Škorec popolavý (Spodiopsar cineraceus)

Sturnidae (škorcovité)

Škorec popolavý

Spodiopsar cineraceus — bežný a družný východoázijský škorec s popolavo-sivým telom, bielymi lícami a oranžovým zobákom — hlasný, kŕdľový voliérový mäkkožravec (nie hovoriaci vták ako beo či majna)

IUCN: LC (Least Concern, 2024) | Least Concern (najmenej ohrozený); druh NIE je v CITES. V Číne má status chráneného druhu II. kategórie; lokálne ho ohrozuje úbytok biotopov a odchyt pre obchod. Ide o veľmi bežný východoázijský druh.
Veľkosť~22–24 cm
HlučnosťVysoká (4/5)
NapodobňovanieSlabé (1/5) — nie hovoriaci vták
Životnosť~8–12 rokov
PôvodVýchodná Ázia
🔊
Hlučnosť
4/5
🤝
Priľnavosť
2/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
3/5

Výživa

50% 25% 15% STRAVA zloženie
Hmyz a bezstavovce — krtonôžky, chrobáky, koníky, motýle, muchy, mravce, dážďovky, pavúky (v hniezdnej sezóne základ) 50%
Ovocie a bobule — moruše, figy, dozreté mäkké plody (mimo hniezdenia výrazne stúpa) 25%
Semená a rastlinná potrava — vrátane plodín na poliach a v sadoch 15%
Mäkká potrava a zvyšky pri ľudských sídlach (oportúnne, mestá a parky) 6%
Drobné stavovce — jašterice, žaby (príležitostná oportúnna predácia) 4%

Odporúčané potraviny

  • Hmyz a bezstavovce — chrobáky, koníky, krtonôžky, húsenice, larvy, dážďovky, pavúky (v prírode tvoria 60–70 % stravy v hniezdnej sezóne a sú hlavnou potravou mláďat)
  • Pestré nakrájané ovocie — moruše, figy, papája, banán, hrozno, jablko bez jadrovníka, dozreté mäkké plody
  • Bobule a dozreté plody — komerčné softbill bobuľové zmesi v chove
  • Kvalitné softbill / mäkkožravé pelety ako základ klietkovej diéty (pestrá, vyvážená)
  • Drobné množstvo vareného vajca alebo vaječnej zmesi (bielkoviny v období pelichania a odchovu)
  • Listová zelenina a klíčky — šalát, púpava, naklíčené semená (vitamíny, v malom)
  • Varená ryža či namočené granule ako doplnok (oportúnny všežravec — striedmo)
  • Živé krmivo — cvrčky, múčne červy, zophobas (najmä pri odchove mláďat a v zime)
  • Čerstvá pitná voda denne a miska na kúpanie — škorce sa radi kúpu

Zakázané potraviny

  • Krmivá s veľmi vysokým obsahom železa ako základ — pri mäkkožravcoch riziko hromadenia železa (hemochromatóza); pelety voľte s rozumným obsahom železa
  • Avokádo — toxické pre vtáky (perzín)
  • Slané, sladené a ľudské spracované potraviny — pečivo, sušienky, čokoláda, kofeín, alkohol
  • Výhradne semenná / slnečnicová diéta — škorec je všežravec, nie zrnožravec; samotné tučné semená vedú k obezite a deficitom
  • Kôstky a jadierka jabĺk, hrozna a kôstkovín (kyanogénne glykozidy), cibuľa, cesnak
  • Plesnivé ovocie, skazené zvyšky a znečistená voda — riziko črevných a plesňových infekcií
Tip od odborníka Škorec popolavý je typický oportúnny všežravec (omnivor) a v prírode sa živí najmä na zemi v otvorenej krajine — preoráva pôdu a vyberá z nej bezstavovce „otváraním zobáka" (open-bill probing). V hniezdnej sezóne tvoria hmyz a bezstavovce 60–70 % potravy (chrobáky, koníky, krtonôžky, motýle, muchy, mravce, dážďovky, pavúky) a sú kľúčové pri kŕmení mláďat (najmä krtonôžky bohaté na bielkoviny). Rastlinná zložka — ovocie, bobule (najmä moruše) a semená — tvorí asi 30–35 % a mimo hniezdenia výrazne stúpa; práve preto škorce niekedy škodia v sadoch a na poliach. V chove zostavte pestrú a vyváženú stravu: základ tvoria kvalitné softbill (mäkkožravé) pelety, doplnené nakrájaným ovocím (moruše, figy, papája, banán), hmyzom / živým krmivom (cvrčky, múčne červy — zvlášť pri odchove a v zime) a drobným množstvom zeleniny či vareného vajca. Ako u iných mäkkožravcov dbajte na rozumný obsah železa v peletách a vyhýbajte sa extrémne železitým krmivám, aby ste znížili riziko hromadenia železa v pečeni. Škorec veľa pije a rád sa kúpe — denne čerstvá voda a kúpeľ. Strava sa pri ovocnej zložke rýchlo znečisťuje (riedky trus), preto je nutná každodenná hygiena.

