Anatidae (kačicovité)
Kačica karolínska má nezvyčajne hlasnú samicu medzi kačicami — samica vydáva charakteristické vysoké „oo-eek" alebo „cri-cri-cri" (frekvencia 2–4 kHz), výrazne hlasnejšie ako samec. Toto je atypické — u väčšiny kačíc je samec hlasnejší alebo aspoň rovnako hlasný. Samec vydáva tichý pišťavý „jiib" alebo „jeeeee" (frekvencia 1,5–3 kHz), len v tokovom display a pri varovaní. Káčaťa pišťia tiché „pip-pip" pri samici. Volania najčastejšie počuteľné pri vode a v dutine pri hniezde. Volanie samice slúži na komunikáciu s mláďatami pri vodení k vode a varovaniu pred predátormi.
Pár vzniká už na jeseň. Samce predvádzajú komplexný display — séria pohybov: „mock-drinking", „mock-preening", „chin-lifting", „burp", „turn-back-of-head". V kŕdli sa okolo jednej samice môže utvoriť ring 3–10 samcov. Display podobný kačici mandarínskej (obe Aix rod). Pevne monogamná v hniezdnom období.
Vajcia krémovo-biele, rozmery ~51 × 39 mm, hmotnosť ~40 g. Znáška v dutine stromu od polovice marca do júla (vrchol apríl–máj). Samica znáša 1 vajce denne. Hniezdo vystiela páperím zo spodnej strany hrudi. Niekedy „dump nesting" — viaceré samice zložia vajcia v jednej dutine, znáška môže obsahovať až 30+ vajec (nie sú vyliahnuté všetky).
Sedí výhradne samica. Samec opúšťa samicu krátko po znesení znášky a pridáva sa do pelichavej skupiny. Samica opúšťa dutinu 1–2× denne na 20–60 minút na potravu, pričom vajcia zakryje páperím. Inkubácia začína po znesení posledného vajca → mláďatá liahnu synchrónne v rozmedzí 24 hodín.
Mláďatá prekociálne — pokryté hustým žlto-čierno-pruhovaným páperím, schopné chôdze a plávania do niekoľkých hodín. Hmotnosť pri vyliahnutí ~26 g. V prvý deň života samica vyletí z dutiny a volá káčaťa — tie skacajú z hniezda na zem (z výšky až 15 m). Páperie a malá hmotnosť tlmí pád, väčšina prežíva. Samica potom vedie kŕdeľ k vode.
Káčaťa sa kŕmia samostatne hmyzom, žubrienkami a žaburinkou v plytkých lesných vodách. Samica ich vodí, chráni pred kuňou, líškou, rakúnom, kanou, vranou. Vzletné v 55–70 dňoch (~8–10 týždňov — najdlhšie obdobie medzi malými kačicami). Mortalita stredná až vysoká — z 12 vyliahnutých prežijú typicky 4–6.
Po dosiahnutí vzletnosti sa kŕdeľ rozpadá. Pohlavná zrelosť v prvom roku. V auguste–októbri sa juvenily pridávajú k miestnym kŕdľom. V Severnej Amerike severné populácie migrujú na zimoviská v južných USA a Mexiku. Európske introdukcie sú rezidentné.
