Čajka smejúca sa (Chroicocephalus ridibundus)

Laridae (čajkovité)

Čajka smejúca sa

Chroicocephalus ridibundus — najpočetnejšia čajka strednej Európy — v SR ~10–15 tis. hniezdiacich párov, charakteristická hnedá „kapucňa" v hniezdnom šate

IUCN: LC (Least Concern, 2024) | Least Concern globálne (1,5–2,2 mil. párov), európska populácia klesá ~30 % od 1990 (PECBMS)
Dĺžka35–39 cm
Hmotnosť200–400 g
Rozpätie86–99 cm
Populácia SR10–15 tis. hniezd. párov
🔊
Hlučnosť
4/5
🤝
Priľnavosť
1/5
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
1/5

Výživa

45% 20% 18% 10% STRAVA zloženie
Bezstavovce — hmyz (chrústy, kobylky, pošvatky), žížaly, mäkkýše 45%
Ryby — drobné rybky (do 10 cm) z mokradí a riek 20%
Antropogénna potrava — odpadky, skládky, zvyšky z polí (orané strniská) 18%
Rastlinná zložka — zrno, klíčky, ovocie (najmä v zime) 10%
Drobné stavovce — žaby, hraboše, mláďatá iných vtákov (vzácne) 7%

Odporúčané potraviny

  • Hmyz a jeho larvy — chrústy, lúčne kobylky, pošvatky, vážky, motýle (~40 % letnej potravy)
  • Žížaly a slimáky — najmä po orbe polí a po dažďoch (sledovanie traktorov)
  • Drobné ryby (do 10 cm) — plotice, ostrieže, plôtky pri brehoch rybníkov a riek
  • Vodné mäkkýše a kôrovce — z plytkých brehov mokradí
  • Zrno na poliach — pšenica, kukurica, slnečnica (najmä jeseň a zima)
  • Antropogénna potrava — odpadky zo skládok, krmivo pre psy v mestských parkoch
  • Plody a bobule — čierny baz, hloh, šípky (vzácne v jeseni)
  • Mŕtve ryby a stavovce — mršiny pri vode (oportunistická konzumácia)
  • Vajcia a malé mláďatá iných vtákov v kolónii — vzácne, klepto-parazitizmus

Zakázané potraviny

  • Plesnivý chlieb v mestských parkoch — vyvoláva tráviace problémy a chronickú podvýživu
  • Plasty a obalové materiály zo skládok — bežná príčina úhynu (50 % pitvy obsahuje plast — výskum Charadriiformes 2023)
  • Olovené broky a rybárske záťaže — chronická otrava (EÚ zákaz 2023, vyhláška 489/2023)
  • Soľou ošetrené cesty — narúšajú osmoreguláciu
Tip od odborníka Čajka smejúca sa (Chroicocephalus ridibundus) je extrémne oportunistická všežravkyňa a vďaka svojej adaptabilite sa stala najpočetnejšou čajkou strednej Európy. V SR jej letná potrava sa skladá najmä z bezstavovcov (~60 %) — chrústy a kobylky z lúk a polí, žížaly po orbe (charakteristické kŕdle za traktormi), drobné ryby pri brehoch rybníkov. Mestská populácia v Bratislave (Štrkovec, Kuchajda, Železná studnička) a Košiciach silne závisí od antropogénnej potravy — odpadkov zo skládok (regionálna skládka Bratislava-Žitný ostrov hosti 5 000–10 000 čajok denne), krmiva v parkoch, zvyškov z trhov. Hniezdne kolónie v SR (vrcholové: Senianske rybníky ~3 000 párov, Parížske močiare ~2 500 párov, Sĺňava ~500 párov — SOS/BirdLife) silne ovplyvňuje výživa rýb — populačný pokles druhu v Európe (~30 % od roku 1990, BirdLife 2021) je čiastočne pripisovaný úbytku odpadkových skládok (EÚ smernica 2018/851 o obehovom hospodárstve) a intenzifikácii poľnohospodárstva.

