Corvidae (krkavcovité)
Straka červenozobá má hlasný, pestrý a často prenikavý hlasový prejav typický pre krkavcovité vtáky — namiesto melodického spevu ide skôr o bohatú zmes ostrých volaní, škrekotov, hvizdov a chrapľavých tónov. Charakteristické sú prenikavé, vysoké volania a píšťaly, drsné varovné série, klokotavé a vŕzgavé zvuky. Najhlasnejšia a najaktívnejšia býva za úsvitu a za súmraku, keď sa pár či skupina najintenzívnejšie dorozumieva — volania upevňujú väzby a vymedzujú teritórium. Vďaka krkavcovitej inteligencii zaraďuje do prejavu aj napodobeniny zvukov z okolia a rôzne improvizácie. Jej hlas je silný a výrazný, preto sa druh hodí skôr do voliéry v záhrade než do bytu; partneri sa medzi sebou neustále ozývajú aj tichšími kontaktnými tónmi.
Samec sa predvádza hlasovým prejavom, kŕmením samice a postojmi; pár je veľmi aktívny a hlasovo komunikatívny a neustále sa medzi sebou ozýva. Tvorba zladeného páru je u krkavcovitých kľúčová — partneri musia byť kompatibilní. Pre úspech treba poskytnúť pokoj, veľkú voliéru a hustý porast či kríky na založenie hniezda.
Hniezdo má tvar pomerne plytkej misovitej stavby z prútov a vetvičiek vystlanej jemnejším materiálom, umiestnenej v strome alebo veľkom kríku. Znáška býva spravidla 3–5 vajec; samica znáša 1 vajce denne. V chove pár pri správnych podmienkach a kvalitnej živočíšnej strave hniezdi ochotne, vyžaduje však pokoj a dostatok priestoru.
Na vajciach sedí prevažne samica, ktorú samec v tomto období kŕmi a stráži okolie hniezda. Inkubácia trvá približne 21–22 dní. Pokoj vo voliére je kľúčový — opakované vyrušovanie môže viesť k opusteniu znášky alebo k agresii teritoriálneho páru.
Mláďatá sa liahnu holé a slepé (altriciálne) a sú plne odkázané na rodičov. Kŕmia ich obaja rodičia — prevažne mäkkým živým hmyzom, larvami a mäkkou mäsitou potravou. V tomto období je nevyhnutný dostatok kvalitnej živočíšnej potravy, vápnika a vitamínov; bez bielkovinového hmyzu a mäsa mláďatá neprospievajú.
Mláďatá rastú a opúšťajú hniezdo asi po 24–30 dňoch, ešte kým nie sú dokonale lietavé a samostatné. Rodičia ich dokrmujú ešte niekoľko týždňov mimo hniezda. Mladé majú spočiatku matnejšie sfarbenie a kratší chvost; výrazné znaky vrátane dlhého chvosta sa dotvárajú s vekom a pelichaním.
Po osamostatnení je vhodné mladé vtáky včas oddeliť, najmä ak rodičia začínajú byť teritoriálni alebo chystajú ďalšiu znášku. Pohlavná dospelosť nastáva približne v prvom až druhom roku života. Pohlavia sa rozlišujú ťažko (sú si veľmi podobné), preto pri tvorbe páru pomáha sledovanie správania, prípadne DNA test pohlavia.
Straka červenozobá sa nedá „skrotiť" na maznanie ako papagáj, je však vysoko inteligentná, zvedavá a na chovateľa naviazaná. Pri pokojnom prístupe, a najmä u ručne odchovaného mláďaťa, si rýchlo zvyká na ošetrovateľa, prilieta k pamlsku (hmyz, kúsok mäsa) a vo voliére je čulá a interaktívna. Cieľom „ochočenia" je dôvera, pokoj a behaviorálna spolupráca, nie kontakt do ruky. Kľúčové je tiché prostredie, pravidelný režim, odmena obľúbenou potravou a obohacovanie (hračky, hľadanie skrytej potravy). Hrubé chytanie a naháňanie dôveru rýchlo zničí; jej dravá a teritoriálna povaha si zároveň vyžaduje rešpekt a opatrnosť.
