1. roku života 50–70 %, najmä v zime pri zamrznutí vôd.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Hlaholka severská 40–50 cm Chochlačka vrkočatá 40–47 cm Chochlačka sivá 42–49 cm Potápač veľký 58–68 cm Potápač malý 38–44 cm
Hlaholka severská Chochlačka vrkočatá Chochlačka sivá Potápač veľký Potápač malý
Dĺžka40–50 cm40–47 cm42–49 cm58–68 cm38–44 cm
Váha0,6–1,3 kg0,55–1,0 kg0,7–1,3 kg1,3–2,1 kg0,5–0,9 kg
Dožitie15–20 r10–15 r10–15 r10–15 r8–12 r
OchranaIUCN LCIUCN LCIUCN VU 2022IUCN LCIUCN LC
CharakteristikaŽlté oko, biele líca, dutinový hniezdičČierno-biely s chocholkou, na zemiHrdzavá hlava, sivý chrbátNajväčší potápač, dutinový, rybožravýNajmenší potápač, dutinový, biely
AreálSR — 5–15 hniezdne, 5–20 tis zimneSR — 1 500–3 000 párovSR — 200–500 párovSR — 10–30 párovSR — len zimovanie

Zaujímavosti

1

Jediná dutinová kačica SR — hniezdi výhradne v dutinách stromov 2–15 m nad zemou pri vode (buky, duby, jasene, topole). Pôvodné dutiny po ďatľoch alebo prirodzené. Ochotne prijíma umelé budky — program „Goldeneye nestbox" v Škandinávii (Fínsko, Švédsko, Nórsko) úspešne zvýšil hniezdnu populáciu o desaťtisíce párov za 30 rokov.

2

V SR sporadické hniezdenie (5–15 párov) v severných okresoch — Liptov, Orava, Spiš (Danko et al. 2002, SOS/BirdLife Slovensko 2024). Južný okraj európskeho areálu — väčšina európskej populácie v Škandinávii, Pobaltí, Rusku. Masívny zimný hosť — 5 000–20 000 jedincov na nezamrznutých vodách SR.

3

Najväčšie zimoviská v SR: Dunaj pri Komárne a Štúrove (8 tisíc ks), Sĺňava pri Piešťanoch (6 tisíc), Liptovská Mara (4 tisíc), Oravská priehrada (3 tisíc), Zemplínska Šírava (3 tisíc), vodné dielo Gabčíkovo (slepé ramená, 2 tisíc). Tvoria zmiešané kŕdle s chochlačkou vrkočatou a sivou.

4

Charakteristické sfarbenie samca — čierna hlava s metalickým zeleným leskom, žlté oko, výrazne biela kruhová škvrna medzi okom a zobákom (diagnostický znak — odtiaľ názov rodu Bucephala = veľkohlavý), čierny chrbát s bielymi pruhmi, biele boky a brucho. Samica hnedá s tmavou hlavou a bielym límcom okolo krku. Pomenovanie „Goldeneye" odkazuje na žlté oko.

5

Spektakulárne tokové „head-throw" — samec rýchle zakloní hlavu nazad takmer ku chrbtu, sprevádzané tlmeným „čvíí-zíí" a špliechaním nohami po hladine. Skupinky 3–8 samcov sa zoradia okolo samice. Tok prebieha najmä na zimoviskách (január–marec) — pár sa formuje pred návratom na hniezdisko v Škandinávii.

6

„Clangoring" zvuk krídel pri lete — vysoké zvonivé „cing-cing-cing" pripomínajúce zvonenie zvona, počuteľné z 300–500 m. Vedecké meno clangula (z latinčiny clangere = zvoniť) odkazuje na tento zvuk. Vzniká vibráciami špecializovaných prachových peria. Akustický bonus pri zimnom birdwatchingu — počujete hlaholku prv, než ju uvidíte.

7

Dva poddruhy — eurázijský B. c. clangula (Eurázia vrátane SR) a americký B. c. americana (Severná Amerika — väčší a robustnejší, s mierne odlišným tokovým displejom). Americký poddruh je o ~10 % väčší a má drobne odlišné krídlové škvrny.

