Škorec čiernogolierový (Gracupica nigricollis)

Sturnidae (škorcovité)

Škorec čiernogolierový

Gracupica nigricollis — veľký škorcovitý spevavec južnej Číny a juhovýchodnej Ázie s bielou hlavou, širokým čiernym golierom a žltou kožou okolo oka — spoločenský a veľmi hlasný voliérový mäkkožravec, ktorý napodobňuje zvuky iných vtákov aj okolia

IUCN: LC (Least Concern, 2024) | Least Concern, populácia rastúca; druh NIE je v CITES. Areál presahuje 4 milióny km² a druh ťaží zo zmien krajiny pri človeku (odlesňovanie, urbanizácia); bol introdukovaný na Taiwan, do Malajzie a Singapuru. Miestami trpí odchytom pre obchod s klietkovými vtákmi. Aj tak platí zásada zodpovedného chovu: nevypúšťať do voľnej prírody.
Veľkosť~26–30 cm
HlučnosťVeľmi vysoká (5/5)
NapodobňovanieSlabé (1/5) — skromnejšie než beo a majna
Životnosť~10–15 rokov
PôvodJužná Čína a JV Ázia
🔊
Hlučnosť
5/5
🤝
Priľnavosť
2/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
3/5

Výživa

40% 25% 16% STRAVA zloženie
Hmyz a bezstavovce — chrobáky, kobylky, larvy, húsenice, dážďovky (zber zo zeme, hlavná potrava mláďat) 40%
Ovocie a bobule — figy, moruše, papája, banán, dozreté plody (frugivorná zložka) 25%
Semená, zrno a obilie — pozbierané na poliach a ryžoviskách 16%
Nektár, kvety a šťava plodov (oportúnne) 7%
Ľudské zvyšky pri sídlach — okolie polí, fariem a dedín (komenzál človeka) 7%
Drobné stavovce a vajcia — oportúnne, ojedinele 5%

Odporúčané potraviny

  • Hmyz a bezstavovce — chrobáky, kobylky, larvy, húsenice, dážďovky (v prírode podstatná časť potravy a hlavná potrava mláďat)
  • Pestré nakrájané ovocie — figy, moruše, papája, banán, mango, hrozno, jablko bez jadrovníka
  • Bobule a dozreté plody — komerčné softbill bobuľové zmesi v chove
  • Kvalitné softbill / mäkkožravé pelety ako základ klietkovej diéty (pestrá, vyvážená, s primeraným obsahom železa)
  • Drobné množstvo vareného vajca alebo vaječnej zmesi (bielkoviny v období pelichania a odchovu)
  • Listová zelenina a klíčky — šalát, púpava, naklíčené semená (vitamíny, v malom)
  • Varená ryža, drobné cestoviny či namočené granule ako doplnok (oportúnny všežravec — striedmo)
  • Živé krmivo — cvrčky, múčne červy, zophobas (najmä pri odchove mláďat a v zime)
  • Čerstvá pitná voda denne a miska na kúpanie — škorec čiernogolierový sa rád kúpe

Zakázané potraviny

  • Krmivá s veľmi vysokým obsahom železa ako základ — pri mäkkožravcoch riziko hromadenia železa v pečeni (iron storage disease); pelety voľte s rozumným obsahom železa
  • Avokádo — toxické pre vtáky (perzín)
  • Slané, sladené a ľudské spracované potraviny — pečivo, sušienky, čokoláda, kofeín, alkohol
  • Výhradne semenná / slnečnicová diéta — škorec čiernogolierový je všežravec, nie zrnožravec; samotné tučné semená vedú k obezite a deficitom
  • Kôstky a jadierka jabĺk, hrozna a kôstkovín (kyanogénne glykozidy), cibuľa, cesnak
  • Plesnivé ovocie, skazené zvyšky a znečistená voda — riziko črevných a plesňových infekcií
Tip od odborníka Škorec čiernogolierový je typický všežravec (omnivor) a v rámci softbill (mäkkožravých) vtákov patrí čeľaď škorcovitých medzi najvšežravejšie skupiny vôbec. V prírode zbiera potravu prevažne na zemi v otvorenej krajine, na poliach, ryžoviskách a trávnikoch parkov a záhrad: loví hmyz a bezstavovce (chrobáky, kobylky, larvy, húsenice, dážďovky — hlavná potrava pri kŕmení mláďat), žerie ovocie, bobule, semená a zrno a oportúnne aj nektár a ľudské zvyšky pri sídlach. V chove zostavte pestrú a vyváženú stravu: základ tvoria kvalitné softbill (mäkkožravé) pelety, doplnené nakrájaným ovocím (figy, moruše, papája, banán), hmyzom a živým krmivom (cvrčky, múčne červy — zvlášť pri odchove a v zime) a drobným množstvom zeleniny či vareného vajca. Ako u všetkých mäkkožravcov dbajte na rozumný obsah železa v peletách a vyhýbajte sa extrémne železitým krmivám aj nadbytku vitamínu C súbežne s jedlom — znižuje to riziko hromadenia železa v pečeni. Škorec čiernogolierový veľa pije a rád sa kúpe — denne čerstvá voda a kúpeľ. Strava sa pri ovocnej zložke rýchlo znečisťuje a trus býva riedky, preto je nutná každodenná hygiena misiek a dna voliéry.

