Anatidae (kačicovité)
Kačica hvizdiava má najmelodickejšie volanie medzi eurázijskými kačicami a jej hvízdanie dáva druhu slovenský názov. Samec vydáva čisté melodické hvízdanie „pjííí-uú" alebo „wiy-uu" (frekvencia 1,5–3 kHz, 0,5–1 s dlhé klesajúce „pišťavé" tóny). Hvízdanie je počuteľné z 500+ m a vytvára charakteristickú zvukovú kulisu na zimoviskách — niekedy nazývaná „wigeon concert". Samica vydáva tlmené rýchle kvákanie — séria 3–8 „kvák-kvák" volaní, drsnejších než kačica divia. V kŕdli sa hvízdanie samcov mieša s tlmeným kvákaním samíc. Hvízdanie najintenzívnejšie v marci na zimoviskách a počas jarnej migrácie — vrchol tokovej aktivity.
Pár vzniká už na zimoviskách. Samce predvádzajú charakteristický display na vode — „grunt-whistle" (hvízdanie s pridaným hrdelným tónom), „turn-back-of-head" (otočenie tylom), „burp" (krátke zahrdlené volanie). V kŕdli sa okolo jednej samice môže utvoriť ring 3–8 samcov. Hvízdanie samcov je najintenzívnejšie v marci na zimoviskách a počas jarnej migrácie.
Vajcia bledo krémové, rozmery ~55 × 38 mm, hmotnosť ~42 g. Znáška máj–júl (na severnej hranici areálu SR neskôr ako väčšina kačíc — máj). Samica znáša 1 vajce denne. Hniezdo vystiela páperím zo spodnej strany hrudi pred začiatkom inkubácie.
Sedí výhradne samica. Samec opúšťa samicu krátko po začatí inkubácie a migruje na pelichaviská v severnej Eurázii. Samica opúšťa hniezdo 2–3× denne na 20–40 minút na potravu, pričom vajcia zakryje páperím. Inkubácia začína po znesení posledného vajca → mláďatá liahnu synchrónne.
Mláďatá prekociálne — pokryté hustým žltohnedo-pruhovaným páperím, schopné chôdze a plávania do niekoľkých hodín. Hmotnosť pri vyliahnutí ~28 g. Po oschnutí (~24 hod) samica vedie kŕdeľ k vode. Mláďatá sa kŕmia samostatne — najmä hmyzom, lariami a kôrovcami.
Káčaťa rastú stredne rýchlo. Samica ich vodí v plytkých mokradiach, chráni pred kuňou, líškou, vranou, ščukou. Vzletné v 40–45 dňoch (~6 týždňov). Mortalita stredná — z 9 vyliahnutých prežijú typicky 3–5 do vzletnosti. Mláďatá postupne prechádzajú na vegetariánsku diétu (pasenie zelene) od ~4. týždňa.
Po dosiahnutí vzletnosti sa kŕdeľ rozpadá, juvenily sa pridávajú k miestnym alebo migračným kŕdľom. Pohlavná zrelosť v prvom roku. V auguste–septembri sa začínajú zhromažďovať do veľkých migračných kŕdľov, ktoré v septembri–novembri migrujú na zimoviská (Stredomorie, severná Afrika, India, juhovýchodná Ázia).
