Červenák čečinový (Haemorhous cassinii)

Fringillidae (pinkovité)

Červenák čečinový

Haemorhous cassinii — horský pinkovec západ Severnej Ameriky s karmínovočervenou čiapočkou samca — nomádický irrupčný druh ihličnatých lesov, tretí a posledný člen severoamerickej triády červenákov rodu Haemorhous

IUCN: LC (Least Concern, 2019) | Least Concern — najmenej ohrozený (IUCN / BirdLife International, hodnotenie 2019). Druh bol v roku 2019 downlistovaný z predchádzajúcej kategórie Near Threatened (NT) na Least Concern (LC), keďže pokles populácie sa spomalil (North American Breeding Bird Survey: pokles cca 0,56 % ročne v rokoch 2006–2015, čo je pomalšie než v predchádzajúcich desaťročiach). Napriek tomu populačný trend ostáva klesajúci a druh čelí ohrozeniam: ťažba dreva v horských ihličnatých lesoch, požiare a ich potlačovanie, invázne druhy, choroby a sucho spôsobené klimatickými zmenami. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. V USA chránený Migratory Bird Treaty Act.
Dĺžka15–17 cm
Hmotnosť24–34 g
Dožitiemax. 7+ r (krúžkovanie), typicky cca 7–8 r
PôvodVysokohorské ihličnaté lesy západ Severnej Ameriky
IUCNLC — najmenej ohrozený (klesajúci trend, downlisted z NT 2019)

Výživa

  • Semená ihličnanov, tráv a bylín — základ celoročnej potravy; pri kŕmidlách slnečnica a niar
  • Púčiky drevín (najmä quaking aspen/osika chvejúca sa, jaseň, borovica) — obzvlášť dôležité jar a na prelome zima/jar
  • Bobule a drobné plody — borievka, čučoriedky, planý rybíz; sezónny doplnok v lete a na jeseň
  • Hmyz a húsenice — sezónny doplnok v lete, najmä pri odchove mláďat
  • Minerály a soľ — zemina a soľné nálože (slaniky); druh ich aktívne vyhľadáva, najmä v neskorý leto
Tip od odborníka Červenák čečinový je v prírode predovšetkým granivór a pukojedec — základ jeho jedálnička tvorí rozmanitá zmes semien ihličnanov a iných drevín spolu s púčikmi (najmä osiky chvejúcej sa, borovice a jaseňa) a sezónne bobuľami a hmyzom. Charakteristickým správaním je vyhľadávanie minerálnych slanikoviek a soľných náloží — druh aktívne zbiera zeminu s vysokým obsahom minerálov, najmä v neskorom lete a na jeseň. Druh sa v avikultúre bežne nechová — je to voľne žijúci, chránený severoamerický druh (US Migratory Bird Treaty Act); nasledujúce odporúčania sú teoreticky odvodené zo zásad pre drobné pinkovité. Pri teoretickom chove: pestrá zrninová zmes (niar, proso, kanárske semeno) ako základ, bobule a čerstvé ovocie pravidelne, sezónne púčiky a zelené krmivo, minerálny kameň a sépiová kosť trvalo k dispozícii. Slnečnicu len doplnkovo — tuk vedie k obezite.

Hlasový prejav

Červenák čečinový patrí medzi melodicky bohatých spevavcov — samec spieva dlhú, tekutú, varíabilnú pesničku s rolovacími frázami, ktorá je o niečo vyššia a drsnejšia než spev červenáka purpurového a výrazne plynulejšia a variabilnejšia než spev červenáka domového. Charakteristickým prvkom sú imitácie hlasov iných vtákov vložené do vlastnej pesničky. Typická kontaktná hláska je výrazné pwee-de-lip — trojslabičná, ostrá a dobre rozlíšiteľná v teréne. Spev nesie ďaleko z vrcholu ihličnanu a je jedným z hlavných identifikačných znakov druhu. Nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený.