Správanie a komunikácia

4 Hlučnosť 2 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 3 Zriedkavosť 2.8
4/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Škorec popolavý je hlasný a škrekľavý druh — jeho repertoár tvorí pestrá zmes vrieskavého škrekotu, klokotania, hvizdov, cvrlikania a chrčivých prvkov, ktorý znie najmä ráno a podvečer. Ako veľmi družný kŕdľový vták vytvára vo voľnej prírode hlučné spoločné nocoviská, kde sa schádzajú desiatky až stovky vtákov a spoločne škrekocú. V klietke a voliére je preto výrazne hlučnejší než drobné zrnožravé spevavce a pri citlivom susedstve to treba zvážiť. Hlučnosť súvisí so spoločenskou povahou druhu — nedá sa „odnaučiť", len manažovať umiestnením klietky a denným režimom.
2/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Škorec popolavý je čulý, zvedavý a družný, no nie typicky „maznavý" v zmysle túlenia a hladkania ako papagáj. Ručne odchovaný a denne socializovaný škorec si na človeka zvykne, sadne na ruku, sleduje dianie a aktívne komunikuje hlasom — jeho hlavnou formou náklonnosti je spoločenská a hlasová interakcia, nie fyzický kontakt. Mnohé jedince znášajú dotyk len obmedzene. Pre dobré puto je dôležitý každodenný kontakt a stimulácia; zanedbaný a osamotený škorec sa stáva plachým alebo hlučne dožadujúcim sa pozornosti. Vhodný je pre majiteľa, ktorý ocení živú osobnosť, hlas a inteligenciu než maznanie.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Veľmi aktívny, čulý a družný druh — škorec popolavý je v prírode neúnavný obyvateľ otvorenej krajiny, polí a miest, ktorý poskakuje a kráča po zemi, preoráva pôdu za hmyzom, lieta v kŕdľoch a prehľadáva okolie. V chove vyžaduje veľkú klietku alebo voliéru s bohatým vetvením, priestor na poskakovanie a lietanie a denný čas mimo klietky alebo dostatok podnetov. Rád sa kúpe a manipuluje s predmetmi. Nedostatok priestoru a stimulácie vedie k nude, stresu a hlasovému aj behaviorálnemu nepokoju. Vysoká aktivita a družnosť sú typické pre celú čeľaď škorcovitých.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Škorec popolavý je len obmedzený imitátor — jeho prirodzený prejav tvorí najmä škrekot, klokotanie a hvizdy, a do repertoáru môže votkať napodobeniny zvukov prostredia a hlasov iných vtákov. Niektoré ručne odchované jedince zvládnu pár zvukov či jednoduchých hvizdov, no nie je to „hovoriaci" vták v zmysle beo posvätného ani majny — verné napodobňovanie ľudských slov sa od neho nedá očakávať. Je to skôr charizmatický, hlasný a družný spoločník než imitátor reči.

Hlasový prejav a reč

4/5 hlasitosť

Škorec popolavý má hlasný, škrekľavý a pestrý repertoár — kombináciu vrieskavého škrekotu, klokotania, hvizdov, cvrlikania a chrčivých prvkov, ktorý sa ozýva najintenzívnejšie ráno a podvečer. Volania slúžia na kontakt v kŕdli, teritoriálnu komunikáciu aj spoločenské zhromažďovanie. Ako veľmi družný druh vytvára hlučné spoločné nocoviská, kde sa pred zotmením schádzajú desiatky až stovky vtákov a spoločne škrekocú — typický a hlasný prejav. Do repertoáru môže votkať napodobeniny zvukov prostredia a hlasov iných vtákov, no nejde o verného imitátora ľudskej reči. Hlasový prejav je celoročný a je súčasťou spoločenskej povahy druhu — nedá sa potlačiť, len manažovať umiestnením klietky a denným režimom.

Dokáže hovoriť? Škorec popolavý je obmedzený imitátor — do prirodzeného škrekotu a hvizdov môže votkať napodobeniny zvukov prostredia a hlasov iných vtákov a niektoré ručne odchované jedince zvládnu pár jednoduchých zvukov či hvizdov. Verné napodobňovanie ľudských slov sa však od neho nedá očakávať — na rozdiel od beo posvätného a majny nie je „hovoriacim" vtákom; je skôr hlasným a charizmatickým spoločníkom.

Typické zvuky

  • Vrieskavý škrekot a chrapľavé volania — hlasné kontaktné a teritoriálne zvuky, najmä ráno a podvečer
  • Klokotanie, cvrlikanie a chrčivé prvky — pestrá zmes prirodzeného repertoáru
  • Prenikavé hvizdy a píšťaly — medzi jedincami a v kŕdli
  • Napodobňovanie zvukov prostredia a hlasov iných vtákov — obmedzené, votkané do vlastného spevu
  • Hromadný škrekot na spoločných nocoviskách — desiatky až stovky vtákov pred zotmením
  • Letové a kontaktné volania kŕdľa — neustále „hovorenie" počas presunov
  • Žobravé a kontaktné volania mláďat — tlmené v hniezde, hlasnejšie pri vyletení

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok a párenie — skoro na jar (marec–apríl), v chove pri predĺžení dňa
Hniezdenie v dutinách stromov, štrbinách budov a búdkach — typicky marec–júl (často 2 znášky za sezónu)
Inkubácia (~14–15 dní) + odchov mláďat v hniezde (~13–15 dní do vyletenia)
Jesenný ťah — severné populácie sa sťahujú na juh (zimoviská v južnej Číne a na Taiwane)
Pelichanie — výmena peria po hniezdnej sezóne (viac bielkovín v strave)
Hlasový prejav celoročný — škrekľavý a hlučný, najmä ráno a podvečer; hromadné nocoviská kŕdľov

