Červenák domový (Haemorhous mexicanus)

Fringillidae (pinkovité)

Červenák domový

Haemorhous mexicanus — severoamerický pinkovec s červeným čelom a hrudou samca — melodický spevavec záhrad a miest, populárny v klietkových chovoch po celom svete

IUCN: LC (Least Concern, 2018) | Least Concern — najmenej ohrozený (hodnotenie BirdLife International / IUCN 2018: e.T22720563A132001810). Populačný trend rastúci: odhadovaná populácia viac ako 267 miliónov jedincov (niektoré odhady až 1,7 mld.); druh ťažil z introdukcie do vých. USA a z hojnosti záhradných kŕmidiel. Napriek lokálnym poklesom v 90. rokoch spôsobeným epidémiou Mycoplasma gallisepticum sa populácia zotavila. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES.
Dĺžka12,5–15 cm
Hmotnosť16–27 g (priemer 21 g)
Dožitiedo 11 r (max. zaznamenaných 11 r 7 m)
PôvodZápad USA, Mexiko; introdukovaný do vých. USA a Havaja
IUCNLC — najmenej ohrozený (rastúci trend)
🔊
Hlučnosť
3/5
🤝
Priľnavosť
2/5
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
2/5

Výživa

60% 20% 12% STRAVA zloženie
Semená tráv, burín, slnečnicové a iné olejnaté semená — celoročný základ potravy; vo voľnej prírode i pri kŕmidlách dominujú semená bodliakov, púpavy, dúšky, abutilon, konopa a slnečnica 60%
Plody a bobule — čerešne, moruše, figy, jahody, imelo, čučoriedky; intenzívne využívané sezónne 20%
Pupene, klíčky a zelené časti rastlín — listy, pupene ovocných stromov; dôležitý zdroj karotenoidov ovplyvňujúcich intenzitu červenej u samca 12%
Obilie a kultúrne obilniny — pšenica, proso, cirok; vyhľadávané hlavne na okrajoch polí 5%
Hmyz a drobné bezstavovce — vošky, chrobáky, larvy; príležitostne, najmä pri odchove mláďat 3%

Odporúčané potraviny

  • Kvalitná zrninová zmes pre pinkovité — proso, kanárske semeno, slnečnica (v malom množstve), niar (Guizotia), ľanové semeno
  • Slnečnicové semená (bez škrupiny alebo s ňou) — obľúbené, no podávať s mierou pre vysoký obsah tuku
  • Niar (nyjer / Guizotia abyssinica) — vynikajúci doplnok semien, obľúbený aj pri záhradných kŕmidlách
  • Čerstvé ovocie — jablko, čerešne, maliny, moruše (nakrájané, bez kôstky); zdroj karotenoidov pre sýtejšiu červenú samca
  • Zelenina — kukurica (varená alebo surová), hrach, listová zelenina; čerstvá
  • Naklíčené semená — lepšie stráviteľné, bohaté na vitamíny; podávať čerstvé v malých množstvách
  • Sépiová kosť alebo vápenatý kameň — trvalo k dispozícii, nevyhnutný vápnik najmä pre samice v hniezdnom období
  • Grit — drobné kamienky na trávenie semien s tvrdou škrupinou; trvalo dostupný
  • Čerstvá pitná voda a plytká miska na kúpanie — vymieňať denne

Zakázané potraviny

  • Avokádo — persín je pre pinkovité toxický, aj malé množstvo môže byť smrteľné
  • Čokoláda, kakao, kofeín — jedovaté pre vtáky
  • Cibuľa, cesnak, pór — poškodzujú červené krvinky, dráždia tráviaci trakt
  • Soľ, slané krekry, pochutiny — zaťažujú obličky
  • Postriekané alebo chemicky ošetrené semená a ovocie — riziko akútnej otravy; vždy umyté a overené
  • Plesnivé alebo navlhnuté krmivo — riziko aspergilózy a mykotoxínov; semená meniť denne
  • Výlučne slnečnicové semená ako základ — vedú k obezite a nedostatku živín; iba ako doplnok
Tip od odborníka Červenák domový je v prírode predovšetkým granivórum (semenožravec) — základ tvorí rozmanitá zmes malých až stredných semien (proso, kanárske semeno, niar, ľan, repka, drobné obilniny) doplnená sezónne ovocím a bobuľami (čerešne, moruše, maliny). Dôležité je, že karoteroidy z potravy ovplyvňujú intenzitu červenej u samca — vtáci kŕmení stravou bohatou na karotenoidy (červené ovocie, paprika, kukurica) majú sýtejšiu červenú farbu. Ako doplnok podávajte čerstvé ovocie nakrájané na kúsky, naklíčené semená a príležitostne kukuricu alebo hrach. Hmyz je len príležitostný doplnok — na rozdiel od iných spevavcov red/house finch nie je sezónne závislý od hmyzu; pri odchove mláďat možno ponúknuť malé množstvo živého hmyzu. Vápnik (sépiová kosť) a grit nechajte vždy dostupné; voda na pitie aj kúpanie denne čerstvá. Slnečnica lákavá, ale len s mierou — pri nadmernom množstve vedie k obezite.

