Urocissa erythroryncha — veľký, mimoriadne dlhochvostý ázijský krkavcovitý vták — inteligentná, hlasná a všežravá straka s jasne červeným zobákom a dlhým modrým chvostom
IUCN: LC (Least Concern, 2024) | Least Concern — vďaka veľmi širokému areálu od Himalájí cez Indočínu po strednú a južnú Čínu (vrátane Hainanu). Lokálne druh ohrozuje strata a fragmentácia lesov a odchyt pre obchod s vtákmi. Druh nie je v CITES.
Dĺžka65–68 cm (s dlhým chvostom)
Hmotnosť~196–232 g
Dĺžka života~10–18 rokov
Stravavšežravec — hmyz, mäso, drobné stavovce, vajcia, ovocie
AreálHimaláje, J/stredná Čína, SV India a Indočína
Ovocie a bobule — banán, hrozno, jablko, drobné mäkké plody10%
Doplnky vápnika a vitamínov — sépiová kosť, posyp na hmyz3%
Odporúčané potraviny
Živý hmyz a článkonožce — cvrčky, koníky, šváby (Blaptica dubia), múčiare a zofóbasy, kobylky, pavúky (základ jedálnička)
Mäso a drobné stavovce — kúsky chudého mäsa, celé myši a jednodňové kuriatka (prirodzený zdroj bielkovín a vápnika)
Vajcia a mláďatá — v prírode plieni hniezda iných vtákov; v chove varené prepeličie/slepačie vajce ako bielkovinový doplnok
Drobné plazy a obojživelníky — malé jašterice a žaby (v divočine bežná korisť, v chove len ako príležitostný doplnok)
Kvalitná mäkkozobá (softbill) zmes — univerzálny denný základ pre všežravé krkavcovité vtáky
Larvy a kukly hmyzu — voskové mole, larvy bzučiviek (pinkies) — pestrosť a obohatenie blízke prirodzenej strave
Ovocie a bobule — banán, hrozno, jablko, figy, drobné mäkké plody (vítaný rastlinný doplnok)
„Gut-loadovaný" hmyz posypaný vápnikom a vitamínmi — nakŕmený 24 h pred podaním kvalitným krmivom
Doplnky vápnika (sépiová kosť) a vitamínov — kľúčové pri znáške a odchove mláďat
Zakázané potraviny
Čisto zrnková (semienková) diéta — straka červenozobá je všežravec s prevahou živočíšnej zložky, zo samotných semien neprežije
Výhradne tučný hmyz (múčiare, zofóbasy) — jednostranná tučná strava vedie k obezite a stukovateniu pečene
Avokádo, čokoláda, kofeín, alkohol, slané a korenené zvyšky z kuchyne — toxické pre vtáky
Pokazené, plesnivé alebo prikvasené mäso, hmyz či ovocie — riziko črevných nákaz, salmonely a otravy mykotoxínmi
Hmyz a korisť z neznámych či striekaných lokalít — riziko pesticídov a parazitov
Nadbytok mäsa bez vápnika a celej koristi — riziko deficitu vápnika, najmä u znášajúcich samíc a mláďat
Tip od odborníka
Straka červenozobá je všežravec (omnivor) s výraznou prevahou živočíšnej zložky — v prírode loví najmä veľký hmyz, pavúky a iné článkonožce, ktoré dopĺňa drobnými plazmi, žabami, drobnými stavovcami, vajciami a mláďatami iných vtákov (je známym plieniteľom hniezd), a sezónne aj ovocím, bobuľami a menším podielom semien. V chove preto tvorí základ jedálnička pestrá ponuka živého hmyzu (cvrčky, šváby, koníky, múčiare, zofóbasy) a mäsitej potravy — kúsky chudého mäsa, celé myši a jednodňové kuriatka, ktoré dodávajú bielkoviny aj vápnik. Tento živočíšny základ doplňte kvalitnou mäkkozobou (softbill) zmesou, primeraným podielom ovocia a vareným vajcom ako bielkovinovým doplnkom. Hmyz vždy „gut-loadujte" (24 h pred podaním nakŕmte kvalitným krmivom) a posypte vápnikovo-vitamínovým prípravkom — samotný hmyz je chudobný na vápnik. Tučný hmyz (múčiare, zofóbasy) podávajte s mierou, aby vták neobéznel a netrpel stukovatením pečene. Vždy musí mať čistú vodu na pitie aj kúpanie a dôslednú hygienu — zvyšky mäsa, vajec a hmyzu rýchlo podliehajú skaze a sú zdrojom baktérií. V období hniezdenia výrazne zvýšte podiel živého hmyzu a mäkkej živočíšnej potravy — mláďatá sa odchovávajú prevažne na hmyze a mäse.
Správanie a komunikácia
Hlučnosť
Straka červenozobá je hlasný a hlasovo veľmi aktívny druh — ako väčšina krkavcovitých má pestrý, no často prenikavý a ráznejší repertoár. Vydáva charakteristické ostré, prenikavé volania, drsné škrekoty, hvizdy aj rôzne klokotavé a chrapľavé tóny. Najhlasnejšia býva za úsvitu a za súmraku, keď sa pár alebo skupina ozýva najintenzívnejšie. V rodinnom dome s vonkajšou voliérou je to zvládnuteľné, no do bytu sa pre svoju hlasitosť nehodí — citlivému okoliu môže prekážať. Ako inteligentný krkavcovitý vták dokáže do svojho prejavu zaradiť aj napodobeniny zvukov z okolia.