Umiestnite voliéru do pokojnej, no bežne navštevovanej časti záhrady/domu, aby si vták zvykol na pohyb ľudí bez stresu.
Prvé dni len pokojne pracujte v okolí, hovorte tlmene a vyhýbajte sa prudkým pohybom — nechajte straku udomácniť sa.
Postupne ponúkajte obľúbený pamlsok (cvrček, kúsok mäsa) z ruky pri mrežiach alebo z pinzety, vždy v rovnakom čase.
Využite jej inteligenciu — zaraďte jednoduché úlohy a hľadanie ukrytej potravy; odmeňujte pokojné a dôverčivé správanie.
Keď vták prestane unikať a začne dôverčivo prilietať na kŕmenie, predlžujte čas blízkosti — nikdy ho nenaháňajte.
Chytanie do ruky obmedzte na nevyhnutné situácie (veterinár, prenos) a robte ho šetrne, aby ste nestratili vybudovanú dôveru.
Straka červenozobá je vzácnejší a drahší voliérový druh ako bežné klietkové vtáky — cena výrazne kolíše podľa pôvodu (odchov v zajatí vs. dovoz), veku, pohlavia a dostupnosti, pričom kvalitne odchované a ručne krotké jedince bývajú drahšie. Uprednostnite vtáky odchované v zajatí od preukázateľného chovateľa — pre etiku, lepšiu adaptáciu aj zdravie a kvôli tlaku odchytu na divé populácie. Druh nie je bežne v ponuke a často sa zháňa cez špecializovaných chovateľov krkavcovitých a mäkkozobcov alebo cez zoologické záhrady. Pred kúpou si overte miestne predpisy a požiadavky na chov (priestor, strava).
| Straka červenozobá | Straka zelená | Majna obyčajná | Beo posvätný | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 65–68 cm (s chvostom) | 37–38 cm | ~23–26 cm | ~25–30 cm |
| Váha | ~196–232 g | ~125–130 g | ~110–140 g | ~180–260 g |
| Dožitie | ~10–18 r | ~10–15 r | ~12–25 r | ~15–25 r |
| Hlučnosť | 4/5 | 4/5 | 3/5 | 3/5 |
| Stav IUCN | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC |
| Povaha | Čierna hlava s modrobielym temenom, fialovomodrý chrbát a krídla, veľmi dlhý modrý chvost s bielymi špičkami, červený zobák a nohy | Žiarivo zelená (v zajatí často modrie), červený zobák a nohy, čierna maska, gaštanové krídla | Hnedý škorec s čiernou hlavou, žltým zobákom, nohami a holou kožou okolo oka, biele zrkadlá v krídlach | Lesklý čierny škorec so žltými lalokmi na hlave, oranžovo-žltým zobákom a bielym zrkadlom v krídle |
| Areál | Himaláje, J/stredná Čína a Indočína — inteligentný všežravý dlhochvostý krkavcovitý vták | Himaláje a JV Ázia — mäsožravý krkavcovitý mäkkozobec, príbuzný rod Cissa | Južná Ázia (introdukovaná globálne) — učenlivý, hlasný a invázny mäkkozobec | Južná a JV Ázia — najlepší „hovoriaci" mäkkozobec, výborný imitátor |
Príznaky: Nadváha, malátnosť, znížená aktivita, dýchavičnosť
Následok jednostrannej tučnej diéty — najmä prekrmovania múčiarmi a zofóbasmi alebo nadbytkom tučného mäsa pri nedostatku pohybu. Straka má prijímať pestrú stravu s prevahou rozmanitého hmyzu, chudého mäsa, drobných stavovcov a ovocia; tučný hmyz len ako doplnok. Prevencia: kontrola množstva tučnej potravy, dostatok pohybu vo veľkej voliére a pestrý jedálniček.
