Čajka sledová (striebristá) (Larus argentatus)

Laridae (čajkovité)

Čajka sledová (striebristá)

Larus argentatus — veľká severoatlantická čajka s ružovkastými nohami — v SR vzácny zimujúci hosť (~10–50 jedincov)

IUCN: LC (Least Concern, 2024) | Least Concern globálne, ale Britská populácia klesá ~50 % od 1969 (RSPB Red List)
Dĺžka54–60 cm
Hmotnosť0,7–1,3 kg
Rozpätie123–148 cm
Populácia SR10–50 zimujúcich

Výživa

  • Ryby morské — sled, treska, makrela, sardely (Severná Atlantík)
  • Antropogénna potrava — odpadky, prístavy, trhy, lodný odpad
  • Morské bezstavovce — kraby, mušle, slimáky, hviezdice
  • Vajcia a mláďatá iných morských vtákov — predácia v kolóniách
  • Drobné stavovce a mŕtvinky — hraboše, mŕtve ryby na pobreží
Tip od odborníka Čajka sledová (Larus argentatus) je typický morský oportunista — pôvodne lovec rýb v Severnej Atlantíke, ale od 20. storočia silne závislý od antropogénnej potravy. Hlavné zdroje: rybárstvo (sled, treska, makrela — z lodí, sietí a odpadkov), prístavy a skládky (Britské ostrovy, Škandinávia, Holandsko, Nemecko — desiatky tisíc jedincov), predácia v kolóniách iných morských vtákov (najmä čajka trojprstá Rissa tridactyla — odhadovaný úbytok 5–20 % v napadnutých kolóniách). Charakteristické správanie: „dropping mussels" — zhadzovanie mušlí z výšky 10–30 m na skaly, aby sa rozbili (zdokumentované v Británii, Nórsku, Holandsku). V SR nehniezdi, je vzácny zimujúci hosť (~10–50 jedincov ročne) — väčšinou populácia argentatus zo Škandinávie a Pobaltia. Pravidelne pozorovaná na Dunaji (Bratislava — Devín, Komárno, Štúrovo), Tise (Trebišov, Streda nad Bodrogom), Sĺňave a v zime na vodných nádržiach (Liptovská Mara, Zemplínska šírava). Populácia v Európe ~750–950 tisíc párov (BirdLife DataZone 2024).

Hlasový prejav

Čajka sledová má hlboké chrapľavé volanie typické pre veľké čajky rodu Larus — výrazne hlbšie ako menšie druhy ako čajka smejúca sa. Základné volanie „kjau-kjau-kjau" a „kov-kov" (frekvencia 0,8–2,5 kHz) je počuteľné na 1–2 km v hniezdnej kolónii. Charakteristický je „long call" — dlhé dvojfázové volanie s vystieraním krku, ktoré v britských pobrežných mestách (Brighton, Eastbourne, Aberdeen) vyvoláva sťažnosti obyvateľov kvôli hluku v skorých ranných hodinách. V SR v zime druh tichší — kontaktné volania v zmiešaných kŕdľoch. Etologicky komunikačný druh — repertoár ~10–14 odlišných volaní zahŕňa kontaktné, varovné, agresívne, párovacie, žobravé a teritoriálne.

Typické zvuky

  • Hlavné „kjau-kjau-kjau" — hlboké chrapľavé volanie (0,8–2,5 kHz) — diagnostické pre veľké čajky Larus
  • „Kov-kov" — kontaktné volanie v kŕdli a kolónii
  • „Long call" — dlhé dvojfázové volanie s vystieraním krku (hrtanové „guuu" + „aaa-aaa-aaa") — teritoriálne
  • Výstražné „kek-kek!" — krátke ostré volanie pri ohrození hniezda
  • Agresívny „grok!" — pri obrane teritória, vystieranie krku a krídel
  • Mláďatá „pyíí-pyíí" — vysoké žobravé volanie pri kŕmení rodičmi (5–8 týždňov)