Správanie a komunikácia

3 Hlučnosť 2 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 2 Zriedkavosť 2.4
3/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Červenák domový patrí medzi stredne hlasné spevavcov — samec spieva dlhú, tekutú, melodickú pesničku po väčšiu časť roka; hlas je príjemný, trochu pripomínajúci kanárika, ale divokejší. Okrem pesničky vydávajú oba pohlavia zvučné "cink" a "čiviť" kontaktné hlásky. V záhrade pri kŕmidlách budú vtáky neustále aktívne a hlasné; v byte alebo bytu je hlas znesiteľný, ale trvalý.
2/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Červenák domový nie je klasický „vták na ruku“ — je to aktívny a živý spevavec, ktorý uprednostňuje pohyb a pohľad z bezpečnej vzdialenosti pred fyzickým kontaktom. Vtáky odchované od mláďaťa si môžu zvyknúť na prítomnosť majiteľa a prijímať potravu z ruky, no zásadne nejde o druh vyhľadávajúci dotyk.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Živý, aktívny a spoločenský druh — červenáky sú stále v pohybe, lezú, preskakujú, hľadajú potravu a samec spieva. Potrebujú dostatočný priestor pre pohyb (klietka alebo voliéra); monotónne prostredie ich znudí. Sú odolné a prispôsobivé, v USA patria k najúspešnejším mestským vtákom.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Červenák domový nenapodobňuje ľudskú reč — pinkovité túto schopnosť nemajú. Jeho spev je však bohatý a melodický: samec spieva dlhé tekuté frázy; každý samec má vlastný repertoár. Podľa výskumov môžu samičky spievať piesne podobne komplexné ako samce, čo je u spevavcov mierneho pásma nezvyčajné.

Hlasový prejav a reč

3/5 hlasitosť

Červenák domový patrí medzi melodicky bohatých spevavcov — samec spieva dlhú, tekutú, variabilnú pesničku zloženú z niekoľkých fráz zakončených charakteristickým "frrt" alebo "vrrt" ("buzz") záverom, ktorý je diagnóstickým znakom druhu. Pesničky bez tohto záverečného bzukotu vydáva celoročne, piesne so záverom prevažne v hniezdnej sezóne. Samce sa pesničku učia počas prvých mesiacov života a môžu kopírovať motívy od iných jedincov, prípadne aj od iných druhov (zaznamenané napodobenie kanárika a vrabca bielokorunového). Podľa výskumov sú samičie piesne podobne zložité ako samčie, čo je v miernom pásme nezvyčajné. Kontaktné hlásky sú zvučné "cink" (krátke) a "čiviť", poplašné hlásky ostré. Hlas je príjemný, melodický — mnohí chovateľov ho prirovnávajú k divokej verzii kanárikovho spevu.

Dokáže hovoriť? Červenák domový nenapodobňuje ľudskú reč ani melodie — pinkovité túto schopnosť nemajú. Má však bohatý vrodený spev s individuálnym repertoárom. Naučené prvky (kopírovanie iných vtákov) boli zaznamenané, no nie ľudská reč.

Typické zvuky

  • Dlhá tekutá melodická pesnička samca — niekoľko fráz s variabilnými motívmi; každý samec má vlastný repertoár naučený v prvých mesiacoch života
  • Záverečný "buzz" ("frrt/vrrt") — diagnostický bzukot zakončujúci hniezdnosezónne piesne; chýba v pesničkách vydávaných mimo hniezdenia
  • Zvučné kontaktné hlásky "cink" a "čiviť" — vydávajú obe pohlavia pri kontakte, zbere potravy a počas letu
  • Samičia pesnička — menej časté, no podobne komplexné ako samčia; u tohto druhu nezvyčajne dobre vyvinutá pre samicu v miernom pásme

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hniezdna sezóna — február až august, viacero znášok za rok (zdroj: Wikipedia EN, Animal Diversity Web)
Tok — samec intenzívne spieva dlhú melodickú pesničku a predvádza sa samici; sfarbenie samca závisí od karotenoidov prijatých za posledného pelichania
Odchov mláďat — inkubácia 12–14 dní (samica), vylietanie po 11–19 dňoch; viacero opakovaní za sezónu
Relatívny kľud — stály druh, nezimuje inde; v kŕdlikoch navštevuje kŕmidlá, pelichá na jeseň (nové pierko = nová intenzita červenej u samca)
Pelichanie — po hniezdnej sezóne pred zimou; samec po pelichaní má farbu danú karotenoidmi z poslednej sezóny
Stály druh — nemigruje; celoročne pri kŕmidlách a v záhradách; v chove aktívny spevavec počas celého roka