Typické zvuky

  • Dlhá variabilná pesnička samca — rolovanie tekutých fráz s imitáciami iných vtákov; vyšší a miernejšie drsnejší tón než u červenáka purpurového, výrazne plynulejší ako u červenáka domového
  • Trojslabičná kontaktná hláska pwee-de-lip — výrazná, ostrá, dobre zapamätateľná; diagnostický zvukový znak druhu v teréne
  • Jemné kontaktné hlásky v kŕdliku — pri zimnom zhromažďovaní a na soľných slanikovkách vtáky vydávajú tiché čilé hlásky
  • Poplašné a rivalitné volania medzi samcami pri obrane semicoloniálnych hniezd — samce agresívne bránia priestor okolo hniezda, čo vedie k zvukovým súbojom

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hniezdna sezóna — máj až júl; hniezda v ihličnanoch vo vysokohorských polohách (zdroj: Audubon, Wikipedia)
Tok — samec spieva zložitú variabilnú pesničku z vrcholu ihličnanu; páry sa formujú koncom zimy a začiatkom jari
Odchov mláďat — inkubácia 12–14 dní (výhradne samica), mláďatá opúšťajú hniezdo po cca 14 dňoch
Zimovanie — zostupy do nižších polôh; kŕdliky s krivonosom a inými horskými vtákmi; irrupčné výlety do Mexika
Pelichanie a minerálne vyhľadávanie — po hniezdnej sezóne sa kŕdliky stretávajú pri minerálnych slanikovkách a soľných náložiach
Čiastočne sťahovavý, čiastočne stály druh; počty v danej lokalite sa rok od roka výrazne menia — irrupčné správanie v závislosti od ponuky potravy

Prostredie a požiadavky

Prostredie (voľne žijúci druh, bežne sa nechová)
Druh sa v avikultúre bežne nechová; pôvodné prostredie sú vysokohorské ihličnaté lesy (smrečiny, jedliny) západnej Severnej Ameriky
Červenák čečinový je voľne žijúci, chránený druh — štandard klietkového chovu preň neexistuje. Prirodzene obýva vysokohorské ihličnaté lesy (smrekové, jedľové, borovicové porasty a lesy Douglas-fir) v nadmorských výškach blízkych hranici lesa. V zime zostupuje do nižších polôh a lesných okrajov. Ak by sa jedinec dočasne ocitol v ľudskej starostlivosti, potrebuje pokojné prostredie s bidielkami a vetvistou štruktúrou.
Spoločenské správanie
V hniezdnej sezóne semicoloniálne páry; mimo nej kŕdliky s inými druhy horských vtákov
Počas hniezdenia žijú v semicoloniálnych skupinách — hniezda sú od seba priemerne len 24 m (80 stôp), niekedy len 1 meter, čo vedie k sporom medzi samcami. Samec háji teritórium okolo hniezda spevom. Mimo sezóny sa vtáky združujú v kŕdlikoch s krivonosom čerešňovým, inenými červenákmi a inými horskými vtákmi pri spoločnom potravnom vyhľadávaní a minerálnych slanikovkách.
Teplota a klimatické nároky
Vysokohorský druh — hniezdi pri hranici lesa; v zime zostupuje do nižších a miernejších polôh
Druh je prispôsobený na chladné vysokohorské ihličnaté lesy (nadmorská výška blízka hranici lesa; Sierra Nevada, Kaskády, Skalisté hory). V zime zostupuje do nižších polôh a v irrupčných rokoch prenikáva až do nížin a severného Mexika. Tento altitudinálny pohyb (vertikálna migrácia) je odlišný od typickej sťahovavosti.
Hniezdenie a hniezdny materiál
Otvorené misovité hniezdo v ihličnane, 10–24 m nad zemou; 4–5 vajec bledo-zeleno-modrých s červenastými škvrnami
Samica sama stavia otvorené misovité hniezdo na vrcholku alebo na bočnej vetve ihličnanu (smrek, jedľa, borovica), typicky 10–24 m nad zemou (rozsah 3–24 m; Audubon uvádza 10–80 stôp). Hniezdo je z vetvičiek, stoniek, koreňov, lišajníkov a iných rastlinných materiálov. Znáša 4–5 vajec (rozsah 3–6), bledo-zeleno-modrých s červenastými a hnedopurpurovými škvrnami. Inkubácia 12–14 dní výhradne samicou; mláďatá vylietajú po cca 14 dňoch (2 týždne). Hniezdna sezóna: máj–júl.
Kúpanie a hygiena perí
V prírode sa kúpe v plytkých horských potokoch a kalužiach; minerálne slaniky sú dôležité pre výživu
Červenáky čečinové sa v prírode kúpajú v plytkých potokoch a horských kalužiach. Výnimočným správaním je aktívne vyhľadávanie minerálnych slanikoviek a soľných náloží — vtáky konzumujú zeminu s vysokým obsahom minerálov, čo u drobných spevavcov nie je bežné. Pri dočasnom držaní zraneného jedinca ponúkni plytkú misku s čistou vodou a minerálny kameň.
Svetlo, sezónnosť a irrupčné správanie
Denný vták so sezónnym altitudinálnym pohybom a irrupčným správaním v závislosti od úrody semien a púčikov
Dĺžka dňa riadi hniezdny cyklus; druh je aktívny cez deň. Charakteristické je irrupčné a nomádické správanie — počty v danej lokalite sa rok od roka výrazne menia v závislosti od ponuky potravy (úroda semien ihličnanov, púčikov). V rokoch s nedostatkom potravy migruje do oblastí normálneho výskytu, pričom počty na kŕmidlách môžu prudko vzrásť alebo klesnúť.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Koniec zimy — jaro (január–apríl); páry sa formujú pred hniezdnou sezónou