Príznaky: Slabosť, kŕče, problémy pri znáške, zlá kondícia operenia
Samotný hmyz je chudobný na vápnik — bez „gut-loadingu", celej koristi (myši) a vápnikovo-vitamínových doplnkov hrozí deficit, najmä u znášajúcich samíc a mláďat. Prevencia: posýpanie hmyzu vápnikom, sépiová kosť, podávanie celých drobných stavovcov a doplnky vitamínov (vrátane D3 pri chove vnútri).
Príznaky: Riedky trus, chudnutie, nasršené perie, apatia, zvracanie
Pri kŕmení mäsom, vajcami a živým hmyzom je vysoké riziko bakteriálnych nákaz (vrátane salmonely), kazenia zvyškov a endoparazitov, najmä u divo odchytených vtákov a pri zlej hygiene. Prevencia: denné čistenie misiek a odstraňovanie zvyškov, kvalitný a čerstvý zdroj potravy, dôsledná hygiena voliéry a karanténa nových vtákov; pri príznakoch rozbor trusu a liečba u veterinára so zameraním na vtáky.
Príznaky: Zalomený či ošúchaný dlhý chvost, oškubané perie, neustály nepokoj, opakované stereotypné pohyby
V stiesnenom priestore a bez obohacovania si veľmi pohyblivá a dlhochvostá straka poškodzuje najmä dlhý chvost a perie a stres môže viesť k oškubávaniu a stereotypiám. Prevencia: veľká osadená voliéra s dĺžkou na let, dostatok obohacovania (hračky, ukrytá potrava), pokoj a možnosť kúpania. Poškodené perie sa upraví až pelichaním, preto je dôležité odstrániť príčinu (priestor, nuda, stres).
Príznaky: Nasršené perie, kýchanie, sťažené dýchanie, sedenie nahrbene v kúte
Ako pôvodom subtropický až tropický druh je straka červenozobá citlivá na mráz, prievan a vlhkú zimu. Prevencia: temperovaný priestor v zime (spravidla nad ~5–10 °C), žiadny prievan a postupné otužovanie pri prechode do vonkajšej voliéry. Pri dýchacích ťažkostiach vyhľadajte veterinára.
Príznaky: Chudnutie pri dobrej chuti, riedky trus, slabosť, zhoršená kondícia operenia
Divo odchytené a dovezené jedince môžu byť nositeľmi endoparazitov (červy, prvoky) a iných nákaz. Prevencia: uprednostniť vtáky odchované v zajatí, dôsledná karanténa nových vtákov (3–4 týždne) a po príchode rozbor trusu a prípadné odčervenie pod dohľadom veterinára so zameraním na vtáky.
Dlhochvostá straka z rodiny vrán — hoci pôsobí ako exotický „spevavec", straka červenozobá je krkavcovitý vták (Corvidae), blízka príbuzná našich strák, sojok, vrán a krkavcov — a podľa toho je aj vysoko inteligentná, zvedavá a hlasná. Jej čierna hlava s modrobielym temenom, fialovomodrý chrbát a jasne červený zobák z nej robia jednu z najefektnejších strák sveta.
Jeden z najdlhších chvostov medzi krkavcovitými — pri celkovej dĺžke ~65–68 cm má telo veľkosti približne ako naša straka obyčajná, no obrovský stupňovitý chvost z toho tvorí podstatnú časť. Patrí tak k vtákom s jedným z najdlhších chvostov spomedzi všetkých krkavcovitých; dlhý modrý chvost má nápadné biele špičky pier.
Jasne červený zobák a nohy — najnápadnejším znakom druhu je jasne červený (oranžovočervený) zobák, ktorému zodpovedá aj vedecký názov erythroryncha (z gréčtiny „červený zobák"). Červené sú aj nohy a krúžok holej kože okolo očí. Pohlavia sú si pritom veľmi podobné.
