Škorec malabarský (Sturnia malabarica)

Sturnidae (škorcovité)

Škorec malabarský

Sturnia malabarica — drobnejší juhoázijský škorec so sivým telom, gaštanovým bruškom a chvostom, dvojfarebným zobákom a bledým okom — družný, čulý a odolný voliérový mäkkožravec z indického subkontinentu a juhovýchodnej Ázie

IUCN: LC (Least Concern, 2016) | Least Concern; druh NIE je v CITES. Škorec malabarský má veľký areál na indickom subkontinente a v juhovýchodnej Ázii, jeho populácia je stabilná a nie je ohrozený.
Veľkosť~20 cm
HlučnosťStredná až vyššia (3/5)
NapodobňovanieNízke (1/5) — nie je „rozprávajúci"
Životnosť~8–12 rokov
PôvodIndický subkontinent a JV Ázia
🔊
Hlučnosť
3/5
🤝
Priľnavosť
2/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
3/5

Výživa

45% 30% 15% 10% STRAVA zloženie
Ovocie a bobule — figy, plody, dozreté ovocie (frugivor) 45%
Hmyz a bezstavovce — chrobáky, kobylky, larvy, mravce (najmä pri kŕmení mláďat) 30%
Nektár a kvetná šťava — kvitnúce stromy, napr. salwa/bombax (sezónne) 15%
Peľ, drobné semená a dozreté plody pri ľudských sídlach (oportúnne) 10%

Odporúčané potraviny

  • Kvalitné softbill / mäkkožravé pelety ako základ klietkovej diéty (pestrá, vyvážená, s rozumným obsahom železa)
  • Pestré nakrájané ovocie — figy, papája, banán, hrozno, mango, jablko bez jadrovníka, čučoriedky (frugivor)
  • Hmyz a živé krmivo — cvrčky, múčne červy, zophobas (sezónny doplnok a hlavná potrava pri odchove mláďat)
  • Nektár a nektárová zmes pre mäkkožravce / nektárovce (druh v prírode pravidelne navštevuje kvitnúce stromy)
  • Bobule a dozreté plody — komerčné softbill bobuľové zmesi v chove
  • Drobné množstvo vareného vajca alebo vaječnej zmesi (bielkoviny v období pelichania a odchovu)
  • Listová zelenina a klíčky — šalát, púpava, naklíčené semená (vitamíny, v malom)
  • Čerstvá pitná voda denne a miska na kúpanie — škorec malabarský sa rád kúpe (voda s nízkym obsahom železa)

Zakázané potraviny

  • Výhradne suché zrno / semená samotné — ide o všežravca a frugivora, nie zrnožravca; monotónna suchá strava vedie k deficitom a obezite
  • Krmivá s veľmi vysokým obsahom železa ako základ — pri mäkkožravcoch riziko hromadenia železa v pečeni; pelety voľte s nízkym/rozumným obsahom železa
  • Avokádo — toxické pre vtáky (perzín)
  • Slané, sladené a ľudské spracované potraviny — pečivo, sušienky, čokoláda, kofeín, alkohol
  • Nadbytok potravín a doplnkov bohatých na vitamín C súbežne s jedlom (zvyšuje vstrebávanie železa)
  • Plesnivé ovocie, skazené zvyšky a znečistená voda — riziko črevných, parazitárnych a plesňových infekcií
Tip od odborníka Škorec malabarský je oportúnny všežravec (omnivor) s výrazným sklonom k frugivórii — v prírode tvoria základ jeho stravy ovocie a bobule (najmä figy a dozreté plody), pravidelne navštevuje kvitnúce stromy za nektárom a peľom a dopĺňa hmyz a bezstavovce (chrobáky, kobylky, larvy, mravce), ktoré sú zvlášť dôležité pri kŕmení mláďat. V chove zostavte pestrú a vyváženú stravu: základ tvoria kvalitné softbill (mäkkožravé) pelety, doplnené nakrájaným ovocím (figy, papája, banán, hrozno, mango), nektárovou zmesou, hmyzom / živým krmivom (cvrčky, múčne červy — zvlášť pri odchove a v zime) a drobným množstvom zeleniny či vareného vajca. Ako u všetkých mäkkožravcov a škorcovitých dbajte na nízky až rozumný obsah železa v peletách aj vode a vyhýbajte sa extrémne železitým krmivám a nadbytku vitamínu C súbežne s jedlom — práve škorce a majny patria medzi druhy najnáchylnejšie na hromadenie železa v pečeni. Škorec malabarský veľa pije a rád sa kúpe, preto denne čerstvá voda a kúpeľ. Keďže žerie ovocie a nektár, trus je riedky a voliéra sa rýchlo znečisťuje — nutná je každodenná hygiena a pravidelné odčervovanie. Pestrá ovocno-živočíšna strava je zároveň kľúčom k dobrej kondícii a sviežemu vzhľadu peria.

