Anatidae (kačicovité)
Kačica strakatá patrí medzi tichšie kačice — hlas vydáva zriedka, prevažne v toku a pri komunikácii v páre. Samec vydáva tlmené nazálne „rraab" alebo „kek-kek" (frekvencia 0,5–1 kHz, krátke tóny). V tokovom display občas pišťavé „prerp". Samica kváka tiše a drsne — séria 3–5 „kvák-kvák" volaní, podobne ako kačica divia, ale výrazne tichšie a vyššie. V kŕdli na zimovisku takmer ticho — ozve sa len pri vzlete alebo agresívnej konfrontácii. Druh je voce-vise jeden z najtichších v SR.
Pár vzniká už na zimoviskách. Samce predvádzajú display na vode — „burp" (krátke zahrdlené volanie), „head-up-tail-up", „turn-back-of-head" (otočenie tylom). Display menej komplexný než u kačice divej. V kŕdli sa okolo jednej samice môže utvoriť ring 3–8 samcov. Pár sa formuje na zimovisku.
Vajcia bledo krémové až svetlo zelenkavé, rozmery ~55 × 39 mm, hmotnosť ~45 g. Znáška apríl–jún (vrchol máj). Samica znáša 1 vajce denne. Hniezdo vystiela páperím zo spodnej strany hrudi pred začiatkom inkubácie.
Sedí výhradne samica. Samec opúšťa samicu krátko po začatí inkubácie a migruje na pelichaviská. Samica opúšťa hniezdo 2–3× denne na 20–60 minút na potravu, pričom vajcia zakryje páperím. Inkubácia začína po znesení posledného vajca → mláďatá liahnu synchrónne.
Mláďatá prekociálne — pokryté hustým žltohnedo-pruhovaným páperím, schopné chôdze a plávania do niekoľkých hodín. Hmotnosť pri vyliahnutí ~32 g. Po oschnutí (~24 hod) samica vedie kŕdeľ k vode. Mláďatá sa kŕmia samostatne hmyzom, planktónom a postupne prechádzajú na vegetariánsku diétu.
Káčaťa rastú stredne pomaly. Samica ich vodí v plytkých mokradiach, chráni pred kuňou, líškou, vranou, ščukou. Vzletné v 45–55 dňoch (~7 týždňov). Mortalita stredná. Mláďatá postupne prechádzajú na vegetariánsku diétu od ~4. týždňa.
Po dosiahnutí vzletnosti sa kŕdeľ rozpadá, juvenily sa pridávajú k miestnym alebo migračným kŕdľom. Pohlavná zrelosť v prvom roku. V auguste–septembri sa začínajú zhromažďovať do veľkých migračných kŕdľov, ktoré v septembri–novembri migrujú na zimoviská.
| Kačica strakatá | Kačica hvizdiava | Kačica divia | Kačica lyžičková | Kačica chrípavka | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 46–56 cm | 42–52 cm | 50–65 cm | 44–52 cm | 34–43 cm |
| Váha | 0,5–1,0 kg | 0,5–1,1 kg | 0,9–1,4 kg | 0,4–0,8 kg | 0,2–0,4 kg |
| Dožitie | ~15 r | ~15 r | 10–20 r | ~15 r | ~10 r |
| Hlučnosť | 2/5 | 2/5 | 1/5 | 2/5 | 1/5 |
| Cena (SK) | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC |
| Povaha | Nenápadne sivá s bielym speculom — najrýchlejšie expandujúci druh | Hrdzavá hlava+krémové čelo, pasie sa na trávnikoch (rod Mareca) | Najbežnejšia kačica sveta, predok domácich plemien | Lyžičkový zobák, filter zooplanktónu | Najmenšia eurázijská kačica — hrdzavá hlava+zelený pruh |
| Dostupnosť v SR | Holarktida, SR ~200–500 párov (10× rast za 30 r) | Eurázia, SR 0–10 párov + zim. | Holarktida, SR ~30–50 tisíc párov | Holarktida, SR ~50–150 párov | Eurázia, SR ~50–100 párov + zim. |
Príznaky: Náhly úhyn, neurologické príznaky, hromadný úhyn na zimoviskách
Kačica strakatá je migračný vektor vírusov chrípky vtákov. V Európe od 2020 hromadné ohniská. ŠVPS SR monitoruje veľké zimoviská (Šírava, Senné). Pri hromadných úhynoch hlásiť 0911/0915.
Príznaky: Chronická slabosť, anémia, paralýza, smrť do týždňov
Druh prehltáva olovené broky z dna ako „grit". EÚ od 15. 2. 2023 zakazuje olovo pri love v mokradiach (Reach Annex XVII), v SR vyhláška 489/2023.
Príznaky: Lokálny pokles hniezdnej populácie
Druh je menej citlivý než iné kačice — prospíva v eutrofizovaných rybničných sústavách. Odvodňovanie tradičných mokradí je nahradzované expanziou rybníkov, čo druhu pomáha.
