Čajka trojprstá (Rissa tridactyla)

Laridae (čajkovité)

Čajka trojprstá

Rissa tridactyla — jediná čajka, ktorá takmer celý život trávi na otvorenom oceáne — IUCN VU 2024 (pokles 40 %), v SR extrémne vzácny hosť (1–10 jedincov ročne)

IUCN: VU (Vulnerable, 2024) | Vulnerable 2024 — drastický pokles 40 % za 3 generácie (klimatická zmena, pokles sledíkov, vtáčia chrípka H5N1, plastové znečistenie)
Dĺžka37–41 cm
Hmotnosť300–525 g
Rozpätie91–105 cm
Populácia SR1–10 jedincov ročne

Výživa

  • Drobné ryby — sledík, treska, lososovce do 15 cm (primárna potrava)
  • Morské bezstavovce — kalmáre, drobné kraby, kôrovce
  • Plankton — copepody, eufausidy (zooplankton)
  • Mŕtvinky a rybie zvyšky pri rybárskych lodiach
Tip od odborníka Čajka trojprstá (Rissa tridactyla) je špecializovaný pelagický predátor — jediná čajka, ktorá takmer celý život trávi na otvorenom oceáne (hniezdi len na útesoch, mimo hniezdneho obdobia nevidí pevninu mesiace). Hlavná potrava: drobné ryby (~60 % objemu — sledík Ammodytes, mladé tresky, lososovce do 15 cm) a plankton (~15 % — copepody, najmä Calanus finmarchicus). Loví z hladiny alebo krátkym ponorom (do 1 m hĺbky) — žiadne hlboké potápanie ako alkáče. Druh je extrémne závislý na sledíkoch — drastický pokles sledíkov v severnom Atlantiku za posledných 30 rokov (oteplenie morí, posun planktónu na sever) je hlavnou príčinou poklesu populácie čajky trojprstej o 40 % za 3 generácie (IUCN VU 2024). V niektorých kolóniách na Britských ostrovoch (Shetlandy, Orkneje) plodnosť kleslá z 1,5 na 0,2 mláďat na pár — kolapsia kolónií. Druh nie je oportunista — nelieta na skládky, neútočí na ľudí, žije plne v otvorenom oceáne. V SR extrémne vzácny — 1–10 jedincov ročne, najmä mladé tulavé počas búrok zo severného Atlantiku. Globálna populácia 15–18 miliónov jedincov (BirdLife DataZone 2024), ale rapídne klesá. IUCN status: Vulnerable (VU, 2024) — z LC v 2017 na VU v 2024.

Hlasový prejav

Čajka trojprstá má najmelodickejšie volanie zo všetkých čajok — charakteristické „kittiwake! kittiwake!" (frekvencia 1,5–3,5 kHz), odkiaľ anglický názov druhu. V hniezdnej kolónii (Island, Britské ostrovy, Škandinávia, Aljaška) masívne synchronizované zbory tisícov jedincov pri tokoch (apríl–jún) — počuteľné na 3–5 km. Etologicky druh stredne komunikačný — repertoár ~8–10 odlišných volaní zahŕňa kontaktné, varovné, agresívne, párovacie, žobravé a teritoriálne volania. Charakteristický je „greeting call" — vzájomné melodické volanie partnerov pri stretnutí na hniezde (pripomína konverzáciu). V SR takmer nikdy nepočuteľná (druh je extrémne vzácny — 1–10 jedincov ročne).