8

Hybridizuje s príbuznými druhmi — sporadická hybridizácia s hlaholkou islandskou (Bucephala islandica) v Severnej Amerike a s druhom Bucephala albeola tiež v Severnej Amerike. V Eurázii hybridy zriedkavé. Cramp & Simmons (1977) BWP dokumentuje aj hybridizáciu s potápačom malým (Mergellus albellus) v severnej Európe.

9

Káčatá vyskakujú z dutiny 2–15 m vysoko — druhý deň po vyliahnutí samica volá káčatá z dutiny, ktoré vyskočia z výšky 5–15 m na zem. Mladé sú prekociálne s hustým páperím, dopad tlmí mäkká vegetácia alebo voda. Charakteristické pre dutinové kačice (podobne ako kačička obojková). Samica potom vedie káčatá do vody.

10

Hlavné hrozby v SR: (1) strata starých dutín v lesnom hospodárstve (najmä v Liptovsko-Oravskom kraji), (2) botulizmus pri zimovaní na plytkých vodách, (3) olovo z brokov a rybárskych záťaží, (4) vtáčia chrípka H5N1, (5) miestne konflikty s rybárstvom — historicky bol vnímaný ako konkurent (dnes striktne chránený). Spoločenská hodnota 460 € za jedinca (vyhláška 170/2021 Z. z.).

Taxonomická klasifikácia

species Hlaholka severská
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Anseriformes (zúbkozobaté)
Čeľaď Anatidae (kačicovité)
Podčeľaď Merginae (potápače a hlaholky)
Rod Bucephala Baird, 1858
Druh B. clangula (Linnaeus, 1758)
Poddruh SR B. c. clangula (nominálny eurázijský poddruh)
Poddruhy Dva uznávané poddruhy: B. c. clangula (Eurázia — vrátane SR), B. c. americana (Severná Amerika — väčší a robustnejší, s mierne odlišným tokovým displejom).

? Často kladené otázky

Áno, ale len sporadicky — 5–15 hniezdiacich párov v severných okresoch SR (Liptov, Orava, Spiš) — to je južný okraj európskeho areálu druhu (väčšina populácie v Škandinávii, Pobaltí a Rusku). Hlaholka je jediná kačica SR hniezdiaca v dutinách stromov 2–15 m nad zemou pri vode. V SR sa však koncentruje predovšetkým ako masívny zimný hosť — 5 000–20 000 jedincov na nezamrznutých vodách (Dunaj, Sĺňava, Liptovská Mara, Oravská priehrada, Zemplínska Šírava). Najlepšia doba na pozorovanie: november–marec.

Samec je nezameniteľný — čierna hlava s metalickým zeleným leskom, žlté oko, výrazná biela kruhová škvrna medzi okom a zobákom, čierny chrbát s bielymi pruhmi, biele boky a brucho. Samica hnedá s tmavou hlavou a bielym límcom okolo krku. Pomenovanie „Goldeneye" (anglicky) odkazuje na žlté oko. Cez ďalekohľad 8×42 je samec rozpoznateľný z 200+ m vďaka kontrastnému čierno-bielemu sfarbeniu. Akustický bonus: „clangoring" zvuk krídel pri lete — vysoké zvonivé „cing-cing" počuteľné z 300–500 m, charakteristický identifikačný znak.

Najlepšie miesta v SR v zime (november–marec): Dunaj pri Komárne a Štúrove (8 000 jedincov), Sĺňava pri Piešťanoch (6 000), Liptovská Mara (4 000 — aj rezidentní hniezdiči), Oravská priehrada (3 000 — aj rezidentní hniezdiči), Zemplínska Šírava (3 000), vodné dielo Gabčíkovo (slepé ramená, 2 000). V hniezdnej sezóne (apríl–august) v severných okresoch — Liptov (Liptovská Mara), Orava (Oravská priehrada), Spiš. Postačuje ďalekohľad 8×42, ideálne spektív 20–60×.