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Stredne náročný druh pre chovateľov mäkkožravcov — vyžaduje veľký priestor, pestrú všežravú diétu, toleranciu k hluku a špine a každodennú stimuláciu. Pre začiatočníka len pri vážnom záujme o softbill chov a pripravenosti na hlasný, dlhovekejší druh; do malého bytu sa nehodí.
Priestor Veľká klietka alebo (lepšie) priestranná voliéra s bohatým vetvením a konármi, priestor na poskakovanie a lietanie, miska na kúpanie. Čím viac priestoru, tým lepšie — pre voliérový chov ideálne rozmery od ~2 × 1 × 2 m. Teplé, bezprievanové prostredie; v chladnej časti roka temperované zimovisko (druh síce znáša mierne mrazy, no u nás potrebuje ochranu pred trvalým chladom a vlhkom).
Deti v domácnosti Vďačný druh pre rodiny, ktoré ocenia živého, družného vtáka — škorec popolavý deti zaujme čulou osobnosťou, hlasovým prejavom a kŕdľovou živosťou. Je spoločenský a interaktívny, takže pri dennej komunikácii sa stáva členom domácnosti. Treba však počítať s tým, že je hlasný a špinivý a vyžaduje skúsenejšiu starostlivosť (pestrá softbill diéta, veľký priestor) — preto je vhodný skôr do rodín s odrastenejšími deťmi, ktoré rešpektujú pokojné zaobchádzanie. Hodnotné sú edukatívne témy: ako žijú škorce v kŕdľoch a na spoločných nocoviskách, prečo sú dôležité pri ničení hmyzu na poliach, rozdiel medzi škorcovitými a papagájmi a ako sa vtáky učia napodobňovať zvuky. Na škorcovi popolavom sa dá deťom názorne ukázať, že nie každý „hlasný" vták musí byť papagáj.
Hlučnosť Skôr nie do bytov s tenkými stenami — škorec popolavý je hlasný a škrekľavý druh s pestrým škrekotom, hvizdmi a klokotaním, najmä ráno a podvečer. Pre citlivých susedov môže byť rušivý. Hluk sa nedá odnaučiť, len manažovať umiestnením klietky mimo spálne a stien susedov. Vhodný je skôr do rodinného domu alebo priestoru, kde hlasitejší vták neprekáža; ideálny je voliérový chov.
Verdikt odborníka Škorec popolavý (Spodiopsar cineraceus, starší synonym Sturnus cineraceus) je stredne veľký škorcovitý spevavec z čeľade Sturnidae (škorcovité), radu Passeriformes (vrabcotvaré) — blízky príbuzný škorca obyčajného, ázijských majen aj „hovoriaceho" beo posvätného. Telo meria približne 22–24 cm a váži okolo 68–95 g. Sfarbenie je nezameniteľné: popolavo-sivé až sivohnedé telo so svetlejším bruchom, tmavšia (čierčastá) hlava s nápadnými bielymi škvrnami na čele a lícach, biely kostrec a biele konce chvostových pier a najmä oranžový zobák s tmavou špičkou a oranžové nohy. Pohlavia sú podobné, samica je o niečo matnejšia a mladé vtáky majú prúžkované líca. Druh pochádza z východnej Ázie — hniezdi v Japonsku, Kórei, severovýchodnej Číne a na ruskom Ďalekom východe (juhovýchodná Sibír), severné populácie v zime migrujú na juh — do južnej Číny a na Taiwan. Je to veľmi bežný, družný a kŕdľový vták otvorenej a poľnohospodárskej krajiny, polí, parkov a miest, ktorý sa živí ako oportúnny všežravec: v hniezdnej sezóne tvoria hmyz a bezstavovce 60–70 % potravy (chrobáky, koníky, krtonôžky, dážďovky), mimo hniezdenia stúpa podiel ovocia, bobúľ (najmä moruší) a semien. IUCN ho hodnotí ako najmenej ohrozený (Least Concern) a druh nie je zaradený do CITES (v Číne má status chráneného druhu II. kategórie). Taxonomicky je monotypický (bez poddruhov) a po molekulárnej štúdii (Zuccon a kol., 2008) bol presunutý z rodu Sturnus do obnoveného rodu Spodiopsar. V chove ide o vďačného voliérového mäkkožravca: je čulý, družný a charizmatický, no zároveň hlasný a škrekľavý, špinivý (ovocná strava, riedky trus) a veľmi aktívny — potrebuje veľkú klietku alebo voliéru, bohaté vetvenie a dennú stimuláciu. Vo výžive vyžaduje pestrú softbill diétu (pelety, ovocie, hmyz), pričom ako u všetkých mäkkožravcov je rozumné strážiť obsah železa v krmive. Hniezdi v dutinách stromov, štrbinách budov a búdkach, znáša typicky 4–9 vajec, inkubácia trvá ~14–15 dní a mláďatá vyletujú po ~13–15 dňoch (často 2 znášky za sezónu). Ako imitátor je len obmedzený — votká si do spevu niektoré zvuky prostredia, no nie je to „hovoriaci" vták ako beo či majna. Dožíva sa približne 8–12 rokov. Pre vhodného majiteľa — so záujmom o škorcovité, priestorom a toleranciou k hluku — je škorec popolavý živý, družný a vďačný voliérový spoločník reprezentujúci typickú východoázijskú avifaunu; pre malé byty a citlivé susedstvá ideálny nie je.

