Červenák čečinový (Haemorhous cassinii)

Fringillidae (pinkovité)

Červenák čečinový

Haemorhous cassinii — horský pinkovec západ Severnej Ameriky s karmínovočervenou čiapočkou samca — nomádický irrupčný druh ihličnatých lesov, tretí a posledný člen severoamerickej triády červenákov rodu Haemorhous

IUCN: LC (Least Concern, 2019) | Least Concern — najmenej ohrozený (IUCN / BirdLife International, hodnotenie 2019). Druh bol v roku 2019 downlistovaný z predchádzajúcej kategórie Near Threatened (NT) na Least Concern (LC), keďže pokles populácie sa spomalil (North American Breeding Bird Survey: pokles cca 0,56 % ročne v rokoch 2006–2015, čo je pomalšie než v predchádzajúcich desaťročiach). Napriek tomu populačný trend ostáva klesajúci a druh čelí ohrozeniam: ťažba dreva v horských ihličnatých lesoch, požiare a ich potlačovanie, invázne druhy, choroby a sucho spôsobené klimatickými zmenami. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. V USA chránený Migratory Bird Treaty Act.
Dĺžka15–17 cm
Hmotnosť24–34 g
Dožitiemax. 7+ r (krúžkovanie), typicky cca 7–8 r
PôvodVysokohorské ihličnaté lesy západ Severnej Ameriky
IUCNLC — najmenej ohrozený (klesajúci trend, downlisted z NT 2019)
🔊
Hlučnosť
3/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
4/5

Výživa

45% 30% 12% 8% STRAVA zloženie
Semená ihličnanov, tráv a bylín — základ celoročnej potravy; pri kŕmidlách slnečnica a niar 45%
Púčiky drevín (najmä quaking aspen/osika chvejúca sa, jaseň, borovica) — obzvlášť dôležité jar a na prelome zima/jar 30%
Bobule a drobné plody — borievka, čučoriedky, planý rybíz; sezónny doplnok v lete a na jeseň 12%
Hmyz a húsenice — sezónny doplnok v lete, najmä pri odchove mláďat 8%
Minerály a soľ — zemina a soľné nálože (slaniky); druh ich aktívne vyhľadáva, najmä v neskorý leto 5%

Odporúčané potraviny

  • Zrninová zmes pre pinkovité — niar (nyjer/Guizotia), kanárske semeno, proso, ľanové semeno; slnečnica s mierou (druh sa bežne nechová, ide o teoretický základ)
  • Semená ihličnanov a drevín — borovicové, jedľové a smrekové semená; základ prirodzenej potravy
  • Púčiky a kvety drevín — osika chvejúca sa, jaseň, borovica, jedľa; obzvlášť dôležité na jar (v zajatí ťažko dostupné, ale hodnotný sezónny doplnok)
  • Bobule a drobné plody — borievka, čučoriedky, planá čerešňa; sezónny zdroj karotenoidov a cukrov
  • Čerstvé zelené krmivo — hviezdica prostredná, mladá púpava, naklíčené semená (nepostriekané, umyté)
  • Vitamíny a minerály — sépiová kosť a vápnik pre samice v hniezdnom období; minerálna soľ ako doplnok (druh ju aktívne vyhľadáva v prírode)
  • Grit — drobné kamienky trvalo k dispozícii (trávenie tvrdých semien ihličnanov)
  • Čerstvá pitná voda denne a plytká miska na kúpanie — vymieňaná každý deň

Zakázané potraviny

  • Avokádo — persín je pre pinkovité toxický, aj malé množstvo môže byť smrteľné
  • Čokoláda, kakao, kofeínové nápoje — jedovaté pre vtáky
  • Cibuľa, cesnak, pór — dráždia tráviaci trakt a poškodzujú červené krvinky
  • Soľ v nadmernom množstve — druh síce vyhľadáva minerálnu soľ v prírode, ale nadmerná kuchynská soľ zaťažuje obličky
  • Postriekané alebo chemicky ošetrené semená, ovocie a rastliny — riziko akútnej otravy
  • Plesnivé, navlhnuté alebo zatuchnuté krmivo — riziko aspergilózy a otravy mykotoxínmi
  • Výhradne tučné olejnaté semená (slnečnica) ako základ — vedú k obezite a stukovateniu pečene; len doplnkovo
Tip od odborníka Červenák čečinový je v prírode predovšetkým granivór a pukojedec — základ jeho jedálnička tvorí rozmanitá zmes semien ihličnanov a iných drevín spolu s púčikmi (najmä osiky chvejúcej sa, borovice a jaseňa) a sezónne bobuľami a hmyzom. Charakteristickým správaním je vyhľadávanie minerálnych slanikoviek a soľných náloží — druh aktívne zbiera zeminu s vysokým obsahom minerálov, najmä v neskorom lete a na jeseň. Druh sa v avikultúre bežne nechová — je to voľne žijúci, chránený severoamerický druh (US Migratory Bird Treaty Act); nasledujúce odporúčania sú teoreticky odvodené zo zásad pre drobné pinkovité. Pri teoretickom chove: pestrá zrninová zmes (niar, proso, kanárske semeno) ako základ, bobule a čerstvé ovocie pravidelne, sezónne púčiky a zelené krmivo, minerálny kameň a sépiová kosť trvalo k dispozícii. Slnečnicu len doplnkovo — tuk vedie k obezite.

