Zelienka čínska

Hoci sú to blízki príbuzní z rovnakého rodu Chloris, zelienku čínsku spoľahlivo odlíšite najmä výrazne sivou hlavou a tylom (temeno je tmavosivé až čiernoolivové), zatiaľ čo naša zelienka obyčajná má hlavu zelenkastú. Telo zelienky čínskej je olivovo-hnedastejšie so žltkastým nádychom, kým zelienka obyčajná je sýtejšie zelená. Spoločné majú obe žlté panely v krídlach a po stranách chvosta a silný kužeľovitý zobák. Zelienka čínska je o niečo menšia (~12–14 cm) a pochádza z východnej Ázie, nie z Európy.

Áno — práve spev je jej hlavnou hodnotou ako klietkového vtáka. Samce spievajú príjemne a cvrlikavo, najmä od konca zimy a počas hniezdnej sezóny — zmes švitorenia, trilkov a drsnejších tónov s charakteristickým nazálnym „dzwíí", ktorý je pre druh typický. Nejde o taký jasný a sýty spev ako u kanárika, ale o nevtieravé, melodické trilkovanie s nosovým tónom. Spieva len samec; samica sa ozýva iba jemnými kontaktnými hláskami. Ak vám ide o speváka, kupujte samca a najlepšie si ho vopred vypočujte.

Spravidla nie tak, ako papagáje. Je to skôr vták na pozorovanie a počúvanie — prirodzene plachší a temperamentnejší, fyzický kontakt a hladkanie ho stresujú. Pri pokojnom a trpezlivom prístupe si však dobre zvykne na opatrovateľa: prestane panikáriť, ostane sedieť pri približovaní a môže brať pamlsky z blízkosti či z ruky. Cieľom je dôverčivý vták bez stresu, nie vták sediaci na pleci. Násilné chytanie kvôli „ochočeniu" dôveru naopak zničí.

Mimo hniezdenia je zelienka čínska výrazne družná a v skupine či s inými pokojnými drobnými vtákmi vychádza dobre. V hniezdnom období sa však samce stávajú teritoriálnymi — dvoch samcov vtedy spolu držať nemožno a páry treba chovať oddelene, jeden pár na klietku či voliéru. Samec môže v sezóne napádať iné samce. Pri spoločnom chove počas hniezdenia treba jeho správanie sledovať a páru dopriať dostatok priestoru a úkrytov.

Základom je kvalitná zrnná zmes pre kanáriky a európske (lesné) vtáky, obohatená o slnečnicu, konope a repík — silný zobák si s nimi ľahko poradí. Pravidelne ponúkajte zelené krmivo (púpava, mokrička, mladá žihľava, uhorka), metličky divých tráv a burín, niekoľkokrát do týždňa naklíčené semená a sezónne púčiky a ovocie. V hniezdnom období je nevyhnutná živá a vaječná strava (drobné larvy, enchytrey, vaječná zmes) — dodáva bielkoviny pre rast mláďat. Trvalo musí mať sépiovú kosť, grit a čerstvú vodu s možnosťou kúpania. Nikdy nepodávajte avokádo, čokoládu, soľ ani plesnivé krmivo.

Potrebuje priestrannú dĺžkovú (letovú) klietku alebo voliéru, kde si môže zalietať — ako družný a aktívny druh ocení viac miesta a malé okrúhle klietky sú nevhodné. Dôležité sú bidielka rôznej hrúbky, miska na kúpanie a (v sezóne) hustá zeleň či hniezdny košík. Ako vták mierneho až chladnejšieho pásma je výrazne otužilá a pri postupnej aklimatizácii znesie aj chladnejšie počasie — vo vonkajšej voliére prečká chladné obdobie, ak má suchý zateplený úkryt bez prievanu. Treba ju chrániť pred holomrazom, prievanom, vlhkom a prudkými výkyvmi teplôt.

Samec je sýtejšie a kontrastnejšie sfarbený — má výraznejšie žlté partie, sivé temeno a olivovozelenú tvár; samica je matnejšia, celkovo sivohnedšia a žlté plochy má menej výrazné. Obe pohlavia majú nápadne silný ružovkastý zobák a žlté panely v krídlach a chvoste, u samca sú však jasnejšie. Najistejším znakom je spev: spieva iba samec, kým samica sa ozýva len jemnými kontaktnými hláskami. Pri mladých vtákoch sa najlepšie spoľahnúť na kombináciu sfarbenia a spevu, prípadne na informáciu od chovateľa.

Je monogamná. Samica stavia hlboké miskovité hniezdo v kríku, strome či bambuse, znáša spravidla 3–5 bledomodrých vajec s drobnými hnedastými škvrnami a približne 12–15 dní ich zahrieva; samec medzitým stráži teritórium a kŕmi ju. Mláďatá sa liahnu holé a slepé, vyletujú zhruba o dva týždne a rodičia ich ešte chvíľu dokrmujú. Hniezdna sezóna trvá na jar a v lete a za sezónu môže byť viacero znášok. V zajatí sa pri dobrej starostlivosti dožíva približne 6–10 rokov (výnimočne viac).