Prostredie a požiadavky

Biotop
Otvorená a poľnohospodárska krajina, polia, ryžoviská, lúky, parky, záhrady a mestá východnej Ázie
Škorec popolavý je druh otvorenej krajiny a ľudských sídiel — obýva polia, ryžoviská, orané plochy, lúky, pastviny, parky, záhrady a mestá, kde sa živí najmä na zemi. Hniezdny areál pokrýva Japonsko, Kóreu, severovýchodnú Čínu a ruský Ďaleký východ (juhovýchodná Sibír, Zabajkalsko). Severné populácie sú sťahovavé a zimujú južnejšie — v južnej Číne a na Taiwane; v Japonsku je vo väčšine oblastí celoročný, no na juh od Kjúšú menej hojný. V SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — u nás je výhradne klietkovým a voliérovým chovancom.
Nadmorská výška
Prevažne nížiny a pahorkatiny — viazaný na otvorenú a poľnohospodársku krajinu
Škorec popolavý je viazaný najmä na nížinnú a pahorkatinnú otvorenú krajinu — polia, ryžoviská, lúky a ľudské sídla. Dôležitejšia než nadmorská výška je preňho prítomnosť otvorených plôch s dostatkom bezstavovcov v pôde a hniezdnych dutín.
Klietka / voliéra
Veľká klietka alebo voliéra s bohatým vetvením; pre voliéru ideálne od ~2 × 1 × 2 m
Škorec je veľmi aktívny a potrebuje priestor — minimom je veľká klietka, no jednoznačne sa odporúča priestranná voliéra s bohatým vetvením a konármi rôznych priemerov na poskakovanie a lietanie. Nutná je miska na kúpanie a hračky/podnety proti nude. Vzhľadom na riedky trus a ovocnú zložku stravy treba ľahko čistiteľné dno a každodennú hygienu. Voliéra by mala byť teplá a bezprievanová; v zime druh potrebuje temperované zimovisko.
Teplota
Prispôsobivý druh — pohoda pri ~15–28 °C; znesie mierne mrazy, no neznáša trvalý chlad, prievan a vlhko
Škorec popolavý je pomerne otužilý, ale prispôsobivý druh — v severnej časti areálu znáša chladné zimy a mierne mrazy, severné populácie však pred zimou migrujú na juh. V našich podmienkach vyžaduje v chove stabilné prostredie (optimum ~15–28 °C) a ochranu pred trvalým chladom, prievanom a vlhkom. Cez najchladnejšiu časť roka potrebuje temperovanú vnútornú časť; celoročný vonkajší chov bez zatepleného zimoviska je u nás rizikový.
Voda a vlhkosť
Denne čerstvá pitná voda a možnosť kúpania; voda sa pri ovocnej strave rýchlo znečisťuje
Škorec veľa pije a rád sa kúpe — denne potrebuje čerstvú pitnú vodu a misku alebo kúpeľ na kúpanie. Vzhľadom na ovocnú a všežravú stravu sa voda rýchlo znečisťuje, preto je nutná každodenná výmena a čistenie. V suchom vykurovanom interiéri prospieva mierne vyššia vzdušná vlhkosť.
Spoločnosť
Veľmi družný kŕdľový druh — vo voľnej prírode v kŕdľoch s hromadnými nocoviskami; v chove jednotlivo (puto s človekom) alebo v páre/skupine vo voliére
Škorec popolavý je výrazne družný a kŕdľový druh — mimo hniezdenia žije v kŕdľoch a vytvára hlučné spoločné nocoviská s desiatkami až stovkami vtákov. V hniezdnom období je monogamný a teritoriálny pri dutine. Pri chove jednotlivo sa silno naviaže na človeka a lepšie sa zostimuluje k hlasovej interakcii, vo voliére sa dá chovať v páre alebo menšej skupine, kde prejavuje prirodzené kŕdľové a hniezdne správanie. Bez ohľadu na variant potrebuje každodennú pozornosť a stimuláciu — osamotený a zanedbaný škorec trpí nudou, stresom a hlasovým nepokojom.

Rozmnožovací cyklus

Tok a párenie
Skoro na jar (marec–apríl), v chove pri predĺžení dňa

Škorec popolavý je monogamný a vytvára páry; partneri sa zohrávajú vzájomným hlasovým prejavom (škrekot, klokotanie, hvizdy), nadúvaním peria a kŕmením. Pri hniezde je teritoriálny a bráni dutinu pred konkurentmi. Tok nastupuje skoro na jar (marec–apríl), v chove pri predlžovaní dňa. Druh často znáša dve hniezdenia za sezónu.

Znáška
Typicky 4–9 vajec (často 2 znášky za sezónu)

Samica znáša typicky 4–9 modrastozelených vajec. Hniezdo je v dutine stromu, štrbine budovy, pod strechou alebo v búdke, vystlané prútikmi, trávou, korienkami a perím. Pri vhodných podmienkach pár v sezóne hniezdi opakovane (často 2 znášky). Ako dutinový hniezdič môže o dutiny súťažiť s inými druhmi.

Inkubácia
~14–15 dní

Inkubácia trvá približne 14–15 dní. Na sedení sa podieľajú oba rodičia, samica najmä v noci. Pre úspešný odchov je nevyhnutný prísun živočíšnej potravy (hmyz, larvy, krtonôžky) — mláďatá sú kŕmené prevažne bielkovinami bohatou potravou.

Liahnutie
Mláďatá sa liahnu holé a slepé (krmivé)

Mláďatá sú krmivé (altriciálne) — liahnu sa holé, slepé a bezmocné, plne odkázané na rodičov. Oba rodičia ich kŕmia hmyzom a mäkkou potravou (zvlášť krtonôžkami a ďalšími bezstavovcami) a odnášajú trusové vaky z hniezda. V tomto období je dôležitý dostatok živého krmiva a pokoj.