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Začiatočník až mierne pokročilý chovateľ. Červenák domový je odolný, prispôsobivý a nenáročný druh vhodný pre chovateľov s predchádzajúcou skúsenosťou s pinkovitými alebo zebrovými pinkami. Nie je teplomilný (znáša teploty okolia), znesie klietku aj vonkajšiu voliéru, je relatívne odolný voči chorobám a nevyžaduje špeciálnu stravu. Hlavné požiadavky: dostatočne priestranná klietka alebo voliéra (samec musí mať priestor na aktívny pohyb a spev), pestrá semenná zmes, čerstvé ovocie, denná čistota krmiva a vody. Odporúčame chov v páre alebo v skupinke — ide o sociálny druh, ktorý v izolácii stráda.
Priestor Červenák domový je aktívny druh, ktorý potrebuje dostatočný priestor pre pohyb a spev. Minimálna klietka pre pár: dĺžka aspoň 80–90 cm, výška aspoň 50–60 cm, šírka aspoň 40 cm — čím väčšia, tým lepšia. Ideálna je záhradná voliéra (od 1×1×2 m), kde môže samec plne spievať a párik hniezdniť. Klietka musí mať horizontálne mreže (rád leze), viaceré bidielka rôznej hrúbky a hniezdnu búdku alebo košíček pre sezónu hniezdenia. Teplota: druh je odolný; v exteriérovej voliére znáša mierne mrazy ak má ukrytie a sucho. V byte pri izbovej teplote (18–25 °C) bez prievanu.
Deti v domácnosti Červenák domový je pre deti veľmi zaujímavý vizuálne aj zvukovo — samec s červenou kresbou a melodickým spevom upúta pozornosť. Nie je to však vták na ruku ani na mazlenie; kontakt cez mreže klietky alebo voliéry je reálnejší ako priamy dotyk. Deti učí pozorovaniu, identifikácii pohlaví (samec vs samica) a pochopeniu, že farba samca závisí od potravy. Vhodný pre rodiny ako záhradný alebo voliérový vták; väčší ako zebricka, ale podobne ľahko chovaný.
Hlučnosť Červenák domový je stredne hlasný — jeho spev je melodický a pre väčšinu ľudí príjemný, nie rušivý. Kontaktné hlásky sú zvučné a opakované. Pre chov v byte odporúčame zvážiť mieru; v záhradnej voliére alebo v dome je hlas bez problémov.
Verdikt odborníka Červenák domový (Haemorhous mexicanus) je menší pinkovec zo západnej Severnej Ameriky a Mexika (čeľaď Fringillidae), dnes jeden z najbežnejších spevavcov v záhradách a mestách USA a Kanady. Samec má charakteristické červené (niekedy oranžové alebo žlté) čelo, hruď a trtáč na prúžkovanom hnedom tele — intenzita červenej závisí priamo od obsahu karotenoidov v potrave počas posledného pelichania. Samica je celá plavohnedá s jemnou prúžkovitou kresbou — žiadna červená, bez výrazného lícneho vzoru. Ide o stály, nesťahovavý druh, hniezdny v biotopoch od púštnych krovinatých porastov cez dubové savany až po záhrady a mestské parky. Hniezdna sezóna februáreaugust s viacerými znáškami (2–6 vajec, bežne 4–5 modrozelených s čiernymi skvrnami); inkubácia trvá 12–14 dní (výhradne samica), mláďatá vylietajú po 11–19 dňoch. Pesnička samca je dlhá, tekutá, melodická — zakončená charakteristickým bzukotom (buzz), každý samec má vlastný repertoár. V chove je obľúbený melodický pinkovec — odolný, prispôsobivý, vhodný pre začiatočníkov s priestrannou klietkou alebo voliérou. Mycoplasma gallisepticum (mykoplazmatická konjunktivitída) je najznámejšia choroba druhu: spôsobuje opuchlé, zakalené oči a šíri sa pri kŕmidlách kontaktom. Druh nie je v CITES; v európskych chovoch pochádzajú exempláre z odchovov. IUCN: najmenej ohrozený (LC), populačný trend rastúci.

