Škorec ružový — dospelý samec v plnom operení, ružové telo a čierna hlava s chocholom, Kole Wetland, India

Pastor — Sturnidae (škorcovité)

Škorec ružový

Pastor roseus (Linnaeus, 1758) — monotypický rod, vzácny vagrant SR, obligátny migrant, špecialista na biokontrolu kobyliek

IUCN: LC (Least Concern) — populácia fluktuujúca | 490 000 – 1 850 000 dospelých jedincov | SR: zákonom chránený — spoločenská hodnota 1 000 €
Dĺžka 19–22 cm
Váha 60–90 g
Dožitie ~5 rokov
Nezameniteľný ružovo-čierny škorcovitý vták — vzácny a nepravidelný vagrant na Slovensku, ktorý sa objavuje počas inváznych rokov spojených s kobylkovými kalamitami v Strednej Ázii. Škorec ružový (Pastor roseus) je stredne veľký spevavec z čeľade Sturnidae (škorcovité) s dĺžkou 19–22 cm a hmotnosťou 60–90 g. Dospelý samec je v hniezdnom plumáži nezameniteľný: žiarivo ružové telo (chrbát, boky, brucho) kontrastuje s lesklo čiernou hlavou, hrdlom, krídlami a chvostom s kovovou irizáciou. Na temene má charakteristický predĺžený čierny chochol. Ide o obligátneho migranta — hniezdi koloniálne v stepách Kazachstanu a Strednej Ázie, zimuje v Indii a Srí Lanke. Na Slovensku zákonom chránený so spoločenskou hodnotou 1 000 €. Je poľnohospodársky veľmi prospešným druhom vďaka biokontrole kobylkových kalamít.
Dĺžka tela
19–22 cm
0 10 20 30 cm 19 22
0 cm35 cm
Hmotnosť
60–90 g
0 40 80 120 160 200 60–90 g stupnica do 200 g
Dožitie
3–5 rokov
0 5 10 15 20 25 30 Škorec obyčajný Drozd čierny Vrana popolavá 3–5 rokov
Škorec obyčajný: 2–5 r. (rek. 22 r.) Drozd čierny: 2–5 r. (rek. 21 r.) Vrana popolavá: 10–15 r.

 Taxonómia — Linnaeus 1758, monotypický rod Pastor (Temminck 1815)

Druh popísal Carl Linnaeus v roku 1758 v 10. vydaní Systema Naturae ako Turdus roseus, typová lokalita Lapónsko a Švajčiarsko. Temminck ho v roku 1815 presunul do samostatného rodu Pastor. Patrí do čeľade Sturnidae (škorcovité), radu Passeriformes (spevavce). Etymológia: Pastor = lat. „pastier" (pasie stáda hmyzu na pastvinách); roseus = lat. „ružový, rumelkový".

Rod Pastor je monotypický — obsahuje iba tento jeden druh na celom svete. Najbližší príbuzný je škorec obyčajný (Sturnus vulgaris).

  • Synonymá: Turdus roseus Linnaeus 1758; Sturnus roseus (Linnaeus) — starší synonymum stále používaný v CZ literatúre ako „špaček růžový"
  • Poddruhy: ŽIADNE — monotypický druh
  • Slovenský názov: Škorec ružový (tiež „pastier ružový" v staršej literatúre a na Avibase/SK Wikipédii)
  • Avibase ID: 24208346AD77666E

Zdroj: Avibase — Pastor roseus, Wikipedia EN — Rosy starling, IUCN Red List.

 Identifikácia — ružové telo, čierna hlava s chocholom

Samec (hniezdny plumáž):

  • Telo prevažne žiarivo ružové (chrbát, boky, brucho)
  • Hlava, hrdlo, krídla a chvost lesklo čierne s kovovou zelenou alebo fialovou irizáciou
  • Zobák svetloružový až oranžový, nohy svetlooranžové
  • Charakteristický predĺžený čierny chochol na temene — dvíha ho pri vzrušení a tokovaní

Samec (mimohniezdny plumáž): Rovnaké sfarbenie, ale chochol kratší; okraje čiernych pier vyblednuté — biele až kremové cípy peria zakrývajú sýtočiernu bázu.

Samica: Rovnaký základný vzor (ružové telo + čierne hlava/krídla/chvost), ale chochol výrazne kratší a menej nápadný; prechod medzi ružovou a čiernou nie je tak ostrý, kontrasty sú mäkšie.

