Strakaňa hájová (Dendrocitta vagabunda)

Corvidae (krkavcovité)

Strakaňa hájová

Dendrocitta vagabunda — dlhochvostý korvidovitý vták Južnej Ázie s nápadnou čiernou kapucňou, škoricovým telom a zvučným kovovým hlasom — bežný obyvateľ záhrad a lesov od Pakistanu po Indočínu

IUCN: LC (Least Concern, 2018) | Least Concern (najmenej ohrozený) podla BirdLife International a IUCN. Populacia je hodnotena ako stabilna — druh profituje z vysokej adaptability na rozmanite biotopy vrátane záhrad, plantáží, mestských parkov a poľnohospodárskej krajiny v celom areáli od Pakistanu po Indočínu. Nie je zaradená v žiadnej prílohe CITES. Hlavnými potenciálnymi hrozbami sú strata a fragmentácia lesných biotopov, prípadne lokálny odchyt pre obchod s vtákmi — tieto tlaky však zatial neohrozujú druh na celopopulačnej úrovni. Zdroj: BirdLife DataZone https://datazone.birdlife.org/species/factsheet/rufous-treepie-dendrocitta-vagabunda
Dĺžka46–50 cm (vrátane dlhého chvosta)
Hmotnosť90–130 g
Dožitieorientačne do 12 r (vo voľnej prírode)
IUCNLC (najmenej ohrozený)
PôvodPakistan, India, Bangladéš, Mjanmarsko, Thajsko, Indočína
SťahovavýNie — stály rezident
StravaVšežravec — plody, hmyz, malé stavovce, vajíčka, nektar
HniezdenieApríl–jún; 3–5 vajec; inkubácia 16–18 dní
🔊
Hlučnosť
4/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
5/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
5/5

Výživa

30% 28% 18% 12% 12% STRAVA zloženie
Plody stromov a krov — hlavná rastlinná zložka (figy, bobule, Trichosanthes), konzumované aj plody toxické pre cicavce 30%
Bezstavovce — chrobáky, kobylky, húsenice, kliešte (odoberané aj zo srsti cicavcov), mravce a iný hmyz 28%
Malé stavovce, vajíčka a mláďatá iných vtákov — príležitostná predácia; malé plazy a žaby 18%
Nektar — vyhľadávanie nektáru z kvetov Bombax ceiba a iných stromových kvetáčov 12%
Semená, obilniny a zdochliny — príležitostná zložka, najmä pri ľudských sídlach a farmách 12%

Odporúčané potraviny

  • Plody a bobule — fíky, Trichosanthes tricuspidata a iné lesné plody; konzumuje aj plody toxické pre cicavce (schopnosť detoxikácie)
  • Nektar — vyhľadáva kvetné nektáre stromov Bombax ceiba a iných kvitnúcich druhov; príležitostný opeľovač
  • Hmyz a bezstavovce — chrobáky (vrátane škodlivých nosáčikov), kobylky, húsenice, mravce, pavúky; odstraňuje kliešte z tela cicavcov
  • Malé plazy a žaby — jašteričky, malé hady, žaby; loví v korune aj na zemi
  • Vajíčka a mláďatá iných vtákov — príležitostná predácia, najmä v hniezdnej sezóne
  • Zdochliny a organický odpad — oportunistické využívanie mŕtvej potravy, zbierané pri ľudských sídlach
  • Semená a obilniny — sezónny doplnok zbieraný na ornej pôde a v záhradách

Zakázané potraviny

  • Avokádo — persín toxický pre všetky vtáky vrátane korvidov
  • Čokoláda, kakao a kofeín — jedovaté pre vtáky
  • Soľ a slané ľudské potraviny — zaťažujú obličky
  • Plesnivé alebo skazené krmivo — riziko aspergilózy a mykotoxínov
  • Cibuľa a cesnak — poškodzujú červené krvinky vtákov
Tip od odborníka Strakaňa hájová je v prírode oportunistický arboreálny všežravec — trávi väčšinu dňa v korune stromov, kde zbiera plody, nektar a bezstavovce, a príležitostne loví malé stavovce alebo kradne vajíčka. Pozoruhodné je jej mutualistické správanie voči väčším cicavcom: pristáva na chrbte sambárov (Rusa unicolor) a inej vysokej zveri, odkiaľ odoberá kliešte a iný ektoparazitický hmyz. Táto stránka má atlasový charakter — druh sa v SR a EÚ nechová; stravovacia časť opisuje biológiu vo voľnej prírode, nie chovateľský návod. Pre záchranné stanice: strakaňa potrebuje pestrú stravu (ovocie, hmyz, malé kúsky mäsa) a pokojné prostredie.

