Čajka morská (Larus marinus)

Laridae (čajkovité)

Čajka morská

Larus marinus — najväčšia čajka sveta (64–79 cm, 1,3–2,3 kg) — v SR výnimočný zimujúci hosť (1–5 jedincov ročne na Dunaji)

IUCN: LC (Least Concern, 2024) | Least Concern globálne, ale európska populácia klesá -30 % za 30 rokov (~110 000–180 000 párov globálne)
Dĺžka64–79 cm
Hmotnosť1,3–2,3 kg
Rozpätie150–170 cm
Populácia SR1–5 jedincov ročne

Výživa

  • Ryby morské — sleď, treska, makrela, žralok (do 1 kg)
  • Iné vtáky — vajcia, mláďatá, dospelci do veľkosti kačky (predácia v kolóniách)
  • Mŕtvinky — veľryby, tulene, ryby, hlodavce (scavenger)
  • Morské bezstavovce — kraby, mušle, kalmáre, hviezdice
  • Antropogénna potrava — odpadky, skládky, prístavy
  • Drobné stavovce a hmyz
Tip od odborníka Čajka morská (Larus marinus) je najväčšia čajka sveta a vrcholový predátor pobrežných ekosystémov severného Atlantiku. Hlavná potrava: ryby morské (~35 % objemu — sleď, treska, makrela, malé žraloky do 1 kg) a iné vtáky (~25 % — vajcia, mláďatá, dospelci do veľkosti kačky). Druh je známy extrémnou predáciou v hniezdnych kolóniách iných morských vtákov — odhadovaný úbytok 10–40 % vajec a mláďat v kolóniách alkáčov, papuchalkov, čajok malých čiernych, kormoránov. Vrcholové miesto: Island a Britské ostrovy — populácie čajok morských regulujú populácie morských vtákov. Druh je silne klepto-parazitický — kradnutie potravy od menších čajok, kormoránov, dokonca aj orlov morských. Mŕtvinky (~15 % — veľryby, tulene, ryby) tvoria významnú časť potravy — druh prilietá k vyhodeným mŕtvinám na pobreží v skupinách 20–200 jedincov. Antropogénna potrava (~10 %) — z prístavov (rybárske lode v Severnom mori, Atlantiku), skládok. V SR druh je extrémne vzácny — výnimočný zimujúci hosť (1–5 jedincov ročne na Dunaji, najmä v Bratislave — Eurovea, Devín). Globálna populácia 110 000–180 000 párov (BirdLife DataZone 2024), európska populácia klesá (-30 % za posledných 30 rokov), severoamerická stabilná.

Hlasový prejav

Čajka morská má najhlbšie a najhrubšie volanie zo všetkých čajok sveta — dôsledok extrémnej veľkosti (1,3–2,3 kg). Základné volanie „aow-aow" a „kau-kau-kau" (frekvencia 0,5–1,8 kHz) je počuteľné na 1–3 km v hniezdnej kolónii. Charakteristický je „long call" — dlhé dvojfázové volanie s vystieraním krku (najprv hlboké „guuu", potom hrubšie „aow-aow-aow"), diagnostické pre rod Larus a najhlbšie u tohto druhu. Etologicky druh stredne komunikačný — repertoár ~10–14 odlišných volaní zahŕňa kontaktné, varovné, agresívne, párovacie, žobravé a teritoriálne volania. V SR takmer nikdy nepočuteľná (druh je extrémne vzácny — 1–5 jedincov ročne).

