
Carpodacus — Fringillidae (pinkovité)
Druh popísal Peter Simon Pallas v roku 1770 pôvodne ako Loxia erythrina, typová lokalita: rieky Volga a Samara (Rusko). Patrí do čeľade Fringillidae (pinkovité), radu Passeriformes (spevavce). Rod Carpodacus Kaup, 1829 — IOC v15.2 zachováva tento rod (navrhovaný presun do Erythrina bol zamietnutý).
Etymológia: „karmínový" = karmínovo-červená farba samca. Latinské erythrinus = červený (z gréc. erythros). Slovenský alternatívny názov: Červenák karmínový.
5 poddruhov (IOC World Bird List v15.2):
Zdroj: Avibase — Carpodacus erythrinus, Wikipedia SK, Wikipedia EN.
Celkový vzhľad: Kompaktný spevavec veľkosti vrabca (13–15 cm), ale s okrúhlejšou hlavou a mohutným kuželovitým zobákom typickým pre pinkovité.
Extrémny pohlavný dimorfizmus: Jeden z najvýraznejších dimorfizmov medzi európskymi pinkovcami. Samec žiarivo červený, samica celkom olivová. Samce 1. roku vyzerajú ako samice!
Samec (dospelý, 2. rok a starší):
Samica:
Samec 1. roku:
Podobné druhy: Pyrrhula pyrrhula (hýľ obyčajný) — červená hruď samca, ale čierna hlava, biele krídelné zrkadlo, tučnejší. Fringilla coelebs (pinka obyčajná) — oranžovo-ružová hruď, modrošedá hlava. Passer domesticus (vrabec domový) — podobná veľkosť, ale bez červeného sfarbenia. Samica hýľa karmínového: identifikácia najistejšia podľa hlasu, biotopu a spoločnosti so spievajúcim samcom.
Voľne žijúci chránený druh. Akékoľvek chytanie, chov, rušenie hniezd alebo vlastnenie je trestné podľa zákona 543/2002 Z. z.
Prirodzený biotop: Podhorské oblasti s krovinným porastom, riečne nivy, okolie vodných nádrží a neobhospodarované vlhké lúky zarastajúce náletmi krovín (vŕby, jelše, trnky). Preferuje mozaikové krajiny s krovinami pri vodných tokoch. V alpínskom pásme hniezdi až do 2 000 m n. m.
Charakteristické biotopy SR:
Výskyt v SR: Hlavne severné a severovýchodné Slovensko. Jadrové oblasti: Vihorlatské vrchy, Poloniny, Bukovské vrchy. Ďalšie: Javorníky, Beskydy, Biele Karpaty, Levočské vrchy, Ľubovnianská vrchovina. Novšie osídlenie: alúviá riek Hron a Váh (Nízke Tatry).
Hniezdo: Samica stavá voľné, košíkové hniezdo zo stoniek, tráv, rastlinných vlákien a srstí. Umiestnené 1–2 m nad zemou v kríku alebo nízkej krovine (borievka, smrek, vŕba). Stavba trvá 3–5 dní.
Prevažne rastlinná — granivorná (semenožravá).
Dospelé vtáky:
Kŕmenie mláďat:
Na zimoviskách (India/JV Ázia):
Pohlavná dospelosť: 1 rok (samice); samce sa rozmnožujú v 1. roku ale bez plného červeného sfarbenia
Červené sfarbenie samcov: Objavuje sa až v 2. roku života (koncom leta 2. roka). Intenzita karmínovej farby koreluje s kondíciou — je to „honest signal" zdravotného stavu samca a reprodukčného úspechu.
Dlhodistančný sťahovavý druh — unikátny medzi európskymi pinkovcami tým, že zimuje v Ázii (nie v Afrike).
Prečo nie Afrika? Väčšina európskych spevavcov zimuje v Afrike. Hýľ karmínový je výnimkou — jeho areál sa rozkladá naprieč celou Palearktídou po Kamčatku, a hlavné zimoviská sú v Indii a JV Ázii. Ide o „ázijský" druh, ktorý sekundárne kolonizoval Európu.
Spev samca: Charakteristická viacslabičná píšťaľkovitá fráza opakujúca sa niekoľkokrát. Jasný, flétnový, trocha nostalgiský. Mnemotická pomôcka v angličtine: „pleased to meet you" (alebo „we-dee-u we-dee-u"). V teréne ľahko identifikovateľný.
Kontaktné volanie: Krátke, ostré „tink" alebo „chook".
Zaujímavosť: Samce 1. roku (bez červeného sfarbenia, vyzerajúce ako samice) spievajú rovnako intenzívne ako plne sfarbené dospelé samce. Spev začína ihneď po prílete koncom mája.