Správanie a komunikácia

4 Hlučnosť 1 Priľnavosť 5 Aktivita 1 Reč 5 Zriedkavosť 3.2
4/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Strakaňa hájová je veľmi hlasný a nápadný druh — patrí k najhlučnejším vtákom Južnej Ázie. Jej zvučné kovové a flautové výkriky nesú na veľkú vzdialenosť a sú v blízkosti nezameniteľne prenikavé. V prírode je druh aktívny a vokalizuje takmer nepretržite. Keďže sa v EÚ nechová, otázka rušivosti v domácnosti nie je relevantná.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Strakaňa hájová je plaché voľne žijúce zviera, ktoré sa v zajatí nechová. V prírode sa vyhýba priamemu fyzickému kontaktu s ľuďmi; toleruje ľudskú blízkosť v záhradách a mestoch, no nie je to maznavý vták. Fyzický kontakt je pre voľne žijúce jedince stresujúci.
5/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Vysoko aktívny, hlučný a spoločenský druh — strakaňa hájová trávi deň nepretržitým pohybom v korune stromov, foražovaním, vokalizáciou a sociálnou interakciou. Je to inteligentný korvidovitý vták s rôznorodým repertoárom správania, schopný učenia a prispôsobovania. Rodinné skupiny spoločne prehľadávajú teritórium a sú veľmi aktívne od úsvitu.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Strakaňa hájová nenapodobňuje ľudskú reč štandardným spôsobom — je však vysoko hlasitým a variabilným spevavcom schopným napodobňovať zvuky iných vtákov a okolia. Jej prirodzený repertoár zahrňuje desiatky rôznych hovorov. Reč sa nenaučí; ide o voľne žijúci druh bez chovateľskej tradície v EÚ.

Hlasový prejav a reč

4/5 hlasitosť

Strakaňa hájová má jeden z najbohatších hlasových repertoárov spomedzi ázijských korvidov — je to hlasný, nepretržite vokalizujúci druh, ktorého hlasy nesú na veľkú vzdialenosť. Typickými volaniami sú zvučné kovové a flautové tóny, najčastejšie opisované ako ko-ki-la alebo bob-o-link — táto charakteristická séria dala druhu ľudové mená kotri (čeština a angličtina ho tiež zachytávajú ako ko-tree) a taka chor (zlodej mincí). Okrem tohto hlavného volania vydáva tvrdé kovové výkriky koku-lii, páry si vymieňajú hlasné kuki-uii-akuak a poplašná hláska je chraptivé herh-herh-herh hah-hah-hah. Druh je schopný napodobňovať zvuky iných vtákov a prostredia. Vokalizácia začína za svitu a trvá počas celého dňa.

Dokáže hovoriť? Strakaňa hájová nenapodobňuje ľudskú reč v bežnom zmysle — je to však jeden z najvokálnejších korvidovitých vtákov Južnej Ázie, schopný napodobňovať zvuky iných vtákov a okolia. Jej prirodzený repertoár je mimoriadne bohatý. V EÚ sa nechová; reč sa nenaučí, no jej vokálne nadanie je fascinujúce.

Typické zvuky

  • Ko-ki-la alebo bob-o-link — typické zvučné flautové volanie, séria tónov nesúca na veľkú vzdialenosť; podľa neho vznikli ľudové mená kotri a ko-tree; toto je najcharakteristickejší prejav druhu
  • Koku-lii — kovové flautové volanie, tvrdší variant základného hlasu; vydávané v reťaziach počas aktívneho forážovania v korunách stromov
  • Herh-herh-herh hah-hah-hah — tvrdá chraptivá poplašná séria, vydávaná pri strese alebo nebezpečenstve; výrazne kontrastuje so zvučnými základnými hlasmi
  • Kuki-uii-akuak — hlasná komunikácia páru počas hniezdenia; druh vydáva aj tiché mumlajúce tóny pri rodinnej interakcii a napodobňuje hlasy iných vtákov v okolí

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hlavná hniezdna sezóna (apríl–jún) v Indii; vrchol v apríli–máji v Bengálsku (zdroj: Wikipedia EN, Thai National Parks)
Tok a stavba hniezda — oba pohlavie sa podieľajú na stavbe; marcové prípravy predchádzajú znáške
Odchov mláďat — obaja rodičia kŕmia mláďatá; mláďatá opúšťajú hniezdo cca po 18–20 dňoch
Mimo hniezdne obdobie — druh zostáva stály, pohybuje sa v rodinných skupinkách v korunách stromov, aktívne forážuje
Pelichanie — po hniezdnej sezóne, pokrývajúce august–september; druh je menej aktívny
Celoročne stály druh — pravidelná migrácia sa nevykonáva; v Garhwalských Himalájach dochádza k sezónnemu presunu medzi výškovými pásmami