Správanie a komunikácia

4 Hlučnosť 1 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 1 Zriedkavosť 2.2
4/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Čajka smejúca sa je extrémne hlučná v kolóniách — charakteristické chrapľavé „kr-rr-rr" a „kvi-arr" volania znejúce ako nervózny smiech (preto slovenský názov). V hniezdnej kolónii (apríl–jún) nepretržitý hluk 5 000–10 000 jedincov počuteľný na 2–3 km. Frekvencia volaní 1,5–4,0 kHz. V mestských parkoch a na skládkach prevažujú kontaktné a varovné tóny. V noci na nocoviskách (Železná studnička, Štrkovec, Kuchajda v Bratislave) tichá. V zimnom období na poliach a vodách oveľa tichšia ako v hniezdnej sezóne.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Divý druh, neochočuje sa. V mestských parkoch a na promenádach (Bratislava — Devín, Petržalka, Eurovea; Banská Bystrica — promenáda Hron) habituovaná na človeka — prijíma potravu z ruky, ale dotyk nepripustí. V kolónii pri narušení agresívna — útoky strmhlavým letom („mobbing") s úderom zobákom a defekáciou na narušiteľa. Druh nie je vhodný na chov — v SR celoročne chránený zákonom 543/2002 Z. z. (spoločenská hodnota 130 €/jedinec).
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Vysoko energický druh — denná letecká aktivita 8–12 hodín. Severské populácie (Škandinávia, Pobaltie) migrujú 1 500–3 000 km na zimoviská v Stredomorí, severnej Afrike a na Britských ostrovoch. SR populácia čiastočne migrujúca — časť ostáva celoročne na Dunaji, časť tiahne do Talianska, Chorvátska, Grécka. Letová rýchlosť 40–60 km/h, schopná dlhých letov nad morom. V hniezdnej kolónii intenzívna obrana teritória, neustále lety na potravu a späť — rodičia s mláďatami vykonávajú denne 30–50 letov.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Druh nepatrí medzi mimické vtáky. Repertoár stereotypný — charakteristické chrapľavé „kr-rr-rr" a „kvi-arr" volania, kontaktné tóny, výstražné krátke „kek-kek". Žiadne napodobeniny ľudskej reči. Etologicky druh stredne komunikačný — repertoár ~8–12 odlišných volaní (Cornell BoW Black-headed Gull).

Hlasový prejav a reč

4/5 hlasitosť

Čajka smejúca sa má extrémne charakteristické chrapľavé volanie pripomínajúce nervózny smiech alebo škrek — preto slovenský aj anglický (laughing/black-headed) názov. Základné volanie „krr-rr-rr" a „kvi-arr" (frekvencia 1,5–4,0 kHz) opakované v sériách 3–8×. V hniezdnej kolónii (apríl–jún) nepretržitý hluk 5 000–10 000 jedincov počuteľný na 2–3 km. Etologicky druh stredne komunikačný — repertoár ~8–12 odlišných volaní zahŕňa kontaktné, varovné, agresívne, párovacie a žobravé volania mláďat. Diagnostické pre druh — odlišný od ostatných európskych čajok (čajka bocianová má vyššie a melodickejšie volanie, čajka žltá hlbšie a hrubšie).

Dokáže hovoriť? Druh nie je mimický a v chovoch sa repertoár nemení. Mláďatá vyliahnuté pod človekom (imprinting) sa síce viažu na opatrovateľa, ale nenapodobňujú ľudskú reč. Etologicky druh stredne komunikačný — repertoár ~8–12 odlišných volaní podľa Cornell BoW Black-headed Gull.

Typické zvuky

  • Letové „kr-rr-rr" — chrapľavé volanie znejúce ako nervózny smiech (1,5–4,0 kHz) — diagnostické pre druh
  • Kontaktné „kvi-arr" — opakované volanie v kolónii a v kŕdli pri lete
  • Výstražné „kek-kek-kek" — krátke ostré volanie pri ohrození hniezda (predátor, človek)
  • Pri obrane hniezda „karr!" — hlasné chrapľavé volanie pri strmhlavom útoku na narušiteľa
  • Párovacie volania na kolónii — kombinácia „krr-rr" + bowing display medzi partnermi
  • Mláďatá „pi-pi-pi" alebo „kvíí-kvíí" — vysoké žobravé volanie pri kŕmení rodičmi

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus Tok a tvorba párov — marec až apríl v hniezdnych kolóniách (rybníky, plytké jazerá) Hniezdenie — apríl až jún (vrchol koniec apríla až polovica mája) v SR Inkubácia 22–26 dní + vodenie mláďat oboma rodičmi (máj–júl) Jesenná disperzia — severské populácie tiahnu na juh (Stredomorie, severná Afrika); SR populácia čiastočne migruje Zimovanie — v SR ~50 000–150 000 jedincov na nezamŕzajúcich vodách (Dunaj, Sĺňava, Žitný ostrov), v mestách (Bratislava, Košice) Pelichanie — kompletná výmena peria (jún–september), strata hnedej „kapucne" → biela hlava s tmavou škvrnou za okom

