Červenák himalájsky (Carpodacus thura)

Pinkovité

Červenák himalájsky

Carpodacus thura — vysokohorský pinkovec Himalájí s dlhým bielym obočím samca, lila-ružovým spodkom a ružovým trtáčom — klenot himalájskych výšin pre voliérový chov

IUCN: LC (Least Concern, 2018) | Least Concern (najmenej ohrozený, hodnotenie BirdLife International / IUCN, IUCN ID 103836876) — populácia je stabilná, bez dokladov o významnom poklese. Druh má rozsiahly areál naprieč Himalájami, Tibetskou plošinou a horami strednej Ázie. V súčasnosti nie sú zaznamenané závažné hrozby; potenciálnymi rizikami sú zmena klímy (posun alpínskych pásiem) a strata horského biotopu. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES, no pochádza z chránených himalájskych ekosystémov a export z krajín pôvodu je regulovaný vnútroštátnymi zákonmi.
Dĺžka18 cm (24–36 g)
PôvodHimaláje a Tibet (2 400–4 600 m n. m.)
PovahaTichý, plachý, znáša chlad
StravaSemená, bobuľky + živá potrava pri odchove
Dožitie~8–12 rokov (neoverené)
🔊
Hlučnosť
2/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
3/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
5/5

Výživa

48% 15% 12% 12% 8% STRAVA zloženie
Drobné semená horských bylín a tráv — proso, nigelová tráva, lesknica kanárska; základ dennej stravy vo voliére aj v prírode 48%
Olejnaté semená — konopné semienko, sezam, pohánka; energeticky bohaté, dôležité v chladnom období 15%
Puky, výhonky a zelená hmota — púčiky kríkov, mladá púpava, špenát, tráva; zdroj vitamínov 12%
Bobuľoviny — borievkové bobuľky (Juniperus), šípky, maliny, baza; sezónny doplnok bohatý na vlákninu 12%
Klíčené a namočené semená — vyššia stráviteľnosť a vitamíny skupiny B; dôležité v hniezdnej sezóne 8%
Živá potrava — drobné bezstavovce, larvy, mravenčie kukly; zdroj proteínu pri odchove mláďat 3%
Minerály — sépiová kosť, grit; vápnik pre samičky a obrusovanie zobáka 2%

Odporúčané potraviny

  • Zmes alpínskych a horských semien — proso, nigelová tráva, lesknica kanárska, pohánka — základná denná strava
  • Olejnaté semená v primeranom množstve — konopné semienko, sezam — energetický doplnok, najmä v chladnom období
  • Klíčené a namočené semená — denne čerstvo pripravené, mimoriadne dôležité v hniezdení a pelichaní
  • Čerstvé bobuľky sezónne — borievkové bobuľky (Juniperus), šípky, maliny, baza — prirodzená zložka stravy druhu
  • Puky a výhonky kríkov — v prírode bežná zložka; vo voliére ponúkaj čerstvé vetvičky bezpečných drevín
  • Zelená hmota — hviezdica prostredná, mladá púpava, špenát, tráva (nepostriekané, umyté)
  • Drobná živá potrava v hniezdnej sezóne — mravenčie kukly, drobné larvy múčneho červa — zdroj proteínu pre mláďatá
  • Vaječná (vajcová) zmes — zdroj bielkovín pri hniezdení, odchove a pelichaní
  • Sépiová kosť (cuttlebone) a grit — trvalo k dispozícii (vápnik, obrusovanie zobáka, prevencia zadržania vajca)
  • Čerstvá pitná voda denne a plytká miska na kúpanie — meň vodu každý deň

Zakázané potraviny

  • Avokádo — pre vtáky toxické (persín), aj malé množstvo môže byť smrteľné
  • Čokoláda, kakao, kofeínové nápoje — jedovaté pre drobné vtáky
  • Soľ, slané, korenené a tepelne spracované ľudské jedlá — zaťažujú obličky pinkovcov
  • Cibuľa, cesnak, pór — dráždia tráviaci trakt a poškodzujú červené krvinky
  • Postriekané (pesticídmi ošetrené) zelené krmivo, bobuľky a vetvičky — riziko otravy aj v malých dávkach
  • Plesnivé, zatuchnuté alebo navlhnuté semená — riziko aspergilózy a otravy mykotoxínmi
  • Nadbytok olejnatých semien (konopné, slnečnica) — vedie k obezite a stučneniu pečene pri nedostatku pohybu
Tip od odborníka Červenák himalájsky je granivorný pinkovec, ktorý sa v prírode živí semenami horských bylín a tráv, púčikmi a výhonkami kríkov a sezónne aj borievkovými bobuľkami, šípkami a malinami. Základom dennej stravy vo voliére je kvalitná zmes drobných a alpínskych semien (proso, nigelová tráva, lesknica kanárska, pohánka) doplnená o olejnaté semená (konopné, sezam) v primeranom množstve — tie sú energeticky cenné najmä v chladnom období, no ich nadbytok vedie k obezite. Neodmysliteľnou súčasťou sú čerstvo klíčené semená a sezónne čerstvé bobuľky a zelená hmota (púpava, špenát, hviezdica). V hniezdnej sezóne ponúkni drobnú živú potravu (mravenčie kukly, larvy) — v prírode rodičia kŕmia mláďatá aj drobnými bezstavovcami a proteín je pri odchove dôležitý. Sépiová kosť musí byť k dispozícii trvalo (vápnik, prevencia zadržania vajca). Druh pochádza z vysokých polôh a znáša chlad, no v tesnom priestore s prebytkom tučného krmiva ľahko stučnie — dbaj na dostatok pohybu v priestrannej voliére.

