Kita ozdobná (Urocissa ornata)

Corvidae (krkavcovité)

Kita ozdobná

Urocissa ornata — endemit vlhkého dažďového pralesa Srí Lanky s kobaltovo modrým telom, gaštanovou hlavou a červeným zobákom — jeden z najfarebnejších korvidov Ázie; IUCN zraniteľný (VU)

IUCN: VU (Vulnerable, 2016) | Vulnerable (zraniteľný) podľa BirdLife International a IUCN (hodnotenie 2016, potvrdené v novších kontrolách). Populácia odhadovaná na 9 500–19 500 jedincov s klesajúcim trendom. Druh je endemický výhradne pre Srí Lanku a závisí od nerušeného primárneho vlhkého dažďového pralesa vlhkej zóny — biotop dlhodobo ohrozený odlesňovaním pre poľnohospodárstvo, baníctvo, výstavbu a výsadbu čajových plantáží. Ďalšími hrozbami sú odumieranie lesov vplyvom znečistenia ovzdušia a používanie biocídov v hornatej krajine. Druh je zaradený medzi Alliance for Zero Extinction (AZE) druhy. Moratórium na ťažbu dreva vo vlhkej zóne z roku 1990 a zákonná ochrana druhu na Srí Lanke môžu spomaľovať pokles, no závislosť od primárneho lesa robí z kity ozdobnej zraniteľný druh s obmedzeným adaptačným priestorom. Nie je zaradená v žiadnej prílohe CITES.
Dĺžka42–47 cm
Hmotnosť190–200 g
Dožitiedo cca 13 r (orientačne)
IUCNVU (zraniteľný)
RozšírenieEndemit Srí Lanky (vlhká zóna)
SťahovavýNie — celoročne stály
ChránenýÁno — zákon Srí Lanky; AZE druh
BiotopPrimárny vlhký prales, 50–2 150 m
SociálnosťRodinné skupiny do 7 jedincov
KooperáciaKooperatívne hniezdenie s pomocníkmi

Výživa

  • Veľký hmyz a larvy — hlavná živočíšna zložka; húsenice, chrobáky, kobylky; húsenice si vták pred prehltnutím otiera o machodňatú kôru, aby ich zbavil žihavých chĺpkov
  • Stromové žaby a malé jašterice — dôležitá bielkovinová zložka; vták ich loví v korunách stromov, niekedy visí dolu hlavou
  • Ovocie a bobule — sezónny rastlinný doplnok, podiel stúpa pri hojnosti plodov v dažďovom pralese
  • Vajíčka a mláďatá iných vtákov — príležitostná predácia v hniezdnej sezóne; kita sa pohybuje v skupinách a hluk môže odhaliť hniezda iných spevavcov
  • Pavúky a iné bezstavovce — dopĺňajú živočíšny podiel, najmä pri spomalenom pohybe po vetvách a machi
Tip od odborníka Kita ozdobná je v prírode prevažne mäsožravý druh — základ stravy tvorí veľký hmyz, húsenice, stromové žaby a malé jašterice. Pred konzumáciou húseníc si ich vták otiera o machodňatú kôru stromov, aby sa zbavil žihavých chĺpkov — ide o zaujímavé predpravné správanie pozorované v teréne (Sinharaja, Kitulgala). Rastlinná zložka (ovocie) je len doplnková a sezónna. Druh sa v avikultúre bežne nechová; tieto informácie slúžia na pochopenie jeho biológie vo voľnej prírode. Kita ozdobná je výhradne druh primárneho dažďového pralesa Srí Lanky, kde potravnú ekológiu podmieňuje dostatok veľkých bezstavovcov a obojživelníkov v korune.

