Vrana čierna — Corvus corone, dospelý jedinec s úplne čiernym lesklým operením so zelenkavým/purpurovým štrukturálnym odleskom, čiernym zobákom (rovným, štíhlejším než krkavec, hrubším než havran), čiernymi nohami a pazúrmi; rovný/zaoblený chvost (nie klinovitý ako krkavec); bez bledej holej tváre (na rozdiel od havrana) a bez sivého hrudníka/chrbta (na rozdiel od vrany popolavej)

Corvus — Corvidae (krkavcovité)

Vrana čierna

Corvus corone (Linnaeus, 1758) — nominátny poddruh C. c. corone

IUCN: LC (Least Concern, trend stabilný 2024) | SR: CHRÁNENÝ DRUH — spoločenská hodnota 500 € (vyhláška 170/2021) | VZÁCNA na okraji areálu — dominuje vrana popolavá
Dĺžka 48–52 cm
Váha 400–600 g
Dožitie 10 r. typ. (max 19 r. 2 m.)
Modelový druh hybridnej zóny a genomic island speciácie. Vrana čierna (Corvus corone) je stredne veľký krkavcovitý vták — 48–52 cm, 400–600 g, rozpätie krídel 84–100 cm. Úplne lesklo čierna vrátane zobáka, nôh a pazúrov. Druh popísal Linnaeus 1758 (Systema Naturae, str. 105), IOC v15.2 uznáva 2 poddruhy (corone + orientalis). Poelstra et al. 2014 Science ukázal, že fenotypový rozdiel medzi čiernou a popolavou vranou riadi <2 Mb genómový ostrov (81/82 SNP, HPGDS pigmentácia). Hybridná zóna 20–50 km od Dánska cez Labe po záp. Slovensko. V SR vzácna (<100 párov, Bratislava + Záhorie); dominuje vrana popolavá (8 000–15 000 párov, Danko 2002). Kognitívne top druh: inequity aversion (Wascher 2013), face recognition (Marzluff 2010), precision tool use (Sigwart 2025), cooperative breeding (Baglione 2003), Sendai walnut auto-cracking (Nihei 1995). EURING rekord 19 r. 2 m. Chránený druh SR, spoločenská hodnota 500 €.
Dĺžka tela
48–52 cm
0 10 20 30 40 50 60 70 80 cm 48 52
0 cm80 cm
Hmotnosť
400–600 g
0 500 1 1.5 2 2.5 400–600 g stupnica do 2.5 kg
Dožitie
10–19 rokov
0 5 10 15 20 25 30 Vrana popolavá Havran čierny Krkavec čierny 10–19 rokov
Vrana popolavá: 10 r. (max 19) Havran čierny: 6 r. (max 25 r. 5 m.) Krkavec čierny: 10–15 r. (max 23 r. 3 m.)

 Taxonómia — Linnaeus 1758, rod Corvus, 2 IOC poddruhy, sister popolavá split 2002

Carl Linnaeus popísal druh v 10. vydaní Systema Naturae (1758, str. 105), typová lokalita Európa (reštringovaná na Anglicko, Hartert 1903). Čeľaď Corvidae (krkavcovité), rad Passeriformes. IOC v15.2 uznáva 2 poddruhy.

  • C. c. corone (nominátny, Linnaeus 1758) — záp. Palearktída: Britské ostrovy, Francúzsko, Iberia, záp. Nemecko po Labe, sev. Taliansko, ojedinele do záp. Slovenska
  • C. c. orientalis (Eversmann, 1841) — stred. a vých. Ázia: Sibír, Mongolsko, Kazachstan, sev. Čína, Japonsko; mierne väčší, dlhší zobák; kandidát na samostatný druh

Sister vrana popolavá (C. cornix) bola dlho považovaná za poddruh. IOC ju oddelil ako samostatný druh v roku 2002 (Parkin et al. 2003, Kryukov & Suzuki 2000 mtDNA). Genómovo potvrdené Poelstra et al. 2014 — genómová identita medzi oboma druhmi je extrémne vysoká (≤0,28 % rozdielov).

Zdroj: IOC World Bird List v15.2, Wikipedia — Carrion Crow, Wikipedia SK.

 Identifikácia — úplne čierna, lesklý odlesk, diagnostika vs popolavá / havran / krkavec

Celkový vzhľad: Stredne veľký krkavcovitý vták (48–52 cm), úplne lesklo čierny so zelenkavým/purpurovým štrukturálnym odleskom. Pohlavný dimorfizmus minimálny (samce o ~5–10 % väčšie).

Diagnostické znaky: (1) Úplne čierne operenie s lesklým odleskom. (2) Operená tvár okolo zobáka (vs holá koža havrana). (3) Stredne hrubý, mierne hákovitý zobák. (4) Rovný/zaoblený chvost (vs klinovitý krkavec). (5) Hlas: hrubé štekavé „kraa" v sériách 3–4.

Juvenil — diagnostická pasca:

  • Modré až sivomodré oči (postupne tmavnú do hneda/čierna počas 1. roka)
  • Červené sliznice v ústach viditeľné pri kŕmení
  • Perie matnejšie bez lesku, nepravidelne rozčuchrané

Diferenciálna diagnostika pre SR: Vs popolavá — šedý hrudník, brucho a chrbát (čierna je celá čierna). Vs havran — dospelý havran má bledú holú kožu pri zobáku, štíhly špicatý zobák, operené „nohavice", hniezdi v kolóniách. Vs krkavec — 1,3–1,5x väčší, mohutný hákovitý zobák, klinovitý chvost, hlboké „krok-krok". Vs kavka — výrazne menšia (~34 cm), sivý zátylok, svetlomodré oči.

 Hybridná zóna — Poelstra 2014 Science, <2 Mb genomic island, záp. Slovensko

Vrana čierna a popolavá sú modelovým systémom evolučnej biológie pre štúdium speciácie za prítomnosti tokov génov. Slovensko leží priamo na východnom okraji hybridnej zóny.

Poelstra J. W. et al. 2014 Science 344(6190):1410–1414: Genómovo-široké sekvenovanie 60 vrán z 5 populácií ukázalo, že väčšina genómu voľne prechádza hybridnou zónou, ale jediný region <2 Mb na chr. 18 obsahuje 81/82 fixovaných diferenciálnych SNP (gén HPGDS — pigmentácia + vizuálna percepcia). Klasický príklad „speciácie za prítomnosti tokov génov".

