Čajka malá (Hydrocoloeus minutus)

Laridae (čajkovité)

Čajka malá

Hydrocoloeus minutus — najmenšia čajka sveta (25–30 cm) — v SR vzácny tiahnúci a zimujúci (50–500 jedincov ročne)

IUCN: LC (Least Concern, 2024) | Least Concern, európska populácia stabilná až mierne rastúca (~97 000–270 000 párov globálne)
Dĺžka25–30 cm
Hmotnosť85–135 g
Rozpätie61–78 cm
Populácia SR50–500 jedincov ročne

Výživa

  • Vodný hmyz a larvy — vážky, komáre, chironomidy (hlavná potrava)
  • Drobné ryby — do 5 cm (slaďohorky, plotice, ostrieže)
  • Suchozemský hmyz — z polí a brehov (najmä počas migrácie)
  • Drobné mäkkýše a kôrovce
  • Rastlinný materiál (semená, riasy) — zriedkavo
Tip od odborníka Čajka malá (Hydrocoloeus minutus) je špecializovaný lovec drobného vodného hmyzu — na rozdiel od väčšiny čajok rodu Larus, ktoré sú oportunistické všežravce. Hlavná potrava: vážky, komáre a chironomidy (~50 % objemu) — chytá ich elegantným „tipping flight" (zostup nad hladinu, krátky úder nohou a zobákom, okamžitý vzlet). Tento lovecký štýl pripomína skôr rybáka než čajku. Sekundárne loví drobné ryby do 5 cm (slaďohorky, plotice) — ale len výnimočne, pretože malá veľkosť (85–135 g) ju obmedzuje. Počas migrácie cez SR (vrchol september–október) loví suchozemský hmyz (kobylky, motýle) z polí a brehov Dunaja, Sĺňavy, Senianskej priehrady. Druh nie je oportunista — nelieta na skládky ani do prístavov (na rozdiel od väčších čajok). V hniezdnych kolóniách (Estónsko, Bielorusko, severná Ukrajina, Sibír) loví v plytkých jazerách a močiaroch. Globálna populácia 97 000–270 000 párov (BirdLife DataZone 2024), európska populácia stabilná až mierne rastúca.

Hlasový prejav

Čajka malá má vysoké a tenké volanie typické pre malé čajky — výrazne vyššie a tichšie ako veľké čajky rodu Larus. Základné volanie „kek-kek-kek" a „kjekk" (frekvencia 2,5–4,5 kHz) je počuteľné na 200–500 m. V hniezdnej kolónii používa krátke kontaktné volania medzi partnermi a varovné „kjikk" pri ohrození. Etologicky druh menej komunikačný ako veľké čajky — repertoár ~6–8 odlišných volaní zahŕňa kontaktné, varovné, agresívne, párovacie, žobravé volania. Počas migrácie cez SR takmer tichý — pozorovanie na Dunaji (Bratislava — Eurovea, Devín) je často vizuálne, akustické volania sú zriedkavé.

Typické zvuky

  • Hlavné „kek-kek-kek" — vysoké tenké volanie (2,5–4,5 kHz) — kontaktné v kŕdli
  • „Kjekk" — varovné volanie pri ohrození hniezda alebo predátorovi
  • Krátke „pjuu" — žobravé volanie mláďat pri kŕmení (4–6 týždňov)
  • Tiché „kru-kru" — kontakt medzi partnermi pri tokaní
  • Agresívne „kek-kek-kek-kek!" rýchle rytmické — pri obrane teritória v kolónii
  • Šepkavé „chip" — v zimných kŕdľoch pri spoločnom love nad vodou

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok a tvorba párov — apríl až máj v hniezdnych kolóniách Pobaltia a Sibíri
Hniezdenie — máj až júl (mimo SR — najbližšie kolónie Estónsko, Bielorusko, Ukrajina)
Inkubácia 23–25 dní + vodenie mláďat oboma rodičmi (jún–august)
Jesenná migrácia — august až november cez SR (vrchol september–október, najmä juvenily)
Zimovanie — Stredomorie, Atlantik (Severné more, Britské ostrovy), v SR ~50–500 jedincov na Dunaji
Pelichanie — kompletná výmena peria (júl–október), dospelci 2-roč. cyklus do plného šatu