| Kačica hvizdiava | Kačica strakatá | Kačica divia | Kačica ostrochvostá | Kačica chrípavka | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 42–52 cm | 46–56 cm | 50–65 cm | 51–66 cm | 34–43 cm |
| Váha | 0,5–1,1 kg | 0,5–1,0 kg | 0,9–1,4 kg | 0,5–1,0 kg | 0,2–0,4 kg |
| Dožitie | ~15 r | ~15 r | 10–20 r | ~20 r | ~10 r |
| Hlučnosť | 2/5 | 2/5 | 1/5 | 2/5 | 1/5 |
| Cena (SK) | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC |
| Povaha | Jediná pasúca sa kačica Eurázie — hrdzavá hlava+krémové čelo, melodické hvízdanie | Nenápadne sivá, biele speculum (rod Mareca) | Najbežnejšia kačica sveta, predok domácich plemien | Elegantná s dlhým ihlovým chvostom samca | Najmenšia eurázijská kačica — hrdzavá hlava+zelený pruh |
| Dostupnosť v SR | Eurázia, SR 0–10 párov + ~10 tis. zim. | Holarktida, SR ~200–500 párov | Holarktida, SR ~30–50 tisíc párov | Holarktida, SR 0–20 párov + zim. | Eurázia, SR ~50–100 párov + zim. |
Príznaky: Náhly úhyn, neurologické príznaky, hromadný úhyn na zimoviskách
Kačica hvizdiava je migračný vektor vírusov chrípky vtákov. V Európe od 2020 hromadné ohniská na zimoviskách (Wadden Sea, Ouse Washes). ŠVPS SR monitoruje veľké zimoviská (Šírava, Senné). Pri hromadných úhynoch hlásiť 0911/0915.
Príznaky: Chronická slabosť, anémia, paralýza, smrť do týždňov
Druh prehltáva olovené broky z dna ako „grit". EÚ od 15. 2. 2023 zakazuje olovo pri love v mokradiach (Reach Annex XVII), v SR vyhláška 489/2023. Pred zákazom úmrtnosť dokumentovaná najmä v Stredomorí.
Príznaky: Pokles dostupnosti hniezdnych a zimujúcich biotopov
Druh kriticky závisí od plytkých mokradí s pasienkami v okolí — odvodňovanie poľnohospodárskej pôdy, regulácie riek a intenzifikácia pasienkov znižujú dostupnosť biotopov. Záchranné projekty: RAMSAR Senné, RSPB Ouse Washes (Británia), Camargue (Francúzsko).
Príznaky: „Limber neck" paralýza, neschopnosť plávať, smrť do 24–48 hod
Letné riziko v teplých plytkých vodách s rozkladajúcimi sa zvyškami. Druh menej citlivý než filter feeders (kačica lyžičková), ale dokumentované úhyny aj u hvizdiavy.
Príznaky: Smrť pri náraze do vodičov, zlomeniny krídiel
Migruje prevažne v noci v hustých kŕdľoch — vysoké riziko kolízií s vysokonapäťovými vedeniami a veternými elektrárňami pri zimoviskách. Projekt SEPS a VSD osadzuje vizuálne značky („bird flight diverters") na rizikové úseky.
Jediná pravá pasúca sa kačica Eurázie — ~65 % potravy tvoria zelené časti rastlín (tráva, ďatelina, vodné rastliny, riasy). Pasie sa na trávnikoch, lúkach a poľnohospodárskej pôde, často spolu s husami (bernikla velká, hus divá). Krátky vysoký zobák je adaptáciou na trhanie zelene — podobne ako u husí. Iné dabbling kačice (kačica divia, ostrochvostá) sa pasú len nárazovo.
Najmelodickejšie volanie medzi eurázijskými kačicami — čisté klesajúce hvízdanie „pjííí-uú" samca je počuteľné z 500+ m a vytvára charakteristickú zvukovú kulisu na zimoviskách (tzv. „wigeon concert"). Dáva druhu slovenský názov „hvizdiava" (angl. „wigeon" — onomatopoetické, nemecky „Pfeifente" = pišťacia kačica).
SR vzácny hniezdič 0–10 párov — hniezdne areál je na južnej hranici eurázijského rozšírenia, preto je hniezdna populácia SR malá a nepravidelná. Hniezdiská v rybničných sústavách Východoslovenskej nížiny (Senné, Iňačovce, Beša). V niektorých rokoch bez potvrdeného hniezdenia. SOS/BirdLife Slovensko monitoruje hniezdne pokusy.