Správanie a komunikácia

3 Hlučnosť 2 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 3 Zriedkavosť 2.6
3/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Škorec malabarský je živý a hlasovo aktívny druh — jeho repertoár tvorí pestrá zmes štebotu, klokotania, hvizdov, cvrlikania a tichšieho „spevu", ktorý sa ozýva často počas dňa, najmä ráno a pri sociálnych interakciách v kŕdli. Je o niečo tichší a melodickejší než väčšie a hlučnejšie škorcovité (napr. majna obyčajná či liskavec nádherný), no ako družný, kŕdľový druh sa medzi sebou neustále hlasovo „dohovára". Hlučnosť súvisí so spoločenskou povahou — nedá sa „odnaučiť", len manažovať umiestnením klietky a denným režimom. Pri citlivom susedstve je vhodné klietku umiestniť mimo spálne a stien susedov.
2/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Škorec malabarský je smelý, zvedavý a interaktívny, no nie typicky „maznavý" v zmysle túlenia a hladkania ako papagáj. Ručne odchovaný a denne socializovaný jedinec si na človeka silno zvykne, je dôverčivý, sleduje dianie a aktívne komunikuje hlasom a pohybom — jeho hlavnou formou náklonnosti je spoločenská a hlasová interakcia, nie fyzický kontakt. Mnohé jedince znášajú dotyk len obmedzene. Pre dobré puto je dôležitý každodenný kontakt a stimulácia; zanedbaný a osamotený vták sa stáva plachým alebo hlučne dožadujúcim sa pozornosti. Vhodný je pre majiteľa, ktorý ocení živú osobnosť, pekné sfarbenie, hlas a inteligenciu skôr než maznanie.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Veľmi aktívny, čulý a obratný druh — škorec malabarský je v prírode neúnavný obyvateľ korún stromov, sadov a okrajov lesa, ktorý obratne preletuje medzi stromami, prehľadáva listy a kvety pri hľadaní hmyzu a nektáru a často sa pohybuje v čulých kŕdľoch. V chove vyžaduje veľkú klietku alebo (lepšie) priestrannú voliéru s bohatým vetvením, priestor na lietanie a poskakovanie a denný čas na podnety. Rád sa kúpe a manipuluje s predmetmi. Nedostatok priestoru a stimulácie vedie k nude, stresu a hlasovému aj behaviorálnemu nepokoju. Vysoká aktivita a družnosť patria k základným črtám tohto kŕdľového druhu.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Škorec malabarský nie je typický „hovoriaci" vták ako beo posvätný — patrí však medzi vokálne nadané škorcovité a dokáže napodobniť rôzne zvuky prostredia, hvizdy a hlasy iných vtákov; jeho prirodzeným prejavom je melodickejšia, premenlivá vrava a štebot. Cielené učenie ľudských slov je oveľa menej spoľahlivé a zriedkavejšie než u beo či majny; je to skôr charizmatický, štebotavý a družný spoločník než imitátor reči. Najlepšie sa hlasovo „rozvíjajú" ručne odchované jedince v intenzívnom kontakte s človekom a v podnetnom prostredí.

Hlasový prejav a reč

3/5 hlasitosť

Škorec malabarský má živý, pestrý a premenlivý repertoár — kombináciu štebotu, klokotania, hvizdov, cvrlikania a tichšieho melodického „spevu", ktorý sa ozýva často počas dňa, najintenzívnejšie ráno a pri sociálnych interakciách v kŕdli. Keďže ide o spoločenský, kŕdľový druh, volania slúžia na neustály kontakt, koordináciu skupiny a varovanie. V porovnaní s väčšími škorcovitými (majna, liskavec) je jeho prejav melodickejší a o niečo tichší. Druh okrem prirodzených volaní dokáže napodobniť zvuky prostredia a hlasy iných vtákov, hoci cielené „rozprávanie" ľudských slov je u neho zriedkavé a menej spoľahlivé než u beo posvätného. Hlasový prejav je celoročný a je neoddeliteľnou súčasťou družnej povahy druhu — nedá sa potlačiť, len manažovať umiestnením klietky a denným režimom.

Dokáže hovoriť? Škorec malabarský dokáže napodobniť zvuky prostredia, hvizdy a hlasy iných vtákov a je hlasovo nadaným škorcom, no cielené učenie ľudských slov je u neho zriedkavé a menej spoľahlivé než u beo posvätného alebo majny. Skôr než „rozprávajúci" vták je to charizmatický, melodický a štebotavý spoločník; najlepšie sa hlasovo prejavujú ručne odchované jedince v intenzívnom kontakte s človekom.

Typické zvuky

  • Štebot a melodické cvrlikanie — bohatá a premenlivá zmes mäkkých, klokotavých a piskľavých prvkov
  • Prenikavé hvizdy a píšťaly — kontaktné signály medzi členmi kŕdľa
  • Tlmenejší „spev" a klokotanie — pri pokojnom posedávaní a sociálnych interakciách
  • Ostrejšie varovné a kontaktné volania — najmä ráno a pri vyrušení v skupine
  • Napodobňovanie zvukov prostredia a hlasov iných vtákov — vokálne nadanie škorcovitých
  • Hromadná vrava kŕdľa — pri zhromažďovaní na nocoviskách a kvitnúcich stromoch

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok a párenie — naviazaný na lokalitu (vo väčšine areálu okolo február–júl), v chove na jar pri predĺžení dňa
Hniezdenie v dutinách stromov (staré diery po ďatľoch a fúzačoch) — typicky marec až júl podľa regiónu
Inkubácia (~14–17 dní) + odchov mláďat v dutine do vyletenia; kŕmia obaja rodičia
Rezidentný až čiastočne ťažný druh — časť populácií sa lokálne presúva za potravou; celoročne v kŕdľoch
Pelichanie — výmena peria po hniezdnej sezóne (viac bielkovín v strave)
Hlasový prejav celoročný — štebot, hvizdy a vrava; najintenzívnejší ráno a v kŕdli