Typické zvuky

  • Hlavné „kittiwake! kittiwake!" — melodické dvojfázové volanie (1,5–3,5 kHz) — odkiaľ anglický názov druhu
  • „Kek-kek" — krátke kontaktné volanie v kŕdli na otvorenom oceáne
  • „Greeting call" — vzájomné melodické volanie partnerov pri stretnutí na hniezde
  • Výstražné „kek-kek-kek!" — krátke ostré volanie pri ohrození hniezda
  • Mláďatá „pyíí-pyíí" — vysoké žobravé volanie pri kŕmení rodičmi (4–6 týždňov)
  • Synchronizované zbory tisícov párov v kolónii — najhlasitejšie u čajok (apríl–jún)

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok a tvorba párov — marec až máj v hniezdnych kolóniách (severný Atlantik a Pacifik — mimo SR)
Hniezdenie — apríl až august v severnom Atlantiku (Island, Britské ostrovy, Škandinávia, Severná Amerika)
Inkubácia 25–32 dní + vodenie mláďat oboma rodičmi (máj–september)
Jesenná migrácia — august až november (extrémne pelagická — na otvorenom oceáne, mladé tulavé)
Zimovanie — otvorený severný Atlantik a Pacifik (pelagické), v SR výnimočne (1–10 jedincov ročne)
Pelichanie — kompletná výmena peria (júl–november), dospelci 3-roč. cyklus do plného šatu

Prostredie a požiadavky

Biotop
Otvorený severný Atlantik a Pacifik, pobrežia, útesy — hniezdi len na útesoch, mimo hniezdenia plne pelagický
Hniezdny biotop: vysoké pobrežné útesy severného Atlantiku a Pacifiku — Island, Britské ostrovy, Škandinávia, Faerské, Grónsko, Severná Amerika (Newfoundland, Maine), Aljaška, Kamčatka, severné Japonsko. Hniezdi v extrémnych podmienkach — útesy 50–500 m nad morom, vystavené vetru a búrkam. Mimo hniezdenia plne pelagický — žije na otvorenom oceáne mesiace bez návštevy pevniny. V SR výnimočne na Dunaji a vodných nádržiach počas búrok.
Nadmorská výška
0–500 m n. m. v Európe (na hniezdnych útesoch) — v SR 130–800 m n. m. (Dunaj, vodné nádrže) výnimočne
Hniezdne útesy 50–500 m nad morom. V SR výnimočne v nížinách (Podunajská) a kotlinách v rozsahu 130–800 m n. m. — pozorovania na Dunaji, Sĺňave, Liptovskej Mare, Oravskej priehrade počas búrok.
Hniezdo
Hniezdo na úzkej úzkej skalnej polici — drobné drevené vetvičky, riasy, perie, zlepené sliznicou
Hniezdo je extrémne malé a úzke (15–20 cm priemer) — postavené na úzkej skalnej polici širokej len 5–15 cm nad morom. Materiál: drobné drevené vetvičky, suchá tráva, riasy, perie — zlepené sliznicou a trusom (vytvára pevné lepidlo). Toto umožňuje hniezdiť na miestach nedostupných pre predátorov (líška, vrana, kuna). Hniezdi v extrémne hustých kolóniách — 1 000–100 000 párov, hniezda od seba vzdialené 30–80 cm. Najväčšia kolónia v Európe: Látrabjarg, Island — ~300 000 párov.
Teplota
Subpolárne až temperátne pásmo, –30 až +20 °C
Hniezdne oblasti znášajú extrémne zimné teploty (–30 °C na severe Aljašky a Grónska), v hniezdnej sezóne lette 2–12 °C (severný Atlantik). Druh je extrémne studenokrvný — neznáša teploty nad +25 °C. V SR znáša zimné teploty –15 °C na nezamŕzajúcich vodách.
Voda
Otvorený oceán (Atlantik, Pacifik), Severné more — len výnimočne sladká voda (počas búrok)
Druh je plne pelagický — mimo hniezdneho obdobia žije výhradne na otvorenom oceáne. Optimálna potravná zóna: otvorený oceán s upwellingom (Severné more, Bering, Labrador, Norwegian Sea) — kde sa koncentruje zooplankton a sledík. V SR výnimočne na sladkej vode (Dunaj, vodné nádrže) — len počas búrok zo severného Atlantiku.
Spoločnosť
V hniezdnom období v extrémne hustých kolóniách 1 000–100 000 párov, mimo neho pelagický (samostatne alebo v kŕdľoch 10–500)
Najhustejší kolóniový druh u čajok — hniezda od seba vzdialené len 30–80 cm na úzkych skalných policiach. Kolónie 1 000–100 000 párov, najväčšie v Európe: Látrabjarg, Island (~300 000 párov), Bempton Cliffs, Británia (~50 000 párov), Runde, Nórsko (~30 000 párov). Monogamia — partneri sa často znova spárujú nasledujúci rok (~75 % párov, najvyššia stálosť spomedzi čajok). Mimo hniezdenia plne pelagický — kŕdle 10–500 jedincov pri rybárskych lodiach a upwelling zónach.