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Voľne žijúci ázijský druh — v SR a EÚ sa nechová. Strakaňa hájová je divoký pôvodný vták indicko-juhovýchoázijskej krajiny; v európskej avikultúre nie je etablovaná. Ide o hlasného, aktívneho a inteligentného korvidovitého vtáka s priestorovými a potravovými nárokmi, ktoré bežný chov nedokáže napodobniť. Táto stránka má predovšetkým atlasový a poznávací charakter.
Priestor Druh sa v EÚ nechová. V prírode každý pár obhajuje rozsiahle lesné teritórium. Pre rehabilitáciu zraneného jedinca by bola potrebná priestranná sieťová klietka s bidlami v rôznych výškach a bohatou potravovou ponukou. Trvalý chov je nevhodný.
Deti v domácnosti Strakaňa hájová nie je domáci maznáčik. Pre deti je zaujímavá predovšetkým ako farebný exotický vták z atlasu — učí o biodiverzite Južnej Ázie, o inteligencii korvidov a o pozoruhodnom mutualistickom správaní. Najlepšia interakcia s týmto druhom je pozorovanie v záhradách a lesoch Indie a juhovýchodnej Ázie.
Hlučnosť Voľne žijúci druh — otázka rušivosti v domácnosti nie je relevantná. V prírode je to jeden z najhlasnejších korvidov Južnej Ázie s nepretržitou vokalizáciou.
Verdikt odborníka Strakaňa hájová (Dendrocitta vagabunda) je dlhochvostý korvidovitý vták (46–50 cm, 90–130 g) z čeľade krkavcovité (Corvidae), pôvodný pre indicko-juhovýchoázijský región. Je nezameniteľná škoricovo-hrdzavým telom, čiernou kapucňou (hlava a hruď), bielym panelom na krídelných krytkách a mimoriadne dlhým modrosivým chvostom s čiernym vrcholom. Druh je veľmi hlasný — kovové a flautové volania ako ko-ki-la a bob-o-link znejú nepretržite; ľudové meno kotri je priamo odvodené od typického volania. Je to stály, nie migrujúci druh otvorených listnatých lesov, plantáží, záhrad a mestských parkov od Pakistanu a Indie cez Bangladéš a Mjanmarsko po Thajsko a Indočínu; v Himalájach sezónne stúpa do vyšších polôh. Ako oportunistický všežravec konzumuje plody, nektar, bezstavovce, malé stavovce, vajíčka iných vtákov a zdochliny; zaujímavé je mutualistické správanie — odstraňovanie kliešťov zo srsti sambárov a inej vysokej zveri. Hniezdi apríl–jún v plytkom pohárkovom hniezde z tŕňatých konárikov umiestnenej 6–8 m nad zemou; znáška 3–5 vajec, inkubácia oboma rodičmi 16–18 dní, mláďatá vyletujú asi po 18–20 dňoch. Druh má 9 uznaných poddruhov s geograficky odlišným sfarbením. IUCN hodnotí strakaňu hájovú ako najmenej ohrozenú (LC) so stabilnou populáciou. V SR a EÚ sa druh nevyskytuje ani nechová; táto stránka slúži ako atlasový a poznávací zdroj.

Prostredie a požiadavky

Prirodzený biotop (voľne žijúci druh)
Otvorené listnaté a sucho-tropické lesy, kroviny, plantáže, záhrady, poľnohospodárska krajina a mestské parky; nížiny až cca 1 500 m n.m. (v Himalájach sezónne do cca 2 000 m)
Strakaňa hájová je mimoriadne adaptabilný druh — obýva celú škálu prostredí od hustých listnatých lesov cez otvorené plantáže a záhrady až po mestské parky a okraje polí. Nevyhýba sa ľudskej prítomnosti a v Indii je bežným vtákom záhrad a mestskej zelene. Preferuje prostredia s dostupnosťou stromov pre hniezdenie a dostatkom plodov, no jej omnivórna strava jej umožňuje prosperovať takmer všade v areáli.
Spoločenské správanie
Rodinné skupiny a páry; teritoriálne v hniezdnej sezóne; mimo sezóny sa pohybuje v skupinkách a spoločne forážuje
Druh žije v pároch a malých rodinných skupinách, ktoré spoločne prehľadávajú teritórium. Mimo hniezdneho obdobia sú skupiny voľnejšie a vtáky sa môžu pridávať k zmiešaným foražovacím kŕdlom s inými druhmi. V hniezdnej sezóne sú páry výrazne teritoriálne a agresívne bránia hniezdo aj voči oveľa väčším predátorom.
Podnebie a sťahovavosť
Stály, nemigrujúci druh tropického a subtropického pásma; v Himalájach sezónne presúvanie medzi výškovými pásmami
Strakaňa hájová je stály rezident — pravidelná sezónna migrácia sa nevykonáva. Obýva tropické a subtropické pásma celoročne. Výnimku tvoria populácie v Garhwalských Himalájach, kde dochádza k sezónnemu presunu medzi výškovými pásmami (v lete vyššie, v zime nižšie). Druh znáša dobre teplé a horúce podnebie Južnej Ázie.
Hniezdo a hniezdenie
Plytké pohárové hniezdo z tŕňatých tenkých konárikov, vystlané koreňmi; umiestnené 6–8 m nad zemou; znáška 3–5 vajec; inkubácia 16–18 dní oboma rodičmi
Obaja rodičia spoločne stavajú hniezdo — plytký pohár z tenkých tŕňatých konárikov s vnútornou misou vystlanou koreňmi, umiestnenej spravidla 6–8 m nad zemou v korune stromu. Samica znáša 3–5 vajec; na vajciach striedavo sedia oba rodičia, inkubácia trvá 16–18 dní (zdroj: wildlifevagabond.com). Obaja rodičia kŕmia mláďatá; mláďatá opúšťajú hniezdo cca po 18–20 dňoch. Hniezdna sezóna: apríl–jún v Indii, vrchol apríl–máj. Hniezdo je agresívne bránené.
Kúpanie a hygiena
Pravidelne sa kúpe v plytkých vodách potôčkov a kaluží; preening zaberá podstatnú časť dennej aktivity
Korvidovité vtáky sú pravidelnými kúpalcami. Strakaňa hájová využíva plytké vody, kaluže a okraje riečok v blízkosti biotopu. Starostlivosť o perie je intenzívna. Pri rehabilitácii zranených jedincov ponúkni misku s čistou vodou.
Denný režim
Striktne denný vták; aktívny od úsvitu do súmraku; vokalizácia začína za svitu a trvá počas celého dňa
Strakaňa hájová je striktne denný vták, aktívny od prvého svitu do súmraku. Vokalizácia je intenzívna najmä ráno a pred súmrakom. Druh je stály — jeho denný rytmus nie je výrazne ovplyvnený sezónnou migráciou, len dĺžkou dňa v tropickom pásme.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Február–apríl (prípravy); hlavná hniezdna sezóna apríl–jún (India)