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Stredne náročný druh pre chovateľov mäkkožravcov — vyžaduje veľký priestor, pestrú všežravú softbill diétu s nízkym obsahom železa, toleranciu k riedkemu trusu a každodennú stimuláciu. Pre začiatočníka len pri vážnom záujme o softbill chov; je však pomerne odolný, vďačný a o niečo tichší než väčšie škorcovité.
Priestor Veľká klietka alebo (lepšie) priestranná voliéra s bohatým vetvením a konármi, priestor na lietanie a poskakovanie, miska na kúpanie. Čím viac priestoru, tým lepšie — pre voliérový chov ideálne rozmery od ~2 × 1 × 2 m. Teplé, bezprievanové prostredie; druh je pomerne odolný, no v chladnej časti roka potrebuje bezmrazové, ideálne vykurované zimovisko.
Deti v domácnosti Vďačný druh pre rodiny, ktoré ocenia živého, pekne sfarbeného a „ukecaného" vtáka — škorec malabarský deti zaujme jemne sivým telom, gaštanovým bruškom a chvostom, dvojfarebným zobákom a bledým okom, smelou osobnosťou a melodickým hlasovým prejavom. Je spoločenský a interaktívny, takže pri dennej komunikácii sa stáva členom domácnosti. Treba však počítať s tým, že je hlasovo aktívny a špinivý (riedky trus pri ovocnej strave) a vyžaduje skúsenejšiu starostlivosť (pestrá softbill diéta s nízkym obsahom železa, veľký priestor) — preto je vhodný skôr do rodín s odrastenejšími deťmi, ktoré rešpektujú pokojné zaobchádzanie. Hodnotná je edukatívna téma hniezdenia v dutinách stromov a opeľovania kvitnúcich stromov, ako aj rozdiel medzi škorcovitými a papagájmi a prečo majú mäkkožravce citlivú pečeň na železo.
Hlučnosť Pri citlivom susedstve s rozvahou — škorec malabarský je hlasovo aktívny, družný druh so štebotom, hvizdmi a vravou, najmä ráno a pri sociálnych interakciách, hoci je o niečo tichší a melodickejší než väčšie škorcovité. Hluk sa nedá odnaučiť, len manažovať umiestnením klietky/voliéry mimo spálne a stien susedov. Vhodný je skôr do rodinného domu, k priestrannej voliére alebo do prostredia, kde melodickejší, štebotavý vták neprekáža.
Verdikt odborníka Škorec malabarský (Sturnia malabarica, syn. Sturnornis malabaricus / Temenuchus malabaricus) je drobnejší juhoázijský škorcovitý spevavec z čeľade Sturnidae (škorcovité), radu Passeriformes (vrabcotvaré) — príbuzný škorca obyčajného, beo posvätného, majny obyčajnej aj liskavca nádherného. Telo meria približne 20 cm. Sfarbenie je striedme, no elegantné: prevažne sivé až sivobiele telo, bledá strieborno-sivá hlava s jemným pozdĺžnym streakovaním, výrazne gaštanovo-hrdzavé brucho, podchvostie a vonkajšie chvostové perá (stredné perá chvosta sú sivé) a nápadný dvojfarebný zobák (modrastá báza, žltý hrot) spolu s bledým, takmer bielym okom. Pohlavia sú na pohľad podobné. Druh obýva indický subkontinent (India, Nepál, Bhután, Bangladéš, Srí Lanka) a juhovýchodnú Áziu (Mjanmarsko, Thajsko, Laos, Vietnam, Kambodža, južná Čína a Taiwan), kde žije v otvorených lesoch, sadoch, na okrajoch lesa, v záhradách a v okolí ľudských sídiel. Je rezidentný až čiastočne ťažný a pohybuje sa v čulých kŕdľoch. IUCN ho hodnotí ako najmenej ohrozený (Least Concern) a druh nie je zaradený do CITES. Hniezdi v dutinách stromov — využíva najmä staré diery po ďatľoch a fúzačoch vysoko v kmeni, kam kladie typicky 3 až 5 bledomodrých vajec; na rozdiel od liskavca nádherného nie je obligátne kooperatívne hniezdiacim druhom, hoci hniezda bývajú v rozptýlených „kolóniách" a o mláďatá sa starajú obaja rodičia. V chove patrí medzi obľúbené a pomerne dostupné voliérové mäkkožravce — je spoločenský, čulý, odolný a vďačný a oproti väčším škorcovitým aj o niečo tichší a melodickejší, no zároveň hlasovo aktívny (štebot, hvizdy, vrava), špinivý (riedky trus pri ovocnej a nektárovej strave) a veľmi aktívny. Potrebuje veľkú klietku alebo voliéru, bohaté vetvenie, dennú stimuláciu a kontakt. Je všežravec a frugivor (ovocie, nektár, hmyz, mäkká potrava, softbill granule), pričom ako u všetkých škorcovitých a mäkkožravcov treba prísne strážiť obsah železa v krmive aj vode — práve škorce a majny patria medzi druhy najnáchylnejšie na hromadenie železa v pečeni (iron storage disease / hemochromatóza). Dožíva sa približne 8 až 12 rokov. Cielené „rozprávanie" ľudských slov je uňho zriedkavé — je to skôr charizmatický, melodický a štebotavý spoločník než imitátor reči. Pre vhodného majiteľa — so záujmom o škorcovité, priestorom a toleranciou k hluku a špine — je škorec malabarský pekný, živý, družný a odolný voliérový vták a dobrý úvod do sveta ázijských mäkkožravcov; pre malé byty a veľmi citlivé susedstvá ideálny nie je.