Inteligentný všežravec a predátor hniezd — na rozdiel od mnohých klietkových vtákov je straka červenozobá všežravec s prevahou živočíšnej zložky: živí sa najmä veľkým hmyzom, pavúkmi, drobnými plazmi, žabami, hlodavcami a ovocím, no je aj známym plieniteľom hniezd — loví vajcia a mláďatá iných vtákov. V chove je preto základom živý hmyz a mäso, nie semená.
Hlasná a pestrá, no nie „spevavec" — namiesto melodického spevu má hlasitý, pestrý a často prenikavý repertoár ostrých volaní, píšťal, škrekotov a chrapľavých tónov, najhlasnejší za úsvitu a za súmraku. Pre svoju hlasitosť sa nehodí do bytu, ale do voliéry v záhrade.
Dokáže napodobňovať zvuky — ako inteligentný krkavcovitý vták zaraďuje do prejavu napodobeniny zvukov z okolia a improvizácie; niektoré jedince zachytia aj jednoduché vzory. Nejde však o spoľahlivého „hovoriaceho" vtáka — imitácia je individuálna a nepravidelná.
Rozsiahly areál a päť poddruhov — domovinou je južná, juhovýchodná a východná Ázia: od západných Himalájí (SV India, Nepál) cez Mjanmarsko, Thajsko, Laos, Kambodžu a Vietnam až po strednú a južnú Čínu vrátane ostrova Hainan. Uznáva sa približne 5 poddruhov (napr. occipitalis, magnirostris, alticola, brevivexilla a nominátny erythroryncha).
IUCN: málo dotknutá, nie je v CITES — vďaka veľmi širokému areálu je hodnotená ako Least Concern a nie je v CITES. Lokálne ju však ohrozuje strata lesov a odchyt pre obchod s okrasnými vtákmi. Je to rezidentný (stály) druh bez pravidelnej migrácie.
Náročný chov pre skúsených — kombinácia veľkej voliéry (kvôli dlhému chvostu a pohyblivosti), pestrej živočíšnej diéty, hlasitosti a dravej, teritoriálnej povahy robí zo straky červenozobej náročný voliérový druh nevhodný pre začiatočníka. Odmenou je však mimoriadne charizmatický, inteligentný a efektný vták.
Dlhoveká a vynaliezavá — ako krkavcovitý vták je straka červenozobá mimoriadne inteligentná, rieši úlohy a manipuluje s predmetmi. Dožíva sa približne 10–18 rokov (v zajatí pri dobrej starostlivosti bežne 15+) — chov je teda dlhodobým záväzkom.
Nie — ide o náročný druh pre skúseného chovateľa. Straka červenozobá je všežravý krkavcovitý vták s prevahou živočíšnej stravy, takže vyžaduje veľkú voliéru (kvôli mimoriadne dlhému chvostu a vysokej pohyblivosti), pestrú živočíšno-rastlinnú stravu (živý hmyz, mäso, drobné stavovce, ovocie) a stabilné temperované prostredie. Je navyše hlasná, inteligentná a dravá, takže potrebuje obohacovanie a rešpekt k svojej teritoriálnej povahe. Do bytu sa nehodí a pre úplného začiatočníka je nevhodná. Kto chce nenáročného spievajúceho vtáka, nech radšej zvolí kanárika alebo pekinského slávika; straka červenozobá je odmenou pre skúseného nadšenca krkavcovitých a mäkkozobcov, ktorý jej vie zabezpečiť priestor a správnu stravu.
Straka červenozobá je všežravec s prevahou živočíšnej zložky. Základ tvorí pestrý živý hmyz (cvrčky, šváby, koníky, múčiare, zofóbasy, pavúky) a mäsitá potrava — kúsky chudého mäsa, celé myši a jednodňové kuriatka (dôležitý zdroj bielkovín a vápnika), doplnené kvalitnou softbill zmesou, ovocím a vareným vajcom. Hmyz „gut-loadujte" a posypte vápnikom a vitamínmi — samotný hmyz je chudobný na vápnik. Tučný hmyz dávajte s mierou, aby straka neobéznela a netrpela stukovatením pečene. Nesmie dostávať čisto zrnkovú diétu (zo semien neprežije) ani toxické potraviny (avokádo, čokoláda) a pokazené, plesnivé mäso, vajcia či hmyz. Vždy musí mať čistú vodu na pitie aj kúpanie.