Priľnavosť
Straka červenozobá nie je maznavý „ručný" vták v zmysle papagája a fyzický kontakt netoleruje. Pri ručnom odchove a trpezlivom prístupe však patrí medzi inteligentné, zvedavé a na chovateľa naviazané druhy — stráca plachosť, zapamätá si ošetrovateľa, prilieta k pamlsku a vo voliére je čulá a interaktívna. Ako u všetkých krkavcovitých je hodnotou skôr jej dôvtip, hra a temperament než maznanie. Chytanie do ruky je preň stresujúce a má sa obmedziť na nevyhnutné situácie (veterinár, prenos). Vďaka inteligencii oceňuje obohacovanie prostredia — hračky, hľadanie skrytej potravy a interakciu s chovateľom či partnerom.
Aktivita
Mimoriadne živý, inteligentný a pohyblivý druh — straka červenozobá takmer neprestajne preskakuje, prelieta korunami, prehráva sa v podraste a aktívne loví hmyz a drobnú korisť; dlhý chvost pri lietaní pôsobí ako vlečka. V prírode je to čulý vták hustých lesov a krovín, ktorý prejde rozsiahle teritórium. V chove preto potrebuje veľkú, dlhú voliéru s množstvom vetiev, úkrytov a možnosťou kúpania — v stiesnenom priestore trpí, je nervózna, môže si poškodiť dlhý chvost a perie. Ako vysoko inteligentný krkavcovitý vták si energiu vybíja aj riešením úloh, hraním a manipuláciou s predmetmi; nuda jej veľmi nesvedčí a vedie k stereotypiám. Oceňuje denné obohacovanie — ukrytú potravu, čerstvé vetvičky a zmeny v usporiadaní voliéry.
Reč
Straka červenozobá patrí medzi krkavcovité vtáky, ktoré sú prirodzene nadané napodobňovaním zvukov. Vo svojom pestrom repertoári dokáže napodobniť zvuky z okolia a niektoré jedince zachytia aj jednoduché vzory či krátke „slová", podobne ako iné straky a vrany. Nejde však o spoľahlivého „hovoriaceho" vtáka ako väčšie papagáje — napodobňovanie je individuálne a nepravidelné. Hlavnou devízou druhu je jeho vlastný hlasitý, pestrý hlasový prejav a krkavcovitá inteligencia, nie „rozprávanie".
Hlasový prejav a reč
Straka červenozobá má hlasný, pestrý a často prenikavý hlasový prejav typický pre krkavcovité vtáky — namiesto melodického spevu ide skôr o bohatú zmes ostrých volaní, škrekotov, hvizdov a chrapľavých tónov. Charakteristické sú prenikavé, vysoké volania a píšťaly, drsné varovné série, klokotavé a vŕzgavé zvuky. Najhlasnejšia a najaktívnejšia býva za úsvitu a za súmraku, keď sa pár či skupina najintenzívnejšie dorozumieva — volania upevňujú väzby a vymedzujú teritórium. Vďaka krkavcovitej inteligencii zaraďuje do prejavu aj napodobeniny zvukov z okolia a rôzne improvizácie. Jej hlas je silný a výrazný, preto sa druh hodí skôr do voliéry v záhrade než do bytu; partneri sa medzi sebou neustále ozývajú aj tichšími kontaktnými tónmi.
Dokáže hovoriť?
Ako krkavcovitý vták je straka červenozobá prirodzene nadaná napodobňovaním — dokáže zachytiť zvuky z okolia a niektoré jedince aj jednoduché vzory či krátke „slová", podobne ako iné straky a vrany. Nejde však o spoľahlivého „hovoriaceho" vtáka ako väčšie papagáje; napodobňovanie je individuálne a nepravidelné. Hodnotu má najmä jej vlastný hlasitý, pestrý prejav a inteligencia, nie „rozprávanie".
Charakteristické prenikavé volanie — ostré, vysoké píšťaly a opakované rázne tóny typické pre rod Urocissa
Drsné varovné a vzrušené volania — rýchle chrapľavé série pri vyrušení alebo strete, koordinujú správanie skupiny
Napodobeniny zvukov z okolia — ako inteligentný krkavcovitý vták zaraďuje improvizácie a imitácie
Kontaktné tóny medzi partnermi — tichšie hvizdy a „čip" pri pohybe hustým porastom voliéry
Ranný a podvečerný hlasový prejav — najintenzívnejšie volania za úsvitu a za súmraku
Žobravé volania mláďat — naliehavé pískavé tóny pri kŕmení rodičmi
Sezónny kalendár
Tok a párenie v zajatí — predvádzanie a hlasový prejav samca, koniec zimy a jar (február–jún)
Hniezdenie — v prírode prevažne január/marec–júl, v zajatí jar až leto (marec–júl)
Inkubácia (~21–22 dní) + odchov mláďat do vyletenia (~24–30 dní)
V prírode rezidentný druh — bez pravidelnej migrácie, celoročne na teritóriu
Preperovanie (pelichanie) — leto až jeseň, obdobie zvýšenej potreby kvalitnej stravy
Hlasovo aktívna prakticky celoročne, najhlučnejšia za úsvitu a za súmraku
Vhodný pre teba?
SkúsenosťNáročný druh — vhodný len pre skúseného chovateľa krkavcovitých a mäkkozobcov. Vyžaduje veľkú voliéru (kvôli mimoriadne dlhému chvostu a vysokej pohyblivosti), pestrú živočíšno-rastlinnú stravu (hmyz, mäso, drobné stavovce, ovocie) a celoročne stabilné, temperované podmienky. Inteligencia, hlasitosť a dravá, teritoriálna povaha robia z tohto druhu chov, ktorý nie je vhodný pre začiatočníka ani do bytu.
PriestorVeľká, priestranná voliéra s dostatočnou dĺžkou na prelietavanie (kvôli veľmi dlhému chvostu obzvlášť dôležitá), bohato členená vetvami, kríkmi, úkrytmi a vyvýšenými bidielkami, s plytkým kúpeľníkom. Najlepšie chov v páre vo vlastnej voliére; v hniezdnom období je druh teritoriálny a dravý, preto nie je vhodné držať viac párov či drobnejšie vtáky tesne pri sebe.