Správanie a komunikácia

3 Hlučnosť 1 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 4 Zriedkavosť 2.6
3/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Červenák čečinový patrí medzi melodicky komplexných spevavcov — samec spieva dlhú, tekutú, variabilnú pesničku s rolovaním fráz a občasnými imitáciami iných vtákov. Hlas je o niečo vyšší a drsnejší než u červenáka purpurového; typická kontaktná hláska je výrazné pwee-de-lip. V prírode je zreteľný na diaľku; v hypotetickej klietkovom chove by bol stredne hlasný.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Červenák čečinový nie je maznavý vták na ruku — ide o voľne žijúci, plachý druh, ktorý sa v avikultúre bežne nechová. Fyzický kontakt s človekom je preň stresujúci. Vzťah by mal podobu pokojného pozorovania z odstupu, nie priameho kontaktu.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Aktívny, čulý a pohyblivý druh — červenáky čečinové sa celý deň pohybujú v korunách ihličnanov, lezú po konárikoch pri zbere semien a púčikov; samce intenzívne spievajú a háji teritórium. Sú to aj irrupčné vtáky s vysokou pohyblivosťou. Ich prirodzené nároky na priestor a horské prostredie sú dôvodom, prečo sa v zajatí bežne nedrží.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Červenák čečinový nenapodobňuje ľudskú reč — hoci jeho spev obsahuje imitácie iných vtákov, reč sa nenaučí. Je to vrodený spevák s bohatým repertoárom, nie hovoriacim vták v zmysle papagájov.

Hlasový prejav a reč

3/5 hlasitosť

Červenák čečinový patrí medzi melodicky bohatých spevavcov — samec spieva dlhú, tekutú, varíabilnú pesničku s rolovacími frázami, ktorá je o niečo vyššia a drsnejšia než spev červenáka purpurového a výrazne plynulejšia a variabilnejšia než spev červenáka domového. Charakteristickým prvkom sú imitácie hlasov iných vtákov vložené do vlastnej pesničky. Typická kontaktná hláska je výrazné pwee-de-lip — trojslabičná, ostrá a dobre rozlíšiteľná v teréne. Spev nesie ďaleko z vrcholu ihličnanu a je jedným z hlavných identifikačných znakov druhu. Nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený.

Dokáže hovoriť? Červenák čečinový nenapodobňuje ľudskú reč — hoci jeho spev obsahuje prirodzené imitácie iných vtákov, ide o vrodené správanie, nie o schopnosť naučiť sa slová. Pinkovité túto schopnosť nemajú.

Typické zvuky

  • Dlhá variabilná pesnička samca — rolovanie tekutých fráz s imitáciami iných vtákov; vyšší a miernejšie drsnejší tón než u červenáka purpurového, výrazne plynulejší ako u červenáka domového
  • Trojslabičná kontaktná hláska pwee-de-lip — výrazná, ostrá, dobre zapamätateľná; diagnostický zvukový znak druhu v teréne
  • Jemné kontaktné hlásky v kŕdliku — pri zimnom zhromažďovaní a na soľných slanikovkách vtáky vydávajú tiché čilé hlásky
  • Poplašné a rivalitné volania medzi samcami pri obrane semicoloniálnych hniezd — samce agresívne bránia priestor okolo hniezda, čo vedie k zvukovým súbojom

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hniezdna sezóna — máj až júl; hniezda v ihličnanoch vo vysokohorských polohách (zdroj: Audubon, Wikipedia)
Tok — samec spieva zložitú variabilnú pesničku z vrcholu ihličnanu; páry sa formujú koncom zimy a začiatkom jari
Odchov mláďat — inkubácia 12–14 dní (výhradne samica), mláďatá opúšťajú hniezdo po cca 14 dňoch
Zimovanie — zostupy do nižších polôh; kŕdliky s krivonosom a inými horskými vtákmi; irrupčné výlety do Mexika
Pelichanie a minerálne vyhľadávanie — po hniezdnej sezóne sa kŕdliky stretávajú pri minerálnych slanikovkách a soľných náložiach
Čiastočne sťahovavý, čiastočne stály druh; počty v danej lokalite sa rok od roka výrazne menia — irrupčné správanie v závislosti od ponuky potravy