Hlasový prejav

Kita ozdobná má bohatý a variabilný hlasový repertoár — vedci identifikovali 13 odlišných typov hlások. Najčastejšími prejavmi sú kovové cinkavé volania (chink-chink-chink...), hrubé kráktajúce série (crakrakrakrak) a prenikavé piskoty. Pozoruhodná je mimikra hlasov dravých vtákov (jastraby rodu Accipiter a horský krahulec Nisaetus nipalensis) — tieto napodobenia vydáva pri mobbingu predátorov a zrejme slúžia ako signál aj pre iné druhy; hrebeňatý drongovec (Dicrurus paradiseus) z toho istého biotopu tieto signály tiež napodobuje, čo naznačuje medzidruhový komunikačný systém v dažďovom pralese. Vo vlhkom počasí je druh zvlášť hlučný. V tichom pralese je skupinu kitov možné počuť skôr, než ju uvidieť. Druh nenapodobňuje ľudskú reč.

Typické zvuky

  • Kovové cinkavé chink-chink-chink — najčastejšie kontaktné a poplašné volanie, vydávané v skupinách pri pohybe korunou; počuteľné na veľkú vzdialenosť
  • Hrubé kráktajúce crakrakrakrakrak — vzrušená hlučná séria pri narušení skupiny alebo pri objavení predátora; prenikavý zvuk pralesa
  • Prenikavé vysoké piskoty a jingle (zvonivé hlasy) — súčasť bohatého hlasového repertoáru pri kľude skupiny, zahŕňa aj tichšie mumlajúce tóny
  • Mimikra hlasov dravých vtákov (Accipiter spp., horský krahulec Nisaetus nipalensis) — vydávaná pri mobbingu predátora; celkovo 13 identifikovaných typov hlások; hrebeňatý drongovec (Dicrurus paradiseus) z toho istého biotopu tieto signály opakuje, čo naznačuje medzidruhový komunikačný systém vlhkého pralesa Srí Lanky

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hlavná hniezdna sezóna (január–marec) — hniezdo 5–13 m, znáška 3–5 vajec; kooperatívne hniezdenie s pomocníkmi
Tok (december–február) — skupinové správanie, samce sa predvádzajú v korunách stromov; monogamné páry s pomocníkmi z predchádzajúceho roka
Odchov mláďat (február–apríl) — obaja rodičia aj pomocníci kŕmia; hmyz a žaby nevyhnutné; koel obyčajný (Eudynamys scolopaceus) parazituje hniezda
Pelichanie (august–november) — výmena peria po hniezdnej sezóne
Celoročne stály (nesťahovavý) druh — po vyletení mláďat sa rodina zdržiava pohromade v rodinnom teritóriu; skupiny do 7 jedincov
Endemit vlhkej zóny Srí Lanky — celoročne stály, nevykonáva migráciu; najlepšie pozorovateľný v Sinharaje, Kitulgale a Knuckles, najmä ráno

