Kačička obojková (Aix sponsa)

Anatidae (kačicovité)

Kačička obojková

Aix sponsa — severoamerická sesterská — najpočetnejší vodný vták USA, v SR len v ZOO

IUCN: LC (Least Concern, 2024) | stabilná populácia 3,9 mil. jedincov, najpočetnejší vodný vták USA
Dĺžka47–54 cm
Hmotnosť0,5–0,7 kg
Rozpätie66–73 cm
Populácia SRlen chovy/ZOO

Výživa

  • Žalude duba (Quercus) — kľúčová potrava na jeseň a v zime
  • Semená vodných rastlín — Polygonum, Sagittaria, Nymphaea
  • Hmyz a vodné bezstavovce — lariy, slimáky
  • Rastlinné plody a bobule — bezy, kalina, hloh
  • Zelené časti rastlín — tráva, listy
  • Drobné stavovce — žubrienky, malé žaby (zriedka)
Tip od odborníka Kačička obojková (Aix sponsa) je špecializovaná na lesné mokrade — podobne ako jej eurázijská sestra mandarínska. ~45 % potravy tvoria žalude duba (jeseň/zima), 25 % semená vodných rastlín, 15 % hmyz a bezstavovce, 8 % bobule, 5 % zelené časti, 2 % drobné stavovce. Adaptácia na lesy: hniezdi v dutinách stromov (do 15 m výšky), kŕmi sa na lesnej pôde, plytkých rybníkoch a vodných okrajoch. Sezónna variácia — v jeseni a zime prevažujú žalude, v hniezdnom období hmyz a bezstavovce (samice pred znáškou kvôli bielkovinám). Zobák jemne lamelovaný, vhodný na rozhryznutie tvrdých žaludov. V Severnej Amerike kľúčový druh — populácia podporovaná masívnym programom hniezdnych búdok (~1 milión búdok v USA, Ducks Unlimited).

Hlasový prejav

Kačička obojková má nezvyčajne hlasnú samicu medzi kačicami — samica vydáva charakteristické vysoké „oo-eek" alebo „cri-cri-cri" (frekvencia 2–4 kHz), výrazne hlasnejšie ako samec. Toto je atypické — u väčšiny kačíc je samec hlasnejší alebo aspoň rovnako hlasný. Samec vydáva tichý pišťavý „jiib" alebo „jeeeee" (frekvencia 1,5–3 kHz), len v tokovom display a pri varovaní. Káčaťa pišťia tiché „pip-pip" pri samici. Volania najčastejšie počuteľné pri vode a v dutine pri hniezde. Volanie samice slúži na komunikáciu s mláďatami pri vodení k vode a varovaniu pred predátormi.

Typické zvuky

  • Samec „jiib" alebo „jeeeee" — tiché pišťavé volanie 1,5–3 kHz
  • Samec tokové pišťanie — v komplexnom display
  • Samica „oo-eek" alebo „cri-cri-cri" — vysoké pišťavé volania, hlasnejšie než samec
  • Káčaťa pišťanie „pip-pip" — žobravé volanie pri samici
  • Sykot a hrdelné vrčanie — pri obrane hniezda alebo agresívnej konfrontácii
  • Letové „šrr" — krátke kontakty volania v kŕdli

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok — od jesene po jar (september–apríl), vrchol marec na hniezdiskách
Hniezdenie — znáška 9–14 vajec v dutine stromu, marec–júl (vrchol apríl–máj)
Inkubácia 28–37 dní + vodenie mláďat samicou (apríl–august)
Pelichanie samcov — nelietavé štádium, „eclipse" šat (jún–september)
Mladé samostatné, zhromažďovanie do kŕdľov (august–november)
Zimovanie — južné USA, Mexiko (pôvodný areál); v Európe rezidentná v chovoch

