Čečetka tmavá — samec, East Chevington, Northumberland, Anglicko (foto: MPF)

Acanthis — Fringillidae (pinkovité)

Čečetka tmavá

Acanthis cabaret (Müller, 1776) — taxonomicky kontroverzný druh; rod Acanthis; monotypický (BOU) alebo poddruh A. flammea cabaret (IOC AviList 2025)

IUCN: LC (globálne, ako súčasť A. flammea komplexu) | UK: RED LIST (pokles −89 %) | SR: CHRÁNENÝ DRUH — spoločenská hodnota 500 €
Dĺžka 11–12,5 cm
Váha 9–12 g (typ.)
Dožitie 2–5 rokov
Malý, hnedý spevavec z čeľade pinkovitých, ktorého taxonomický status je jedným z najkontroverznejších v európskej ornitológii. Čečetka tmavá (Acanthis cabaret) je drobný pinkovitý vták dlhý 11–12,5 cm s hmotnosťou 9–12 g a rozpätím krídiel 20–23 cm. Vyznačuje sa červenou čiapočkou na čele, čiernou bradou a celkovo sýtejším, hnedším sfarbením v porovnaní s príbuznou čečetkou zimnou (A. flammea). V slovenčine sa stretávame aj s názvom stehlík hnedkavý (atlas.vtaky.sk). Genomická štúdia z roku 2021 preukázala, že rozdiely medzi čečetkami sú kontrolované supergénom na chromozóme 1 — ide o ekoptypy jedného druhu. Napriek tomu BOU a ČSO naďalej uznávajú A. cabaret ako samostatný druh. Brezové semeno tvorí až 90 % zimnej stravy. V UK populácia dramaticky poklesla o 89 % od 70. rokov. Na Slovensku je vzácny zimný hosť — jednotlivé jedince sa primiešavajú k hejnám čečetky zimnej v brezinách a jelšinách.
Dĺžka tela
11–12.5 cm
0 10 20 30 cm 11 12.5
0 cm35 cm
Hmotnosť
9–12 g
0 40 80 120 160 200 9–12 g stupnica do 200 g
Dožitie
2–5 rokov
0 5 10 15 20 25 30 Č. zimná Čížik lesný Konôpka 2–5 rokov
Č. zimná: 12–14 cm Čížik lesný: 11–12,5 cm Konôpka: 13–14 cm

 Taxonómia — Müller 1776, rod Acanthis, KONTROVERZNÝ STATUS

Druh popísal P. L. S. Müller v roku 1776 pôvodne ako Fringilla cabaret. Patrí do čeľade Fringillidae (pinkovité), rodu Acanthis. Staré synonymá: Carduelis flammea cabaret, Carduelis cabaret. Slovenský názov podľa atlas.vtaky.sk: stehlík hnedkavý; podľa ČSO nomenklatúry: čečetka tmavá.

Taxonomická kontroverzia (2025): Status druhu je jedným z najdiskutovanejších v európskej ornitológii. BOU (British Ornithologists' Union) a ČSO (Česká ornitologická spoločnosť) uznávajú A. cabaret ako plnohodnotný druh. Avšak IOC AviList 2025 a eBird/Clements 2025 ju zlúčili späť s čečetkou zimnou ako poddruh Acanthis flammea cabaret. IUCN/BirdLife hodnotí celý komplex spoločne ako „Redpoll" (LC).

Genomická štúdia (2021): Výskum Tomáša Albrechta preukázal, že tri tradičné druhy čečetiek (tmavá, zimná, bielavá) sú v skutočnosti ekoptypy jedného druhu kontrolované supergénom na chromozóme 1. Genetické rozdiely sú minimálne napriek výrazným fenotypovým variáciám v sfarbení a veľkosti.

Zdroj: Avibase — Acanthis cabaret, Wikipedia CS, Wikipedia SK (stehlík hnedkavý), Finch Research Network.

 Identifikácia — hnedšia, menšia, tmavšia než čečetka zimná

Celkový vzhľad: Malý, zavalitý pinkovitý vták (11–12,5 cm). Celkovo sýtejší, hnedší a tmavší než čečetka zimná. Červená čiapočka na čele, čierna brada, dve bledé krídlové pásy.