Prostredie a požiadavky

Prirodzený biotop (voľne žijúci druh)
Primárny vlhký tropický a subtropický montánny les vlhkej zóny Srí Lanky od nížin po 2 150 m n.m.; vyhýba sa narušeným biotopom
Kita ozdobná žije výhradne vo vysokých, nerušených primárnych lesoch vlhkej zóny Srí Lanky (wet zone rainforest). Kľúčovými lokalitami sú Rezervácia Sinharaja (UNESCO, biosférická rezervácia), Kitulgala a pohorie Knuckles. Prieskum (2004–2006) lokalizoval jedince v 38 samostatných lesných flakoch v šiestich lesných komplexoch. Druh sa striktne vyhýba narušeným biotopom — záhradám, plantážam čaju a otvorenej krajine. Výskyt vo výškovom rozsahu 50–2 150 m n.m. Závislosť od primárneho lesa z neho robí ukazovateľový druh stavu vlhkého pralesa.
Sociálne správanie a skupinová dynamika
Rodinné skupiny 2–7 jedincov s kooperatívnym hniezdením; pomocníci z predchádzajúcich rokov
Kita ozdobná žije v malých rodinných skupinách do 7 jedincov. Základ tvorí monogamný pár s pomocníkmi — mláďatá z predchádzajúcich hniezdnych sezón, ktoré zostávajú v skupinách a pomáhajú pri výstavbe hniezda a kŕmení novej generácie. Každý člen skupiny si udržiava individuálne teritórium v rámci skupinového okrsku. Tento systém kooperatívneho hniezdenia je u korvidovitých vtákov relatívne vzácny a zvyšuje reprodukčný úspech skupiny. Skupiny sú hlučné a pohybujú sa spoločne korunou stromov.
Podnebie a klimatické nároky
Celoročne stály druh tropického a subtropického vlhkého pralesa; nevykonáva migráciu; teploty 20–28 °C typické pre vlhkú zónu Srí Lanky
Kita ozdobná je prísne stály (nesťahovavý) druh — nevykonáva žiadnu sezónnu migráciu. Celoročne obýva vlhkú zónu Srí Lanky s tropickým a subtropickým monzúnovým podnebím a bohatými zrážkami (2 000–5 000 mm ročne). Hornaté oblasti (1 000–2 150 m n.m.) mávajú chladnejšie ráno (15–18 °C), no druh sa tu bežne vyskytuje. Závisí výlučne od primárnych lesov — ich stav a vlhkosť sú kritické pre dostatok potravy (hmyz, žaby) aj pre hniezdenie.
Hniezdo a hniezdenie
Miskovité hniezdo z konárov 5–13 m nad zemou; znáška 3–5 vajec; hniezdna sezóna január–marec; kooperatívne hniezdenie
Hniezdo je miskovité, z konárov, vystlané koreňmi a lišajníkmi; umiestnené na vrchole tenkého sadeňa alebo v malých stromoch vo výške 5–13 m. Oba pohlavia budujú hniezdo, no inkubuje výlučne samica. Znáška obsahuje 3–5 bielych vajec s hnedými škvrnami. Obaja rodičia aj pomocníci (starší súrodenci) kŕmia mláďatá. Hniezdna sezóna prebieha január až marec (zdroj: Wikipedia EN, oiseaux-birds.com). Hniezda sú zraniteľné voči hniezdnemu parazitizmu koela obyčajného (Eudynamys scolopaceus).
Kúpanie a hygiena
Pravidelne sa kúpe v lesných potôčkoch a v daždi v korune stromov; dôležitá je čistá voda v okolí biotopu
Korvidovité vtáky sú pravidelnými kúpalcami. Kita ozdobná využíva lesné potoky a riečky v dažďovom pralese, kde Sinharaja a Kitulgala sú pretkané vodotečami. Druh sa tiež kúpe priamo v daždi na vetvách. Čistota peria je dôležitá pre letovú efektivitu a tepelnú izoláciu.
Denný režim a aktivita
Striktne denný vták; najaktívnejší ráno a podvečer; skupiny nocujú v korune vysokých stromov
Kita ozdobná je striktne denný vták s maximálnou aktivitou ráno a podvečer — vtedy sú skupiny najhlučnejšie a najpohyblivejšie. Cez poludnie sa aktivita znižuje. Skupiny nocujú v korune vysokých primárnych stromov. V turistickej sezóne (ráno 6:00–9:00 h.) sú skupiny v Sinharaji a Kitulgale relatívne spoľahlivo pozorovateľné pri turistických chodníkoch, kde si niektorí jedinci zvykli na ľudskú prítomnosť.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
December–február (pred hniezdnou sezónou)

Kita ozdobná je monogamný druh s dlhodobými pármi a kooperatívnym systémom hniezdenia. Tok prebieha v rámci skupiny — samec dvoriaci sa samici vykonáva pohybové displeje v korunách stromov. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v druhom roku života (analógiou s porovnateľnými korvidmi; druh-špecifické údaje pre kitu ozdobnú nie sú v dostupných zdrojoch overené). Potomstvo z predchádzajúcich rokov zostáva v skupinách ako pomocníci (helpers) — ide o systém kooperatívneho hniezdenia typický pre sociálne korvidovité vtáky.