  • Šírka zóny: 20–50 km, od Jutska cez Labe, Rakúsko, Alpy po záp. Slovensko
  • Stabilita: Asortatívne párenie (preferencia pre vlastný fenotyp) udržuje úzkosť zóny
  • Medziformy: V hybridnej zóne (Záhorie, Podunajská nížina) jedince s redukovaným šedým podielom
  • Pôvod: Post-glaciálny sekundárny kontakt z iberského (čierna) a balkánskeho (popolavá) refúgia (~12 000 BP)

Pre slovenského pozorovateľa: Pohľad na medziformu s čiastočne čiernym hrudníkom je dokumentárne hodnotný — fotografujte a hláste cez aves.sk alebo eBird.org.

 Kognícia — inequity aversion, face recognition, precision tool use

Vrana čierna patrí spolu s krkavcom medzi top kognitívne preskúmané vtáky. EQ porovnateľné s veľkými ľudoopmi.

Kľúčové štúdie:

  • Wascher & Bugnyar 2013 PLoS ONE — prvý dôkaz inequity aversion u vtákov; vrany znížili výkon výmeny tokenov, keď partner dostával vyššiu odmenu
  • Marzluff et al. 2010 Animal Behaviour — wild vrany (sister C. brachyrhynchos) rozpoznávajú individuálne ľudské tváre, pamätajú si min. 2,7 roka; poznanie sa šíri sociálne (Cornell et al. 2012)
  • Sigwart et al. 2025 Current Biology — vrany čierne sa naučili presnú manipuláciu s nástrojmi napriek tomu, že nie sú habitálni tool users
  • Nihei & Higuchi 1995 — japonské vrany (C. c. orientalis) v Sendai kladú orechy pred autá na križovatkách so semafórmi; kultúrna inovácia šíriaca sa horizontálne

Iné schopnosti: Kešovanie potravy s episodic-like memory, 30+ rozlíšiteľných typov volaní, sociálne učenie, ojedinelá imitácia ľudských zvukov v zajatí.

 Právny status — chránený druh SR, 500 €, IUCN LC

Chránený druh podľa zákona 543/2002 Z. z. Lov, odchyt, držba a chov v zajatí bez výnimky MŽP SR sú zakázané. Vrana čierna NIE je poľovná zver.

  • Vyhláška 170/2021 Z. z.: spoločenská hodnota 500 € za jedinca
  • Bernský dohovor: Príloha III (chránená fauna)
  • EÚ Smernica o vtákoch (2009/147/ES): zákaz cieleného zabíjania a obchodu
  • IUCN globálne: LC, trend stabilný; 54–92 miliónov dospelých jedincov
  • Porovnanie SR: krkavec 500 €, havran 500 €, vrana popolavá 300 €

 Biotop a výskyt v SR — vzácna na okraji areálu, dominuje popolavá

Biotop: Extrémne flexibilný druh kultúrnej krajiny — polia s remízkami, mestské parky, predmestia, okraje lesov, brehové porasty. Typicky 100–400 m n. m.

Výskyt v SR: Vrana čierna je vzácna na okraji areálu — ojedinele v Bratislave, na Záhorí a v hybridnej zóne juhozápadného Slovenska (<100 párov). Dominuje vrana popolavá (8 000–15 000 hniezdnych párov, 20 000–40 000 zimujúcich, Danko 2002). Pre garantované pozorovanie C. corone: Viedeň (60 km od Bratislavy).

  • Bratislava: Devín, Petržalka, Karlova Ves (okraj areálu)
  • Záhorie: Devínska Nová Ves, Marianka, Záhorská Bystrica
  • Podunajská nížina: Komárno, Hurbanovo (jar/leto)
  • Trend: stabilný; mestská populácia popolavej rastúca

 Strava — extrémne flexibilný omnivor, mršiny + hmyz + semená

Anglický názov Carrion Crow („mŕtvolárová vrana") odkazuje na kľúčovú úlohu mrchovožravca.

  • Mršiny — kľúčové v zime; zver na cestách, uhynuté ovce, ryby na brehoch
  • Drobné cicavce — hraboše, myši, mladé krty
  • Vajcia a mláďatá vtákov — oportunistické nájazdy na hniezda
  • Hmyz a bezstavovce — dážďovky, slimáky, larvy chrústa, pavúky
  • Plody a semená — žalude, šípky, jarabina, ostružina
  • Plodiny — kukurica, pšenica (konflikt s poľnohospodárstvom)
  • Antropogénne zdroje — mestské skládky, krmítka

Kešovanie potravy: Bežne ukrýva nadbytočnú potravu v pôde, pod listami, do škár stromov. Sledovanie kešovania konkurentmi dokumentované; episodic-like memory.

 Hniezdenie — doživotný pár, 3–5 vajec, 18–20 dní inkubácia

Sociálny systém: Doživotne monogamný teritoriálny pár. Celoročná obrana teritória. Žiadne kolónie (kľúčový rozdiel od havrana). Pohlavná zrelosť po 3 rokoch.

  • Hniezdne obdobie SR: Marec–jún, znáška apríl
  • Počet znášok: 1 za rok; pri zničení náhradná v máji
  • Hniezdo: Masívna stavba z vetiev, 15–25 m vo vysokých stromoch alebo stĺpoch
  • Znáška: 3–5 vajec; modrozelené s hnedosivými škvrnami, ~43 x 30 mm
  • Inkubácia: 18–20 dní; výhradne samica, samec ju kŕmi
  • Mláďatá v hniezde: 28–30 dní; kŕmia oba rodičia
  • Po vyletení: Rodičovská starostlivosť ďalších 4–6 týždňov

Kooperatívne hniezdenie (Baglione et al. 2003 Science): V severnom Španielsku (Asturias) dokumentované kooperatívne hniezdenie — pomocníci sú prevažne synovia alebo bratia chovateľa (kin selection confirmed). V strednej Európe (vrátane SR) však vrany typicky hniezdia v izolovaných pároch bez pomocníkov.

 Hlas — hrubé štekavé „kraa" v sériách 3–4

Hlavné kontaktné volanie je hrubé štekavé „kraa" alebo „krá", opakované v sériách 3–4 výziev s krátkou pauzou. Fundamentálna frekvencia ~1,5 kHz.

  • Kontaktné/teritoriálne: „Kraa" v sériách 3–4
  • Alarm: Krátke ostré „krak" pri dravci alebo človeku pri hniezde
  • Soft párovacie: Tichšie volania medzi partnermi
  • 30+ rozlíšiteľných typov volaní celkovo

Odlíšenie hlasu: Vs popolavá — hlasy takmer identické, sluchom neoddeliteľné. Vs krkavec — hlbšie „krok-krok". Vs havran — vyššie nazálne „kaah" jednotlivo. Vs kavka — vysoké krátke „tjak".