Prostredie a požiadavky

Biotop
Lesné mokrade — mŕtve ramená riek, lesné rybníky, cypressovité močiare
Pôvodne v listnatých a zmiešaných lesoch Severnej Ameriky (duby Quercus, javory Acer, jaseň Fraxinus, cypres bahniský Taxodium). Vyhľadáva mŕtve ramená riek, lesné rybníky, malé jazerá, bahniské močiare. V Európe introdukované populácie obývajú parky s jazerkami a dutinami stromov (Británia — Slimbridge WWT, Holandsko, Nemecko). V SR len v zoologických parkoch a okrasných chovoch.
Nadmorská výška
0–500 m n. m. globálne, v zajatí 0–800 m
Pôvodne hniezdi v nížinách Severnej Ameriky (do 500 m). V Európe v parkoch a chovoch v nížinách (do 300 m). V SR len v parkoch (Bratislava 134 m, Bojnice 286 m).
Hniezdo
V dutine stromu do 15 m výšky (vzácne medzi kačicami)
Hniezdo v prirodzenej dutine listnatých stromov (dub, javor, jaseň) alebo v hniezdnej búdke (parky). Výška hniezda 2–15 m nad zemou, výnimočne aj viac. Samica vystiela dutinu páperím zo spodnej strany hrudi. Káčaťa skacajú z hniezda v prvý deň života a sledujú samicu k vode. Strata hniezdnych dutín kvôli ťažbe starých stromov bola hlavnou hrozbou pôvodnej populácie pred zavedením búdok.
Teplota
Mierne až subtropické pásmo, –20 až +35 °C
Pôvodný areál mierne pásmo Severnej Ameriky (od južnej Kanady po severné Mexiko). Severské populácie migrujú do južných USA a Mexika na zimu, južné populácie rezidentné. V Európe v chovoch znáša mierne mrazy do –20 °C.
Voda
Plytké lesné rybníky, mŕtve ramená — čisté vody s pobrežnou vegetáciou
Preferuje plytké stojaté a mierne tečúce vody v lesoch s pobrežnou vegetáciou (vŕby, ostrice, lekno). Vyžaduje čisté vody s bohatým bezstavovcom a vegetáciou. Vyhýba sa otvoreným vodným plochám bez krytu.
Spoločnosť
V hniezdnom období v páre, mimo neho v malých kŕdľoch 5–50 jedincov
Pevne monogamná v hniezdnom období — pár vydrží celé hniezdenie. Mimo hniezdenia v malých kŕdľoch (5–50 jedincov) na zimoviskách. V Severnej Amerike hojná na zimoviskách v južných USA (Mississippi, Louisiana, Florida) a Mexiku.

Rozmnožovací cyklus

Tok a párenie
September–apríl (vrchol marec)

Pár vzniká už na jeseň. Samce predvádzajú komplexný display — séria pohybov: „mock-drinking", „mock-preening", „chin-lifting", „burp", „turn-back-of-head". V kŕdli sa okolo jednej samice môže utvoriť ring 3–10 samcov. Display podobný kačici mandarínskej (obe Aix rod). Pevne monogamná v hniezdnom období.

Znáška
9–14 vajec (typicky 10–12)

Vajcia krémovo-biele, rozmery ~51 × 39 mm, hmotnosť ~40 g. Znáška v dutine stromu od polovice marca do júla (vrchol apríl–máj). Samica znáša 1 vajce denne. Hniezdo vystiela páperím zo spodnej strany hrudi. Niekedy „dump nesting" — viaceré samice zložia vajcia v jednej dutine, znáška môže obsahovať až 30+ vajec (nie sú vyliahnuté všetky).

Inkubácia
28–37 dní

Sedí výhradne samica. Samec opúšťa samicu krátko po znesení znášky a pridáva sa do pelichavej skupiny. Samica opúšťa dutinu 1–2× denne na 20–60 minút na potravu, pričom vajcia zakryje páperím. Inkubácia začína po znesení posledného vajca → mláďatá liahnu synchrónne v rozmedzí 24 hodín.

Liahnutie
Apríl–august (typicky máj–jún)

Mláďatá prekociálne — pokryté hustým žlto-čierno-pruhovaným páperím, schopné chôdze a plávania do niekoľkých hodín. Hmotnosť pri vyliahnutí ~26 g. V prvý deň života samica vyletí z dutiny a volá káčaťa — tie skacajú z hniezda na zem (z výšky až 15 m). Páperie a malá hmotnosť tlmí pád, väčšina prežíva. Samica potom vedie kŕdeľ k vode.

Mláďatá (káčaťa)
55–70 dní do vzletnosti

Káčaťa sa kŕmia samostatne hmyzom, žubrienkami a žaburinkou v plytkých lesných vodách. Samica ich vodí, chráni pred kuňou, líškou, rakúnom, kanou, vranou. Vzletné v 55–70 dňoch (~8–10 týždňov — najdlhšie obdobie medzi malými kačicami). Mortalita stredná až vysoká — z 12 vyliahnutých prežijú typicky 4–6.