Rozmnožovací cyklus

Tok a párenie
Marec–máj na hniezdiskách (severný Atlantik — Island, Británia, Škandinávia)

Pár vzniká v 3.–4. roku života. Tok zahŕňa melodické „greeting calls" (vzájomné volanie partnerov pri stretnutí na hniezde), vzájomné kŕmenie (samec ponúka samici sledíka alebo planktón), synchronizované „bowing" pri hniezde. Monogamia — partneri sa často znova spárujú nasledujúci rok (~75 % párov — najvyššia stálosť spomedzi čajok). Pri strate partnera nový pár sa formuje rýchlo (1 sezóna). Pohlavná zrelosť v 3.–4. roku, prvé úspešné hniezdenie typicky v 4.–5. roku.

Znáška
1–3 vajcia (typicky 2)

Vajcia svetlohnedé až olivovo-zelenkasté s tmavými škvrnami, rozmery ~56 × 40 mm, hmotnosť ~45 g. Znáška máj–jún (vrchol koniec mája až polovica júna). Samica znáša 1 vajce za 2–3 dni. Pri strate prvej znášky NErobí náhradnú (na rozdiel od veľkých čajok) — kvôli krátkemu hniezdnemu obdobiu v severných šírkach. Vajcia menšie ako u veľkých Larus rodu.

Inkubácia
25–32 dní (typicky 27 dní)

Sedia obaja rodičia striedavo (samica nočne, samec cez deň). Pri vyrušení rodičia kruhujú nad hniezdom s melodickým „kek-kek-kek" volaním — žiadne útoky na ľudí (na rozdiel od veľkých čajok Larus). Kolónia spoločne bráni teritórium proti predátorom (vrana, sokol bielochvostý, orol skalný). Inkubácia začína po znesení druhého vajca → mláďatá liahnu asynchrónne v rozmedzí 24–48 hodín.

Liahnutie
Jún–júl (typicky polovica júla)

Mláďatá semiprekociálne, ale s adaptáciou na úzku skalnú policu — pokryté šedo-hnedým páperím, otvorenými očami, schopné stáť do 24 hodín ale NEopúšťajú hniezdo (na rozdiel od mláďat veľkých čajok). Špeciálna adaptácia: vrodená „freeze response" — mláďatá zostávajú nehybné na úzkej polici, žiadne pokusy o pohyb mimo hniezda (riziko pádu do mora). Hmotnosť pri vyliahnutí ~30 g. Obaja rodičia kŕmia — vyvrhnutým sledíkom a planktónom.

Mláďatá
33–55 dní do vzletnosti

Mláďatá kŕmené oboma rodičmi 5–8 týždňov (variabilné podľa dostupnosti potravy). Z 1–3 vyliahnutých prežijú typicky 0,2–1,5 do vzletnosti — plodnosť variabilná: v dobrých rokoch (dostatok sledíkov) až 1,5 mláďat/pár, v zlých rokoch (kolaps sledíkov) len 0,2 — kolapsia kolónií. Vzletné v 33–55 dňoch — variabilné. Po vzletnutí mladé okamžite migrujú na otvorený oceán (žiadne období „okolo kolónie" ako u veľkých čajok). Prvé hniezdenie typicky v 4.–5. roku.