 Životnosť — EURING 19 r. 2 m., zajatie až 29 r.

  • Priemer ~10 rokov u jedincov, ktoré prežijú prvý rok
  • EURING wild rekord: 19 rokov 2 mesiace (Fransson et al. 2010)
  • Zajatie: až 29 rokov (Animal Diversity Web)
  • Prvoročná mortalita ~50 % — kolízie, predácia, trovenia

Faktory dlhej životnosti: Doživotné páry, teritoriálna stabilita, kognitívna flexibilita, široká strava, tolerancia voči ľuďom v mestách.

 Kultúra a korekcie — „Vrana k vrane sadá", krkavčia matka, Aesop = havran

Slovenské príslovia:

  • „Vrana k vrane sadá, rovný rovného si hľadá" — etologicky presné
  • „Kto príde medzi vrany, musí kvákať ako ony" — adaptácia na prostredie
  • „Biela vrana" — výnimočný jedinec; odkazuje na albinizmus (vzácne ale dokumentované)

Kultúrne korekcie: (1) „Krkavčia matka" je biologicky nesprávne — krkavcovité sú vzorní rodičia s monogamiou a dlhou starostlivosťou. (2) Aesopova bájka „Vrana a krčah" bola experimentálne replikovaná u havrana (Bird & Emery 2009), nie u vrany. (3) Anglické „One for sorrow" sa týka straky, nie vrany. (4) Írska Morrígan/Badb sa zjavuje ako vrana popolavá (hooded crow), nie čierna.

Etymológia: Lat. Corvus corone — corvus (krkavec) + gr. korōnē (vrana, onomatopoia). Slov. vrana z praslovanského *vorna. Angl. Carrion Crow = „mŕtvolárová vrana". Nem. Rabenkrähe = „krkavčia vrana".

Výživa

  • Mršiny (carrion) — kľúčové v zime, často spolu s krkavcami a líškami
  • Drobné cicavce (hraboše, myši), žaby, plazy, ryby v plytkých vodách
  • Vajcia a mláďatá iných vtákov (predátor hniezd — vrátane ohrozených druhov)
  • Dažďovky, slimáky, larvy, hmyz a bezstavovce
  • Plodiny — kukurica, pšenica, ovos, jablká, čerešne, jarabiny, šípky
  • Plody a semená (žalude, baza, drieň, ostružina, semená trávy)
  • Odpadky, kompost, mestské skládky, krmítka pre psy/mačky
  • Vlašské orechy (Sendai 1990s — auto-cracking na križovatkách)
Tip od odborníka Vrana čierna je extrémne flexibilný omnivor — patrí medzi najgeneralistickejšie krkavcovité Európy. Strava obsahuje mršiny, drobné cicavce, vajcia a mláďatá iných vtákov, hmyz, dažďovky, plodiny a antropogénne zdroje. Latinský názov corone z gr. κορώνη (korōnē) = vrana, onomatopoia; anglický „carrion crow" odkazuje na kľúčovú zložku stravy v zime — mršiny, ktoré vrana konzumuje často spolu s krkavcami a líškami. Predátor hniezd: vrana je dokumentovaný predátor vajec a mláďat ohrozených spevavcov a vodných vtákov (RSPB UK — chochlačka morská, lyžičiar, pôvodné populácie). Manažment v UK lokálne licencovaný. Tool-like behaviour Sendai: Japonské vrany čierne (C. c. orientalis) v Sendai od 1990s úmyselne kladú vlašské orechy pred autá na križovatkách so semafórmi a po prejazde vozidla zbierajú rozdrvené jadro (Nihei & Higuchi 1995 Jpn J Ornithol 44:21-35). Cristol & Switzer 1999 — skeptická replika "Crows do not use automobiles..." namietajúca, že nie všetky drops sú adaptívne; regiónová variabilita — v Hakodate menej sofistikované (random drops). Kešovanie a sledovanie: vrana skrýva nadbytočnú potravu v pôde, v korunách stromov, pod kôrou — sleduje kešovanie konkurentov a presúva svoje skrýše (cf. Bugnyar studies na C. corax). Konflikt s farmármi v SR: obmedzený, vrana čierna je vzácna v SR (dominantná je vrana popolavá); historicky používané karbofuránové návnady proti vranám sú v EÚ od 2008 zakázané. Aktuálna hrozba: antikoagulačné rodenticídy (warfarín, brodifakum) cez otrávené hraboše.

Hlasový prejav

„Spev" vrany čiernej nie je melodický — je to hrubé, štekavé „kraa" / „krá", opakované v sériách 3–4 výziev v rýchlom slede s krátkou pauzou medzi sériami. Fundamentálna frekvencia ~1,5 kHz (s harmonickými nad aj pod), sliding down k ~1,3 kHz na konci výzvy; maximum spectral energy 1550–1980 Hz. Hlasitosť pri zdroji 70–85 dB jednotlivca. Komplexná akustická štruktúra: pulzované harmonické komponenty (30–50 pulzov/s) + harmonické komponenty. Diagnostika: vs krkavec — vyššia frekvencia, bez hlbokého rezonančného „krok"; vs havran — havran má vyššie, štekavejšie raucious „kaah" jednotlivo, vrana má nižšie, slabšie modulované v sériách; vs kavka — kavka má vysoké „tjak/kya" (vrana podstatne nižšia). Repertoár 30+ rozlíšiteľných typov volaní podľa kontextu (alarm, kontakt, agresia, krmenie mláďat, párovacie soft calls). Sezóna volaní celoročná, najintenzívnejšia v marci–júni v hniezdnej sezóne (teritoriálne volania páru) a v októbri–februári v spoločných nocoviskách s havranmi a kavkami.