Deti v domácnostiStraka červenozobá je nápadný, veľký a vysoko inteligentný vták, ktorý dokáže deti zaujať svojím temperamentom, dôvtipom a efektným vzhľadom — jasne červeným zobákom, čiernou hlavou s modrobielym temenom a najmä mimoriadne dlhým modrým chvostom. Ako krkavcovitý druh je zvedavá a hravá, no nejde o maznáčika na hranie: je hlasná, pohyblivá a náročná na priestor aj stravu, fyzický kontakt netoleruje a hluk či naháňanie ju stresujú. Pre rodiny je vhodná najmä ako okrasný a behaviorálne zaujímavý druh do veľkej voliéry pod dohľadom skúseného chovateľa — kŕmenie živým hmyzom, mäsom a drobnými stavovcami a starostlivosť o veľkú voliéru rozhodne nie sú pre malé deti. Edukatívna je práve jej príslušnosť k vranám: deťom sa dá názorne vysvetliť, prečo je tak pestrý vták príbuzný našej straky a vrany a aké šikovné a vynaliezavé sú krkavcovité vtáky. Ďalšou témou je jej úloha predátora hniezd v prírode — že aj krásny vták môže byť dravcom, ktorý loví hmyz, drobné stavovce a plieni hniezda iných vtákov.
HlučnosťStraka červenozobá je hlasný druh — jej rázne, prenikavé volania a škrekoty sú najsilnejšie za úsvitu a za súmraku. Vo vonkajšej voliére v záhrade rodinného domu je to spravidla zvládnuteľné, no do bytu alebo paneláku sa nehodí — vytrvalosť a hlasitosť prejavu by citlivému okoliu a susedom prekážali. Pred zaobstaraním zvážte umiestnenie voliéry a toleranciu domácnosti i okolia.
Verdikt odborníka
Straka červenozobá (Urocissa erythroryncha) je veľký, efektný a mimoriadne dlhochvostý ázijský krkavcovitý vták (Corvidae) v rade vrabcotvaré (Passeriformes) — je teda blízkou príbuznou strák, sojok, vrán a krkavcov. Druh popísal Pieter Boddaert v roku 1783 (pôvodne ako Coracias erythroryncha). Veľkosť a vzhľad: celková dĺžka približne 65–68 cm, z čoho podstatnú časť tvorí veľmi dlhý stupňovitý chvost (samotné telo má veľkosť približne ako naša straka obyčajná); hmotnosť okolo 196–232 g. Patrí k vtákom s jedným z najdlhších chvostov spomedzi krkavcovitých. Sfarbenie je nezameniteľné — čierna hlava, krk a hruď s modrobielym fľakom na temene, fialovomodrý až tmavomodrý chrbát a krídla, spodok tela sivobiely, veľmi dlhý jasne modrý chvost so širokými bielymi špičkami pier, jasne červený (oranžovočervený) zobák, červené nohy a červený krúžok holej kože okolo očí. Pohlavia sú si veľmi podobné. Areál: domovinou je južná, juhovýchodná a východná Ázia — od západných Himalájí (severovýchodná India, Nepál) cez Mjanmarsko, Thajsko, Laos, Kambodžu a Vietnam, a naprieč strednou a južnou Čínou (vrátane ostrova Hainan). Druh je polytypický (uznáva sa približne 5 poddruhov). Žije v podraste vlhkých horských a podhorských lesov, vždyzelených lesoch, na okrajoch lesov a v krovinách, prevažne v pahorkatej a hornatej krajine; je to rezidentný (stály) druh. Strava: straka červenozobá je všežravec s výraznou prevahou živočíšnej zložky — loví najmä veľký hmyz, pavúky a iné článkonožce, ktoré dopĺňa drobnými plazmi, žabami, drobnými stavovcami, vajciami a mláďatami iných vtákov (je známym predátorom a plieniteľom hniezd), a sezónne aj ovocím, bobuľami a menším podielom semien. Hlasový prejav je pre krkavcovité typicky hlasný a pestrý — namiesto melodického spevu ide o zmes ostrých, prenikavých volaní, píšťal, škrekotov a chrapľavých tónov, najintenzívnejšie za úsvitu a za súmraku; ako inteligentný krkavcovitý vták dokáže napodobniť zvuky z okolia. Chov je náročný a vhodný len pre skúseného chovateľa: straka červenozobá vyžaduje veľkú, priestrannú voliéru (je veľmi pohyblivá, inteligentná a má mimoriadne dlhý chvost, ktorý si v tesnom priestore poškodzuje), pestrú živočíšno-rastlinnú diétu a stabilné, temperované prostredie. Je vysoko inteligentná, zvedavá a hravá, no zároveň hlasná a dravá — preto sa nehodí do bytu a nie je vhodná pre začiatočníka ani do malej klietky. V zajatí pri správnych podmienkach hniezdi: stavia pomerne plytké misovité hniezdo z prútov v strome alebo veľkom kríku, znáša spravidla 3–5 vajec, inkubácia trvá približne 21–22 dní, mláďatá kŕmia obaja rodičia prevažne hmyzom a mäkkou živočíšnou potravou a hniezdo opúšťajú asi po 24–30 dňoch; v prírode hniezdi prevažne v období január až júl. Dĺžka života je približne 10–18 rokov (v zajatí pri dobrej starostlivosti bežne 15+). Z hľadiska ochrany je druh hodnotený ako málo dotknutý (IUCN LC) vďaka veľmi rozsiahlemu areálu; nie je v CITES, hoci lokálne ho ohrozuje strata lesov a odchyt pre obchod s vtákmi. Pre skúseného chovateľa je straka červenozobá pôsobivý, charizmatický a behaviorálne fascinujúci krkavcovitý vták, ktorý odmení majiteľa efektným vzhľadom, dôvtipom a temperamentom — pri dodržaní veľkého priestoru, pestrej diéty a stabilných podmienok ide o jeden z najatraktívnejších, no zároveň najnáročnejších okrasných voliérových druhov.