Správanie a komunikácia

5 Hlučnosť 2 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 3 Zriedkavosť 3
5/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Škorec čiernogolierový patrí medzi výrazne hlasné druhy — vo voľnej prírode sa zdržiava v menších skupinách, ktoré takmer neprestajne hlučno volajú pestrou zmesou prenikavých, drsných aj melodických tónov; spievajúci samec si pritom nafukuje hruď, aby zaspieval čo najhlasnejšie. V klietke a voliére je preto jeden z najhlasnejších voliérových mäkkožravcov, najmä ráno a podvečer, a pri citlivom susedstve to treba vážne zvážiť. Hlučnosť súvisí so spoločenskou povahou druhu — nedá sa „odnaučiť", len manažovať umiestnením klietky mimo spálne a stien susedov a stabilným denným režimom. Ako väčší škorec je výdatnejší a prenikavejší než drobné zrnožravé spevavce aj než príbuzný škorec strakatý.
2/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Škorec čiernogolierový je smelý, zvedavý a interaktívny, no nie typicky „maznavý" v zmysle túlenia a hladkania ako papagáj. Ručne odchovaný a denne socializovaný jedinec si na človeka silno zvykne, sadne na ruku, sleduje dianie a aktívne komunikuje hlasom — jeho hlavnou formou náklonnosti je spoločenská a hlasová interakcia, nie fyzický kontakt. Mnohé jedince znášajú dotyk len obmedzene. Pre dobré puto je dôležitý každodenný kontakt a stimulácia; zanedbaný a osamotený vták sa stáva plachým alebo hlučne dožadujúcim sa pozornosti. Vhodný je pre majiteľa, ktorý ocení živú osobnosť, hlas a inteligenciu skôr než maznanie.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Veľmi aktívny, čulý a smelý druh — škorec čiernogolierový je v prírode neúnavný obyvateľ otvorenej krajiny, polí a ryžovísk, ktorý prehľadáva zem charakteristickým poskakovaním a kráčaním, lieta a v skupine je v neustálom pohybe. V chove vyžaduje veľkú klietku alebo (lepšie) priestrannú voliéru s bohatým vetvením, priestor na poskakovanie a lietanie a denný čas mimo klietky alebo dostatok podnetov. Rád sa kúpe a manipuluje s predmetmi. Nedostatok priestoru a stimulácie vedie k nude, stresu a hlasovému aj behaviorálnemu nepokoju (vrátane vyšklbávania peria). Vysoká aktivita a prispôsobivosť patria k typickým črtám škorcovitých — práve vďaka nim druh úspešne osídľuje aj zmenenú krajinu pri človeku.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Škorec čiernogolierový dokáže napodobňovať zvuky, hvizdy iných vtákov aj niektoré ľudské zvuky — je to veľmi hlasitý a učenlivý druh s pestrým repertoárom. Najlepšie sa učia ručne odchované mláďatá v intenzívnom kontakte s človekom; takýto jedinec zvládne napodobniť melódie, volania iných vtákov a zvuky z okolia. Ako imitátor ľudskej reči je však skromnejší a menej spoľahlivý než beo posvätný (najlepší „hovoriaci" spevavec) či majna obyčajná — jeho silnou stránkou je skôr pestrý prirodzený spev a charizmatická povaha než verné „rozprávanie". Berte ho preto ako hlasného a živého spoločníka, nie ako spoľahlivo hovoriaceho vtáka.

Hlasový prejav a reč

5/5 hlasitosť

Škorec čiernogolierový má veľmi hlasný a pestrý repertoár — skupina vtákov volá takmer neprestajne a jej hlasový prejav tvorí zmes prenikavých, drsných aj melodických a „disonantných" tónov: napríklad sojkovité kraak kraak, pískavé prrü pripomínajúce včelárika a opakované pü-pü-pü-pü. Pieseň býva prepisovaná ako tcheeuw-tchew-trieuw a spievajúci samec si pritom nafukuje hruď, aby zaspieval čo najhlasnejšie. Volania slúžia na kontakt v skupine, teritoriálnu komunikáciu aj tok a sú najintenzívnejšie ráno a podvečer. Druh okrem prirodzených volaní napodobňuje volania iných vtákov a niektoré zvuky z okolia, čím sa zaradil medzi obľúbené klietkové vtáky krajín pôvodu. Hlasový prejav je celoročný a je súčasťou spoločenskej povahy druhu — nedá sa potlačiť, len manažovať umiestnením klietky a denným režimom. Ide o jedného z najhlasnejších voliérových mäkkožravcov vôbec.

Dokáže hovoriť? Škorec čiernogolierový dokáže napodobňovať volania a hvizdy iných vtákov aj niektoré zvuky z okolia a ľudské zvuky, no je skromnejším a menej spoľahlivým imitátorom ľudskej reči než beo posvätný či majna obyčajná. Najlepšie sa učia ručne odchované mláďatá v intenzívnom kontakte s človekom; jedinec si osvojí viacero zvukov a melódií z okolia, jeho ťažiskom je však skôr bohatý a hlasný prirodzený spev než verné „rozprávanie". Práve hlasitosť a pestrý repertoár ho v krajinách pôvodu spravili obľúbeným klietkovým vtákom.

Typické zvuky

  • Prenikavé sojkovité volanie typu „kraak kraak" — drsné a ďaleko počuteľné
  • Pískavé „prrü" pripomínajúce volanie včelárika — vysoký melodický tón
  • Opakované „pü-pü-pü-pü" — rytmické, „váhavé" série
  • Pieseň prepisovaná ako „tcheeuw-tchew-trieuw" — samec ju spieva s nafúknutou hruďou čo najhlasnejšie
  • Kontaktné a teritoriálne volania v skupine — takmer neprestajné, najmä ráno a podvečer
  • Napodobňovanie volaní a hvizdov iných vtákov aj niektorých zvukov z okolia — u jedincov v zajatí
  • Žobravé a kontaktné volania mláďat — tlmené v hniezde, hlasnejšie pri vyletení

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok a párenie — v prírode pred monzúnom a počas neho (v Číne marec–júl, v Mjanmarsku a JV Ázii február–august), v chove na jar pri predĺžení dňa
Hniezdenie — na otvorených stromoch (vidlica konárov) sa stavia veľké guľovité hniezdo s bočným vchodom; páry hniezdia často v rozvoľnených kolóniách, hniezdo sa využíva opakovane
Inkubácia (~14 dní) + odchov mláďat v hniezde (~20–25 dní do vyletenia)
Rezidentný druh — žiadna pravidelná migrácia, celoročne aktívny v otvorenej krajine pri ľudských sídlach
Pelichanie — výmena peria po hniezdnej sezóne (viac bielkovín v strave)
Hlasový prejav celoročný — hlučné a pestré volania v skupine, najintenzívnejšie ráno a podvečer