Hniezdo a znáška
Január–február (hniezdna sezóna jan–mar); 3–5 vajec; biele s hnedými škvrnami

Oba pohlavia spoločne stavajú miskovité hniezdo z konárov, vystlané koreňmi a lišajníkmi; umiestnené na vrchole tenkého stromu alebo sadeňa vo výške 5–13 m (zdroj: oiseaux-birds.com). Samica znáša 3–5 vajec (podľa Wikipedia EN bežne 3, podľa Ceylon Bird Club typicky 4), bielych s hnedými škvrnami. Hniezdna sezóna: január–marec (zdroj: Wikipedia EN, oiseaux-birds.com). Hniezda sú ohrozené parazitizmom koela obyčajného.

Inkubácia
Presné trvanie inkubácie pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch overené

Inkubuje výlučne samica (zdroj: Wikipedia EN, oiseaux-birds.com). Presná dĺžka inkubácie pre kitu ozdobnú nie je v dostupných zdrojoch spoľahlivo overená — analógiou s príbuznými korvidmi rodu Urocissa sa odhaduje na 16–21 dní (orientačné, nie druh-špecifické). V tomto období samec aj pomocníci kŕmia samicu a strážia teritórium skupiny.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia aj pomocníci kŕmia; hmyz a žaby nevyhnutné

Mláďatá sa liahnu altriciálne (holé a slepé). Obaja rodičia aj pomocníci (starší súrodenci z predchádzajúcich hniezd) sa aktívne podieľajú na kŕmení. Živočíšna bielkovina — veľký hmyz, stromové žaby a jašterice — je v tomto období nevyhnutná pre rast mláďat. Kooperatívny systém výrazne zvyšuje úspešnosť chovu a prežívanie mláďat oproti hniezdeniu bez pomocníkov. Presný vek vyletenia nie je v dostupných zdrojoch overený (analógiou s korvidmi odhadujeme 20–28 dní po vyliahnutí — orientačné).

Vývoj mláďat
Juvenily sú tlmenejšie; dospelé sfarbenie po prvom pelichaní

Juvenily sú celkovo tlmenejšie — modrá farba je menej sýta, gaštanový odtieň menej výrazný a okrúžnica oka je hnedá (nie červená ako u dospelých). Plné dospelé sfarbenie nadobúdajú postupne pelichaním. Generačná dĺžka je 6,7 roka (zdroj: BirdLife/IUCN). Mláďatá po vyletení zostávajú v rodinnej skupine a v nasledujúcich sezónach sa stávajú pomocníkmi pri hniezde rodičov.