Prostredie a požiadavky

Biotop
Plytké vody s ostrovčekmi (rybníky, jazerá, močiare), polia, lúky, mestské parky
V SR výhradne v nížinách a kotlinách. Hniezdne kolónie: Senianske rybníky (CHVÚ Senné, ~3 000 párov), Parížske močiare (CHVÚ, ~2 500 párov), Sĺňava (~500 párov), Žitný ostrov (rozptýlené kolónie), Východoslovenská nížina. Mimo hniezdenia: polia, lúky, skládky, mestské parky, vodné plochy. V mestách: Bratislava (Štrkovec, Kuchajda, Železná studnička, Dunaj — Eurovea), Košice (Anička, Mestský park), Trnava (Kamenný mlyn), Žilina (Vodné dielo).
Nadmorská výška
100–800 m n. m. v SR (hniezdenie 100–300 m), v Európe 0–2 000 m n. m.
V SR hniezdi výhradne v nížinách (Podunajská, Východoslovenská, Záhorská) v rozsahu 100–300 m n. m. Vzácne na strednom a hornom Liptove (do 800 m n. m.). V Európe od pobrežia Stredomoria a Atlantiku po horské jazerá Álp (do 2 000 m n. m. vo Švajčiarsku — jazero Lac de Joux).
Hniezdo
Otvorené hniezdo v kolónii na zemi pri vode — vyvýšené miesta, ostrovčeky, plávajúce hniezdne platformy
Hniezdo plytká jamka v zemi vystlaná suchou trávou, trstinou, perím. Lokalita: vyvýšené miesta na ostrovčekoch v rybníkoch (typicky 0,5–2 m nad vodou — ochrana pred predátormi), brehy močiarov, plávajúce platformy v trstinových porastoch. Hniezdi v hustých kolóniách 100–5 000 párov, hniezdo od hniezda vzdialené 0,5–2 m. Kolónia spoločne bráni teritórium proti predátorom (líška, kuna, vrana, jastrab) strmhlavými útokmi („mobbing"). Rozmery hniezda 25–35 cm priemer, 5–8 cm hĺbka.
Teplota
Mierne pásmo, –20 až +35 °C
Tolerantný druh — od Škandinávie po Stredomorie a severnú Afriku v zime. V SR znáša zimné teploty –15 °C, prečkáva na nezamŕzajúcich úsekoch Dunaja, Tisy a v mestách (otvorené vody v parkoch). Pri silných mrazoch hromadne tiahne na juh (Stredomorie, Čierne more).
Voda
Plytké stojaté a tečúce vody s ostrovčekmi — rybníky, jazerá, močiare, riečne meandre
Pre hniezdenie vyžaduje plytké vody s ostrovčekmi alebo trstinovými ostrovmi (ochrana pred suchozemskými predátormi). Optimálna hĺbka 0,5–2 m. V SR využíva: rybničné sústavy (Senné, Parížske močiare, Drienovec, Bodrogvend), vodné nádrže (Sĺňava, Zemplínska šírava), riečne meandre (Dunaj, Tisa, Bodrog), mestské vodné plochy. V zime na otvorených tečúcich vodách — Dunaj, Tisa, Hron, Váh.
Spoločnosť
V hniezdnom období v kolóniách 100–5 000 párov, mimo neho v kŕdľoch 20–10 000 jedincov
Striktne kolóniový druh — hniezdi výhradne v kolóniách (osamelé hniezdenie extrémne vzácne). Kolónia má silnú hierarchiu — staršie páry v strede, mladé páry na okraji. Monogamná na sezónu, pár vzniká v 2.–3. roku života. Mimo hniezdenia v kŕdľoch 20–200 jedincov na poliach a vodách, na skládkach 1 000–10 000 jedincov (regionálna skládka Bratislava-Žitný ostrov ~5 000–10 000 denne). Spoločné nocoviská v zime na vodných plochách (Štrkovec, Kuchajda, Sĺňava) 5 000–30 000 jedincov.

Rozmnožovací cyklus

Tok a párenie
Marec–apríl na hniezdiskách (v SR rybníky a močiare)

Pár vzniká v 2.–3. roku života. Tok zahŕňa „long call" (vystieranie krku, hlasné „kr-rr-rr"), synchronizované plávanie, vzájomné kŕmenie (samec ponúka samici drobné rybky alebo hmyz). Monogamná na sezónu — partneri sa často znova spárujú nasledujúci rok, ale „rozvody" nie sú zriedkavé (~20 % párov). Pri strate partnera nový pár sa formuje rýchlo. Pohlavná zrelosť v 2.–3. roku, prvé úspešné hniezdenie typicky vo 3.–4. roku.