Mláďatá
~13–15 dní v hniezde do vyletenia

Po približne 13–15 dňoch intenzívneho kŕmenia oboma rodičmi mláďatá vyletujú z hniezda. Rodičia ich ešte istý čas dokrmujú a mladé sa postupne učia samostatne hľadať potravu na zemi. Mláďatá majú spočiatku prúžkované líca a matnejší zobák i nohy než dospelé vtáky.

Samostatnosť
Osamostatnenie po niekoľkých týždňoch; pohlavná zrelosť ~1. rok

Po vyletení sa mladé škorce postupne osamostatňujú a združujú do kŕdľov; mimo hniezdenia tvoria hromadné nocoviská a severné populácie migrujú na zimoviská. Pohlavnú zrelosť dosahujú spravidla už v prvom roku života. Druh sa dožíva približne 8–12 rokov (v dobrej starostlivosti v chove ojedinele viac).

Ochočenie a kontakt

3 Trvanie: Týždne až mesiace pri dennej práci — ručne odchované mláďatá si zvyknú rýchlo; divoký jedinec sa krotí ťažko

Škorec popolavý sa najlepšie krotí ako ručne odchované mláďa. Ručne dochovaný a denne socializovaný škorec si na človeka zvykne pomerne rýchlo, je čulý a zvedavý, sadne na ruku, sleduje dianie a aktívne komunikuje hlasom. Vták z odchytu (divoký dospelý jedinec) je naopak plachý a stresovaný a krotí sa ťažko — preto sa odporúča obstarať si odchované jedince z chovu. Krotenie je založené na dennej pokojnej interakcii, hlase a odmeňovaní obľúbenou potravou (hmyz, kúsky ovocia). Na rozdiel od beo či majny nečakajte verné napodobňovanie reči — škorec je len obmedzený imitátor. Puto buduje skôr cez spoločný čas a hlasovú interakciu než cez maznanie.

1

Začnite s ručne odchovaným mladým jedincom z chovu (legálny pôvod) — divoký dospelý vták z odchytu sa krotí ťažko a je stresovaný.

2

Dajte vtákovi pár dní pokoj na aklimatizáciu v tichom kúte; potom začnite pokojne hovoriť pri klietke a budovať dôveru hlasom a prítomnosťou.

3

Odmeňujte obľúbenou potravou (kúsky ovocia, múčne červy, cvrčky) z ruky — postupne priučte škorca sadať na ruku/bidlo a brať pochúťky.

4

Počítajte s tým, že škorec je len obmedzený imitátor — namiesto „učenia reči" stavajte na dennej hlasovej a spoločenskej interakcii.

5

Zabezpečte každodenný kontakt, stimuláciu a dostatok priestoru — zanedbaný a osamotený škorec sa stáva plachým alebo hlučne dožadujúcim sa pozornosti.

6

Zabezpečte klietku/voliéru proti úniku a obstarajte len jedince z legálneho chovu — nepodporujte odchyt z prírody.

Cena a kde kúpiť

Rádovo desiatky až nižšie stovky € za odchované jedince — cena kolíše podľa pôvodu, veku a skrotenosti (menej bežný v ponuke než majna či beo)

Škorec popolavý sa v našich podmienkach v ponuke objavuje menej často než majna obyčajná či beo posvätný — ide o východoázijský druh, ktorý nie je masovo chovaný. Odchované jedince sa predávajú spravidla v desiatkach až nižších stovkách eur, podľa pôvodu (chov vs. import), veku a skrotenosti. Keďže druh nie je v CITES, medzinárodný obchod nie je obmedzený týmto dohovorom, no stále platí, že treba uprednostniť jedince z legálneho chovu a vyhnúť sa vtákom z odchytu (v častiach areálu je druh odchytávaný pre obchod). Pri kalkulácii rátajte aj s nákladmi na veľkú voliéru, pestrú softbill diétu a vtáčieho veterinára počas celej dĺžky života.

Kupujte ručne odchované jedince z legálneho chovu — vyhnite sa vtákom z odchytu (plaché, stresované, eticky problematické).
Vyberajte aktívneho, čistého a zdravého jedinca — popolavé lesklé perie, jasné oči, čistý oranžový zobák a nohy, bez výtokov a nafúknutého posedu; ideálne mladého a socializovaného.
Overte si doklad o pôvode a pýtajte sa na vek, pohlavie a doterajšiu stravu — druh je menej bežný, kvalitný chovateľ je výhodou.
Pred kúpou si zabezpečte veľkú klietku/voliéru zabezpečenú proti úniku, pestrú softbill diétu a kontakt na vtáčieho veterinára — škorec je hlasný, aktívny a dlhodobejší záväzok.
Na čo si dať pozor Najlepšie je obstarať si ručne odchovaného mladého škorca popolavého od dôveryhodného chovateľa s dokladom o legálnom pôvode. Uprednostnite vtáka, ktorý je zdravý, aktívny a socializovaný, a vyhnite sa vtákom z odchytu. Počítajte s tým, že tento východoázijský druh je v ponuke menej bežný než majna či beo a že je hlasný, špinivý a aktívny — potrebuje veľký priestor zabezpečený proti úniku, pestrú softbill stravu a prístup k vtáčiemu veterinárovi. Nečakajte „hovoriaceho" vtáka — škorec je len obmedzený imitátor, no vďačný a družný spoločník.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Škorec popolavý ~22–24 cm Majna obyčajná ~23–25 cm Škorec strakatý ~23–26 cm Liskavec nádherný ~18–19 cm
Škorec popolavý Majna obyčajná Škorec strakatý (Gracupica contra) Liskavec nádherný (Lamprotornis superbus)
Dĺžka~22–24 cm~23–25 cm~23–26 cm~18–19 cm
Váha68–95 g110–140 g70–100 g50–70 g
Dožitie~8–12 r~4–12 r~8–12 r~10–15 r
Hlučnosť3/53/53/53/5
Stav IUCNIUCN LC (nie CITES)IUCN LC (nie CITES)IUCN LCIUCN LC
PovahaPopolavo-sivé telo, tmavšia hlava s bielymi lícami a čelom, biely kostrec a koniec chvosta, oranžový zobák a nohyHnedé telo, lesklá čierna hlava, žltý zobák a nohy, holá žltá koža za okom, biela škvrna na krídleKontrastné čierno-biele perie, oranžová holá koža okolo oka, žltkastý zobákKovovo modrozelené perie, oranžové brucho oddelené bielym pásom, biela podchvostová oblasť
AreálVýchodná Ázia (Japonsko, Kórea, SV Čína, ruský Ďaleký východ) — bežný kŕdľový všežravec, obmedzený imitátorJužná a stredná Ázia — tá istá čeľaď (Sturnidae), všežravec, jeden zo 100 najhorších inváznych druhov svetaJužná a JV Ázia — tá istá čeľaď, družný voliérový mäkkožravec, hlasný a aktívnyVýchodná Afrika — tá istá čeľaď (Sturnidae), obľúbený pestrofarebný voliérový mäkkožravec