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Stredne náročný druh pre chovateľov mäkkožravcov — vyžaduje veľký priestor, pestrú všežravú softbill diétu, vysokú toleranciu k hluku a špine a každodennú stimuláciu. Pre úplného začiatočníka len pri vážnom záujme o softbill chov a pripravenosti na veľmi hlasný, dlhovekejší druh; do bytu a citlivého susedstva sa nehodí.
Priestor Veľká klietka alebo (lepšie) priestranná voliéra s bohatým vetvením a konármi, priestor na poskakovanie a lietanie, miska na kúpanie. Čím viac priestoru, tým lepšie — pre voliérový chov ideálne rozmery od ~2 × 1 × 2 m. Teplé, bezprievanové prostredie; v chladnej časti roka vykurované zimovisko.
Deti v domácnosti Vďačný druh pre rodiny, ktoré ocenia živého, „ukecaného" vtáka — škorec čiernogolierový deti zaujme nápadným kontrastom bielej hlavy a širokého čierneho goliera s oranžovo-žltou „maskou" okolo oka, smelou osobnosťou, hlasným pestrým spevom a schopnosťou napodobniť zvuky (hoci skromnejšie než beo). Je spoločenský a interaktívny, takže pri dennej komunikácii sa stáva členom domácnosti. Treba však počítať s tým, že je veľmi hlasný a špinivý a vyžaduje skúsenejšiu starostlivosť (pestrá softbill diéta, veľký priestor) — preto je vhodný skôr do rodín s odrastenejšími deťmi, ktoré rešpektujú pokojné zaobchádzanie. Vhodné edukatívne témy: ako sa vtáky učia napodobňovať zvuky, čím sa škorcovité líšia od papagájov, prečo sa nepôvodné zvieratá nikdy nesmú vypúšťať do prírody a akú úlohu hrajú vtáky v poľnohospodárskej krajine (lov hmyzu).
Hlučnosť Skôr nie do bytov a k citlivým susedom — škorec čiernogolierový je veľmi hlasný a spoločenský druh s prenikavým, drsným aj melodickým repertoárom, najmä ráno a podvečer, a spievajúci samec si nafukuje hruď, aby bol čo najhlasnejší. Patrí medzi najhlasnejších voliérových mäkkožravcov vôbec. Hluk sa nedá odnaučiť, len manažovať umiestnením klietky mimo spálne a stien susedov. Vhodný je preto skôr do rodinného domu alebo priestoru, kde hlasitý vták neprekáža — ideálne do priestrannej vonkajšej voliéry s vykurovaným zimoviskom.
Verdikt odborníka Škorec čiernogolierový (Gracupica nigricollis, v staršej literatúre Sturnus nigricollis či Sturnopastor nigricollis) je veľký škorcovitý spevavec z čeľade Sturnidae (škorcovité), radu Passeriformes (vrabcotvaré) — blízky príbuzný majny obyčajnej, beo posvätného aj nášho škorca obyčajného a najbližšie príbuzný škorca strakatého. Telo meria približne 26–30 cm, takže ide o jeden z väčších škorcov. Jeho sfarbenie je nezameniteľné a dalo mu aj slovenské meno: má bielu hlavu a krk a cez krk a hruď nápadný široký čierny golier (náprsník), doplnený žltou holou kožou okolo oka; chrbát a krídla sú hnedo-čierne s bielymi lemami a konce chvosta sú biele. Pohlavia sú si veľmi podobné, mladé vtáky sú hnedšie, majú prúžkovaný krk a hruď a oko s holou kožou, ale ešte bez výrazného goliera. Druh pochádza z južnej Číny (od Fu-ťienu po Jün-nan) a juhovýchodnej Ázie (Mjanmarsko, Thajsko, Laos, Vietnam, Kambodža) a bol introdukovaný na Taiwan, do Malajzie a Singapuru; obýva otvorené nížiny, polia, ryžoviská, suché lesy, trávniky parkov a okolie ľudských sídiel a je to rezident, ktorý zbiera potravu prevažne na zemi. Je to spoločenský, čulý a veľmi hlasný všežravec — žerie hmyz a bezstavovce, ovocie, semená aj nektár — a v rámci softbillov patria škorcovité medzi najvšežravejšie skupiny. IUCN ho hodnotí ako najmenej ohrozený (Least Concern) s rastúcou populáciou (areál presahuje 4 milióny km²) a druh nie je zaradený do CITES; využíva zmeny krajiny (odlesňovanie, urbanizáciu), hoci miestami trpí odchytom pre obchod s klietkovými vtákmi. Práve hlasový prejav z neho v krajinách pôvodu spravil obľúbený klietkový druh: dokáže napodobniť volania iných vtákov a niektoré zvuky z okolia (ľudskú reč skromnejšie než beo či majna), no jeho ťažiskom je pestrý a hlasný prirodzený spev — spievajúci samec si dokonca nafukuje hruď, aby bol čo najhlasnejší. Je veľmi hlasný, špinivý (ovocná strava, riedky trus) a veľmi aktívny — potrebuje veľkú klietku alebo voliéru, bohaté vetvenie, kúpeľ, dennú stimuláciu a kontakt. Ako u všetkých mäkkožravcov treba strážiť obsah železa v krmive (riziko hromadenia železa v pečeni). Dožíva sa ~10–15 rokov, takže ide o dlhodobejší záväzok. Pre vhodného majiteľa — so záujmom o škorcovité, priestorom a vysokou toleranciou k hluku — je škorec čiernogolierový vďačný, inteligentný a interaktívny spoločník; pre byty a citlivé susedstvá ideálny nie je. Aj pri tomto druhu platí zásada zodpovedného chovu: nevypúšťať a nenechať uniknúť do voľnej prírody a obstarávať jedince z legálneho chovu.