| Kačica karolínska | Kačica mandarínska | Kačica pižmová | Kačica divia | Hohol severný | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 47–54 cm | 41–49 cm | 66–84 cm | 50–65 cm | 40–50 cm |
| Váha | 0,5–0,7 kg | 0,44–0,55 kg | 1,2–3,5 kg | 0,9–1,4 kg | 0,6–1,2 kg |
| Dožitie | 10–15 r | 10–15 r | 8–12 r | 10–20 r | ~10 r |
| Hlučnosť | 4/5 | 4/5 | 3/5 | 1/5 | 3/5 |
| Cena (SK) | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC |
| Povaha | Severoamerická sesterská — samec červená hlava+kovovo-zelený chochol | Najfarebnejšia kačica sveta — symbol vernosti, oranžové „sails" | Najväčšia americká kačica — divoká forma a domáce plemená | Najbežnejšia kačica sveta | Hniezdi v dutinách stromov (ako karolínska) |
| Dostupnosť v SR | Sev. Amerika — SR len chovy/zoo | Východná Ázia + introd. Brit./Holand. — SR chovy/zoo | Mexiko/Stredná Amerika — SR domestikovaná | Holarktida — SR ~30–50 tisíc párov | Holarktida — SR ~5 párov, hojná zim. |
Príznaky: Pokles populácie v 19. storočí takmer k vyhynutiu
Koncom 19. storočia bola populácia v USA takmer vyhubená kombináciou komerčného lovu (mäso, perá) a straty hniezdnych dutín pri ťažbe lesov. Zachránená masívnym programom hniezdnych búdok od 1930. rokov (Ducks Unlimited, USFWS) a Migratory Bird Treaty Act 1918. Dnes ~1 milión búdok v USA, populácia 3,9 milióna jedincov.
Príznaky: Náhly úhyn, neurologické príznaky
V Severnej Amerike od 2022 hromadné ohniská H5N1 v populáciách divokých kačíc. ŠVPS SR monitoruje zoologické parky.
Príznaky: Chronická slabosť, anémia, paralýza, smrť do týždňov
USFWS od 1991 zakazuje olovo pri love vodných vtákov v USA. EÚ od 15. 2. 2023 zakazuje olovo v mokradiach (Reach Annex XVII, v SR vyhláška 489/2023). Pred zákazom v USA úmrtnosť na otravu Pb dokumentovaná.
Príznaky: Vysoká mortalita káčaťa v prvom týždni života
V Severnej Amerike rakún (Procyon lotor) je hlavný predátor káčaťa a vajec — vie šplhať na stromy a ulupiť vajcia z dutín. Búdky sú vybavené ochrannými „raccoon guards" (kovové manžety na stojánku).
Príznaky: Smrť samice a mláďat pri prechode cez cesty
Po vyliahnutí samica vedie káčaťa pešo k vode — môže to byť až 1 km cez cesty. Vysoké riziko kolízie s autami. V USA na cestách pri lesných rybníkoch v hniezdnom období (apríl–júl) zvýšená opatrnosť.
Severoamerická sestra kačice mandarínskej — kačica karolínska a mandarínska (Aix galericulata) sú jediné dva druhy rodu Aix. Vznikli z spoločného predka pred ~3 miliónmi rokov, kedy sa Bering rozdelil. Obe druhy hniezdia v dutinách stromov, obe majú extrémne výrazný pohlavný dimorfizmus. V zajatí výnimočné hybridy, ale sterilné.
Záchrana cez program hniezdnych búdok — koncom 19. storočia bola populácia v USA takmer vyhubená kombináciou komerčného lovu a straty hniezdnych dutín pri ťažbe lesov. Migratory Bird Treaty Act (1918) zakázal komerčný lov, ale kľúčová bola masívna inštalácia hniezdnych búdok od 1930. rokov (Ducks Unlimited, USFWS). Dnes ~1 milión búdok v USA, populácia 3,9 milióna jedincov (USFWS Waterfowl Population Status 2023).
Najpočetnejší pôvodný vodný vták USA — kačica karolínska je najpočetnejším pôvodným druhom vodných vtákov v Severnej Amerike (3,9 milióna jedincov). Hojnejšia ako kačica divia (Anas platyrhynchos — v Sev. Amerike len ~7,5 mil., ale globálne 19–38 mil.). Druhý najpočetnejší vodný vták USA je kanadská hus (Branta canadensis — ~5,5 mil.).
Hniezdo v dutine stromu — vzácne medzi kačicami. Iba 3 druhy kačíc v SR/Európe hniezdia v dutinách: karolínska (Aix sponsa), mandarínska (Aix galericulata) a hohol severný (Bucephala clangula). Výška dutiny 2–15 m. Káčaťa skacajú z hniezda v prvý deň života z výšky až 15 m — páperie a malá hmotnosť (~26 g) tlmí pád, väčšina prežíva.