Choroby a prevencia

Hemochromatóza / hromadenie železa (riziko mäkkožravcov)
stredná

Príznaky: Apatia, dýchavičnosť, nafúknutý posed, zväčšené brucho (ascites), úbytok kondície, náhle úhyny

Ako iné mäkkožravce (beo, majny, tukany) môže byť aj škorec pri nadbytku železa v potrave ohrozený chorobou z ukladania železa — železo sa hromadí v pečeni a vedie k jej zlyhaniu. Prevenciou je voliť pelety s primeraným obsahom železa, vyhýbať sa extrémne železitým krmivám a obmedziť súbežný príjem veľkého množstva vitamínu C (zvyšuje vstrebávanie železa). Pri podozrení je nutná návšteva vtáčieho veterinára.

Obezita a tuková degenerácia pečene (steatóza)
stredná

Príznaky: Nadváha, znížená aktivita, zhoršené perie, problémy s pečeňou

Nevyvážená, príliš tučná alebo monotónna strava (napr. samotné semená či nadbytok energeticky bohatých zvyškov) a nedostatok pohybu vedú k obezite a stukovateniu pečene. Škorec potrebuje pestrú všežravú stravu, dostatok priestoru a pohybu a kontrolu množstva tučných a sladkých potravín.

Črevné a parazitárne infekcie
stredná

Príznaky: Riedky trus, hnačka, chudnutie, zhoršené perie, apatia

Ako všežravec, ktorý hľadá potravu na zemi a žerie ovocie a hmyz, je škorec náchylný na bakteriálne, prvokové a parazitárne črevné infekcie (vrátane salmonelózy a endoparazitov). V chove je prevenciou čistá voda, hygiena, kvalitné krmivo bez plesní a pravidelná kontrola trusu; pri pretrvávajúcom riedkom truse a chudnutí je nutná veterinárna diagnostika.

Stres, nuda a behaviorálne problémy
stredná

Príznaky: Vyšklbávanie peria, stereotypné správanie, nadmerné a hlučné vykrikovanie, plachosť

Škorec je inteligentný a družný; pri nedostatku priestoru, podnetov a kontaktu trpí nudou a stresom, čo sa prejaví behaviorálnymi problémami (vyšklbávanie peria, stereotypie, hlučnosť). Prevenciou je veľký priestor, hračky a vetvenie, denná interakcia a stabilný režim; pri voliérovom chove aj spoločnosť druhov.

Respiračné infekcie z chladu, prievanu a vlhka
stredná

Príznaky: Kýchanie, výtok z nozdier a očí, sťažené dýchanie, nafúknutý posed

Hoci je škorec pomerne otužilý, v našich podmienkach je citlivý na trvalý chlad, prievan a vlhký mráz, ktoré môžu viesť k respiračným infekciám. Nutné je teplé, bezprievanové prostredie a v chladnej časti roka temperované zimovisko. Pri príznakoch (kýchanie, výtoky, sťažené dýchanie) je potrebná veterinárna starostlivosť.

Prevencia Pre zdravý chov škorca popolavého platí: (1) zostavte pestrú a vyváženú všežravú stravu — kvalitné softbill pelety, nakrájané ovocie, hmyz/živé krmivo a v malom zeleninu; vyhýbajte sa monotónnej tučnej (semennej) strave kvôli obezite; (2) ako u mäkkožravcov strážte obsah železa v peletách a obmedzte extrémne železité krmivá aj nadbytok vitamínu C súbežne s jedlom (prevencia hromadenia železa); (3) dbajte na každodennú hygienu (riedky trus, ovocná strava) a čerstvú vodu na pitie aj kúpanie — znižuje to riziko črevných a parazitárnych infekcií; (4) udržujte teplé, bezprievanové prostredie a v zime temperované zimovisko (prevencia respiračných infekcií); (5) poskytnite veľký priestor, dennú stimuláciu a kontakt, aby ste predišli nude, stresu a vyšklbávaniu peria; (6) majte vopred kontakt na vtáčieho (exotárskeho) veterinára a absolvujte pravidelné kontroly vrátane vyšetrenia trusu; (7) zabezpečte klietku/voliéru proti úniku a obstarávajte len jedince z legálneho chovu.