Strakaňa hájová tvorí monogamné páry s dlhodobejšou väzbou. Tok prebieha pred hniezdnou sezónou; samec dvori samici pohybovými a hlasovými prejavmi. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými korvidmi; presné druh-špecifické údaje neoverené). Po vytvorení páru oba pohlavie spoločne hľadajú vhodné miesto pre hniezdo.

Hniezdo a znáška
Znáška 3–5 vajec (zdroj: Wikipedia EN, Thai National Parks); hniezdna sezóna apríl–jún

Obaja rodičia stavajú plytké pohárové hniezdo z tenkých tŕňatých konárikov s vnútornou výstelkou z koreňov, umiestnené 6–8 m nad zemou v korune stromu. Samica znáša 3–5 vajec (typicky 3–4). Presná farba vajec nie je v dostupných zdrojoch detailne opísaná — ide o škvrnatú zmes typickú pre korvidov. Hniezdna sezóna v Indii trvá apríl–jún, s vrcholom v apríli–máji v Bengálsku. Jeden pár hniezdi spravidla raz ročne.

Inkubácia
16–18 dní (zdroj: wildlifevagabond.com); obaja rodičia striedavo inkubujú

Obaja rodičia striedavo inkubujú vajíčka po dobu 16–18 dní (zdroj: wildlifevagabond.com; presné druh-špecifické overenie z viacerých nezávislých zdrojov obmedzené). V tomto období sú vtáky mimoriadne agresívne a hlučné pri obrane hniezda. Oba pohlavie nesú rovnaký podiel na inkubácii.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; mláďatá v hniezde cca 18–20 dní

Mláďatá sa liahnu altriciálne (slepé, holé). Obaja rodičia ich intenzívne kŕmia — predovšetkým hmyzom a mäkkou živočíšnou potravou v prvých dňoch; postupne pribúdajú plody a ďalšie zložky. Mláďatá opúšťajú hniezdo asi po 18–20 dňoch (zdroj: wildlifevagabond.com); rodičia ich ešte istý čas dokrmujú po opustení hniezda.

Vývoj mláďat
Plné sfarbenie nadobúdajú postupne pelichaním; vek pohlavnej dospelosti presne neoverený

Juvenilné jedince majú tlmenejšie sfarbenie — čierna kapucňa je menej výrazná a hrdzavé tóny tela menej sýte. Plné dospelé sfarbenie nadobúdajú pelichaním. Rodičia mláďatá ešte niekoľko týždňov dokrmujú po vyletení. Vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch detailne overený — analógiou s príbuznými korvidmi sa odhaduje na prvý alebo druhý rok.