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Neudomácnený voľne žijúci druh — v avikultúre sa bežne nechová. Červenák čečinový je chránený US Migratory Bird Treaty Act; v Severnej Amerike je chov divých jedincov v zajatí nelegálny. V Európe sa tento druh v avikultúre prakticky nevyskytuje a chovateľské skúsenosti preň neexistujú. Stránka má predovšetkým atlasový a poznávací charakter; akékoľvek chovateľské odporúčania sú len teoreticky odvodené zo zásad pre drobné pinkovité a nie sú pre tento druh overené v praxi.
Priestor Druh sa v avikultúre bežne nechová, preto preň neexistuje overený priestorový štandard. Teoreticky — analógiou s drobnými pinkovitými — by vyžadoval priestrannú voliéru s hustou vetvistou štruktúrou a prístupom k rôznym druhom semien a púčikov, keďže sa prirodzene pohybuje vo vrcholkoch ihličnanov. V skutočnosti je to irrupčný nomád s rozsiahlymi prírodnými nárokmi; klietka ani voliéra nedokážu napodobniť jeho životný štýl. Pre tento druh je namiesto chovu vhodnejšie pozorovanie vo voľnej prírode alebo pri kŕmidle v horách.
Deti v domácnosti Červenák čečinový nie je domáci maznáčik pre deti — ide o voľne žijúci, chránený druh, ktorý sa v avikultúre bežne nechová. Deti ho môžu spoznať ako zaujímavý druh z atlasu vtákov alebo pri kŕmidle v horách Severnej Ameriky: učí o horských ekosystémoch, o irrupčnom správaní vtákov a o tom, ako odlíšiť tri veľmi podobné severoamerické červenáky (čečinový, purpurový, domový). Rešpektuj ochranu voľne žijúcich vtákov — v USA je ich chov chránený zákonom.
Hlučnosť Hlas je melodický a variabilný — spev samca je bohatý, ale nie neznesiteľne hlasný. Pre chov v byte by bol znesiteľný; v záhradnej voliére bez problémov. Keďže sa druh bežne nechová, ide o hodnotenie teoretické.
Verdikt odborníka Červenák čečinový (Haemorhous cassinii) je stredne veľký pinkovec (15–17 cm, 24–34 g) z čeľade Fringillidae hniezdny vo vysokohorských ihličnatých lesoch západnej Severnej Ameriky — Skalisté hory, Kaskády, Sierra Nevada, od juhozápadnej Kanady po pohoria severného Mexika. Samec má charakteristické žiarivo karmínovočervené temeno (peaked red cap) kontrastujúce so svetlejšou ružovkastou tvárou, hrudou a chrbtom; chrbát je jemne prúžkovaný a spodok belavý. Samica a juvenily sú jemne a ostro prúžkované hnedo-bielo s výraznou bledou krúžkohviezdou (pale eye-ring) — prúžkovanie čistejšie než u samice červenáka purpurového. Dlhší a rovnejší zobák (priamy chrbát culmen) je dôležitý terénny znak od oboch príbuzných. Živí sa predovšetkým semenami ihličnanov, púčikmi drevín (najmä osika chvejúca sa) a sezónne bobuľami a hmyzom; vyhľadáva minerálne slaniky a soľné nálože. Je to irrupčný a nomádický druh — počty sa rok od roka v lokalite menia podľa ponuky potravy; v zime zostupuje do nižších polôh a kŕdlikuje s krivonosom. Hniezdenie semicoloniálne (hniezda priemerne 80 stôp od seba): misovité hniezdo v ihličnane vo výške 10–24 m, znáška 4–5 bledo-zeleno-modrých vajec s červenastými škvrnami, inkubácia 12–14 dní (výhradne samica), vylietanie po cca 14 dňoch. Spev samca je dlhá, tekutá, variabilná pesnička s imitáciami iných vtákov; typická kontaktná hláska pwee-de-lip. IUCN: najmenej ohrozený (LC, downlisted z NT v 2019); dlhodobý klesajúci trend spomalil. Chránený US Migratory Bird Treaty Act — v zajatí sa bežne nechová. Triádu rodu Haemorhous dopĺňa spolu s červenákom purpurovým a červenákom domovým.

Prostredie a požiadavky

Prostredie (voľne žijúci druh, bežne sa nechová)
Druh sa v avikultúre bežne nechová; pôvodné prostredie sú vysokohorské ihličnaté lesy (smrečiny, jedliny) západnej Severnej Ameriky
Červenák čečinový je voľne žijúci, chránený druh — štandard klietkového chovu preň neexistuje. Prirodzene obýva vysokohorské ihličnaté lesy (smrekové, jedľové, borovicové porasty a lesy Douglas-fir) v nadmorských výškach blízkych hranici lesa. V zime zostupuje do nižších polôh a lesných okrajov. Ak by sa jedinec dočasne ocitol v ľudskej starostlivosti, potrebuje pokojné prostredie s bidielkami a vetvistou štruktúrou.
Spoločenské správanie
V hniezdnej sezóne semicoloniálne páry; mimo nej kŕdliky s inými druhy horských vtákov
Počas hniezdenia žijú v semicoloniálnych skupinách — hniezda sú od seba priemerne len 24 m (80 stôp), niekedy len 1 meter, čo vedie k sporom medzi samcami. Samec háji teritórium okolo hniezda spevom. Mimo sezóny sa vtáky združujú v kŕdlikoch s krivonosom čerešňovým, inenými červenákmi a inými horskými vtákmi pri spoločnom potravnom vyhľadávaní a minerálnych slanikovkách.
Teplota a klimatické nároky
Vysokohorský druh — hniezdi pri hranici lesa; v zime zostupuje do nižších a miernejších polôh
Druh je prispôsobený na chladné vysokohorské ihličnaté lesy (nadmorská výška blízka hranici lesa; Sierra Nevada, Kaskády, Skalisté hory). V zime zostupuje do nižších polôh a v irrupčných rokoch prenikáva až do nížin a severného Mexika. Tento altitudinálny pohyb (vertikálna migrácia) je odlišný od typickej sťahovavosti.
Hniezdenie a hniezdny materiál
Otvorené misovité hniezdo v ihličnane, 10–24 m nad zemou; 4–5 vajec bledo-zeleno-modrých s červenastými škvrnami
Samica sama stavia otvorené misovité hniezdo na vrcholku alebo na bočnej vetve ihličnanu (smrek, jedľa, borovica), typicky 10–24 m nad zemou (rozsah 3–24 m; Audubon uvádza 10–80 stôp). Hniezdo je z vetvičiek, stoniek, koreňov, lišajníkov a iných rastlinných materiálov. Znáša 4–5 vajec (rozsah 3–6), bledo-zeleno-modrých s červenastými a hnedopurpurovými škvrnami. Inkubácia 12–14 dní výhradne samicou; mláďatá vylietajú po cca 14 dňoch (2 týždne). Hniezdna sezóna: máj–júl.
Kúpanie a hygiena perí
V prírode sa kúpe v plytkých horských potokoch a kalužiach; minerálne slaniky sú dôležité pre výživu
Červenáky čečinové sa v prírode kúpajú v plytkých potokoch a horských kalužiach. Výnimočným správaním je aktívne vyhľadávanie minerálnych slanikoviek a soľných náloží — vtáky konzumujú zeminu s vysokým obsahom minerálov, čo u drobných spevavcov nie je bežné. Pri dočasnom držaní zraneného jedinca ponúkni plytkú misku s čistou vodou a minerálny kameň.
Svetlo, sezónnosť a irrupčné správanie
Denný vták so sezónnym altitudinálnym pohybom a irrupčným správaním v závislosti od úrody semien a púčikov
Dĺžka dňa riadi hniezdny cyklus; druh je aktívny cez deň. Charakteristické je irrupčné a nomádické správanie — počty v danej lokalite sa rok od roka výrazne menia v závislosti od ponuky potravy (úroda semien ihličnanov, púčikov). V rokoch s nedostatkom potravy migruje do oblastí normálneho výskytu, pričom počty na kŕmidlách môžu prudko vzrásť alebo klesnúť.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Koniec zimy — jaro (január–apríl); páry sa formujú pred hniezdnou sezónou

