Corvidae (krkavcovité)
Straka červenozobá má hlasný, pestrý a často prenikavý hlasový prejav typický pre krkavcovité vtáky — namiesto melodického spevu ide skôr o bohatú zmes ostrých volaní, škrekotov, hvizdov a chrapľavých tónov. Charakteristické sú prenikavé, vysoké volania a píšťaly, drsné varovné série, klokotavé a vŕzgavé zvuky. Najhlasnejšia a najaktívnejšia býva za úsvitu a za súmraku, keď sa pár či skupina najintenzívnejšie dorozumieva — volania upevňujú väzby a vymedzujú teritórium. Vďaka krkavcovitej inteligencii zaraďuje do prejavu aj napodobeniny zvukov z okolia a rôzne improvizácie. Jej hlas je silný a výrazný, preto sa druh hodí skôr do voliéry v záhrade než do bytu; partneri sa medzi sebou neustále ozývajú aj tichšími kontaktnými tónmi.
Samec sa predvádza hlasovým prejavom, kŕmením samice a postojmi; pár je veľmi aktívny a hlasovo komunikatívny a neustále sa medzi sebou ozýva. Tvorba zladeného páru je u krkavcovitých kľúčová — partneri musia byť kompatibilní. Pre úspech treba poskytnúť pokoj, veľkú voliéru a hustý porast či kríky na založenie hniezda.
Hniezdo má tvar pomerne plytkej misovitej stavby z prútov a vetvičiek vystlanej jemnejším materiálom, umiestnenej v strome alebo veľkom kríku. Znáška býva spravidla 3–5 vajec; samica znáša 1 vajce denne. V chove pár pri správnych podmienkach a kvalitnej živočíšnej strave hniezdi ochotne, vyžaduje však pokoj a dostatok priestoru.
Na vajciach sedí prevažne samica, ktorú samec v tomto období kŕmi a stráži okolie hniezda. Inkubácia trvá približne 21–22 dní. Pokoj vo voliére je kľúčový — opakované vyrušovanie môže viesť k opusteniu znášky alebo k agresii teritoriálneho páru.
Mláďatá sa liahnu holé a slepé (altriciálne) a sú plne odkázané na rodičov. Kŕmia ich obaja rodičia — prevažne mäkkým živým hmyzom, larvami a mäkkou mäsitou potravou. V tomto období je nevyhnutný dostatok kvalitnej živočíšnej potravy, vápnika a vitamínov; bez bielkovinového hmyzu a mäsa mláďatá neprospievajú.
Mláďatá rastú a opúšťajú hniezdo asi po 24–30 dňoch, ešte kým nie sú dokonale lietavé a samostatné. Rodičia ich dokrmujú ešte niekoľko týždňov mimo hniezda. Mladé majú spočiatku matnejšie sfarbenie a kratší chvost; výrazné znaky vrátane dlhého chvosta sa dotvárajú s vekom a pelichaním.
Po osamostatnení je vhodné mladé vtáky včas oddeliť, najmä ak rodičia začínajú byť teritoriálni alebo chystajú ďalšiu znášku. Pohlavná dospelosť nastáva približne v prvom až druhom roku života. Pohlavia sa rozlišujú ťažko (sú si veľmi podobné), preto pri tvorbe páru pomáha sledovanie správania, prípadne DNA test pohlavia.
Straka červenozobá je vzácnejší a drahší voliérový druh ako bežné klietkové vtáky — cena výrazne kolíše podľa pôvodu (odchov v zajatí vs. dovoz), veku, pohlavia a dostupnosti, pričom kvalitne odchované a ručne krotké jedince bývajú drahšie. Uprednostnite vtáky odchované v zajatí od preukázateľného chovateľa — pre etiku, lepšiu adaptáciu aj zdravie a kvôli tlaku odchytu na divé populácie. Druh nie je bežne v ponuke a často sa zháňa cez špecializovaných chovateľov krkavcovitých a mäkkozobcov alebo cez zoologické záhrady. Pred kúpou si overte miestne predpisy a požiadavky na chov (priestor, strava).