Samec (hniezdny plumáž):

  • Výrazná karmínovočervená čiapočka na čele
  • Čierna brada — diagnostická pre rod
  • Cinamónovohnedá horná strana s tmavými pruhmi — výraznejšie hnedá než u čečetky zimnej
  • Ružovkasto-červené sfarbenie pŕs a brucha (hniezdny plumáž)
  • Hustá, rozmazaná, hnedá striácia bokov
  • Kostrč bledoružová s jemnou striáciou (NIE biela ako u A. flammea)
  • Malý žltý zobák s čiernou špičkou

Samica:

  • Červená čiapočka menšia a menej výrazná
  • Žiadne ružovkasté sfarbenie pŕs — celkovo hnedo-pruhovaná
  • Silnejšia striácia celého tela

Mláďa:

  • Bez červenej čiapočky — hnedá pruhovaná koruna
  • Silná striácia na celom tele

Najspoľahlivejší poľný znak pri porovnaní s čečetkou zimnou: (1) Podchvostné perá — u tmavej striované, u zimnej čisto biele. (2) Základ farby bokov — tmavá má hnedý základ, zimná bielejší. (3) Celkový tón — tmavá je warm brown, zimná je mealy/grey. Pozor: rozlišovanie je extrémne ťažké v teréne — väčšina SR pozorovaní je evidovaná ako „Acanthis flammea/cabaret" neurčená.

 Právny status — chránený druh, spoločenská hodnota 500 €

Voľne žijúci chránený druh. Akékoľvek chytanie, chov alebo vlastnenie je trestné podľa zákona 543/2002 Z. z.

  • CITES: Nie je zaradená v prílohe CITES
  • Smernica o vtákoch EÚ (2009/147/ES): Chránená všeobecnou ochranou podľa článku 5 (nie je v Prílohe I/II/III)
  • SR zákon 543/2002 Z. z. + vyhláška 170/2021 Z. z.: Chránený druh, spoločenská hodnota: 500 € (presná hodnota vyžaduje overenie — niektoré zdroje uvádzajú aj 1 000 €)
  • UK ochrana: Schedule 1 Wildlife & Countryside Act 1981 — hniezdisko chránené; Red List BoCC5 (pokles −89 %)
  • IUCN globálne: LC (Least Concern) — hodnotená spoločne s A. flammea ako „Redpoll"
  • Diskrepancia: Globálne IUCN LC (stabilná populácia severnej Eurázie) vs. UK Red List (dramatický regionálny pokles)

 Biotop — brezové a jelšové lesíky, vresoviská, subalpínske pásmo

Hniezdny biotop (UK — hlavný areál): Brezovo-jelšové lesné okraje, vresoviská (heathland) s rozptýlenými stromami, mladé ihličnaté plantáže (Sitka smrek, borovica), pobrežné lesíky s dunami. Preferuje mozaikovitú krajinu s bohatou prítomnosťou brezy (Betula spp.).

Hniezdny biotop (Alpy/Karpaty): Subalpínske spoločenstvá s kosodrevinou (Pinus mugo) a rúbaniskami s brezami a smrekmi, nad 1 400 m n. m.

Zimný biotop v SR: Breziny a jelšiny pri potokoch a nádržiach (jelša lepkavá Alnus glutinosa). Primiešaný k hejnám čečetky zimnej. Okraje kultivovaných lesíkov, agrokrajina s drevinami. Primárne nížiny a stredné polohy.

Výskyt v SR: Vzácny zimný hosť — spoločná zimná evidencia čečetiek v 37,1 % mapovacích kvadrátov (atlas.vtaky.sk), ale toto číslo zahŕňa OBA druhy spoločne. Hniezdenie v subalpínskom pásme Tatier a Karpát je možné, ale vzácne a ťažko verifikované pre obtiažnosť rozlíšenia od A. flammea.

 Strava — brezové semeno = 90 % zimnej potravy

Prevažne semenožravá (granivor) — špecializovaná na drobné semená brezovitých stromov.