Pohlavná dospelosť a dožitie
Pravdepodobne 1.–2. rok; dožitie: orientačne 12 rokov (oiseaux.net)

Presný vek pohlavnej dospelosti pre strakaňu hájovú nie je v dostupných zdrojoch detailne overený — pri príbuzných stredne veľkých korvidoch nastupuje pohlavná dospelosť spravidla v prvom až druhom roku. Oiseaux.net uvádza dožitie 12 rokov (orientačné; údaj nie je doložený banovaním alebo dlhodobým sledovaním). Hmotnosť a dĺžka tela: 90–130 g / 46–50 cm (oiseaux.net 90–130 g; Wildlife Vagabond 90–140 g — pri miernej odchylke medzi zdrojmi uvádzame konzervatívnejší rozsah).

Ochočenie a kontakt

5 Trvanie: Druh sa v EÚ nechová a neochočuje — ide o voľne žijúci ázijský korvidovitý vták. Aklimatizácia na ľudí nie je reálnym cieľom chovu.

Strakaňa hájová je voľne žijúci divoký druh, ktorý sa v európskej avikultúre nechová. Toleruje ľudskú prítomnosť v záhradách a mestách Indie, no nie je ochotná na fyzický kontakt. Ak by sa vták ocitol v dočasnej starostlivosti, cieľom je uzdravenie a návrat do prírody.

1

Neusiluj sa o ochočenie — strakaňa hájová je voľne žijúci divoký korvidovitý vták, ktorý sa v EÚ nechová a kontakt s ľuďmi ho stresuje

2

Ak pozoruješ druh v prírode (India, juhovýchodná Ázia), sleduj ho ticho z odstupu — je relatívne dôveryhodný v záhradách a parkoch

3

Pri náleze zraneného jedinca ho zver odbornej záchrannej stanici v mieste nálezu — drž ho v tichu a tme, minimalizuj manipuláciu

4

V SR sa druh bežne nevyskytuje; pri akomkoľvek náleze kontaktuj záchranárov alebo Štátnu ochranu prírody

Cena a kde kúpiť

v avikultúre v SR/EÚ sa nechová — bežná trhová cena neexistuje (presné údaje neoverené)

Strakaňa hájová sa v európskej ani slovenskej avikultúre prakticky nechová — je to voľne žijúci ázijský druh bez etablovanej chovateľskej tradície v EÚ. Bežná trhová cena preň neexistuje. Druh nie je zaradený v CITES, no v rámci EÚ platia všeobecné predpisy o dovoze a chove exotických vtákov.

Druh sa bežne nepredáva v EÚ — v zajatí sa prakticky nechová; namiesto kúpy je vhodné pozorovanie vo voľnej prírode počas návštevy Indie alebo juhovýchodnej Ázie
Informácie o druhu: Avibase, eBird, Wikipedia, oiseaux.net — najlepší zdroj pre identifikáciu a správanie
Zoologické záhrady — strakaňa hájová sa príležitostne chová v zoo v zámorí; v Európe zriedkavý hosť
Na čo si dať pozor Strakaňa hájová nie je vták na predaj ani na chov v EÚ. Záujem o tento druh uspokojí najlepšie pozorovanie vo voľnej prírode počas návštevy Indie alebo Thajska — v záhradách, parkoch a okrajoch lesov je to bežný a nápadný vták.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Strakaňa hájová 46–50 cm (vrátane dlhého chvosta) Sivá stromostrakaňa 36–40 cm Straka americká 45–60 cm Straka obyčajná 44–46 cm
Strakaňa hájová Sivá stromostrakaňa (Dendrocitta formosae) Straka americká (Pica hudsonia) Straka obyčajná (Pica pica)
Dĺžka46–50 cm (vrátane dlhého chvosta)36–40 cm45–60 cm44–46 cm
Váha90–130 g89–121 g145–210 g200–250 g
Dožitieorientačne 12 r (oiseaux.net, druh-spec. údaj neoverený banovaním)presné údaje neoverenépriemer 2–3,5 r wild; max. 15 r 1 mes. wild; zajatí max. 20 rpriemer 3–5 r; max. 21,7 r wild
Hlučnosťvoľne žijúci druh — v EÚ sa nechovávoľne žijúci druh — v EÚ sa nechovávoľne žijúci druh — v EÚ sa nechovávoľne žijúci druh; v SR pôvodný a bežný, chránený zákonom 543/2002
Stav IUCNIUCN LC (stabilná populácia), bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITES; chránená Migratory Bird Treaty Act USAIUCN LC; v SR chránený druh
PovahaŠkoricovo-hrdzavé telo a spodok; čierna kapucňa pokrývajúca hlavu, krk a hruď; biely panel na krídelných krytkách; čierne letky; veľmi dlhý modrosivý chvost s čiernym vrcholom; pohlavný dimorfizmus minimálnySivé alebo sivohnedé telo a spodok bez výraznej hrdzavej farby; tmavá hlava bez celouhlej čiernej kapucne; biely krídelný panel; dlhý chvost; výrazne menej hrdzavá než strakaňa hájováČiernobiela bez hrdzavého odtieňa: čierna hlava, hruď, chrbát; biele brucho, biele lopatky, biele krídelné škvrny; iridesenčný modrozelený chvost; čierny zobák — v kontraste s hrdzavo-čiernou strakaňou hájovouČiernobiela bez hrdzavého odtieňa: čierna hlava a hruď; biele brucho a lopatky; iridesenčný modravo-zelený chvost; čierny zobák — rovnaká čeľaď (Corvidae) ako strakaňa hájová, no úplne odlišné sfarbenie
AreálStály rezident otvorenej krajiny, záhrad, lesov a mestských parkov od Pakistanu a Indie cez Bangladéš a Mjanmarsko po Thajsko a Indočínu; 9 poddruhov; hlasný a adaptabilný všežravecHimaláje, severovýchodná India, južná Čína, Taiwan a Indočína; obýva horské a kopcovité lesy; mierne sa prekrýva s areálom strakaňe hájovej v SV Indii a IndočíneZápad Severnej Ameriky od Aljašky po Nové Mexiko; stálý nemigrujúci druh; pastviny a riedkolístnaté kroviny riekCelá Eurázia od Írska po Japonsko; v SR bežný stály druh kultúrnej krajiny a okrajov lesov; nie je príbuzná so Dendrocitta