Vedecké meno clangula pochádza z latinčiny clangere = „zvoniť, zvoniť zbraňami" — odkazuje na charakteristický „clangoring" zvuk krídel pri lete: vysoké zvonivé „cing-cing-cing" pripomínajúce zvonenie zvona, počuteľné z 300–500 m. Vzniká vibráciami špecializovaných prachových peria. Anglické meno „Goldeneye" (zlaté oko) odkazuje na výrazné žlté oko samca — diagnostický znak rodu Bucephala. České meno „hohol“ je staré slovanské pomenovanie pre potápavé kačice; po slovensky sa rod Bucephala volá hlaholka. Rod Bucephala = grécky bous-kephale = „volia hlava" — kvôli mohutnej hlave.

Hlavné rozdiely: (1) sfarbenie samca — hlaholka biela kruhová škvrna pri zobáku, chochlačka vrkočatá chocholka na hlave; (2) oko — hlaholka žlté, chochlačka žlté ale menšie; (3) hniezdenie — hlaholka v dutinách stromov, chochlačka na zemi pri vode; (4) diéta — hlaholka 95 % živočíšna (hmyz, raky, ryby), chochlačka 45 % mäkkýše + 25 % rastliny; (5) zvuk krídel — hlaholka „clangoring" (zvonivé), chochlačka tiché; (6) velkosť — hlaholka väčšia (40–50 cm), chochlačka 40–47 cm; (7) status v SR — hlaholka sporadický hniezdič / masívny zimný hosť, chochlačka bežný hniezdič.

Druhý deň po vyliahnutí samica volá káčatá z dutiny — káčatá vyskočia z výšky 5–15 m na zem (charakteristické pre dutinové kačice). Mladé sú nidifugné a prekociálne — schopné plávať a zbierať vodný hmyz okamžite. Hmotnosť ~40 g, hustý tmavý páper. Dopad tlmí mäkká vegetácia, hrabanka alebo voda (samica vyberá dutiny nad vodou alebo s mäkkým podkladom). Káčatá sa zídu na zemi a samica ich vedie do vody do 24 hodín po vyskočení. Tento „jump" zo stromu je jedinečný adaptáciou dutinových kačíc (hlaholky, kačička obojková).

Áno — hlaholka je výrazne živočíšne orientovaný potápač. Diéta: 40 % vodný hmyz a larvy (pakomáre, vážky, potočníky), 25 % kôrovce (raky, bokoplávky), 18 % mäkkýše (slávičky veľkoúste, vodniaky), 10 % malé ryby (pichľavky, drobné karasy, jedľa, lipne do 8 cm), 4 % žubrienky a ikry, len 3 % rastlinná potrava. Loví potápaním 1–4 m (max. 10 m), pod vodou 20–35 sekúnd. V minulosti bol v niektorých regiónoch vnímaný ako konkurent rybárstva a prenasledovaný — dnes je striktne chránený (vyhláška 170/2021 Z. z., spoločenská hodnota 460 €). Reálny vplyv na rybárske hospodárstvo je minimálny.

ZDROJ: IOC v15.2, IUCN Red List (Bucephala clangula — LC 2024), BirdLife DataZone, Cornell Birds of the World, Avibase, eBird, Wikipedia (SK/CZ/EN/DE), Danko et al. 2002 Rozšírenie vtákov na Slovensku, vtaky

 Hlasová ukážka

Zdroj: xeno-canto.org XC998355
Nahrávateľ: Lars Edenius
Licencia: CC BY-NC-SA

 Video — Hlaholka severská

Hlaholka severská (Bucephala clangula) — tokový head-throw samca

Hlaholka severská — spektakulárny tokový display samca s charakteristickým „head-throw" pohybom.

Common Goldeneye Bucephala clangula hlas a potápanie

Hlaholka severská — hlas, bitie krídiel a potápanie sa v prirodzenom biotope.

 Cudzie názvy

Česky:   Hohol severní, Anglicky:   Common Goldeneye, Nemecky:   Schellente, Francúzsky:   Garrot à œil d'or, Poľsky:   Gągoł, Rusky:   Гоголь обыкновенный