Typické zvuky

  • Hlavné „aow-aow" — hlboké hrubé volanie (0,5–1,8 kHz) — najhlbšie u čajok sveta
  • „Kau-kau-kau" — kontaktné volanie v kŕdli a kolónii (krátke, hlboké)
  • „Long call" — dlhé dvojfázové volanie s vystieraním krku (hlboké „guuu" + „aow-aow-aow") — teritoriálne
  • Výstražné „kek-kek!" — krátke ostré volanie pri ohrození hniezda (hlbšie ako u menších čajok)
  • Agresívny „grok!" — pri obrane teritória, vystieranie krku a krídel
  • Mláďatá „pyíí-pyíí" — vysoké žobravé volanie pri kŕmení rodičmi (5–8 týždňov)

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok a tvorba párov — marec až máj v hniezdnych kolóniách (severný Atlantik — mimo SR)
Hniezdenie — apríl až august v severnom Atlantiku (Island, Britské ostrovy, Škandinávia, Severná Amerika)
Inkubácia 26–30 dní + vodenie mláďat oboma rodičmi (máj–september)
Jesenná migrácia — september až december (mladé extrémne tulavé, dospelci rezidentní)
Zimovanie — severný Atlantik, Severné more, Stredomorie; v SR výnimočný hosť (1–5 jedincov ročne)
Pelichanie — kompletná výmena peria (júl–november), dospelci 4-roč. cyklus do plného šatu

Prostredie a požiadavky

Biotop
Severný Atlantik, Severné more, Stredomorie — pobrežia, prístavy, ostrovy, útesy
Hniezdny biotop: pobrežia severného Atlantiku — Island, Británia, Írsko, Škandinávia, Faerské ostrovy, Grónsko, severovýchodná Severná Amerika. Hniezdi na útesoch, ostrovoch, mestských strechách (vzácne). V zime sa rozširuje južne — Stredomorie (severné pobrežie), Atlantik (Maroko, Senegal). V SR výnimočne — Dunaj v Bratislave (Eurovea, Devín, Petržalka), Sĺňava, Senianska priehrada. Hniezdenie v SR nie je zaznamenané.
Nadmorská výška
0–500 m n. m. v Európe (v SR 130–200 m n. m. — Dunaj)
V hniezdnych oblastiach severného Atlantiku 0–500 m n. m. (na vysokých útesoch Faerských ostrovov a Islandu). V SR výnimočne v nížinách (Podunajská) v rozsahu 130–200 m n. m. Najvyššie zaznamenané hniezdenie: 800 m n. m. v nórskych Vesterålenoch.
Hniezdo
Otvorené hniezdo na zemi alebo na útesoch — plytká jamka vystlaná suchou trávou a perím
Hniezdo plytká jamka v zemi alebo na útese, vystlaná suchou trávou, trstinou, perím, plastovými odpadkami. Lokalita: útesy, ostrovy (Island, Británia, Faerské), mestské strechy (vzácne, niektoré prístavné mestá v Británii). Hniezdi v rozptýlených kolóniách 10–100 párov (menšie ako u veľkých Larus rodu), hniezdo od hniezda vzdialené 5–20 m (väčšie ako u menších čajok). Rozmery hniezda 40–60 cm priemer, 10–15 cm hĺbka — najväčšie u čajok.
Teplota
Subpolárne až temperátne pásmo, –20 až +25 °C
Hniezdne oblasti znášajú extrémne zimné teploty (–20 °C na Islande a v Grónsku), v hniezdnej sezóne lette 5–15 °C (severný Atlantik). V SR znáša zimné teploty –15 °C na nezamŕzajúcich úsekoch Dunaja. Druh je boreálne a temperátne adaptovaný — neznáša horúce subtropické podnebie.
Voda
Morské pobrežia, prístavy, ostrovy, vodné nádrže, v zime aj rieky
Pre hniezdenie vyžaduje vyvýšené miesta nad vodou alebo zemou (útesy, ostrovy, mestské strechy). Optimálna potravná zóna: 0–30 km od hniezda nad vodou aj pevninou. V SR využíva: Dunaj (Bratislava — Eurovea, Devín, Petržalka), Sĺňava, Senianska priehrada (výnimočne).
Spoločnosť
V hniezdnom období v rozptýlených kolóniách 10–100 párov, mimo neho v kŕdľoch 5–500 jedincov
Rozptýlený kolóniový druh — kolónie menšie ako u veľkých Larus rodu (typicky 10–100 párov). Monogamná na sezónu, často aj na celý život (~70 % párov si zachová partnerstvo). Mimo hniezdenia v zmiešaných kŕdľoch s inými čajkami v kŕdľoch 5–500 jedincov, na pobrežiach 100–2 000 jedincov pri vyhodených mŕtvinách. Spoločné nocoviská v zime na vodných plochách (Severné more, Stredomorie) 500–5 000 jedincov.