Samec spieva dlhú, variabilnú, tekutú pesničku z vrcholu ihličnanu — tok je predovšetkým akustický a vizuálny. Páry sa formujú koncom zimy a začiatkom jari, keď sú vtáky ešte v zimných kŕdlikoch. Samce aktívne háji teritórium okolo hniezda a konflikty medzi samcami sú bežné pri husto zasídlených semicoloniálnych hniezdoch. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne do 1 roka (presné druh-špecifické údaje neoverené; analógiou s príbuznými červenákmi).

Hniezdo a znáška
Znáška 4–5 vajec (rozsah 3–6); hniezdna sezóna máj–júl

Samica sama stavia otvorené misovité hniezdo na vrcholku alebo bočnej vetve ihličnanu, typicky 10–24 m nad zemou. Hniezdo je z vetvičiek, stoniek, koreňov, lišajníkov a rastlinných vlákien. Znáša 4–5 vajec (rozsah 3–6), bledo-zeleno-modrých s červenastými a hnedopurpurovými škvrnami, ~22 mm. Hniezdna sezóna: máj–júl. Hniezdenie je semicoloniálne — hniezda bývajú blízko seba (priemerne 24 m), čo vedie k opakovaným sporom medzi susednými samcami.

Inkubácia
12–14 dní (zdroj: Wikipedia EN, Audubon); výhradne samica

Na vajciach sedí výhradne samica — samec ju v tomto čase kŕmi a hlída okolie. Inkubácia trvá 12–14 dní (Wikipedia EN: cca 12–14 dní; Audubon: 12–14 dní — oba zdroje zhodné). Samica má vyvinutý inkubačný brood patch. Samec háji teritórium od susedných samcov.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; semenami aj hmyzom

Mláďatá sa liahnu holé a slepé — kŕmia ich obaja rodičia čiastočne natrávených semien, púčikov a sezónne hmyzu. Na rozdiel od červenáka purpurového dostávajú mláďatá červenáka čečinového aj hmyz v lete (húsenice, drobný hmyz) ako dôležitý proteínový doplnok. Kŕmenie pokračuje aj po vyletení z hniezda.