Samostatnosť
8–10 týždňov po vyliahnutí

Po dosiahnutí vzletnosti sa kŕdeľ rozpadá. Pohlavná zrelosť v prvom roku. V auguste–októbri sa juvenily pridávajú k miestnym kŕdľom. V Severnej Amerike severné populácie migrujú na zimoviská v južných USA a Mexiku. Európske introdukcie sú rezidentné.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Kačička obojková 47–54 cm Kačica mandarínska 41–49 cm Kačica pižmová 66–84 cm Kačica divá 50–65 cm Hohol severný 40–50 cm
Kačička obojková Kačica mandarínska Kačica pižmová Kačica divá Hohol severný
Dĺžka47–54 cm41–49 cm66–84 cm50–65 cm40–50 cm
Váha0,5–0,7 kg0,44–0,55 kg1,2–3,5 kg0,9–1,4 kg0,6–1,2 kg
Dožitie10–15 r10–15 r8–12 r10–20 r~10 r
OchranaIUCN LCIUCN LCIUCN LCIUCN LCIUCN LC
CharakteristikaSeveroamerická sesterská — samec červená hlava+kovovo-zelený chocholNajfarebnejšia kačica sveta — symbol vernosti, oranžové „sails"Najväčšia americká kačica — divoká forma a domáce plemenáNajbežnejšia kačica svetaHniezdi v dutinách stromov (ako karolínska)
AreálSev. Amerika — SR len chovy/zooVýchodná Ázia + introd. Brit./Holand. — SR chovy/zooMexiko/Stredná Amerika — SR domestikovanáHolarktida — SR ~30–50 tisíc párovHolarktida — SR ~5 párov, hojná zim.

Zaujímavosti

1

Severoamerická sestra kačice mandarínskej — kačička obojková a mandarínska (Aix galericulata) sú jediné dva druhy rodu Aix. Vznikli z spoločného predka pred ~3 miliónmi rokov, kedy sa Bering rozdelil. Obe druhy hniezdia v dutinách stromov, obe majú extrémne výrazný pohlavný dimorfizmus. V zajatí výnimočné hybridy, ale sterilné.

2

Záchrana cez program hniezdnych búdok — koncom 19. storočia bola populácia v USA takmer vyhubená kombináciou komerčného lovu a straty hniezdnych dutín pri ťažbe lesov. Migratory Bird Treaty Act (1918) zakázal komerčný lov, ale kľúčová bola masívna inštalácia hniezdnych búdok od 1930. rokov (Ducks Unlimited, USFWS). Dnes ~1 milión búdok v USA, populácia 3,9 milióna jedincov (USFWS Waterfowl Population Status 2023).

3

Najpočetnejší pôvodný vodný vták USA — kačička obojková je najpočetnejším pôvodným druhom vodných vtákov v Severnej Amerike (3,9 milióna jedincov). Hojnejšia ako kačica divá (Anas platyrhynchos — v Sev. Amerike len ~7,5 mil., ale globálne 19–38 mil.). Druhý najpočetnejší vodný vták USA je kanadská hus (Branta canadensis — ~5,5 mil.).

4

Hniezdo v dutine stromu — vzácne medzi kačicami. Iba 3 druhy kačíc v SR/Európe hniezdia v dutinách: karolínska (Aix sponsa), mandarínska (Aix galericulata) a hohol severný (Bucephala clangula). Výška dutiny 2–15 m. Káčaťa skacajú z hniezda v prvý deň života z výšky až 15 m — páperie a malá hmotnosť (~26 g) tlmí pád, väčšina prežíva.

5

„Dump nesting" — kačička obojková je známa „dump nesting" (skupinové znášanie) — viaceré samice zložia vajcia v jednej dutine. Znáška môže obsahovať až 30+ vajec, hoci samica ich sedí len ~12–14. Toto je adaptácia na nedostatok hniezdnych dutín — samice bez vlastnej dutiny zložia vajcia v cudzej. Niektoré vajcia sú „parasitic" (parazitické), niekedy aj od iných druhov (hlaholka).

6

Národný vták štátu Mississippi — kačička obojková je oficiálny štátny vták štátu Mississippi (USA, od 1944). Druh je symbolom konzervácie a obnovy populácie v USA. V Severnej Amerike sa lovi ako poľovná zver (USFWS — ulov ~1 milión ročne v USA, regulovaný).