Znáška
2–3 vajcia (typicky 3)

Vajcia olivovo-hnedé s tmavými škvrnami (pre maskovanie v kolónii), rozmery ~52 × 37 mm, hmotnosť ~38 g. Znáška apríl–máj (vrchol druhý týždeň mája v SR). Samica znáša 1 vajce za 1,5–2 dni. Pri strate prvej znášky robí náhradnú (do 2×) — ale úspech druhej znášky je nízky (~20 %).

Inkubácia
22–26 dní (typicky 24 dní)

Sedia obaja rodičia striedavo (samica nočne, samec cez deň). Pri vyrušení obaja rodičia spoločne s celou kolóniou útočia strmhlavým letom („mobbing") s defekáciou na narušiteľa — najznámejšie obranné správanie kolóniových čajok. Najvyššia úspešnosť hniezdenia má kolónia ≥500 párov (synergický „mobbing" efekt). Inkubácia začína po znesení druhého vajca → mláďatá liahnu asynchrónne v rozmedzí 24–48 hodín.

Liahnutie
Máj–jún (typicky polovica mája v SR)

Mláďatá semiprekociálne — pokryté žltohnedo-pruhovaným páperím (kryptické sfarbenie), otvorenými očami, schopné stáť do 24 hodín a opustiť hniezdo do 3–5 dní. Hmotnosť pri vyliahnutí ~28 g. Obaja rodičia kŕmia — najprv ulovenú potravu vyvrhnú do hniezda, neskôr priamo do zobáčika mláďaťa. Po 3–5 dňoch mláďatá opúšťajú hniezdo a presúvajú sa do okolitej vegetácie alebo do vody (plávajú).

Mláďatá
35–42 dní do vzletnosti

Mláďatá kŕmené oboma rodičmi 4–6 týždňov. Z 2–3 vyliahnutých prežijú typicky 1–2 do vzletnosti (predácia líška, kuna, vrana, jastrab; vnútrokolóniová agresia; kanibalizmus). Vzletné v 35–42 dňoch (~5–6 týždňov). Po vzletnutí mladé zostávajú v okolí kolónie 1–2 týždne, potom sa pripoja k zimnému kŕdľu rodičov.

Samostatnosť
6–8 týždňov po vyliahnutí, pohlavná zrelosť v 2.–3. roku

Mladé sa od rodičov oddelia v júli–auguste — pripoja sa k zmiešaným kŕdľom mladých a nehniezdiacich dospelých. Pohlavná zrelosť v 2.–3. roku, prvé úspešné hniezdenie typicky vo 3.–4. roku. Dĺžka života v prírode 11–15 rokov (rekord 30 rokov v Nemecku, kruhovanie). Vysoká mortalita v prvom roku (~40 %) — najmä vtáčia chrípka, predácia, plast v žalúdku. V zajatí dosahujú 20–25 rokov.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Čajka smejúca sa 35–39 cm Čajka bocianová 40–46 cm Čajka žltá 55–67 cm Čajka sledová 54–60 cm Čajka malá 25–30 cm
Čajka smejúca sa Čajka bocianová Čajka žltá Čajka sledová Čajka malá
Dĺžka35–39 cm40–46 cm55–67 cm54–60 cm25–30 cm
Váha200–400 g300–550 g0,8–1,4 kg0,7–1,3 kg85–135 g
Dožitie11–15 r16 r15 r20–30 r10 r
Hlučnosť1/53/52/53/54/5
Cena (SK)IUCN LC (klesá ~30 % EÚ)IUCN LCIUCN LC (rastúca)IUCN LCIUCN LC
PovahaHniezdny: čokoládovo-hnedá kapucňa, červený zobák; zimný: biela hlava s tmavou škvrnou za okomVždy biela hlava, žltkasto-zelený zobák s tmavým pruhom, žlté nohy, čierne hroty krídel s bielymi škvrnamiVeľká, biela hlava aj telo, šedý chrbát, žlté nohy, žlttý zobák s červenou škvrnouVeľká, biela hlava, ružovkasté nohy, žltý zobák s červenou škvrnou, šedý chrbátNajmenšia čajka sveta, v lete čierna (nie hnedá) kapucňa, tmavé spodné krídla s bielym okrajom
Dostupnosť v SREurázia — SR ~10–15 tis. hniezd. párov, ~50–150 tis. zimujúcichSeverná Eurázia — SR ~50–200 hniezd. párov, ~5–15 tis. zimujúcichStredomorie — SR ~50–100 hniezd. párov (Žitný ostrov), ~500–2 000 zimujúcichSeverná Atlantík — v SR vzácny zimujúci hosť (~10–50 jedincov)Pobaltie a Sibír — v SR vzácny tiahnúci a zimujúci (~50–500 jedincov)

