Kačica divá (Anas platyrhynchos)

Anatidae (kačicovité)

Kačica divá

Anas platyrhynchos — najbežnejšia kačica Slovenska a sveta — ~30 000–50 000 hniezdiacich párov, predok všetkých domácich kačíc

IUCN: LC (Least Concern, 2024) | stabilná až mierne rastúca populácia, ~19–38 mil. jedincov globálne
Dĺžka50–65 cm
Hmotnosť0,9–1,4 kg
Rozpätie81–98 cm
Populácia SR30–50 tisíc párov

Výživa

  • Vodné rastliny — semená a zelené časti (Lemna, Potamogeton, Polygonum)
  • Obilniny a poľnohospodárske semená — kukurica, jačmeň, pšenica
  • Vodné bezstavovce — slimáky, lariy chrostíkov, pakomáre
  • Hmyz dospelý — dvojkrídlovce, vodné chrobáky
  • Kôrovce — Daphnia, Asellus, kreviete
  • Drobné stavovce — žubrienky, malé rybky, žaby (zriedka)
Tip od odborníka Kačica divá (Anas platyrhynchos) je generalistický omnivor — preto je najúspešnejší druh kačice na svete. Potravu zbiera dvomi spôsobmi: (1) „dabbling" — zhŕňa zobákom z hladiny a filtruje cez lamely (Lemna, semená, Daphnia), (2) „up-ending" — prevráti sa zadkom hore a siahne pod hladinu do 30 cm hĺbky pre rastliny a dno-faunu. Nepotápa sa — len výnimočne na 1–2 m. Zloženie potravy: ~45 % vodné rastliny, 20 % obilniny zo strniska, 15 % vodné bezstavovce, 8 % hmyz, 7 % kôrovce, 5 % drobné stavovce. Samice pred znáškou výrazne zvyšujú podiel živočíšnej potravy (vápnik a bielkoviny). V parkoch nekŕmte chlebom — spôsobuje deformity krídel („angel wing") a kontamináciu vody.

Hlasový prejav

Kačica divá je stredne hlasitá a jej kvákanie je najznámejšie kačacie volanie na svete. Samica vydáva hlasité „kvak-kvak-kvak" (frekvencia 0,5–2 kHz, séria 4–15 volaní s klesajúcou intenzitou — tzv. „decrescendo call"). Toto volanie slúži na komunikáciu s mláďatami, lákanie samca a obranu hniezda. Samec je výrazne tichší — vydáva nazálne „raeb-raeb" alebo „rrrb" (frekvencia 0,3–1 kHz), pri tok-leteckej akrobacii pridáva pišťavé „phneeb". V kŕdli na jeseň masívna kakofónia kvákania pri spoločenskom tok-páreni.

Typické zvuky

  • Samica „decrescendo call" — 4–15 hlasitých „kvak" s klesajúcou intenzitou (frekvencia 0,5–2 kHz)
  • Samec „raeb-raeb" nazálne — tiché, hlboké volanie 0,3–1 kHz (tok-volanie)
  • Samec „phneeb" pišťavé — pri akrobatických tok-letoch nad samicou
  • Káčaťa „pip-pip-pip" — žobravé volanie pri samici v prvých týždňoch
  • Sykot a hrdelné vrčanie — pri obrane hniezda alebo agresívnej konfrontácii
  • Letové „nazále" — krátke volania v kŕdli pri presune medzi vodnými plochami

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok a párenie — od jesene cez zimu po skorú jar (október–apríl), s vrcholom v marci
Hniezdenie — znáška 8–13 vajec, marec až jún (vrchol apríl–máj)
Inkubácia 27–28 dní + vodenie mláďat samicou (apríl–august)
Pelichanie samcov — strata letiek, „eclipse" šat od júna do septembra
Mladé samostatné, zhromažďovanie do kŕdľov, presun na zimoviská (august–november)
Zimovanie — nezamŕzajúce vody, mestské parky, Dunaj a Váh (november–marec)