Prostredie a požiadavky
Biotop
Podrast vlhkých vždyzelených horských a podhorských lesov, lesné okraje a kroviny v južnej, JV a východnej Ázii, prevažne v pahorkatej a hornatej krajine
Straka červenozobá je vták hustých lesných porastov a krovín — uprednostňuje vždyzelené listnaté lesy, ich podrast a okraje, druhotné porasty a kroviny, prevažne v pahorkatom a hornatom teréne. Pohybuje sa čulo v korunách aj v podraste, kde aktívne loví hmyz a drobnú korisť. V chove preto oceňuje bohato osadenú voliéru s vetvami, kríkmi a úkrytmi, ktorá pripomína husté lesné prostredie a poskytuje pocit bezpečia.
Nadmorská výška
Od podhoria do stredných horských polôh (rádovo stovky až ~2 000 m n. m. podľa oblasti a poddruhu)
Druh obýva široký výškový rozsah — od nížinných a podhorských lesov po stredné horské polohy (v Himalájskom podhorí a horách JV a východnej Ázie lokálne až okolo 2 000 m n. m.). Niektoré poddruhy sú viazané skôr na vyššie horské lesy, iné aj na nižšie polohy; spoločným menovateľom je dostatok lesného porastu s podrastom a bohatá ponuka hmyzu a drobnej koristi.
Priestor (chov)
Veľká, dlhá voliéra s vetvami, úkrytmi, vyvýšenými bidielkami a kúpeľníkom — nie malá klietka
Straka červenozobá je veľmi pohyblivá, inteligentná a mimoriadne dlhochvostá a nepatrí do klietky — potrebuje veľkú voliéru s dĺžkou na lietanie a bohaté členenie priestoru, inak si poškodzuje dlhý chvost a perie. Ideálna je osadená voliéra s prirodzenými vetvami, kríkmi, vyvýšenými bidielkami a plytkým kúpeľníkom (rada sa kúpe). Pre svoju inteligenciu vyžaduje obohacovanie prostredia — hračky, ukrytú potravu, čerstvé vetvičky a zmeny usporiadania, inak hrozí nuda a stereotypie.
Teplota
Subtropický až tropický druh — optimálne ~15–28 °C, citlivý na mráz, vlhký chlad a prievan
Ako pôvodom subtropický až tropický vták je straka červenozobá citlivá na mráz, vlhký chlad a prievan (hoci severnejšie poddruhy znášajú aj chladnejšie zimy). V teplej časti roka jej prospieva vonkajšia voliéra, na zimu však potrebuje temperovaný priestor (spravidla nad ~5–10 °C) s vyhriatym, bezprievanovým úkrytom. Pri prechode do vonkajšej voliéry je dôležité postupné otužovanie a ochrana pred náhlym ochladením.
Vlhkosť a hygiena
Mierne vyššia vzdušná vlhkosť, denne čistá voda na kúpanie aj pitie, dôsledná hygiena pri mäse, vajciach a hmyze
Druh pochádza z vlhkého lesného prostredia a vyhovuje mu mierne vyššia vzdušná vlhkosť a pravidelné kúpanie. Keďže prijíma mäso a živočíšnu potravu, je nevyhnutná mimoriadne dôsledná hygiena — zvyšky mäsa, vajec a hmyzu rýchlo podliehajú skaze a sú zdrojom baktérií (vrátane salmonely), preto sa misky a voliéra čistia denne. Čistý kúpeľník a pravidelné upratovanie predchádzajú črevným nákazám.
Spoločnosť
Najlepšie v páre vo vlastnej voliére; v hniezdnom období teritoriálna a k iným vtákom neznášanlivá a dravá
Straka červenozobá sa najlepšie chová v zladenom páre vo vlastnej priestrannej voliére. Ako krkavcovitý vták je v hniezdnom období výrazne teritoriálna a môže byť agresívna a dravá voči iným vtákom — vrátane drobnejších druhov, ktoré dokáže uloviť. Preto sa neodporúča miešať ju s inými druhmi ani držať viac párov tesne pri sebe. Mimo hniezdenia je čulá a sociálne aktívna voči partnerovi a chovateľovi, no jej dravá povaha vyžaduje sólo- alebo párový chov.
Areál výskytu
Prirodzený areál
Himaláje, južná a stredná Čína, severovýchodná India a Indočína (Mjanmarsko, Thajsko, Vietnam, Laos); podrast horských a podhorských lesov.
Rozmnožovací cyklus
Tok a párenie
Najmä koniec zimy, jar a leto (v zajatí február–júl, podľa podmienok)
Samec sa predvádza hlasovým prejavom, kŕmením samice a postojmi; pár je veľmi aktívny a hlasovo komunikatívny a neustále sa medzi sebou ozýva. Tvorba zladeného páru je u krkavcovitých kľúčová — partneri musia byť kompatibilní. Pre úspech treba poskytnúť pokoj, veľkú voliéru a hustý porast či kríky na založenie hniezda.
Znáška
Typicky 3–5 vajec
Hniezdo má tvar pomerne plytkej misovitej stavby z prútov a vetvičiek vystlanej jemnejším materiálom, umiestnenej v strome alebo veľkom kríku. Znáška býva spravidla 3–5 vajec; samica znáša 1 vajce denne. V chove pár pri správnych podmienkach a kvalitnej živočíšnej strave hniezdi ochotne, vyžaduje však pokoj a dostatok priestoru.
Inkubácia
Približne 21–22 dní
Na vajciach sedí prevažne samica, ktorú samec v tomto období kŕmi a stráži okolie hniezda. Inkubácia trvá približne 21–22 dní. Pokoj vo voliére je kľúčový — opakované vyrušovanie môže viesť k opusteniu znášky alebo k agresii teritoriálneho páru.