Samostatnosť
5–8 týždňov po vyliahnutí, pohlavná zrelosť v 3.–4. roku

Mladé sa od rodičov oddelia bezprostredne po vzletnutí (júl–august) — okamžitá migrácia na otvorený oceán. Pohlavná zrelosť v 3.–4. roku. Dĺžka života v prírode 15–20 rokov (rekord 28 rokov v Británii, kruhovanie). Vysoká mortalita v prvom roku (~50 %) — vyčerpanie pri migrácii, plast v žalúdku, búrky, vtáčia chrípka. V zajatí druh sa nechová.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Čajka trojprstá 37–41 cm Čajka sivá 40–46 cm Čajka smejúca sa 35–39 cm Čajka striebristá 54–60 cm Čajka morská 64–79 cm
Čajka trojprstá Čajka sivá Čajka smejúca sa Čajka striebristá (sledová) Čajka morská (chrbtová)
Dĺžka37–41 cm40–46 cm35–39 cm54–60 cm64–79 cm
Váha300–525 g300–550 g200–400 g0,7–1,3 kg1,3–2,3 kg
Dožitie15–20 r12–16 r11–15 r20–30 r20–27 r
OchranaIUCN VU 2024 (klesá -40 %)IUCN LCIUCN LC (klesá ~30 % EÚ)IUCN LCIUCN LC (Európa klesá)
CharakteristikaŽltý zobák bez červenej škvrny, čierne nohy, čisto čierne hroty krídel BEZ bielych „mirrors", 3 prstyŽltkasto-zelený zobák s tmavým pruhom, žlté nohy, biela hlava (v zime hnedoškvrnitá)Hniezdny: čokoládovo-hnedá kapucňa, červený zobák; zimný: biela hlava s tmavou škvrnou za okomVeľká, biela hlava (v zime hnedoškvrnitá), ružovkasté nohy, bledožltý zobák s červenou škvrnouNAJVÄČŠIA čajka sveta, čierny chrbát, ružovkasté nohy, masívny žltý zobák s veľkou červenou škvrnou
AreálSeverný Atlantik a Pacifik — v SR extrémne vzácny (1–10 jedincov ročne)Severná Eurázia — SR ~50–200 hniezd. párov, ~5–15 tis. zimujúcichEurázia — SR ~10–15 tis. hniezd. párov, ~50–150 tis. zimujúcichSeverný Atlantik — v SR vzácny zimujúci hosť (~10–50 jedincov)Severný Atlantik — v SR výnimočný zimujúci hosť (1–5 jedincov ročne)

Zaujímavosti

1

IUCN VU (2024) — drastický pokles 40 % za 3 generácie — IUCN status zmenený z LC (2017) na VU (Vulnerable, 2024) kvôli drastickému poklesu globálnej populácie. V niektorých kolóniách (Shetlandy, Orkneje) plodnosť kleslá z 1,5 na 0,2 mláďat/pár — kolapsia kolónií. Hlavné príčiny: klimatická zmena, pokles sledíkov, vtáčia chrípka H5N1.

2

Jediná čajka, ktorá takmer celý život trávi na otvorenom oceáne — extrémne pelagický druh. Mimo hniezdenia (september–marec) nevidí pevninu mesiace. Žije v otvorenom severnom Atlantiku a Pacifiku, niekedy 2 000–5 000 km od najbližšieho pobrežia. Spí na vodnej hladine, pije slanú vodu (špeciálne soľné žľazy nad očami filtrujú soľ).

3

Anglické meno „kittiwake" odráža volanie — charakteristické „kittiwake! kittiwake!" volanie dalo druhu anglický názov. V slovenčine „čajka trojprstá" odkazuje na redukovaný palec (hallux) — má len 3 funkčné prsty (vs. ostatné čajky majú 4). Latinské „tridactyla" tiež znamená „trojprstá".