Vyletenie a vývoj mláďat
Cca 14 dní po vyliahnutí (zdroj: Wikipedia EN, AllAboutBirds/Cornell)

Mláďatá opúšťajú hniezdo po cca 14 dňoch (Wikipedia EN: about 2 weeks; AllAboutBirds/Cornell: approximately two weeks — oba zdroje zhodné; birdzilla uvádza "~10 dní" — pravdepodobne chyba, ignorujem). Juvenily pripomínajú samicu — hnedo-prúžkované s bledou krúžkohviezdou okolo oka. Červenú u samcov nadobúdajú pelichaním; plné dospelé sfarbenie asi po prvom roku.

Pohlavná dospelosť
Pravdepodobne do 1 roka — presné druh-špecifické údaje neoverené

Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch špecifikovaný — analógiou s príbuznými červenákmi sa odhaduje na prvý rok života. Samce nadobúdajú červenú čiapočku prvým pelichaním; plná intenzita farby závislá od karotenoidov v potrave. Maximálne zaznamenané dožitie: 7+ rokov (samec okrúžkovaný v Oregone 1974, recapture 1979 — zdroj: Patuxent Bird Banding Lab). Typické dožitie: cca 7–8 rokov (oiseaux.net uvádza 8 r).

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Červenák čečinový 15–17 cm Červenák purpurový 12–16 cm Červenák domový 12,5–15 cm Hýľ obyčajný 14,5–16,5 cm Stehlík siseľný / Čečetka oby… 11,5–14 cm
Červenák čečinový Červenák purpurový (Haemorhous purpureus) Červenák domový (Haemorhous mexicanus) Hýľ obyčajný (Pyrrhula pyrrhula) Stehlík siseľný / Čečetka obyčajná (Acanthis flammea)
Dĺžka15–17 cm12–16 cm12,5–15 cm14,5–16,5 cm11,5–14 cm
Váha24–34 g18–32 g (priemer cca 23–25 g)16–27 g21–38 g10–16 g
Dožitiemax. 7+ r (banding Oregon, 1974–1979); typicky cca 7–8 rmax. 14 r (záznamy krúžkovania), priemer cca 2 r vo voľnej prírodemax. 11 r 7 mdo cca 15 r v zajatído cca 8 r
OchranaIUCN LC (klesajúci trend; downlisted z NT v 2019), bez CITES; chránený US MBTAIUCN LC (klesajúci trend), bez CITES; chránený US MBTAIUCN LC (rastúci trend), bez CITESIUCN LC, bez CITES; v SR chránený zákonom 543/2002IUCN LC, bez CITES
CharakteristikaSamec: ostro ohraničené karmínovočervené temeno (peaked red cap) kontrastujúce so svetlejšou ružovkastou tvárou a hrudou; prúžkovaný chrbát; belavý spodok s minimálnym prúžkovaním. Samica: ostré čisté hnedo-biele prúžky, bledá krúžkohviezdza okolo oka, menej výrazný tvárový vzor. Dlhší rovnejší zobák (priamy culmen) než u oboch príbuznýchSamec sýto malinovo-purpurový (wine-red) rovnomerne naprieč celým vrchom tela a hrudou — bez kontrastnej červenej čiapočky; boky bez hnedých prúžkov. Samica s výrazným bielym obočím a tmavým lícnym vzorem (silnejší než u čečinového)Samec oranžovočervený LEN na čele, hrudi a trtáči; boky a brucho s výraznými hnedými prúžkami. Samica plavohnedá bez výrazného obočia ani lícneho vzoru — najnenápadnejšia zo samíc triády. Kratší zobákSamec s nápadnou jasnou karminovočervenou hrudou, čiernou čiapočkou, šedým chrbtom a bielym trtáčom — európsky ekvivalent červeného vtáka; na rozdiel od čečinového červená len na hrudi (nie na temene). Samica šedo-hnedá bez červenejMenší; červená len na malej čiapočke temena a ružovkastá hruď u samca; výrazne prúžkovaný hnedo; iný rod (Acanthis) a iná čeľaď črt. Slovenský ľudový názov čečetka môže mätúce pripomínať čečinový, no ide o nesúvisiace druhy
AreálVýhradne vysokohorské ihličnaté lesy západ Severnej Ameriky (Skalisté hory, Kaskády, Sierra Nevada); JZ Kanada až pohoria severného Mexika a Baja Californie; irrupčný nomád; nevyskytuje sa vo vých. USAIhličnaté a zmiešané lesy Kanady, SV USA a tichomorského pobrežia; čiastočne sťahovavý; zimuje v USA pri kŕmidlách; nevyskytuje sa v horách západ USA kde hniezdí čečinovýPôvodne západ USA a Mexiko; introdukovaný do vých. USA (1940) a Hawaja; bežný stály nesťahovavý druh záhrad a miest; príčina poklesu červenáka purpurového konkurenciouEurázia vrátane SR; čiastočne sťahovavý; hniezdny v lesoch SR; bežný zimovač; žiadna príbuznosť s rodom HaemorhousBoreálne lesy severnej Eurázie a Severnej Ameriky; irrupčný zimovač v strednej Európe vrátane SR; objavuje sa pri kŕmidlách v zime