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok a tvorba párov — marec až máj v hniezdnych kolóniách na pobreží Severnej Atlantíky
Hniezdenie — apríl až júl (vrchol koniec mája) v Británii a Škandinávii
Inkubácia 28–32 dní + vodenie mláďat oboma rodičmi (máj–august)
Jesenná disperzia — populácia argentatus tiahne na juh do strednej Európy a Stredomoria
Zimovanie — v SR vzácny zimujúci hosť (~10–50 jedincov ročne) na Dunaji, Tise, Sĺňave
Pelichanie — kompletná výmena peria (jún–október), dospelci 4-roč. cyklus do plného šatu

Prostredie a požiadavky

Biotop
Pobrežia, prístavy, ostrovy, útesy, mestské strechy, vodné nádrže v zime
Pôvodný biotop: pobrežia Severnej Atlantíky, Severného mora, Pobaltia. Hlavné hniezdne lokality: Britské ostrovy (Scilly, Orkney, Shetland — ~700 000 jedincov), Škandinávia (Nórsko, Švédsko, Fínsko), Holandsko a Belgicko (rastúca populácia). V Británii masové hniezdenie na mestských strechách (Brighton, Aberdeen, Eastbourne — desiatky tisíc hniezd). V SR výhradne v zime — Dunaj, Tisa, Sĺňava, vodné nádrže.
Nadmorská výška
0–800 m n. m. (pobrežia 0–200 m, vnútrozemské vodné nádrže do 800 m)
V SR v zime od 130 m n. m. (Dunaj v Bratislave) do 800 m n. m. (Liptovská Mara). V Európe hniezdi výhradne v rozsahu 0–200 m n. m. (pobrežia, mestské strechy). Najvyššie zaznamenané hniezdenie: 800 m n. m. v Nórsku (vnútrozemské jazerá).
Hniezdo
Otvorené hniezdo na zemi alebo na strechách — útesy, ostrovy, mestské strechy
Hniezdo plytká jamka v zemi vystlaná suchou trávou, trstinou, perím. Lokalita: v prírode — útesy, skalnaté ostrovy, plytké duny, brehy ostrovov, v urbánnom prostredí — strechy bytových domov, komíny, balkóny. Hniezdi v kolóniách 10–10 000 párov, hniezdo od hniezda vzdialené 2–10 m. V SR nehniezdi. Rozmery hniezda 35–50 cm priemer, 8–12 cm hĺbka.
Teplota
Subarktické až mierne pásmo, –20 až +30 °C
Adaptovaná na chladné severoatlantické podmienky. Toleruje teploty od –20 °C (severné Nórsko, severné Fínsko) po +30 °C (južné Anglicko v lete). Populácia argentatus tiahne na juh v zime, populácia argenteus čiastočne rezidentná. V SR znáša zimné teploty –15 °C na Dunaji.
Voda
Morské pobrežia, prístavy, vodné nádrže, rieky, jazerá
Pre hniezdenie vyžaduje pobrežie alebo vyvýšené miesta nad vodou. Potravná zóna: 0–50 km od hniezda nad morom. V SR v zime na tečúcich vodách — Dunaj (Bratislava, Komárno, Štúrovo), Tisa (Trebišov, Streda nad Bodrogom), vodných nádržiach — Sĺňava, Liptovská Mara, Zemplínska šírava. Pri silných mrazoch presúva na nezamŕzajúce úseky.
Spoločnosť
V hniezdnom období v kolóniách 10–10 000 párov, mimo neho v kŕdľoch 5–500 jedincov
Kolóniový druh, kolónie môžu byť obrovské (10 000+ párov v Británii a Škandinávii). Monogamia — partneri sa často spárujú na celý život (~75 % párov si zachová partnerstvo). Mimo hniezdenia v kŕdľoch 5–500 jedincov na pobrežiach a vnútrozemských vodách. V SR v zime v zmiešaných kŕdľoch s čajkou žltonohou, smejúcou sa, bocianovou — 1–5 jedincov na 100–500 čajok smejúcich sa.