Správanie a komunikácia

2 Hlučnosť 1 Priľnavosť 3 Aktivita 1 Reč 5 Zriedkavosť 2.4
2/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Červenák himalájsky je tichý a nenápadný pinkovec — jeho hlas tvoria mäkké melodické volania a tichý spev samca typický pre vysokohorské červenáky. Hlas nepreniká silno cez steny a nevyrušuje okolie. Vhodný do bytu aj k susedom citlivým na hluk.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Červenák himalájsky nie je maznavý vták na ruku — ako väčšina pinkovcov je to druh primárne na pozorovanie. Fyzický kontakt ho stresuje. Najväčší pôžitok prinesie pozorovanie aktívneho páru v priestrannej, vegetáciou vybavenej voliére.
3/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Stredne aktívny pinkovec — červenák himalájsky je čulý vták horských krovín, ktorý počas dňa preletuje medzi kríkmi a hľadá semená a bobuľky. Vo voliére potrebuje priestor na lietanie a vegetáciu na zakrytie; v tesnej klietke trpí nedostatkom pohybu, stučnie a môže si vytrhávať perie.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Červenák himalájsky nenapodobňuje ľudskú reč ani melódie — pinkovce rodu Carpodacus túto schopnosť nemajú. Samec má vrodený mäkký melodický spev; reč sa nenaučí.

Hlasový prejav a reč

2/5 hlasitosť

Červenák himalájsky patrí medzi tichšie horské pinkovce — jeho hlas sa skladá z mäkkých melodických kontaktných volaní a tichého spevu samca, ktorý je počuteľný len z blízkosti. Spev je mäkký a tichý, typický pre vysokohorské červenáky, s lokálnymi nárečovými variáciami. Hlas nepreniká cez steny a nevyrušuje v nočnom tichu. V kŕdli sa ozývajú nenápadné kontaktné volania, ktorými vtáky udržiavajú spojenie. Druh nenapodobňuje ľudskú reč ani iné zvuky — repertoár je vrodený.

Dokáže hovoriť? Červenák himalájsky nenapodobňuje ľudskú reč ani hvizdy. Pinkovce rodu Carpodacus túto schopnosť nemajú. Samec má vrodený mäkký melodický spev a kontaktné volania; reč sa nenaučí.

Typické zvuky

  • Mäkké melodické kontaktné volania — jemné tóny, ktorými pár a kŕdeľ udržiavajú spojenie počas pohybu medzi kríkmi
  • Tichý spev samca — mäkká, melodická pieseň predvádzaná pri dvorení; počuteľná len z bezprostrednej blízkosti
  • Kontaktné volania v kŕdli — nenápadné, opakované tóny v skupine počas potravného pohybu
  • Krátky poplašný výkrik — ostrejší tón pri vyrušení, prekvapení alebo priblížení neznámeho predmetu

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hniezdna sezóna — neskorá jar až začiatok leta, zosúladená s dostupnosťou potravy vo vysokých polohách
Tok — samec spieva tichý melodický spev a predvádza sa pred samicou na vetvičke kríka
Inkubácia cca 12–14 dní (prevažne samica); obaja rodičia kŕmia mláďatá; zvýš živú potravu a klíčenky
Pokojové obdobie — kratší deň a chladnejšie počasie; znáša chlad (5–15 °C), obmedz tučné krmivo, dopraj páru oddych
Pelichanie — po hniezdnej sezóne; zvýš bielkoviny (vaječná zmes) a vápnik (sépiová kosť), pridaj vitamíny
Celoročne: čerstvá pitná voda denne, sépiová kosť trvalo, plytká kúpacia miska; vegetácia na zakrytie vo voliére