Pohlavná dospelosť
Pravdepodobne v druhom roku — presné údaje neoverené

Presný vek pohlavnej dospelosti pre kitu ozdobnú nie je v dostupných zdrojoch špecifikovaný — analógiou s porovnateľnými korvidmi sa odhaduje na druhý rok života (orientačné). Generačná dĺžka je 6,7 roka (zdroj: BirdLife International/IUCN). Dožitie: oiseaux.net uvádza 13 rokov (orientačne); druh-špecifické dáta z krúžkovania nie sú k dispozícii.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Kita ozdobná 42–47 cm Straka červenozobá 65–68 cm Straka taiwanská 63–69 cm Straka európska 44–46 cm
Kita ozdobná Straka červenozobá (Urocissa erythroryncha) Straka taiwanská (Urocissa caerulea) Straka európska (Pica pica)
Dĺžka42–47 cm65–68 cm63–69 cm44–46 cm
Váha190–200 g196–232 g250–310 g200–250 g
Dožitiedo cca 13 r (oiseaux.net, orientačne; druh-špecifické dáta neoverené)do cca 15 rpresné údaje neoverenépriemer 3–5 r; max. 21 r vo voľnej prírode
OchranaIUCN VU (zraniteľná, klesajúci trend); nie je v CITES; AZE druhIUCN LC (stabilná populácia); nie je v CITESIUCN LC; nie je v CITES; národný vták TaiwanuIUCN LC; zákon 543/2002 Z. z. SR; chránený druh
CharakteristikaKobaltovo modré telo a dlhý chvost s bielymi hrotmi; gaštanová hlava, krk a primárne letkáče; červený zobák, nohy a okrúžnica oka; pohlavie ťažko odlíšiteľné na pohľadDlhší chvost (až 400 mm) s bielymi hrotmi; ČIERNA hlava s BIELOU korunou; kobaltovo modré telo; červený zobák — kľúčové odlíšenie od kity ozdobnej: čierna+biela hlava vs gaštanová hlava kityCelá ČIERNA hlava (bez gaštanovej farby kity), dlhé belasé perie na krku; modré telo; červený zobák so žltkastou základňou; výrazne dlhší chvost; žltá dúhovka (vs červená okrúžnica kity)Čiernobielé sfarbenie bez modrej farby; iridesenčný dlhý chvost; čierny zobák a nohy — typový druh čeľade Corvidae; žiadna modrá farba, odlíšenie jednoduché
AreálEndemit vlhkej zóny Srí Lanky: primárny dažďový prales od nížin po 2 150 m n.m.; Sinharaja, Kitulgala, Knuckles; rodinné skupiny do 7 jedincov; kooperatívne hniezdenieHimaláje, juh Číny, JV Ázia (Mjanmarsko, Thajsko, Vietnam); lesy, kroviny a parky; stály druh; oveľa väčší areál než kita ozdobnáEndemit Taiwanu; vlhké hory a lesy; národný vták Taiwanu; príbuzný druh, no jednoznačne odlíšiteľný podľa celej čiernej hlavyCelá Eurázia; kultúrna krajina, okraje lesov, parky, záhrady; v SR bežný stály druh; vzdialený príbuzný kity ozdobnej v rámci Corvidae

Zaujímavosti

1

Najfarebnejší korvidovitý vták Srí Lanky — kobaltovo modrá farba tela a chvosta, gaštanová hlava a krídla, koralovo červený zobák a nohy robia z kity ozdobnej jedného z opticky najnápadnejších vtákov pralesa. Štrukturálna modrá farba peria vzniká nanoprocesom a mení odtieň podľa uhla svetla.

2

Kooperatívne hniezdenie (cooperative breeding) — kita ozdobná žije v rodinných skupinách, kde mláďatá z predchádzajúcich rokov zostávajú pri rodičoch ako pomocníci a aktívne sa podieľajú na kŕmení novej generácie. Tento systém, typický pre vrany a niektoré sojky, výrazne zvyšuje reprodukčný úspech skupiny v porovnaní s pármi bez pomocníkov.

3

Dravčí hlas ako zbraň — kita ozdobná je schopná napodobniť hlasy dravých vtákov (jastraby rodu Accipiter a horský krahulec Nisaetus nipalensis). Tieto napodobenia vydáva pri mobbingu predátorov. Zaujímavé je, že hrebeňatý drongovec (Dicrurus paradiseus) zo Sinharaje tieto signály tiež opakuje — čo naznačuje medzidruhový systém poplašnej komunikácie v dažďovom pralese.

4

Húsenice a machodňatá kôra — pred prehltnutím húseníc si ich kita otiera o machodňatú kôru stromov, čím odstraňuje žihavé chĺpky. Ide o príklad jednoduchého predpravného spracovania potravy — správania typického pre niektoré inteligentné vtáky vrátane korvidov.

5

Paradoxná tolerancia ľudí — napriek tomu, že druh striktne vyhýba narušeným a odlesnením biotopom, pri turistických chodníkoch v Sinharaji si niektoré skupiny navykli na ľudskú prítomnosť a čakajú pri návštevníkoch. Výskum (2004–2006) zistil, že nízka a stredná miera rekreačného rušenia v skutočnosti zvyšovala počty pozorovaných kitov — na rozdiel od iných druhov, ktoré sa ľuďom vyhýbajú.

6

Poštová známka a symbol Srí Lanky — kita ozdobná bola zobrazená na 10-centovej poštovej známke Srí Lanky, ktorá bola bežne v obehu v 80.–90. rokoch 20. storočia. Sinhálsky názov druhu je kehibella (කැහිබෙල්ලා). Patrí k ikonickým endemitom ostrova a je prioritnou atrakciou pre ornitologický turizmus.