Liahnutie
Mláďatá kŕmené prevažne živým hmyzom a mäkkou živočíšnou potravou
Mláďatá sa liahnu holé a slepé (altriciálne) a sú plne odkázané na rodičov. Kŕmia ich obaja rodičia — prevažne mäkkým živým hmyzom, larvami a mäkkou mäsitou potravou. V tomto období je nevyhnutný dostatok kvalitnej živočíšnej potravy, vápnika a vitamínov; bez bielkovinového hmyzu a mäsa mláďatá neprospievajú.
Mláďatá
Hniezdo opúšťajú približne po 24–30 dňoch
Mláďatá rastú a opúšťajú hniezdo asi po 24–30 dňoch, ešte kým nie sú dokonale lietavé a samostatné. Rodičia ich dokrmujú ešte niekoľko týždňov mimo hniezda. Mladé majú spočiatku matnejšie sfarbenie a kratší chvost; výrazné znaky vrátane dlhého chvosta sa dotvárajú s vekom a pelichaním.
Samostatnosť
Osamostatnenie po niekoľkých týždňoch; pohlavná dospelosť ~1.–2. rok
Po osamostatnení je vhodné mladé vtáky včas oddeliť, najmä ak rodičia začínajú byť teritoriálni alebo chystajú ďalšiu znášku. Pohlavná dospelosť nastáva približne v prvom až druhom roku života. Pohlavia sa rozlišujú ťažko (sú si veľmi podobné), preto pri tvorbe páru pomáha sledovanie správania, prípadne DNA test pohlavia.
Ochočenie a kontakt
4Trvanie: Týždne až mesiace trpezlivej, pokojnej práce (najlepšie od mladého, ručne odchovaného vtáka)
Straka červenozobá sa nedá „skrotiť" na maznanie ako papagáj, je však vysoko inteligentná, zvedavá a na chovateľa naviazaná. Pri pokojnom prístupe, a najmä u ručne odchovaného mláďaťa, si rýchlo zvyká na ošetrovateľa, prilieta k pamlsku (hmyz, kúsok mäsa) a vo voliére je čulá a interaktívna. Cieľom „ochočenia" je dôvera, pokoj a behaviorálna spolupráca, nie kontakt do ruky. Kľúčové je tiché prostredie, pravidelný režim, odmena obľúbenou potravou a obohacovanie (hračky, hľadanie skrytej potravy). Hrubé chytanie a naháňanie dôveru rýchlo zničí; jej dravá a teritoriálna povaha si zároveň vyžaduje rešpekt a opatrnosť.
1
Umiestnite voliéru do pokojnej, no bežne navštevovanej časti záhrady/domu, aby si vták zvykol na pohyb ľudí bez stresu.
2
Prvé dni len pokojne pracujte v okolí, hovorte tlmene a vyhýbajte sa prudkým pohybom — nechajte straku udomácniť sa.
3
Postupne ponúkajte obľúbený pamlsok (cvrček, kúsok mäsa) z ruky pri mrežiach alebo z pinzety, vždy v rovnakom čase.
4
Využite jej inteligenciu — zaraďte jednoduché úlohy a hľadanie ukrytej potravy; odmeňujte pokojné a dôverčivé správanie.
5
Keď vták prestane unikať a začne dôverčivo prilietať na kŕmenie, predlžujte čas blízkosti — nikdy ho nenaháňajte.
6
Chytanie do ruky obmedzte na nevyhnutné situácie (veterinár, prenos) a robte ho šetrne, aby ste nestratili vybudovanú dôveru.
Cena a kde kúpiť
približne 300 – 1 000 € za jedinca (podľa pôvodu, veku a dostupnosti)
Straka červenozobá je vzácnejší a drahší voliérový druh ako bežné klietkové vtáky — cena výrazne kolíše podľa pôvodu (odchov v zajatí vs. dovoz), veku, pohlavia a dostupnosti, pričom kvalitne odchované a ručne krotké jedince bývajú drahšie. Uprednostnite vtáky odchované v zajatí od preukázateľného chovateľa — pre etiku, lepšiu adaptáciu aj zdravie a kvôli tlaku odchytu na divé populácie. Druh nie je bežne v ponuke a často sa zháňa cez špecializovaných chovateľov krkavcovitých a mäkkozobcov alebo cez zoologické záhrady. Pred kúpou si overte miestne predpisy a požiadavky na chov (priestor, strava).
Špecializovaní chovatelia krkavcovitých a mäkkozobcov — najlepší zdroj zdravých, v zajatí odchovaných vtákov s informáciami o pôvode a strave.
Zoologické záhrady a chovné stanice (cez kluby a zväzy chovateľov exotov) — možnosť získať odchov a odborné poradenstvo k náročnému druhu.
Chovateľské výstavy a renomované overené inzeráty — len od preukázateľných chovateľov, ideálne s dokladom o odchove v zajatí.
Na čo si dať pozor
Pred kúpou si vyžiadajte informácie o pôvode (odchov v zajatí vs. dovoz) a o doterajšej strave. Zdravá straka červenozobá má hladké, kompletné a lesklé operenie, neporušený dlhý chvost, jasne červený zobák a nohy, jasné oči, čistý kloak a je čulá a pohyblivá. Vyhnite sa apatickým, nasršeným jedincom s poškodeným perím alebo zalomeným chvostom (znak tesného priestoru). Keďže ide o všežravca s prevahou živočíšnej zložky, overte si, či bol vták kŕmený živočíšnou (hmyzou a mäsitou) stravou — náhla zmena z nevhodnej diéty je riziková. Pre etiku aj úspech chovu uprednostnite vtáky odchované v zajatí a počítajte s tým, že ide o náročný druh nevhodný pre začiatočníka ani do bytu či malej klietky.