Nahrávky: Xeno-canto — Carpodacus erythrinus (736 nahrávok vrátane SK a CZ)
Areál: Celý kontinentálny pás Palearktídy — od Dunajskej kotliny a Švédska cez celú Sibír po Beringovo more, na juh po Himaláje a Čínu.
Expanzia areálu v 20. storočí:
Výskyt v SR:
Spev samca je jasný, flétnový, nostalický — viacslabičná píšťaľkovitá fráza opakujúca sa niekoľkokrát. Anglická mnemotická pomôcka: „pleased to meet you" (alebo „we-dee-u we-dee-u"). Spev je veľmi nápadný a ľahko identifikovateľný v teréne. Samce spievajú aktívne bezprostredne po prílete v máji–júni z viditeľného osedu.
Samce prichádzajú z Indie/JV Ázie koncom mája — posledný sťahovavý spevavec v SR. Ihneď začínajú spievať z viditeľných osedov. Intenzívny flétnový spev „pleased to meet you".
Vajcia bledo modrosivo-zelené s fialovošedými škvrnami a riedkymi čierno-purpurovými prúžkami. Rozmer ~20×14 mm, hmotnosť ~2,2 g. Hniezdo košíkové, zo stoniek a tráv, 1–2 m nad zemou v kríku.
Inkubuje výhradne samica. Samec ju príležitostne kŕmi počas inkubácie. Hniezdo stavá výhradne samica (3–5 dní).
Mláďatá kŕmia obaja rodičia prevažne hmyzom (húsenice, pavúky). Po opustení hniezda sú mláďatá závislé na rodičoch ďalšie ~2 týždne.
Pohlavne dospelé v 1. roku, ale samce získavajú plné červené sfarbenie až v 2. roku života. Prvosezónni samce (olivovo-hnedí) spievajú a rozmnožujú sa aj bez karmínovej farby.
| Hýľ karmínový | Hýľ obyčajný | Pinka obyčajná | Konôpka obyčajná | Organček lesný | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 13–15 cm | 15–19 cm | 14–16 cm | 12–13 cm | 11–12 cm |
| Váha | 19–27 g | 21–38 g | 18–29 g | 12–18 g | 10–15 g |
| Dožitie | 2–3 roky (max. 9) | ~2 roky (max. 17) | ~3 roky (max. 14) | ~3 roky (max. 9) | ~2 roky |
| Hlučnosť | 4/5 | 3/5 | 4/5 | 5/5 | 5/5 |
| Cena (SK) | Chránený (1 000 €) | Chránený (1 000 €) | Chránená | Chránená | Chránený |
| Povaha | Samec karmínovo-červený, samica olivová | Čierna hlava, červená hruď samca, biele zrkadlo | Modrošedá hlava, oranžová hruď, biele pruhy | Červená tvár, žlté krídlo, čierna brada | Zeleno-žltý, rýchly civrlikavý spev |
| Dostupnosť v SR | Vzácny, podhorské kroviny | Bežný, lesy a záhrady | Veľmi bežná, rôzne biotopy | Bežná, záhrady a okraje lesov | Bežný, záhrady a parky |
Príznaky: Odstránenie podrastu a krovín v podhorských oblastiach
Lesný manažment tvorí 40 % negatívnych vplyvov na druh v SR (biomonitoring.sk). Odstraňovanie krovín pri vodných tokoch likviduje hniezdny biotop.
Príznaky: Úbytok vlhkých lúk a riečnych nív
Regulácia vodných tokov, odvodnenie vlhkých lúk a zástavba podhorských oblastí znižujú dostupný hniezdny biotop.
Príznaky: Intenzifikácia, strata neobhospodarovaných lúk
Opustenie extenzívneho hospodárenia vedie k zarastaniu lúk lesom alebo intenzifikácii — oba scenáre sú nevhodné.
Príznaky: Nepriaznivé podmienky v Indii/JV Ázii
Zmeny monzúnových zrážok môžu ovplyvniť dostupnosť potravy na zimoviskách. Globálny trend populácie je však klesajúci len mierne.
Hýľ karmínový je posledný sťahovavý spevavec, ktorý na jar prichádza na Slovensko — koncom mája, keď sú všetky ostatné druhy dávno doma. Celá hniezdna sezóna trvá menej ako 3 mesiace.
Samec vykazuje extrémny pohlavný dimorfizmus — žiarivo karmínovo-červená hlava, hruď a kostrc. Samica je nenápadná olivovo-hnedá. Ide o jeden z najvýraznejších dimorfizmov medzi európskymi pinkovcami.