| Straka červenozobá | Straka zelená | Majna obyčajná | Beo posvätný | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 65–68 cm (s chvostom) | 37–38 cm | ~23–26 cm | ~25–30 cm |
| Váha | ~196–232 g | ~125–130 g | ~110–140 g | ~180–260 g |
| Dožitie | ~10–18 r | ~10–15 r | ~12–25 r | ~15–25 r |
| Ochrana | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC |
| Charakteristika | Čierna hlava s modrobielym temenom, fialovomodrý chrbát a krídla, veľmi dlhý modrý chvost s bielymi špičkami, červený zobák a nohy | Žiarivo zelená (v zajatí často modrie), červený zobák a nohy, čierna maska, gaštanové krídla | Hnedý škorec s čiernou hlavou, žltým zobákom, nohami a holou kožou okolo oka, biele zrkadlá v krídlach | Lesklý čierny škorec so žltými lalokmi na hlave, oranžovo-žltým zobákom a bielym zrkadlom v krídle |
| Areál | Himaláje, J/stredná Čína a Indočína — inteligentný všežravý dlhochvostý krkavcovitý vták | Himaláje a JV Ázia — mäsožravý krkavcovitý mäkkozobec, príbuzný rod Cissa | Južná Ázia (introdukovaná globálne) — učenlivý, hlasný a invázny mäkkozobec | Južná a JV Ázia — najlepší „hovoriaci" mäkkozobec, výborný imitátor |
Príznaky: Nadváha, malátnosť, znížená aktivita, dýchavičnosť
Následok jednostrannej tučnej diéty — najmä prekrmovania múčiarmi a zofóbasmi alebo nadbytkom tučného mäsa pri nedostatku pohybu. Straka má prijímať pestrú stravu s prevahou rozmanitého hmyzu, chudého mäsa, drobných stavovcov a ovocia; tučný hmyz len ako doplnok. Prevencia: kontrola množstva tučnej potravy, dostatok pohybu vo veľkej voliére a pestrý jedálniček.
Príznaky: Slabosť, kŕče, problémy pri znáške, zlá kondícia operenia
Samotný hmyz je chudobný na vápnik — bez „gut-loadingu", celej koristi (myši) a vápnikovo-vitamínových doplnkov hrozí deficit, najmä u znášajúcich samíc a mláďat. Prevencia: posýpanie hmyzu vápnikom, sépiová kosť, podávanie celých drobných stavovcov a doplnky vitamínov (vrátane D3 pri chove vnútri).
Príznaky: Riedky trus, chudnutie, nasršené perie, apatia, zvracanie
Pri kŕmení mäsom, vajcami a živým hmyzom je vysoké riziko bakteriálnych nákaz (vrátane salmonely), kazenia zvyškov a endoparazitov, najmä u divo odchytených vtákov a pri zlej hygiene. Prevencia: denné čistenie misiek a odstraňovanie zvyškov, kvalitný a čerstvý zdroj potravy, dôsledná hygiena voliéry a karanténa nových vtákov; pri príznakoch rozbor trusu a liečba u veterinára so zameraním na vtáky.
Príznaky: Zalomený či ošúchaný dlhý chvost, oškubané perie, neustály nepokoj, opakované stereotypné pohyby
V stiesnenom priestore a bez obohacovania si veľmi pohyblivá a dlhochvostá straka poškodzuje najmä dlhý chvost a perie a stres môže viesť k oškubávaniu a stereotypiám. Prevencia: veľká osadená voliéra s dĺžkou na let, dostatok obohacovania (hračky, ukrytá potrava), pokoj a možnosť kúpania. Poškodené perie sa upraví až pelichaním, preto je dôležité odstrániť príčinu (priestor, nuda, stres).
Príznaky: Nasršené perie, kýchanie, sťažené dýchanie, sedenie nahrbene v kúte
Ako pôvodom subtropický až tropický druh je straka červenozobá citlivá na mráz, prievan a vlhkú zimu. Prevencia: temperovaný priestor v zime (spravidla nad ~5–10 °C), žiadny prievan a postupné otužovanie pri prechode do vonkajšej voliéry. Pri dýchacích ťažkostiach vyhľadajte veterinára.
Príznaky: Chudnutie pri dobrej chuti, riedky trus, slabosť, zhoršená kondícia operenia
Divo odchytené a dovezené jedince môžu byť nositeľmi endoparazitov (červy, prvoky) a iných nákaz. Prevencia: uprednostniť vtáky odchované v zajatí, dôsledná karanténa nových vtákov (3–4 týždne) a po príchode rozbor trusu a prípadné odčervenie pod dohľadom veterinára so zameraním na vtáky.