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Stredne náročný až náročnejší voliérový pinkovec — červenák himalájsky nie je druh pre úplného začiatočníka. Vyžaduje priestrannú voliéru s vegetáciou (min. 100 × 60 × 80 cm pre pár, ideálne väčšiu vonkajšiu), znáša a uprednostňuje chladnejšie podmienky (nie tropické teplo), a v hniezdnej sezóne živú potravu. Pre skúseného chovateľa pinkovcov je to však vďačný a krásny druh s výraznými znakovými prvkami. V SR/ČR nie je bežne dostupný — chov len z dokladovaných, krúžkovaných línií.
Priestor Pár: priestranná voliéra min. 100 × 60 × 80 cm, ideálne väčšia vonkajšia voliéra s kríkmi — trvalý chov v malej klietke je nevhodný; vtáky strácajú kondíciu, tučnejú alebo si vytrhujú perie. Drôtové rozstupy max. 12 mm. Vybav voliéru živou vegetáciou (borievky, nízke kríky) na zakrytie, pevnými bidielkami rôznej hrúbky a plytkou miskou na kúpanie. Druh znáša chlad — vonkajšia voliéra s krytou časťou je vhodná; zimovanie pri 5–15 °C je prijateľné.
Deti v domácnosti Vhodný pre rodiny ako vták na pozorovanie v priestrannej voliére. Červenák himalájsky je farebný (samec) a zaujímavý — deti zaujme bielym obočím samca, ružovým trtáčom a čulým správaním medzi kríkmi. Nie je určený na maznanie. Pravidlá pre deti: (1) vták nie je hračka — nenaháňaj, nepoklepávaj na pletivo; (2) kŕmenie a sledovanie áno, chytanie do rúk nie; (3) po obsluhe voliéry umývanie rúk.
Hlučnosť Áno — červenák himalájsky je tichý vták. Spev aj volania sú mäkké a tiché, nepreniká cez steny. Vhodný do bytu aj na miestach citlivých na hluk.
Verdikt odborníka Červenák himalájsky (Carpodacus thura) je stredne veľký pinkovec (~18 cm, 24–36 g, stred okolo 31 g) vysokohorských Himalájí a Tibetskej plošiny. Samec má čelo a temeno ružovkasté, dlhý bielo-ružový prúžok nad okom, ktorý na zadnom konci prechádza do výraznej čisto bielej škvrny (odtiaľ anglický názov white-browed), lila-ružovú spodnú stranu tela, hnedý a hustý výrazne prúžkovaný chrbát a ružový trtáč. Samica je nenápadná, hnedá so silným prúžkovaním, no spoľahlivo odlíšiteľná olivovožltým trtáčom, zázvorkovo-hnedou hruďou a bledým obočím; mláďatá pripomínajú samicu bez ružovkastého nádychu. Od podobného červenáka pôvabného (C. pulcherrimus) a karmínového (hýľ karmínový, C. erythrinus) ho odlíšime kombináciou bielej škvrny na konci obočia, výrazne prúžkovaného chrbta a kontrastného trtáča. Druh je altitudinálny migrant: v lete hniezdi v subalpínskych kríkoch, borievkach a okrajoch ihličnatých lesov vo výškach 2 400–4 600 m n. m., v zime zostupuje na krovinaté svahy, no zvyčajne nie pod 2 400 m. Živí sa semenami horských bylín, borievkovými bobuľkami, malinami, púčikmi a výhonkami kríkov; v hniezdnej sezóne aj drobnými bezstavovcami. V chove je to stredne náročný až náročnejší druh vhodný pre skúseného chovateľa pinkovcov: vyžaduje priestrannú voliéru s vegetáciou, znáša a uprednostňuje chladnejšie podmienky (nie tropické teplo) a v hniezdnej sezóne živú potravu. V SR/ČR nie je bežne dostupný — objavuje sa len príležitostne u špecialistov a chovať ho treba výhradne z dokladovaných, krúžkovaných línií. IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) so stabilnou populáciou; nie je zaradený v CITES, hoci export z krajín pôvodu (India, Nepál, Bhután) je regulovaný vnútroštátnymi zákonmi.