Samec spieva dlhú, variabilnú, tekutú pesničku z vrcholu ihličnanu — tok je predovšetkým akustický a vizuálny. Páry sa formujú koncom zimy a začiatkom jari, keď sú vtáky ešte v zimných kŕdlikoch. Samce aktívne háji teritórium okolo hniezda a konflikty medzi samcami sú bežné pri husto zasídlených semicoloniálnych hniezdoch. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne do 1 roka (presné druh-špecifické údaje neoverené; analógiou s príbuznými červenákmi).

Hniezdo a znáška
Znáška 4–5 vajec (rozsah 3–6); hniezdna sezóna máj–júl

Samica sama stavia otvorené misovité hniezdo na vrcholku alebo bočnej vetve ihličnanu, typicky 10–24 m nad zemou. Hniezdo je z vetvičiek, stoniek, koreňov, lišajníkov a rastlinných vlákien. Znáša 4–5 vajec (rozsah 3–6), bledo-zeleno-modrých s červenastými a hnedopurpurovými škvrnami, ~22 mm. Hniezdna sezóna: máj–júl. Hniezdenie je semicoloniálne — hniezda bývajú blízko seba (priemerne 24 m), čo vedie k opakovaným sporom medzi susednými samcami.

Inkubácia
12–14 dní (zdroj: Wikipedia EN, Audubon); výhradne samica

Na vajciach sedí výhradne samica — samec ju v tomto čase kŕmi a hlída okolie. Inkubácia trvá 12–14 dní (Wikipedia EN: cca 12–14 dní; Audubon: 12–14 dní — oba zdroje zhodné). Samica má vyvinutý inkubačný brood patch. Samec háji teritórium od susedných samcov.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; semenami aj hmyzom

Mláďatá sa liahnu holé a slepé — kŕmia ich obaja rodičia čiastočne natrávených semien, púčikov a sezónne hmyzu. Na rozdiel od červenáka purpurového dostávajú mláďatá červenáka čečinového aj hmyz v lete (húsenice, drobný hmyz) ako dôležitý proteínový doplnok. Kŕmenie pokračuje aj po vyletení z hniezda.

Vyletenie a vývoj mláďat
Cca 14 dní po vyliahnutí (zdroj: Wikipedia EN, AllAboutBirds/Cornell)

Mláďatá opúšťajú hniezdo po cca 14 dňoch (Wikipedia EN: about 2 weeks; AllAboutBirds/Cornell: approximately two weeks — oba zdroje zhodné; birdzilla uvádza "~10 dní" — pravdepodobne chyba, ignorujem). Juvenily pripomínajú samicu — hnedo-prúžkované s bledou krúžkohviezdou okolo oka. Červenú u samcov nadobúdajú pelichaním; plné dospelé sfarbenie asi po prvom roku.

Pohlavná dospelosť
Pravdepodobne do 1 roka — presné druh-špecifické údaje neoverené

Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch špecifikovaný — analógiou s príbuznými červenákmi sa odhaduje na prvý rok života. Samce nadobúdajú červenú čiapočku prvým pelichaním; plná intenzita farby závislá od karotenoidov v potrave. Maximálne zaznamenané dožitie: 7+ rokov (samec okrúžkovaný v Oregone 1974, recapture 1979 — zdroj: Patuxent Bird Banding Lab). Typické dožitie: cca 7–8 rokov (oiseaux.net uvádza 8 r).

Ochočenie a kontakt

5 Trvanie: Druh sa v zajatí bežne nechová a neochočuje — chránený US MBTA; chov divých jedincov v Severnej Amerike je nelegálny. Aklimatizácia na človeka nie je reálnym cieľom.