Choroby a prevencia

Aspergilóza (Aspergillus spp.)
vysoká

Príznaky: Ťažké dýchanie, dýchanie s otvoreným zobákom, letargia, nechutenstvo, chudnutie, zmena hlasu

Plesňová infekcia dýchacích ciest z plesnivého krmiva alebo vlhkého prostredia — riziko u stresovaných jedincov v dočasnej ľudskej starostlivosti. Prevencia: čerstvé, suché krmivo, dobre vetrané prostredie. Liečba antifungálnymi liekmi patrí aviárnemu veterinárovi.

Bakteriálne a črevné infekcie (salmonelóza, kokcídie)
stredná

Príznaky: Vodnatý alebo krvavý trus, letargia, nastŕpané perie, odmietanie potravy, dehydratácia

Korvidovité vtáky, ktoré konzumujú zdochliny a potravu zo zeme, sú náchylné na baktérie (salmonela) a črevné parazity. V záchrannej stanici: hygiena nádob denne, čistá voda, varené mäso; liečba pod veterinárnym dohľadom.

Endo- a ektoparazity (kliešte, hlísty, kokcídie)
stredná

Príznaky: Chudnutie napriek žravosti, nastŕpané perie, slabosť, škrabanie, zápaly kože

Voľne žijúce strakaňe bežne nesú kliešte a črevné parazity. Pri dočasne zadržaných jedincoch sa odporúča koprologická kontrola trusu a u silne zaparazitovaných jedincov cielená antiparazitická liečba pod dohľadom veterinára. Nové jedince drž v karanténe.

Stres a poranenia z manipulácie
vysoká

Príznaky: Panika, nárazy do prekážok, poranenia krídel a hlavy, vyčerpanie, odmietanie potravy, náhle uhynutie

Najväčšie riziko pre voľne žijúci druh v dočasnej ľudskej starostlivosti. Stres oslabuje imunitu a otvára dvere ďalším infekciám. Kľúčové: ticho, tma, minimum manipulácie a rýchly návrat do prírody.

Ornithóza (Chlamydophila psittaci)
stredná

Príznaky: Sťažené dýchanie, zápal spojiviek, zelenkavý trus, letargia, nechutenstvo

Korvidovité vtáky môžu byť nosičmi Chlamydophila — pri záchranných staniciach a rehabilitácii treba počítať s rizikom prenosu na ľudí. Diagnostika a liečba doxycyklínom patrí veterinárovi; pri práci so zranenými voľne žijúcimi vtákmi odporúčame použitie rukavíc a respirátora.

Prevencia Strakaňa hájová sa v EÚ nechová, takže nasledujúce zásady platia výhradne pre dočasnú starostlivosť o zranené alebo oslabené voľne žijúce jedince: (1) Minimalizácia stresu — ticho, tma, čo najmenej manipulácie. (2) Pestrá strava — ovocie, hmyz, malé kúsky mäsa; nie jednostranné kŕmenie. (3) Hygiena — denná výmena vody a čistenie nádob; riziko salmonely. (4) Karanténa pri príchode nového jedinca. (5) Cieľom je vždy rýchle uzdravenie a návrat do prírody. Pri každom príznaku choroby vyhľadaj aviárneho veterinára.

Zaujímavosti

1

Čierna kapucňa a škoricové telo — najdôležitejší identifikačný znak: sýtočierna hlava, krk a hruď (kapucňa) tvorí ostrý kontrast s teplým škoricovo-hrdzavým telom a spodkom. Na krídlach vynikajú biele krovkové perá kontrastujúce s čiernymi letkámi a veľmi dlhý, modrosivý, odstupňovaný chvost je zakončený čiernou páskou. Tento farebný vzor je v Južnej Ázii takmer nezameniteľný.