Prostredie a požiadavky

Biotop
Plytké jazerá, močiare, lagúny, pobrežia, rieky, vodné nádrže
Hniezdny biotop: boreálne a temperátne močiare Pobaltia (Estónsko, Lotyšsko, Fínsko), Bieloruska, severnej Ukrajiny, severozápadného Ruska a Sibíri. V SR nehniezdi — len tiahnúci a zimujúci hosť. Hlavné lokality v SR: Sĺňava (najlepšia, 100–300 jedincov v topke), Dunaj od Bratislavy po Štúrovo (Eurovea, Devín, Šamorín, Gabčíkovo, Patince), Senianska priehrada (východné SR), Liptovská Mara, Oravská priehrada, Hričovská priehrada.
Nadmorská výška
0–800 m n. m. — v SR 130–800 m n. m. (Dunaj, vodné nádrže)
V hniezdnych oblastiach Pobaltia a Sibíri 0–200 m n. m. V SR vrchol pozorovaní na nížinných vodných plochách (130–250 m n. m. — Dunaj, Senianska, Sĺňava). Na horských priehradách (Liptovská Mara, Oravská priehrada) do 800 m n. m. — vzácne, ale pravidelné jesenné pozorovania.
Hniezdo
Plytká jamka na pevnine alebo plávajúce hniezdo v močiari — v SR sa nevyskytuje
V SR sa nevyskytuje (druh tu nehniezdi). Hniezdny biotop v Pobaltí a Sibíri: plytká jamka v zemi alebo plávajúce hniezdo v močiari, vystlaná suchou trávou, trstinou. Hniezdi v menších kolóniách 10–100 párov (vzácne 200+), hniezdo od hniezda vzdialené 1–3 m. Rozmery hniezda 20–30 cm priemer, 5–8 cm hĺbka — menšie ako u veľkých čajok.
Teplota
Boreálne až temperátne pásmo, –30 až +30 °C
Hniezdne oblasti znášajú extrémne zimné teploty (–30 °C v Sibíri), v hniezdnej sezóne lette 5–25 °C (boreálne leto). V SR znáša zimné teploty –15 °C na nezamŕzajúcich úsekoch Dunaja. Pri silných mrazoch tiahne ďalej na juh (Stredomorie, severná Afrika).
Voda
Sladkovodné jazerá, močiare, rieky, vodné nádrže, v zime aj morské pobrežia
Pre lov vyžaduje plytké vody (do 1 m hĺbky) s bohatou faunou vodného hmyzu (vážky, komáre, chironomidy). Optimálna potravná zóna: 0–5 km od oddychového miesta nad vodnou hladinou. V SR využíva: Sĺňavu (hlavná lokalita), Dunaj (najmä rozšírené úseky pri Bratislave, Šamoríne, Gabčíkove, Patinciach), Senianska priehrada (jeden z najlepších slovenských vtáčích rajov).
Spoločnosť
V hniezdnom období v menších kolóniách 10–100 párov, mimo neho v kŕdľoch 5–500 jedincov
Kolóniový druh, ale menšie kolónie ako väčšie čajky (typicky 10–100 párov, výnimočne 500+ v Pobaltí). Monogamná na sezónu, často aj na celý život (~60–70 % párov si zachová partnerstvo). Mimo hniezdenia v zmiešaných kŕdľoch s inými čajkami a rybákmi (smejúce sa, bocianové, riečne) v kŕdľoch 5–500 jedincov. V SR typicky 50–300 jedincov v kŕdli na Sĺňave počas jesennej migrácie. Spoločné nocoviská v zime na vodných plochách.

Rozmnožovací cyklus

Tok a párenie
Apríl–máj na hniezdiskách (mimo SR — Pobaltie, Bielorusko, Sibír)

Pár vzniká v 2.–3. roku života (skoršie ako u veľkých čajok). Tok zahŕňa vzájomné kŕmenie (samec ponúka samici vodný hmyz alebo drobnú rybu), synchronizované „bowing" pri hniezde, krátke párové lety nad močiarmi. Monogamia — partneri sa často znova spárujú nasledujúci rok (~60–70 % párov). Pri strate partnera nový pár sa formuje rýchlo (1 sezóna). Pohlavná zrelosť v 2.–3. roku, prvé úspešné hniezdenie typicky v 3. roku.