Hojná migračná a zimujúca v SR — počas migrácie (september–november, marec–apríl) a v zime prelietavajú tisíce jedincov zo severnej Eurázie. Najväčšie zimovisko: Vodná nádrž Šírava (~5 000–10 000 jedincov), ďalej Senné, Žitný ostrov, Dunaj pri Gabčíkove, Bodrog (SOS/BirdLife zimné sčítanie 2023).
Wadden Sea — top zimovisko Európy — pobrežie Holandska, Nemecka a Dánska (Wadden Sea) hostí najväčšiu zimnú populáciu druhu v Európe — až 1 milión jedincov (Wetlands International 2023). Druh sa pasie na pobrežných slatinách bohatých na riasy (Enteromorpha intestinalis, Zostera marina) — Wadden Sea je UNESCO World Heritage Site.
Krátky vysoký zobák — odlišuje hvizdiavu od väčšiny dabbling kačíc. Adaptácia na trhanie zelene — podobne ako u husí. Lamely zobáka sú hrubé a krátke (40–60 na cm), na rozdiel od jemných filter zobákov kačice lyžičkovej (110+ lamel/cm). Toto umožňuje druhu špecializovať sa na pasenie a kŕmenie sa na suchu.
Globálna populácia 2,8 milióna — Wetlands International 2023 odhaduje globálnu populáciu na 2,8 milióna jedincov. Európska populácia ~1,5 milióna, ázijská 1,3 milióna. Populácia stabilná v posledných desaťročiach, hoci v niektorých regiónoch (Británia, severné Holandsko) zaznamenaný mierny pokles kvôli strate mokradí.
Rod Mareca oddelený od Anas — molekulárne analýzy (Johnson & Sorenson 1999) ukázali, že wigeons a gadwall tvoria samostatnú vetvu od kačice divej. IOC v 2009 oddelila rod Mareca od Anas. Pôvodné meno rodu zaviedol Stephens už v 1824. Rod zahŕňa aj kačicu strakatú (M. strepera) a americkú wigeon (M. americana).
Hybridizácia s americkou wigeon — v severnej Európe (Island, Škótsko) zriedkavé hybridy Mareca penelope × M. americana (americký druh, prilieta nárazovo). Americká wigeon má biele čelo (vs. krémové u eurázijskej) a hnedo-bielu hlavu. Hybridy sú plodné, ale veľmi zriedkavé v stredoeurópskom kontexte.
Poľovná zver SR — sezóna 1. septembra – 15. januára. Ulov v SR ~5 000 jedincov ročne (SPK 2023). Druh patrí medzi „kvalitnú divinu" — mäso je cenené kvôli vegetariánskej diéte (tráva, ďatelina). Po zákaze olovených brokov (EÚ 2023) sa znižuje úmrtnosť na otravu Pb.
Slovenské meno „hvizdiava" pochádza z charakteristického melodického hvízdania samca — „pjííí-uú" alebo „wiy-uu" (frekvencia 1,5–3 kHz). Hvízdanie je počuteľné z 500+ m a vytvára charakteristickú zvukovú kulisu na zimoviskách (tzv. „wigeon concert"). Podobné mená má aj nemecké „Pfeifente" (pišťacia kačica), poľské „świstun" (od „świstać" = pišťať), maďarské „fütyülő réce" (pišťacia kačica). Anglické meno „Wigeon" je onomatopoetické z 17. storočia. Hvízdanie je najmelodickejšie volanie medzi eurázijskými kačicami a v marci na zimoviskách vytvára impresívnu zvukovú scenériu.