Zimná strava:

  • Semená brezy (Betula spp.) — až 90 % zimnej stravy (oiseaux.net)
  • Semená jelše (Alnus spp.) — kritická alternatíva pri nedostatku brezy
  • Semená ihličnanov (smrek, borovica) — doplnková zložka

Jarná a letná strava:

  • Mladé semená bylín a tráv
  • Hmyz — dvojkrídlovce (Diptera), vošky (Aphididae)
  • Mláďatá dostávajú potraučné pelety s hmyzom

Spôsob kŕmenia: Akrobatické kŕmenie visením hlavou nadol na koncových výhonkoch brezových stromov — vtáky šikovne vyberajú drobné semienka zo šištičiek. Tiež sa kŕmia na zemi pod brezami, kde zbierajú opadané semená.

 Rozmnožovanie — 4–6 vajec, 10–12 dní inkubácia, voľné kolónie

Pohlavná dospelosť: 1 rok

Poznámka: Nasledujúce údaje platia pre hniezdne areály (UK, Alpy). V SR čečetka tmavá nehniezdi bežne — len okrajovo v subalpínskom pásme Karpát.

  • Hniezdne obdobie: Apríl–júl (UK nížiny); máj–júl (alpínske výšky)
  • Počet znášok: 1–2 za rok (2 v priaznivých rokoch)
  • Hniezdo: Pohárkovité/miskovité, v kríku alebo strome; stavia samica z vetvičiek, trávy, machu, lišajníkov, vysteľuje perím a vlnou
  • Znáška: 4–6 vajec; bledé modrozelené s hnedopurpurovými škvrnami
  • Inkubácia: 10–12 dní; inkubuje výhradne samica (samec ju kŕmi)
  • Mláďatá v hniezde: 9–14 dní; kŕmia obaja rodičia
  • Koloniálne správanie: Hniezdia vo voľných kolóniách

 Rozšírenie — UK, Alpy, severná Európa; vzácny zimný hosť SR

Hniezdisko:

  • Britské ostrovy — hlavná stronghold (~220 000–260 000 hniezdiacich párov, Red List)
  • Alpy (Švajčiarsko, Rakúsko, Francúzsko) — nad 1 400 m n. m.
  • Pobaltie, severné Francúzsko, Belgicko, Holandsko, severné Nemecko, Poľsko
  • Relatívne nedávna expanzia (posledných 50 rokov) do severnej/strednej Európy
  • Zavedená populácia na Novom Zélande

Výskyt v SR:

  • Vzácny zimný hosť — nie bežný hniezdny druh
  • Zimný výskyt: ojedinelé jedince alebo malé skupiny v hejnách čečetky zimnej (X–III)
  • Hniezdenie v subalpínskom pásme Tatier a Karpát je možné, ale vzácne
  • Doložený záznam: 1 samec, 5. 6. 2024, Žiar — Liptovský Mikuláš (birding.sk)

Čiastočný migrant: Väčšina UK populácie je sedentárna (stála). Kontinentálne populácie (Alpy, Karpaty) migrujú na západ a juhozápad v zime.

 Spev a hlas — bzukotavé trilky, chatanie v hejnách

Letový hlas (flight call): Bzukotavý, hrčivý „chuch-uch-uch" alebo „chijt-chijt-chijt" — typický pre rod Acanthis. Veľmi podobný (takmer identický) hlasu čečetky zimnej.

Kontaktný hlas: Krátke „tirr" alebo „serrrrr".

Spev samca: Séria bzukotavých trilkov a chatavých nôt — „teu-teu-teu-teu" nasledovaná bzukotavým „trrrrrreeeee". Hučivý, škrípavý charakter; jednoduchší ako u veľkých spevavcov.

Diferenciácia hlasu od čečetky zimnej: Niektorí odborníci tvrdia, že hlas cabaret je mierne vyšší než u flammea, ale väčšina ornitológov považuje spoľahlivé hlasové rozlíšenie oboch taxónov za prakticky nemožné v teréne.

Nahrávky: Xeno-canto — Acanthis cabaret

 UK pokles — dramatický prepad o 89 % od 70. rokov

Populácia čečetky tmavej v UK poklesla o 89 % od 70. rokov — zaradená na Červený zoznam UK (BoCC5, Birds of Conservation Concern). Ide o jeden z najdramatickejších populačných prepadov spomedzi britských spevavcov.