Typické zvuky

  • Hlavné kontaktné/teritoriálne — hrubé štekavé „kraa" / „krá" (1,3–2 kHz, 70–85 dB)
  • V sériách 3–4 výziev za sebou v rýchlom slede (diagnostický znak vs havran)
  • Žobravé juvenilné — vysoké, ostré volania mláďat z hniezda (apríl–jún)
  • Pristávacie volanie — pri návrate do teritória
  • Alarm — krátke ostré „krak" pri zaznamenaní dravca, líšky, kuna alebo človeka pri hniezde
  • Mäkký intímny zvuk medzi partnermi pri hniezde (allofeeding)
  • Sociálne hovory v zmiešaných zimných nocoviskách (s havranmi a kavkami)
  • V zajatí — jednoduché ľudské slová a frázy, dokumentované ale vzácne

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok február–marec — pár obhajuje teritórium, allofeeding
Hniezdenie marec–jún SOLITÉRNE v páre (NIE kolóniové ako havran)
Odchov apríl–júl, mláďatá kŕmené dažďovkami, mršinami, hmyzom
Postnuptiálne pelichanie júl–september
Spoločné zimné nocoviská okt.–marec — s havranmi a kavkami, tisíce vtákov
Pasenie na strniskách aug.–nov., zmiešané kŕdle s havranmi

Prostredie a požiadavky

Hniezdo
Vysoké listnaté alebo ihličnaté stromy (15–25 m), stĺpy vysokého napätia, ťažobné stavby, budovy v mestách (rastúci trend)
Vrana hniezdi SOLITÉRNE v páre (na rozdiel od koloniálneho havrana) — masívna stavba z vetiev a hrubších konárov, vystlaná srsťou, machom, vlnou, koreňami, perím. Umiestnené vo vysokých listnatých alebo ihličnatých stromoch (15–25 m). Mestský trend: hniezda na stĺpoch vysokého napätia, ťažobných stavbách, budovách a vysielacích vežiach. V SR vzácna — primárne v Bratislave (Železná studienka, Petržalka), Záhorí, juhozáp. Slovensku; väčšina mestských „vran" v SR je vrana popolavá (C. cornix).
Výška hniezda
15 – 25 m v korunách vysokých stromov
Vrana preferuje vyššie partie korún 15–25 m nad zemom mimo dosahu pozemných predátorov (líška, kuna, mačka). V mestských parkoch niekedy nižšie 10–15 m, ak vyššie stromy nie sú k dispozícii. Vrana NEHNIEZDI v búdke — používa len prírodné rázsohy konárov alebo umelé štruktúry (stĺpy, vysielače). POZOR — opätovne používa hniezdo viac rokov, často iba opravuje pridaním nových vetvičiek na vrch.
Biotop
Extrémne flexibilný — kultúrna krajina, polia, mestské parky, predmestia, kraj lesa, lúky, brehy riek, pobrežie, veľkomestá
Vrana čierna je extrémne flexibilný druh — preferuje kultúrnu krajinu s mozaikou polí, lúk, remízok, parkov a sídiel. Vyhýba sa: hlbokým lesom a vysokým horám nad 1 800 m. V mestách: Londýn, Berlín, Hamburg, Praha, Viedeň, Bratislava — vrany hniezdia v parkoch a sídliskách, adaptácia na antropogénne zdroje potravy (skládky, kontajnery, krmítka). V SR hlavné lokality čiernej: Bratislava (Železná studienka, Petržalka, Devín), Záhorie, juhozáp. SR — okraj areálu v hybridnej zóne. Dominantná v SR vrana popolavá — celá krajina od nížin po Tatry (Jasná 1 300 m, foraging do 1 700 m). Zimné spoločné nocoviská s havranmi a kavkami — tisíce vtákov v mestských parkoch a priemyselných areáloch.
Teplota
Rezident — SR populácia stála celoročne; severovýchodné populácie sčasti migrujú na juh
Vrana čierna je prevažne rezidentná — pár obhajuje teritórium celoročne. Severnejšie populácie (Škandinávia, sev. Európa) sčasti migrujú na juh v zime. Toleruje mrazy −30 °C v severnej Eurázii vďaka husté operenie a sociálnym nocoviskám (tepelná zotrvačnosť). Severná hranica areálu ~62° s. š., na juhu po sev. Taliansko (v hybridnej zóne s popolavou).
Voda
Polia po daždi, kaluže, mokrade, riečne brehy, mestské fontány a parkové jazierka
Vrana pije z kalúž, mokradí, riečnych brehov, mestských fontán. Kúpe sa najmä v lete v plytkých kalužiach a parkových jazierkach. Po daždi vyhľadáva mokré polia, kde sú dažďovky a larvy vyplavené na povrch. V pobrežných oblastiach Británie loví aj ryby a kraby v príbojovej zóne.
Spoločnosť
Doživotne monogamný pár SOLITÉRNE teritoriálny (NIE koloniálny ako havran); v zime zmiešané nocoviská s havranmi a kavkami
Vrana čierna je SOLITÉRNE teritoriálna — na rozdiel od koloniálneho havrana (rookery) obhajuje teritórium celoročne v páre. Doživotne monogamný pár, pohlavná zrelosť 3 roky. Kooperatívne hniezdenie („cooperative breeding") dokumentované u španielskej populácie v severnom Španielsku — Baglione V. et al. 2003 Science 300(5627):1947-1949 „Kin Selection in Cooperative Alliances of Carrion Crows" — rezidentní chovatelia majú pomoc nielen od zadržaných potomkov, ale aj od imigrantov (najmä samcov), s ktorými zdieľajú párenia; vysoká genetická príbuznosť cez líniu samcov; kin selection theory prediction confirmed. Cooperative breeding NIE je univerzálne — výskyt silne závisí od environmentálnej a historickej kontingencie; populácie v Británii a Nemecku typicky chovajú v izolovaných pároch. Zimné spoločné nocoviská — tisíce vrán s havranmi a kavkami v mestských parkoch a priemyselných areáloch.

Rozmnožovací cyklus

Tok
Február–marec

Vrana tokuje skoro — február až marec, ešte v zime na okrajoch teritória. Displaye v páre — samec kŕmi samicu (allofeeding), pár robí synchronizované volania s roztiahnutým chvostom, krátke teritoriálne lety. Doživotne monogamný pár, silne teritoriálny — na rozdiel od koloniálneho havrana obhajuje teritórium celoročne. Pohlavná zrelosť 3 roky (oba pohlavia), prvé hniezdenie typicky 3.–4. rok života.

Znáška
3–5 vajec (typicky 4–5, BWP 4–6)

Vajíčka modrozelené až bledozelené s hnedosivými škvrnami, rozmer ~43 × 30 mm. Znáška marec–apríl (typicky koniec marca až polovica apríla v SR). Iba 1 znáška za rok, pri strate prvého hniezda náhradná znáška v apríli–máji. Hniezdo masívna stavba z vetiev a hrubších konárov, vystlaná srsťou, machom, vlnou, koreňami, perím — pár opravuje a používa to isté hniezdo roky.