Zaujímavosti

1

Veľmi bežný východoázijský škorec — škorec popolavý je jedným z najznámejších a najhojnejších vtákov Japonska, Kórei a severovýchodnej Číny. V Japonsku je v mestách bežný a pre svoje hlučné mestské nocoviská aj pomerne známym „mestským" druhom. Hniezdi aj na ruskom Ďalekom východe; severné populácie na zimu migrujú do južnej Číny a na Taiwan.

2

Nápadné biele líca a oranžový zobák — telo je popolavo-sivé až sivohnedé, hlava tmavšia (čierčastá) s výraznými bielymi škvrnami na čele a lícach (odtiaľ anglické meno White-cheeked starling). Nezameniteľný je aj biely kostrec a biele konce chvosta a oranžový zobák s tmavou špičkou spolu s oranžovými nohami.

3

Oportúnny všežravec — v sezóne najmä hmyz — v hniezdnom období tvoria bezstavovce 60–70 % potravy (chrobáky, koníky, krtonôžky, motýle, muchy, mravce, dážďovky, pavúky), mimo hniezdenia stúpa podiel ovocia, bobúľ (najmä moruší) a semien na ~30–35 %. Potravu hľadá najmä na zemi na oraniskách, lúkach a ryžoviskách technikou „otvárania zobáka" v pôde.

4

Dôležitý spojenec na poliach — krtonôžky pre mláďatá — škorce v hniezdnej sezóne vo veľkom lovia hmyz vrátane škodlivých krtonôžiek, ktorými kŕmia mláďatá. Práve preto sú pre poľnohospodársku krajinu prospešné, hoci v sadoch a na poliach môžu časť úrody (ovocie, zrno) aj poškodiť.

5

Družný kŕdľový druh s hromadnými nocoviskami — mimo hniezdenia žije v kŕdľoch a vytvára hlučné spoločné nocoviská, kde sa pred zotmením schádzajú desiatky až stovky vtákov a spoločne škrekocú. V mestách dokážu byť tieto nocoviská nápadné a hlučné.

6

Dutinový hniezdič — 4 až 9 vajec — hniezdi v dutinách stromov, štrbinách budov a búdkach, znáša typicky 4–9 vajec, inkubácia trvá ~14–15 dní a mláďatá vyletujú po ~13–15 dňoch. Pri vhodných podmienkach hniezdi 2× za sezónu.

7

Patrí medzi škorcovité, nie medzi papagáje — napriek hlasitosti a obmedzenému napodobňovaniu je škorec popolavý spevavec z čeľade Sturnidae (škorcovité), radu Passeriformes — blízky príbuzný škorca obyčajného, ázijských majen aj beo posvätného. Nie je to „hovoriaci" vták ako beo či majna.

8

Monotypický — a zmena rodu zo Sturnus na Spodiopsar — druh nemá poddruhy a dlho bol vedený ako Sturnus cineraceus. Po molekulárnej fylogenetickej štúdii (Zuccon a kol., 2008) bol presunutý do obnoveného rodu Spodiopsar (spolu so škorcom červenozobým), preto sa dnes uvádza ako Spodiopsar cineraceus.

9

NIE je v CITES, IUCN: Least Concern — škorec popolavý nie je zaradený do CITES a IUCN ho hodnotí ako najmenej ohrozený (Least Concern). V Číne má status chráneného druhu II. kategórie; lokálne ho ohrozuje úbytok biotopov a odchyt pre obchod.

10

Japonské meno „Mukudori" — v Japonsku je škorec popolavý známy ako „mukudori" (ムクドリ) a patrí medzi najznámejšie a najbežnejšie mestské vtáky; jeho hlučné nocoviská v mestských stromoradiach sú v Japonsku témou aj pre verejnosť a samosprávy.

Taxonomická klasifikácia

species Škorec popolavý
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Sturnidae (škorcovité)
Rod Spodiopsar Sharpe, 1889
Druh S. cineraceus (Temminck, 1835)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — východoázijský druh; u nás len klietkový/voliérový chov mäkkožravcov
Poddruhy Druh je monotypický — neuznávajú sa žiadne poddruhy. Pôvodne ho opísal Temminck v roku 1835 a dlho bol zaraďovaný do rodu Sturnus (preto starší a stále používaný synonym Sturnus cineraceus). Na základe molekulárnej fylogenetickej štúdie (Zuccon a kol., 2008) bol presunutý do obnoveného rodu Spodiopsar, kam patrí spolu so škorcom červenozobým (Spodiopsar sericeus). Rod patrí do čeľade Sturnidae (škorcovité) spolu so škorcom obyčajným, majnami a beom posvätným. V slovenskej literatúre sa pre druh používa najmä názov škorec popolavý, sčasti aj škorec sivý; v starších prameňoch Sturnus cineraceus.

? Často kladené otázky

Škorec popolavý (Spodiopsar cineraceus) je východoázijský druh. Hniezdi v Japonsku, Kórei, severovýchodnej Číne a na ruskom Ďalekom východe (juhovýchodná Sibír, Zabajkalsko). Obýva otvorenú a poľnohospodársku krajinu — polia, ryžoviská, orané plochy, lúky, parky, záhrady a mestá, kde sa živí najmä na zemi. Severné populácie sú sťahovavé a na zimu migrujú južnejšie — do južnej Číny a na Taiwan; v Japonsku je vo väčšine oblastí celoročný, no na juh od ostrova Kjúšú menej hojný. Je to jeden z najbežnejších a najznámejších vtákov svojho areálu (v Japonsku známy ako „mukudori"). V SR a v Európe sa vo voľnej prírode nevyskytuje — u nás ide výhradne o klietkový a voliérový chov.