Príznaky: „Limber neck" paralýza, neschopnosť plávať, smrť do 24–48 hod
Letné riziko v teplých plytkých vodách s rozkladajúcimi sa zvyškami. Dokumentované úhyny na rybníkoch v Senné a Iňačovce počas suchých liet.
Príznaky: Smrť pri náraze do vodičov, zlomeniny krídiel
Migruje prevažne v noci v hustých kŕdľoch — riziko kolízií s vysokonapäťovými vedeniami a veternými elektrárňami. Projekt SEPS a VSD osadzuje vizuálne značky.
Najrýchlejšie expandujúci druh kačice v Európe — SR populácia za posledných 30 rokov vzrástla 10-násobne (z ~30–50 párov v 1990. rokoch na 200–500 v 2024). Príčiny: expanzia rybničných sústav, klimatická zmena, ochrana mokradí (RAMSAR, NATURA 2000). Druh prospíva v eutrofizovaných rybníkoch s riadeným hospodárstvom (Senné, Iňačovce, Žitný ostrov).
Biele speculum (zrkadielko) — jediná kačica SR s bielym speculom na zadnej polovici krídla. Toto je diagnostický znak pre identifikáciu samíc a juvenilov v teréne — všetky ostatné kačice majú farebné speculum (modré, zelené, hrdzavé). Pri lete je biely fleck výrazný a viditeľný na vzdialenosť 200+ m.
Kleptoparazitizmus — kačica strakatá často kradne potravu potápajúcim sa kačiciam a labuťiam (lyska čierna Fulica atra, chochlačka vrkočatá Aythya fuligula). Čaká pri potápavom druhu a vytrháva mu z zobáka rastliny po vynorení. Toto je jedinečné správanie medzi dabbling kačicami — žiadna iná „cediaca" kačica SR sa tak nesprávva.
SR ~200–500 hniezdiacich párov — najhustejšie populácie v rybničných sústavách Východoslovenskej nížiny (Senné, Iňačovce, Beša, Latorica) a Podunajskej nížiny (Žitný ostrov — Veľký Meder, Číčov, Šenkvice, Parížske močiare). Populácia stabilná až rastúca. V zime sa pripočítavajú tisíce migrujúcich a zimujúcich vtákov zo severu (Danko et al. 2002, SOS/BirdLife Slovensko 2024).
Prevažne vegetariánska kačica — ~60 % potravy tvoria listy a stonky vodných rastlín (Potamogeton, Myriophyllum, Ceratophyllum), 15 % riasy (Spirogyra, Cladophora, Chara), 12 % semená, len 8 % bezstavovce. Najvegetariánskejšia dabbling kačica SR — iné druhy konzumujú viac živočíšnej potravy najmä pred znáškou (samice kvôli bielkovinám).
Rod Mareca oddelený od Anas — molekulárne analýzy (Johnson & Sorenson 1999) ukázali, že wigeons a gadwall tvoria samostatnú vetvu od kačice divej. IOC v 2009 oddelila rod Mareca od Anas. Pôvodné meno rodu zaviedol Stephens už v 1824. Rod zahŕňa aj kačicu hvizdiavu (M. penelope), americkú wigeon (M. americana) a chilojskú wigeon (M. sibilatrix).
Coues' Gadwall — vyhynutý poddruh — M. strepera couesi bol endemický poddruh z ostrovov Fanning a Washington v Tichom oceáne. Posledný jedinec videný v 1874, druh vyhynul kvôli zavlečeným potkanom a domácim mačkám. Bol menší a tmavší než nominálny poddruh.
Globálna populácia 4,9 milióna — Wetlands International 2023 odhaduje globálnu populáciu na 4,9 milióna jedincov. Európska populácia ~1,8 milióna, severoamerická 3,1 milióna. Populácia rastúca v posledných desaťročiach v Európe (+50% za 30 rokov), v Severnej Amerike stabilná.
Hojná migračná a zimujúca v SR — počas migrácie (september–november, marec–apríl) a v zime prelietavajú tisíce jedincov zo severnej Eurázie. Najväčšie SR zimovisko: Vodná nádrž Šírava (~2 000 jedincov), ďalej Žitný ostrov, Dunaj pri Gabčíkove, Bodrog (SOS/BirdLife zimné sčítanie 2023).
Poľovná zver SR — sezóna 1. septembra – 15. januára. Ulov v SR ~5 000 jedincov ročne (SPK 2023). Druh patrí medzi „kvalitnú divinu" — mäso je cenené kvôli vegetariánskej diéte (rastliny, riasy). Po zákaze olovených brokov (EÚ 2023) sa znižuje úmrtnosť na otravu Pb.