Prostredie a požiadavky

Biotop
Otvorené lesy, sady, plantáže, okraje lesa, záhrady a okolie ľudských sídiel na indickom subkontinente a v JV Ázii
Škorec malabarský obýva otvorené listnaté a riedke lesy, sady, plantáže, okraje lesa, záhrady, parky a okolie ľudských sídiel. Areál siaha cez indický subkontinent (India, Nepál, Bhután, Bangladéš, Srí Lanka) a juhovýchodnú Áziu (Mjanmarsko, Thajsko, Laos, Vietnam, Kambodža, južná Čína, Taiwan). Je spoločenský a pomerne synantropný — bežne sa zdržiava v záhradách a sadoch, kde vyhľadáva plodiace a kvitnúce stromy. V SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — u nás je výhradne klietkovým a voliérovým chovancom.
Nadmorská výška
Od nížin po nižšie a stredné polohy podhoria (lokálne približne do ~2 000 m n. m.)
Druh obýva prevažne nížiny a nižšie až stredné polohy, lokálne vystupuje do podhoria približne do ~2 000 m n. m. Dôležitejšia než nadmorská výška je preňho otvorená krajina so stromami, dostatkom ovocia, kvitnúcich drevín a hmyzu. Časť populácií sa za potravou a v závislosti od sezóny lokálne presúva.
Klietka / voliéra
Veľká klietka alebo voliéra s bohatým vetvením; pre voliéru ideálne od ~2 × 1 × 2 m
Škorec malabarský je veľmi aktívny a potrebuje priestor — minimom je veľká klietka, no jednoznačne sa odporúča priestranná voliéra s bohatým vetvením a konármi rôznych priemerov na poskakovanie a priestorom na lietanie. Nutná je miska na kúpanie a hračky/podnety proti nude. Keďže žerie ovocie a nektár a má riedky trus, treba ľahko čistiteľné dno a každodennú hygienu. Voliéra by mala byť teplá a bezprievanová; druh je pomerne odolný, ale v zime potrebuje bezmrazové, ideálne vykurované zimovisko. Na hniezdenie ocení búdky a polobúdky (napodobnenie prirodzených dutín stromov).
Teplota
Odolný druh — pohoda pri ~18–28 °C; pri bezmrazovom úkryte znesie aj chladnejšie, no neznáša mráz, prievan a vlhko
Škorec malabarský je pomerne odolný a prispôsobivý — pri zabezpečenom bezmrazovom (frost-free) úkryte na nocovanie znáša aj chladnejšie obdobie a v miernom podnebí sa dá držať vo vonkajšej voliére. Optimum v chove je ~18–28 °C. Mráz, prievan a vlhký chlad sú však nebezpečné, preto cez chladnú časť roka potrebuje bezmrazovú, ideálne vykurovanú vnútornú časť. Náhle ochladenia a prievan vedú k respiračným problémom.
Voda a vlhkosť
Denne čerstvá pitná voda (najlepšie s nízkym obsahom železa) a možnosť kúpania; voda sa pri ovocnej strave rýchlo znečisťuje
Škorec malabarský veľa pije a rád sa kúpe — denne potrebuje čerstvú pitnú vodu a misku alebo kúpeľ na kúpanie. U mäkkožravcov sa odporúča voda s nízkym obsahom železa (vyhnúť sa silne železitej vode) ako súčasť prevencie hromadenia železa. Vzhľadom na ovocnú, nektárovú a všežravú stravu sa voda rýchlo znečisťuje, preto je nutná každodenná výmena a čistenie.
Spoločnosť
Spoločenský, kŕdľový druh — v prírode v čulých kŕdľoch; v chove najlepšie v páre alebo skupine vo voliére
Škorec malabarský je spoločenský, kŕdľový druh — v prírode sa pohybuje v malých až stredných kŕdľoch, ktoré sa zhromažďujú na plodiacich a kvitnúcich stromoch a na spoločných nocoviskách. Hniezda bývajú často v rozptýlených „kolóniách". Vo voliére sa preto najlepšie cíti v páre alebo menšej skupine, kde prejavuje prirodzené sociálne správanie a môže aj hniezdiť (v búdkach napodobňujúcich dutiny stromov). Pri chove jednotlivo sa silno naviaže na človeka, no o to dôležitejší je každodenný kontakt a stimulácia — osamotený a zanedbaný vták trpí nudou, stresom a hlasovým nepokojom. Pri viacerých jedincoch dbajte na dostatok priestoru a hniezdnych miest, aby sa obmedzili konflikty v sezóne.

Rozmnožovací cyklus

Tok a párenie
Naviazaný na lokalitu (vo väčšine areálu okolo február–júl), v chove na jar pri predĺžení dňa

Škorec malabarský je spoločenský, prevažne monogamný druh, ktorý hniezdi v dutinách a často v rozptýlených „kolóniách". Pár sa zohráva hlasom (štebot, hvizdy) a vzájomným kŕmením. Hniezdenie je naviazané na lokalitu a sezónu — vo všeobecnosti prebieha okolo februára až júla (v južnej Indii skôr, v severnej a JV Ázii neskôr); v chove nastupuje na jar pri predlžovaní dňa. Na rozdiel od liskavca nádherného nie je obligátne kooperatívne hniezdiacim druhom — o mláďatá sa starajú prevažne obaja rodičia.

Znáška
Typicky 3–5 bledomodrých vajec

Samica znáša typicky 3 až 5 bledomodrých, nekropených vajec. Hniezdo je v dutine stromu — druh využíva najmä staré diery po ďatľoch a fúzačoch, zriedka aj otvory v stavbách, vysoko v kmeni (rádovo 3–15 m nad zemou). Hniezdnu dutinu vystielajú obaja partneri trávou, korienkami a prútikmi. V chove prijíma búdky a polobúdky v krytej, pokojnej časti voliéry, ktoré napodobňujú prirodzenú dutinu. V priaznivej sezóne môže hniezdiť opakovane.

Inkubácia
~14–17 dní

Inkubácia trvá približne 14 až 17 dní. Pre úspešný odchov je nevyhnutný dostatok živočíšnej potravy (hmyz, larvy) — mláďatá sú kŕmené prevažne bielkovinami bohatou potravou doplnenou ovocím a nektárom. Dôležitý je v tomto období pokoj, stabilné teplo a hygiena hniezdnej dutiny.

Liahnutie
Mláďatá sa liahnu holé a slepé (krmivé)

Mláďatá sú krmivé (altriciálne) — liahnu sa holé, slepé a bezmocné, plne odkázané na dospelých. V dutine ich kŕmia a chránia obaja rodičia; v tomto období je nutný dostatok živého krmiva (hmyz, larvy), hygiena a pokoj. Bezpečie dutiny ich chráni pred počasím a väčšinou predátorov.

Mláďatá
~3 týždne v dutine do vyletenia

Po približne troch týždňoch intenzívneho kŕmenia oboma rodičmi mláďatá vyletujú z dutiny. Po vylietnutí ich rodičia ešte istý čas dokrmujú; mladé vtáky majú spočiatku matnejšie a menej kontrastné perie a tmavšie oko než dospelé. Postupne získavajú typické sivé sfarbenie, gaštanové brucho a bledé oko.