Znáška
2–3 vajcia (typicky 3)

Vajcia olivovo-zelenkasté až žltohnedé s tmavými škvrnami, rozmery ~42 × 30 mm, hmotnosť ~20 g. Znáška máj–jún (vrchol druhá polovica mája). Samica znáša 1 vajce za 1–2 dni. Pri strate prvej znášky robí náhradnú (do 2×), úspech druhej znášky je ~25 %. Vajcia sú výrazne menšie ako u veľkých čajok (Larus marinus ~75 × 53 mm).

Inkubácia
23–25 dní (typicky 24 dní)

Sedia obaja rodičia striedavo (samica nočne, samec cez deň). Pri vyrušení rodičia kruhujú nad hniezdom s krátkym „kjekk" volaním — žiadne útoky na ľudí (na rozdiel od veľkých čajok). Kolónia spoločne bráni teritórium proti predátorom (líška, hranostaj, vrana, jastrab). Inkubácia začína po znesení druhého vajca → mláďatá liahnu asynchrónne v rozmedzí 24–48 hodín.

Liahnutie
Jún–júl (typicky polovica júna)

Mláďatá semiprekociálne — pokryté žltohnedo-pruhovaným páperím (kryptické sfarbenie), otvorenými očami, schopné stáť do 24 hodín a opustiť hniezdo do 2–4 dní (ale zostávajú v okolí 1–2 týždne). Hmotnosť pri vyliahnutí ~15 g. Obaja rodičia kŕmia — vyvrhnutým vodným hmyzom a drobnými rybkami. Mláďatá majú charakteristické krátke „pjuu" žobravé volanie, ktoré pecknú do zobáka rodiča pri kŕmení.

Mláďatá
21–24 dní do vzletnosti

Mláďatá kŕmené oboma rodičmi 3–4 týždne (kratšie ako u veľkých čajok). Z 2–3 vyliahnutých prežijú typicky 1–2 do vzletnosti (predácia, vnútrokolóniová agresia). Vzletné v 21–24 dňoch (~3 týždne) — rekord medzi čajkami pre rýchlosť vývoja. Po vzletnutí mladé zostávajú v okolí kolónie 1–2 týždne, potom sa pripoja k zmiešaným kŕdľom. Mladé migrujú na juh s dospelcami v auguste–októbri.

Samostatnosť
5–6 týždňov po vyliahnutí, pohlavná zrelosť v 2.–3. roku

Mladé sa od rodičov oddelia v júli–auguste — pripoja sa k zmiešaným kŕdľom mladých čajok. Pohlavná zrelosť v 2.–3. roku (skoršia ako u veľkých čajok). Dĺžka života v prírode 10–14 rokov (rekord 21 rokov v Estónsku, kruhovanie). Vysoká mortalita v prvom roku (~50 %) — predácia, kolízie s vozidlami, vyčerpanie pri migrácii. V zajatí druh sa nechová.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Čajka malá 25–30 cm Čajka smejúca sa 35–39 cm Čajka sivá 40–46 cm Rybár riečny 31–35 cm Čajka vidlochvostá 30–36 cm
Čajka malá Čajka smejúca sa Čajka sivá Rybár riečny Čajka vidlochvostá
Dĺžka25–30 cm35–39 cm40–46 cm31–35 cm30–36 cm
Váha85–135 g200–400 g300–550 g110–145 g135–225 g
Dožitie10–14 r11–15 r16 r12–15 r10–14 r
OchranaIUCN LC (stabilná)IUCN LC (klesá ~30 % EÚ)IUCN LCIUCN LCIUCN LC
CharakteristikaNajmenšia čajka sveta, v lete čierna kapucňa, tmavošedo-čierne spodné krídla s bielym okrajom, tmavo-červené nohyHniezdny: čokoládovo-hnedá kapucňa, červený zobák; zimný: biela hlava s tmavou škvrnou za okomVždy biela hlava, žltkasto-zelený zobák s tmavým pruhom, žlté nohy, čierne hroty krídel s bielymi škvrnamiŠtíhly s vidlovitým chvostom, v lete čierna čiapočka, červený zobák s čiernym hrotom, červené nohyNajbližší príbuzný čajky malej, v lete tmavošedá kapucňa s čiernym okolím, vidlovitý chvost (diagnostické)
AreálPobaltie + Sibír — v SR vzácny tiahnúci (50–500 jedincov ročne)Eurázia — SR ~10–15 tis. hniezd. párov, ~50–150 tis. zimujúcichSeverná Eurázia — SR ~50–200 hniezd. párov, ~5–15 tis. zimujúcichEurázia — SR ~1 000–2 000 hniezd. párovArktická tundra Grónska, Kanady, Sibíri — v SR extrémne vzácny (1–2 záznamy v histórii)

Zaujímavosti

1

Najmenšia čajka sveta — dospelí dosahujú dĺžku len 25–30 cm, rozpätie krídel 61–78 cm a hmotnosť 85–135 g. Porovnanie: 3× menšia hmotnosť ako čajka smejúca sa (200–400 g), 10× menšia hmotnosť ako čajka morská chrbtová (1,3–2,3 kg). Veľkosťou pripomína skôr rybára riečneho než čajku.