4

Čisto čierne hroty krídel bez bielych „mirrors" — diagnostické — jediná čajka v Európe s čisto čiernymi hrotmi krídel bez bielych „mirrors" (škvŕn). Všetky veľké Larus (žltá, striebristá, marinus, michahellis, bocianová) majú biele „mirrors" v čiernom hrote. To je najdôležitejší diagnostický znak pri pozorovaní v zmiešaných kŕdľoch v zime.

5

Hniezdi na úzkych skalných policiach 5–15 cm — extrémna adaptácia. Hniezda postavené na úzkych skalných policiach širokých len 5–15 cm nad morom (50–500 m výška). Hniezdo z drobných vetvičiek, rias, perí — zlepené sliznicou a trusom (vytvára pevné lepidlo). Toto umožňuje hniezdiť na miestach nedostupných pre predátorov. Mláďatá majú vrodenú „freeze response" — nehybne zostávajú na polici (riziko pádu do mora).

6

Najväčšia kolónia v Európe — 300 000 párov v Látrabjarg, Island — Látrabjarg (najzápadnejší bod Európy) je najväčšia kolónia čajky trojprstej v Európe s ~300 000 párov. Ďalšie veľké kolónie: Bempton Cliffs, Británia (~50 000 párov), Runde, Nórsko (~30 000 párov), Faerské ostrovy (Mykines — ~30 000 párov), Hornøya, Nórsko (~25 000 párov).

7

V SR extrémne vzácny — 1–10 jedincov ročne počas búrok — druh je v SR extrémne vzácny. Pozorovania najmä počas búrok zo severného Atlantiku v zimných mesiacoch (november–február). Pozorovania na Dunaji (Bratislava — Eurovea, Devín), Sĺňave, Liptovskej Mare, Oravskej priehrade. Najbližšie hniezdne kolónie sú v Británii (~1 500 km od SR) a Nórsku (~1 500 km). Hniezdenie v SR nezaznamenané.

8

Migrácia 5 000–15 000 km medzi hniezdiskami a zimoviskami — satelitné telemetrické štúdie ukazujú extrémne dlhé migrácie. Z Británie a Nórska na zimoviská v stredozápadnom Atlantiku (medzi Britániou a Newfoundlandom), z Aljašky na zimoviská v Beringovom mori a severnom Pacifiku. Niektoré jedince z Británie pozorované v Stredomorí a severnej Afrike.

9

Najmonogamnejšia čajka — 75 % párov stála na celý život — partneri sa znova spárujú nasledujúci rok v 75 % prípadov — najvyššia stálosť spomedzi čajok (porovnanie: čajka žltonohá ~70 %, čajka smejúca sa ~50 %). Príčina: vysoké investície do hniezdneho miesta — stavba hniezda na úzkej polici trvá týždne, partneri si delia investíciu a zachovávajú miesto rok čo rok.

10

Rekordná hustota kolónie — hniezda 30–80 cm od seba — čajka trojprstá hniezdi v najhustejších kolóniách spomedzi čajok — hniezda od seba vzdialené len 30–80 cm na úzkych skalných policiach. Porovnanie: čajka morská (marinus) hniezda 5–20 m od seba, čajka žltonohá 2–5 m. Vysoká hustota umožňuje efektívnu kolóniovú obranu proti predátorom (vrana, sokol bielochvostý, orol skalný).