Prostredie a požiadavky

Biotop
Otvorené nížiny, polia, ryžoviská, suché lesy, trávniky parkov a okolie ľudských sídiel — zber potravy prevažne na zemi
Škorec čiernogolierový obýva otvorenú a poľnohospodársku krajinu nížin a podhorí — polia, ryžoviská, trávniky, pasienky, suché (opadavé) lesy, parky, záhrady a okolie dedín a miest. Zdržiava sa typicky v menších skupinách a potravu zbiera prevažne na otvorenej zemi (rád na trávnikoch parkov a na poliach). Pôvodný areál pokrýva južnú Čínu (od Fu-ťienu po Jün-nan) a juhovýchodnú Áziu (Mjanmarsko, Thajsko, Laos, Vietnam, Kambodža); druh bol introdukovaný na Taiwan, do Malajzie a Singapuru. Areál sa rozširuje, pretože druh dokáže ťažiť zo zmien krajiny pri človeku. V SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — u nás je výhradne klietkovým a voliérovým chovancom.
Nadmorská výška
Prevažne nížiny a podhoria, lokálne až do ~2000 m n. m.
Škorec čiernogolierový je vták otvorených nížin a podhorí — ťažisko výskytu má v rovinatej krajine, lokálne však vystupuje až do približne 2000 m n. m. Dôležitejšia než nadmorská výška je preňho otvorená krajina s dostatkom potravy na zemi, vody a stromov na hniezdenie, často v blízkosti človeka.
Klietka / voliéra
Veľká klietka alebo voliéra s bohatým vetvením; pre voliéru ideálne od ~2 × 1 × 2 m
Škorec čiernogolierový je veľký, veľmi aktívny a potrebuje priestor — minimom je veľká klietka, no jednoznačne sa odporúča priestranná voliéra s bohatým vetvením a konármi rôznych priemerov na poskakovanie a lietanie. Nutná je miska na kúpanie a hračky či podnety proti nude. Vzhľadom na riedky trus a ovocnú zložku stravy treba ľahko čistiteľné dno a každodennú hygienu. Voliéra by mala byť teplá, bezprievanová a chránená pred chladom; v zime potrebuje vykurované zimovisko.
Teplota
Teplomilnejší, ale prispôsobivý druh — pohoda pri ~18–28 °C; neznáša mráz, prievan a vlhký chlad
Škorec čiernogolierový je teplomilnejší, no prispôsobivý druh — v našich podmienkach vyžaduje v chove teplé a stabilné prostredie (optimum ~18–28 °C). Mráz, prievan a vlhký chlad sú nebezpečné, preto cez chladnú časť roka potrebuje vykurovanú vnútornú časť. Vonkajší celoročný chov bez vykurovaného zimoviska je u nás nevhodný.
Voda a vlhkosť
Denne čerstvá pitná voda a možnosť kúpania; voda sa pri ovocnej strave rýchlo znečisťuje
Škorec čiernogolierový veľa pije a rád sa kúpe — denne potrebuje čerstvú pitnú vodu a misku alebo kúpeľ na kúpanie. Vzhľadom na ovocnú a všežravú stravu sa voda rýchlo znečisťuje, preto je nutná každodenná výmena a čistenie. V prírode vyhľadáva vlhšiu otvorenú krajinu a okolie vôd; v suchom vykurovanom interiéri mu prospieva mierne vyššia vzdušná vlhkosť.
Spoločnosť
Veľmi spoločenský druh — v prírode v pároch aj menších skupinách (hniezdi v rozvoľnených kolóniách); v chove jednotlivo (puto s človekom) alebo v páre/skupine vo voliére
Škorec čiernogolierový je výrazne spoločenský druh — v prírode žije v pároch aj menších kŕdľoch, ktoré spolu hľadajú potravu a hlučne sa hlasovo dorozumievajú, a hniezdi často v rozvoľnených kolóniách so zosynchronizovaným hniezdením susedov. V hniezdnom období je monogamný a teritoriálny pri hniezde. Pri chove jednotlivo sa silno naviaže na človeka a lepšie sa učí napodobňovať zvuky. Vo voliére sa dá chovať v páre alebo menšej skupine, kde prejavuje prirodzené správanie a môže hniezdiť. Bez ohľadu na variant potrebuje každodennú pozornosť a stimuláciu — osamotený a zanedbaný vták trpí nudou, stresom a hlasovým nepokojom.

Rozmnožovací cyklus

Tok a párenie
V prírode pred monzúnom a počas neho (v Číne marec–júl, v Mjanmarsku a JV Ázii február–august), v chove na jar pri predĺžení dňa

Škorec čiernogolierový je monogamný a vytvára páry, ktoré často hniezdia v rozvoľnených kolóniách; partneri sa zohrávajú vzájomným hlasovým prejavom, nadúvaním peria a kŕmením. Pri hniezde je teritoriálny. Tok nastupuje pred obdobím dažďov a počas neho (sezónne podľa lokality), v chove na jar pri predlžovaní dňa a teplejšom počasí.

Znáška
Typicky 3–5 lesklých modrastých až modrozelených vajec (hniezdo sa využíva opakovane)

Samica znáša typicky 3–5 lesklých modrastých až modrozelených vajec. Na rozdiel od dutinových škorcovitých si škorec čiernogolierový stavia veľké, neusporiadané guľovité hniezdo s bočným vchodom (priemer ~30–50 cm) z prútia, tráv, ryžovej slamy a rastlinného materiálu, vystlané perím a niekedy kvetmi, otvorene vo vidlici konára (zriedka na budove), v otvorenej krajine pri ľudských sídlach. Hniezdo sa často využíva opakovane.

Inkubácia
~14 dní

Inkubácia trvá približne 14 dní a na sedení sa striedajú obaja rodičia. Pre úspešný odchov je nevyhnutný prísun živočíšnej potravy (hmyz, larvy) — mláďatá sa kŕmia prevažne bielkovinami bohatou potravou (hmyz a mäkké ovocie).