Prostredie a požiadavky

Voliéra (nie malá klietka)
Priestranná voliéra min. 100 × 60 × 80 cm pre pár, ideálne väčšia vonkajšia s kríkmi — trvalý chov v malej klietke je nevhodný
Červenák himalájsky je čulý vták horských krovín, ktorý musí mať dostatok priestoru na lietanie. V malej klietke stráca kondíciu, tučnie alebo si začne vytrhávať perie. Minimálna voliéra pre pár je 100 × 60 × 80 cm; ideálne väčšia vonkajšia s krytou časťou. Drôtové rozstupy max. 12 mm. Vybav živou vegetáciou (borievky, nízke kríky), pevnými bidielkami a plytkou miskou na kúpanie.
Spoločnosť a chov v páre
V páre alebo malej skupinovej voliére; sólový chov je nevhodný
Červenák himalájsky je spoločenský druh — vo voľnej prírode sa mimo hniezdenia združuje do kŕdľov. Sólový chov mu nevyhovuje a spôsobuje stres. Darí sa mu v páre alebo malej skupinovej voliére; v hniezdnej sezóne uprednostni samostatný pár, aby nedochádzalo k rušeniu pri hniezdení.
Teplota
Znáša chlad (zimovanie 5–15 °C); nie je vhodný pre tropické teplo; neznáša prievan ani vlhko
Pochádza z vysokých polôh 2 400–4 600 m n. m. — chlad mu vyhovuje a tropické teplo je preň nevhodné. Vonkajšia voliéra s krytou časťou je ideálna; zimovanie pri 5–15 °C je prijateľné, dôležité je suché a bezprievanové prostredie.
Hniezdenie a hniezdny materiál
Miskovité hniezdo z trávnych stebiel, machu a stoniek vystlané mäkkým materiálom; umiestnené v kre; materiál — tráva, mach, kokosové vlákno
Pár si stavia miskovité hniezdo z trávnych stebiel, machu a stoniek, vystlané mäkkým materiálom, umiestnené v hustom kre. V chove ponúkni husté kríky alebo polootvorené košíky vo výške a dostatok hniezdneho materiálu (tráva, mach, kokosové vlákno). Kľúčový je pokoj — časté vyrušovanie vedie k opusteniu hniezda.
Kúpanie a hygiena
Plytká miska na kúpanie s čistou vodou; denná výmena vody
Červenák himalájsky sa rád kúpe — ponúkaj plytkú misku (do 2–3 cm vody) s čistou vodou. Pitnú vodu meň denne. Suché a čisté prostredie je základom zdravia; po kúpaní zaisti, aby mal vták kde uschnúť a nebol vystavený prievanu.
Svetlo a denný režim
Pravidelný cyklus svetla a tmy; dlhší deň stimuluje hniezdenie
Červenák himalájsky je denný vták. Potrebuje pravidelný cyklus svetla a tmy (min. 8 h tmy). Predlžujúci sa deň na jar spolu s teplejším počasím a dostatkom potravy stimuluje hniezdnu náladu — v prírode hniezdi v neskorej jari až začiatkom leta.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Neskorá jar až začiatok leta (pri dlhšom dni, teplejšom počasí a dostatku potravy)

Samec predvádza tichý melodický spev a dvorí sa pred samicou na vetvičke kríka. Hniezdenie stimulujú predlžujúci sa deň, teplejšie počasie a dostatok krmiva vrátane klíčeniek, bobuliek a živej potravy. Pohlavná dospelosť nastáva približne v 1 roku (analogicky s inými druhmi rodu Carpodacus).

Hniezdo a znáška
Zvyčajne 2–4 vajcia (zdroj: mybirdbuddy.com)

Pár stavia miskovité hniezdo z trávnych stebiel, machu a stoniek, vystlané mäkkým materiálom a skryté v hustom kre. Samica kladie zvyčajne 2–4 vajcia. Farba vajec nie je v dostupných zdrojoch jednoznačne uvedená (presné údaje neoverené). Trvalo dostupná sépiová kosť je nevyhnutná. Hniezdo nekontroluj — pri vyrušení môže pár znášku opustiť.

Inkubácia
Cca 12–14 dní; inkubuje prevažne samica (analógia s inými červenákmi; presné dáta pre druh neoverené)

Na vajíčkach sedí prevažne samica. Inkubácia trvá približne 12–14 dní (odhad analógiou s príbuznými druhmi rodu Carpodacus; priame údaje pre tento druh sú obmedzené — presné údaje neoverené). V tomto období je kľúčový pokoj a stála ponuka potravy.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; živá potrava dôležitá

Mláďatá sa liahnu holé a slepé — kŕmia ich obaja rodičia. V hniezdnej sezóne je dôležitá drobná živá potrava (mravenčie kukly, larvy) a klíčenky ako zdroj proteínu pre rast mláďat. Doplň vaječnú zmes a dostatok vápnika.

Vyletenie a osamostatnenie mláďat
Presný čas do vyletenia neoverený; mláďatá podobné samici

Presný čas do vyletenia mláďat z hniezda nie je v dostupných zdrojoch jednoznačne uvedený (presné údaje neoverené). Juvenilné jedince sa podobajú samici — sú hnedé a výrazne prúžkované, bez ružovkastého nádychu samca. Rodičia ich po vyletení ešte istý čas dokrmujú.

Pohlavná dospelosť
Približne 1 rok (analógia s inými druhmi Carpodacus; presné dáta pre druh neoverené)

Pohlavná dospelosť nastáva približne v 1 roku, čo je odhad analógiou s príbuznými druhmi rodu Carpodacus; presný vek pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch špecifikovaný (presné údaje neoverené). Plné dospelé sfarbenie samca s ružovkastým nádychom a bielym obočím sa vyvíja postupne.

Ochočenie a kontakt

4 Trvanie: Aklimatizácia na chovateľa trvá 4–8 týždňov; vták si zvykne na pravidelnú obsluhu, no zostáva plachý. Skutočné ochočenie na ruku nie je cieľom — ide o vták primárne na pozorovanie vo voliére.