Rozmnožovací cyklus

Tok a párenie
Marec–máj na hniezdiskách v Európe (v SR nehniezdi)

Pár vzniká v 4.–5. roku života. Tok zahŕňa „long call" (dlhé dvojfázové volanie s vystieraním krku), vzájomné kŕmenie (samec ponúka samici rybu alebo kraba), synchronizované „bowing" pri hniezde. Doživotná monogamia — partneri sa znova spárujú nasledujúci rok (~75 % párov). Pohlavná zrelosť v 4.–5. roku, prvé úspešné hniezdenie typicky v 5.–6. roku.

Znáška
2–3 vajcia (typicky 3)

Vajcia olivovo-hnedasté až žltohnedé s tmavými škvrnami, rozmery ~70 × 49 mm, hmotnosť ~90 g. Znáška apríl–jún (vrchol polovica mája v Británii a Škandinávii). Samica znáša 1 vajce za 2–3 dni. Pri strate prvej znášky robí náhradnú (do 2×), úspech druhej znášky je ~25 %. Vajcia sú podobné ako čajka žltonohá, ale o niečo svetlejšie.

Inkubácia
28–32 dní (typicky 30 dní)

Sedia obaja rodičia striedavo (samica nočne, samec cez deň). Pri vyrušení rodičia útočia strmhlavým letom s úderom zobákom. Kolónia spoločne bráni teritórium proti predátorom (líška, kuna, vrana, jastrab, orol morský). Inkubácia začína po znesení druhého vajca → mláďatá liahnu asynchrónne v rozmedzí 24–72 hodín. „Hatching asymmetry" — najmladšie mláďa má nižšiu šancu prežitia (30–50 %).

Liahnutie
Máj–júl (typicky polovica júna v Európe)

Mláďatá semiprekociálne — pokryté žltohnedo-pruhovaným páperím (kryptické sfarbenie), otvorenými očami, schopné stáť do 24 hodín. Hmotnosť pri vyliahnutí ~65 g. Obaja rodičia kŕmia — vyvrhnutou potravou (ryby, kraby, odpadky). Charakteristický je „pecking response" — mláďatá pecknú do červenej škvrny na zobáku rodiča, čím spustia vyvrhnutie potravy (Tinbergenov nobelovský výskum 1953).

Mláďatá
40–55 dní do vzletnosti

Mláďatá kŕmené oboma rodičmi 6–8 týždňov. Z 2–3 vyliahnutých prežijú typicky 1–2 do vzletnosti (predácia, vnútrokolóniová agresia, kanibalizmus dospelými, plast v žalúdku). Vzletné v 40–55 dňoch (~6–8 týždňov). Po vzletnutí mladé zostávajú v okolí kolónie 3–6 týždňov, potom sa začínajú túlať na 1 000–5 000 km. Prvé hniezdenie typicky v 5.–6. roku.

Samostatnosť
10–14 týždňov po vyliahnutí, pohlavná zrelosť v 4.–5. roku

Mladé sa od rodičov oddelia v auguste–septembri — pripoja sa k zmiešaným kŕdľom mladých čajok. Pohlavná zrelosť v 4.–5. roku. Dĺžka života v prírode 20–30 rokov (rekord 49 rokov v Holandsku, kruhovanie EURING — najstaršia známa čajka sveta). Vysoká mortalita v prvom roku (~40 %) — predácia, vtáčia chrípka, plast v žalúdku, kolízie s vozidlami. V zajatí dosahujú 40+ rokov.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Čajka sledová 54–60 cm Čajka žltonohá 55–67 cm Čajka morská 64–79 cm Čajka stepná 55–67 cm Čajka smejúca sa 35–39 cm
Čajka sledová (striebristá) Čajka žltonohá Čajka morská (chrbtová) Čajka stepná Čajka smejúca sa
Dĺžka54–60 cm55–67 cm64–79 cm55–67 cm35–39 cm
Váha0,7–1,3 kg0,8–1,4 kg1,3–2,3 kg0,8–1,2 kg200–400 g
Dožitie20–30 r15–20 r20–27 r15–20 r11–15 r
OchranaIUCN LC (Británia klesá ~50 %)IUCN LC (rastúca)IUCN LC (Európa klesá)IUCN LCIUCN LC (klesá ~30 % EÚ)
CharakteristikaVeľká, biela hlava (v zime hnedoškvrnitá), ružovkasté nohy, bledožltý zobák s červenou škvrnouVeľká, biela hlava aj v zime, šedý chrbát, žlté nohy, žlttý zobák s červenou škvrnouNAJVÄČŠIA čajka sveta, čierny chrbát, ružovkasté nohy, masívny žltý zobákBledšie žlté/zeleno-žlté nohy, dlhý štíhly zobák, bledejšie šedý chrbát, dlhšie nohyHniezdny: čokoládovo-hnedá kapucňa, červený zobák; zimný: biela hlava s tmavou škvrnou za okom
AreálSeverná Atlantík — v SR vzácny zimujúci hosť (~10–50 jedincov)Stredomorie + expandujúca — SR ~50–100 hniezd. párov, ~500–2 000 zimujúcichSeverná Atlantík — v SR výnimočný zimujúci hosť (~1–5 jedincov)Čierne more a Kazachstán — v SR ~10–50 zimujúcichEurázia — SR ~10–15 tis. hniezd. párov, ~50–150 tis. zimujúcich