Porovnanie s podobnými druhmi
Straka červenozobá
Straka zelená
Majna obyčajná
Beo posvätný
Dĺžka
65–68 cm (s chvostom)
37–38 cm
~23–26 cm
~25–30 cm
Váha
~196–232 g
~125–130 g
~110–140 g
~180–260 g
Dožitie
~10–18 r
~10–15 r
~12–25 r
~15–25 r
Hlučnosť
4/5
4/5
3/5
3/5
Stav IUCN
IUCN LC
IUCN LC
IUCN LC
IUCN LC
Povaha
Čierna hlava s modrobielym temenom, fialovomodrý chrbát a krídla, veľmi dlhý modrý chvost s bielymi špičkami, červený zobák a nohy
Žiarivo zelená (v zajatí často modrie), červený zobák a nohy, čierna maska, gaštanové krídla
Hnedý škorec s čiernou hlavou, žltým zobákom, nohami a holou kožou okolo oka, biele zrkadlá v krídlach
Lesklý čierny škorec so žltými lalokmi na hlave, oranžovo-žltým zobákom a bielym zrkadlom v krídle
Následok jednostrannej tučnej diéty — najmä prekrmovania múčiarmi a zofóbasmi alebo nadbytkom tučného mäsa pri nedostatku pohybu. Straka má prijímať pestrú stravu s prevahou rozmanitého hmyzu, chudého mäsa, drobných stavovcov a ovocia; tučný hmyz len ako doplnok. Prevencia: kontrola množstva tučnej potravy, dostatok pohybu vo veľkej voliére a pestrý jedálniček.
Deficit vápnika a hypovitaminóza
vysoká
Príznaky: Slabosť, kŕče, problémy pri znáške, zlá kondícia operenia
Samotný hmyz je chudobný na vápnik — bez „gut-loadingu", celej koristi (myši) a vápnikovo-vitamínových doplnkov hrozí deficit, najmä u znášajúcich samíc a mláďat. Prevencia: posýpanie hmyzu vápnikom, sépiová kosť, podávanie celých drobných stavovcov a doplnky vitamínov (vrátane D3 pri chove vnútri).
Pri kŕmení mäsom, vajcami a živým hmyzom je vysoké riziko bakteriálnych nákaz (vrátane salmonely), kazenia zvyškov a endoparazitov, najmä u divo odchytených vtákov a pri zlej hygiene. Prevencia: denné čistenie misiek a odstraňovanie zvyškov, kvalitný a čerstvý zdroj potravy, dôsledná hygiena voliéry a karanténa nových vtákov; pri príznakoch rozbor trusu a liečba u veterinára so zameraním na vtáky.
Poškodenie peria a chvosta, stres a stereotypie z malého priestoru
stredná
Príznaky: Zalomený či ošúchaný dlhý chvost, oškubané perie, neustály nepokoj, opakované stereotypné pohyby
V stiesnenom priestore a bez obohacovania si veľmi pohyblivá a dlhochvostá straka poškodzuje najmä dlhý chvost a perie a stres môže viesť k oškubávaniu a stereotypiám. Prevencia: veľká osadená voliéra s dĺžkou na let, dostatok obohacovania (hračky, ukrytá potrava), pokoj a možnosť kúpania. Poškodené perie sa upraví až pelichaním, preto je dôležité odstrániť príčinu (priestor, nuda, stres).
Prechladnutie a respiračné ochorenia
stredná
Príznaky: Nasršené perie, kýchanie, sťažené dýchanie, sedenie nahrbene v kúte
Ako pôvodom subtropický až tropický druh je straka červenozobá citlivá na mráz, prievan a vlhkú zimu. Prevencia: temperovaný priestor v zime (spravidla nad ~5–10 °C), žiadny prievan a postupné otužovanie pri prechode do vonkajšej voliéry. Pri dýchacích ťažkostiach vyhľadajte veterinára.
Divo odchytené a dovezené jedince môžu byť nositeľmi endoparazitov (červy, prvoky) a iných nákaz. Prevencia: uprednostniť vtáky odchované v zajatí, dôsledná karanténa nových vtákov (3–4 týždne) a po príchode rozbor trusu a prípadné odčervenie pod dohľadom veterinára so zameraním na vtáky.
Prevencia
Zdravie straky červenozobej stojí na správnej pestrej (živočíšno-rastlinnej) strave, dôslednej hygiene a veľkom priestore. (1) Strava — základ tvorí pestrý živý hmyz, chudé mäso a celá korisť (myši), doplnené kvalitnou softbill zmesou, ovocím a vajcom; hmyz „gut-loadujte" a posypte vápnikom a vitamínmi; tučný hmyz len s mierou kvôli obezite a stukovateniu pečene. (2) Hygiena — mäso, vajcia a hmyz rýchlo podliehajú skaze a sú zdrojom baktérií, preto misky a voliéru čistite denne a odstraňujte zvyšky; čistá voda na pitie aj kúpanie je samozrejmosťou. (3) Priestor a obohacovanie — veľká osadená voliéra s dĺžkou na let chráni najmä dlhý chvost a perie; vetvy, úkryty a obohacovanie (hračky, ukrytá potrava) predchádzajú nude aj stereotypiám. (4) Teplota — ako subtropický až tropický druh potrebuje na zimu temperované prostredie (spravidla nad ~5–10 °C) bez prievanu a vlhkého chladu. (5) Karanténa — nové vtáky aspoň 3–4 týždne oddelene a po príchode zvážte rozbor trusu (najmä u dovozových jedincov). (6) Pravidelné sledovanie — kontrolujte hmotnosť, kondíciu a stav operenia a chvosta, chuť do jedla a trus; pri apatii, riedkom truse, zvracaní či dýchacích ťažkostiach vyhľadajte veterinára so zameraním na vtáky (aviárna medicína). Pri zodpovednej starostlivosti sa straka červenozobá dožíva približne 10–18 rokov.