Červenák himalájsky je plachý, ale vo voľnej prírode pomerne dôverčivý druh — pri pravidelnom kŕmení a kľudnom zaobchádzaní si na prítomnosť chovateľa postupne zvyká a nepanikári. Nie je to pinkovec na ruku — manipulácia ho stresuje. Kľúč k dôvere: pravidelné kŕmenie v rovnaký čas, ponúkanie obľúbených bobuliek a klíčeniek, pohybovanie sa pri voliére pokojne a pomaly a dostatok vegetácie na zakrytie, ktorá vtákovi dodáva pocit bezpečia.

1

Po prevoze nechaj pár 2–3 týždne v pokoji aklimatizovať v tichom prostredí — nepresúvaj voliéru, minimalizuj vyrušovanie

2

Pohybuj sa pri voliére pokojne a pomaly — náhle pohyby a hlasné zvuky plašia horské pinkovce; vegetácia na zakrytie znižuje stres

3

Kŕm v rovnaký čas a ponúkaj obľúbené pochúťky (bobuľky, klíčenky) — vták si spojí tvoju prítomnosť s potravou

4

Nechytaj vtáka do rúk bez nevyhnutného dôvodu — stres z chytania spomaľuje aklimatizáciu; ak musíš, rob to rýchlo a šetrne

Cena a kde kúpiť

presné údaje neoverené — odhadovaná cena 50–150 EUR za kus u špecialistov na pinkovce/červenáky

Červenák himalájsky je v SR a ČR vzácny a v bežných chovateľských predajniach nedostupný druh. Nie je zaradený v CITES, takže v rámci EÚ nákup nevyžaduje špeciálne povolenia CITES, no chovateľov je veľmi málo a ponuky sú sporadické. Orientačná cena sa odhaduje na 50–150 EUR za kus u špecialistov na pinkovce (odhadované podľa príbuzných druhov Carpodacus ako červenák ružový či pôvabný). Presné aktuálne ceny v SR/ČR pre tento druh sa nepodarilo overiť z verejných inzerátov — presné údaje neoverené. Nie sú vyšľachtené žiadne farebné mutácie (ide o voľne žijúci, nedomestifikovaný druh). Pred kúpou kontaktuj chovateľov pinkovcov v rámci SZCH alebo európskych spolkov a preferuj vždy voliérovo odchované, krúžkované jedince z dokladovaných línií.

Špecialistov na pinkovce a červenáky (Carpodacus) v SR/ČR, Nemecku, Holandsku a Belgicku — voliérovo odchované, krúžkované jedince z dokladovaných línií (rodový list, dokumentácia pôvodu)
Chovateľské burzy a výstavy exotického a okrasného vtáctva (ZO SZCH, ČSCH, COM-affiliated kluby) — možnosť porovnania a odborného poradenstva
Inzertné servery iFauna.cz, Bazos.sk, Vogelmarkt.de — over vek, pôvod a krúžok; vypýtaj si informácie o pôvode a podmienkach chovu
Na čo si dať pozor Červenák himalájsky je v chove vzácny — ponuky sú sporadické. Pohlavie spoznáš pomerne dobre podľa sfarbenia: samec má bielo-ružové obočie s bielou škvrnou, lila-ružový spodok a ružový trtáč, kým samica je hnedá prúžkovaná s olivovožltým trtáčom. Kúp vždy pár — sólový chov spoločenskému druhu nevyhovuje. Vyberaj aktívneho vtáka s hladkým priliehavým perím, jasnými očami a čistým okolím kloaky. Trvaj na krúžkovaných jedincoch z preukázateľne legálnych, dokladovaných línií — export z krajín pôvodu je regulovaný a chov by mal vychádzať z voliérovo odchovaných generácií.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Červenák himalájsky 18 cm Červenák pôvabný 13–15 cm Červenák ružový 15–17 cm Červenák veľký 19–20 cm Hýľ karmínový 13–15 cm
Červenák himalájsky Červenák pôvabný (Carpodacus pulcherrimus) Červenák ružový (Carpodacus roseus) Červenák veľký (Carpodacus rubicilla) Hýľ karmínový (Carpodacus erythrinus)
Dĺžka18 cm13–15 cm15–17 cm19–20 cm13–15 cm
Váha24–36 g16–24 g20–29 g36–55 g21–27 g
Dožitie~8–12 r (neoverené)presné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverené
Hlučnosť4/53/53/54/52/5
Stav IUCNIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITES
PovahaSamec: ružovkasté temeno, dlhé bielo-ružové obočie s bielou škvrnou na konci, lila-ružový spodok, hnedý prúžkovaný chrbát, ružový trtáč. Samica: hnedá prúžkovaná, zázvorkovo-hnedá hruď, olivovožltý trtáčSamec ružovejší s menej prúžkovaným chrbtom, bez bielej škvrny na zadnom konci obočia; samica hnedá prúžkovanáSamec sýto ružovo-červený s bielo posypanou hlavou a dvoma bledými krídlovými pásmi, bez výrazného bieleho obočia; samica hnedá prúžkovaná s ružovým nádychomNajväčší červenák — samec sýto karmínovo-ružový s bielymi bodkami na hlave a hrudi, masívny; samica sivohnedá prúžkovanáMenší; samec jednofarebne karmínovo-červený na hlave, hrudi a trtáči bez kontrastu obočia/trtáča a bez prúžkovania; samica nenápadná olivovohnedá prúžkovaná
AreálHimaláje (Afganistan, Pakistan, India, Nepál, Bhután), JV Tibet; výšky 2 400–4 600 m n. m.; vzácny v chove, znáša chladHimaláje a strednú Áziu v nižších polohách než himalájsky; odlišuje sa menej prúžkovaným chrbtom a absenciou bielej škvrny na obočíSibír a severovýchodná Ázia; sťahovavý; odlišuje sa bielo posypanou hlavou a krídlovými pásmi, chýba biele obočieVysoké pohoria strednej Ázie, Kaukaz, Himaláje; väčší a mohutnejší než himalájsky, chýba biele obočie a kontrastný trtáčEurázia (vrátane okraja strednej Európy); sťahovavý; výrazne menší a jednofarebnejší než himalájsky, chýba biele obočie aj prúžkovaný chrbát