Samostatnosť
Osamostatnenie po niekoľkých týždňoch; potom sa pridávajú ku kŕdľom

Po vyletení sa mladé škorce postupne osamostatňujú a pridávajú sa ku kŕdľom, ktoré sa zhromažďujú na plodiacich a kvitnúcich stromoch a na nocoviskách. Druh sa dožíva približne 8 až 12 rokov, čo z neho robí stredne dlhovekejší a stabilný druh do voliéry.

Ochočenie a kontakt

3 Trvanie: Týždne až mesiace pri dennej práci — ručne odchované mláďatá si zvyknú rýchlo; je to skôr dôverčivý a družný než „maznavý" vták

Škorec malabarský sa najlepšie krotí ako ručne odchované mláďa. Ručne dochovaný a denne socializovaný jedinec si na človeka zvykne pomerne rýchlo, je smelý, zvedavý a dôverčivý, sleduje dianie, sadne na ruku a aktívne komunikuje hlasom. Vták z odchytu (divoký dospelý jedinec) je naopak plachý a stresovaný a krotí sa ťažšie — preto sa odporúča obstarať si odchované jedince z chovu. Krotenie je založené na dennej pokojnej interakcii, hlase a odmeňovaní obľúbenou potravou (kúsky ovocia, múčne červy, cvrčky). Vták buduje puto skôr cez spoločný čas, družnosť a hlasovú interakciu než cez maznanie — je to charizmatický, živý spoločník, no nie „maznavý" vták ako papagáj. Keďže je spoločenský, vo voliére sa cíti najlepšie v páre alebo skupine.

1

Začnite s ručne odchovaným mladým jedincom z chovu (legálny pôvod) — divoký dospelý vták z odchytu sa krotí ťažko a je stresovaný.

2

Dajte vtákovi pár dní pokoj na aklimatizáciu v tichom kúte; potom začnite pokojne hovoriť pri klietke a budovať dôveru hlasom a prítomnosťou.

3

Odmeňujte obľúbenou potravou (kúsky ovocia, múčne červy, cvrčky) z ruky — postupne priučte vtáka sadať na ruku/bidlo a brať pochúťky.

4

Zabezpečte každodenný kontakt a stimuláciu; keďže ide o spoločenský druh, zvážte chov v páre alebo skupine vo voliére, aby vták netrpel osamelosťou.

5

Buďte trpezliví — škorec malabarský je dôverčivý a družný, no nie typicky „maznavý"; puto staviate cez spoločný čas a hlasovú interakciu, nie cez hladkanie.

Cena a kde kúpiť

Rádovo desiatky až nižšie stovky € za odchované jedince — pomerne dostupný voliérový mäkkožravec (cena kolíše podľa pôvodu, veku a skrotenosti)

Škorec malabarský je obľúbený a v chovateľských kruhoch pomerne dostupný voliérový mäkkožravec — odchované jedince sa predávajú spravidla v desiatkach až nižších stovkách eur, podľa pôvodu (chov vs. import), veku, skrotenosti a toho, či ide o pár. Keďže druh nie je v CITES, obchod s ním nie je obmedzený týmto dohovorom, no aj tak treba uprednostniť jedince z legálneho európskeho chovu (odchov v zajatí) pred dovozom a vyhnúť sa vtákom z odchytu. Pri kalkulácii rátajte aj s nemalými nákladmi na priestrannú voliéru, pestrú softbill diétu s nízkym obsahom železa a vtáčieho veterinára počas celej dĺžky života (~8–12 rokov). Pre družný, kŕdľový druh sa oplatí počítať s kúpou páru alebo skupiny, čo cenu zvyšuje.

Kupujte odchované jedince z legálneho chovu (odchov v zajatí) — vyhnite sa vtákom z odchytu (plaché, stresované, eticky problematické).
Vyberajte aktívneho, čistého a zdravého jedinca — hladké sivé perie s gaštanovým bruškom, jasné bledé oko, čistý dvojfarebný zobák a kloaka, bez výtokov a nafúknutého posedu; ideálne mladého a socializovaného.
Keďže ide o spoločenský, kŕdľový druh, zvážte kúpu páru alebo skupiny pre voliéru — osamotený vták potrebuje o to viac kontaktu.
Pred kúpou si zabezpečte veľkú voliéru, pestrú softbill diétu s nízkym obsahom železa a kontakt na vtáčieho veterinára — škorec je hlasovo aktívny, špinivý a stredne dlhovekejší záväzok.
Na čo si dať pozor Najlepšie je obstarať si odchovaného škorca malabarského od dôveryhodného chovateľa s dokladom o legálnom pôvode (odchov v zajatí). Uprednostnite vtáka, ktorý je zdravý, aktívny a má hladké sivé perie s gaštanovým bruškom, jasné bledé oko a čistý dvojfarebný zobák, a vyhnite sa vtákom z odchytu. Keďže ide o družný kŕdľový druh, do voliéry je ideálny pár alebo menšia skupina. Rátajte s tým, že je hlasovo aktívny, špinivý a aktívny — potrebuje veľký priestor, pestrú softbill stravu s nízkym obsahom železa (prevencia hromadenia železa v pečeni) a prístup k vtáčiemu (exotárskemu) veterinárovi.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Škorec malabarský ~20 cm Škorec strakatý ~25–28 cm Majna obyčajná ~23–25 cm Liskavec nádherný ~18–19 cm
Škorec malabarský Škorec strakatý Majna obyčajná Liskavec nádherný
Dĺžka~20 cm~25–28 cm~23–25 cm~18–19 cm
Váha~40–55 g~75–95 g110–140 g~50–85 g
Dožitie~8–12 r~10–15 r~4–12 r~10–15 r
Hlučnosť3/53/53/53/5
Stav IUCNIUCN LC (nie CITES)IUCN LC (nie CITES)IUCN LC (nie CITES)IUCN LC (nie CITES)
PovahaSivé telo, strieborno-sivá streakovaná hlava, gaštanové brucho/podchvostie/vonkajší chvost, dvojfarebný zobák (modrastá báza, žltý hrot), bledé okoČierno-biele (strakaté) sfarbenie, oranžová holá koža okolo oka, biele líca a krk, čierna hruď a chrbátHnedé telo, lesklá čierna hlava, žltý zobák a nohy, holá žltá koža za okom, biela škvrna na krídleKovovo modrozelená hlava/chrbát/hruď, oranžovo-hrdzavé bruško, úzky biely pás, biele krovky pod chvostom, krémovo-biele oko
AreálIndický subkontinent a JV Ázia — všežravec/frugivor, hniezdi v dutinách stromov, pekný voliérový mäkkožravec, slabý imitátor rečiJužná Ázia — tá istá čeľaď (Sturnidae), všežravec, hlasný a družný, miestami zavlečený; väčší a kontrastnejšíJužná a stredná Ázia — tá istá čeľaď (Sturnidae), všežravec, napodobňuje slová (slabšie než beo), invázny druhVýchodná Afrika — tá istá čeľaď (Sturnidae), kooperatívne hniezdiaci všežravec, pestrý a hlasnejší voliérový mäkkožravec