Zaujímavosti

1

Špičatá červená čiapočka ako diagnostický znak — samec červenáka čečinového má ostro ohraničené, žiarivo karmínovočervené temeno (peaked red cap), ktoré výrazne kontrastuje so svetlejšou ružovkastou tvárou, hrudou a chrbtom. Tento vzor — svetlé telo s jasnou červenou len na temene — spolahlivene odlišuje druh od červenáka purpurového (rovnomerná malina po celom vrchu tela) a červenáka domového (oranžovočervená obmedzená na čelo a hruď, hnedé prúžky na bokoch).

2

Dlhší zobák ako kľúč v ruke — červenák čečinový má dlhší a rovnejší zobák (priamy chrbát culmen) než obaja príbuzní červenáci. V teréne a na fotografiách je to jeden z najspoľahlivejších znakov pri identifikácii, zvlášť u samíc a juvenilov, kde je sfarbenie málo nápomocné.

3

Samica ostrejšia než samica purpurového — zatiaľ čo samica červenáka purpurového má výrazný biely nadočný prúžok a tmavý lícny vzor, samica čečinového má menej výrazný tvárový vzor, ale ostrejšie a čistejšie prúžkovanie na spodku. Obidve majú bledú krúžkohviezdu okolo oka, no Cassinova je zvyčajne výraznejšia.

4

Nomád a irrupčný druh — červenák čečinový je neobyčajne nomádický: počty v danej lokalite sa rok od roka radikálne menia v závislosti od úrody semien ihličnanov a púčikov. V rokoch s bohatou ponukou potravy sa kŕdliky sústredí v jednej oblasti; v rokoch s nedostatkom irrupčne migruje do oblastí, kde sa inak nevyskytuje. Táto nepredvídateľnosť je charakteristická pre viaceré horské pinkovité.

5

Slaniky a minerálne náloži — jedinečným správaním červenáka čečinového je aktívne vyhľadávanie minerálnych slanikoviek a soľných náloží: vtáky konzumujú zeminu s vysokým obsahom minerálnych solí, najmä v neskorom lete a na jeseň, keď sa zhromažďujú do väčších kŕdlikov s krivonosom a inými horskými vtákmi. Toto správanie je pri drobných spevavčích vtákoch neobvyklé.

6

Pomenovaný po ornitológovi Johnovi Cassinovi — druhové latinské meno cassinii i anglické Cassin's Finch sú venované Johnovi Cassinovi (1813–1869), americkému ornitológovi a kurátorovi Akadémie prírodných vied vo Philadelphii, ktorý opísal desiatky druhov zo severozápadnej Ameriky. Druh formálne opísal Spencer Fullerton Baird v roku 1854.