Zaujímavosti

1

Tinbergenov nobelovský výskum „pecking response" — holandský etológ Niko Tinbergen (nobelovská cena za fyziológiu/medicínu 1973) skúmal kŕmenie mláďat čajky sledovej v 1940–1950 rokoch. V knihe „The Herring Gull's World" (1953) ukázal, že mláďatá pecknú do červenej škvrny na zobáku rodiča, čím spustia vyvrhnutie potravy. Experimentmi s atrapami zobáka ukázal, že kľúčový je kontrast medzi červenou škvrnou a žltým zobákom — atrapa s červenou škvrnou na pomarančovej palici vyvolala viac peckov ako reálny zobák! Toto je klasický príklad „sign stimulus" v etológii a základ celej disciplíny.

2

Najstaršia známa čajka sveta — 49 rokov v Holandsku — kruhovanie EURING zaznamenalo jednotlivca čajky sledovej kruhovaného v Holandsku v roku 1969 a opätovne pozorovaného v roku 2018 — 49 rokov 1 mesiac. Toto je najstaršia známa čajka sveta a jeden z najstarších známych vtákov vôbec. V prírode typický vek 20–30 rokov, v zajatí 40+ rokov.

3

Z rodu vyčlenené 3 druhy v rokoch 2005–2010 — pôvodne L. argentatus zahŕňal všetky veľké čajky severných morí Eurázie a Severnej Ameriky. Molekulárna fylogenetika (Pons et al. 2005) ukázala, že ide o komplex viacerých druhov: L. michahellis (čajka žltonohá — Stredomorie, AERC TAC 2005), L. cachinnans (čajka stepná — Čierne more, Kazachstán), L. smithsonianus (čajka americká — Severná Amerika). Dnes L. argentatus obsahuje len severoatlantické populácie.

4

„Dropping mussels" — zhadzovanie mušlí na skaly — čajky sledové v Británii, Nórsku a Holandsku zhadzujú mušle z výšky 10–30 m na skaly, aby sa rozbili a získali dužinu. Toto správanie je kultúrne prenášané — mladé sa učia od dospelých. Vedci zaznamenali, že čajky vyberajú optimálnu výšku (príliš nízka — neporazí, príliš vysoká — kus daleko) a tvrdé povrchy (skaly, nie piesok). Toto je klasický príklad kognitívneho správania u vtákov.

5

Pokles populácie v Británii o ~50 % od 1969 — britská populácia klesla z ~750 000 hniezdiacich párov v 1969 na ~370 000 v roku 2018 (RSPB, BTO). Druh je v Britániu na zozname „Red List" (najvyšší stupeň ochrany pred ohrozením). Príčiny poklesu: vtáčia chrípka, plast, intenzifikácia rybárstva (menej odpadkov z lodí), zatvorenie skládok, predácia americkej norky (invázia). Paradoxne v Holandsku a Belgicku populácia rastie.