Liahnutie
Mláďatá sa liahnu holé a slepé (krmivé)

Mláďatá sú krmivé (altriciálne) — liahnu sa holé, slepé a bezmocné, plne odkázané na rodičov. Oba rodičia ich kŕmia hmyzom a mäkkou potravou a starajú sa o čistotu hniezda. V tomto období je dôležitý dostatok živého krmiva a pokoj.

Mláďatá
~20–25 dní v hniezde do vyletenia

Po približne 20–25 dňoch intenzívneho kŕmenia oboma rodičmi mláďatá vyletujú z hniezda. Sú spočiatku hnedšie, s prúžkovaným krkom a hruďou a bez výrazného čierneho goliera, ktorý sa vyvinie neskôr; rodičia ich ešte niekoľko týždňov dokrmujú a učia volania repertoáru druhu. Ručne dochované mláďatá v kontakte s človekom sa neskôr najlepšie učia napodobňovať zvuky.

Samostatnosť
Osamostatnenie po niekoľkých týždňoch; pohlavná zrelosť spravidla v 1. roku

Po vyletení sa mladé vtáky postupne osamostatňujú a združujú do menších skupín. Pohlavnú zrelosť dosahujú spravidla už v prvom roku života. Škorec čiernogolierový sa dožíva ~10–15 rokov (v dobrej starostlivosti v chove ojedinele viac).

Ochočenie a kontakt

3 Trvanie: Týždne až mesiace pri dennej práci — ručne odchované mláďatá si zvyknú rýchlo; napodobňovanie zvukov sa najlepšie učí v mladom veku

Škorec čiernogolierový sa najlepšie krotí a učí ako ručne odchované mláďa. Ručne dochovaný a denne socializovaný jedinec si na človeka zvykne pomerne rýchlo, je smelý a zvedavý, sadne na ruku, sleduje dianie a aktívne komunikuje hlasom. Vták z odchytu (divoký dospelý jedinec) je naopak plachý a stresovaný a krotí sa ťažšie — preto sa odporúča obstarať si odchované jedince z chovu. Krotenie je založené na dennej pokojnej interakcii, hlase a odmeňovaní obľúbenou potravou (hmyz, kúsky ovocia). Napodobňovanie zvukov sa najlepšie rozvíja v mladom veku pri pravidelnom opakovaní, no škorec čiernogolierový zostáva skromnejším imitátorom ľudskej reči než beo či majna. Puto buduje skôr cez spoločný čas a hlasovú interakciu než cez maznanie.

1

Začnite s ručne odchovaným mladým jedincom z chovu (legálny pôvod) — divoký dospelý vták z odchytu sa krotí ťažko a je stresovaný.

2

Dajte vtákovi pár dní pokoj na aklimatizáciu v tichom kúte; potom začnite pokojne hovoriť pri klietke a budovať dôveru hlasom a prítomnosťou.

3

Odmeňujte obľúbenou potravou (kúsky ovocia, múčne červy, cvrčky) z ruky — postupne priučte vtáka sadať na ruku/bidlo a brať pochúťky.

4

Učenie zvukov robte krátko, pokojne a opakovane (jednotlivé zvuky/hvizdy denne), ideálne kým je vták mladý a v tichom prostredí — počítajte však s tým, že napodobňuje ľudskú reč skromnejšie než beo.

5

Zabezpečte každodenný kontakt, stimuláciu a dostatok priestoru (veľká klietka/voliéra, kúpeľ) — zanedbaný a osamotený vták sa stáva plachým alebo hlučne dožadujúcim sa pozornosti.

6

Klietku/voliéru zabezpečte proti úniku a obstarávajte len jedince z legálneho chovu — nevypúšťajte vtáka do voľnej prírody.

Cena a kde kúpiť

Rádovo desiatky až nižšie stovky € za odchované jedince (cena kolíše podľa pôvodu, veku a skrotenosti) — lacnejší a dostupnejší než beo posvätný

Škorec čiernogolierový patrí medzi dostupnejšie mäkkožravé spevavce než beo posvätný — odchované jedince sa predávajú spravidla v desiatkach až nižších stovkách eur, podľa pôvodu (chov vs. import), veku, skrotenosti a hlasových schopností. Keďže druh nie je v CITES, medzinárodný obchod nie je obmedzený týmto dohovorom; stále však platí, že treba uprednostniť jedince z legálneho chovu a vyhnúť sa vtákom z odchytu (druh sa miestami odchytáva pre obchod s klietkovými vtákmi). Pri kalkulácii rátajte aj s nákladmi na veľkú voliéru, pestrú softbill diétu a vtáčieho (exotárskeho) veterinára počas celej dĺžky života vtáka (~10–15 rokov).