Dlhochvostá straka z rodiny vrán — hoci pôsobí ako exotický „spevavec", straka červenozobá je krkavcovitý vták (Corvidae), blízka príbuzná našich strák, sojok, vrán a krkavcov — a podľa toho je aj vysoko inteligentná, zvedavá a hlasná. Jej čierna hlava s modrobielym temenom, fialovomodrý chrbát a jasne červený zobák z nej robia jednu z najefektnejších strák sveta.
Jeden z najdlhších chvostov medzi krkavcovitými — pri celkovej dĺžke ~65–68 cm má telo veľkosti približne ako naša straka obyčajná, no obrovský stupňovitý chvost z toho tvorí podstatnú časť. Patrí tak k vtákom s jedným z najdlhších chvostov spomedzi všetkých krkavcovitých; dlhý modrý chvost má nápadné biele špičky pier.
Jasne červený zobák a nohy — najnápadnejším znakom druhu je jasne červený (oranžovočervený) zobák, ktorému zodpovedá aj vedecký názov erythroryncha (z gréčtiny „červený zobák"). Červené sú aj nohy a krúžok holej kože okolo očí. Pohlavia sú si pritom veľmi podobné.
Inteligentný všežravec a predátor hniezd — na rozdiel od mnohých klietkových vtákov je straka červenozobá všežravec s prevahou živočíšnej zložky: živí sa najmä veľkým hmyzom, pavúkmi, drobnými plazmi, žabami, hlodavcami a ovocím, no je aj známym plieniteľom hniezd — loví vajcia a mláďatá iných vtákov. V chove je preto základom živý hmyz a mäso, nie semená.
Hlasná a pestrá, no nie „spevavec" — namiesto melodického spevu má hlasitý, pestrý a často prenikavý repertoár ostrých volaní, píšťal, škrekotov a chrapľavých tónov, najhlasnejší za úsvitu a za súmraku. Pre svoju hlasitosť sa nehodí do bytu, ale do voliéry v záhrade.
Dokáže napodobňovať zvuky — ako inteligentný krkavcovitý vták zaraďuje do prejavu napodobeniny zvukov z okolia a improvizácie; niektoré jedince zachytia aj jednoduché vzory. Nejde však o spoľahlivého „hovoriaceho" vtáka — imitácia je individuálna a nepravidelná.
Rozsiahly areál a päť poddruhov — domovinou je južná, juhovýchodná a východná Ázia: od západných Himalájí (SV India, Nepál) cez Mjanmarsko, Thajsko, Laos, Kambodžu a Vietnam až po strednú a južnú Čínu vrátane ostrova Hainan. Uznáva sa približne 5 poddruhov (napr. occipitalis, magnirostris, alticola, brevivexilla a nominátny erythroryncha).
IUCN: málo dotknutá, nie je v CITES — vďaka veľmi širokému areálu je hodnotená ako Least Concern a nie je v CITES. Lokálne ju však ohrozuje strata lesov a odchyt pre obchod s okrasnými vtákmi. Je to rezidentný (stály) druh bez pravidelnej migrácie.
Náročný chov pre skúsených — kombinácia veľkej voliéry (kvôli dlhému chvostu a pohyblivosti), pestrej živočíšnej diéty, hlasitosti a dravej, teritoriálnej povahy robí zo straky červenozobej náročný voliérový druh nevhodný pre začiatočníka. Odmenou je však mimoriadne charizmatický, inteligentný a efektný vták.
Dlhoveká a vynaliezavá — ako krkavcovitý vták je straka červenozobá mimoriadne inteligentná, rieši úlohy a manipuluje s predmetmi. Dožíva sa približne 10–18 rokov (v zajatí pri dobrej starostlivosti bežne 15+) — chov je teda dlhodobým záväzkom.
Nie — ide o náročný druh pre skúseného chovateľa. Straka červenozobá je všežravý krkavcovitý vták s prevahou živočíšnej stravy, takže vyžaduje veľkú voliéru (kvôli mimoriadne dlhému chvostu a vysokej pohyblivosti), pestrú živočíšno-rastlinnú stravu (živý hmyz, mäso, drobné stavovce, ovocie) a stabilné temperované prostredie. Je navyše hlasná, inteligentná a dravá, takže potrebuje obohacovanie a rešpekt k svojej teritoriálnej povahe. Do bytu sa nehodí a pre úplného začiatočníka je nevhodná. Kto chce nenáročného spievajúceho vtáka, nech radšej zvolí kanárika alebo pekinského slávika; straka červenozobá je odmenou pre skúseného nadšenca krkavcovitých a mäkkozobcov, ktorý jej vie zabezpečiť priestor a správnu stravu.