6

Urbánne hniezdenie na strechách Británie — od 70. rokov 20. storočia druh masovo hniezdi na strechách bytových domov v britských pobrežných mestách (Brighton, Aberdeen, Eastbourne, Plymouth, Cardiff). Odhad: ~100 000 párov v Británii hniezdi na strechách (2020). Príčiny: ochrana pred predátormi (líška, kuna), celoročná dostupnosť potravy (skládky, „fish & chips" obchody), nedostatok prirodzených hniezdnych miest.

7

V britských pobrežných mestách najvyšší terč sťažností — v Brightone, Aberdeene a Eastbourne sú čajky sledové najčastejším terčom sťažností obyvateľov. Hlavné problémy: (1) kradnutie potravy z rúk turistov a zo stolov reštaurácií („fish & chips", sendviče, zmrzlina); (2) znečistenie striech trusom; (3) hluk v skorých ranných hodinách (3–5 hod ráno); (4) útoky na ľudí pri hniezdach na strechách (najmä deti); (5) znečistenie áut a oblečenia trusom. V Brightone radnica spustila kampaň „Don't feed the gulls" s pokutami za kŕmenie.

8

V SR vzácny zimujúci hosť (~10–50 jedincov) — druh v SR nehniezdi. Je vzácny zimujúci hosť november–marec — populácia argentatus zo Škandinávie a Pobaltia. Pravidelne pozorovaná na Dunaji (Bratislava — Devín, Komárno, Štúrovo), Tise (Trebišov, Streda nad Bodrogom), Sĺňave, vodných nádržiach (Liptovská Mara, Zemplínska šírava). Najčastejšie v zmiešaných kŕdľoch s čajkou žltonohou, smejúcou sa, bocianovou.

9

4-ročný cyklus pelichania — dospelci dosahujú plný šat až v 4. roku života (typické pre veľké čajky rodu Larus). 1. rok — hnedo-šedé telo, čierny zobák, hnedý chvost; 2. rok — prechodný šat, prvé šedé perie na chrbte; 3. rok — takmer dospelý, ale s tmavými škvrnami na perí; 4. rok — plný šat (striebristo-šedý chrbát, biele telo, žltý zobák s červenou škvrnou, ružovkasté nohy). Identifikácia mladých jedincov je extrémne zložitá — pre ornitológov-amatérov často nemožná bez Olsen & Larsson „Gulls of Europe, Asia and North America" (2003) — biblia gull-watchingu.

10

Plast — 50–70 % pitvy obsahuje plast — Bird Conservation International 2023 — výskum 300 čajok sledových z Holandska, Nemecka, Belgicka a Británie ukázal, že 50–70 % pitvy urbánnych čajok obsahuje plastové úlomky v žalúdku (vrchnáčiky, fólie, špagáty, mikroplastov). U mláďat kŕmených rodičmi zo skládok je výskyt ešte vyšší (~80 %). EÚ smernica 2018/851 o obehovom hospodárstve postupne zatvára otvorené skládky.

Taxonomická klasifikácia

species Čajka sledová (striebristá)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Charadriiformes (bahniakotvaré)
Čeľaď Laridae (čajkovité)
Rod Larus Linnaeus, 1758
Druh L. argentatus Pontoppidan, 1763
Poddruhy IOC v15.2 uznáva 2 poddruhy: L. a. argentatus (Škandinávia, Pobaltie, Sibír — väčší, bledší), L. a. argenteus (Britské ostrovy, severovýchodné Francúzsko, Holandsko — menší, sýteší šedý chrbát). Druh prešiel viacerými revíziami — v rokoch 2005–2010 boli z neho vyčlenené ďalšie druhy: L. michahellis (čajka žltonohá — Stredomorie), L. cachinnans (čajka stepná — Čierne more, Kazachstán), L. smithsonianus (čajka americká — Severná Amerika). Dnes obsahuje len severoatlantické populácie.
Slovenský názov Čajka sledová — odkazuje na konzumáciu sleďov v severoatlantickom rybárstve; alternatívny názov „striebristá" podľa striebristo-šedého chrbta