2

Ko-ki-la a kotri — vták pomenovaný podľa hlasu — strakaňa hájová dostala ľudové meno kotri priamo podľa svojho najcharakteristickejšieho volania. Anglické opisy zachytávajú toto volanie ako ko-ki-la alebo bob-o-link; iné ľudové meno taka chor (zlodej mincí) je inšpirované kovovým zvukom, ktorý pripomína cenganie mincí. Druh je jedným z najhlasnejších a najnápadnejších vtákov indicko-ázijskej krajiny.

3

Mutualistický čistič cicavcov — strakaňa hájová pristáva na chrbte sambárov (Rusa unicolor) a inej vysokej zveri, odkiaľ odoberá kliešte a iný ektoparazitický hmyz. Cicavce toto správanie tolerujú a dokonca ho vyhľadávajú. Ide o klasický príklad vtáčieho mutualizmu analogický s africkou volovčou (Buphagus spp.) — čistič profituje z potravy, cicavec zo zníženia záťaže parazitov.

4

Konzumuje plody toxické pre cicavce — strakaňa hájová je schopná konzumovať plody Trichosanthes tricuspidata, ktoré sú pre väčšinu cicavcov toxické. Táto schopnosť detoxikácie je pozoruhodnou adaptáciou plodožravého lesného korvidovitého vtáka a naznačuje dlhodobú koevolúciu s rastlinami jihoázijského lesa.

5

9 poddruhov so zaujímavou variabilitou sfarbenia — druh má deväť geograficky odlíšených poddruhov. Púštna forma pallida (SV India) je výrazne bledšia s mäkším hrdzavým odtieňom; parvula (Západné Gháty) je menšia; bristoli (Pakistan, Afganistan) je nápadne väčšia. Toto taxonomické bohatstvo odráža rozsiahlu a rôznorodú oblasť výskytu druhu od púšte Thár cez vlhké tropické lesy po indočínske savany.

6

Mimoriadne adaptabilný mestský vták — na rozdiel od mnohých lesných korvidov strakaňa hájová aktívne kolonizovala ľudské sídla v Indii a Thajsku. Je bežná v záhradách, parkoch, školských dvoroch a poľnohospodárskej krajine, kde sa živí kuchynským odpadom, plodmi okrasných stromov a hmyzom. Táto adaptabilita je jedným z dôvodov jej stabilnej populácie.

7

Taxonomická história a príbuznosť — rod Dendrocitta opísal John Gould v roku 1833; druh opísal John Latham v roku 1790 pod menom Coracias vagabunda z Bengálska. Je jednou z deviatich druhov rodu Dendrocitta, príbuzná sivej stromostrakaňe (D. formosae, Himaláje a Indočína), bieloupej strakaňe (D. leucogastra, JZ India) a malajskej stromostrakaňe (D. occipitalis, Sundaland). Rod Dendrocitta patrí do podčeľade Corvinae, blízko príbuznej s rodmi Crypsirina a Temnurus.

8

Stály rezident, nie sťahovavý vták — napriek tomu, že druhové meno vagabunda (lat. potulná) naznačuje nomádske správanie, strakaňa hájová je v podstate stálym rezidentom svojho teritória. Meno pochádza z raných popisov, keď bol druh pokladaný za viac nomádsky. V Garhwalských Himalájach dochádza k sezónnemu výškovému presunu, nie k pravej migrácii.

Taxonomická klasifikácia

species Strakaňa hájová (Dendrocitta vagabunda)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Corvidae (krkavcovité)
Rod Dendrocitta Gould, 1833
Druh Dendrocitta vagabunda (Latham, 1790)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — druh indicko-juhovýchoázijský; v Európe nie je vo voľnej prírode a ako klietkový vták sa nechová
Poddruhy Druh má 9 uznaných poddruhov (IOC, Avibase): vagabunda (severovýchodná poloostrovná India), bristoli (Pakistan, SZ India), behni (západ Indie — Rádžasthán, Gudžarát), pallida (JV India — púštna forma, bledšia), parvula (Západné Gháty — menšia), vernayi (Východné Gháty, jasnejšia), sclateri (západ Mjanmarska), kinneari (J Mjanmarsko, SZ Thajsko), saturatior (J Thajsko), sakeratensis (V Thajsko, Indočína). Opisný autor John Latham, 1790; typová lokalita Bengálsko. Rod Dendrocitta opísal John Gould v roku 1833.
Avibase_ID 959E1633

? Často kladené otázky

V praxi nie. Strakaňa hájová je voľne žijúci ázijský druh, ktorý sa v európskej avikultúre prakticky nechová. Je to divoký, hlučný a inteligentný korvidovitý vták s priestorovými a potravovými nárokmi, ktoré bežný chov nedokáže napodobniť. Táto stránka má atlasový charakter; namiesto chovu odporúčame pozorovanie tohto druhu vo voľnej prírode počas návštevy Indie, Thajska alebo Mjanmarska.