Taxonomická klasifikácia

species Čajka trojprstá
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Charadriiformes (bahniakotvaré)
Čeľaď Laridae (čajkovité)
Rod Rissa Stephens, 1826
Druh R. tridactyla (Linnaeus, 1758)
Poddruhy IOC v15.2 uznáva 2 poddruhy: R. t. tridactyla (severný Atlantik — Island, Britské ostrovy, Škandinávia, severovýchodná Severná Amerika), R. t. pollicaris (severný Pacifik — Aljaška, Kamčatka, severné Japonsko). Druh je oceánsky špecialista — jediná čajka, ktorá takmer celý život trávi na otvorenom oceáne (hniezdi len na útesoch).
Slovenský názov Čajka trojprstá — odkazuje na redukovaný palec (hallux) na nohách — má len 3 funkčné prsty (vs. ostatné čajky majú 4)

? Často kladené otázky

IUCN status zmenený z LC (2017) na VU (Vulnerable, 2024) kvôli drastickému poklesu globálnej populácie o 40 % za 3 generácie (~30 rokov). Hlavné príčiny: (1) Klimatická zmena a oteplenie severného Atlantiku — posun zooplanktónu (Calanus finmarchicus) na sever, znižovanie populácií sledíkov (Ammodytes spp.); (2) Drastický pokles sledíkov — primárnej potravy čajky (~60 %); kombinácia klimatickej zmeny a priemyselného rybolovu (overfishing) v Severnom mori a Atlantiku; (3) Vtáčia chrípka (H5N1) — ohnisko 2022–2023 v Británii a Škandinávii spôsobilo úhyn desiatok tisícov jedincov, niektoré kolónie stratili 30–50 % populácie; (4) Plastové znečistenie oceánov — ~80 % pitiev obsahuje plast; (5) Predácia (vrana, sokol bielochvostý) v kolóniách. V niektorých kolóniách na Shetlandoch a Orknejoch plodnosť kleslá z 1,5 na 0,2 mláďat/pár — kolapsia kolónií. Ochrana: OSPAR Convention, Natura 2000 morské oblasti, CMS, AEWA.

Nie — druh v SR nehniezdi a je len extrémne vzácny zimujúci hosť (1–10 jedincov ročne). Najbližšie hniezdne kolónie sú v Britských ostrovoch (~380 000 párov) a Škandinávii (Nórsko, Faerské — ~100 000 párov) — vzdialenosť 1 500 km od SR. Hlavná globálna populácia v Severnej Amerike (Aljaška, Kanada), Islande (~300 000 párov v Látrabjarg), severnej Európe. V SR len výnimočné pozorovania zimujúcich jedincov počas búrok zo severného Atlantiku (november–február). Hlavné lokality: Dunaj (Bratislava — Eurovea, Devín, Petržalka), výnimočne Sĺňava, Liptovská Mara, Oravská priehrada. Druh je celoročne chránený zákonom 543/2002 Z. z. (spoločenská hodnota 200 €/jedinec) a globálne ohrozený IUCN VU (2024).

Čajka trojprstá je jednoznačne rozpoznateľná vďaka unikátnym znakom. Hlavné diagnostické znaky: (1) Čisto čierne hroty krídel BEZ bielych „mirrors" — najdôležitejší znak; všetky veľké Larus (žltá, striebristá, marinus, bocianová) majú biele „mirrors" v čiernom hrote; (2) Žltý zobák BEZ červenej škvrny — odlišuje od veľkých Larus, ktoré majú červenú „gonys spot"; (3) Čierne nohy — odkiaľ anglický názov „black-legged kittiwake"; ostatné čajky majú žlté, ružové alebo červené nohy; (4) 3 prsty namiesto 4 — redukovaný palec (hallux); (5) Stredne malá veľkosť — 37–41 cm, 300–525 g (medzi čajkou smejúcou sa a striebristou). Pri pozorovaní v SR jedinec je okamžite viditeľný — pelagický profil, melodické „kittiwake!" volanie, čierne nohy, žltý zobák bez škvrny. Mladé jedince (1.–2. rok) majú charakteristický „M" vzor na horných krídlach.