Rozmnožovací cyklus

Tok a párenie
Marec–máj na hniezdiskách (severný Atlantik — Island, Británia, Škandinávia)

Pár vzniká v 4.–5. roku života (najneskoršia pohlavná zrelosť spomedzi čajok). Tok zahŕňa „long call" (dlhé hlboké dvojfázové volanie s vystieraním krku), vzájomné kŕmenie (samec ponúka samici rybu alebo mŕtvinku), synchronizované „bowing" pri hniezde. Monogamia — partneri sa často znova spárujú nasledujúci rok (~70 % párov). Pri strate partnera nový pár sa formuje pomalšie (1–2 roky). Pohlavná zrelosť v 4. roku, prvé úspešné hniezdenie typicky v 5. roku.

Znáška
2–3 vajcia (typicky 3)

Vajcia olivovo-hnedé až žltohnedé s tmavými škvrnami, rozmery ~75 × 53 mm, hmotnosť ~110 g (najväčšie u čajok). Znáška apríl–jún (vrchol druhá polovica mája). Samica znáša 1 vajce za 2–3 dni. Pri strate prvej znášky robí náhradnú (do 2×), úspech druhej znášky je ~25 %. Vajcia sú výrazne väčšie ako u čajky žltonohej (~68 × 48 mm) a striebristej (~70 × 49 mm).

Inkubácia
26–30 dní (typicky 28 dní)

Sedia obaja rodičia striedavo (samica nočne, samec cez deň). Pri vyrušení rodičia útočia strmhlavým letom s úderom masívnym zobákom — vážne poranenia hlavy dokumentované v Británii a Nórsku. Kolónia spoločne bráni teritórium proti predátorom (líška, kuna, vrana, jastrab, orol skalný). Inkubácia začína po znesení druhého vajca → mláďatá liahnu asynchrónne v rozmedzí 24–72 hodín.

Liahnutie
Máj–júl (typicky polovica júna)

Mláďatá semiprekociálne — pokryté žltohnedo-pruhovaným páperím (kryptické sfarbenie), otvorenými očami, schopné stáť do 24 hodín a opustiť hniezdo do 3–5 dní (ale zostávajú v okolí 1–2 týždne). Hmotnosť pri vyliahnutí ~85 g (najťažšie u čajok). Obaja rodičia kŕmia — vyvrhnutou potravou (ryby, vajcia, mláďatá iných vtákov, mŕtvinky). Charakteristický je „pecking response" — mláďatá pecknú do veľkej červenej škvrny na zobáku rodiča.

Mláďatá
49–56 dní do vzletnosti

Mláďatá kŕmené oboma rodičmi 7–8 týždňov (najdlhšie u čajok). Z 2–3 vyliahnutých prežijú typicky 1–2 do vzletnosti (predácia, vnútrokolóniová agresia, kanibalizmus dospelými). Vzletné v 49–56 dňoch (~7–8 týždňov). Po vzletnutí mladé zostávajú v okolí kolónie 3–4 týždne, potom sa začínajú túlať na 3 000–6 000 km. Prvé hniezdenie typicky v 4.–5. roku.