Červenák čečinový je plachý voľne žijúci druh, ktorý sa neochočuje — v prírode sa pohybuje vysoko v korunách ihličnanov a pred človekom uniká. Nie je to vták na ruku ani spoločenský maznáčik a v avikultúre sa bežne nechová; overené postupy domestikácie preň neexistujú a ani nedávajú zmysel. Jediný zmysluplný vzťah je pozorovanie pri zimnom kŕmidle v horách alebo v prírode z odstupu. Ak by sa jedinec dočasne ocitol v ľudskej starostlivosti (napr. zranený vták), cieľom je pokoj, minimalizácia stresu a návrat do prírody.

1

Neusiluj sa o ochočenie — červenák čečinový je voľne žijúci chránený druh; kontakt s človekom ho stresuje

2

Pozoruj ho pri zimnom kŕmidle (niar/nyjer) alebo pri minerálnych slanikovkách v horách — je to najlepší spôsob ako ho vidieť zblízka

3

Pri náleze zraneného jedinca ho zver odbornej záchrannej stanici — drž ho v tichu a tme, minimalizuj manipuláciu

4

Rešpektuj ochranu — v USA chránený Migratory Bird Treaty Act; nepodporuj ilegálny odchyt ani obchod s divými jedincami

Cena a kde kúpiť

v avikultúre sa bežne nechová — bežná trhová cena neexistuje (presné údaje neoverené)

Červenák čečinový sa v európskej (ani slovenskej či českej) avikultúre bežne nechová — ide o voľne žijúci, chránený severoamerický druh. V USA je chov divých jedincov nelegálny podľa Migratory Bird Treaty Act. Druh nie je zaradený v CITES, no vývoz z USA podlieha federálnym predpisom. Prakticky vzaté: žiadna trhová cena neexistuje a akákoľvek ponuka na predaj tohto druhu by bola podozrivá. Stránka má atlasový charakter.

Druh sa bežne nepredáva — v avikultúre sa prakticky nechová; namiesto kúpy je vhodné pozorovanie pri záhradnom kŕmidle alebo vo voľnej prírode v horách Severnej Ameriky
Odborná literatúra, atlasy a databázy (Avibase, eBird, AllAboutBirds) — najlepší zdroj poznania tohto druhu
Pri akejkoľvek ponuke overte legálnosť pôvodu — chov divých jedincov v USA je zakázaný Migratory Bird Treaty Act
Na čo si dať pozor Červenák čečinový nie je vták na predaj ani na bežný chov — ide o voľne žijúci chránený severoamerický druh. Akúkoľvek ponuku na kúpu ber ako varovný signál a over legálnosť pôvodu. Najlepší spôsob ako sa s ním stretnúť je záhradné kŕmidlo s niarom alebo slnečnicou v horských oblastiach Severnej Ameriky.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Červenák čečinový 15–17 cm Červenák purpurový 12–16 cm Červenák domový 12,5–15 cm Hýľ obyčajný 14,5–16,5 cm Stehlík siseľný / Čečetka oby… 11,5–14 cm
Červenák čečinový Červenák purpurový (Haemorhous purpureus) Červenák domový (Haemorhous mexicanus) Hýľ obyčajný (Pyrrhula pyrrhula) Stehlík siseľný / Čečetka obyčajná (Acanthis flammea)
Dĺžka15–17 cm12–16 cm12,5–15 cm14,5–16,5 cm11,5–14 cm
Váha24–34 g18–32 g (priemer cca 23–25 g)16–27 g21–38 g10–16 g
Dožitiemax. 7+ r (banding Oregon, 1974–1979); typicky cca 7–8 rmax. 14 r (záznamy krúžkovania), priemer cca 2 r vo voľnej prírodemax. 11 r 7 mdo cca 15 r v zajatído cca 8 r
Hlučnosťvoľne žijúci chránený druh USA — bežne sa nechovávoľne žijúci chránený druh USA — bežne sa nechovázačiatočník-mierne pokročilý; dostupný v európskych chovochvoľne žijúci (SR); v chovoch dostupnývoľne žijúci; v niektorých krajinách v chovoch
Stav IUCNIUCN LC (klesajúci trend; downlisted z NT v 2019), bez CITES; chránený US MBTAIUCN LC (klesajúci trend), bez CITES; chránený US MBTAIUCN LC (rastúci trend), bez CITESIUCN LC, bez CITES; v SR chránený zákonom 543/2002IUCN LC, bez CITES
PovahaSamec: ostro ohraničené karmínovočervené temeno (peaked red cap) kontrastujúce so svetlejšou ružovkastou tvárou a hrudou; prúžkovaný chrbát; belavý spodok s minimálnym prúžkovaním. Samica: ostré čisté hnedo-biele prúžky, bledá krúžkohviezdza okolo oka, menej výrazný tvárový vzor. Dlhší rovnejší zobák (priamy culmen) než u oboch príbuznýchSamec sýto malinovo-purpurový (wine-red) rovnomerne naprieč celým vrchom tela a hrudou — bez kontrastnej červenej čiapočky; boky bez hnedých prúžkov. Samica s výrazným bielym obočím a tmavým lícnym vzorem (silnejší než u čečinového)Samec oranžovočervený LEN na čele, hrudi a trtáči; boky a brucho s výraznými hnedými prúžkami. Samica plavohnedá bez výrazného obočia ani lícneho vzoru — najnenápadnejšia zo samíc triády. Kratší zobákSamec s nápadnou jasnou karminovočervenou hrudou, čiernou čiapočkou, šedým chrbtom a bielym trtáčom — európsky ekvivalent červeného vtáka; na rozdiel od čečinového červená len na hrudi (nie na temene). Samica šedo-hnedá bez červenejMenší; červená len na malej čiapočke temena a ružovkastá hruď u samca; výrazne prúžkovaný hnedo; iný rod (Acanthis) a iná čeľaď črt. Slovenský ľudový názov čečetka môže mätúce pripomínať čečinový, no ide o nesúvisiace druhy
AreálVýhradne vysokohorské ihličnaté lesy západ Severnej Ameriky (Skalisté hory, Kaskády, Sierra Nevada); JZ Kanada až pohoria severného Mexika a Baja Californie; irrupčný nomád; nevyskytuje sa vo vých. USAIhličnaté a zmiešané lesy Kanady, SV USA a tichomorského pobrežia; čiastočne sťahovavý; zimuje v USA pri kŕmidlách; nevyskytuje sa v horách západ USA kde hniezdí čečinovýPôvodne západ USA a Mexiko; introdukovaný do vých. USA (1940) a Hawaja; bežný stály nesťahovavý druh záhrad a miest; príčina poklesu červenáka purpurového konkurenciouEurázia vrátane SR; čiastočne sťahovavý; hniezdny v lesoch SR; bežný zimovač; žiadna príbuznosť s rodom HaemorhousBoreálne lesy severnej Eurázie a Severnej Ameriky; irrupčný zimovač v strednej Európe vrátane SR; objavuje sa pri kŕmidlách v zime