Choroby a prevencia

Hemochromatóza / hromadenie železa v pečeni (iron storage disease)
vysoká

Príznaky: Apatia, dýchavičnosť, nafúknutý posed, zväčšené brucho (ascites), úbytok kondície, matné perie, náhle úhyny

Ako iné škorcovité a mäkkožravce (beo, majny, tukany, liskavce) je aj škorec malabarský výrazne náchylný na chorobu z ukladania železa — škorce a majny patria medzi druhy, ktoré nedokážu dobre regulovať vstrebávanie železa z potravy, takže pri jeho nadbytku sa železo hromadí v pečeni a vedie k jej zlyhaniu. Choroba postupuje roky bez zjavných príznakov. Prevenciou je nízkoželezná softbill strava (zvyčajne sa odporúča krmivo s nízkym obsahom železa), voda s nízkym obsahom železa a obmedzenie potravín a doplnkov bohatých na vitamín C súbežne s jedlom (vitamín C zvyšuje vstrebávanie železa). Pri podozrení je nutná návšteva vtáčieho veterinára; v liečbe sa používa nízkoželezná diéta, prípadne flebotómia a chelátory.

Črevné parazity a infekcie
stredná

Príznaky: Riedky trus, hnačka, chudnutie, zhoršené perie, apatia

Pri ovocnej a všežravej strave a zbere potravy aj nižšie nad zemou škorec ľahko prijíma endoparazity (črevné červy) aj bakteriálne a prvokové črevné infekcie. Odporúča sa preto pravidelné odčervovanie, čistá voda, hygiena a kvalitné krmivo bez plesní. Pri pretrvávajúcom riedkom truse a chudnutí je nutná veterinárna diagnostika (vyšetrenie trusu).

Obezita a tuková degenerácia pečene (steatóza)
stredná

Príznaky: Nadváha, znížená aktivita, zhoršené a matné perie, problémy s pečeňou

Nevyvážená, monotónna alebo príliš sladká/energeticky bohatá strava (napr. nadbytok sladkého ovocia bez bielkovín) a nedostatok pohybu vedú k obezite a stukovateniu pečene. Škorec malabarský potrebuje pestrú všežravú softbill stravu, dostatok priestoru a pohybu a kontrolu množstva energeticky bohatých potravín.

Stres, nuda a behaviorálne problémy
stredná

Príznaky: Vyšklbávanie peria, stereotypné správanie, nadmerné a hlučné vykrikovanie, plachosť, agresivita

Škorec malabarský je inteligentný a spoločenský; pri nedostatku priestoru, podnetov a kontaktu (alebo pri chove osamote bez dostatočnej pozornosti) trpí nudou a stresom, čo sa prejaví behaviorálnymi problémami. Prevenciou je veľký priestor, hračky a vetvenie, denná interakcia, stabilný režim a u družného druhu zváženie chovu v páre/skupine.

Respiračné infekcie z chladu a prievanu
stredná

Príznaky: Kýchanie, výtok z nozdier a očí, sťažené dýchanie, nafúknutý posed

Hoci je škorec malabarský pomerne odolný, v našich podmienkach je citlivý na mráz, prievan a vlhký chlad, ktoré môžu viesť k respiračným infekciám. Nutné je teplé, bezprievanové prostredie a v chladnej časti roka bezmrazové, ideálne vykurované zimovisko. Pri príznakoch (kýchanie, výtoky, sťažené dýchanie) je potrebná veterinárna starostlivosť.

Prevencia Pre zdravý chov škorca malabarského platí: (1) ako u všetkých škorcovitých a mäkkožravcov prísne strážte obsah železa — používajte nízkoželezné softbill pelety a vodu s nízkym obsahom železa a obmedzte potraviny a doplnky bohaté na vitamín C súbežne s jedlom (prevencia hromadenia železa v pečeni, na ktoré sú škorce mimoriadne náchylné); (2) zostavte pestrú a vyváženú všežravú stravu — pelety, nakrájané ovocie, nektárová zmes, hmyz/živé krmivo a v malom zeleninu; vyhýbajte sa monotónnej alebo príliš sladkej strave kvôli obezite; (3) pravidelne odčervujte a dbajte na hygienu a čistú vodu (riedky trus pri ovocnej a nektárovej strave) — znižuje to riziko črevných a parazitárnych infekcií; (4) udržujte teplé, bezprievanové prostredie a v zime bezmrazové, ideálne vykurované zimovisko (prevencia respiračných infekcií); (5) poskytnite veľký priestor, dennú stimuláciu a kontakt (u družného druhu zvážte pár/skupinu), aby ste predišli nude, stresu a vyšklbávaniu peria; (6) majte vopred kontakt na vtáčieho (exotárskeho) veterinára a absolvujte pravidelné kontroly vrátane vyšetrenia trusu.