Straka červenozobá je veľmi pohyblivý, inteligentný a mimoriadne dlhochvostý vták a nepatrí do klietky. Potrebuje veľkú, dlhú voliéru s dostatkom priestoru na lietanie (inak si poškodzuje dlhý chvost a perie), bohato členenú vetvami, kríkmi, vyvýšenými bidielkami a úkrytmi, a plytký kúpeľník (rada sa kúpe). Najlepšie sa chová v zladenom páre vo vlastnej voliére; v hniezdnom období je teritoriálna a k iným vtákom neznášanlivá a dravá, preto sa neodporúča miešať ju s inými druhmi. Ako subtropický až tropický druh potrebuje na zimu temperovaný priestor (spravidla nad ~5–10 °C) bez prievanu a vlhkého chladu; vonkajšiu voliéru možno využívať v teplej časti roka s prístupom do vyhriateho úkrytu. Pre svoju inteligenciu vyžaduje aj obohacovanie prostredia (hračky, ukrytá potrava) — inak hrozí nuda a stereotypie.
Straka červenozobá patrí k vtákom s jedným z najdlhších chvostov spomedzi krkavcovitých. Pri celkovej dĺžke ~65–68 cm má samotné telo veľkosť približne ako naša straka obyčajná, no obrovský stupňovitý chvost tvorí podstatnú časť celkovej dĺžky; hmotnosť je len okolo 196–232 g. Dlhý modrý chvost so širokými bielymi špičkami pier jej slúži pri obratnom pohybe v korunách a podraste. Práve preto je veľká voliéra s dĺžkou na lietanie nevyhnutná — v tesnom priestore si vták chvost zalamuje a ošúchava, čo je častý problém pri nesprávnom ustajnení.
Straka červenozobá nie je melodický spevavec — ako krkavcovitý vták má hlasný, pestrý a často prenikavý prejav: zmes ostrých volaní, píšťal, škrekotov a chrapľavých tónov, najintenzívnejší za úsvitu a za súmraku. Vďaka krkavcovitej inteligencii však dokáže napodobniť zvuky z okolia a niektoré jedince zachytia aj jednoduché vzory či krátke „slová". Nejde o spoľahlivého „hovoriaceho" vtáka ako väčšie papagáje — imitácia je individuálna a nepravidelná. Keďže je hlasná, hodí sa skôr do vonkajšej voliéry v záhrade než do bytu; pred zaobstaraním zvážte umiestnenie voliéry a toleranciu okolia.
Straka červenozobá sa nedá „skrotiť" na maznanie ako papagáj, je však vysoko inteligentná a na chovateľa naviazaná — najmä ručne odchované mláďa rýchlo stráca plachosť, zvyká si na ošetrovateľa a prilieta k pamlsku; cieľom je dôvera a spolupráca, nie kontakt do ruky. V zajatí pri správnych podmienkach hniezdi: stavia pomerne plytké misovité hniezdo z prútov v strome alebo kríku, znáša spravidla 3–5 vajec, inkubácia trvá približne 21–22 dní (sedí najmä samica, ktorú samec kŕmi) a mláďatá kŕmia obaja rodičia prevažne hmyzom a mäkkou mäsitou potravou. Mláďatá opúšťajú hniezdo asi po 24–30 dňoch. Pre úspešný odchov je kľúčový zladený pár, pokoj, veľká voliéra, hustý porast pre hniezdo a dostatok kvalitnej živočíšnej potravy. Pohlavia sú si veľmi podobné, preto pri tvorbe páru pomáha sledovanie správania, prípadne DNA test pohlavia.