Samostatnosť
10–14 týždňov po vyliahnutí, pohlavná zrelosť v 4.–5. roku

Mladé sa od rodičov oddelia v auguste–septembri — pripoja sa k zmiešaným kŕdľom mladých čajok. Pohlavná zrelosť v 4.–5. roku (najneskoršia spomedzi čajok). Dĺžka života v prírode 20–27 rokov (rekord 27 rokov v Británii, kruhovanie). Vysoká mortalita v prvom roku (~45 %) — predácia, vtáčia chrípka, plast v žalúdku, kolízie s loďami a vozidlami. V zajatí (zoo) dosahujú 30+ rokov.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Čajka morská 64–79 cm Čajka tmavoplášťová 48–60 cm Čajka striebristá 54–60 cm Čajka žltonohá 55–67 cm Čajka smejúca sa 35–39 cm
Čajka morská (chrbtová) Čajka tmavoplášťová Čajka striebristá (sledová) Čajka žltonohá Čajka smejúca sa
Dĺžka64–79 cm48–60 cm54–60 cm55–67 cm35–39 cm
Váha1,3–2,3 kg600–1 100 g0,7–1,3 kg0,8–1,4 kg200–400 g
Dožitie20–27 r15–22 r20–30 r15–20 r11–15 r
OchranaIUCN LC (Európa klesá -30 %)IUCN LCIUCN LCIUCN LC (rastúca)IUCN LC (klesá ~30 % EÚ)
CharakteristikaNAJVÄČŠIA čajka sveta, čierny chrbát, ružovkasté nohy, masívny žltý zobák s veľkou červenou škvrnouStredne veľká, tmavošedo-čierny chrbát, žlté nohy, žltý zobák s červenou škvrnouVeľká, biela hlava (v zime hnedoškvrnitá), ružovkasté nohy, bledožltý zobákVeľká, biela hlava, šedý chrbát, žlté nohy, žltý zobák s červenou škvrnouHniezdny: čokoládovo-hnedá kapucňa, červený zobák; zimný: biela hlava s tmavou škvrnou za okom
AreálSeverný Atlantík — v SR výnimočný zimujúci hosť (1–5 jedincov ročne)Severná Európa — v SR výnimočný zimujúci hosť (5–20 jedincov)Severný Atlantík — v SR vzácny zimujúci hosť (~10–50 jedincov)Stredomorie + expandujúca — SR ~50–100 hniezd. párov, ~500–2 000 zimujúcichEurázia — SR ~10–15 tis. hniezd. párov, ~50–150 tis. zimujúcich

Zaujímavosti

1

NAJVÄČŠIA čajka sveta — dospelí dosahujú dĺžku 64–79 cm, rozpätie krídel 150–170 cm a hmotnosť 1,3–2,3 kg (samce väčšie, výnimočne 2,5 kg). Porovnanie: 2× hmotnosť čajky žltonohej (0,8–1,4 kg), 5× hmotnosť čajky smejúcej sa (200–400 g), 15× hmotnosť čajky malej (85–135 g). Najväčší jedinec zaznamenaný v Británii: 2,7 kg.

2

Vrcholový predátor severoatlantických morských vtákov — druh je známy extrémnou predáciou v hniezdnych kolóniách iných morských vtákov — odhadovaný úbytok 10–40 % vajec a mláďat v kolóniách alkáčov, papuchalkov, čajok malých čiernych, kormoránov. Vrcholové miesto: Island a Britské ostrovy — populácie čajok morských regulujú populácie morských vtákov. Loví aj dospelé vtáky do veľkosti kačky.

3

Európska populácia klesá -30 % za 30 rokov — IUCN LC (Least Concern, 2024) globálne, ale európska populácia klesá (-30 % za posledných 30 rokov — Wetlands International 2023). Príčiny: (1) pokles rybárskej činnosti (menej rýb vyhodených z lodí), (2) zatvárnanie otvorených skládok (EÚ 2018/851), (3) vtáčia chrípka (HPAI H5N1) — masívne úhyny 2022–2023 v Británii (50–80 % strata v niektorých kolóniách).