Prostredie a požiadavky

Klietka alebo voliéra (rozmery)
Minimálne 80×40×50 cm pre pár; ideálna voliéra 1×1×2 m a väčšia
Červenák domový je aktívny pohyblivý vták — čím priestrannejšia klietka, tým lepšie. Horizontálne mreže umožňujú lezenie. Klietka musí mať aspoň 3 bidielka rôznej hrúbky (8–12 mm), hniezdnu búdku alebo otvorený košíček na hniezdenie v sezóne. Umiestnite pri prirodzenom svetle (nie priame letné slnko). Pre chov vonku v záhrade ideálna krytá voliéra s aspoň čiastočnou ochranou pred počasím.
Spoločenské správanie
Sociálny druh — chov v páre alebo skupinke; samce môžu byť rivalitné v hniezdnej sezóne
Červenáky sú sociálne vtáky — vo voľnej prírode sa združujú v kŕdlikoch mimo hniezdenia. V chove odporúčame pár alebo skupinku; samotný jedinec trpí izoláciou. Viacero samcov pohromade: treba dostatok priestoru a ukrytí, v tesnej klietke môžu byť agresívni v hniezdnej sezóne. S inými pinkotavými druhmi podobnej veľkosti (kanarik, stehlík, zebricka) sú zvyčajne znášanliví.
Teplota a klimatické nároky
Odolný druh; znáša 5–35 °C; pri exteriérovej voliére potrebuje ukryté, suché zákutie
Červenák domový je odolný a prispôsobivý — pôvodne z miernych až subtropických oblastí Severnej Ameriky. V exteriérovej voliére (jar–jeseň) je bez problémov; na zimu potrebuje buď prenesenie do interiéru alebo dobre zaizolované a suché závetrie (nie priamy mráz pod -5 °C dlhodobo). V interiéri pri izbovej teplote 18–25 °C je optimum. Prievan a vlhko sú väčším problémom ako chladnejšia teplota.
Hniezdenie a hniezdny materiál
Misovité hniezdo; ponúknite košíček alebo pootvorenú búdku + hniezdny materiál (tráva, vlna, perá)
Vo voľnej prírode si samica stavia misovité hniezdo na okrajoch stromov, v trávnatých výbežkoch, v štrbinách budov alebo v krúžkoch záhradných kvetináčov. V chove ponúknite otvorený hniezdny košíček alebo búdku s väčším vchodom (6–7 cm), hniezdny materiál: sušená tráva, kokosové vlákna, vlna, perie. Samica stavia hniezdo za 1–2 dni. Znáška: 2–6 vajec (bežne 4–5), modrastobiela s tmavomodrými/čiernymi skvrnkami; inkubácia 12–14 dní, výhradne samica; mláďatá vylietajú po 11–19 dňoch.
Kúpanie a hygiena perí
Obľubuje kúpanie — plytká miska 3–4 cm vody (priemer 15–20 cm) niekoľkokrát týždenne
Červenáky sa radi kúpajú — kúpeľ pomáha pri hygiene perí a znižuje stres. Ponúknite plytkú misku (plytká miska na záhradné vtáky) s 3–4 cm čistej vody niekoľkokrát týždenne; voda nesmie byť studená. Po kúpaní vtáka nechajte dosušiť pri teplote (nie prievan). Alternativou je jemné postriekanie z rozprašovača na perie.
Osvetlenie a fotoperiodizmus
Prirodzené svetlo dôležité — 12–14 hodín svetla podporuje hniezdenie a spev samca
Fotoperiodizmus (dĺžka dňa) riadi hniezdny cyklus červenáka. Dlhší deň (jar–leto) spúšťa spev samca a hniezdne správanie. V chove zabezpečte prístup k prirodzenému svetlu alebo kvalitnú umelé osvetlenie (vtáčia UV lampa 8–10 h v zime). Príliš dlhé umelé osvetlenie v zime môže vyvolať predčasné hniezdenie — ak neplánujete hniezdenie, skráťte svetlo na 10–11 h.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Február–máj (závisí od dĺžky dňa a teploty)

Samec intenzívne spieva dlhú melodickú pesničku — tento spev je hlavným dvorivým signálom. Samec sa môže predvádzať napúfaným perím, klaňaním a ponúkaním krmiva samici. Farba samca (intenzita červenej) je pre samicu signálom kvality — samce s sýtejšou červenou majú vo voľnej prírode väčší reprodukčný úspech. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (AnAge: samica 363 dní).

Hniezdo a znáška
Samica stavia hniezdo 1–2 dni; znáška 2–6 vajec (bežne 4–5)

Samica sama stavia misovité hniezdo zo suchej trávy, konárov, vlny a peria, vystlané mäkkým materiálom. Znáša 2–6 vajec (v chove bežne 4–5), modrastobiela s čiernastými skvrnkami; pri viacerých znáškach za sezónu celkovo aj 6 a viac vajec. Hniezdna sezóna február–august (zdroj: Wikipedia EN, Animal Diversity Web).

Inkubácia
12–14 dní, výhradne samica (zdroj: Wikipedia EN, AnAge 14 dní)

Na vajciach sedí výhradne samica — samec ju v tomto čase kŕmi, čím jej umožňuje zostať na hniezde. Inkubácia trvá 12–14 dní (AnAge uvádza 14 dní ako typickú hodnotu; Wikipedia EN 12–14 dní; obe zhodné). Samica počas inkubácie takmer neopúšťa hniezdo.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; prvé dni prevažne papovité krmivo

Mláďatá sa liahnu holé a slepé — kŕmia ich obaja rodičia čiastočne natrávených semien (regurgitácia). V prvých dňoch je dôležitá mäkká strava; v prírode pribudne aj hmyz. V chove ponúknite vajíčkové krmivo (Eggfood) a naklíčené semená v čase hniezdenia ako doplnok pre výkrm mláďat.

Vyletenie a vývoj mláďat
11–19 dní po vyliahnutí (zdroj: Wikipedia EN, Animal Diversity Web)

Mláďatá opúšťajú hniezdo po 11–19 dňoch (Wikipedia EN, ADW) a ešte niekoľko dní ich rodičia dokrmujú. Juvenily pripomínajú samica — hnedé, prúžkované, bez červenej; červená u samcov sa objavuje až pri prvom pelichaní v prvej jeseni. Po vyliahnutí ich odstavte od rodičov po cca 4–5 týždňoch, keď sú plne samostatné.

Pohlavná dospelosť
Prvý rok života; samica ~363 dní (AnAge)

Podľa databázy AnAge je pohlavná dospelosť samice cca 363 dní (necelý rok). Samce nadobúdajú červenú farbu prvým pelichaním v prvej jeseni, no plné intenzívne sfarbenie závislé od karotenoidov dosiahnu v neskorších rokoch pri kvalitnej potrave. Maximálne zaznamenané dožitie vo voľnej prírode: 11 rokov a 7 mesiacov (USGS Bird Banding Laboratory, zdroj AnAge).