Choroby a prevencia

Vtáčia chrípka (HPAI H5N1)
vysoká

Príznaky: Náhly úhyn, neurologické príznaky, hromadný úhyn v kolónii

Čajky v kolóniách sú extrémne citlivé na HPAI H5N1 kvôli vysokej hustote hniezdenia. Ohnisko 2022 v EÚ spôsobilo úhyn desiatok tisíc čajok smejúcich sa v Holandsku, Nemecku, Belgicku — niektoré kolónie stratili 50–80 % hniezdiacich párov. ŠVPS SR monitoruje kolónie ako varovný systém pre šírenie do hydiny. Pri náleze úhynu hláste na ŠVPS SR (0800 162 162).

Plastové znečistenie a požitie odpadkov
vysoká

Príznaky: Chronická podvýživa, upchatie tráviaceho traktu, smrť hladom

Čajky pravidelne navštevujú skládky a prehltávajú plastové úlomky (vrchnáčiky, fólie, špagáty). Bird Conservation International 2023 — 50 % pitiev obsahuje plast. Mláďatá kŕmené plastom rodičmi často hynú podvýživou. EÚ smernica 2018/851 o obehovom hospodárstve postupne zatvára otvorené skládky.

Otrava olovom (Pb) z brokov a rybárskych záťaží
vysoká

Príznaky: Chronická slabosť, anémia, neurologické príznaky, smrť do týždňov

Čajky prehltávajú olovené broky z mokradí a rybárske záťaže ako „grit" pre žalúdok. EÚ od 15. 2. 2023 zakazuje olovo pri love v mokradiach (REACH Annex XVII), v SR vyhláška 489/2023. Kontaminácia rýb olovom je tiež zdrojom otravy.

Botulizmus (Clostridium botulinum typ C)
stredná

Príznaky: Paralýza krídel a krku („limber neck"), neschopnosť pohybu, smrť do 24–48 hod

Letné riziko v plytkých teplých vodách s rozkladajúcimi sa rybami a organickým materiálom. Pravidelné letné epizódy v močiaroch (Senianske rybníky, Parížske močiare) — desiatky až stovky úhynov. Najmä v júli–septembri.

Salmonelóza (Salmonella enterica)
stredná

Príznaky: Strata kondície, hnačka, smrť do týždňov

Prenos cez kontaminovanú potravu zo skládok a kŕmidiel v parkoch. V mestských parkoch dokumentované hromadné úhyny pri kŕmidlách (Bratislava — Štrkovec 2021, ~50 úhynov). Riziko prenosu na človeka — neprať ruky po kontakte s vtáčím trusom!

Prevencia Čajka smejúca sa je v SR celoročne chránená zákonom 543/2002 Z. z. (spoločenská hodnota 130 €/jedinec). Pre ochranu druhu a manažment: (1) NEKŔMTE plastovými obalmi ani chlebom — spôsobuje úhyn podvýživou; lepšie ovsené vločky, kukurica, drobné rybky, alebo nekŕmiť vôbec; (2) nehlučne pozorujte kolónie — vzdialenosť min. 30 m, ideálne z náučného chodníka (CHVÚ Senné — náučný chodník Senianske rybníky); (3) dodržujte zákaz olovených brokov (EÚ 2023, vyhláška 489/2023) v mokradiach a rybárskych aktivitách; (4) hláste pozorovania a zaujímavé úkazy na www.aves.sk (SOS/BirdLife monitoring), pri náleze úhynu (vtáčia chrípka) na ŠVPS SR (0800 162 162); (5) pomáhajte pri ochrane mokradí — Ramsarské lokality SR (Senianske rybníky, Parížske močiare, Žitný ostrov) sú kľúčové pre druh; (6) nepúšťajte psy do kolónií v hniezdnom období (apríl–júl) — predácia mláďat a stres; (7) pri zranenom jedincovi kontaktovať záchrannú stanicu (Záchranná stanica pre voľne žijúce zvieratá Zázrivá, Stupava, Košice).