2

Vyčlenená z rodu Larus v roku 2008 — druh bol dlho zaradený v rode Larus (ako Larus minutus). V roku 2008 (AOU/IOC) bola na základe molekulárnych dôkazov (Pons et al. 2005, Molecular Phylogenetics and Evolution) presunutá do monotypického rodu Hydrocoloeus (Kaup, 1829). Najbližším príbuzným je čajka vidlochvostá (Xema sabini) — arktický druh.

3

„Tipping flight" — diagnostický lovecký štýl — čajka malá loví elegantným „tipping flight" — zostup nad vodnú hladinu, krátky úder zobákom (a niekedy nohou) o vodu, okamžitý vzlet. Toto pripomína skôr rybáka než čajku a je diagnostické pre druh. Pozorovateľný najlepšie na Sĺňave v septembri–októbri (100–300 jedincov v topke migrácie).

4

Tmavé spodné krídla s bielym okrajom — diagnostické — v lete dospelí majú tmavošedo-čierne spodné krídla s bielym okrajom. Žiadna iná čajka nemá tmavé spodné krídla — to je diagnostický znak pre druh aj v lete aj v zime (aj v 1. roku). V kombinácii s extrémne malou veľkosťou (porovnateľnou s rybákom) je determinácia jednoznačná.

5

Hniezdi 3 000–6 000 km od SR — Pobaltie, Bielorusko, Sibír — najbližšie hniezdne kolónie sú v Estónsku (200–500 párov), Lotyšsku (50–200 párov), Bielorusku (500–1 000 párov), severnej Ukrajine (100–300 párov). Hlavná populácia v severozápadnom Rusku a na Sibíri (do Bajkalského jazera). Globálna populácia 97 000–270 000 párov (BirdLife DataZone 2024).

6

V SR ~50–500 jedincov ročne — Sĺňava je najlepšia lokalita — druh je v SR vzácny tiahnúci a zimujúci hosť. Hlavná lokalita: Sĺňava (100–300 jedincov v topke jesennej migrácie, september–október). Ďalšie pravidelné lokality: Dunaj (Bratislava — Eurovea, Devín, Petržalka, Šamorín, Gabčíkovo, Patince), Senianska priehrada, Liptovská Mara, Oravská priehrada, Hričovská priehrada. Hniezdenie v SR nezaznamenané.

7

Rekord migrácia — 6 000 km zo Sibíri do Maroka — kruhovacie štúdie ukazujú, že jedince z hniezdísk v severozápadnej Sibíri zimujú v severnej Afrike (Maroko, Tunisko, Egypt) — vzdialenosť 5 000–6 000 km. Mladé jedince (1.–2. rok) sú extrémne tulavé — pohyby naprieč Európou od Britských ostrovov po Kaspické more.

8

Dospelci dosahujú plný šat v 2. roku — kratší cyklus pelichania ako u veľkých čajok (Larus 4-roč. cyklus). 1. rok — hnedo-šedé s charakteristickým „M" vzorom na horných krídlach (diagnostické); 2. rok — plný šat (v lete čierna kapucňa, šedý chrbát, tmavé spodné krídla, červené nohy). Rýchly vývoj umožňuje skoršie hniezdenie (2.–3. rok).

9

Čierna kapucňa v lete (nie hnedá ako u čajky smejúcej sa) — diagnostické rozlišovanie: čajka smejúca sa má v lete čokoládovo-hnedú kapucňu, čajka malá má čistú čiernu kapucňu. V kombinácii s extrémne malou veľkosťou a tmavými spodnými krídlami je determinácia jednoznačná. V zime obe majú bielu hlavu s tmavými znakmi za okom.