Zaujímavosti
1
Dlhochvostá straka z rodiny vrán — hoci pôsobí ako exotický „spevavec", straka červenozobá je krkavcovitý vták (Corvidae), blízka príbuzná našich strák, sojok, vrán a krkavcov — a podľa toho je aj vysoko inteligentná, zvedavá a hlasná. Jej čierna hlava s modrobielym temenom, fialovomodrý chrbát a jasne červený zobák z nej robia jednu z najefektnejších strák sveta.
2
Jeden z najdlhších chvostov medzi krkavcovitými — pri celkovej dĺžke ~65–68 cm má telo veľkosti približne ako naša straka obyčajná, no obrovský stupňovitý chvost z toho tvorí podstatnú časť. Patrí tak k vtákom s jedným z najdlhších chvostov spomedzi všetkých krkavcovitých; dlhý modrý chvost má nápadné biele špičky pier.
3
Jasne červený zobák a nohy — najnápadnejším znakom druhu je jasne červený (oranžovočervený) zobák, ktorému zodpovedá aj vedecký názoverythroryncha (z gréčtiny „červený zobák"). Červené sú aj nohy a krúžok holej kože okolo očí. Pohlavia sú si pritom veľmi podobné.
4
Inteligentný všežravec a predátor hniezd — na rozdiel od mnohých klietkových vtákov je straka červenozobá všežravec s prevahou živočíšnej zložky: živí sa najmä veľkým hmyzom, pavúkmi, drobnými plazmi, žabami, hlodavcami a ovocím, no je aj známym plieniteľom hniezd — loví vajcia a mláďatá iných vtákov. V chove je preto základom živý hmyz a mäso, nie semená.
5
Hlasná a pestrá, no nie „spevavec" — namiesto melodického spevu má hlasitý, pestrý a často prenikavý repertoár ostrých volaní, píšťal, škrekotov a chrapľavých tónov, najhlasnejší za úsvitu a za súmraku. Pre svoju hlasitosť sa nehodí do bytu, ale do voliéry v záhrade.
6
Dokáže napodobňovať zvuky — ako inteligentný krkavcovitý vták zaraďuje do prejavu napodobeniny zvukov z okolia a improvizácie; niektoré jedince zachytia aj jednoduché vzory. Nejde však o spoľahlivého „hovoriaceho" vtáka — imitácia je individuálna a nepravidelná.
7
Rozsiahly areál a päť poddruhov — domovinou je južná, juhovýchodná a východná Ázia: od západných Himalájí (SV India, Nepál) cez Mjanmarsko, Thajsko, Laos, Kambodžu a Vietnam až po strednú a južnú Čínu vrátane ostrova Hainan. Uznáva sa približne 5 poddruhov (napr. occipitalis, magnirostris, alticola, brevivexilla a nominátny erythroryncha).
8
IUCN: málo dotknutá, nie je v CITES — vďaka veľmi širokému areálu je hodnotená ako Least Concern a nie je v CITES. Lokálne ju však ohrozuje strata lesov a odchyt pre obchod s okrasnými vtákmi. Je to rezidentný (stály) druh bez pravidelnej migrácie.
9
Náročný chov pre skúsených — kombinácia veľkej voliéry (kvôli dlhému chvostu a pohyblivosti), pestrej živočíšnej diéty, hlasitosti a dravej, teritoriálnej povahy robí zo straky červenozobej náročný voliérový druh nevhodný pre začiatočníka. Odmenou je však mimoriadne charizmatický, inteligentný a efektný vták.
10
Dlhoveká a vynaliezavá — ako krkavcovitý vták je straka červenozobá mimoriadne inteligentná, rieši úlohy a manipuluje s predmetmi. Dožíva sa približne 10–18 rokov (v zajatí pri dobrej starostlivosti bežne 15+) — chov je teda dlhodobým záväzkom.
Taxonomická klasifikácia
speciesStraka červenozobá
RíšaAnimalia
KmeňChordata
TriedaAves (vtáky)
RadPasseriformes (vrabcotvaré)
ČeľaďCorvidae (krkavcovité)
RodUrocissa Cabanis, 1850
DruhU. erythroryncha (Boddaert, 1783)
Poddruh SRv SR sa nevyskytuje — juhoázijský a východoázijský druh, chovaný len v zajatí (veľká voliéra), najmä v zoologických záhradách a u špecializovaných chovateľov mäkkozobcov a krkavcovitých
PoddruhyDruh popísal Pieter Boddaert v roku 1783 (pôvodne ako Coracias erythroryncha), neskôr bol zaradený do rodu Urocissa. Patrí do čeľade krkavcovité (Corvidae) v rade vrabcotvaré (Passeriformes) — je teda blízkou príbuznou strák, sojok, vrán a krkavcov. Rod Urocissa združuje päť druhov dlhochvostých „modrých strák" Ázie, napr. U. erythroryncha (straka červenozobá), U. caerulea (straka taiwanská), U. flavirostris (straka žltozobá), U. whiteheadi (straka bielokrídla) a U. ornata (straka cejlónska). Straka červenozobá je polytypický druh — uznáva sa približne 5 poddruhov líšiacich sa odtieňom a kresbou: U. e. occipitalis (severozápadná India po východný Nepál), magnirostris (severovýchodná India po južnú Indočínu), alticola (severné Mjanmarsko a južná stredná Čína), brevivexilla (severovýchodná Čína) a nominátny U. e. erythroryncha (stredná, východná a juhovýchodná Čína a severná Indočína vrátane Hainanu).