„Dump nesting" — kačica karolínska je známa „dump nesting" (skupinové znášanie) — viaceré samice zložia vajcia v jednej dutine. Znáška môže obsahovať až 30+ vajec, hoci samica ich sedí len ~12–14. Toto je adaptácia na nedostatok hniezdnych dutín — samice bez vlastnej dutiny zložia vajcia v cudzej. Niektoré vajcia sú „parasitic" (parazitické), niekedy aj od iných druhov (hohol).
Národný vták štátu Mississippi — kačica karolínska je oficiálny štátny vták štátu Mississippi (USA, od 1944). Druh je symbolom konzervácie a obnovy populácie v USA. V Severnej Amerike sa lovi ako poľovná zver (USFWS — ulov ~1 milión ročne v USA, regulovaný).
Európske introdukcie — kačica karolínska bola introdukovaná do Európy v 19. storočí ako okrasný druh. V Británii ~50–100 párov voľne (Lever 2005 „Naturalised Birds of the World", RSPB 2024) — najmä v Slimbridge WWT a okolitých parkoch. V Holandsku, Nemecku, Belgicku, Francúzsku menšie populácie. V SR len v ZOO a okrasných chovoch.
Extrémny pohlavný dimorfizmus — samec v hniezdnom šate je jeden z najfarebnejších vodných vtákov sveta: kovovo-zelená chocholatá hlava s bielymi „uzdovými" pruhmi, červeno-oranžové oči, červený zobák, fialovo-červená hruď s bielymi škvrnami, hnedo-zlaté boky, modré speculum. Samica nenápadne sivo-hnedá s charakteristickým bielym očným prstencom slzového tvaru a krátkym chocholom.
Migrant a rezident — severné populácie (Kanada, severné USA) migrujú do južných USA a Mexika na zimu. Južné populácie (Mississippi, Louisiana, Florida) sú rezidentné. Migrácia prebieha v noci v hustých kŕdľoch. V Európe introdukované populácie sú rezidentné.
Hlasná samica — kačica karolínska je jediná kačica SR/Európy, kde samica je hlasnejšia ako samec. Samica vydáva charakteristické vysoké „oo-eek" alebo „cri-cri-cri" (frekvencia 2–4 kHz). Toto je atypické — u väčšiny kačíc je samec hlasnejší. Volanie slúži na komunikáciu s mláďatami pri vodení k vode a varovaniu pred predátormi.
Nie, v SR voľne nehniezdi — kačica karolínska je v SR introdukovaný a chovný druh, vyskytuje sa len v zoologických parkoch (ZOO Bojnice, ZOO Bratislava, ZOO Košice) a okrasných chovoch súkromníkov. V parkových jazerách (Bratislava — Štrkovec, Slovany) sa občas vyskytujú jedince utečené z chovov, ale stabilná voľne žijúca populácia neexistuje. Pôvodný areál druhu je celá Severná Amerika — od južnej Kanady po severné Mexiko. V Európe introdukované populácie existujú v Británii (~50–100 párov), Holandsku, Nemecku, Belgicku a Francúzsku. V SR je druh chránený v zoologických parkoch a nie je poľovne obhospodarovaný.
Kačica karolínska (Aix sponsa) a mandarínska (Aix galericulata) sú sesterské druhy rodu Aix — jediné dva druhy rodu. Vznikli z spoločného predka pred ~3 miliónmi rokov, kedy sa Bering rozdelil. Hlavné rozdiely: (1) Areál — karolínska Severná Amerika, mandarínska východná Ázia; (2) Samec — karolínska má kovovo-zelenú chocholatú hlavu s bielymi „uzdovými" pruhmi, červené oči a zobák; mandarínska má oranžové „sails" perá na chrbte, fialovú hruď, bielu tvár; (3) Samica — karolínska s bielym očným prstencom slzového tvaru; mandarínska s bielym očným prstencom okrúhleho tvaru a bielym pruhom za okom; (4) Veľkosť — karolínska väčšia (47–54 cm, 500–700 g) vs mandarínska (41–49 cm, 444–550 g); (5) Hlas — samica karolínskej je hlasnejšia (jediný kačací druh s touto vlastnosťou); (6) Populácia — karolínska 3,9 mil. jedincov v USA (najpočetnejší vodný vták USA), mandarínska 65–66 tis. párov globálne.