Hlavné príčiny:

  • Strata mladých ihličnatých plantáží: V 60.–70. rokoch boli po celom UK vysadené rozsiahle plantáže (Sitka smrek), ktoré poskytli ideálny biotop. Tieto plantáže medzičasom dozreli a vytvorili uzavretý porast bez brezového podrastu.
  • Úbytok brezových porastov a vresovísk: Mozaikovitá krajina s brezovými krovínami bola odlesnená alebo zarastená.
  • Intenzifikácia lesného hospodárstva: Premena na monokultúry bez svetlín a diverzity.
  • Klimatická zmena: Posun dostupnosti brezového semena mimo hniezdneho obdobia.
🔊
Hlučnosť
2/5
🤝
Priľnavosť
1/5
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
4/5

Výživa

55% 20% 15% 10% STRAVA zloženie
Semená brezy (Betula) — dominantná zimná potrava 55%
Semená jelše (Alnus) — kľúčová alternatíva 20%
Semená bylín, tráv a ihličnanov (jar–leto) 15%
Hmyz — dvojkrídlovce, vošky (hniezdna sezóna) 10%

Odporúčané potraviny

  • Semená brezy (Betula spp.) — až 90 % zimnej stravy (oiseaux.net)
  • Semená jelše (Alnus glutinosa, A. incana) — kritická alternatíva pri nedostatku brezového semena
  • Semená ihličnanov — smrek, borovica (doplnková zložka)
  • Semená bylín a tráv — jarná a letná strava
  • Hmyz — dvojkrídlovce (Diptera), vošky (Aphididae) — hniezdna sezóna
  • Potraučné pelety s hmyzom — kŕmenie mláďat v hniezde

Zakázané potraviny

  • Chov v zajatí v SR — druh nie je dostupný na trhu a držba bez výnimky MŽP SR je trestná (zákon 543/2002 Z. z., spoločenská hodnota 500 €)
  • Záhradné krmidlá so slnečnicovou monodiétou — čečetky občas navštívia krmidlo, ale nemajú v ňom svoju primárnu zimnú stravu (brezové semeno)
  • Insekticídy v lesnom hospodárstve a vresoviskách — redukcia hmyzu pre kŕmenie mláďat v hniezdnej dobe
  • Strata starých brezových porastov a vresovísk — kľúčová príčina UK poklesu −89 % od 70. rokov
  • Intenzívne odvodňovanie rašelinísk a horských mokradí — strata semenných tráv a bylín
Tip od odborníka Čečetka tmavá je prevažne semenožravá (granivor). V zime tvorí brezové semeno až 90 % stravy — vtáky sa akrobaticky zavesujú na koncové výhonky brezových vetiev. Pri nedostatku brezového semena prechádzajú na jelšové semená. V hniezdnom období (UK, Alpy) dospelí dopĺňajú stravu hmyzom a mláďatá kŕmia zmesou semien a drobných bezstavovcov. Kŕmenie prebieha typicky na stromoch, ale aj na zemi pod brezami.

Správanie a komunikácia

2 Hlučnosť 1 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 4 Zriedkavosť 2.4
2/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Hlas čečetky tmavej je bzukotavý, hrčivý „chuch-uch-uch" alebo „chijt-chijt-chijt" — vydávaný prevažne v lete. Kontaktný hlas je krátke „tirr" alebo „serrrrr". Spev samca je séria bzukotavých trilkov — jednoduchší a menej melodický než u veľkých spevavcov. Veľmi podobný hlasu čečetky zimnej (A. flammea) — terénna diferenciácia je extrémne náročná.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Čečetka tmavá je výlučne voľne žijúci, chránený druh — nedá sa skrotiť ani chovať bez výnimky MŽP SR. V hejnách s čečetkami zimnými je sociálna voči príbuzným druhom, voči ľudom plachá; pri pozorovateľovi na breze pokračuje v kŕmení, ale pri priblížení rýchlo odletí.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Vysoko aktívny druh — neustály akrobatický pohyb po koncových výhonkoch brezových a jelšových vetiev, kde sa zavesuje hlavou nadol pri kŕmení. V kŕdľoch sa stále pohybuje, v období kŕmenia mláďat patria rodičia medzi najaktívnejších drobných pevcov.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Čečetka tmavá nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár tvorí bzukotavý letový hlas „chuch-uch-uch", kontaktné „tirr/serrrrr" a séria trilkov samca. Vďaka chránenému statusu a špecifickej strave (brezové semeno) sa druh nechová v zajatí v SR, preto schopnosť imitácie nebola testovaná.