Inkubácia
18–20 dní

Sedí výhradne samica, samec ju kŕmi na hniezde — prináša dažďovky, larvy, drobné cicavce, mršiny, semená. Allofeeding — samec kŕmi samicu zo zobáka na zobák priamo v hniezde. Pri vyrušení samica opustí hniezdo potichu, vracia sa po niekoľkých minútach. Predátori vajec: kuna, veverička, ostatné krkavcovité (sojky) — vrana páru robí kolektívnu obranu (mobbing).

Liahnutie
Deň 18–20

Mláďatá hniezdne (altriciálne) — holé, slepé, ružovo-čierne. Kŕmia oba rodičia — prvých 10–14 dní hlavne dažďovkami, larvami, drobnými mršinami, hmyzom, postupne sa pridávajú semená, drobné plody. Mláďatá rastú rýchlo. Modré/sivomodré oči sú diagnostické pre juvenily (postupne tmavnú do hneda/čierna).

Mláďa v hniezde
28–30 dní (Wikipedia 29–30, ADW 28–30)

Vyletenie po 28–30 dňoch, mláďatá sú podobné dospelým ale s modrými/sivomodrými očami, červenými sliznicami v ústach viditeľnými pri kŕmení a matnejším perím bez lesku. Rodičovská starostlivosť pokračuje 4–6 týždňov po vyletení — mláďatá ostávajú v rodičovskom teritóriu, učia sa loviť mršiny, dažďovky, hmyz, kradnúť vajcia a mláďatá iných vtákov.

Osamostatnenie
Apríl–júl + 4–6 týždňov

Po vyletení intenzívne sociálne učenie v rodičovskej skupine. Mladé vrany ostávajú v rodičovskom teritóriu prvý rok, druhý rok hľadajú vlastné teritórium (v španielskej populácii niekedy zostávajú ako pomocníci v kooperatívnej skupine — Baglione 2003 Science). Pohlavná zrelosť 3 roky, prvé hniezdenie typicky 3.–4. rok života. Wild rekord dĺžky života: EURING 19 r. 2 m. (Fransson et al. 2010 EURING list of longevity records for European birds, kvalita „Acceptable"). Zajatie: až 29 rokov dokumentovaných (Animal Diversity Web). Priemerná dĺžka života vo voľnej prírode ~10 rokov, vysoká juvenilná mortalita prvý rok.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Vrana čierna 48–52 cm Vrana popolavá 48–52 cm Havran čierny 44–47 cm Krkavec čierny 54–71 cm
Vrana čierna Vrana popolavá Havran čierny Krkavec čierny
Dĺžka48–52 cm48–52 cm44–47 cm54–71 cm
Váha400–600 g400–600 g280–340 g0,69–2,25 kg
Dožitie10 (max 19,2 r.) r.10 (max 19) r.6 (max 25 r. 5 m.) r.10–15 (max 23 r. 3 m.) r.
Cena / dostupnosťCHOV ZAKÁZANÝ + ďalekohľad 8×42 200–500 €CHOV ZAKÁZANÝ + ďalekohľad 8×42 200–500 €CHOV ZAKÁZANÝ + ďalekohľad 8×42 200–500 €CHOV ZAKÁZANÝ + ďalekohľad 8×42 200–500 €
CharakteristikaVZÁCNA V SR, hybridná zóna, Poelstra 2014 <2 Mb genomic island, Wascher 2013 inequity aversionDOMINUJÚCA V SR (8–15 tis. párov, Danko 2002), šedý hrudník + brucho, sister sp. coroneKoloniálny rookery, Aesop POTVRDENÝ (Bird & Emery 2009), VU v Európe, holá bledá tvárNAJVÄČŠÍ SPEVAVEC SVETA, top kognícia (Kabadayi 2017 Science), klinovitý chvost
AreálBratislava, Záhorie — len pozorovanieCelé SR, mestá aj vidiekPolia, mestské parky — len pozorovanieHory, lesy — len pozorovanie

Zaujímavosti

1

Vrana čierna (Corvus corone) má telo 48–52 cm, rozpätie krídel 84–100 cm, hmotnosť 400–600 g (BWP Cramp & Perrins 1994). Sfarbenie celočierne s lesklým zelenkavým/purpurovým odleskom v jasnom svetle; zobák, nohy a pazúry tiež čierne. Pohlavný dimorfizmus minimálny, samce o ~5–10 % väčšie. JUVENIL identifikovateľný podľa modrých/sivomodrých očí (postupne tmavnú do hneda/čierna) a červených slizníc v ústach viditeľných pri kŕmení; perie matnejšie bez lesku.

2

Druh popísal Carl Linnaeus v 10. vydaní Systema Naturae (1758, str. 105). Typová lokalita Európa, reštringovaná na Anglicko (Hartert 1903). Etymológia: lat. corvus = krkavec; gr. κορώνη (korōnē) = vrana, onomatopoia. Slov. vrana z praslov. vorna, IE koreň u̯er- „spáliť/čierny". Anglický „carrion crow" odkazuje na kľúčovú zložku stravy v zime — mršiny. Nemecký Rabenkrähe, francúzsky Corneille noire, český vrána černá.

3

IOC World Bird List v15.2 (2026) + Clements/eBird 2024 uznávajú 2 poddruhy: nominátny C. c. corone Linnaeus 1758 (záp. Palearktída — Britské ostrovy, záp. Európa po Labe a Alpy, ojedinele do záp. Slovenska) a C. c. orientalis Eversmann 1841 (stred. a vých. Ázia od Sibíri po Japonsko, Kamčatku, Kuril, Sachalin, Mongolsko, Kazachstan, sev. Čínu). C. c. orientalis je kandidát na povýšenie na samostatný druh — Haring et al. 2012 Mol Phylogenet Evol ukázal dve hlboké mtDNA línie; k formálnemu IOC splitu zatiaľ nedošlo.

4

Sesterská vrana popolavá (C. cornix) bola dlho považovaná za poddruh; IOC ju oddelil ako samostatný druh r. 2002 (Parkin et al. 2003 Br Birds 96:274-290) na základe Kryukov & Suzuki 2000 Genetika 36:1111-1118 cytochróm b haplotypy. Poelstra J. W. et al. 2014 Science 344(6190):1410-1414 — genómovo-široká analýza ukázala, že fenotypovo nápadný rozdiel (úplne čierna vs šedo-čierna) je riadený menej ako 2 Mb regiónom obsahujúcim 81 z 82 fixovaných diferenciálnych SNP, spojených s pigmentáciou (HPGDS) a vizuálnou percepciou; introgressia voľne prechádza ostatným genómom — „speciácia za prítomnosti tokov génov".