Prostredie a požiadavky

Biotop
Stojaté a tečúce vody všetkých typov — od kaluží po veľké rieky a jazerá
Mimoriadne plastický druh — hniezdi na rybníkoch, jazerách, riekach (Dunaj, Váh, Hron), kanáloch, mokradiach, slatinách, mestských parkoch (fontány, jazierka), poľných kalužiach. Vyhľadáva plytké vody (do 1 m) s bohatou pobrežnou vegetáciou (rákosie Phragmites, pálka Typha, ostrice Carex). Tolerantná voči urbánnemu prostrediu — Bratislava (Železná studnička, Štrkovec, Slovany), Košice (Anička), Žilina (Vodné dielo).
Nadmorská výška
0–2 000 m n. m. — v SR od Podunajskej nížiny po horské doliny Tatier
Najhustejšia hniezdna populácia v nížinách (Podunajská, Východoslovenská) do 300 m n. m. V horách hniezdi pri horských plesách a vodných nádržiach do 1 500 m. Mimo SR dokumentované hniezdenie do 4 800 m n. m. (Himaláje, Tibet).
Hniezdo
Na zemi v húštinách pri vode, výnimočne v dutinách stromov, nad zemou (vŕby)
Hniezdo plytká jamka v zemi vystlaná suchými stebielkami, listami a páperím samice (zo spodnej časti hrudi). Lokalita v rákosí, ostriciach, kríkoch do 100 m od vody, zriedka aj 1–2 km. V mestách hniezdi v parkových kríkoch, na strechách, v kvetináčoch. Rozmery hniezda 22–30 cm priemer, 8–15 cm hĺbka.
Teplota
Boreálne až subtropické pásmo, –30 až +35 °C
Mimoriadne tolerantný druh — od arktickej Aljašky a Sibíri po severnú Afriku a Mexiko. V SR znáša zimné teploty –20 °C, prečkáva na nezamŕzajúcich úsekoch riek a teplých výtokoch elektrární a čistiarní. Mestské populácie zimujú v parkoch s kŕmením.
Voda
Plytké stojaté až mierne tečúce vody, hĺbka 10–80 cm, čistá aj eutrofizovaná
Preferuje plytké vody (do 1 m) s mäkkým dnom a vodnou vegetáciou. Toleruje znečistenie aj eutrofizáciu — v mestských fontánach, kanáloch, čističkách. V zime využíva teplé výtoky (elektrárne, čističky vôd) a nezamŕzajúce úseky riek (Dunaj v Bratislave, Hron v Banskej Bystrici).
Spoločnosť
V hniezdnom období v páre, mimo neho v kŕdľoch 10–500+ jedincov
Sezónne monogamná — pár vzniká už na jeseň a vydrží do začiatku inkubácie, potom samec opúšťa samicu a pridá sa do pelichavej skupiny samcov. Po vyliahnutí samica vodí mláďatá sama. V zime kŕdle 50–500 jedincov, na veľkých vodných nádržiach (Šírava, Liptovská Mara) až tisíce.

Rozmnožovací cyklus

Tok a párenie
Október–apríl (vrchol marec)

Pár vzniká už na jeseň počas zimovania. Samce predvádzajú komplexné kurzovacie display — „grunt-whistle" (kvák+pišťanie), „head-up-tail-up", „down-up" pohyby, paralelné plávanie. Vzájomné „nod-swimming" potvrdzuje pár. Párenie na vode — samec uchopí samicu za perá zátylku. Samec sprevádza samicu cez znášku, potom ju opúšťa a odlieta na pelichanie.

Znáška
8–13 vajec (typicky 9–11)

Vajcia bledo zelenkavé, krémové alebo svetlomodrasté, rozmery ~57 × 41 mm, hmotnosť ~50 g. Znáška marec–jún, vrchol apríl. Samica znáša 1 vajce denne (ráno). Hniezdo vystiela perím zo spodnej strany hrudi pred začiatkom inkubácie. Pri strate prvej znášky robí náhradnú (do 2–3×).

Inkubácia
27–28 dní

Sedí výhradne samica — samec sa o znášku ani mláďatá nestará. Samica opúšťa hniezdo 2–3× denne na 20–60 minút na potravu, pričom vajcia zakryje páperím a listami. Inkubácia začína po znesení posledného vajca → mláďatá liahnu synchrónne v rozmedzí 24 hodín.

Liahnutie
Apríl–júl (typicky polovica mája)

Mláďatá prekociálne (nidifúgne) — pokryté hustým žltohnedo-pruhovaným páperím, otvorenými očami, schopné chôdze a plávania do niekoľkých hodín. Hmotnosť pri vyliahnutí ~35 g. Po oschnutí (~24 hod) samica vedie kŕdeľ k vode (môže ich viesť aj 1–2 km cez polia a cesty).