Choroby a prevencia

Trichomoniáza (Trichomonas gallinae)
vysoká

Príznaky: Hmota v hrdle a hrtle, sťažené prehĺtanie, kašlanie, výtoky zo zobáka, chudnutie, nastŕpané perie, letargia

Trichomoniáza je rozšíreným ochorením pinkovitých — parazit Trichomonas gallinae napáda hrtan a pažerák. Šíri sa kontaminovanou vodou a potravou, najmä pri zdieľaných záhradných kŕmidlách. V Severnej Amerike sa mŕtve vtáky s trichomoniázou nachádzajú pod kŕmidlami. Prevencia: hygienické čistenie kŕmidiel a napájadiel, každodenná výmena vody. Liečba metronidazolom patrí veterinárovi. Druh sa bežne nechová — ide o riziko relevantné pre dočasnú starostlivosť.

Aspergilóza (Aspergillus fumigatus)
vysoká

Príznaky: Ťažké dýchanie, dýchanie s otvoreným zobákom, cvakanie pri dýchaní, letargia, chudnutie

Plesňová infekcia dýchacích ciest z plesnivého krmiva, vlhkého prostredia alebo zatuchnutých semien. Riziko najmä u stresovaných vtákov v dočasnej ľudskej starostlivosti. Prevencia: čerstvé suché krmivo, vetrané a suché prostredie. Liečba antifungálnymi liekmi patrí aviárnemu veterinárovi.

Salmonelóza a bakteriálne infekcie
vysoká

Príznaky: Hnačka, nastŕpané perie, letargia, nekontrolované pohyby, náhly úhyn

Salmonella typhimurium a príbuzné baktérie sú v Severnej Amerike bežnou príčinou zimnej mortality pinkovitých pri záhradných kŕmidlách — vtáky sa infikujú kontaminovanými semenami alebo trusom pod kŕmidlom. Prevencia: pravidelné čistenie kŕmidiel, nehromadiť staré semená. U dočasne držaných jedincov hygienické prostredie a izolujúca karanténa.

Endoparazity — črevné hlísty a kokcídie
stredná

Príznaky: Riedky alebo krvavý trus, chudnutie napriek žravosti, nastŕpané perie, slabosť

Divé pinkovité sú prirodzenými hostiteľmi črevných hlíst a kokcídií. Pri premnožení (stres, stiesnené prostredie) spôsobujú úbytok kondície. U dočasne držaných jedincov koprologická kontrola trusu a liečba cielenými antiparazitikami pod dohľadom veterinára. Nové vtáky vždy udržiavaj v karanténe.

Stres a poranenia z manipulácie
vysoká

Príznaky: Panika, nárazy do prekážok, poranenia krídel a hlavy, vyčerpanie, odmietanie potravy, náhly úhyn

Najväčšie riziko pre divých jedincov v dočasnej starostlivosti — odchyt a manipulácia spôsobujú silný stres a fyzické poranenia. Kľúčové je ticho, tma, minimum manipulácie a rýchly návrat do prírody. Stres výrazne oslabuje imunitu a otvára dvere ďalším infekciám.

Prevencia Červenák čečinový sa v zajatí prakticky nechová — nasledujúce zásady platia hlavne pre dočasnú starostlivosť o zranené alebo zoslabnuté voľne žijúce jedince: (1) Minimalizácia stresu — ticho, tma, čo najmenej manipulácie; stres je pre tento druh najväčšou hrozbou. (2) Hygienické prostredie a čerstvá voda — prevencia trichomoniázy (kontaminovaná voda) a aspergilózy (plesnivé krmivo). (3) Pestrá strava — zmes semien, sezónne bobule a zelené krmivo; minerálny kameň k dispozícii. (4) Cieľom je vždy rýchle uzdravenie a návrat do prírody, nie udomácnenie. Pri každom príznaku choroby vyhľadaj aviárneho veterinára.