Zaujímavosti

1

Drobnejší ázijský škorec so striedmou eleganciou — škorec malabarský má prevažne sivé až sivobiele telo, bledú strieborno-sivú hlavu s jemným pozdĺžnym streakovaním a kontrastne gaštanovo-hrdzavé brucho, podchvostie a vonkajšie chvostové perá (stredné perá chvosta sú sivé). Meria približne 20 cm a patrí medzi menšie škorcovité.

2

Dvojfarebný zobák a bledé oko — nápadným určovacím znakom je dvojfarebný zobák s modrastou bázou a žltým hrotom a bledé, takmer biele oko (dúhovka). Mladé vtáky majú matnejšie perie a tmavšie oko; typický kontrast získavajú dospievaním.

3

Hniezdi v dutinách stromov — na rozdiel od kooperatívne hniezdiaceho liskavca nádherného hniezdi škorec malabarský v dutinách stromov, najmä v starých dierach po ďatľoch a fúzačoch vysoko v kmeni, kam kladie typicky 3 až 5 bledomodrých vajec. Hniezdnu dutinu vystielajú obaja partneri.

4

Frugivor a opeľovač kvitnúcich stromov — je oportúnny všežravec s výrazným sklonom k frugivórii: základ tvoria ovocie a bobule (najmä figy), pravidelne však navštevuje kvitnúce stromy za nektárom a peľom a dopĺňa hmyz, zvlášť pri kŕmení mláďat. Pri návštevách kvetov pomáha rastliny opeľovať.

5

Spoločenský kŕdľový vták — škorec malabarský sa pohybuje v čulých kŕdľoch, ktoré sa zhromažďujú na plodiacich a kvitnúcich stromoch a na spoločných nocoviskách; hniezda bývajú v rozptýlených „kolóniách". Vo voliére sa preto najlepšie cíti v páre alebo menšej skupine.

6

Veľa synoným a premenlivá taxonómia — druh sa v literatúre uvádza ako Sturnia malabarica, ale aj pod synonymami Sturnornis malabaricus, Temenuchus malabaricus a Sturnus malabaricus; rodové zaradenie menších ázijských škorcov sa v priebehu rokov menilo. Bielohlavý morf z juhozápadnej Indie niektorí autori vyčleňujú ako samostatný druh (Sturnia blythii).

7

Patrí medzi škorcovité, nie medzi papagáje — napriek hlasovému nadaniu je škorec malabarský spevavec z čeľade Sturnidae (škorcovité), radu Passeriformes — príbuzný škorca obyčajného, beo posvätného, majny obyčajnej aj škorca strakatého. Dokáže napodobniť zvuky, no nie je typický „rozprávajúci" vták ako beo.

8

Pozor na hromadenie železa v pečeni — ako škorcovitý mäkkožravec je škorec malabarský náchylný na iron storage disease (hemochromatózu): škorce a majny nedokážu dobre regulovať vstrebávanie železa, preto sa pri jeho nadbytku hromadí v pečeni. Kľúčom k zdraviu je nízkoželezná softbill strava a voda s nízkym obsahom železa.

9

Odolný a vďačný voliérový druh — škorec malabarský je v chove obľúbený, čulý a pomerne odolný a oproti väčším škorcovitým aj o niečo tichší a melodickejší; dožíva sa približne 8–12 rokov. Pri bezmrazovom úkryte ho možno v miernom podnebí držať aj vo vonkajšej voliére.

10

NIE je v CITES, IUCN: Least Concern — škorec malabarský nie je zaradený do CITES a IUCN ho hodnotí ako najmenej ohrozený druh (Least Concern) s veľkým areálom rozšírenia na indickom subkontinente a v juhovýchodnej Ázii.

Taxonomická klasifikácia

species Škorec malabarský
Ríša Animalia (živočíchy)
Kmeň Chordata (chordáty)
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Sturnidae (škorcovité)
Rod Sturnia Lesson, 1837
Druh S. malabarica (J. F. Gmelin, 1789)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — juhoázijský druh; u nás len klietkový a voliérový chov mäkkožravcov
Poddruhy Škorec malabarský sa zvyčajne delí na dva poddruhy: nominátny S. m. malabarica (severovýchodná India, Nepál, Bhután, Bangladéš a severozápadné Mjanmarsko) a S. m. nemoricola (južná Čína, Taiwan, Mjanmarsko, Thajsko, Laos, Vietnam a Kambodža). Druh opísal Johann Friedrich Gmelin v roku 1789. V staršej a chovateľskej literatúre sa uvádza pod viacerými synonymami — najčastejšie Sturnornis malabaricus, Temenuchus malabaricus a Sturnus malabaricus; rodové zaradenie tejto skupiny menších ázijských škorcov sa v priebehu rokov menilo. Niekedy sa sem zahŕňal aj bielohlavý („blythii") morf z juhozápadnej Indie, ktorý časť autorov vyčleňuje ako samostatný druh (škorec bielohlavý, Sturnia blythii). Patrí do čeľade Sturnidae (škorcovité) spolu so škorcom obyčajným, beom posvätným, majnou obyčajnou aj škorcom strakatým.

? Často kladené otázky

Škorec malabarský je menší škorec (~20 cm) so striedmym, no elegantným sfarbením. Telo je prevažne sivé až sivobiele, hlava bledá strieborno-sivá s jemným pozdĺžnym streakovaním, výrazne gaštanovo-hrdzavé sú brucho, podchvostie a vonkajšie chvostové perá (stredné perá chvosta zostávajú sivé). Najnápadnejšími znakmi sú dvojfarebný zobák (modrastá báza, žltý hrot) a bledé, takmer biele oko (dúhovka). Pohlavia sú na pohľad podobné. Mladé vtáky majú matnejšie perie a tmavšie oko. Konkrétny odtieň sivej a hlavy sa mierne líši podľa poddruhu (S. m. malabarica vs. S. m. nemoricola).