Najlepšie miesta v SR (v zime a pri migrácii): Vodná nádrž Šírava — najväčšie stredoeurópske zimovisko (~5 000–10 000 jedincov, október–marec), Senné (RAMSAR) — kľúčová migračná zastávka, Iňačovce, Beša, Latorica — Východoslovenská nížina, Žitný ostrov (rybničné sústavy Veľký Meder, Číčov, Šenkvice), Dunaj pri Gabčíkove, Bodrog. Pozorovanie cez ďalekohľad 8×42 alebo skópom 20–60× zo skrytých búd („hide"). Najlepšie skoro ráno alebo večer. Charakteristické hvízdanie samcov rozhodne identifikáciu aj v hustom kŕdli.
Áno, ale veľmi vzácne a nepravidelne — SR populácia 0–10 párov (Danko et al. 2002 „Rozšírenie vtákov na Slovensku", SOS/BirdLife Slovensko 2024). Hniezdiská sú v rybničných sústavách Východoslovenskej nížiny (Senné, Iňačovce, Beša). SR sa nachádza na južnej hranici eurázijského hniezdneho areálu. V niektorých rokoch bez potvrdeného hniezdenia. Hniezdny biotop: plytké mokrade s hustou močiarnou vegetáciou a pasienkami v okolí. Hniezdo na zemi, znáška 8–10 vajec, inkubácia 24–25 dní, mláďatá vzletné v 40–45 dňoch.
Samec (káčer) v hniezdnom šate je nezamenitelný — hrdzavá hlava s krémovým čelom a temenom (vyzerá ako „šafránová čiapočka"), sivé boky s tmavým prúžkom pred chvostom, biele brucho, čierna lopatková zóna a výrazne biele predné krídelné kryty (biely „epaulet" pri rozprestretí krídla — diagnostický znak). Krátky modrosivý zobák s čiernou špičkou. Samica: nenápadne hnedo-čierno škvrnitá, podobná samiciam iných kačíc, ale štíhlejšia a s krátkym vysokým zobákom. Obe pohlavia majú zelené „speculum" na krídle. V lete (eclipse) samec pelichá do nenápadného hnedého šatu, rozozná sa podľa krátkeho zobáka a tmavšej hlavy. Letový profil: štíhle krídla, krátky krk, biely fleck na krídelnej hornej strane. Hvízdanie samca rozhodne identifikáciu.
Kačica hvizdiava je jediná pravá pasúca sa kačica Eurázie — ~65 % jej potravy tvoria zelené časti rastlín (tráva, ďatelina, vodné rastliny, riasy). Krátky vysoký zobák s hrubými lamelami (40–60/cm) je adaptáciou na trhanie zelene — podobne ako u husí. Toto umožňuje druhu špecializovať sa na kŕmenie na suchu v dolaní vody. Na zimoviskách v Holandsku, Británii a Stredomorí kŕdle 1 000–10 000+ jedincov sa pasú na pobrežných slatinách, ryžových poliach a parkových trávnikoch. Krmí sa najčastejšie v noci alebo skoro ráno — chráni sa pred predátormi (líška, kuňa). V SR sa pasie na trávnikoch pri rybníkoch (Senné, Šenkvice) a na zaplavených lúkach.
Severské populácie kačice hvizdiavej (Sibír, Škandinávia, severné Rusko) migrujú na zimoviská v západnej a južnej Európe, severnej Afrike, na Blízkom východe, v Indii a juhovýchodnej Ázii. Najväčšie zimoviská: Wadden Sea (Holandsko, Nemecko, Dánsko — až 1 milión jedincov), Ouse Washes a Severn Estuary (Británia), Camargue a Doñana (Stredomorie), delta Nilu (Egypt), severná India (Bharatpur). SR slúži ako migračná zastávka aj zimovisko — najväčšie SR zimovisko je Šírava (~5 000–10 000 jedincov). Migrácia prebieha v noci v hustých kŕdľoch, často so spevavými hvízdavými volaniami. Geolokátory dokumentujú trasy 3 000–5 000 km.
Kačica hvizdiava — typické pišťavé „whee-oo" volanie samca na Dunaji.
Kačica hvizdiava v prirodzenom biotope — samec s hrdzavou hlavou a krémovým čelom.