Choroby a prevencia

Vzdušníkové (tracheálne) roztoče (Sternostoma tracheacolum)
vysoká

Príznaky: Klikavý zvuk pri dýchaní, dýchanie s otvoreným zobákom, chrapľavý hlas, vyčerpanosť

Roztoče osídľujú dýchacie cesty — u pinkovcov môže byť infekcia bez liečby vážna až smrteľná. Pri klikavom dýchaní ihneď k aviárnemu veterinárovi. Liečba ivermektínom alebo moxidektínom; prevencia: karanténa nových vtákov 2–4 týždne.

Zadržanie vajca (egg binding) u samíc
vysoká

Príznaky: Samica nahrbená na dne, napína sa, ťažko dýcha, opuch okolo kloaky

Vajce sa zasekne vo vajcovode — akútny, život ohrozujúci stav. Najčastejší pri nedostatku vápnika (chýbajúca sépiová kosť), chlade alebo u príliš mladých samíc. Pomáha teplo, vlhko a okamžitá veterinárna pomoc. Prevencia: sépiová kosť trvalo k dispozícii, dostatok vápnika v hniezdnej sezóne.

Obezita a stučnenie pečene pri nedostatku pohybu
stredná

Príznaky: Nadváha, znížená aktivita, sťažené lietanie, tukové usadeniny pod kožou

Pri tesnej klietke a prebytku olejnatých semien (konopné, slnečnica) pinkovec ľahko stučnie. Vedie to k stučneniu pečene a skráteniu života. Prevencia: priestranná voliéra na pohyb, vyvážená zmes s obmedzením olejnatých semien mimo chladného obdobia, dostatok zelenej hmoty.

Aspergilóza (Aspergillus spp.)
stredná

Príznaky: Ťažké dýchanie, letargia, nechutenstvo, chudnutie

Plesňová infekcia dýchacích ciest z plesnivého krmiva alebo vlhkej podestielky. Prevencia: čerstvé, suché krmivo, hygienická voliéra, dobrá ventilácia. Liečba antifungálnymi liekmi pod dohľadom aviárneho veterinára.

Respiračné infekcie z prievanu a vlhka
stredná

Príznaky: Nahrbený vták s napuchnutým perím, malátnosť, nechutenstvo, sťažené dýchanie

Hoci červenák himalájsky znáša chlad (pochádza z vysokých polôh), prievan a vlhko sú nebezpečné a vedú k bakteriálnym a plesňovým infekciám. Prevencia: suchá, bezprievanová voliéra s krytou časťou; chlad je prijateľný, ale len v suchu.

Prevencia Červenák himalájsky je pri správnej starostlivosti pomerne odolná voliérová pinka prispôsobená drsným horským podmienkam. Zdravie stojí na štyroch pilieroch: (1) Priestor — priestranná voliéra (nie malá klietka); nedostatok pohybu spolu s prebytkom olejnatých semien vedie k obezite a vytrhávaniu peria. (2) Suché a bezprievanové prostredie — druh znáša chlad (zimovanie 5–15 °C), ale neznáša prievan ani vlhko; nie je vhodný pre tropické teplo. (3) Hygiena — denná výmena vody, pravidelné čistenie misiek a podestielky; kontroluj trus na príznaky parazitov. (4) Karanténa nových vtákov 2–4 týždne — riziko vzdušníkových roztočov. Sépiová kosť trvalo k dispozícii. Pri každom príznaku choroby vyhľadaj aviárneho veterinára.