7

Európske introdukcie — kačička obojková bola introdukovaná do Európy v 19. storočí ako okrasný druh. V Británii ~50–100 párov voľne (Lever 2005 „Naturalised Birds of the World", RSPB 2024) — najmä v Slimbridge WWT a okolitých parkoch. V Holandsku, Nemecku, Belgicku, Francúzsku menšie populácie. V SR len v ZOO a okrasných chovoch.

8

Extrémny pohlavný dimorfizmus — samec v hniezdnom šate je jeden z najfarebnejších vodných vtákov sveta: kovovo-zelená chocholatá hlava s bielymi „uzdovými" pruhmi, červeno-oranžové oči, červený zobák, fialovo-červená hruď s bielymi škvrnami, hnedo-zlaté boky, modré speculum. Samica nenápadne sivo-hnedá s charakteristickým bielym očným prstencom slzového tvaru a krátkym chocholom.

9

Migrant a rezident — severné populácie (Kanada, severné USA) migrujú do južných USA a Mexika na zimu. Južné populácie (Mississippi, Louisiana, Florida) sú rezidentné. Migrácia prebieha v noci v hustých kŕdľoch. V Európe introdukované populácie sú rezidentné.

10

Hlasná samica — kačička obojková je jediná kačica SR/Európy, kde samica je hlasnejšia ako samec. Samica vydáva charakteristické vysoké „oo-eek" alebo „cri-cri-cri" (frekvencia 2–4 kHz). Toto je atypické — u väčšiny kačíc je samec hlasnejší. Volanie slúži na komunikáciu s mláďatami pri vodení k vode a varovaniu pred predátormi.

Taxonomická klasifikácia

species Kačička obojková
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Anseriformes (zúbkozobaté)
Čeľaď Anatidae (kačicovité)
Rod Aix Boie, 1828
Druh A. sponsa (Linnaeus, 1758)
Poddruh SR introdukovaný druh (chovy), nominálny A. sponsa (bez poddruhov)
Poddruhy Druh je monotypický — bez uznávaných poddruhov. Rod Aix má dva druhy: A. sponsa (Severná Amerika) a A. galericulata (východná Ázia — kačica mandarínska). Pôvodne klasifikovaná v rode Anas (Linné 1758), do Aix preložená Boie 1828. Genetické analýzy (2010) potvrdili monofyletickosť rodu.

? Často kladené otázky

Nie, v SR voľne nehniezdi — kačička obojková je v SR introdukovaný a chovný druh, vyskytuje sa len v zoologických parkoch (ZOO Bojnice, ZOO Bratislava, ZOO Košice) a okrasných chovoch súkromníkov. V parkových jazerách (Bratislava — Štrkovec, Slovany) sa občas vyskytujú jedince utečené z chovov, ale stabilná voľne žijúca populácia neexistuje. Pôvodný areál druhu je celá Severná Amerika — od južnej Kanady po severné Mexiko. V Európe introdukované populácie existujú v Británii (~50–100 párov), Holandsku, Nemecku, Belgicku a Francúzsku. V SR je druh chránený v zoologických parkoch a nie je poľovne obhospodarovaný.

Kačička obojková (Aix sponsa) a mandarínska (Aix galericulata) sú sesterské druhy rodu Aix — jediné dva druhy rodu. Vznikli z spoločného predka pred ~3 miliónmi rokov, kedy sa Bering rozdelil. Hlavné rozdiely: (1) Areál — karolínska Severná Amerika, mandarínska východná Ázia; (2) Samec — karolínska má kovovo-zelenú chocholatú hlavu s bielymi „uzdovými" pruhmi, červené oči a zobák; mandarínska má oranžové „sails" perá na chrbte, fialovú hruď, bielu tvár; (3) Samica — karolínska s bielym očným prstencom slzového tvaru; mandarínska s bielym očným prstencom okrúhleho tvaru a bielym pruhom za okom; (4) Veľkosť — karolínska väčšia (47–54 cm, 500–700 g) vs mandarínska (41–49 cm, 444–550 g); (5) Hlas — samica karolínskej je hlasnejšia (jediný kačací druh s touto vlastnosťou); (6) Populácia — karolínska 3,9 mil. jedincov v USA (najpočetnejší vodný vták USA), mandarínska 65–66 tis. párov globálne.