Mláďatá (káčaťa)
50–60 dní do vzletnosti

Káčaťa sa kŕmia samostatne od prvého dňa — chytajú hmyz, žubrienky, žaburinku. Samica ich len vodí, chráni pred dravcami a v noci zohrieva. Vzletné sú v 50–60 dňoch (~7–8 týždňov). Mortalita káčaťiek je vysoká — z 10 vyliahnutých prežijú typicky 3–5 do vzletnosti (predácia ščukami, krysami, vranami, dravcami).

Samostatnosť
8–12 týždňov po vyliahnutí

Po dosiahnutí vzletnosti (~8 týždňov) sa kŕdeľ rozpadá, juvenily sa pridávajú k miestnym kŕdľom. Pohlavná zrelosť v prvom roku — hniezdi už ako 10-mesačné. Druhá znáška v tej istej sezóne je možná pri skorej strate prvej, pravidelne sa však hniezdi len raz ročne.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Kačica divá 50–65 cm Kačica chrapka 34–43 cm Kačica ostrochvostá 51–66 cm Kačica lyžičková 44–52 cm Kačica hvizdiava 42–52 cm
Kačica divá Kačica chrapka Kačica ostrochvostá Kačica lyžičková Kačica hvizdiava
Dĺžka50–65 cm34–43 cm51–66 cm44–52 cm42–52 cm
Váha0,9–1,4 kg0,2–0,4 kg0,5–1,0 kg0,4–0,8 kg0,5–1,1 kg
Dožitie10–20 r~10 r~20 r~15 r~15 r
OchranaIUCN LCIUCN LCIUCN LCIUCN LCIUCN LC
CharakteristikaNajbežnejšia kačica sveta — model imprintingu, predok domácich kačícNajmenšia eurázijská kačica — samec hnedá hlava so zeleným pruhomElegantná s dlhým chvostom — samec hnedá hlava, biela hruďCharakteristický lyžičkovitý zobák, samec zelená hlava+biele bokySamec hrdzavá hlava+krémové čelo, pasie sa na trávnikoch
AreálHolarktida — kozmopolitná, SR ~30–50 tisíc párovEurázia — SR ~50 párov + tisíce zimujúceHolarktida — SR vzácny hniezdič, hojná zimujúcaHolarktida — SR ~50–150 párovEurázia — SR vzácny hniezdič, hojná zimujúca

Zaujímavosti

1

Najúspešnejšia kačica na svete — kozmopolitný druh Holarktickej oblasti od Aljašky cez celú Severnú Ameriku, Európu, Áziu po severnú Afriku. Globálna populácia 19–38 miliónov jedincov (IUCN 2024, Wetlands International 2023). V SR ~30 000–50 000 hniezdiacich párov (Danko et al. 2002, SOS/BirdLife Slovensko 2024) — najbežnejší vodný vták krajiny.

2

Predok všetkých domácich kačíc (okrem kačice pižmovej) — domestikácia v Číne pred ~4 000 rokmi (dynastia Šang) a v Európe pred ~2 000 rokmi (Rimania). Z kačice divej vznikli plemená pekinská, indický bežec, rouenska, kampbel, kórejská bežecká aj okrasné chocholaté. Kríženie domestikovaných s divými hybridizuje populáciu v mestských parkoch.

3

Konrad Lorenz a imprinting — kačica divá je kľúčový modelový druh etológie. Konrad Lorenz (Nobelova cena 1973) na vyliahnutých káčaťiakoch popísal imprinting — vrodené naviazanie sa na prvý pohyblivý objekt v kritickej fáze (13–16 hodín po vyliahnutí). Mladé káčaťa, ktoré uvidí najprv človeka, ho považuje za matku celý život.

4

Sexuálny dimorfizmus a „eclipse" šat — samec má v hniezdnom období (október–jún) výrazne farebný šat (zelená hlava, biely golier, hrdzavá hruď), v lete (júl–september) pelichá do nenápadného hnedého „eclipse plumage" podobného samici. Pelichá všetky letky naraz (synchronicky) a je 3–4 týždne nelietavý — krytie v hustej vegetácii.

5

Káčaťa prekociálne (nidifúgne) — sotva oschnú (24 hod) a plávajú za matkou, samostatne sa kŕmia chytaním hmyzu a žaburinky. Z hniezda na ploche samica vedie kŕdeľ až 1–2 km cez polia a cesty k vode — riziko predácie a auto. Z 10 vyliahnutých prežijú typicky 3–5 do vzletnosti.