Zaujímavosti

1

Najpočetnejšia čajka strednej Európy — európska populácia 1,3–1,9 milióna párov (BirdLife DataZone 2024, IUCN LC 2024), v SR ~10 000–15 000 hniezdiacich párov v ~30 kolóniách. Klesá ~30 % od roku 1990 (PECBMS — Pan-European Common Bird Monitoring Scheme) najmä kvôli strate mokradí, intenzifikácii poľnohospodárstva a zatváraniu skládok (EÚ smernica 2018/851 o obehovom hospodárstve).

2

„Black-headed" je nepresný anglický názov — hlava v hniezdnom šate je v skutočnosti čokoládovo-hnedá, nie čierna (Cornell BoW: „dark chocolate-brown"). Anglický názov pochádza z 18. storočia, keď ornitológovia popisovali sušené múzejné exempláre, kde hnedá farba sčernie. Slovenský názov „smejúca sa" je presnejší — odkazuje na charakteristické chrapľavé „kr-rr-rr" volanie pripomínajúce nervózny smiech.

3

Hniezdny šat: čokoládová „kapucňa" — len 3–4 mesiace v roku — kompletná „kapucňa" je viditeľná od marca do júla (4 mesiace). V zimnom šate (august–február) hlava je biela s charakteristickou tmavou škvrnou za okom (relikt po kapucni). Mladý jedinec v 1. roku má hnedo-šedé krídla s tmavým pruhom na konci chvosta — výrazne odlišný od dospelých.

4

„Mobbing" — kolektívna obrana kolónie — pri vyrušení dospelej kolónie 100–5 000 párov všetci členovia spoločne útočia strmhlavým letom na narušiteľa s hlasným „karr!" volaním a defekáciou na cieľ. Toto správanie odplaší aj líšky, jastraby a ľudí. Najvyššia úspešnosť hniezdenia má kolónia ≥500 párov (synergický efekt — Wagner & Danchin 2003).

5

Z rodu Larus do Chroicocephalus v roku 2005 — druh pôvodne popísal Linné 1766 ako Larus ridibundus. V roku 2005 (Pons et al., Molecular Phylogenetics and Evolution) molekulárna analýza ukázala, že „malé hnedohlavé" čajky nie sú blízki príbuzní veľkých rodu Larus → presunuté do rodu Chroicocephalus (Eyton 1836). Sesterský druh: čajka tenkozobá (C. genei) v Stredomorí.

6

Sledovanie traktorov pri orbe — charakteristická scéna — čajky smejúce sa pravidelne nasledujú orbové traktory v desiatkach až stovkách jedincov a kŕmia sa žížalmi a chrobákmi vyobratými z pôdy. Toto správanie je tak charakteristické, že je diagnostické pre druh v poľnohospodárskej krajine. Spôsobilo aj rozšírenie do urbánnych a poľnohospodárskych ekosystémov v 20. storočí.

7

V SR ~50 000–150 000 zimujúcich jedincov — najmä na Dunaji (Bratislava — promenáda Eurovea, Devín; Komárno; Štúrovo), Tisi (Trebišov, Streda nad Bodrogom), v mestských parkoch (Štrkovec, Kuchajda, Anička v Košiciach). V zime nocoviská 5 000–30 000 jedincov (Štrkovec, Kuchajda, Sĺňava). Severské populácie (Škandinávia, Pobaltie) prichádzajú v septembri–októbri.

8

Vtáčia chrípka 2022 — masový úhyn v EÚ — ohnisko HPAI H5N1 v roku 2022 spôsobilo úhyn desiatok tisíc čajok smejúcich sa v Holandsku, Nemecku, Belgicku. Niektoré kolónie stratili 50–80 % hniezdiacich párov v jednej sezóne (Wageningen University 2023). Druh sa stal prirodzeným rezervoárom pre HPAI a hrozí prenos do hydiny. ŠVPS SR ho monitoruje ako varovný systém.

9

Plast v žalúdku — 50 % pitiev — Bird Conservation International 2023 — výskum 250 čajok smejúcich sa z Holandska, Nemecka, Británie ukázal, že 50 % pitiev obsahuje plastové úlomky v žalúdku (vrchnáčiky, fólie, špagáty). U mláďat kŕmených rodičmi zo skládok je výskyt plastu ešte vyšší (~70 %). EÚ smernica 2018/851 o obehovom hospodárstve postupne zatvára otvorené skládky a obmedzuje jednorazové plasty.