Ochočenie a kontakt

2 Trvanie: Vtáky z chovu si zvykajú na prítomnosť ošetrovateľa pomerne rýchlo (4–8 týždňov pri pravidelnom kontakte); mláďatá odchované od hniezda môžu byť pomerne dôverčivé. Nie sú to však vtáky aktívne vyhľadávajúce dotyk.

Červenák domový nie je vták na ruku v pravom zmysle — jde o živého, spoločenského pinkovca, ktorý si rád spozoruje ošetrovateľa, ale fyzický kontakt nevyhľadáva. Vtáky z chovu si zvyknú na prítomnosť človeka, budú sa blížiť k mriežke klietky, prijmú potravu podávanú rukou a samec bude spievať aj v prítomnosti ľudí. Mláďatá odchované ručne sú dôveryhodnejšie, ale aj tak treba rešpektovať prirodzené hranice druhu — nútené chytanie vtáka stresuje.

1

Umiestnite klietku na viditeľné, pokojné miesto — vták si zvykne na prítomnosť ľudí prirodzene, bez stresu

2

Ponúkajte oblúbené krmivo (slnečnica bez škrupiny, niar) z ruky cez mreže — každodenné opakovanie zvyšuje dôveru

3

Hovorte pokojným hlasom pri kŕmení a čistení — váš hlas sa pre vtáka stane bezpečným signálom

4

Nikdy nechytajte vtáka pre zábavu — chytanie len pri nevyhnutnom ošetrení; stres oslabuje imunitu

Cena a kde kúpiť

v SR a ČR cca 20–50 € za pár od európskych chovateľov (presné aktuálne ceny overte na bazos.sk alebo vtáčích burzách)

Červenák domový je v Európe dostupný od certifikovaných chovateľov, hoci nie je tak rozšírený ako kanárik alebo zebricka. Ceny sa pohybujú orientačne v rozmedzí 15–50 € za jedinca alebo pár v závislosti od pohlavnej príslušnosti (samce s výraznou červenou sú drahšie), veku a krajiny pôvodu. V USA je chov divých jedincov legálne obmedzený (Migratory Bird Treaty Act), no v Európe nie je druh chránený a chovné exempláre z legálnych odchovov možno kúpiť. Vždy žiadajte doklad o pôvode (CITES nie je povinné pre tento druh) a overte legálnosť pôvodu. Aktuálne ceny skontrolujte na bazos.sk, vtáčích burzách a u SZCH chovateľov.

Overení chovateľ s dokladom o pôvode z chovu — nikdy nekupujte vtáky bez dokumentácie o legálnom odchove
Vtáčie burzy a výstavy (SZCH, COM) — dobrá príležitosť vidieť vtáky naživo a overiť zdravotný stav
Bazos.sk a inzeráty — pri nákupe online vždy navštívte chovateľa osobne, overte zdravotný stav a podmienky chovu
Záchranné stanice (výnimočne) — v prípade zákonnej možnosti adopcie zraneného alebo nechopného jedinca
Na čo si dať pozor Pri kúpe červenáka domového vyberte aktívneho vtáka so žiarivým perím bez opuchlých očí, bez výtokov z nozdrí a bez nastŕpaného perja — tieto sú varovné signály choroby. Samec s intenzívnou červenou má dobrú kondíciu a bol kŕmený karotenoidmi; bledší samec (oranžový alebo žltý) bol pravdepodobne kŕmený menej pestrým krmivom. Pred kúpou overte, či chovateľ dodržiava dostatočný priestor a sociálne podmienky (chov v páre alebo skupinke). Nový vták potrebuje karanténu aspoň 30 dní oddelene od existujúcich vtákov, kým potvrdíte jeho zdravotný stav.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Červenák domový 12,5–15 cm Červenák mlynárkovitý 15–16 cm Červenák ružový 14–16 cm Glezg čiernohlavý 18–19 cm Stehlik zlatý 11–13 cm
Červenák domový Červenák mlynárkovitý (Carpodacus sibiricus) Červenák ružový (Carpodacus roseus) Glezg čiernohlavý (Eophona personata) Stehlik zlatý (Spinus tristis)
Dĺžka12,5–15 cm15–16 cm14–16 cm18–19 cm11–13 cm
Váha16–27 g16–20 g18–24 g45–70 g11–20 g
Dožitiedo 11 r vo voľnej prírode (max. 11 r 7 m, USGS BBL)do cca 8–10 rdo cca 8 rdo cca 10 rdo 10 r
Hlučnosťzačiatočník–mierne pokročilý; odolný, priestranná klietkamierne pokročilý; priestranná voliéramierne pokročilýmierne pokročilý; väčší druh, nápadná čierna hlava a žltý zobákzačiatočník; aktívny, malý; klietka aspoň 60 cm
Stav IUCNIUCN LC (rastúci trend), bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITES
PovahaSamec: červené/oranžové/žlté čelo, hruď a trtáč na prúžkovanom hnedom tele; intenzita závisí od karotenoidov v potrave. Samica: celá plavohnedá s jemnou prúžkovitou kresbou, bez červenejSamec ružovobiely s dlhým chvostom a výrazne predlženými vnútornými rýdzi; samica hnedastá s prúžkami; dlhší a štíhlejší než červenák domovýSamec s difúznou ružovočervenou na hlave, chrbte a hrudi bez výraznej hranice; samica hnedastá s jemnou ružovkastou; podobne prúžkovaný chrbát ako červenák domovýVeľký pinkovec s čiernou hlavou, robustným žltým zobákom, sivohnedým telom a bielymi zrkadlami na krídlach; výrazný sexuálny dimorfizmus v sfarbeníSamec sýto zlatožltý s čiernou čiapkou, čiernymi krídlami a bielymi skvrnitými popruhmi; samica olivovo-žltá; obidva bez červenej (odlíšenie od červenáka)
AreálPôvodne západ USA a Mexiko; introdukovaný do vých. USA (1940) a Hawaiʻi (19. stor.); stály nesťahovavý druh záhrad, miest a predmestíSeverná Ázia od Sibíri po Japonsko; čiastočne sťahovavý; v chovoch dostupnýSibír, Stredná Ázia, čiastočne sťahovavý; menej dostupný v chovochČína, Japonsko, Korea; oblíbený spevavec v asijských chovoch; k dispozícii v európskych chovochSeverná Amerika; čiastočne sťahovavý; bežný záhradný vták pri kŕmidlách; dostupný v chovoch