5

Hybridná zóna 20–50 km široká prebieha od Jutska (Dánsko) cez sev. Nemecko (po Labe), Rakúsko, sev. Taliansko, Alpy a západné Slovensko po Apeninský polostrov. V Nemecku kopíruje rieku Labe; vrana čierna západne, vrana popolavá východne. V hybridnej zóne pravidelné páry produkujú medzifenotypovo intermediárnych jedincov so znížením šedého podielu. Asortatívne párenie (preference pre vlastný fenotyp) udržuje úzkosť zóny napriek voľnej hybridizácii. Klimatická hypotéza: post-glaciálna sekundárna kontakt z dvoch refúgií (Iberia + Balkán/Stred. Východ) — Haring 2007, Poelstra 2014. Pohyb zóny v čase dokumentovaný (Cook 1975 Bird Study).

6

SR populácia C. corone sensu stricto: vzácna, na okraji areálu — pravdepodobne < 100 párov v Bratislave, na Záhorí a v juhozáp. SR (hybridná zóna). Kvantitatívne dáta chýbajú — Karaska v Danko-Darolová-Krištín 2002 Rozšírenie vtákov na Slovensku (Veda) používal starú taxonómiu C. corone sensu lato. DOMINUJÚCI druh „vrany" v SR je vrana POPOLAVÁ (C. cornix) — 8 000 – 15 000 hniezdnych párov, 20 000 – 40 000 zimujúcich jedincov; rozšírená v celej krajine od nížin po Tatry (Jasná 1 300 m, foraging do 1 700 m). Bratislavské noviny 2024 (zoologička Andrea Lešová): „Na Slovensku sa vyskytuje prevažne tento druh [vrana popolavá]". IUCN globálne LC, populácia stabilná (54–92 mil. dospelých, BirdLife International 2024).

7

Wascher C. A. F. & Bugnyar T. 2013 PLoS ONE 8(2):e56885 „Behavioral Responses to Inequity in Reward Distribution and Working Effort in Crows and Ravens" — prvý dôkaz inequity aversion u vtákov (6 vrán čiernych + 4 krkavce); znížený výkon výmeny pri nerovnomernom odmeňovaní partnera; awareness for other individuals' efforts and payoffs. Marzluff J. M. et al. 2010 Animal Behaviour 79(3):699-707 „Lasting recognition of threatening people by wild American crows" — wild krkavce americké (C. brachyrhynchos, sesterský k C. corone) rozpoznávajú individuálnu ľudskú tvár podľa masiek, pamäť min. 2,7 roka, sociálne učenie šíri rozpoznanie 1,2 km a viac.

8

Cornell H. N., Marzluff J. M., Pecoraro S. 2012 Proc R Soc B 279(1728):499-508 „Social learning spreads knowledge about dangerous humans among American crows" — vertikálny (rodičia → mláďatá) aj horizontálny prenos. Sigwart J. D., Anderson J. R., Schnell A. K. 2025 Current Biology „Learned precision tool use in carrion crows" — najnovšie: vrany čierne v zajatí sa naučili presnú manipuláciu s nástrojmi napriek tomu, že nepatria k habituálnym tool users. POZOR — Aezopovská bájka „Vrana a krčah" (Bird & Emery 2009 Current Biology 19:1410-1414) bola experimentálne replikovaná U HAVRANA (C. frugilegus), NIE u vrany čiernej (C. corone). NIE primárny tool user ako vrana novokaledónska (C. moneduloides, Hunt & Gray 2003).

9

Tool-like behaviour Sendai: Nihei Y. & Higuchi H. 1995 Jpn J Ornithol 44:21-35 — od 1990s Japonské vrany čierne (C. c. orientalis) v meste Sendai úmyselne kladú vlašské orechy pred autá na križovatkách so semafórmi a po prejazde vozidla zbierajú rozdrvené jadro. Cristol & Switzer 1999 — skeptická replika „Crows do not use automobiles..." namietajúca, že nie všetky drops sú adaptívne. Regiónová variabilita: v Hakodate menej sofistikované (random drops z elektrického vedenia). Tento prípad je klasický príklad behaviorálnej inovácie a kultúrneho prenosu u korvidov v urbánnom prostredí.

10

Kooperatívne hniezdenie („cooperative breeding") dokumentované u španielskej populácie v severnom Španielsku — Baglione V., Marcos J. M., Canestrari D., Ekman J. 2003 Science 300(5627):1947-1949 „Kin Selection in Cooperative Alliances of Carrion Crows" — rezidentní chovatelia majú pomoc nielen od zadržaných potomkov, ale aj od imigrantov (najmä samcov), s ktorými zdieľajú párenia; vysoká genetická príbuznosť cez líniu samcov; kin selection theory prediction confirmed. Baglione et al. 2002 Anim Behav — experimentálne indukované kooperatívne hniezdenie; flexibilný sociálny systém (Baglione & Canestrari 2016, kapitola v Cooperative Breeding in Vertebrates, Cambridge UP). Cooperative breeding NIE je univerzálne — výskyt silne závisí od environmentálnej a historickej kontingencie; populácie v Británii a Nemecku typicky chovajú v izolovaných pároch.

11

Kultúra a folklór: slov. „Vrana k vrane sadá, rovný rovného si hľadá" — ľudia rovnakého charakteru sa zhromažďujú (en. „Birds of a feather flock together"); „Kto príde medzi vrany, musí kvákať ako ony" — adaptácia na sociálne prostredie. POZOR — idiom „krkavčia matka" pre nehodnú matku je biologicky NESPRÁVNE — krkavcovité sú vzorní rodičia s monogamiou a kooperatívnym hniezdením. Slovanský folklór: vrana ako symbol smrti, mŕtveho poľa, posol nešťastia (čierna farba + obživa z mršín = asociácia s pohrebmi a bojiskami); poslovia z Navia (záhrobia). Keltská mytológia: Morrígan (írska bohyňa vojny) sa premieňa na vranu (Badb), špecificky vranu POPOLAVÚ („Hooded Crow"), NIE vranu čiernu. Bran the Blessed (welš.) — meno „Brân" = krkavec/vrana. Japonská kultúra: Yatagarasu — trojnohá vrana, posol bohyne slnka Amaterasu; symbol cisárskej rodiny, dnes logo Japonskej futbalovej asociácie (obvykle stotožňovaná s C. macrorhynchos alebo C. c. orientalis).