Latinský názov tridactyla a slovenský „trojprstá" odkazujú na redukovaný palec (hallux) — čajka trojprstá má len 3 funkčné prsty na nohách (vs. ostatné čajky majú 4 prsty so spätným palcom). Funkčné vysvetlenia: (1) Adaptácia na hniezdenie na úzkych skalných policiach — chodenie po úzkych policiach šírky 5–15 cm vyžaduje stabilný „grippy" povrch nôh; redukovaný palec by mohol zachytávať a spôsobiť pád do mora; (2) Adaptácia na pelagickýživot — druh chodí veľmi málo (mimo hniezdenia žije na vodnej hladine), preto spätný palec nie je potrebný pre balance pri chodení po pevnine; (3) Vývojový pozostatok — redukcia palca je derivátna evolučná novinka rodu Rissa (predci čajok mali 4 prsty). To je príklad morfologickej špecializácie pre extrémne pelagický spôsob života.

Pre rodinné pozorovanie je vhodnejšie navštíviť severný Atlantik v lete (jún–august). Najlepšie lokality: (1) Island — Látrabjarg (~300 000 párov, najväčšia kolónia v Európe), Heimaey, Westfjords, Hornbjarg; (2) Britské ostrovy — Bempton Cliffs (~50 000 párov), Bass Rock, Skomer, Shetlandy (Hermaness, Sumburgh), Orkneje (Marwick Head, Westray); (3) Nórsko — Runde (~30 000 párov), Lofoty (Værøy, Røst), Vesterålen, Hornøya; (4) Faerské ostrovy — Mykines, Vágar; (5) Severná Amerika — Newfoundland (Cape St. Mary's), Maine (Machias Seal Island). V SR druh je extrémne vzácny — 1–10 jedincov ročne. Najpravdepodobnejšie pozorovanie: Dunaj v Bratislave (Eurovea, Devín, Petržalka) počas búrok zo severného Atlantiku v zime (november–február). Pozorovania hláste na www.aves.sk.

Nie — čajka trojprstá je plachá a opatrná, neútočí na ľudí (na rozdiel od veľkých čajok rodu Larus — žltá, striebristá, marinus). Pri narušení hniezdnej kolónie kruhuje nad hniezdom s melodickým „kek-kek-kek" volaním — žiadne útoky strmhlavým letom alebo úder zobákom. To je dôsledok hniezdenia v extrémnych podmienkach — útesy 50–500 m nad morom sú nedostupné pre predátorov, druh nevyvinul agresívnu obranu hniezda. POZOR: pri pozorovaní kolónií vzdialenosť min. 50 m — narušenie môže spôsobiť opustenie hniezda alebo pád mláďat z úzkej polic do mora. Druh je nevhodný na chov — extrémne pelagický, vyžaduje veľký priestor a špecializovanú morskú potravu.

ZDROJ: IOC v15.2, IUCN Red List (Rissa tridactyla — VU, 2024 — drastický pokles 40 % za 3 generácie), BirdLife DataZone, Cornell Birds of the World, eBird, Avibase, JNCC UK Seabird Monitoring 2023, ICES Clim

 Hlasová ukážka

Zdroj: xeno-canto.org XC896788
Nahrávateľ: Zbigniew Kajzer
Licencia: CC BY-NC-SA

 Video — Čajka trojprstá

Čajka trojprstá (Rissa tridactyla) — záber druhu v hniezdnej kolónii

Čajka trojprstá — pelagický morský druh hniezdiaci na útesoch, charakteristické „kitti-vejk" volanie.

Čajka trojprstá (Rissa tridactyla) — záber druhu v prirodzenom prostredí

Čajka trojprstá — IUCN Vulnerable, populácia klesá kvôli zmene klímy a úbytku tresky.

 Cudzie názvy

Česky:   Racek tříprstý, Anglicky:   Black-legged Kittiwake, Nemecky:   Dreizehenmöwe, Francúzsky:   Mouette tridactyle, Poľsky:   Mewa trójpalczasta, Maďarsky:   Csüllő, Rusky:   Моевка