Zaujímavosti

1

Druh vysokohorských Himalájí — červenák himalájsky (Carpodacus thura) hniezdi v subalpínskych kríkoch, borievkach a okrajoch ihličnatých lesov vo výškach 2 400 až 4 600 m n. m. Areál siaha od severovýchodného Afganistanu a severného Pakistanu cez celé Himaláje (India — Kašmír, Uttarákhand, Sikkim, Arunáčalpradéš), Nepál a Bhután až po juhovýchodný Tibet.

2

Biele obočie ako poznávací znak — anglický názov white-browed rosefinch odkazuje na charakteristický dlhý bielo-ružový prúžok nad okom samca, ktorý na zadnom konci prechádza do výraznej čisto bielej škvrny. Tento znak spolu s hnedým prúžkovaným chrbtom a ružovým trtáčom je kľúčový pre rozlíšenie druhu.

3

Samica odlíšiteľná olivovožltým trtáčom — kým samica je inak nenápadná, hnedá a silno prúžkovaná, jej olivovožltý trtáč kontrastujúci s hnedým chrbtom je spoľahlivým identifikačným znakom. Hrdlo a hruď má zázvorkovo-hnedé a obočie bledšie ako samec.

4

Altitudinálny migrant — červenák himalájsky neuskutočňuje dlhé sťahovanie, ale sezónne zostupuje do nižších polôh: v lete hniezdi vysoko (3 800–4 600 m v Himalájach a západnej Číne, 2 400–3 330 m v afgansko-pakistanskom pohraničí), v zime klesá na krovinaté svahy, no zvyčajne nie pod 2 400 m.

5

Dva uznávané poddruhy — rozoznávajú sa C. t. thura (centrálne a východné Himaláje, juhovýchodný Tibet) a C. t. blythi (severovýchodný Afganistan a západné Himaláje — Pakistan, západná India). Poddruhy sa líšia detailmi sfarbenia a rozšírením.

6

Vo voľnej prírode dôverčivý a tichý — podľa terénnych pozorovaní (Birds of Gilgit) je tento druh vo svojom horskom prostredí pomerne dôverčivý a prístupný (tame and approachable) a jeho hlas je tichý a melodický, typický pre vysokohorské červenáky.

7

Strava semien aj bobuliek — druh sa živí semenami alpínskych a subalpínskych bylín a tráv, púčikmi a výhonkami kríkov a sezónne borievkovými bobuľkami, malinami a šípkami; v období hniezdenia príležitostne aj drobnými bezstavovcami ako zdrojom proteínu pre mláďatá.

8

Znáša chlad, nie tropické teplo — na rozdiel od väčšiny tropických klietkových vtákov je červenák himalájsky adaptovaný na chlad vysokých polôh. Vo voliére mu vyhovuje chladnejšie prostredie (zimovanie pri 5–15 °C), zatiaľ čo tropické teplo je preň nevhodné — to z neho robí výnimočný druh medzi voliérovými pinkovcami.

9

V CITES nezaradený, ale chránený v krajinách pôvodu — červenák himalájsky nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES a IUCN ho hodnotí ako najmenej ohrozený (LC) so stabilnou populáciou. Pochádza však z chránených himalájskych ekosystémov a export z krajín pôvodu (India, Nepál, Bhután) je regulovaný vnútroštátnym zákonom — legálny chov by mal vychádzať z dokladovaných voliérových línií.

Taxonomická klasifikácia

species Červenák himalájsky (Carpodacus thura)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Fringillidae (pinkovité)
Podčeľaď Carduelinae
Rod Carpodacus Kaup, 1829
Druh Carpodacus thura Bonaparte & Schlegel, 1850
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — druh Himalájskeho regiónu a Tibetskej plošiny, chovaný v zajatí len príležitostne u špecialistov
Poddruhy Uznávané sú 2 poddruhy: C. t. thura (centrálne a východné Himaláje, juhovýchodný Tibet) a C. t. blythi (severovýchodný Afganistan, západné Himaláje — Pakistan a západná India). Niektoré staršie klasifikácie zaraďovali do druhu aj ďalšie formy, dnes prevažne vyčlenené ako samostatné druhy.
Avibase_ID 8B4F255E38C1964B
eBird_kód whbros1

? Často kladené otázky

Nie — červenák himalájsky nie je vhodný pre trvalý chov v malej klietke. Je to čulý vták horských krovín, ktorý potrebuje priestor na lietanie a vegetáciu na zakrytie. V tesnej klietke stráca kondíciu, tučnie (najmä pri prebytku olejnatých semien) alebo si začne vytrhávať perie. Vyžaduje priestrannú voliéru (min. 100 × 60 × 80 cm pre pár, ideálne väčšiu vonkajšiu) s kríkmi. V klietke ho môžeš dočasne umiestniť len pri premiestnení alebo karanténe.