Hlasový prejav a reč

2/5 hlasitosť

Letový hlas je bzukotavý, hrčivý „chuch-uch-uch" alebo „chijt-chijt-chijt". Kontaktný hlas: krátke „tirr" alebo „serrrrr". Spev samca: séria bzukotavých trilkov a chatavých nôt — „teu-teu-teu-teu" nasledovaná bzukotavým „trrrrrreeeee". Veľmi podobný hlasu čečetky zimnej — diferenciácia v teréne je extrémne náročná.

Typické zvuky

  • Letový hlas „chuch-uch-uch" — bzukotavý, hrčivý, typický pre rod Acanthis
  • Kontaktné volanie „tirr" alebo „serrrrr" — krátke, časté v hejnách
  • Spev samca — séria trilkov „teu-teu-teu" + bzukotavé „trrrrrreeeee"
  • Chatanie v hejnách — sociálne volania pri skupinovom kŕmení

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus Prílet do SR — zimný hosť (október–november) Zimné hejná na brezách a jelšiach (XI–III) Odlet z SR späť na západ/sever (marec–apríl) Hniezdenie v UK/Alpách (apríl–júl, mimo SR) Spev samcov (marec–júl, hniezdny areál) Pelichanie (júl–september)

Prostredie a požiadavky

Biotop
Brezové a jelšové lesíky, vresoviská, mladé plantáže
Hniezdny biotop (UK): brezovo-jelšové lesné okraje, heathland s rozptýlenými stromami, mladé ihličnaté plantáže (Sitka smrek). Alpský biotop: subalpínske spoločenstvá s kosodrevinou nad 1 400 m n. m.
Nadm. výška
UK: do 600 m; Alpy: 1 400–2 200 m
V UK hniezdi prevažne v nížinách a pahorkatinách. V Alpách a Karpatoch hniezdi v subalpínskom pásme nad 1 400 m n. m.
Zimný biotop SR
Breziny a jelšiny pri potokoch, nížiny
V SR sa vyskytuje ako vzácny zimný hosť — breziny a jelšiny pri potokoch a nádržiach, okraje kultivovaných lesíkov, primiešaný k hejnám čečetky zimnej.
Migrácia
Čiastočný migrant — UK sedentárny, kontinent migruje
Väčšina UK populácie je sedentárna (stála). Kontinentálne populácie (Alpy, Karpaty) migrujú na západ a juhozápad. SR výskyt primárne zimný (X–III).

Rozmnožovací cyklus

Tok a spev
Marec–máj (UK)

Samec spustí spev v marci. Tok prebieha v kŕdľovitých letoch nad korunami brezových stromov. Hniezdia vo voľných kolóniách.

Znáška
4–6 vajec

Vajcia bledé modrozelené s hnedopurpurovými škvrnami. Hniezdo pohárkovité, v kríku alebo strome, stavia samica z vetvičiek, trávy, machu, lišajníkov, vysteľuje perím a vlnou.

Inkubácia
10–12 dní

Inkubuje výhradne samica. Samec ju počas inkubácie kŕmi. V priaznivých rokoch 2 znášky.

Mláďatá v hniezde
9–14 dní

Mláďatá kŕmia obaja rodičia zmesou semien a drobných bezstavovcov. Pohlavná dospelosť v 1. roku.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Čečetka tmavá 11–12,5 cm Čečetka zimná 12–14 cm Čížik lesný 11–12,5 cm Konôpka obyčajná 13–14 cm
Čečetka tmavá Čečetka zimná Čížik lesný Konôpka obyčajná
Dĺžka11–12,5 cm12–14 cm11–12,5 cm13–14 cm
Váha9–12 g (typ.)12–16 g10–18 g15–25 g
Dožitie2–5 rokov2–5 rokov2–3 roky2–3 roky
Hlučnosť2/52/53/53/5
Cena (SK)Chránená (500 €)ChránenáChránenáChránená
PovahaHnedšia, menšia, striované podchvostieSvetlejšia (mealy), biele podchvostieŽltozelený, čierne temeno (samec)Červené čelo a prsia (samec), hnedá
Dostupnosť v SRVzácny zimný hosť SRZimný hosť SR, bežnejšiaBežný, zimné hejná spoločnéBežná, kroviny a úhory

Choroby a prevencia

Strata mladých plantáží a brezových krovín (UK)
vysoká

Príznaky: Úbytok hniezdneho biotopu — mladé ihličnaté plantáže dozrievajú, brezové porasty miznú

Primárna príčina poklesu −89 % v UK od 70. rokov. Ako plantáže rastú a vytvárajú uzavretý porast, čečetky strácajú prístup k otvorenému podrastu s brezami.