12

POZOR — častý mýtus v populárnej literatúre: britské porekadlo „One for sorrow, two for joy, three for a girl, four for a boy..." sa týka STRAKY (Pica pica), NIE vrany. Aezopovská bájka „Vrana a krčah" (The Crow and the Pitcher) — Perryho index 390, najstaršia verzia gr. básnik Bianor (1. stor. n. l.), klasifikovaná ako pseudo-Aezopská; Plinius Starší (1. stor.) prvý zhotovil, že reflektuje skutočné správanie krkavcov. Experimentálne replikovaná U HAVRANA (Bird & Emery 2009), NIE u vrany čiernej. Dĺžka života: typický priemer ~10 rokov vo voľnej prírode, vysoká juvenilná mortalita prvý rok. EURING wild rekord 19 r. 2 m. (Fransson et al. 2010 EURING list of longevity records, kvalita „Acceptable"). Zajatie: až 29 rokov dokumentovaných (Animal Diversity Web). Pohlavná zrelosť 3 roky, prvé hniezdenie typicky 3.–4. rok života.

Taxonomická klasifikácia

species Vrana čierna
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Passeriformes (spevavce)
Čeľaď Corvidae (krkavcovité)
Rod Corvus Linnaeus, 1758
Druh C. corone (Linnaeus, 1758 — Systema Naturae 10. vyd., str. 105; typová lokalita reštringovaná na Anglicko, Hartert 1903)
Poddruh SR C. c. corone (nominátna, záp. Palearktída — vrátane Bratislavy a Záhoria; 1 z 2 IOC v15.2 poddruhov, druhý C. c. orientalis Eversmann 1841 vých. Ázia)

? Často kladené otázky

Vrana čierna (Corvus corone): 48–52 cm, 400–600 g, celočierna s lesklým zelenkavým/purpurovým odleskom, hrubší tupší zobák, robustnejší profil, celá hlava OPIERENÁ (žiadna holá tvár), hlas chrkľavé „kraah" v krátkych sériách 3–4 za sebou, hniezdi SOLITÉRNE v páre. Vrana popolavá (Corvus cornix): rovnaká veľkosť, ŠEDÝ hrudník, brucho a chrbát, ČIERNE iba hlavu, krídla a chvost — diagnostické. V hybridnej zóne medziformy so zníženým šedým podielom. Havran čierny (Corvus frugilegus): 44–47 cm, 280–340 g, bledosivá HOLÁ pokožka okolo bázy zobáku a v lórach u dospelých (kľúčové!), končitejší tenší zobák, štíhlejší profil, „nohavice" na stehnách, vysoké nazálne „kaah" jednotlivo. Hniezdi v koloniach (rookery) desiatok až tisícov párov. JUVENILY havrana majú opierenú tvár ako vrany — holá tvár sa vyvíja až na jar 2. roku života. JUVENILY vrany čiernej sa rozpoznávajú podľa modrých/sivomodrých očí (postupne tmavnú) a červených slizníc v ústach.

Vrana čierna v SR je vzácna, lebo SR leží na okraji areálu — hybridná zóna 20–50 km široká prebieha cez západné Slovensko; vrana čierna západne (Bratislava, Záhorie), vrana popolavá dominuje vo zvyšku krajiny. Pravdepodobne < 100 hniezdiacich párov C. corone v SR (presný počet nepublikovaný — Karaska 2002 atlas používal starú taxonómiu). Najlepšie lokality v SR: (1) Bratislava — Železná studienka, Petržalka, Devín, Sad Janka Kráľa; (2) Záhorie — Devínske jazero, Devínska Nová Ves, lužné lesy Moravy a Dunaja; (3) juhozáp. SR — pole Komárna, Štúrova. Pre garantované pozorovanie: z Bratislavy 60 km do Viedne (Schönbrunn, Prater, Donauinsel) — vo Viedni je vrana čierna v mestských parkoch denne pozorovateľná a tolerantná voči ľuďom. POZOR pri identifikácii: v hybridnej zóne medziformy majú redukovaný šedý podiel — fotodokumentujte a porovnajte so Svensson Collins Bird Guide.

ÁNO — Nihei Y. & Higuchi H. 1995 Jpn J Ornithol 44:21-35 dokumentovali, že Japonské vrany čierne (C. c. orientalis) v meste Sendai od 1990s úmyselne kladú vlašské orechy pred autá na križovatkách so semafórmi. Sekvencia správania: (1) vrana donesie orech ku križovatke; (2) čaká, kým je červená a doprava stojí; (3) položí orech pred kolesá zaparkovaného auta; (4) keď naskočí zelená a auto prejde, orech sa rozdrví; (5) opäť počas červenej vrana zlezie a zbiera jadro. Cristol D. A. & Switzer P. V. 1999 uverejnili skeptickú repliku „Crows do not use automobiles..." namietajúcu, že nie všetky drops sú adaptívne. Regiónová variabilita — v Hakodate menej sofistikované (random drops z elektrického vedenia). Tento prípad je klasický príklad behaviorálnej inovácie a kultúrneho prenosu u korvidov v urbánnom prostredí. POZOR — toto NIE JE Aezopovská bájka „Vrana a krčah" — tá bola experimentálne replikovaná u havrana (Bird & Emery 2009 Current Biology), NIE u vrany čiernej.

ÁNO — vrana čierna patrí medzi najinteligentnejšie vtáky. Marzluff J. M. et al. 2010 Animal Behaviour 79(3):699-707 dokumentoval, že wild krkavce americké (Corvus brachyrhynchos, sesterský druh k C. corone) rozpoznávajú individuálnu ľudskú tvár podľa masiek. Vedci nasadili „nebezpečnú masku" pri chytaní vrán a „neutrálnu masku" v iných situáciách. Vrany následne po viac ako 2,7 roka reagovali na osobu v „nebezpečnej maske" mobbingom a alarmom, ale neutrálnu masku ignorovali. Cornell, Marzluff & Pecoraro 2012 Proc R Soc B — vrany učia svoje mláďatá rozpoznávať nebezpečných ľudí (vertikálny prenos) aj iných dospelých v okolí (horizontálny prenos), znalosť sa šíri 1,2 km a viac. Wascher & Bugnyar 2013 PLoS ONE preukázali prvý dôkaz inequity aversion u vtákov (6 vrán čiernych + 4 krkavce). Sigwart et al. 2025 Current Biology — vrany čierne v zajatí sa naučili presnú manipuláciu s nástrojmi. POZOR — Marzluffove štúdie sú robené na americkej vrane (C. brachyrhynchos), nie priamo na C. corone; vzhľadom na blízku príbuznosť sa výsledky generalizujú na „vrany".