Pohlavie sa dá rozoznať pomerne dobre podľa sfarbenia. Samec má čelo a temeno ružovkasté, dlhé bielo-ružové obočie s výraznou bielou škvrnou na zadnom konci, lila-ružovú spodnú stranu tela, hnedý prúžkovaný chrbát a ružový trtáč. Samica je hnedá so silným prúžkovaním, má bledšie obočie, zázvorkovo-hnedú hruď a — ako spoľahlivý znak — olivovožltý trtáč. Mláďatá pripomínajú samicu bez ružovkastého nádychu.

Oba sú červenáky rodu Carpodacus, ale líšia sa sfarbením aj prostredím. Červenák himalájsky (C. thura) žije vo vysokých polohách, má samca s výraznou bielou škvrnou na konci obočia a hnedý hustý prúžkovaný chrbát. Červenák pôvabný (C. pulcherrimus) sa vyskytuje v nižších nadmorských výškach, jeho samec je ružovejší s menej prúžkovaným chrbtom a chýba mu biela škvrna na zadnom konci obočia. Od červenáka ružovobrvého (C. rodochroa) odlíšime himalájskeho podľa výrazne prúžkovaného chrbta (rodochroa je sýtejší malinovo-ružový s menej prúžkovaným chrbtom).

Áno — červenák himalájsky chlad nielen znáša, ale uprednostňuje ho. Pochádza z vysokých polôh Himalájí (2 400–4 600 m n. m.), kde sú teploty nízke. Vo voliére mu vyhovuje chladnejšie prostredie a zimovanie pri 5–15 °C je prijateľné. Naopak tropické teplo je preň nevhodné. Dôležité je suché a bezprievanové prostredie — chlad v kombinácii s prievanom a vlhkom vedie k respiračným infekciám.

Červenák himalájsky nie je zaradený v prílohách CITES — v rámci EÚ nákup, predaj a chov nevyžadujú špeciálne povolenia CITES. IUCN ho hodnotí ako najmenej ohrozený (LC) so stabilnou populáciou. Slovenský zákon 543/2002 Z. z. sa naňho nevzťahuje (nie je európsky voľne žijúci druh). Pochádza však z chránených himalájskych ekosystémov a export z krajín pôvodu (India, Nepál, Bhután) je regulovaný vnútroštátnym zákonom — predávané jedince by mali byť krúžkované a z dokladovaných, voliérovo odchovaných línií.

Presné overené údaje o dožití tohto druhu sú obmedzené. Pinkovce rodu Carpodacus sa vo voliérach typicky dožívajú približne 8–12 rokov pri správnej starostlivosti; jeden zdroj (oiseaux.net) uvádza pre tento druh okolo 9 rokov, no bez citácie — preto k tomu pristupuj orientačne (presné údaje neoverené). Kľúčom k dlhému životu je priestranná voliéra, suché bezprievanové prostredie, vyvážená strava s obmedzením tučných semien a čistá voda.

Červenák himalájsky je v SR/ČR vzácny a v bežných predajniach nedostupný — objavuje sa len príležitostne u špecialistov na pinkovce a červenáky a na chovateľských burzách. Orientačná cena sa odhaduje na 50–150 EUR za kus (analógiou s príbuznými druhmi; presné údaje neoverené). Nie sú vyšľachtené žiadne farebné mutácie. Kupuj vždy krúžkované, voliérovo odchované jedince z dokladovaných línií — chov by mal vychádzať z legálnych voliérových generácií, keďže export z krajín pôvodu je regulovaný.

ZDROJ: Wikipedia EN (Himalayan white-browed rosefinch, https://en.wikipedia.org/wiki/Himalayan_white-browed_rosefinch), Avibase (Carpodacus thura, ID 8B4F255E38C1964B, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp

 Video — Červenák himalájsky

Červenák himalájsky (Carpodacus thura) — video o speve a chove

 Cudzie názvy

Anglicky:   Himalayan White-browed Rosefinch, Česky:   hýl alpínský (tiež hýl běloobrví), Nemecky:   Weißbrauengimpel (tiež Thuragimpel, Himalayaweißbrauengimpel), Španielsky:   Camachuelo de Thura, Francúzsky:   Roselin de Thura, Taliansky:   Ciuffolotto roseo cigliabianche, Holandsky:   Himalayawitbrauwroodmus, Portugalsky:   Pintarroxo-de-sobrancelhas-brancas, Poľsky:   dziwonia smugowana, Maďarsky:   barnásfehér pirók, Rusky:   Белобровая чечевица, Japonsky:   ヒマラヤマミジロマシコ, Čínsky:   白眉朱雀, Latinsky:   Carpodacus thura Bonaparte & Schlegel, 1850