10

Európska populácia stabilná až rastúca — na rozdiel od mnohých vodných vtákov, čajka malá má stabilnú až mierne rastúcu populáciu v Európe (BirdLife DataZone 2024). Príčiny: ochrana hniezdnych močiarov v Pobaltí (Natura 2000), ochrana zimovacích lokalít (Stredomorie, Severné more). Hlavné hrozby: drainage močiarov, eutrofizácia jazier, vtáčia chrípka.

Taxonomická klasifikácia

species Čajka malá
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Charadriiformes (bahniakotvaré)
Čeľaď Laridae (čajkovité)
Rod Hydrocoloeus Kaup, 1829
Druh H. minutus (Pallas, 1776)
Poddruhy Monotypický druh — IOC v15.2 neuznáva žiadne poddruhy. Druh bol dlho zaradený v rode Larus (ako Larus minutus), v roku 2008 (AOU/IOC) presunutý do monotypického rodu Hydrocoloeus na základe molekulárnych dôkazov (Pons et al. 2005). Najbližším príbuzným je čajka vidlochvostá (Xema sabini).
Slovenský názov Čajka malá — odkazuje na rekordne malú veľkosť (najmenšia čajka sveta, 25–30 cm, 85–135 g)

? Často kladené otázky

Nie, v SR nehniezdi — je len vzácny tiahnúci a zimujúci hosť. Najbližšie hniezdne kolónie sú v Estónsku (200–500 párov), Lotyšsku (50–200 párov), Bielorusku (500–1 000 párov), severnej Ukrajine (100–300 párov) — vzdialenosť 800–1 500 km od SR. Hlavná globálna populácia v severozápadnom Rusku a na Sibíri (do Bajkalského jazera). V SR ~50–500 jedincov ročne počas migrácie (vrchol september–október) a zimovania (november–marec). Hlavné lokality: Sĺňava (najlepšia, 100–300 jedincov v topke), Dunaj (Bratislava — Eurovea, Devín, Petržalka, Šamorín, Gabčíkovo, Patince), Senianska priehrada, Liptovská Mara, Oravská priehrada. Druh je celoročne chránený zákonom 543/2002 Z. z. (spoločenská hodnota 100 €/jedinec).

Druhy sa pri zbežnom pohľade dajú zameniť, najmä v zime. Hlavné rozlišovacie znaky: (1) Veľkosť — čajka malá 25–30 cm (extrémne malá, ako rybák), čajka smejúca sa 35–39 cm (stredná); (2) Spodné krídla — čajka malá má tmavošedo-čierne spodné krídla s bielym okrajom (diagnostické v každom šate), čajka smejúca sa má biele spodné krídla s čiernym hrotom; (3) Kapucňa v lete — čajka malá má čistú čiernu kapucňu, čajka smejúca sa má čokoládovo-hnedú kapucňu; (4) Zobák a nohy — čajka malá má tenký čierny zobák a tmavo-červené nohy, čajka smejúca sa má tmavo-červený zobák a tmavo-červené nohy; (5) Letové správanie — čajka malá loví „tipping flight" (pripomína rybáka), čajka smejúca sa loví z hladiny alebo z brehu. Pri pozorovaní na Sĺňave (vrchol september–október) sú často oba druhy spolu v zmiešaných kŕdľoch — rozdiel vo veľkosti je extrémny.

Tmavošedo-čierne spodné krídla s bielym okrajom sú diagnostickým znakom druhu — žiadna iná čajka sveta ich nemá. Funkčné vysvetlenia: (1) Termoregulácia — tmavé spodné krídla absorbujú slnečné teplo pri letnom poli, čo môže pomáhať udržiavať telesnú teplotu pri love nad chladnými boreálnymi jazerami; (2) Kontrastné signalizovanie partnera — pri tokovej letovej akrobacii v hniezdnej kolónii tmavé spodné krídla vytvárajú výrazný kontrast s bielym brušným perím — vizuálny signál pre partnera; (3) Kamufláž pri love — pri pohľade zhora (zo strany rýb) tmavá silueta proti slnku je menej viditeľná; (4) Vývojový pozostatok — predci rodu Hydrocoloeus mohli mať tmavé spodné krídla ako pôvodný stav (čajka vidlochvostá Xema sabini má podobne tmavé spodné krídla).