Kupujte ručne odchované jedince z legálneho chovu — vyhnite sa vtákom z odchytu (plaché, stresované, eticky problematické; druh sa miestami odchytáva pre obchod).
Vyberajte aktívneho, čistého a zdravého jedinca — čisto biela hlava a krk, sýty čierny golier, lesklé hnedo-čierne krídla, jasné oči, žltá holá koža okolo oka bez výtokov a nafúknutého posedu; ideálne mladého a socializovaného.
Pred kúpou si overte pôvod a doklady a uistite sa, že ide o odchov v zajatí (nie import z voľnej prírody).
Pred kúpou si zabezpečte veľkú klietku/voliéru s bidlami a kúpeľom, pestrú softbill diétu a kontakt na vtáčieho veterinára — škorec čiernogolierový je veľmi hlasný, aktívny a dlhodobejší záväzok.
Na čo si dať pozor Najlepšie je obstarať si ručne odchovaného mladého škorca čiernogolierového od dôveryhodného chovateľa s dokladom o legálnom pôvode. Uprednostnite vtáka, ktorý je zdravý, aktívny a socializovaný, s čisto bielou hlavou a krkom, sýtym čiernym golierom, lesklými krídlami, čistým zobákom a jasnou žltou kožou okolo oka, a vyhnite sa vtákom z odchytu. Rátajte s tým, že je veľmi hlasný, špinivý a aktívny — potrebuje veľký priestor, pestrú softbill stravu (s primeraným obsahom železa kvôli riziku hromadenia železa v pečeni) a prístup k vtáčiemu veterinárovi. Klietku/voliéru zabezpečte proti úniku.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Škorec čiernogolierový ~26–30 cm Škorec strakatý ~21–24 cm Majna obyčajná ~23–25 cm Liskavec nádherný ~18–19 cm
Škorec čiernogolierový Škorec strakatý (Gracupica contra) Majna obyčajná (Acridotheres tristis) Liskavec nádherný (Lamprotornis superbus)
Dĺžka~26–30 cm~21–24 cm~23–25 cm~18–19 cm
Váha~150–180 g~75–95 g110–140 g50–65 g
Dožitie~10–15 r~10–15 r~4–12 r~12–15 r
Hlučnosť3/53/53/53/5
Stav IUCNIUCN LC (nie CITES)IUCN LC (nie CITES)IUCN LC (nie CITES)IUCN LC
PovahaBiela hlava a krk so širokým čiernym golierom cez hruď, žltá koža okolo oka, hnedo-čierny chrbát a krídla s bielymi lemami, biele konce chvostaČierno-biely (pied): čierna hlava, vrch a hruď, biele líca, bruško a kostrec, žltý zobák s oranžovou bázouHnedé telo, lesklá čierna hlava, žltý zobák a nohy, holá žltá koža za okom, biela škvrna na krídleKovovo modrozelený vrch a hruď, hrdzavooranžové bruško oddelené bielym pásom, biele oko
AreálJužná Čína a JV Ázia — veľký, veľmi hlasný voliérový mäkkožravec, všežravec, napodobňuje zvuky (skromnejšie)Indický subkontinent a JV Ázia — najbližší príbuzný (ten istý rod Gracupica); opačné rozloženie farieb, spoločenský všežravecJužná a stredná Ázia — tá istá čeľaď (Sturnidae); smelý všežravec, ktorý napodobňuje zvuky a slováVýchodná Afrika — tá istá čeľaď (Sturnidae); pestrofarebný voliérový mäkkožravec, všežravec

Choroby a prevencia

Hromadenie železa v pečeni (iron storage disease — riziko mäkkožravcov)
stredná

Príznaky: Apatia, dýchavičnosť, nafúknutý posed, zväčšené brucho (ascites), úbytok kondície, náhle úhyny

Ako iné mäkkožravce (beo, majna, tukany) je aj škorec čiernogolierový pri nadbytku železa v potrave ohrozený chorobou z ukladania železa (iron storage disease / hemochromatóza) — železo sa hromadí v pečeni a vedie k jej zlyhaniu. Prevenciou je voliť softbill pelety s primeraným (zníženým) obsahom železa, vyhýbať sa extrémne železitým krmivám a obmedziť súbežný príjem veľkého množstva vitamínu C (zvyšuje vstrebávanie železa). Pri podozrení je nutná návšteva vtáčieho veterinára.

Obezita a tuková degenerácia pečene (steatóza)
stredná

Príznaky: Nadváha, znížená aktivita, zhoršené perie, problémy s pečeňou

Nevyvážená, príliš tučná alebo monotónna strava (napr. samotné semená či nadbytok energeticky bohatých zvyškov) a nedostatok pohybu vedú k obezite a stukovateniu pečene. Škorec čiernogolierový potrebuje pestrú všežravú stravu, dostatok priestoru a pohybu a kontrolu množstva tučných a sladkých potravín.

Črevné a parazitárne infekcie
stredná

Príznaky: Riedky trus, hnačka, chudnutie, zhoršené perie, apatia

Ako vták, ktorý zbiera potravu na zemi a vyhľadáva aj blízkosť ľudských sídiel, je škorec čiernogolierový náchylný na bakteriálne, prvokové a parazitárne črevné infekcie (vrátane endoparazitov). V chove je prevenciou čistá voda, hygiena, kvalitné krmivo bez plesní a pravidelná kontrola trusu; pri pretrvávajúcom riedkom truse a chudnutí je nutná veterinárna diagnostika.

Stres, nuda a behaviorálne problémy
stredná

Príznaky: Vyšklbávanie peria, stereotypné správanie, nadmerné a hlučné vykrikovanie, plachosť

Škorec čiernogolierový je inteligentný a spoločenský; pri nedostatku priestoru, podnetov a kontaktu trpí nudou a stresom, čo sa prejaví behaviorálnymi problémami (vyšklbávanie peria, stereotypie, hlučnosť). Prevenciou je veľký priestor, hračky a vetvenie, denná interakcia a stabilný režim.

Respiračné infekcie z chladu a prievanu
stredná

Príznaky: Kýchanie, výtok z nozdier a očí, sťažené dýchanie, nafúknutý posed

Ako teplomilnejší druh je škorec čiernogolierový v našich podmienkach citlivý na chlad, prievan a vlhký mráz, ktoré môžu viesť k respiračným infekciám. Nutné je teplé, bezprievanové prostredie a v chladnej časti roka vykurované zimovisko. Pri príznakoch (kýchanie, výtoky, sťažené dýchanie) je potrebná veterinárna starostlivosť.

Prevencia Pre zdravý chov škorca čiernogolierového platí: (1) zostavte pestrú a vyváženú všežravú stravu — kvalitné softbill pelety, nakrájané ovocie, hmyz a živé krmivo a v malom zeleninu; vyhýbajte sa monotónnej tučnej (semennej) strave kvôli obezite; (2) ako u všetkých mäkkožravcov strážte obsah železa v peletách a obmedzte extrémne železité krmivá aj nadbytok vitamínu C súbežne s jedlom (prevencia hromadenia železa v pečeni); (3) dbajte na každodennú hygienu (riedky trus, ovocná strava) a čerstvú vodu na pitie aj kúpanie — znižuje to riziko črevných a parazitárnych infekcií; (4) udržujte teplé, bezprievanové prostredie a v zime vykurované zimovisko (prevencia respiračných infekcií); (5) poskytnite veľký priestor, dennú stimuláciu a kontakt, aby ste predišli nude, stresu a vyšklbávaniu peria; (6) majte vopred kontakt na vtáčieho (exotárskeho) veterinára a absolvujte pravidelné kontroly vrátane vyšetrenia trusu; (7) zabezpečte klietku/voliéru proti úniku a obstarávajte len jedince z legálneho chovu.