? Často kladené otázky

Nie — druh v SR nehniezdi. Je vzácny zimujúci hosť (~10–50 jedincov ročne) — väčšinou populácia argentatus zo Škandinávie, Pobaltia a Sibíri, ktorá v zime tiahne na juh do strednej Európy. Pravidelne pozorovaná v zime (november–marec) na: Dunaji (Bratislava — Devín, Eurovea, Petržalka; Komárno; Štúrovo), Tise (Trebišov, Streda nad Bodrogom), Sĺňave (~5–15 jedincov ročne), vodných nádržiach (Liptovská Mara, Zemplínska šírava, Orava). Najčastejšie v zmiešaných kŕdľoch s čajkou žltonohou, smejúcou sa, bocianovou — typicky 1–5 jedincov čajky sledovej na 100–500 čajok smejúcich sa. Pre pozorovanie v hniezdnom šate treba cestovať do Británie, Škandinávie, Holandska alebo Nemecka (apríl–júl). Druh je celoročne chránený zákonom 543/2002 Z. z. (spoločenská hodnota 200 €/jedinec).

Druhy boli dlho považované za jeden druh (do roku 2005). Hlavné rozlišovacie znaky: (1) Nohy — čajka sledová má ružovkasté nohy; čajka žltonohá jasne žlté nohy; (2) Chrbát a krídla — čajka sledová má svetlejšie striebristo-šedý chrbát; čajka žltonohá tmavšie šedý; (3) Zobák — čajka sledová má bledšie žltý zobák s menšou červenou škvrnou; čajka žltonohá jasne žltý zobák s výraznou červenou škvrnou; (4) Hlava v zime — čajka sledová má hnedoškvrnitú hlavu v zime; čajka žltonohá si zachováva bielu hlavu aj v zime (alebo veľmi mierne škvrny); (5) Veľkosť a tvar — čajka sledová o niečo elegantnejšia a štíhlejšia, čajka žltonohá robustnejšia s väčšou hlavou; (6) Geografická distribúcia — čajka sledová Severné more a Atlantik; čajka žltonohá Stredomorie + expandujúca. V SR oba druhy sa vyskytujú v zime na Dunaji, ale čajka sledová je vzácnejšia (~10–50 jedincov ročne vs. ~500–2 000 čajok žltonohých).

Britská populácia klesla z ~750 000 hniezdiacich párov v 1969 na ~370 000 v roku 2018 (~50 % pokles — RSPB, BTO). Druh je v Britániu na zozname „Red List" (najvyšší stupeň ochrany pred ohrozením). Hlavné príčiny poklesu: (1) Vtáčia chrípka H5N1 — masové úhyny v kolóniách (2022 — desiatky tisíc úhynov); (2) Plastové znečistenie — 50–70 % pitvy obsahuje plast (Bird Conservation International 2023); (3) Intenzifikácia rybárstva — menej odpadkov z lodí (EÚ smernica o redukcii „discards"); (4) Zatvorenie otvorených skládok (EÚ smernica 2018/851 o obehovom hospodárstve) — strata významného zdroja potravy; (5) Predácia americkej norky (Neogale vison) — invázia narúša prirodzené hniezdne kolónie; (6) Klimatická zmena — silné búrky ničia hniezda na pobreží. Paradoxne v Holandsku, Belgicku a Nemecku populácia rastie — adaptácia na urbánne hniezdenie na strechách.

V britských pobrežných mestách áno — v Brightone, Aberdeene, Eastbourne a Plymouthe sú dokumentované stovky úrazov ročne. Útoky najmä pri: (1) Reštauráciách na terase — kradnutie „fish & chips" zo stola s úderom zobákom; (2) Ľuďoch s jedlom v ruke — sendviče, zmrzlina, hranolčeky; (3) Plážach — deti s zmrzlinou alebo hrajúce sa pri pobreží; (4) Pri hniezde na strechách — agresívna obrana strmhlavým letom (najmä apríl–júl); (5) Pri rybárskych lodiach — kradnutie rýb. V Brighton v roku 2015 zomrel pes po útoku čajok sledových. V SR útoky nie sú dokumentované — druh tu nehniezdi a v zime je tichý a vzdialený. Ako sa chrániť v Británii: (a) NEKŔMIŤ čajky nikde — Brighton radnica dáva pokuty do 80 £; (b) NEUDRŽIAVAŤ jedlo viditeľné v ruke; (c) PRI ÚTOKU chrániť hlavu rukami; (d) Pri hniezde na streche vzdialiť sa min. 20 m.