7

Hniezdo na vrcholku stromu v semicolónii — samica stavia hniezdo výhradne sama a umiestňuje ho na vrcholku alebo bočnej vetve ihličnanu vo výške 10–24 m. Unikátne je, že hniezda sú si niekedy len 1 meter od seba — vtáky hniezdia semicoloniálne, čo medzi pinkovitými nie je bežné. Samce si napriek blízkosti hniezd aktívne háji malé teritóriá okolo hniezda.

8

Spev s imitáciami iných vtákov — samec červenáka čečinového má zložitejší a variabilnejší spev ako červenák purpurový alebo domový. Jeho pesnička obsahuje imitácie hlasov iných vtákov (napr. vtákov z okolia hniezda) vložené do vlastného rolovania — táto schopnosť mimikry spevu je medzi pinkovitými vzácna.

9

Triáda rodu Haemorhous — rod Haemorhous zahŕňa len 3 druhy, všetky v Severnej Amerike: červenák čečinový (H. cassinii, výhradne hory západ), červenák purpurový (H. purpureus, sever a juh tichomorského pobrežia + východ) a červenák domový (H. mexicanus, západ a introdukcia na východ USA). Červenák čečinový je geograficky najobmedzenejší — nevyskytuje sa vo východnej časti USA ani mimo hôr.

Taxonomická klasifikácia

species Červenák čečinový (Haemorhous cassinii)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Fringillidae (pinkovité)
Rod Haemorhous Swainson, 1837
Druh Haemorhous cassinii (S. F. Baird, 1854)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — severoamerický horský druh; v európskych chovoch sa bežne nechová (chránený US MBTA)
Poddruhy Monotypický druh — IOC World Bird List ani Birds of the World nerozoznávajú poddruhy. Druh opísal Spencer Fullerton Baird v roku 1854 a pomenoval ho po Johnovi Cassinovi, kurátorovi Filadelfskej akadémie prírodných vied. Staršie klasifikácie ho zaraďovali do rodu Carpodacus (Carpodacus cassinii) alebo Burrica (Burrica cassinii); rod Haemorhous bol osamostatnený pre tri severoamerické druhy.
Avibase_ID AC1E519FF03675D8

? Často kladené otázky

Ide o jeden z najnáročnejších identifikačných problémov v Severnej Amerike. Samec čečinového má ostro ohraničené žiarivo červené temeno (peaked red cap) kontrastujúce so svetlejšou ružovkastou tvárou a hrudou; chrbát jemne prúžkovaný, spodok belavý s minimálnymi prúžkami na bokoch. Samec purpurového je rovnomerne zalievaný sýtou malinou naprieč hlavou, hrudou aj chrbtom (bez kontrastnej čiapočky). Samec domového má farbu len na čele, hrudi a trtáči — inak hnedý s výraznými hnedými prúžkami na bokoch a bruchu, farba skôr oranžovočervená. Samica čečinového: jemná bledá krúžkohviezdza okolo oka, ostré čisté prúžky, menej výrazný tvárový vzor než purpurová. Samica purpurového: výrazné biele obočie a tmavý lícny vzor (silnejší tvárový vzor). Samica domového: bez výrazného obočia ani lícneho vzoru — nenápadne prúžkovaná. Ďalší kľúčový znak: zobák čečinového je dlhší a rovnejší (priamy chrbát culmen) než u oboch príbuzných.

Áno — červenák čečinový je výhradne horský druh viazaný na vysokohorské ihličnaté lesy (smrečiny, jedliny, borovicové porasty, Douglas-fir) západ Severnej Ameriky. Hniezdny areál zahŕňa Skalisté hory, Kaskády a Sierra Nevadu od juhozápadnej Kanady (Britská Kolumbia) cez väčšinu hornatého západ USA (Idaho, Montana, Wyoming, Colorado, Utah, Nevada, Kalifornia, Oregon, Washington) až po pohoria severného Mexika a Baja Californie. V zime zostupuje do nižších polôh a v irrupčných rokoch preniká aj hlbšie do Mexika. Nevyskytuje sa vo východnej časti USA — tam ho nahrádza červenák purpurový.