Samec (káčer) v hniezdnom šate je nezamenitelný — jeden z najfarebnejších vodných vtákov sveta: kovovo-zelená chocholatá hlava s charakteristickým bielym „uzdovým" pruhom od oka cez líce a druhým pruhom od zobáka, červeno-oranžové oči a červený zobák, fialovo-červená hruď s bielymi škvrnami, hnedo-zlaté boky, modré speculum. Hmotnosť 500–700 g, dĺžka 47–54 cm. Samica: nenápadne sivo-hnedá s charakteristickým bielym očným prstencom slzového tvaru a krátkym chocholom. Obe pohlavia majú modré „speculum" na krídle. V lete (eclipse) samec pelichá do nenápadného hnedého šatu podobného samici, rozozná sa podľa červeného zobáka a tmavších pier. Letový profil: krátke krídla, agilný let medzi stromami.

Áno, je to pravda — kačička obojková hniezdi v dutinách stromov vo výške 2–15 m nad zemou. V prvý deň života (1–2 dni po vyliahnutí) samica vyletí z dutiny na zem a volá káčaťa charakteristickým „oo-eek" volaním. Káčaťa potom postupne skacajú z dutiny na zem alebo do vody pod stromom. Páperie a malá hmotnosť (~26 g) tlmí pád — väčšina káčaťa prežíva, hoci niektoré utrpia ľahké poranenia. Tento jav je dokumentovaný v BBC dokumentoch (Planet Earth II, Life Story) a v amerických prirodzovedných filmoch (PBS Nature). Po skoku samica vedie kŕdeľ k najbližšej vode (môže to byť až 1 km cez les). Toto správanie je spoločné s kačicou mandarínskou (Aix galericulata) a hoholom severným (Bucephala clangula) — iba tieto 3 druhy kačíc v SR/Európe hniezdia v dutinách.

Koncom 19. storočia bola kačička obojková v USA takmer vyhubená kombináciou dvoch faktorov: (1) Komerčný lov — mäso pre trh, perá pre dámske klobúky (módny trend), populácia spadla na desať tisíc jedincov; (2) Strata hniezdnych dutín — masívna ťažba listnatých lesov (duby, javory) eliminovala prirodzené dutiny. Záchrana prišla z dvoch zdrojov: (1) Migratory Bird Treaty Act 1918 — zákaz komerčného lovu; (2) Program hniezdnych búdok od 1930. rokov — Ducks Unlimited (1937), USFWS, štátne agentúry osadili ~1 milión hniezdnych búdok po celých USA. Búdky sú vybavené ochrannými „raccoon guards" (kovové manžety) proti predátorom. Dnes je populácia 3,9 milióna jedincov (USFWS 2023) — najpočetnejší pôvodný vodný vták USA. Vlajkový príklad úspechu konzervácie vtákov.

IUCN klasifikuje druh ako LC (Least Concern, 2024). V USA druh chránený Migratory Bird Treaty Act (1918), ale poľovne obhospodarovaný (USFWS — ulov ~1 milión ročne, regulovaný). Národný vták štátu Mississippi (od 1944). V SR druh nemá špeciálny status (introdukovaný, chovný), ale je chránený v zoologických parkoch. Nie je v CITES. Pre chov v zajatí v SR: vyhláška 524/2014 Z. z. o registračnej a evidenčnej povinnosti chovateľov. V Európe v introdukovaných populáciách (Británia, Holandsko, Nemecko) druh chránený Smernicou o vtákoch Príloha II ako poľovný druh — niektoré štáty zakázali lov.

ZDROJ: IOC v15.2, IUCN Red List (Aix sponsa — LC, 2024), BirdLife DataZone, Cornell Birds of the World, Avibase, eBird, Wikipedia (SK/CZ/EN), Bellrose 1976 Ducks Geese and Swans of North America

 Hlasová ukážka

Zdroj: xeno-canto.org XC679723
Nahrávateľ: Aziza Cooper
Licencia: CC BY-NC-SA

 Video — Kačička obojková

Kačička obojková (Aix sponsa) — samce a samice na vodnej nádrži

Kačička obojková — pohyb na vode, charakteristický farebný šat samca.

Wood Duck calling — Aix sponsa pišťavé „oo-eek" volanie samice

Hlas kačičky obojkovej — pišťavé „oo-eek" volanie samice.

 Cudzie názvy

Česky:   Kachnička karolínská, Anglicky:   Wood Duck, Nemecky:   Brautente, Francúzsky:   Canard branchu, Poľsky:   Karolinka, Maďarsky:   Karolinai réce, Rusky:   Каролинская утка