7

Koel ako hniezdny parazit — koel obyčajný (Eudynamys scolopaceus) parazituje hniezda kity ozdobnej: podhodí cudzie vajce, mláďa koela po vyliahnutí vytlačí ostatné mláďatá. Predpokladá sa, že práve vyššia hustota koela v narušených biotopoch je jedným z dôvodov, prečo kita odmieta osídliť záhrady a plantáže.

8

Zraniteľný endemit s iba jednou krajinou — s odhadovanou populáciou 9 500–19 500 jedincov výhradne na Srí Lanke je kita ozdobná klasickým príkladom endemita s obmedzeným areálom. Druh je zaradený medzi Alliance for Zero Extinction (AZE) druhy — kategória zahŕňajúca taxóny s najvyšším rizikom definitívneho vyhynutia pri strate posledných kľúčových lokalít.

Taxonomická klasifikácia

species Kita ozdobná (Urocissa ornata)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Corvidae (krkavcovité)
Rod Urocissa Bonaparte, 1850
Druh Urocissa ornata (Wagler, 1829)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — endemit vlhkej zóny Srí Lanky; v avikultúre sa bežne nechová
Poddruhy Druh je monotypický — IOC World Bird List ani Avibase nerozoznávajú poddruhy. Opísal ho Johann Georg Wagler v roku 1829; pôvodne zaradil vták do rodu Pica (Pica ornata). Rod Urocissa (päť druhov dlhochvostých modrých sojiek Ázie) bol zriadený Charlesom Lucianom Bonapartem v roku 1850. Druhové meno ornata (lat. ozdobená) odkazuje na nápadné sfarbenie. Príbuzné druhy v rode Urocissa sú Straka červenozobá (U. erythroryncha), Straka taiwanská (U. caerulea), Straka žltostická (U. flavirostris) a Straka bielobradá (U. whiteheadi).
Avibase_ID 326EA4E0D46629DA

? Často kladené otázky

Najlepšie lokality sú Rezervácia Sinharaja (UNESCO, vlhká zóna juhozápadnej Srí Lanky — zlatý štandard), Kitulgala (pozorovacia zóna na rieke Kelani) a pohorie Knuckles (Centrálne vysočiny). Druh bol zaznamenaný v 38 lesných flakoch počas prieskumu 2004–2006 (zdroj: Wikipedia EN). Odporúčané ráno 6:00–9:00 h. s certifikovaným sprievodcom; druh je vo vlhkej zóne relatívne spoľahlivo pozorovateľný pri turistických chodníkoch.

Kita ozdobná má gaštanovú (hrdzavočervenú) hlavu, krk a primárne letkáče v kombinácii s kobaltovo modrým telom a červeným zobákom. Stračka červenozobá (Urocissa erythroryncha) má čiernu hlavu s bielou korunou a výrazne dlhší chvost, žije v Číne, Himalájach a JV Ázii. Stračka taiwanská (Urocissa caerulea) má celú čiernu hlavu bez hnedej a žltkastú základňu zobáka. Stračka žltostická (Urocissa flavirostris) má žltý zobák. Kita ozdobná je endemická pre Srí Lanku — ak ste na Srí Lanke a vidíte dlhochvostú modrú sojku s gaštanovou hlavou, je to s istotou kita ozdobná.

Kita ozdobná je IUCN hodnotená ako zraniteľná (VU) — populácia 9 500–19 500 jedincov s klesajúcim trendom. Hlavné príčiny: strata a fragmentácia vlhkého dažďového pralesa (odlesňovanie pre poľnohospodárstvo, baníctvo, výstavba, plantáže čaju), znečistenie ovzdušia a biocídy v hornatej krajine, výstavba malých hydroelektrární. Ako pomôcť: podpora ochranárskych organizácií Srí Lanky (Rainforest Protectors Trust, Field Ornithology Group of Sri Lanka), zodpovedný eko-turizmus (platenie vstupných poplatkov do chránených území), odmietnutie produktov z nelegálneho odlesňovania.