10

Rekord dĺžky života — 30 rokov v Nemecku — najstarší známy jedinec čajky smejúcej sa žil 30 rokov 4 mesiace (kruhovanie, Nemecko 1962–1992, EURING database). V prírode typický vek 11–15 rokov, v zajatí 20–25 rokov. Vysoká mortalita v prvom roku (~40 %) — hlavne predácia, vtáčia chrípka, plast v žalúdku, kolízie s vozidlami pri skládkach.

Taxonomická klasifikácia

species Čajka smejúca sa
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Charadriiformes (bahniakotvaré)
Čeľaď Laridae (čajkovité)
Rod Chroicocephalus Eyton, 1836
Druh C. ridibundus (Linnaeus, 1766)
Poddruhy Druh je monotypický (IOC v15.2). Pôvodne zaraďovaný do rodu Larus (L. ridibundus), v roku 2005 (Pons et al.) molekulárne presunutý do rodu Chroicocephalus spolu s ďalšími „malými hnedohlavými" čajkami (C. brunnicephalus, C. genei, C. cirrocephalus, C. novaehollandiae).
Slovenský názov Čajka smejúca sa — názov odkazuje na charakteristické chrapľavé „kr-rr-rr" volanie pripomínajúce nervózny smiech

? Často kladené otázky

Áno, je to najpočetnejšia hniezdiaca čajka v SR — ~10 000–15 000 hniezdiacich párov v ~30 kolóniách (SOS/BirdLife 2020). Hlavné kolónie: Senianske rybníky (CHVÚ Senné, ~3 000 párov — najväčšia kolónia v SR), Parížske močiare (CHVÚ, ~2 500 párov), Sĺňava (~500 párov), Žitný ostrov (rozptýlené kolónie 50–500 párov v Šamoríne, Gabčíkove, Patinciach), Východoslovenská nížina (Drienovec, Bodrogvend, Streda nad Bodrogom). V mestách nehniezdi, ale celoročne pozorovateľná v parkoch (Bratislava — Štrkovec, Kuchajda, Železná studnička; Košice — Anička; Trnava — Kamenný mlyn). Druh je v SR celoročne chránený zákonom 543/2002 Z. z. (spoločenská hodnota 130 €/jedinec).

Čokoládovo-hnedá „kapucňa" je hniezdny šat dôležitý pre vizuálnu signalizáciu v kolónii — pomáha rozpoznávaniu partnerov a komunikácii na hniezde. Hormonálne riadený rast hnedého peria začína v marci (zvyšujúca sa hladina testosterónu a estrogénu) a kompletná kapucňa je viditeľná od konca marca do júla. Pelichanie (kompletná výmena peria) prebieha v júni–septembri — hnedá kapucňa sa postupne stratí a nahradí ju biela hlava s charakteristickou tmavou škvrnou za okom (relikt po kapucni). V zimnom šate (august–február) druh je menej výrazný a oveľa menej krikľavý. Mladý jedinec v 1. roku nemá kapucňu vôbec — hlavu má bielu s tmavou škvrnou za okom, krídla hnedo-šedé s tmavým pruhom na konci chvosta.

Najjednoduchšie podľa hlavy a veľkosti: (1) Čajka smejúca sa (35–39 cm) — v lete čokoládovo-hnedá kapucňa, tmavo červený zobák a nohy, biele telo, šedé krídla s bielym predným okrajom (diagnostické v lete); v zime biela hlava s tmavou škvrnou za okom; (2) Čajka bocianová (Larus canus, 40–46 cm) — väčšia, hlava vždy biela (aj v lete), zobák žltkasto-zelený s tmavým pruhom, šedé krídla bez bieleho predného okraja, čierne hroty krídel s bielymi škvrnami; (3) Čajka žltá (Larus michahellis, 55–67 cm) — výrazne väčšia, biela hlava aj telo, šedý chrbát, žlté nohy, žlttý zobák s červenou škvrnou; (4) Čajka sledová (Larus argentatus, 54–60 cm) — väčšia, biela hlava, ružovkasté nohy, žltý zobák s červenou škvrnou; (5) Čajka malá (Hydrocoloeus minutus, 25–30 cm) — najmenšia, v lete čierna kapucňa (nie hnedá), tmavé spodné krídla s bielym okrajom (diagnostické v lete).