4

Hniezdi v severnom Atlantiku — Island, Británia, Škandinávia, Severná Amerika — globálna populácia 110 000–180 000 párov. Hlavné hniezdne oblasti: Severná Amerika (~50 000 párov v Kanade a USA — Newfoundland, Labrador, Quebec, Maine, Massachusetts), Island (~30 000 párov), Škandinávia (Nórsko, Švédsko, Fínsko — ~30 000 párov), Britské ostrovy (~20 000 párov), Faerské ostrovy a Grónsko (~5 000 párov).

5

V SR výnimočný — 1–5 jedincov ročne — druh je v SR výnimočný zimujúci hosť. Najpravdepodobnejšie pozorovanie: Dunaj v Bratislave (Eurovea, Devín, Petržalka — promenáda) v zimných mesiacoch (november–február). Výnimočne aj na Sĺňave, Senianskej priehrade. Hniezdenie v SR nie je zaznamenané. Najbližšie hniezdne kolónie v Európe: Britské ostrovy (~1 500 km od SR), Škandinávia (~1 500 km).

6

Masívny žltý zobák s najväčšou červenou škvrnou u čajok — diagnostický znak. Červená škvrna na dolnej čeľusti („gonys spot") je u čajky morskej najväčšia spomedzi čajok — vizuálny signál pre mláďatá, aby pecknuli a vyvolali vyvrhnutie potravy (Tinbergen 1953). Hmotnosť zobáka 25–35 g (~1,5 % telesnej hmotnosti).

7

Klepto-parazitizmus — kradne aj orlom morským — čajka morská je silne klepto-parazitická. Kradne potravu od: čajok menších (žlté, striebristé, smejúce sa), kormoránov, rybárov, alkáčov, čatojokov, dokonca aj orlov morských (chytených rýb). V kolóniách iných vtákov predácia vajec a mláďat. Toto správanie ju robí dominantnou v zmiešaných kŕdľoch.

8

4-ročný cyklus pelichania — najneskoršia pohlavná zrelosť u čajok — dospelci dosahujú plný šat až v 4. roku života. 1. rok — hnedo-šedé telo, čierny zobák, hnedý chvost; 2. rok — prechodný šat, prvé čierne perie na chrbte; 3. rok — takmer dospelý, s tmavými škvrnami na perí; 4. rok — plný šat (čierny chrbát, biele telo, ružové nohy, masívny žltý zobák s veľkou červenou škvrnou). Prvé úspešné hniezdenie v 5. roku.

9

Rekord dĺžky života 27 rokov — kruhovaný jedinec z Británie sa dožil 27 rokov (EURING database). To je výnimočne dlhý vek pre čajku, väčšina jedincov žije 20–25 rokov v prírode. V zajatí (zoo) sú zaznamenané jedince 30+ rokov.

10

Mladé tulavé do 3 000–6 000 km — mladé čajky morské (1.–4. rok) sú extrémne tulavé. Kruhovacie štúdie z Británie, Škandinávie a Severnej Ameriky ukazujú pohyby 3 000–6 000 km od miesta narodenia. Z Británie pozorované v Stredomorí (Maroko, Tunisko), zo Severnej Ameriky výnimočne v Európe (transatlantický pohyb). V SR výnimočné pozorovania mláďat z Británie a Škandinávie (kruhové čísla potvrdzujú).