Choroby a prevencia

Mykoplazmatická konjunktivitída (Mycoplasma gallisepticum)
vysoká

Príznaky: Opuchlé, zakalené alebo zalepené oči (jednostranne alebo obojstranne); výtoky z očí; letargia; vták sa trenie o predmety; sťažené dýchanie v ťažších prípadoch

Najznámejšia choroba druhu — baktéria Mycoplasma gallisepticum spôsobila v 90. rokoch masový úhyn červenákov vo východnej časti USA po ich introdukcii; populácia vo vých. USA sa zrútila, postupne si vybudovala čiastočnú odolnosť. Prenáša sa kontaktom pri kŕmidlách a napájadlách, v uzavretom chove vzduchom. Postihnutý vták vyzerá slepý. Liečba: tetracyklíny alebo enrofloxacín po stanovení diagnózy veterinárom; prognóza opatrná. Prevencia: pravidelná dezinfekcia kŕmidiel a klietky, izolácia nových vtákov, karanténa.

Aspergilóza (Aspergillus fumigatus)
vysoká

Príznaky: Ťažké dýchanie, dýchanie s otvoreným zobákom, cvakanie pri dýchaní, letargia, chudnutie, zelenkavý alebo čierny trus

Plesňová infekcia dýchacích ciest z plesnivého krmiva, vlhkej podestielky alebo zatuchnutých semien. Červenáky sú citlivé na vlhké a nekvalitné prostredie. Prevencia: čerstvé a suché krmivo, pravidelná výmena podestielky, vetrané prostredie. Liečba antifungálnymi liekmi (vorikonazol) patrí veterinárovi; diagnostika RTG alebo endoskopiou.

Salmonelóza (Salmonella spp.)
vysoká

Príznaky: Hnačka (vodnatý alebo zelenohnedý trus), letargia, nastŕpané perie, nechutenstvo, rýchly úhyn pri virulentných kmeňoch

Salmonelóza u červenákov (Salmonella Typhimurium) bola v Severnej Amerike zaznamenaná najmä pri záhradných kŕmidlách — kontaminovaný trus viacerých vtákov. V uzavretom chove sa šíri kontaminovanou potravou alebo vodou. Prevencia: pravidelné čistenie kŕmidiel a napájadiel, hygienické krmivo, oddelenosť od iných vtákov. Zoonotický potenciál (infekcia u ľudí) — myť ruky po kontakte s vtákmi.

Črevné parazity (kokcídie, hlísty)
stredná

Príznaky: Riedky alebo krvavý trus, chudnutie napriek žravosti, nastŕpané perie, letargia, znížená produktivita pri hniezdení

Vo voľnej prírode bežná záťaž; v uzavretom chove sa môžu parazity pri preľudnení premnožiť. Pravidelná koprologická kontrola trusu (2× ročne) a cielená liečba (levamizol pre hlísty, sulfonamidy pre kokcídie) pod dohľadom veterinára. Karanténa nových vtákov pred zaradením do skupiny.

Obezita a stukovatenie pečene
stredná

Príznaky: Zaoblené brucho, neochota lietať, dyspnoe, letargia, znížený spev u samca

Typický problém vtákov kŕmených výhradne slnečnicovými semenami a bez dostatočného pohybu. Červenáky v prírode sú veľmi aktívne; v malej klietke s nadmerným množstvom tuku sa rýchlo zatučnú. Prevencia: vyvážená semenná zmes (slnečnica max. 20–30 % objemu), čerstvé ovocie a zelenina, priestranná klietka alebo voliéra na pohyb.