Zaujímavosti

1

Špičatá červená čiapočka ako diagnostický znak — samec červenáka čečinového má ostro ohraničené, žiarivo karmínovočervené temeno (peaked red cap), ktoré výrazne kontrastuje so svetlejšou ružovkastou tvárou, hrudou a chrbtom. Tento vzor — svetlé telo s jasnou červenou len na temene — spolahlivene odlišuje druh od červenáka purpurového (rovnomerná malina po celom vrchu tela) a červenáka domového (oranžovočervená obmedzená na čelo a hruď, hnedé prúžky na bokoch).

2

Dlhší zobák ako kľúč v ruke — červenák čečinový má dlhší a rovnejší zobák (priamy chrbát culmen) než obaja príbuzní červenáci. V teréne a na fotografiách je to jeden z najspoľahlivejších znakov pri identifikácii, zvlášť u samíc a juvenilov, kde je sfarbenie málo nápomocné.

3

Samica ostrejšia než samica purpurového — zatiaľ čo samica červenáka purpurového má výrazný biely nadočný prúžok a tmavý lícny vzor, samica čečinového má menej výrazný tvárový vzor, ale ostrejšie a čistejšie prúžkovanie na spodku. Obidve majú bledú krúžkohviezdu okolo oka, no Cassinova je zvyčajne výraznejšia.

4

Nomád a irrupčný druh — červenák čečinový je neobyčajne nomádický: počty v danej lokalite sa rok od roka radikálne menia v závislosti od úrody semien ihličnanov a púčikov. V rokoch s bohatou ponukou potravy sa kŕdliky sústredí v jednej oblasti; v rokoch s nedostatkom irrupčne migruje do oblastí, kde sa inak nevyskytuje. Táto nepredvídateľnosť je charakteristická pre viaceré horské pinkovité.

5

Slaniky a minerálne náloži — jedinečným správaním červenáka čečinového je aktívne vyhľadávanie minerálnych slanikoviek a soľných náloží: vtáky konzumujú zeminu s vysokým obsahom minerálnych solí, najmä v neskorom lete a na jeseň, keď sa zhromažďujú do väčších kŕdlikov s krivonosom a inými horskými vtákmi. Toto správanie je pri drobných spevavčích vtákoch neobvyklé.

6

Pomenovaný po ornitológovi Johnovi Cassinovi — druhové latinské meno cassinii i anglické Cassin's Finch sú venované Johnovi Cassinovi (1813–1869), americkému ornitológovi a kurátorovi Akadémie prírodných vied vo Philadelphii, ktorý opísal desiatky druhov zo severozápadnej Ameriky. Druh formálne opísal Spencer Fullerton Baird v roku 1854.

7

Hniezdo na vrcholku stromu v semicolónii — samica stavia hniezdo výhradne sama a umiestňuje ho na vrcholku alebo bočnej vetve ihličnanu vo výške 10–24 m. Unikátne je, že hniezda sú si niekedy len 1 meter od seba — vtáky hniezdia semicoloniálne, čo medzi pinkovitými nie je bežné. Samce si napriek blízkosti hniezd aktívne háji malé teritóriá okolo hniezda.

8

Spev s imitáciami iných vtákov — samec červenáka čečinového má zložitejší a variabilnejší spev ako červenák purpurový alebo domový. Jeho pesnička obsahuje imitácie hlasov iných vtákov (napr. vtákov z okolia hniezda) vložené do vlastného rolovania — táto schopnosť mimikry spevu je medzi pinkovitými vzácna.

9

Triáda rodu Haemorhous — rod Haemorhous zahŕňa len 3 druhy, všetky v Severnej Amerike: červenák čečinový (H. cassinii, výhradne hory západ), červenák purpurový (H. purpureus, sever a juh tichomorského pobrežia + východ) a červenák domový (H. mexicanus, západ a introdukcia na východ USA). Červenák čečinový je geograficky najobmedzenejší — nevyskytuje sa vo východnej časti USA ani mimo hôr.

Taxonomická klasifikácia

species Červenák čečinový (Haemorhous cassinii)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Fringillidae (pinkovité)
Rod Haemorhous Swainson, 1837
Druh Haemorhous cassinii (S. F. Baird, 1854)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — severoamerický horský druh; v európskych chovoch sa bežne nechová (chránený US MBTA)
Poddruhy Monotypický druh — IOC World Bird List ani Birds of the World nerozoznávajú poddruhy. Druh opísal Spencer Fullerton Baird v roku 1854 a pomenoval ho po Johnovi Cassinovi, kurátorovi Filadelfskej akadémie prírodných vied. Staršie klasifikácie ho zaraďovali do rodu Carpodacus (Carpodacus cassinii) alebo Burrica (Burrica cassinii); rod Haemorhous bol osamostatnený pre tri severoamerické druhy.
Avibase_ID AC1E519FF03675D8

? Často kladené otázky

Ide o jeden z najnáročnejších identifikačných problémov v Severnej Amerike. Samec čečinového má ostro ohraničené žiarivo červené temeno (peaked red cap) kontrastujúce so svetlejšou ružovkastou tvárou a hrudou; chrbát jemne prúžkovaný, spodok belavý s minimálnymi prúžkami na bokoch. Samec purpurového je rovnomerne zalievaný sýtou malinou naprieč hlavou, hrudou aj chrbtom (bez kontrastnej čiapočky). Samec domového má farbu len na čele, hrudi a trtáči — inak hnedý s výraznými hnedými prúžkami na bokoch a bruchu, farba skôr oranžovočervená. Samica čečinového: jemná bledá krúžkohviezdza okolo oka, ostré čisté prúžky, menej výrazný tvárový vzor než purpurová. Samica purpurového: výrazné biele obočie a tmavý lícny vzor (silnejší tvárový vzor). Samica domového: bez výrazného obočia ani lícneho vzoru — nenápadne prúžkovaná. Ďalší kľúčový znak: zobák čečinového je dlhší a rovnejší (priamy chrbát culmen) než u oboch príbuzných.