Kačica strakatá je najrýchlejšie expandujúci druh kačice v Európe — SR populácia za posledných 30 rokov vzrástla 10-násobne (z ~30–50 párov v 1990. rokoch na 200–500 v 2024). Hlavné príčiny expanzie: (1) expanzia rybničných sústav v Východoslovenskej a Podunajskej nížine s riadeným hospodárstvom — druh prospíva v eutrofizovaných rybníkoch; (2) klimatická zmena — miernejšie zimy umožňujú časti populácie zimovať v SR; (3) ochrana mokradí (RAMSAR Senné, Iňačovce, NATURA 2000); (4) nenápadnosť druhu — menej loveny ako kačica divia a chrípavka; (5) vegetariánska diéta — neporotuje s inými druhmi o živočíšnu potravu. Trend expanzie pokračuje a očakávame ďalší nárast v 2025–2030.
Najlepšie miesta v SR: Senné (RAMSAR) — kľúčové hniezdisko (~50–100 párov), Iňačovce, Beša, Latorica — Východoslovenská nížina, Žitný ostrov (rybničné sústavy Veľký Meder, Číčov, Šenkvice — ďalších 50–100 párov), Parížske močiare (Záhorie), Šírava (v zime ~2 000 jedincov), Dunaj pri Gabčíkove, Bodrog. Druh sa vyskytuje celoročne — najlepšie pozorovať jar (marec–jún) a zimu (november–február). Pozorovanie cez ďalekohľad 8×42 alebo skópom 20–60×. Diagnostický znak: biele speculum na krídle (jediná kačica SR s bielym speculom).
Samec (káčer) v hniezdnom šate je nenápadne sivý — sivá-čierno bodkovaná hlava a hruď, sivý chrbát so striebornými lemami, čierny zadok (jasný kontrast s šedým zvyškom tela — diagnostický znak), tmavý zobák. Na krídle biele speculum s hrdzavo-bielymi krycími perami pred ním. Samica: nenápadne hnedo-čierno škvrnitá, podobná samiciam iných kačíc, ale s bielym speculom (jediná kačica SR s bielym speculom — diagnostický znak). Hmotnosť 500–1 000 g, dĺžka 46–56 cm. V lete (eclipse) samec pelichá do nenápadného hnedého šatu podobného samici, rozozná sa podľa bieleho specula. Letový profil: štíhle krídla, biely fleck na zadnej polovici krídla výrazný v lete.
Kleptoparazitizmus (krádež potravy) je jedinečné správanie kačice strakatej medzi dabbling kačicami: kačica strakatá kradne potravu potápajúcim sa kačiciam a labuťiam — najmä lyske čiernej (Fulica atra), chochlačke vrkočatej (Aythya fuligula), hoholovi severnému (Bucephala clangula) a labutiam (Cygnus olor). Čaká pri potápavom druhu, ktorý lovi submerznú vegetáciu, a po vynorení mu vytrháva z zobáka rastliny (Potamogeton, Myriophyllum, Chara). Toto pozorovateľné najmä na rybníkoch s vysokou hustotou lysiek a chochlačiek (Senné, Iňačovce, Žitný ostrov). Iné dabbling kačice (kačica divia, ostrochvostá, chrípavka, lyžičková) takto nikdy nesprávvajú — kačica strakatá je v tomto výnimočná.
V SR hniezdi ~200–500 párov (Danko et al. 2002 „Rozšírenie vtákov na Slovensku", SOS/BirdLife Slovensko 2024). Populácia za posledných 30 rokov vzrástla 10-násobne kvôli expanzii rybničných sústav. Hniezdiská sú koncentrované v rybničných sústavách Východoslovenskej nížiny (Senné, Iňačovce, Beša, Latorica — ~100–250 párov) a Podunajskej nížiny (Žitný ostrov — Veľký Meder, Číčov, Šenkvice; Parížske močiare — ~100–250 párov). V zime sa populácia zvyšuje 5–10× — tisíce migrujúcich a zimujúcich vtákov zo severnej Eurázie. Trend expanzie pokračuje — očakávame ďalší nárast v 2025–2030.
Čiastočne — slovenská hniezdna populácia je z časti rezidentná (zostáva celoročne) a z časti migruje na juh (severné Stredomorie, Tunis, Egypt). Severské populácie (Škandinávia, Pobaltie, severné Rusko) prelietavajú cez SR v septembri–novembri a vracajú sa v marci–apríli. Najdôležitejšie migračné a zimujúce lokality v SR: Šírava (~2 000 jedincov v zime), Žitný ostrov, Dunaj pri Gabčíkove, Bodrog. Migrácia prebieha prevažne v noci v hustých kŕdľoch. Európske populácie zimujú v Stredomorí (Camargue, Doñana, Tunis), severnej Afrike (Maroko, Egypt), na Blízkom východe (Sýria, Irak).
Kačica strakatá — všeobecný portrét s charakteristickým sivým samcom.
Kačica strakatá — hlasový prejav samca a typické správanie na hladine.