Červené sfarbenie samca sa objavuje až v 2. roku života. Prvosezónni samce sú nerozlíšiteľní od samíc v poli — napriek tomu spievajú a rozmnožujú sa rovnako intenzívne.
Intenzita červenej farby samca je honest signal zdravotného stavu — koreluje s kvalitou potravy, odolnosťou voči parazitom a reprodukčným úspechom (Quark.sk).
Na rozdiel od väčšiny európskych spevavcov, ktorí zimujú v Afrike, hýľ karmínový zimuje v Indii a juhovýchodnej Ázii — unikát medzi európskymi pinkovcami.
V 20. storočí druh výrazne expandoval areál na západ: 1930 Švédsko, 1978 Juhoslávia, 1982 Veľká Británia, 1985 Francúzsko — úspešný „kolonizátor" strednej Európy.
Prvé doložené hniezdenie na Slovensku bolo v roku 1846 pri Tisovci. Od roku 1959 sa pozoroval stúpajúci trend. Dnes hniezdi 500–1 000 párov, hlavne na severnom a severovýchodnom Slovensku.
Anglická mnemotická pomôcka pre identifikáciu spevu: „pleased to meet you" — jasná, flétnová, viacslabičná pieseň opakujúca sa vo fráze. V teréne je spev ľahko rozpoznateľný.
Hýľ karmínový hniezdi na severnom a severovýchodnom Slovensku. Jadrové oblasti: Vihorlatské vrchy, Poloniny, Bukovské vrchy, Javorníky. Novšie osídlenie: alúviá riek Hron a Váh, Levočské vrchy. Hľadajte ho v podhorských kroviskách pri vodných tokoch — vlhké lúky s vŕbami a jelšami. Najlepšie obdobie: koniec mája – jún, keď samce intenzívne spievajú z viditeľných osedov.
Samec (2+ roky): Žiarivo karmínovo-červená hlava, krk, hruď a kostrc. Hnedé krídla a chvost, biele brucho. Mohutný kuželovitý zobák. Samica: Olivovo-hnedá navrchu, svetlejšia na spodku, s jemným pruhovaním. Bez akejkoľvek červenej. Pozor: Samce 1. roku vyzerajú ako samice! Červené sfarbenie sa objavuje až v 2. roku života.
Karmínové sfarbenie sa u samcov objavuje až koncom 2. roku života počas pelichania. Prvosezónni samce sú nerozlíšiteľní od samíc — olivovo-hnedí. Napriek tomu spievajú a rozmnožujú sa rovnako intenzívne. Červená farba je karotenoidný pigment získavaný z potravy — intenzita je „honest signal" zdravotného stavu.
Hýľ karmínový prichádza koncom mája — je to posledný sťahovavý spevavec, ktorý na jar dorazí do strednej Európy. Dôvod: zimuje veľmi ďaleko — v Indii a JV Ázii (nie v Afrike ako väčšina spevavcov). Odlieta veľmi skoro — už koncom júla a začiatkom augusta. Celá hniezdna sezóna trvá menej ako 3 mesiace.
Na rozdiel od väčšiny európskych spevavcov (ktorí zimujú v Afrike), hýľ karmínový zimuje v Indii, Bangladéši, Mjanmarsku a juhovýchodnej Ázii. Migračná trasa: cez Stredný východ, Irán, Afganistan do Indie. Ide o unikát medzi európskymi pinkovcami — žiaden iný bežný európsky finch nemá zimoviská v Ázii.
Áno, prísne chránený. Zákon 543/2002 Z. z. + vyhláška 170/2021 Z. z.: spoločenská hodnota 1 000 € za jedinca. Nie je zaradený v CITES (nie je predmetom medzinárodného obchodu). IUCN status: LC (Least Concern) — globálne nie je ohrozený, ale európska populácia mierne klesá. V SR trend mierny nárast.
Spev je jasný, flétnový, viacslabičný — charakteristická píšťaľkovitá fráza opakujúca sa niekoľkokrát. Anglická mnemotická pomôcka: „pleased to meet you" (alebo „we-dee-u we-dee-u"). Spev je nostalgiský, ľahko identifikovateľný. Kontaktné volanie: krátke „tink" alebo „chook". Samce spievajú od príchodu (koniec mája) do júla.
V 20. storočí druh výrazne rozšíril areál smerom na západ a sever: 1930 prvé hniezdenie Švédsko, 1978 Juhoslávia, 1982 Veľká Británia, 1985 Francúzsko. Presné príčiny nie sú úplne jasné — pravdepodobne kombinácia klimatických zmien, zmien krajinnej štruktúry a populačného rastu v jadrovom areáli. V Británii sa hniezdenie po r. 2001 zastavilo, v 2022 sa pár na Fair Isle pokúsil znovu hniezdiť.