NIE — vrana je v SR chránený druh so spoločenskou hodnotou 500 € (vyhláška 170/2021 Z. z., zákon 543/2002 Z. z.). Chov bez výnimky ministerstva životného prostredia je nezákonný. Aj keby ste smeli, vrana je extrémne náročná v zajatí: (1) je dlhoveká (29 r. v zajatí) — záväzok na celý život; (2) vyžaduje voliéru min. 6×3×3 m; (3) sociálna — bez spoločníka zostresuje; (4) hlasná — chrkľavé „kraah" v sériách 3–4, susedia ho budú počuť; (5) silným zobákom môže zničiť drevenú voliéru; (6) diéta drahá a špecifická — živé dažďovky, larvy, mršiny, mäso, ovocie, semená; (7) vyžaduje denné kognitívne obohatenie (problem-solving puzzles) — bez toho frustrovaná a agresívna. Ak chcete vtáka so srovnateľnou inteligenciou, vyberte si papagája sivého (Psittacus erithacus) — domestikovaný, podobné IQ, legálny chov v SR s registráciou CITES.

Hybridná zóna je geografický pás, kde sa dva blízko príbuzné druhy stretávajú a hybridizujú. Pre vranu čiernu a vranu popolavú je 20–50 km široká a prebieha od Jutska (Dánsko) cez sev. Nemecko (kopíruje rieku Labe), Rakúsko, sev. Taliansko, Alpy a západné Slovensko po Apeninský polostrov. Vrana čierna západne (Británia, záp. Európa po Labe), vrana popolavá východne (vrátane SR, V Európy, Blízkeho východu, Iránu). V hybridnej zóne pravidelné páry produkujú medzifenotypovo intermediárnych jedincov so znížením šedého podielu. Asortatívne párenie (preference pre vlastný fenotyp) udržuje úzkosť zóny napriek voľnej hybridizácii. Klimatická hypotéza pre lokalizáciu: post-glaciálna sekundárna kontakt z dvoch refúgií (Iberia + Balkán/Stred. Východ) po ústupe ľadovca cca 10 000 BP. Poelstra et al. 2014 Science hovorí o „speciácii za prítomnosti tokov génov" — fenotypovo nápadný rozdiel riadený < 2 Mb genomic island; introgressia voľne prechádza ostatným genómom (≤ 0,28 % genetických rozdielov v celom genóme). Pre slovenského ornitológa: západné Slovensko (Bratislava, Záhorie) je excelentné miesto na pozorovanie hybridov.

NIE — idiom „krkavčia matka" pre nehodnú matku je biologicky NESPRÁVNE. Krkavcovité (vrátane vrany čiernej, havrana, krkavca, sojky, kavky, straky) sú vzorní rodičia: (1) doživotná monogamia u krkavca a havrana, dlhodobá monogamia u vrany; (2) obaja rodičia kŕmia mláďatá intenzívne 28–35 dní v hniezde + 4–6 týždňov po vyletení; (3) samce robia allofeeding (kŕmenie partnerky na hniezde); (4) kolektívna obrana proti predátorom (mobbing); (5) kooperatívne hniezdenie u španielskej populácie vrany čiernej (Baglione 2003 Science) — pomocníci kŕmia mláďatá súrodencov. Etymológia idiomu: ľudová viera, že vrany a krkavce „vyhadzujú slabé mláďatá z hniezda" — nesprávne; v skutočnosti najslabšie mláďa hladuje (sibling rivalry), ale rodičia ho aktívne nezabíjajú. Idiom je kultúrny anachronizmus z čias, keď bola etika krkavcov nepochopená.

NIE — britské porekadlo „One for sorrow, two for joy, three for a girl, four for a boy..." sa týka STRAKY (Pica pica), NIE vrany. Toto je častý mýtus v populárnej literatúre. Korene porekadla: stredoanglická tradícia 16.–17. stor., dokumentované v John Brand 1777 Observations on Popular Antiquities; predkresťanské folklórne korene o strake ako prorockom vtákovi (radosti vs nešťastia podľa počtu). Slovenský ekvivalent: nemá presnú obdobu — slov. folklór spája vranu so smrťou a nešťastím (čierna farba, mršiny), ale nepočíta straky. Kultúrny pôvod „one for sorrow": straka má v Británii rozporuplnú povesť — bielo-čierna farba ako pohrebné rúcho, ale aj zlodejka cenných predmetov (Rossini opera La gazza ladra 1817). Vrana má v britskej tradícii inú asociáciu — bojiská, mršiny, jeseň (Vrana a Krkavec ako poslovia Odina v anglo-saských ságách). Pre slovenského čitateľa: rozlišujte STRAKU (Pica pica, bielo-čierna s dlhým chvostom) od VRANY (Corvus corone, celočierna).

 Areál — hybridná zóna, 2 poddruhy + SR ako okraj areálu

Areál: Palearktický — záp. Európa po Japonsko. 2 IOC poddruhy: C. c. corone (záp. Palearktída) a C. c. orientalis (vých. Ázia). Hybridná zóna s popolavou: Dánsko–Labe–Alpy–záp. Slovensko. V SR vzácna (<100 párov, Bratislava + Záhorie).

 Hlas a kognícia — ukážky

Vrana čierna — hrubé štekavé „kraa

Carrion Crow (Corvus corone) — typické hrubé štekavé „kraa" v sériách 3–4 výziev

Vrany v Sendai - úmyselne kladú orechy pred autá - Nihei & Higuchi 1995

Sendai walnut auto-cracking — Japonské vrany (C. c. orientalis) kladú orechy pred autá

 Cudzie názvy

Slovensky:   Vrana čierna, Česky:   Vrána černá, Anglicky:   Carrion Crow, Nemecky:   Rabenkrähe, Francúzsky:   Corneille noire, Taliansky:   Cornacchia nera, Španielsky:   Corneja negra, Portugalsky:   Gralha-preta, Holandsky:   Zwarte Kraai, Poľsky:   Wrona czarna, Maďarsky:   Kormos varjú, Rusky:   Чёрная ворона, Japonsky:   ハシボソガラス (Hashiboso-garasu)

Angl. Carrion = mŕtvolárová; nem. Raben = krkavčia; jap. Hashiboso = úzkozobá.