Strakaňa hájová je takmer nezameniteľná: sýtočierna hlava, krk a hruď (kapucňa) kontrastujú s teplým škoricovo-hrdzavým telom a spodkom. Na krídlach sú biele krovkové perá zvýraznené čiernymi letkámi. Veľmi dlhý modrosivý, odstupňovaný chvost je zakončený čiernou páskou. Dospelé vtáky dosahujú 46–50 cm (vrátane dlhého chvosta). Druh je navyše veľmi hlasný — kovové výkriky ko-ki-la a bob-o-link sú počuteľné na veľkú vzdialenosť.

Oba druhy sú príbuzné, no dobre rozoznateľné: strakaňa hájová (D. vagabunda) má hrdzavo-škoricové telo a čiernu kapucňu pokrývajúcu celú hlavu a hruď. Sivá stromostrakaňa (D. formosae) má naproti tomu sivé alebo sivohnedé telo a spodok — chýba jej výrazná čierna kapucňa a hrdzavé tóny sú oveľa tlmenejšie. Oba druhy majú biely krídelný panel a dlhý chvost, no celková farebná schéma je odlišná.

Druhové meno vagabunda pochádza z latinského vagabundus (potulný, nomádsky). Opísal ho John Latham v roku 1790 z Bengálska. Meno pravdepodobne odráža raný dojem z druhu, ktorý sa pri foražovaní pohybuje aktívne po korunách stromov, alebo historicky nepresné vnímanie migrujúceho správania. V skutočnosti je strakaňa hájová stálym rezidentom svojho teritória, nie migrujúcim druhom — meno je teda trochu zavádzajúce.

Strakaňa hájová je oportunistický všežravec. V korunách stromov zbiera plody a bobule (vrátane plodov toxických pre cicavce, ako Trichosanthes), vyhľadáva nektar kvetov Bombax ceiba a príbuzných druhov. Loví bezstavovce (chrobáky, kobylky, húsenice), malé plazy a žaby, kradne vajíčka a mláďatá iných vtákov a pri ľudských sídlach zobáva organický odpad a zdochliny. Pozoruhodne odoberá kliešte a ektoparazity zo srsti sambárov a inej vysokej zveri (mutualizmus).

Druh obýva indicko-juhovýchoázijský región: Pakistan, India, Nepál, Bangladéš, Srí Lanka a ďalej na východ cez Mjanmarsko, Thajsko a Laos po Kambodžu a Vietnam. V Indii je mimoriadne rozšírená a bežná takmer všade vrátane miest. Druh je stály, nemigrujúci a obýva nížiny až výšky cca 1 500 m n.m. (v Himalájach sezónne vyššie). V Európe sa nevyskytuje.

IUCN hodnotí strakaňu hájovú ako najmenej ohrozenú (LC) so stabilnou populáciou — druh profituje z vysokej adaptability na rôznorodé biotopy vrátane mestských prostredí. Nie je zaradená v žiadnej prílohe CITES. Slovenský zákon 543/2002 Z. z. sa naňho nevzťahuje (nie je pôvodný druh SR ani Európy). Hlavnými lokálnymi hrozbami môže byť strata lesných biotopov a odchyt pre obchod s vtákmi v niektorých častiach areálu.

Strakaňa hájová znáša 3–5 vajec do plytko pohárového hniezda z tenkých tŕňatých konárikov umiestneného 6–8 m nad zemou v korune stromu. Hniezdna sezóna trvá apríl–jún v Indii (vrchol apríl–máj). Inkubácia trvá 16–18 dní a vykonávajú ju obaja rodičia striedavo. Mláďatá opúšťajú hniezdo asi po 18–20 dňoch; oba rodičia ich kŕmia a bránia hniezdo veľmi agresívne.

ZDROJ: Wikipedia EN (Rufous treepie — taxonómia Latham 1790, popis sfarbenia, poddruhová klasifikácia 9 poddruhov, biotop, strava, hniezdenie, hlas, ektoparazitizmus na sambárovi, IUCN LC, https://en.wikiped

 Video — Strakaňa hájová

Strakaňa hájová (Dendrocitta vagabunda) — spev a hlas v prírode

Strakaňa hájová (Dendrocitta vagabunda) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Rufous Treepie, Česky:   straka toulavá, Nemecky:   Wanderbaumelster, Španielsky:   Urraca vagabunda, Francúzsky:   Témia vagabonde, Taliansky:   Dendrogazza rossiccia, Holandsky:   Rosse Boomekster, Portugalsky:   pega-ruiva, Poľsky:   srokówka jasnoskrzydła, Maďarsky:   vándor erdeiszarka, Rusky:   Индийская древесная сорока, Japonsky:   チャイロオナガ, Latinsky:   Dendrocitta vagabunda (Latham, 1790)