Taxonomická klasifikácia

species Čajka morská (chrbtová)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Charadriiformes (bahniakotvaré)
Čeľaď Laridae (čajkovité)
Rod Larus Linnaeus, 1758
Druh L. marinus Linnaeus, 1758
Poddruhy Monotypický druh — IOC v15.2 neuznáva žiadne poddruhy. Druh je najväčšia čajka sveta a najbližšie príbuzný čajke striebristej (L. argentatus), čajke žltonohej (L. michahellis) a tmavoplášťovej čajke (L. fuscus) — všetky tvoria „komplex veľkých bielohlavých čajok" (Pons et al. 2005, Sternkopf et al. 2010).
Slovenský názov Čajka morská (chrbtová) — odkazuje na čierny chrbát (vs. všetky ostatné čajky majú šedý chrbát) a extrémnu veľkosť

? Často kladené otázky

Nie — druh v SR nehniezdi a je len výnimočný zimujúci hosť (1–5 jedincov ročne). Najbližšie hniezdne kolónie sú v Britských ostrovoch (~20 000 párov) a Škandinávii (Nórsko, Švédsko — ~30 000 párov) — vzdialenosť 1 500 km od SR. Hlavná globálna populácia v Severnej Amerike (~50 000 párov), Islande (~30 000 párov), severnej Európe. V SR len výnimočné pozorovania zimujúcich mláďat (1.–4. rok) — tulavé jedince zo Škandinávie a Británie (kruhové čísla potvrdzujú). Hlavné lokality: Dunaj v Bratislave (Eurovea, Devín, Petržalka — promenáda), výnimočne Sĺňava, Senianska priehrada. Druh je celoročne chránený zákonom 543/2002 Z. z. (spoločenská hodnota 200 €/jedinec).

Čajka morská je jednoznačne rozpoznateľná v zmiešaných kŕdľoch. Hlavné diagnostické znaky: (1) Extrémna veľkosť — 64–79 cm, 1,3–2,3 kg, rozpätie 150–170 cm (viditeľne väčšia ako každá iná čajka — 2× hmotnosť čajky žltonohej, 5× čajky smejúcej sa); (2) Čierny chrbát — jediná čajka s čiernym chrbátom (všetky ostatné majú šedý alebo svetlejší), (3) Ružovkasté nohy — nie žlté (ako čajka žltonohá), nie červené (ako čajka smejúca sa); (4) Masívny žltý zobák s veľkou červenou škvrnou — najväčší zobák u čajok, najväčšia červená škvrna („gonys spot"); (5) Biela hlava celoročne (v zime len mierne škvrny). Pri pozorovaní v SR jedinec je okamžite viditeľný v zmiešanom kŕdli čajok — extrémna veľkosť a čierny chrbát ho odlišujú. Mladé jedince (1.–3. rok) sú hnedo-šedé, ale stále väčšie ako dospelé čajky žltonohé a striebristé.

Čierny chrbát je diagnostický znak druhu — jediná čajka v Európe s čiernym chrbátom (v Severnej Amerike aj Larus dominicanus). Funkčné vysvetlenia: (1) Termoregulácia v chladnom severnom Atlantiku — čierne perie absorbuje slnečné teplo, pomáha udržiavať telesnú teplotu pri love nad chladnými vodami Islandu a Grónska (analogicky ako u tučniakov); (2) Kamufláž z perspektívy rýb — pri pohľade zhora (od rýb) tmavá silueta proti svetle pozadí je menej viditeľná než svetlá silueta; (3) Dominantný signál v zmiešaných kŕdľoch — čierny chrbát zvyšuje vizuálnu „prítomnosť" druhu, pomáha dominantnému správaniu nad menšími čajkami (klepto-parazitizmus); (4) Vývojový pozostatok — tmavoplášťová čajka (L. fuscus) tiež má tmavý chrbát (šedo-čierny) — možno spoločný evolučný pôvod tmavších chrbtov u severných čajok.