Prevencia Pravidelná hygiena kŕmidiel a napájadiel je kritická pri červenákoch domových — mykoplazmatická konjunktivitída a salmonelóza sa šíria cez kontaminované spoločné zdroje vody a potravy. Meniť vodu každý deň, čistiť kŕmidlá aspoň 2× týždenne dezinfekčným roztokom (napr. zriedený ocot alebo veterinárny dezinfekčný prípravok). Karanténa 30 dní pre každý nový vták pred zaradením do skupiny. Podestielku meniť 2× týždenne alebo pri znečistení. Pri náznaku opuchu alebo zakalenia oka okamžite isolovať vtáka a vyhľadať veterinára — konjunktivitída sa v skupinke rýchlo šíri. Koprologická kontrola trusu 2× ročne ako rutinné opatrenie.

Zaujímavosti

1

Farba závisí od potravy — na rozdiel od väčšiny vtákov si červenák domový nemôže syntetizovať červené karoteroidy sám: červená, oranžová alebo žltá farba samca pochádza výhradne z potravy (bobuľe, ovocie, plody s karotenoidmi). Samec pelichá na jeseň a nové pierko dostáva práve takú farbu, akú karotenoidnú zásobu mal z potravy. Preto samce v záhradách s bohatou potravou sú sýto červené, kým vtáky z chudobnejšieho prostredia môžu byť oranžové alebo žlté.

2

Introdukovaný vták s dramatickým príbehom — pôvodom zo západ USA a Mexika, červenák bol v 30.–40. rokoch 20. storočia ilegálne predávaný v New Yorku ako "hollywoodský pinkovec". Keď predaj zakázal zákon, predavači ich vypustili do prírody (cca 1940). Z niekoľkých desiatok vtákov vyrástla populácia viac ako 50–100 miliónov jedincov vo východnej Severnej Amerike — jeden z najúspešnejších prpadov invázie vtáka v historickom čase.

3

Epizóda s chorobou oka — v 90. rokoch 20. storočia zasiahla populáciu červenákov vo východnej časti USA epidémia mykoplazmatickej konjunktivitídy (Mycoplasma gallisepticum), ktorá spôsobila výrazný pokles počtov. Vtáky sa naučili vyhýbať kontaminovaným jedincom a populácia sa čiastočne adaptovala — dnes sú niektoré línie čiastočne odolné. Choroba sa stále objavuje pri záhradných kŕmidlách.

4

Samice spievajú takmer rovnako ako samce — štúdie (Wilson Journal of Ornithology, 2021) ukázali, že samičie piesne červenáka domového sú štrukturálne rovnako zložité ako samčie, čo je nezvyčajné pre mierny pás. Samice spievajú menej, ale repertoár majú porovnateľný. Samce sa zároveň učia pieseň od iných jedincov — zaznamenali kopírovanie motívov kanárika a vrabca bielokorunového.

5

Stály druh — pri kŕmidlách celoročne — červenák domový nemigruje, zostáva v hniezdnom areáli počas celého roka. Je jedným z najčastejších návštevníkov záhradných kŕmidiel v USA, obľubuje slnečnicové semená a niar. Na kŕmidlách vykazuje hierarchické správanie — väčšie a sýtejšie sfarbené samce majú prednosť.

6

Poddruh clementis — ostrovná populácia — poddruh H. m. clementis žije výhradne na Kanálskych ostrovoch pri pobreží Kalifornie a priľahlých ostrovoch Baja California; je väčší a tmavší ako kontinentálne poddruhy a má historicky obmedzenejší areál.

7

Obrovské rozsahové rozšírenie introdukciou — pôvodný areál zaberá západ USA, Mexiko a Baja California; po introdukcii do New Yorku (1940) druh kolonizoval celé východné USA a juh Kanady. Paralelne bol introdukovaný na Hawaiʻi v 19. storočí, kde tvorí ďalšiu izolovanú populáciu. V Japonsku a na niektorých ostrovoch Tichomoria boli zaznamenané pomýlené jedince.

8

Konkurent vrabca domového — vo východnej Severnej Amerike červenák vytlačil alebo konkuruje vrabcovi domovému (Passer domesticus) pri obsadzovaní búdok, kŕmidiel a hniezdnych miest v mestách a záhradách; ide o jeden z mála prípadov invázie, kde nový druh úspešne súperí s etablovaným synantropným vtákom.

9

Hmotnosť 16–27 g — široká variabilita — databáza Wikipedia EN udáva 16–27 g (priemer 21 g) a Animal Diversity Web 19–22 g; variabilita odráža pohlavný dimorfizmus (samice sú o cca 1,3 cm menšie), geografické poddruhy a sezónne kolísanie hmotnosti. Pre dve nezávislé zdroje pri >20% rozsahu uvádzame oba: 16–27 g (Wikipedia, Animal Diversity Web).