Globálne nie — IUCN LC (Least Concern, 2024). Európska populácia stabilná až mierne rastúca (BirdLife DataZone 2024). Globálna populácia 97 000–270 000 párov. Hlavné hrozby: (1) Vysúšanie močiarov v Pobaltí a Bielorusku (poľnohospodárstvo, lesníctvo); (2) Eutrofizácia jazier (nadbytok dusíka a fosforu z hnojív) — znižuje dostupnosť vodného hmyzu; (3) Vtáčia chrípka (HPAI H5N1) — ohnisko 2022–2023 spôsobilo úhyn tisícov čajok v Pobaltí; (4) Klimatická zmena — posun hniezdnych oblastí na sever (do Sibíri), zmeny vo fenologickej zhode s vrcholom rojenia hmyzu; (5) Plastové znečistenie a olovené broky — menšie riziko ako u veľkých čajok (druh nelieta na skládky). Ochrana: Natura 2000 (chránené hniezdne močiare v Pobaltí), Bonn Convention (migračné druhy), AEWA (African-Eurasian Waterbird Agreement).

Sĺňava (vodná nádrž pri Piešťanoch) je najlepšia lokalita v SR — v topke jesennej migrácie (september–október) sa tu zhromažďuje 100–300 jedincov v kŕdli. Ďalšie pravidelné lokality: (1) Dunaj v Bratislave — promenáda Eurovea, Devín, Petržalka (denne 5–30 jedincov v septembri–novembri); (2) Šamorín (Gabčíkovská priehrada — 10–50 jedincov); (3) Gabčíkovo a Patince (Dunaj — 5–30 jedincov); (4) Senianska priehrada (východné Slovensko, jeden z najlepších slovenských vtáčích rajov — 20–100 jedincov); (5) Liptovská Mara a Oravská priehrada (5–20 jedincov, vzácne). Vhodný čas: september–november popoludní (jesenná migrácia, vrchol druhej polovice septembra). Pozorovacie tipy: hľadať extrémne malé čajky s tmavými spodnými krídlami v zmiešaných kŕdľoch s čajkami smejúcimi sa a bocianovými. „Tipping flight" (zostup nad hladinu) je diagnostický.

Hlavné rozdiely vo veľkosti, biotope a sezónnom šate: (1) Čajka malá (Hydrocoloeus minutus, 25–30 cm, 85–135 g) — NAJMENŠIA čajka sveta, v lete čierna kapucňa, tmavé spodné krídla s bielym okrajom (diagnostické v lete), tmavo-červené nohy; Pobaltie a Sibír, v SR vzácny tiahnúci a zimujúci; (2) Čajka smejúca sa (Chroicocephalus ridibundus, 35–39 cm, 200–400 g) — STREDNÁ, v lete čokoládovo-hnedá kapucňa, tmavo-červený zobák a nohy, biele telo; najpočetnejšia čajka SR (~10–15 tis. hniezd. párov); (3) Čajka vidlochvostá (Xema sabini, 30–36 cm, 135–225 g) — najbližší príbuzný čajky malej, arktický druh hniezdiaci v tundre Grónska, Kanady a Sibíri, v lete tmavošedá kapucňa s čiernym okolím, vidlovitý chvost (diagnostické), v Európe extrémne vzácny pelagický hosť (v SR len 1–2 záznamy v histórii). Pri pozorovaní v SR najčastejšie: čajka smejúca sa, čajka malá (v migrácii), čajka vidlochvostá takmer nikdy.

ZDROJ: IOC v15.2, IUCN Red List (Hydrocoloeus minutus — LC, 2024), BirdLife DataZone, Cornell Birds of the World, eBird, Avibase, Wetlands International 2023, Danko et al. 2002 Rozšírenie vtákov na Slovensku

 Hlasová ukážka

Zdroj: xeno-canto.org XC1080622
Nahrávateľ: Francesco Sottile
Licencia: CC BY-NC-SA

 Video — Čajka malá

Čajka malá (Hydrocoloeus minutus) — prehľad druhu a quick facts

Čajka malá — najmenšia čajka sveta, dĺžka 25–30 cm, čierna kapucňa v hniezdnom šate.

Čajka malá (Hydrocoloeus minutus) — záber druhu na Cypre

Čajka malá v prirodzenom prostredí — drobná čajka s tmavými spodnými krídlami v lete.

 Cudzie názvy

Česky:   Racek malý, Anglicky:   Little Gull, Nemecky:   Zwergmöwe, Francúzsky:   Mouette pygmée, Poľsky:   Mewa mała, Maďarsky:   Kis sirály, Rusky:   Малая чайка