Škorec malabarský obýva indický subkontinent (India, Nepál, Bhután, Bangladéš, Srí Lanka) a juhovýchodnú Áziu (Mjanmarsko, Thajsko, Laos, Vietnam, Kambodža, južná Čína a Taiwan). Žije v otvorených lesoch, sadoch, na plantážach, okrajoch lesa, v záhradách a parkoch a je pomerne synantropný — bežne sa zdržiava v blízkosti ľudských sídiel, kde vyhľadáva plodiace a kvitnúce stromy. Je rezidentný až čiastočne ťažný — časť populácií sa za potravou a podľa sezóny lokálne presúva. Pohybuje sa v čulých kŕdľoch, ktoré sa zhromažďujú na ovocných a kvitnúcich stromoch a na spoločných nocoviskách.

Škorec malabarský nie je typický „hovoriaci" vták ako beo posvätný či majna. Je to však vokálne nadaný škorec s melodickým, premenlivým repertoárom (štebot, klokotanie, hvizdy, cvrlikanie), ktorý dokáže napodobniť rôzne zvuky prostredia a hlasy iných vtákov. Cielené učenie ľudských slov je u neho zriedkavé a oveľa menej spoľahlivé než u beo alebo majny. Ak je hlavným cieľom verné „rozprávanie", vhodnejší je beo; škorec malabarský je skôr charizmatický, melodický a štebotavý spoločník, ktorého hodnota je v družnosti, peknom sfarbení a živej osobnosti. Najlepšie sa hlasovo prejavujú ručne odchované jedince v intenzívnom kontakte s človekom a v podnetnom prostredí.

Škorec malabarský je oportúnny všežravec a frugivor, takže potrebuje pestrú a vyváženú stravu, nie suché zrno. Základ tvoria kvalitné softbill (mäkkožravé) pelety, ktoré doplňte: (1) pestrým nakrájaným ovocím — figy, papája, banán, hrozno, mango, jablko bez jadrovníka; (2) nektárovou zmesou pre mäkkožravce (druh v prírode pravidelne navštevuje kvitnúce stromy); (3) hmyzom a živým krmivom — cvrčky, múčne červy, zophobas (zvlášť pri odchove mláďat a v zime); (4) drobným množstvom zeleniny a klíčkov a príležitostne vareným vajcom. Mimoriadne dôležité je strážiť obsah železa: škorce a majny patria medzi druhy, ktoré nedokážu dobre regulovať vstrebávanie železa, a preto sú veľmi náchylné na hromadenie železa v pečeni (iron storage disease). Voľte preto nízkoželezné pelety a vodu s nízkym obsahom železa a obmedzte potraviny a doplnky bohaté na vitamín C súbežne s jedlom. Nepodávajte avokádo (toxické), slané/sladené a spracované ľudské potraviny, kôstky a jadierka jabĺk a hrozna, cibuľu, cesnak ani plesnivé zvyšky. Škorec veľa pije a rád sa kúpe — denne čerstvá voda a kúpeľ.

Škorec malabarský je stredne náročný druh — pre úplného začiatočníka ani do malého bytu nie je ideálny, hoci je o niečo prístupnejší než väčšie a hlučnejšie škorcovité. Dôvody: (1) je hlasovo aktívny — štebot, hvizdy a vrava najmä ráno a pri sociálnych interakciách (hoci melodickejší a tichší než majna či liskavec); (2) je špinivý — ovocná a nektárová strava znamená riedky trus a každodenné čistenie; (3) je veľmi aktívny a potrebuje veľkú klietku alebo voliéru a dennú stimuláciu; (4) vyžaduje pestrú softbill (mäkkožravú) diétu s nízkym obsahom železa, nie len semená, a pravidelné odčervovanie; (5) je stredne dlhovekejší záväzok (~8–12 rokov) a ako spoločenský druh sa najlepšie cíti v páre alebo skupine. Pre vhodného majiteľa — so záujmom o škorcovité, priestorom a toleranciou k hluku — je to však pekný, živý, odolný a vďačný voliérový vták a dobrý úvod do sveta ázijských mäkkožravcov.

Škorec malabarský nie je zaradený do CITES, takže medzinárodný obchod s ním nie je obmedzený týmto dohovorom (na rozdiel napríklad od beo posvätného, ktorý je v prílohe II CITES). IUCN ho navyše hodnotí ako najmenej ohrozený druh (Least Concern) s veľkým areálom na indickom subkontinente a v juhovýchodnej Ázii. Chov je teda legálne nenáročný, no aj tak treba uprednostniť jedince z legálneho európskeho chovu (odchov v zajatí) pred dovozom a vyhnúť sa vtákom z odchytu. Keďže ide o spoločenský, kŕdľový druh, do voliéry je ideálny pár alebo menšia skupina. Pri kúpe žiadajte doklad o legálnom pôvode a počítajte s nárokmi na priestor, pestrú softbill stravu s nízkym obsahom železa a vtáčieho veterinára.

ZDROJ: IOC World Bird List, IUCN Red List (Sturnia malabarica — Least Concern), BirdLife DataZone (Chestnut-tailed Starling — distribution, factsheet), Cornell Lab Birds of the World a eBird (chtsta2), Aviba

 Video — Škorec malabarský

Škorec malabarský (Sturnia malabarica) — video o speve a chove

Škorec malabarský (Sturnia malabarica) — starostlivosť, voliéra a kŕmenie

 Cudzie názvy

Vedecké synonymá:   Sturnornis malabaricus, Temenuchus malabaricus, Sturnus malabaricus, Slovenské alternatívy:   škorec sivohlavý, Česky:   Špaček malabarský, Anglicky:   Chestnut-tailed starling (grey-headed starling / grey-headed myna), Nemecky:   Malabarstar (Graukopfstar), Francúzsky:   Étourneau à ailes blanches / Étourneau de Malabar, Rusky:   Малабарский скворец