Škorec popolavý je stredne veľký vták (~22–24 cm, ~68–95 g) s popolavo-sivým až sivohnedým telom a svetlejším bruchom. Najnápadnejšie znaky sú tmavšia (čierčastá) hlava s výraznými bielymi škvrnami na čele a lícach (odtiaľ anglické meno White-cheeked starling), biely kostrec a biele konce chvostových pier a najmä oranžový zobák s tmavou špičkou a oranžové nohy. Samec má sýtejšie sfarbenie a tmavšiu „čiapku" na hlave, samica je o niečo matnejšia a hnedastejšia, mladé vtáky majú prúžkované líca a matnejší zobák i nohy. Od nášho škorca obyčajného sa líši sivým (nie čierno-lesklým bodkovaným) sfarbením, bielymi lícami a oranžovým zobákom i nohami.

Nie — škorec popolavý je len obmedzený imitátor a nie je to „hovoriaci" vták ako beo posvätný alebo majna obyčajná. Jeho prirodzený prejav tvorí najmä vrieskavý škrekot, klokotanie a hvizdy a do spevu si môže votkať napodobeniny zvukov prostredia a hlasov iných vtákov; niektoré ručne odchované jedince zvládnu pár jednoduchých zvukov či hvizdov. Verné napodobňovanie ľudských slov sa od neho však nedá očakávať. Ak je vaším cieľom „rozprávajúci" vták, vyhľadávanejší je beo posvätný (najlepší „hovoriaci" spevavec sveta) alebo majna. Škorec popolavý je skôr charizmatický, hlasný a družný spoločník reprezentujúci typickú východoázijskú avifaunu.

Škorec popolavý je hlasný a škrekľavý druh — jeho repertoár tvorí pestrá zmes vrieskavého škrekotu, klokotania, hvizdov a cvrlikania, najmä ráno a podvečer. Ako veľmi družný kŕdľový vták je „ukecaný" a v prírode vytvára hlučné spoločné nocoviská. Pre byty s tenkými stenami a citlivé susedstvá preto ideálny nie je; hluk sa nedá odnaučiť, len manažovať umiestnením klietky mimo spálne a stien susedov a vhodným denným režimom. Najlepšie sa cíti v priestrannej voliére v rodinnom dome alebo tam, kde hlasitejší vták neprekáža. Spolu s hlučnosťou treba počítať aj so špinivosťou (ovocná strava, riedky trus) a vysokou aktivitou.

Škorec popolavý je oportúnny všežravec, takže potrebuje pestrú a vyváženú stravu, nie samotné semená. Základ tvoria kvalitné softbill (mäkkožravé) pelety, ktoré doplňte: (1) pestrým nakrájaným ovocím — moruše, figy, papája, banán, hrozno, jablko bez jadrovníka; (2) hmyzom a živým krmivom — cvrčky, múčne červy, zophobas (zvlášť pri odchove mláďat a v zime, keďže v sezóne tvorí hmyz 60–70 % prirodzenej potravy); (3) drobným množstvom zeleniny a klíčkov a príležitostne vareným vajcom (bielkoviny pri pelichaní a odchove). Ako u iných mäkkožravcov je rozumné voliť pelety s primeraným obsahom železa a vyhýbať sa extrémne železitým krmivám aj nadbytku vitamínu C súbežne s jedlom. Nepodávajte avokádo (toxické), slané/sladené a spracované ľudské potraviny, kôstky a jadierka jabĺk a hrozna, cibuľu, cesnak ani plesnivé zvyšky. Škorec veľa pije a rád sa kúpe — denne čerstvá voda a kúpeľ; vodu a misky čistite každý deň.

Škorec popolavý nie je zaradený do CITES, takže medzinárodný obchod nie je obmedzený týmto dohovorom, a IUCN ho hodnotí ako najmenej ohrozený (Least Concern). V Číne má status chráneného druhu II. kategórie a lokálne ho ohrozuje úbytok biotopov a odchyt pre obchod. Pri chove preto treba kupovať jedince z legálneho chovu a vyhnúť sa vtákom z odchytu z prírody. Pred kúpou si overte aktuálne miestne predpisy o držbe exotického vtáctva a doklad o pôvode. Druh je v ponuke u nás menej bežný než majna obyčajná či beo posvätný, takže sa oplatí obrátiť na skúseného chovateľa mäkkožravcov.

ZDROJ: IOC World Bird List v15.2, IUCN Red List (Spodiopsar cineraceus — Least Concern), BirdLife DataZone (White-cheeked Starling — factsheet), Cornell Lab Birds of the World (whcsta1), eBird, Avibase, Wiki

 Video — Škorec popolavý

Škorec popolavý (Spodiopsar cineraceus) — video o speve a chove

Škorec popolavý (Spodiopsar cineraceus) — starostlivosť, voliéra a kŕmenie

 Cudzie názvy

Slovensky aj:   škorec sivý, Česky:   špaček šedý, Anglicky:   White-cheeked starling (grey starling), Nemecky:   Graustar, Latinsky (synonym):   Sturnus cineraceus, Japonsky:   Mukudori (ムクドリ), Rusky:   Серый скворец