„Pecking response" je klasický príklad „sign stimulus" (kľúčový spúšťač vrodeného správania) v etológii. Holandský etológ Niko Tinbergen (nobelovská cena za fyziológiu/medicínu 1973) skúmal kŕmenie mláďat čajky sledovej v 1940–1950 rokoch v Holandsku. Zistil, že novonarodené mláďatá inštinktívne pecknú do červenej škvrny na žltom zobáku rodiča, čím spustia u rodiča vyvrhnutie potravy do hniezda. Experimentmi s atrapami zobáka ukázal: (1) kľúčový je kontrast medzi červenou a žltou — atrapa s červenou škvrnou na pomarančovej palici vyvolala viac peckov ako reálny zobák bez škvrny; (2) tvar palice je menej dôležitý — funguje aj cylindrická palica; (3) farba ako stupeň „supernormálnej stimuluse" — väčšia a žiarivejšia červená škvrna vyvolala viac peckov. Tinbergen toto publikoval v knihe „The Herring Gull's World" (1953) — klasický text etológie a základ disciplíny. Spolu s Konradom Lorenzom a Karlom von Frischom dostal Tinbergen nobelovu cenu v roku 1973.

V SR sa v zime na Dunaji a vodných nádržiach vyskytujú 4 druhy veľkých čajok rodu Larus: (1) Čajka žltonohá (Larus michahellis, 55–67 cm) — najčastejšia, žlté nohy, jasne žltý zobák s červenou škvrnou, tmavšie šedý chrbát; v SR ~50–100 hniezd. párov, ~500–2 000 zimujúcich; (2) Čajka sledová (Larus argentatus, 54–60 cm) — vzácna, ružovkasté nohy, bledžltý zobák, svetlejšie šedý chrbát, hnedoškvrnitá hlava v zime; v SR ~10–50 zimujúcich; (3) Čajka morská (chrbtová) (Larus marinus, 64–79 cm) — výnimočná, NAJVÄČŠIA čajka sveta, čierny chrbát, ružovkasté nohy, masívny zobák; v SR ~1–5 zimujúcich ročne; (4) Čajka stepná (Larus cachinnans, 55–67 cm) — vzácna, nohy bledšie žlté/zeleno-žlté, dlhý štíhly zobák, bledejšie šedý chrbát; v SR ~10–50 zimujúcich. Identifikácia je extrémne zložitá — pre ornitológov-amatérov často nemožná bez špecializovanej príručky (Olsen & Larsson 2003).

ZDROJ: IOC v15.2, IUCN Red List (Larus argentatus — LC, 2024), BirdLife DataZone, Cornell Birds of the World, eBird, Avibase, Wetlands International 2023, Pons et al. 2005 Molecular Phylogenetics, Danko et a

 Hlasová ukážka

Zdroj: xeno-canto.org XC1005243
Nahrávateľ: Lars Edenius
Licencia: CC BY-NC-SA

 Video — Čajka sledová (striebristá)

Čajka sledová (Larus argentatus) — popis druhu a charakteristické znaky

Čajka sledová — veľká severoatlantická čajka, identifikačné znaky a správanie.

Čajka sledová (Larus argentatus) — záber druhu v prirodzenom prostredí

Čajka sledová v prirodzenom prostredí — pobrežný druh, oportunistická všežravkyňa.

 Cudzie názvy

Česky:   Racek stříbřitý, Anglicky:   European Herring Gull, Nemecky:   Silbermöwe, Francúzsky:   Goéland argenté, Poľsky:   Mewa srebrzysta, Maďarsky:   Ezüstsirály, Rusky:   Серебристая чайка