6

Lov dabbling a up-ending — kŕmi sa na hladine (filtrovanie cez lamely zobáka — Lemna, Daphnia, semená) alebo up-ending (prevráti sa zadkom hore a siahne pod hladinu do 30 cm). Nepotápa sa — len výnimočne na 1–2 m. Toto odlišuje „dabbling ducks" (Anatini) od potápavých kačíc (Aythyini).

7

Migračný i rezidentný druh — severské populácie (Sibír, Škandinávia) migrujú na zimu do strednej a južnej Európy. SR populácia je čiastočne migračná — väčšina zostáva celoročne, ale prilieta zimovať ďalších 100 000–200 000 jedincov zo severu (SOS/BirdLife zimné sčítanie 2023/2024). Najväčšie zimoviská: Šírava, Liptovská Mara, Dunaj pri Bratislave a Gabčíkove.

8

Vtáčia chrípka — kľúčový rezervoár — kačica divá je prirodzeným hostiteľom všetkých 16 subtypov HA a 9 subtypov NA vírusov chrípky vtákov. Vírusy v nej cirkulujú asymptomaticky (LPAI), ale občas mutujú na vysokopatogénne (HPAI H5N1). ŠVPS SR a Štátna veterinárna správa monitorujú migračné trasy v rámci programu EFSA.

9

Olovené broky — zákaz EÚ 2023 — pred zákazom kačice prehltávali olovené broky ako „grit" pre žalúdok, čo viedlo k chronickej otrave (~1 milión vodných vtákov ročne v Európe). EÚ od 15. 2. 2023 zakazuje použitie olovených brokov pri love v mokradiach (príloha XVII nariadenia REACH); v SR zákon č. 274/2009 Z. z. zakazuje olovené strelivo pri love vodného vtáctva v mokradiach. Náhrada: oceľové, bizmutové, medené strivká.

10

Poľovná zver SR — kačica divá je v SR najlovenejšou vodnou divinou (~70 000–100 000 jedincov ročne, SPK 2023). Sezóna 1. septembra – 15. januára. Lov v dohode s ochranou vôd a vyhláškou 170/2021 Z. z. (zoznam poľovných druhov). Druh patrí medzi „nezmenšujúcich sa" — stabilná populácia napriek loveniu.

Taxonomická klasifikácia

species Kačica divá
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Anseriformes (zúbkozobaté)
Čeľaď Anatidae (kačicovité)
Rod Anas Linnaeus, 1758
Druh A. platyrhynchos (Linnaeus, 1758)
Poddruh SR A. p. platyrhynchos (nominálny eurázijský poddruh)
Poddruhy Dva všeobecne uznávané poddruhy: A. p. platyrhynchos (Holarktická Eurázia a Severná Amerika) a A. p. conboschas (Grónsko — väčší, s kratším zobákom). Niektoré klasifikácie uvádzajú aj formálne neoddelené populácie. Druh kríži s blízkymi druhmi (kačica strakatá, americká „American Black Duck" Anas rubripes) — hybridizácia bežná.

? Často kladené otázky

V SR hniezdi ~30 000–50 000 párov (Danko et al. 2002 „Rozšírenie vtákov na Slovensku", SOS/BirdLife Slovensko 2024). Najhustejšie populácie sú v Podunajskej nížine (rybničné sústavy Senianska, Iňačovska, Beša, Žitný ostrov), Východoslovenskej nížine (Senné, Šírava) a na riekach Dunaj, Váh, Hron, Bodrog. V mestách (Bratislava, Košice, Žilina, Banská Bystrica) ďalších ~5 000–10 000 párov v parkoch a kanáloch. Populácia stabilná až mierne rastúca. V zime sa pripočítavajú ďalšie ~100 000–200 000 zimujúcich vtákov zo severu.