Európska populácia klesá ~30 % od roku 1990 (PECBMS — Pan-European Common Bird Monitoring Scheme) z viacerých dôvodov: (1) Strata mokradí — vysušovanie močiarov, regulácia riek, intenzifikácia poľnohospodárstva — strata hniezdnych aj potravných stanovíšť; (2) Zatváranie otvorených skládok (EÚ smernica 2018/851 o obehovom hospodárstve) — strata významného zdroja potravy v zime; (3) Intenzifikácia poľnohospodárstva — úbytok hmyzu (Krefeld study 2017 — 75 % pokles biomasy hmyzu v Európe), zníženie potravnej základne; (4) Vtáčia chrípka H5N1 — masové úhyny v kolóniách (2022 — desiatky tisíc úhynov v EÚ); (5) Plastové znečistenie — 50 % pitiev obsahuje plast (Bird Conservation International 2023); (6) Predácia v kolóniách — invázia americkej norky (Neogale vison), invázie šakala zlatého (Canis aureus). V SR je trend miernejší — populácia stabilná až mierne klesajúca, ale niektoré historické kolónie zanikli (napr. niektoré Žitnoostrovské).

Čajky smejúce sa pri vyrušení kolónie spoločne útočia strmhlavým letom na narušiteľa — toto správanie sa volá „mobbing" a je kľúčové pre obranu hniezda pred predátormi (líška, kuna, vrana, jastrab). Pri útoku na človeka: hlasné „karr!" volania, strmhlavé prelety nad hlavou s úderom zobákom o pokožku alebo klobúk, defekácia na narušiteľa. Útok môže byť stresujúci, ale nie nebezpečný — žiadne vážne poranenia nie sú dokumentované. Čo robiť: (1) OKAMŽITE sa vzdialiť z kolónie minimálne na 50 m; (2) chrániť hlavu rukami, klobúkom alebo dáždnikom; (3) NEHLUČNÉ a POMALÉ pohyby — nebehať, nemávať rukami; (4) NEDOTÝKAŤ sa hniezda ani vajec/mláďat — krádež vajec/mláďat je trestný čin (porušenie zákona 543/2002 Z. z.); (5) Pozorovať z náučného chodníka (CHVÚ Senné — vyhliadková veža) — minimálne 30 m od kolónie. Po skončení hniezdnej sezóny (júl–august) druh nezvyčajne pokojný.

Nie, dôrazne neodporúčame — kŕmenie čajok chlebom má viac negatívnych dôsledkov: (1) Tráviace problémy — chlieb (najmä plesnivý) spôsobuje hnačky a chronickú podvýživu; (2) Závislosť na človeku — habituované čajky strácajú schopnosť hľadať prírodnú potravu, hromadia sa v parkoch v abnormálnych počtoch; (3) Prenos chorôb — koncentrované kŕmne miesta zvyšujú riziko šírenia salmonelózy (zdokumentované úhyny v Štrkovci 2021 — ~50 jedincov), vtáčej chrípky H5N1, kolibakteriózy; (4) Konflikty s mestskou populáciou — agresívne čajky atakujú ľudí pre potravu, znečisťujú lavičky a vozidlá; (5) Plast a obaly — odhodené plastové obaly z chleba vtáky často prehltávajú. Lepšie alternatívy: (a) NEKŔMIŤ vôbec — čajky nájdu prirodzenú potravu na poliach, vodách a skládkach; (b) ak chcete pozorovať, použite ovsené vločky, drobné rybky alebo nesoljenú kukuricu v malých množstvách; (c) Nikdy nehadzajte potravu do vody — znečisťuje ekosystém a vyvoláva botulizmus.

ZDROJ: IOC v15.2, IUCN Red List (Chroicocephalus ridibundus — LC, 2024), BirdLife DataZone, Cornell Birds of the World, eBird, Avibase, xeno-canto, Wetlands International 2023, Danko et al. 2002 Rozšírenie v

 Hlasová ukážka

Zdroj: xeno-canto.org XC1099070
Nahrávateľ: Uku Paal
Licencia: CC BY-NC-SA

 Video — Čajka smejúca sa

Čajka smejúca sa (Chroicocephalus ridibundus) — portrét druhu a quick facts

Čajka smejúca sa — najpočetnejšia čajka strednej Európy, charakteristická čokoládovo-hnedá kapucňa v hniezdnom šate.

Čajka smejúca sa (Chroicocephalus ridibundus) — hniezdne správanie WWT Slimbridge

Hniezdne správanie čajky smejúcej sa v rezervácii WWT Slimbridge — kolóniové hniezdenie a obrana teritória.

 Cudzie názvy

Česky:   Racek chechtavý, Anglicky:   Black-headed Gull, Nemecky:   Lachmöwe, Francúzsky:   Mouette rieuse, Poľsky:   Mewa śmieszka, Maďarsky:   Dankasirály, Rusky:   Озёрная чайка