Intenzifikácia lesného hospodárstva
stredná

Príznaky: Premena mozaikovitej krajiny na hustý les bez podrastu

Mäkký les (plantáže) sa mení na hustý les bez svetlín a brezového podrastu — kľúčové kŕmne lokality zanikajú.

Klimatická zmena — posun fenológie brezy
stredná

Príznaky: Nesúlad medzi hniezdením a dostupnosťou semien

Zmena klímy posúva načasovanie dozrievania brezového semena, čo môže narušiť synchronizáciu s hniezdnym obdobím.

Lov pri migrácii cez Stredozemie
nízka

Príznaky: Odstrel a odchyt pri prelety cez južnú Európu

Marginálna hrozba — čečetky nie sú primárnym cieľom tradičného lovu, ale môžu byť obeťou neselektívnych metód.

Prevencia Čečetka tmavá je voľne žijúci chránený druh podľa zákona 543/2002 Z. z. s spoločenskou hodnotou 500 € (vyhláška 170/2021 Z. z. — presná hodnota vyžaduje overenie). Akékoľvek chytanie, chov alebo vlastnenie je trestné. Druh je chránený všeobecnou ochranou vtákov podľa Smernice o vtákoch EÚ (čl. 5). Pre ochranu druhu je kľúčové zachovanie brezových a jelšových porastov v krajine — brezy sú doslova životne dôležité pre prežitie tohto druhu.

Zaujímavosti

1

Taxonomický status čečetky tmavej je mimoriadne kontroverzný — podľa BOU a ČSO je plnohodnotný druh (Acanthis cabaret), ale IOC AviList 2025 a eBird ju zlúčili späť s čečetkou zimnou ako poddruh A. flammea cabaret.

2

Genomická štúdia z roku 2021 preukázala, že tri tradičné druhy čečetiek (tmavá, zimná, bielavá) sú v skutočnosti ekoptypy jedného druhu kontrolované supergénom na chromozóme 1 — genetické rozdiely sú minimálne napriek výrazným fenotypovým variáciám.

3

V UK populácia čečetky tmavej poklesla o 89 % od 70. rokov — dramatický prepad ju zaradil na Červený zoznam UK (BoCC5). Hlavná príčina: strata mladých ihličnatých plantáží a brezových porastov.

4

Brezové semeno tvorí až 90 % zimnej stravy — vtáky sa akrobaticky zavesia hlavou nadol na koncové výhonky brezových vetiev a šikovne vyberajú drobné semienka z šištičiek.

5

Nemecký názov „Alpenbirkenzeisig" doslova znamená „alpský brezový čížik" — odkaz na hniezdenie v Alpách nad 1 400 m n. m. a závislosť na brezovom semene.

6

V SR je čečetka tmavá vzácny zimný hosť — jednotlivé jedince sa primiešavajú k hejnám čečetky zimnej v brezinách a jelšinách. Rozlíšenie oboch druhov v teréne je extrémne náročné.

7

Na Slovensku bola doložená v júni 2024 (1 samec, Žiar — Liptovský Mikuláš, pozorovateľ Peter Vrlík, birding.sk) — čo naznačuje možné hniezdenie v subalpínskom pásme Karpát.

8

Rozlíšenie od čečetky zimnej je extrémne ťažké v teréne — najspoľahlivejší znak sú podchvostné perá (u tmavej striované, u zimnej čisto biele) a celkový hnedší tón sfarbenia.