Kŕmenie chlebom má tri závažné negatívne dôsledky: (1) „Angel wing" deformita — vysokokalorické krmivo (chlieb, rohlíky) spôsobuje rýchly rast krídel u mláďat, ale slabé svalstvo a kosti → krídla rastú nesymetricky, vták nedokáže lietať a v zime hynie; (2) znečistenie vody — nezjedený chlieb v stojatej vode hnije, vyvoláva eutrofizáciu, hypoxiu a botulizmus; (3) preľudnenie a šírenie chorôb — kŕmne miesta priťahujú abnormálne kŕdle, kontakty zvyšujú prenos vtáčej chrípky a salmonely. Lepšie alternatívy: ovsené vločky, kukurica, mrazený hrach, šalát. Alebo nekŕmiť vôbec — divé kačice nájdu prirodzenú potravu.

V hniezdnom období (október–jún) je rozdiel výrazný: Samec (káčer) má kovovo-zelenú hlavu, biely golier okolo krku, hrdzavú hruď, sivý chrbát, čierno-biely chvost so zatočenými strednými perami („sex-feathers"), žltkastý zobák. Samica je nenápadne hnedo-čierno škvrnitá s tmavým prúžkom cez oko, oranžovo-hnedý zobák s tmavými škvrnami. Obe pohlavia majú modré „speculum" (zrkadielko) na krídle s bielymi lemami — diagnostický znak druhu. V lete (júl–september) samec pelichá do nenápadného „eclipse plumage" podobného samici — rozozná sa podľa žltého zobáka.

Áno, masívne — kačica divá je jedným z najúspešnejších urbánnych vtákov. V Bratislave hniezdi v Železnej studničke, Štrkovci, Slovanoch, Tehelnom poli, Kuchajde, v parkových jazierkach, fontánach, na strechách budov v centre a dokonca v kvetináčoch na balkónoch. Samica si hniezdo robí v kríkoch, živom plote, niekedy aj na strechách 10+ poschodových budov. Po vyliahnutí vodí mláďatá pešo k najbližšej vode (môže to byť aj 1–2 km cez cesty) — kritická fáza s vysokou predáciou áut, mačiek a krýs. Mestská populácia SR sa odhaduje na 5 000–10 000 párov.

Hlavná hniezdna sezóna v SR je marec – jún, vrchol znášok je polovica apríla. Samica znáša 8–13 vajec (typicky 9–11), jedno denne ráno. Vajcia sú bledo zelenkavé, krémové alebo svetlomodrasté, rozmery ~57 × 41 mm, hmotnosť ~50 g. Inkubácia trvá 27–28 dní a sedí výhradne samica (samec ju opúšťa po znesení poslednej znášky a odlieta na pelichanie do skupiny samcov). Mláďatá liahnu synchrónne v rozmedzí 24 hodín. Pri strate prvej znášky samica robí náhradnú znášku (až 2–3×), ale typicky hniezdi raz ročne. Pohlavná zrelosť v prvom roku.

Čiastočne — slovenská hniezdna populácia je z väčšiny rezidentná (zostáva celoročne), len malá časť migruje na juh (severné Taliansko, Balkán, Stredomorie). Zároveň v zime do SR prilieta veľký počet vtákov zo severu (Škandinávia, Pobaltie, severné Rusko) — zimná populácia narastá 3–5×. Najväčšie zimoviská v SR: Šírava (až 50 000 jedincov), Liptovská Mara, Dunaj pri Bratislave a Gabčíkove, Hron pri Banskej Bystrici, Tepliarne (Košice). Migrácia prebieha v noci, často vo veľkých kŕdľoch s inými druhmi (kačica chrapka, hvizdiava, strakatá).

ZDROJ: IOC v15.2, IUCN Red List (Anas platyrhynchos — LC, 2024), BirdLife DataZone, Cornell Birds of the World, Avibase, eBird, Danko et al. 2002 Rozšírenie vtákov na Slovensku, SOS/BirdLife Slovensko, vtaky

 Hlasová ukážka

Zdroj: xeno-canto.org XC1101725
Nahrávateľ: Tony Rinaud
Licencia: CC BY-NC-SA

 Video — Kačica divá

Kačica divá (Anas platyrhynchos) — druhový portrét v prirodzenom biotope

Kačica divá — pohyb v prirodzenom biotope a charakteristické správanie.

Mallard call — kvákanie kačice divej (Anas platyrhynchos)

Hlas kačice divej — charakteristické „decrescendo" kvákanie samice.

 Cudzie názvy

Česky:   Kachna divoká, Anglicky:   Mallard, Nemecky:   Stockente, Francúzsky:   Canard colvert, Poľsky:   Krzyżówka, Maďarsky:   Tőkés réce, Rusky:   Кряква