Často kladené otázky
Nie — ide o náročný druh pre skúseného chovateľa. Straka červenozobá je všežravý krkavcovitý vták s prevahou živočíšnej stravy, takže vyžaduje veľkú voliéru (kvôli mimoriadne dlhému chvostu a vysokej pohyblivosti), pestrú živočíšno-rastlinnú stravu (živý hmyz, mäso, drobné stavovce, ovocie) a stabilné temperované prostredie. Je navyše hlasná, inteligentná a dravá, takže potrebuje obohacovanie a rešpekt k svojej teritoriálnej povahe. Do bytu sa nehodí a pre úplného začiatočníka je nevhodná. Kto chce nenáročného spievajúceho vtáka, nech radšej zvolí kanárika alebo pekinského slávika; straka červenozobá je odmenou pre skúseného nadšenca krkavcovitých a mäkkozobcov, ktorý jej vie zabezpečiť priestor a správnu stravu.
Straka červenozobá je všežravec s prevahou živočíšnej zložky. Základ tvorí pestrý živý hmyz (cvrčky, šváby, koníky, múčiare, zofóbasy, pavúky) a mäsitá potrava — kúsky chudého mäsa, celé myši a jednodňové kuriatka (dôležitý zdroj bielkovín a vápnika), doplnené kvalitnou softbill zmesou, ovocím a vareným vajcom. Hmyz „gut-loadujte" a posypte vápnikom a vitamínmi — samotný hmyz je chudobný na vápnik. Tučný hmyz dávajte s mierou, aby straka neobéznela a netrpela stukovatením pečene. Nesmie dostávať čisto zrnkovú diétu (zo semien neprežije) ani toxické potraviny (avokádo, čokoláda) a pokazené, plesnivé mäso, vajcia či hmyz. Vždy musí mať čistú vodu na pitie aj kúpanie.
Straka červenozobá je veľmi pohyblivý, inteligentný a mimoriadne dlhochvostý vták a nepatrí do klietky. Potrebuje veľkú, dlhú voliéru s dostatkom priestoru na lietanie (inak si poškodzuje dlhý chvost a perie), bohato členenú vetvami, kríkmi, vyvýšenými bidielkami a úkrytmi, a plytký kúpeľník (rada sa kúpe). Najlepšie sa chová v zladenom páre vo vlastnej voliére; v hniezdnom období je teritoriálna a k iným vtákom neznášanlivá a dravá, preto sa neodporúča miešať ju s inými druhmi. Ako subtropický až tropický druh potrebuje na zimu temperovaný priestor (spravidla nad ~5–10 °C) bez prievanu a vlhkého chladu; vonkajšiu voliéru možno využívať v teplej časti roka s prístupom do vyhriateho úkrytu. Pre svoju inteligenciu vyžaduje aj obohacovanie prostredia (hračky, ukrytá potrava) — inak hrozí nuda a stereotypie.
Straka červenozobá patrí k vtákom s jedným z najdlhších chvostov spomedzi krkavcovitých. Pri celkovej dĺžke ~65–68 cm má samotné telo veľkosť približne ako naša straka obyčajná, no obrovský stupňovitý chvost tvorí podstatnú časť celkovej dĺžky; hmotnosť je len okolo 196–232 g. Dlhý modrý chvost so širokými bielymi špičkami pier jej slúži pri obratnom pohybe v korunách a podraste. Práve preto je veľká voliéra s dĺžkou na lietanie nevyhnutná — v tesnom priestore si vták chvost zalamuje a ošúchava, čo je častý problém pri nesprávnom ustajnení.
Straka červenozobá nie je melodický spevavec — ako krkavcovitý vták má hlasný, pestrý a často prenikavý prejav: zmes ostrých volaní, píšťal, škrekotov a chrapľavých tónov, najintenzívnejší za úsvitu a za súmraku. Vďaka krkavcovitej inteligencii však dokáže napodobniť zvuky z okolia a niektoré jedince zachytia aj jednoduché vzory či krátke „slová". Nejde o spoľahlivého „hovoriaceho" vtáka ako väčšie papagáje — imitácia je individuálna a nepravidelná. Keďže je hlasná, hodí sa skôr do vonkajšej voliéry v záhrade než do bytu; pred zaobstaraním zvážte umiestnenie voliéry a toleranciu okolia.
Straka červenozobá sa nedá „skrotiť" na maznanie ako papagáj, je však vysoko inteligentná a na chovateľa naviazaná — najmä ručne odchované mláďa rýchlo stráca plachosť, zvyká si na ošetrovateľa a prilieta k pamlsku; cieľom je dôvera a spolupráca, nie kontakt do ruky. V zajatí pri správnych podmienkach hniezdi: stavia pomerne plytké misovité hniezdo z prútov v strome alebo kríku, znáša spravidla 3–5 vajec, inkubácia trvá približne 21–22 dní (sedí najmä samica, ktorú samec kŕmi) a mláďatá kŕmia obaja rodičia prevažne hmyzom a mäkkou mäsitou potravou. Mláďatá opúšťajú hniezdo asi po 24–30 dňoch. Pre úspešný odchov je kľúčový zladený pár, pokoj, veľká voliéra, hustý porast pre hniezdo a dostatok kvalitnej živočíšnej potravy. Pohlavia sú si veľmi podobné, preto pri tvorbe páru pomáha sledovanie správania, prípadne DNA test pohlavia.
ZDROJ: IOC World Bird List, IUCN Red List (Urocissa erythroryncha — Least Concern, populačný trend stabilný/klesajúci), BirdLife International DataZone (Red-billed Blue Magpie species factsheet), Cornell Lab
Video — Straka červenozobá
Cudzie názvy
Slovensky (alt.): kandelária červenozobá, straka modrá červenozobá, Česky: Kraska červenozobá, Anglicky: Red-billed blue magpie (Red-billed Magpie, Occipital Blue Pie), Nemecky: Rotschnabelkitta, Latinsky (syn.): Coracias erythroryncha (Boddaert, 1783)