Samec (káčer) v hniezdnom šate je nezamenitelný — jeden z najfarebnejších vodných vtákov sveta: kovovo-zelená chocholatá hlava s charakteristickým bielym „uzdovým" pruhom od oka cez líce a druhým pruhom od zobáka, červeno-oranžové oči a červený zobák, fialovo-červená hruď s bielymi škvrnami, hnedo-zlaté boky, modré speculum. Hmotnosť 500–700 g, dĺžka 47–54 cm. Samica: nenápadne sivo-hnedá s charakteristickým bielym očným prstencom slzového tvaru a krátkym chocholom. Obe pohlavia majú modré „speculum" na krídle. V lete (eclipse) samec pelichá do nenápadného hnedého šatu podobného samici, rozozná sa podľa červeného zobáka a tmavších pier. Letový profil: krátke krídla, agilný let medzi stromami.
Áno, je to pravda — kačica karolínska hniezdi v dutinách stromov vo výške 2–15 m nad zemou. V prvý deň života (1–2 dni po vyliahnutí) samica vyletí z dutiny na zem a volá káčaťa charakteristickým „oo-eek" volaním. Káčaťa potom postupne skacajú z dutiny na zem alebo do vody pod stromom. Páperie a malá hmotnosť (~26 g) tlmí pád — väčšina káčaťa prežíva, hoci niektoré utrpia ľahké poranenia. Tento jav je dokumentovaný v BBC dokumentoch (Planet Earth II, Life Story) a v amerických prirodzovedných filmoch (PBS Nature). Po skoku samica vedie kŕdeľ k najbližšej vode (môže to byť až 1 km cez les). Toto správanie je spoločné s kačicou mandarínskou (Aix galericulata) a hoholom severným (Bucephala clangula) — iba tieto 3 druhy kačíc v SR/Európe hniezdia v dutinách.
Koncom 19. storočia bola kačica karolínska v USA takmer vyhubená kombináciou dvoch faktorov: (1) Komerčný lov — mäso pre trh, perá pre dámske klobúky (módny trend), populácia spadla na desať tisíc jedincov; (2) Strata hniezdnych dutín — masívna ťažba listnatých lesov (duby, javory) eliminovala prirodzené dutiny. Záchrana prišla z dvoch zdrojov: (1) Migratory Bird Treaty Act 1918 — zákaz komerčného lovu; (2) Program hniezdnych búdok od 1930. rokov — Ducks Unlimited (1937), USFWS, štátne agentúry osadili ~1 milión hniezdnych búdok po celých USA. Búdky sú vybavené ochrannými „raccoon guards" (kovové manžety) proti predátorom. Dnes je populácia 3,9 milióna jedincov (USFWS 2023) — najpočetnejší pôvodný vodný vták USA. Vlajkový príklad úspechu konzervácie vtákov.
IUCN klasifikuje druh ako LC (Least Concern, 2024). V USA druh chránený Migratory Bird Treaty Act (1918), ale poľovne obhospodarovaný (USFWS — ulov ~1 milión ročne, regulovaný). Národný vták štátu Mississippi (od 1944). V SR druh nemá špeciálny status (introdukovaný, chovný), ale je chránený v zoologických parkoch. Nie je v CITES. Pre chov v zajatí v SR: vyhláška 524/2014 Z. z. o registračnej a evidenčnej povinnosti chovateľov. V Európe v introdukovaných populáciách (Británia, Holandsko, Nemecko) druh chránený Smernicou o vtákoch Príloha II ako poľovný druh — niektoré štáty zakázali lov.
Kačica karolínska — pohyb na vode, charakteristický farebný šat samca.
Hlas kačice karolínskej — pišťavé „oo-eek" volanie samice.