Straka červenozobá je všežravec s prevahou živočíšnej zložky. Základ tvorí pestrý živý hmyz (cvrčky, šváby, koníky, múčiare, zofóbasy, pavúky) a mäsitá potrava — kúsky chudého mäsa, celé myši a jednodňové kuriatka (dôležitý zdroj bielkovín a vápnika), doplnené kvalitnou softbill zmesou, ovocím a vareným vajcom. Hmyz „gut-loadujte" a posypte vápnikom a vitamínmi — samotný hmyz je chudobný na vápnik. Tučný hmyz dávajte s mierou, aby straka neobéznela a netrpela stukovatením pečene. Nesmie dostávať čisto zrnkovú diétu (zo semien neprežije) ani toxické potraviny (avokádo, čokoláda) a pokazené, plesnivé mäso, vajcia či hmyz. Vždy musí mať čistú vodu na pitie aj kúpanie.
Straka červenozobá je veľmi pohyblivý, inteligentný a mimoriadne dlhochvostý vták a nepatrí do klietky. Potrebuje veľkú, dlhú voliéru s dostatkom priestoru na lietanie (inak si poškodzuje dlhý chvost a perie), bohato členenú vetvami, kríkmi, vyvýšenými bidielkami a úkrytmi, a plytký kúpeľník (rada sa kúpe). Najlepšie sa chová v zladenom páre vo vlastnej voliére; v hniezdnom období je teritoriálna a k iným vtákom neznášanlivá a dravá, preto sa neodporúča miešať ju s inými druhmi. Ako subtropický až tropický druh potrebuje na zimu temperovaný priestor (spravidla nad ~5–10 °C) bez prievanu a vlhkého chladu; vonkajšiu voliéru možno využívať v teplej časti roka s prístupom do vyhriateho úkrytu. Pre svoju inteligenciu vyžaduje aj obohacovanie prostredia (hračky, ukrytá potrava) — inak hrozí nuda a stereotypie.
Straka červenozobá patrí k vtákom s jedným z najdlhších chvostov spomedzi krkavcovitých. Pri celkovej dĺžke ~65–68 cm má samotné telo veľkosť približne ako naša straka obyčajná, no obrovský stupňovitý chvost tvorí podstatnú časť celkovej dĺžky; hmotnosť je len okolo 196–232 g. Dlhý modrý chvost so širokými bielymi špičkami pier jej slúži pri obratnom pohybe v korunách a podraste. Práve preto je veľká voliéra s dĺžkou na lietanie nevyhnutná — v tesnom priestore si vták chvost zalamuje a ošúchava, čo je častý problém pri nesprávnom ustajnení.
Straka červenozobá nie je melodický spevavec — ako krkavcovitý vták má hlasný, pestrý a často prenikavý prejav: zmes ostrých volaní, píšťal, škrekotov a chrapľavých tónov, najintenzívnejší za úsvitu a za súmraku. Vďaka krkavcovitej inteligencii však dokáže napodobniť zvuky z okolia a niektoré jedince zachytia aj jednoduché vzory či krátke „slová". Nejde o spoľahlivého „hovoriaceho" vtáka ako väčšie papagáje — imitácia je individuálna a nepravidelná. Keďže je hlasná, hodí sa skôr do vonkajšej voliéry v záhrade než do bytu; pred zaobstaraním zvážte umiestnenie voliéry a toleranciu okolia.
Straka červenozobá sa nedá „skrotiť" na maznanie ako papagáj, je však vysoko inteligentná a na chovateľa naviazaná — najmä ručne odchované mláďa rýchlo stráca plachosť, zvyká si na ošetrovateľa a prilieta k pamlsku; cieľom je dôvera a spolupráca, nie kontakt do ruky. V zajatí pri správnych podmienkach hniezdi: stavia pomerne plytké misovité hniezdo z prútov v strome alebo kríku, znáša spravidla 3–5 vajec, inkubácia trvá približne 21–22 dní (sedí najmä samica, ktorú samec kŕmi) a mláďatá kŕmia obaja rodičia prevažne hmyzom a mäkkou mäsitou potravou. Mláďatá opúšťajú hniezdo asi po 24–30 dňoch. Pre úspešný odchov je kľúčový zladený pár, pokoj, veľká voliéra, hustý porast pre hniezdo a dostatok kvalitnej živočíšnej potravy. Pohlavia sú si veľmi podobné, preto pri tvorbe páru pomáha sledovanie správania, prípadne DNA test pohlavia.