Zaujímavosti

1

Biela hlava a čierny golier — slovenské meno vystihuje vzhľad: škorec čiernogolierový má bielu hlavu a krk, cez ktoré sa tiahne nápadný široký čierny golier (náprsník) obopínajúci krk a hruď. Práve tento kontrast ho robí v teréne nezameniteľným.

2

Žltá „maska" okolo oka a biele konce chvosta — okolo oka má žltú holú kožu pripomínajúcu masku, chrbát a krídla sú hnedo-čierne s bielymi lemami a konce chvosta sú biele. Vďaka týmto detailom je ľahko rozpoznateľný aj na diaľku.

3

Veľký škorec — ~26–30 cm — patrí medzi väčšie druhy škorcov a je o niečo väčší než príbuzný škorec strakatý. Mladé vtáky sú hnedšie, majú prúžkovaný krk a hruď a oko s holou kožou, ale ešte bez výrazného goliera, ktorý sa vyvinie postupne.

4

Pohlavia sú si podobné — na rozdiel od mnohých spevavcov sa samec a samica sfarbením takmer nelíšia, takže pohlavie sa podľa vzhľadu spoľahlivo neurčí; v chove sa preto využíva DNA test alebo pozorovanie správania.

5

Stavia veľké guľovité hniezdo na strome — často v kolónii — netypicky pre škorcovité nehniezdi v dutine, ale stavia objemné guľovité hniezdo s bočným vchodom (~30–50 cm) z prútia a ryžovej slamy otvorene vo vidlici konára, často v rozvoľnenej kolónii a pri ľudských sídlach. Znáša 3–5 lesklých modrastých až modrozelených vajec.

6

Veľmi hlasný spevavec — spieva s nafúknutou hruďou — žije v pároch a menších skupinách, ktoré sa takmer neprestajne dorozumievajú prenikavými, drsnými aj melodickými tónmi (sojkovité „kraak", pískavé „prrü", série „pü-pü-pü"); spievajúci samec si pritom nafukuje hruď, aby zaspieval čo najhlasnejšie. Patrí medzi najhlasnejšie voliérové mäkkožravce.

7

Napodobňuje zvuky iných vtákov aj okolia — práve hlasové schopnosti z neho v krajinách pôvodu spravili obľúbeného klietkového vtáka; dokáže napodobniť volania a hvizdy iných vtákov a niektoré zvuky z okolia, hoci ľudskú reč skromnejšie a menej spoľahlivo než beo posvätný či majna obyčajná.

8

Patrí medzi škorcovité, nie medzi papagáje — napriek schopnosti napodobňovať zvuky je škorec čiernogolierový spevavec z čeľade Sturnidae (škorcovité), radu Passeriformes — blízky príbuzný majny obyčajnej, beo posvätného a škorca strakatého. Zvuky sa učí čisto sluchovo-hlasovo.

9

Všežravec, ktorý zbiera potravu na zemi — čeľaď škorcovitých patrí medzi najvšežravejšie skupiny softbillov; škorec čiernogolierový prehľadáva otvorenú zem, polia a ryžoviská a žerie hmyz, dážďovky, ovocie, semená aj nektár. Lovom hmyzu je v poľnohospodárskej krajine užitočný.

10

IUCN: Least Concern, populácia rastúca — NIE je v CITES — škorec čiernogolierový nie je ohrozený (areál presahuje 4 milióny km²) a jeho populácia rastie, lebo ťaží zo zmien krajiny pri človeku; bol introdukovaný aj na Taiwan, do Malajzie a Singapuru. Miestami však trpí odchytom pre obchod s klietkovými vtákmi. Na rozdiel od beo posvätného (CITES II) nie je zaradený do CITES.

Taxonomická klasifikácia

species Škorec čiernogolierový
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Sturnidae (škorcovité)
Rod Gracupica Lesson, 1831
Druh G. nigricollis (Paykull, 1807)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — juhoázijský druh; u nás len klietkový a voliérový chov (introdukcia do voľnej prírody je z hľadiska ochrany prírody neprípustná)
Poddruhy Druh opísal Paykull v roku 1807; v staršej literatúre ho nájdete aj pod rodovými menami Sturnus (Sturnus nigricollis) a Sturnopastor (Sturnopastor nigricollis). Dnes ho väčšina autorít (IOC, BirdLife) radí spolu so škorcom strakatým do rodu Gracupica. Rod Gracupica patrí do čeľade Sturnidae (škorcovité) spolu so známymi „hovoriacimi" druhmi — majnou obyčajnou (Acridotheres tristis), beom posvätným (Gracula religiosa) aj naším škorcom obyčajným (Sturnus vulgaris). Najbližším príbuzným je škorec strakatý (Gracupica contra), od ktorého sa škorec čiernogolierový odlišuje opačným rozložením farieb — má bielu hlavu a krk s čiernym golierom, kým strakatý má čiernu hlavu a vrch tela. V slovenskom názvosloví je rodové meno škorec a druhové prídavné meno čiernogolierový odkazuje na nápadný čierny golier okolo krku a cez hruď.

? Často kladené otázky

Škorec čiernogolierový je veľký vták (~26–30 cm) s bielou hlavou a krkom, cez ktoré sa tiahne nápadný široký čierny golier (náprsník) obopínajúci krk a hruď. Okolo oka má žltú holú kožu pripomínajúcu masku, chrbát a krídla sú hnedo-čierne s bielymi lemami a konce chvosta sú biele. Pohlavia sú si veľmi podobné (samec a samica sa sfarbením takmer nelíšia), mladé vtáky sú hnedšie, majú prúžkovaný krk a hruď a ešte bez výrazného goliera. Od najbližšieho príbuzného — škorca strakatého — ho odlíši opačné rozloženie farieb: čiernogolierový má bielu hlavu a čierny golier, kým strakatý má čiernu hlavu, vrch tela a hruď a biele líca a bruško.