Len čiastočne — druh je skôr altitudinálne migrujúci a irrupčný než typicky sťahovavý. Mnohé populácie zostávajú v hniezdnom areáli celoročne, len zostupujú v zime z veľkých výšok do nižších polôh. Severnejšie populácie môžu migrovať južne. Charakteristické je irrupčné správanie — v rokoch s nedostatkom potravy (neúroda semien ihličnanov) sa kŕdliky presúvajú do oblastí, kde sa inak nevyskytujú. Počty v každej lokalite sa rok od roka výrazne menia.

Je to predovšetkým granivór a pukojedec: základ potravy tvorí semená ihličnanov (borovica, smrek, jedľa) a púčiky drevín — obzvlášť významné sú staminate (samčie) púčiky osiky chvejúcej sa (Populus tremuloides). Dopĺňa bobule (borievka, čučoriedky), sezónne hmyz a húsenice (najmä pri odchove mláďat) a príležitostne minerálnu soľ a zeminu z náloží — posledné je u drobných spevavcov neobvyklé. Pri kŕmidlách prijíma slnečnicu a niar.

IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) — v roku 2019 bol downlisted z Near Threatened (NT) na Least Concern (LC), keďže dlhodobý pokles populácie sa spomalil. Napriek tomu populačný trend ostáva klesajúci. Hlavnými hrozbami sú ťažba dreva, požiare, invázne druhy a klimatické zmeny v horských lesoch. Druh nie je zaradený v CITES. V USA je chránený Migratory Bird Treaty Act — chov, odchyt ani držanie divých jedincov nie je bez špeciálnej výnimky povolené. V Európe sa v chovoch prakticky nevyskytuje.

Samec spieva dlhú, tekutú, variabilnú pesničku s rolovacími frázami — o niečo vyššiu a mierne drsnejšiu než u červenáka purpurového a výrazne plynulejšiu a zložitejšiu než u červenáka domového. Charakteristickým prvkom je, že imituje hlasy iných vtákov vo svojej pesničke. Typická kontaktná hláska pwee-de-lip — trojslabičná, ostrá a dobre zapamätateľná — je jedným z najspoľahlivejších terénnych zvukových znakov druhu. Kontrastuje so zvukom pitik červenáka purpurového a cink červenáka domového.

Samica znáša 4–5 vajec (rozsah 3–6), bledo-zeleno-modrých s červenastými a hnedopurpurovými škvrnami. Hniezdo je otvorené misovité, umiestnené na vrcholku alebo bočnej vetve ihličnanu 10–24 m nad zemou. Na vajciach sedí výhradne samica; samec ju strážit a kŕmi. Inkubácia trvá 12–14 dní. Mláďatá opúšťajú hniezdo po cca 14 dňoch (2 týždne). Hniezdna sezóna: máj–júl.

ZDROJ: Wikipedia EN (Cassin's finch — dĺžka 16 cm, hmotnosť 24–34 g, rozpätie 25–27 cm, znáška 4–5 vajec bledo-zeleno-modrých, inkubácia 12–14 dní samicou, vylietanie cca 2 týždne, IUCN LC downlisted z NT v

 Video — Červenák čečinový

Červenák čečinový (Haemorhous cassinii) — spev a hlas v prírode

Červenák čečinový (Haemorhous cassinii) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Cassin's Finch, Česky:   hýl rudokorunkatý, Nemecky:   Cassingimpel, Španielsky:   Camachuelo de Cassin, Francúzsky:   Roselin de Cassin, Taliansky:   Fringuello di Cassin, Holandsky:   Cassins Roodmus, Portugalsky:   Pintarroxo-de-cassin, Poľsky:   dziwonia czerwonoczelna, Maďarsky:   Cassin-pirók, Rusky:   Красношапочная чечевица, Japonsky:   ズアカマシコ, Čínsky:   卡氏朱雀, Latinsky:   Haemorhous cassinii (S. F. Baird, 1854)