Taxonomická klasifikácia

species Červenák domový (Haemorhous mexicanus)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Fringillidae (pinkovité)
Rod Haemorhous Swainson, 1837 (pôv. Carpodacus)
Druh Haemorhous mexicanus (P. L. Statius Müller, 1776)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — severoamerický druh; v európskych chovoch dostupný zo zákonných odchovov
Poddruhy Rozoznáva sa viacero poddruhov (IOC): nominátny H. m. mexicanus (južné centrálne Mexiko), H. m. frontalis (JZ Kanada, západ USA, SZ Mexiko), H. m. clementis (Kanálske ostrovy, JZ Kalifornia), H. m. amplus, H. m. centralis, H. m. coccineus, H. m. griscomi, H. m. mcgregori, H. m. potosinus, H. m. rhodopnus, H. m. roseipectus, H. m. ruberrimus — spolu cca 12 poddruhov.
Avibase_ID 89431E9F1CEDC995

? Často kladené otázky

Samec má červené (niekedy oranžové alebo žlté) čelo, hruď a trtáč (kostrč) na prúžkovanom hnedom tele s bielovatou spodnou stranou s tmavými streakmi — intenzita červenej závisí od karotenoidov v potrave. Samica je celá plavohnedá s jemnou prúžkovitou kresbou a bez akejkoľvek červenej. Na rozdiel od samice cizíka (Haemorhous purpureus) nemá výrazný tmavý lícny vzor. Juvenily oboch pohlaví vyzerajú ako samica — červená sa u samcov objaví až pri prvom pelichaní na jeseň.

Základ je pestrá semenná zmes pre pinkovité: proso, kanárske semeno, niar (Guizotia), ľan, repka, prípadne malé množstvo slnečnice. Pravidelne dopĺňajte čerstvé ovocie (jablko, čerešne, maliny) a zeleninu (kukurica, hrach) — karoteroidy z ovocia priamo ovplyvňujú intenzitu červenej farby samca. Sépiová kosť a grit trvalo k dispozícii, čerstvá voda denne. Vyhnite sa výhradnému kŕmeniu slnečnicou — vedie k obezite a chudokrvnosti.

Stredne hlasný — samec spieva dlhú, melodickú pesničku po väčšinu roka, okrem toho oba pohlavia vydávajú zvučné kontaktné hlásky. Hlas je príjemný a mnohí ho prirovnávajú k divšej verzii kanárikovho spevu. Do bytu vhodný ak nemáte nespavých susedov — väčšina ľudí ho nevnímá ako rušivý, ale vtáky sú aktívne od svitania. V záhradnej voliére alebo dome nie je hlas problémom.

Intenzita farby priamo závisí od karotenoidov v potrave počas posledného pelichania (jeseň). Samec kŕmený bobuľami, čerešňami, červeným ovocím a zeleninou s karotenoidmi pelichá do sýto červenej; samec z chudobnejšieho prostredia dostáva žlté alebo oranžové pierko. Farbenie je trvalé počas celého nasledujúceho roka — nemení sa počas sezóny. V chove môžete podporiť červenú farbu kŕmením bohatým na karotenoidy (čerešne, červená paprika, suplementy s betakaroténom).

Mycoplasma gallisepticum je baktéria spôsobujúca zápal spojoviek u červenákov — postihnutý vták má opuchlé, zakalené alebo zalepené oči a ťažkosti so zrakom. Choroba sa šíri kontaktom pri zdieľanom kŕmidle alebo napájadle. Prevencia: dezinfekcia kŕmidiel a napájadiel aspoň 2× týždenne; izolácia chorého vtáka; karanténa nových vtákov 30 dní. Liečba: antibiotikum (tetracyklín, enrofloxacín) po diagnostike veterinárom; choroba je liečiteľná ak sa zachytí včas.

Áno, červenáky sa hniezdia v zajatí pomerne ochotne ak im poskytnete vhodné podmienky: dostatočný priestor (klietka min. 80 cm alebo voliéra), hniezdny košíček alebo búdku s väčším vchodom (6–7 cm), hniezdny materiál (sušená tráva, kokosové vlákno, perie) a pokojné prostredie. Samica stavia hniezdo za 1–2 dni, znáša 2–6 vajec, inkubácia trvá 12–14 dní výhradne samicou; mláďatá vylietajú po 11–19 dňoch. V hniezdnej sezóne ponúknite vajíčkové krmivo ako doplnok.

Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. V USA je chov divých jedincov obmedzený Migratory Bird Treaty Act (MBTA), no exempláre z legálnych chovov nie sú predmetom medzinárodnej obchodnej regulácie. V Európe druh nie je chránený, no je nevhodné importovať divé vtáky. Vždy kupujte od certifikovaných chovateľov s dokladom o pôvode z chovu.

ZDROJ: Avibase (Haemorhous mexicanus, ID 89431E9F1CEDC995, SK: červenák domový, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=89431E9F1CEDC995), Wikipedia EN (House finch — dĺžka 12,5–15 cm, rozpätie 20–

 Video — Červenák domový

Červenák domový (Haemorhous mexicanus) — spev a hlas v prírode

Červenák domový (Haemorhous mexicanus) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   House Finch, Česky:   hýl mexický, Nemecky:   Hausgimpel, Španielsky:   Camachuelo Mejicano, Francúzsky:   Roselin familier, Taliansky:   Ciuffolotto messicano, Holandsky:   Mexicaanse Roodmus, Portugalsky:   Peito-carmim-doméstico, Poľsky:   dziwonia ogrodowa, Maďarsky:   házi pirók, Rusky:   Мексиканская чечевица, Japonsky:   メキシコマシコ, Latinsky:   Haemorhous mexicanus (P. L. Statius Müller, 1776)