Áno — červenák čečinový je výhradne horský druh viazaný na vysokohorské ihličnaté lesy (smrečiny, jedliny, borovicové porasty, Douglas-fir) západ Severnej Ameriky. Hniezdny areál zahŕňa Skalisté hory, Kaskády a Sierra Nevadu od juhozápadnej Kanady (Britská Kolumbia) cez väčšinu hornatého západ USA (Idaho, Montana, Wyoming, Colorado, Utah, Nevada, Kalifornia, Oregon, Washington) až po pohoria severného Mexika a Baja Californie. V zime zostupuje do nižších polôh a v irrupčných rokoch preniká aj hlbšie do Mexika. Nevyskytuje sa vo východnej časti USA — tam ho nahrádza červenák purpurový.

Len čiastočne — druh je skôr altitudinálne migrujúci a irrupčný než typicky sťahovavý. Mnohé populácie zostávajú v hniezdnom areáli celoročne, len zostupujú v zime z veľkých výšok do nižších polôh. Severnejšie populácie môžu migrovať južne. Charakteristické je irrupčné správanie — v rokoch s nedostatkom potravy (neúroda semien ihličnanov) sa kŕdliky presúvajú do oblastí, kde sa inak nevyskytujú. Počty v každej lokalite sa rok od roka výrazne menia.

Je to predovšetkým granivór a pukojedec: základ potravy tvorí semená ihličnanov (borovica, smrek, jedľa) a púčiky drevín — obzvlášť významné sú staminate (samčie) púčiky osiky chvejúcej sa (Populus tremuloides). Dopĺňa bobule (borievka, čučoriedky), sezónne hmyz a húsenice (najmä pri odchove mláďat) a príležitostne minerálnu soľ a zeminu z náloží — posledné je u drobných spevavcov neobvyklé. Pri kŕmidlách prijíma slnečnicu a niar.

IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) — v roku 2019 bol downlisted z Near Threatened (NT) na Least Concern (LC), keďže dlhodobý pokles populácie sa spomalil. Napriek tomu populačný trend ostáva klesajúci. Hlavnými hrozbami sú ťažba dreva, požiare, invázne druhy a klimatické zmeny v horských lesoch. Druh nie je zaradený v CITES. V USA je chránený Migratory Bird Treaty Act — chov, odchyt ani držanie divých jedincov nie je bez špeciálnej výnimky povolené. V Európe sa v chovoch prakticky nevyskytuje.

Samec spieva dlhú, tekutú, variabilnú pesničku s rolovacími frázami — o niečo vyššiu a mierne drsnejšiu než u červenáka purpurového a výrazne plynulejšiu a zložitejšiu než u červenáka domového. Charakteristickým prvkom je, že imituje hlasy iných vtákov vo svojej pesničke. Typická kontaktná hláska pwee-de-lip — trojslabičná, ostrá a dobre zapamätateľná — je jedným z najspoľahlivejších terénnych zvukových znakov druhu. Kontrastuje so zvukom pitik červenáka purpurového a cink červenáka domového.

Samica znáša 4–5 vajec (rozsah 3–6), bledo-zeleno-modrých s červenastými a hnedopurpurovými škvrnami. Hniezdo je otvorené misovité, umiestnené na vrcholku alebo bočnej vetve ihličnanu 10–24 m nad zemou. Na vajciach sedí výhradne samica; samec ju strážit a kŕmi. Inkubácia trvá 12–14 dní. Mláďatá opúšťajú hniezdo po cca 14 dňoch (2 týždne). Hniezdna sezóna: máj–júl.

ZDROJ: Wikipedia EN (Cassin's finch — dĺžka 16 cm, hmotnosť 24–34 g, rozpätie 25–27 cm, znáška 4–5 vajec bledo-zeleno-modrých, inkubácia 12–14 dní samicou, vylietanie cca 2 týždne, IUCN LC downlisted z NT v

 Video — Červenák čečinový

Červenák čečinový (Haemorhous cassinii) — spev a hlas v prírode

Červenák čečinový (Haemorhous cassinii) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Cassin's Finch, Česky:   hýl rudokorunkatý, Nemecky:   Cassingimpel, Španielsky:   Camachuelo de Cassin, Francúzsky:   Roselin de Cassin, Taliansky:   Fringuello di Cassin, Holandsky:   Cassins Roodmus, Portugalsky:   Pintarroxo-de-cassin, Poľsky:   dziwonia czerwonoczelna, Maďarsky:   Cassin-pirók, Rusky:   Красношапочная чечевица, Japonsky:   ズアカマシコ, Čínsky:   卡氏朱雀, Latinsky:   Haemorhous cassinii (S. F. Baird, 1854)