Taxonomická klasifikácia

species Čečetka tmavá
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Passeriformes
Čeľaď Fringillidae (pinkovité)
Rod Acanthis
Druh A. cabaret (Müller, 1776)
Poddruhy Monotypický (alebo poddruh A. flammea cabaret podľa IOC AviList 2025)

? Často kladené otázky

Čečetka tmavá (A. cabaret) je menšia (11–12,5 cm vs 12–14 cm), tmavšia a hnedšia celkovo, s hustejšou rozmazanou striáciou na bokoch. Kľúčové rozdiely: (1) podchvostné perá — u tmavej striované, u zimnej čisto biele; (2) kostrč — u tmavej bledoružová so striáciou, u zimnej biela; (3) celkový tón — tmavá je sýtejšie hnedá (warm brown), zimná je svetlejšia, „múčnatá" (mealy/grey). Pozor: rozlišovanie je extrémne ťažké v teréne, najmä u samíc.

To závisí od toho, koho sa pýtate. BOU (British Ornithologists' Union) a ČSO (Česká ornitologická spoločnosť) ju uznávajú ako plnohodnotný druh Acanthis cabaret. Avšak IOC AviList 2025 a eBird/Clements ju zlúčili späť s čečetkou zimnou ako poddruh A. flammea cabaret. Genomická štúdia z 2021 ukázala, že rozdiely medzi čečetkami sú kontrolované supergénom na chromozóme 1 — geneticky sú takmer identické.

Áno, ako vzácny zimný hosť. Jednotlivé jedince sa primiešavajú k hejnám čečetky zimnej v brezinách a jelšinách, najmä v období október–marec. Hniezdenie v subalpínskom pásme Tatier a Karpát je možné, ale vzácne a ťažko verifikované (pre obtiažnosť rozlíšenia od A. flammea). V júni 2024 bol doložený 1 samec pri Liptovskom Mikuláši (birding.sk).

Populácia v UK poklesla o 89 % od 70. rokov (BTO, Red List BoCC5). Hlavná príčina: strata hniezdneho biotopu. Mladé ihličnaté plantáže (hlavný biotop v UK) dozreli a vytvorili uzavretý porast bez brezového podrastu. Brezové kroviny a vresoviská boli odlesnené alebo zarastené. Intenzifikácia lesného hospodárstva zmenila mozaikovitú krajinu na monokultúry.

Takmer výlučne semená brezy — tvoria až 90 % zimnej stravy. Vtáky sa akrobaticky zavesia hlavou nadol na koncové výhonky brezových vetiev a vyberajú drobné semienka zo šištičiek. Pri nedostatku brezového semena prechádzajú na semená jelše. Tento spôsob kŕmenia ich odlišuje od mnohých iných piniek, ktoré sa kŕmia na zemi.

Áno. Ako voľne žijúci vták je chránená zákonom 543/2002 Z. z. Spoločenská hodnota podľa vyhlášky 170/2021 Z. z. je 500 € (presná hodnota pre A. cabaret vyžaduje overenie — niektoré zdroje uvádzajú aj 1 000 €). Nie je zaradená v CITES ani v prílohách Smernice o vtákoch EÚ, ale podlieha všeobecnej ochrane podľa článku 5 smernice. Akékoľvek chytanie alebo chov je trestné.

 Areál výskytu — UK, Alpy, zimný hosť SR

Areál: Hniezdisko — Britské ostrovy (hlavná stronghold), Alpy, severná stredná Európa. Zimný hosť SR (X–III) — breziny a jelšiny pri potokoch. Čiastočný migrant. UK populácia dramaticky klesá (−89 %).

 Hlas a biotop — ukážky

Čečetka tmavá — hlas a záznamy

Čečetka tmavá — záznamy SR/CZ

Čečetka tmavá — hlas

Lesser Redpoll — call and song

 Cudzie názvy

Slovensky:   Stehlík hnedkavý (atlas.vtaky.sk) / Čečetka tmavá (ČSO), Česky:   Čečetka tmavá, Anglicky:   Lesser Redpoll, Nemecky:   Alpenbirkenzeisig, Francúzsky:   Sizerin cabaret, Španielsky:   Pardillo Alpino, Taliansky:   Organetto minore, Holandsky:   Kleine Barmsijs, Poľsky:   Czeczotka brązowa, Maďarsky:   Barna zsezse, Rusky:   Малая чечётка, Švédsky:   Brunsiska

Nemecký názov „Alpenbirkenzeisig" doslova znamená „alpský brezový čížik" — odkaz na hniezdenie v Alpách a závislosť na brezovom semene.