Škorec čiernogolierový je veľmi hlasný a učenlivý druh, ktorý dokáže napodobniť volania a hvizdy iných vtákov a niektoré zvuky z okolia, a práve to ho v krajinách pôvodu spravilo obľúbeným klietkovým vtákom. Ako imitátor ľudskej reči je však skromnejší a menej spoľahlivý než beo posvätný (všeobecne považovaný za najlepšieho „hovoriaceho" spevavca) aj než majna obyčajná. Jeho silnou stránkou je skôr pestrý a veľmi hlasný prirodzený spev — prenikavé, drsné aj melodické tóny, ktoré samec spieva s nafúknutou hruďou — a charizmatická, čulá povaha. Najlepšie sa učia ručne odchované mláďatá v intenzívnom kontakte s človekom. Ak je hlavným cieľom verné „rozprávanie", je vhodnejší beo; škorec čiernogolierový je skôr hlasný a živý spoločník s obmedzenou schopnosťou napodobňovania.

Škorec čiernogolierový nie je zaradený do CITES, takže medzinárodný obchod s ním nie je obmedzený týmto dohovorom (na rozdiel od príbuzného beo posvätného, ktorý je v prílohe II CITES). IUCN ho hodnotí ako najmenej ohrozený (Least Concern) s rastúcou populáciou. To však neznamená, že chov je úplne bez pravidiel — vždy treba kupovať jedince z legálneho chovu (odchov v zajatí), vyhnúť sa vtákom z odchytu z voľnej prírody (druh sa miestami odchytáva pre obchod s klietkovými vtákmi) a zabezpečiť klietku/voliéru proti úniku. Tak ako pri každom nepôvodnom druhu platí zásada zodpovedného chovu: vtáka nikdy nevypúšťať ani nenechať uletieť do voľnej prírody.

Škorec čiernogolierový je stredne náročný druh — nenáročnejší než beo posvätný, no stále nie ideálny pre úplného začiatočníka ani do bytu. Dôvody: (1) je veľmi hlasný a spoločenský — prenikavý a pestrý spev najmä ráno a podvečer, takže pri citlivých susedoch to treba vážne zvážiť; (2) je špinivý — ovocná zložka stravy znamená riedky trus a každodenné čistenie; (3) je veľký a veľmi aktívny a potrebuje veľkú klietku alebo voliéru a dennú stimuláciu; (4) vyžaduje pestrú softbill (mäkkožravú) diétu, nie len semená; (5) je dlhodobejší záväzok (~10–15 rokov). Pre vhodného majiteľa — so záujmom o škorcovité, priestorom a vysokou toleranciou k hluku — je to však vďačný, inteligentný a interaktívny spoločník.

Škorec čiernogolierový je všežravec, takže potrebuje pestrú a vyváženú stravu, nie samotné semená. Základ tvoria kvalitné softbill (mäkkožravé) pelety, ktoré doplňte: (1) pestrým nakrájaným ovocím — figy, moruše, papája, banán, mango, hrozno, jablko bez jadrovníka; (2) hmyzom a živým krmivom — cvrčky, múčne červy, zophobas (zvlášť pri odchove mláďat a v zime); (3) drobným množstvom zeleniny a klíčkov a príležitostne vareným vajcom (bielkoviny pri pelichaní a odchove). Ako u všetkých mäkkožravcov je rozumné voliť pelety s primeraným obsahom železa a vyhýbať sa extrémne železitým krmivám aj nadbytku vitamínu C súbežne s jedlom (prevencia hromadenia železa v pečeni). Nepodávajte avokádo (toxické), slané/sladené a spracované ľudské potraviny, kôstky a jadierka jabĺk a hrozna, cibuľu, cesnak ani plesnivé zvyšky. Škorec čiernogolierový veľa pije a rád sa kúpe — denne čerstvá voda a kúpeľ; vodu a misky čistite každý deň.

Hromadenie železa v pečeni (iron storage disease, hemochromatóza) je typické riziko mäkkožravých vtákov (softbillov) vrátane škorcovitých, beo a tukanov. Tieto druhy vstrebávajú a ukladajú železo z potravy efektívnejšie, než potrebujú, a pri nadbytku železa v krmive sa kov hromadí v pečeni, čo môže viesť k jej poškodeniu až zlyhaniu (príznaky: apatia, dýchavičnosť, nafúknutý posed, zväčšené brucho, náhle úhyny). Prevencia spočíva v tom, že volíte softbill pelety so zníženým (primeraným) obsahom železa, vyhýbate sa extrémne železitým krmivám a nepodávate veľké množstvá vitamínu C súbežne s jedlom (vitamín C zvyšuje vstrebávanie železa). Pri podozrení na problém s pečeňou je nutná návšteva vtáčieho (exotárskeho) veterinára.

ZDROJ: IOC World Bird List v15.2, IUCN Red List (Gracupica nigricollis — Least Concern, 2024, populácia rastúca), BirdLife DataZone (Black-collared Starling, Gracupica nigricollis), Cornell Lab Birds of the

 Video — Škorec čiernogolierový

Škorec čiernogolierový (Gracupica nigricollis) — video o speve a chove

Škorec čiernogolierový (Gracupica nigricollis) — starostlivosť, voliéra a kŕmenie

 Cudzie názvy

Slovenský synonym:   škorec čiernokrký, Česky:   špaček černokrký, Anglicky:   Black-collared starling (black-collared myna), Nemecky:   Schwarzhalsstar, Francúzsky:   Étourneau à cou noir, Poľsky:   majna czarnoszyja, Latinský synonym:   Sturnus nigricollis / Sturnopastor nigricollis, Rusky:   Черношейная майна