Kooperatívne hniezdenie (cooperative breeding) znamená, že viac ako dvaja jedinci sa spoločne starajú o jedno hniezdo. U kity ozdobnej to funguje tak, že mláďatá z predchádzajúcich rokov zostávajú v rodinnej skupine a v nasledujúcej sezóne pomáhajú rodičom stavať hniezdo a kŕmiť nové mláďatá. Inkubuje výlučne samica. Tento systém zvyšuje prežívanie mláďat a je relatívne vzácny u korvidovitých vtákov — u kity ozdobnej je dobre zdokumentovaný a považuje sa za adaptáciu na hustú súťaž o potravu v pralese (zdroj: Wikipedia EN).

Áno — kita ozdobná vykazuje niekoľko pozoruhodných vzorcov: (1) Otieranie húseníc o machodňatú kôru stromov pred prehltnutím, čím odstraňuje žihavé chĺpky — jednoduchý príklad predpravného spracovania potravy. (2) Visenie dolu hlavou pri prehľadávaní vetiev, kde pridržiava korisť nohami pri jedení (zdroj: Wikipedia EN). (3) Napodobovanie hlasov dravých vtákov (jastraby Accipiter, horský krahulec) pri mobbingu predátorov. (4) Skupinový lov — malá skupina spoločne plaší korisť v korune stromov.

Kita ozdobná je plne chránená vnútroštátnym zákonom Srí Lanky — odchyt, vývoz ani obchod s divými jedincami nie sú povolené. IUCN ju hodnotí ako zraniteľnú (VU). V prílohe CITES nie je zaradená (stav 2024). Je zahrnutá do zoznamu Alliance for Zero Extinction (AZE) — teda medzi druhy s najvyšším rizikom definitívneho vyhynutia. Slovenský zákon č. 543/2002 Z. z. sa naňho priamo nevzťahuje (nie je pôvodný druh SR), ale v rámci EÚ platia všeobecné pravidlá ochrany exotických vtákov.

Paradox tolerance ľudí v pralese verzus odmietanie narušených biotopov bol zistený vo výskume 2004–2006: nízka a stredná miera rekreačného rušenia pri turistických chodníkoch zvyšovala počty pozorovaných kitov oproti nerušeným oblastiam, zatiaľ čo záhrady a plantáže čaju druh neosídľuje vôbec. Možné vysvetlenie: turistickí sprievodcovia a návštevníci pri chodníkoch v Sinharaji a Kitulgale aktívne kŕmia skupiny kitov, čo vytvára neprirodzený zdroj potravy. Záhrady a plantáže navyše ponúkajú výrazne nižšiu hustotu prirodzenej potravy (hmyz, žaby) a pravdepodobne vyššiu hustotu hniezdnych parazitov (koel), čo druhu bráni usídliť sa v narušených biotopoch.

ZDROJ: Wikipedia EN (Sri Lanka blue magpie — dĺžka 42–47 cm, gaštanová hlava/krk/krídla, modrá farba, červený zobák/nohy/okrúžnica, hniezdenie jan–mar, znáška 3–5 vajec, kooperatívne hniezdenie, IUCN VU, pop

 Video — Kita ozdobná

Kita ozdobná (Urocissa ornata) — spev a hlas v prírode

Kita ozdobná (Urocissa ornata) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Sri Lanka Blue Magpie (Ceylon Blue Magpie), Česky:   kraska srílanská (kraska cejlonská), Nemecky:   Schmuckkitta (Blaukitta), Španielsky:   Urraca Cingalesa, Francúzsky:   Pirolle de Ceylan, Taliansky:   Gazza di Sri Lanka, Holandsky:   Blauwe Kitta, Portugalsky:   pega-azul-cingalesa, Poľsky:   kitta ozdobna, Maďarsky:   ceyloni kék szarka, Rusky:   Ланкийская лазоревая сорока, Japonsky:   セイロンサンジャク, Latinsky:   Urocissa ornata (Wagler, 1829)