Globálne nie — IUCN LC (Least Concern, 2024). Ale európska populácia klesá -30 % za 30 rokov (Wetlands International 2023) — predovšetkým v Británii a Škandinávii. Hlavné hrozby: (1) Pokles rybárskej činnosti — EÚ reforma spoločnej rybárskej politiky 2014 zakázala vyhadzovanie nevyhovujúcich rýb (predtým hlavná potrava čajok); pokles severoatlantickej rybárskej činnosti za posledných 30 rokov; (2) Zatvárnanie otvorených skládok (EÚ smernica 2018/851 o obehovom hospodárstve) — strata antropogénnej potravy; (3) Vtáčia chrípka (HPAI H5N1) — ohnisko 2022–2023 v Británii spôsobilo úhyn desiatok tisícov čajok morských (najvyššia mortalita medzi morskými vtákmi, niektoré kolónie stratili 50–80 % populácie); (4) Plastové znečistenie — 50 % pitiev obsahuje plast; (5) Klimatická zmena — posun populácie ryb (sleď) ovplyvňuje dostupnosť potravy. Ochrana: Natura 2000, AEWA, Bonn Convention.

Pre rodinné pozorovanie je vhodnejšie navštíviť severný Atlantik v lete (jún–august). Najlepšie lokality: (1) Island (~30 000 párov) — Reykjavík, Westfjords, Heimaey; (2) Britské ostrovy (~20 000 párov) — Skomer Island (Wales), May Island (Škótsko), Bass Rock, Farne Islands; (3) Nórsko — Runde, Lofoty, Vesterålen, Varangerfjord; (4) Severná Amerika — Newfoundland (Cape St. Mary's), Maine (Machias Seal Island). V SR druh je výnimočný — 1–5 jedincov ročne. Najpravdepodobnejšie pozorovanie: Dunaj v Bratislave (Eurovea, Devín, Petržalka — promenáda) v zimných mesiacoch (november–február). POZOR pri hniezdnych kolóniách — extrémne agresívna, útoky strmhlavým letom s úderom masívnym zobákom (vážne poranenia hlavy dokumentované v Británii a Nórsku). Vzdialenosť od hniezda min. 100 m.

Veľká červená škvrna na dolnej čeľusti („gonys spot") je najväčšia spomedzi čajok — diagnostický znak druhu. Funkcia: signalizácia pre mláďatá. Mláďatá pecknú do červenej škvrny na zobáku rodiča, čím spustia vyvrhnutie potravy. Tento jav je klasický príklad „sign stimulus" v etológii — Niko Tinbergen (nobelovská cena 1973) skúmal toto správanie u čajok striebristých a žltých v 50. rokoch 20. storočia („The Herring Gull's World", 1953). Čajka morská má najväčšiu škvrnu, pretože: (1) Mláďatá sú väčšie (~85 g pri vyliahnutí — najťažšie u čajok) a potrebujú silnejší vizuálny signál; (2) Kolónia je rozptýlenejšia (10–100 párov, vzdialené 5–20 m), mláďatá musia jednoznačne identifikovať svojich rodičov; (3) Boj o potravu v zmiešaných kŕdľoch — väčší signál umožňuje rýchlejšie získať potravu od rodičov v konkurencii s inými čajkami.

ZDROJ: IOC v15.2, IUCN Red List (Larus marinus — LC, 2024), BirdLife DataZone, Cornell Birds of the World, eBird, Avibase, Wetlands International 2023, Danko et al. 2002 Rozšírenie vtákov na Slovensku, SOS/B

 Hlasová ukážka

Zdroj: xeno-canto.org XC998456
Nahrávateľ: david thorns
Licencia: CC BY-NC-SA

 Video — Čajka morská

Čajka morská (Larus marinus) — 4K záber, Great Island, Saltee, Írsko

Čajka morská — najväčšia čajka sveta, 4K záber z írskeho ostrova Great Saltee.

Čajka morská (Larus marinus) — volanie druhu

Čajka morská pri volaní — charakteristický hlboký „kowk-kowk" volanie dospelého jedinca.

 Cudzie názvy

Česky:   Racek mořský, Anglicky:   Great Black-backed Gull, Nemecky:   Mantelmöwe, Francúzsky:   Goéland marin, Poľsky:   Mewa siodłata, Maďarsky:   Dolmányos sirály, Rusky:   Морская чайка