Mláďatá (juvenily):

  • Celkovo veľmi odlišné od dospelých — svrchu piesčito-hnedé s tmavšími stredmi pier
  • Spodok tela svetlejší béžovkastý
  • Zobák žltkastý (NIE tmavohnedý ako u juvenilného škorec obyčajný)
  • Niekedy sprevádzajú hejná škorec obyčajný, zvl. v septembri

Záludná zámena — juvenily: Juvenilný škorec ružový je svetlejší, piesočnatejší a má žltkastejší zobák než juvenilný škorec obyčajný (Sturnus vulgaris). Žiadny iný európsky vták nemá v dospelosti kombináciu ružového tela s čiernou hlavou a kovovým leskom.

 Právny status — zákonom chránený, spoločenská hodnota 1 000 €

  • SR zákon 543/2002 Z. z. / vyhláška 170/2021 Z. z.: Zákonom chránený druh, spoločenská hodnota 1 000 €
  • Ekosozologický status SR: NA — regionálne nepríslušný (nie je SR pôvodný hniezdič)
  • CITES: NIE JE zaradený — medzinárodný obchod nie je regulovaný CITES
  • EÚ Smernica o vtákoch (2009/147/ES): NIE JE v prílohách I ani II
  • IUCN: LC (Least Concern), populácia fluktuujúca, 490 000 – 1 850 000 dospelých jedincov
  • Pre porovnanie: Škorec obyčajný (Sturnus vulgaris) má spoločenskú hodnotu 500 €

Upozornenie: Škorec ružový je na Slovensku zákonom chránený. Odchyt, usmrtenie, rušenie alebo poškodzovanie biotopu je zakázané. Akýkoľvek záznam výskytu je vhodné nahlásiť Faunistickej komisii SOS/BirdLife Slovensko na homologizáciu.

 Biotop — otvorené stepi, polopoušte, skalnaté svahy

Hniezdny biotop: Typický vták otvorených stepí, polopoušti a suchých poľnohospodárskych plání. Uprednostňuje krajinu s kamenitými svahmi, skalnatými útesmi a sutinami, ktoré slúžia ako hniezdne miesta. Hniezdny areál: južná Ukrajina, Kazachstan, západný Altaj, západné Mongolsko, východné Turecko, severný Irán, Afganistan, severozápadná Čína (Xinjiang). Nepravidelne hniezdi v juhovýchodnej Európe (Rumunsko, Bulharsko, Balkán).

Zimovisko: Indický subkontinent — otvorené lesy, ovocné sady, obilné polia. Hlavne severná a stredná India (Gujarat, Bihar, Deccan) a Srí Lanka.

Na Slovensku: Vyskytuje sa príležitostne na otvorených nížinných lokalitách v agrokrajine. Záznamy zahŕňajú pohyblivé jedince alebo malé skupiny; hniezdenie v SR nie je doložené. Historické záznamy z inváznych rokov: 1984, 1994, 1995. V roku 2018 Faunistická komisia SOS/BirdLife Slovensko zaznamenala 6 záznamov, v roku 2022 jeden záznam.

 Strava — špecialista na kobylky (biokontrola)

Hniezdna sezóna (primárna potrava): Prevažne Orthoptera — kobylky a koníky (Dociostaurus, Locusta, Calliptamus a príbuzné rody). Obligátny hmyzí špecialista v hniezdnom období. Kolónie sú umiestňované priamo do oblastí s maximálnou hustotou kobyliek.

Sekundárna potrava:

  • Chrobáky (Lucanidae, Elateridae, Tenebrionidae, Buprestidae, Scarabaeidae, Curculionidae)
  • Na ťahu a v zime: hrozno, moruše, figy, ďatle, bobule
  • Nektar kvetov (Erythrina, Butea monosperma) — na zimoviskách
  • Zrno (jowar/cirok, bajra/perlové proso) — na zimoviskách v Indii

Ekologický význam: Poľnohospodársky veľmi prospešný druh — biokontrola kobylkových kalamít. V 80. rokoch v čínskom Xinjiange boli škorce ružové cielene priťahované umelými hniezdami — s takým úspechom, že kobyliek nebolo dosť pre vtáky. Jedna z mála vtáčích druhov schopných nasledovať kobylkové roje a potláčať ich populácie vo veľkom meradle.

 Rozmnožovanie — koloniálne hniezdenie, 14–16 dní inkubácia

Koloniálne hniezdenie — kolónie od stoviek po niekoľko tisíc párov. Veľmi krátka hniezdna sezóna načasovaná na maximálnu dostupnosť kobyliek: máj–júl.

Hniezdo: V dierach, štrbinách skál a kamenných múrov, pod železničnými podvalkami, v stenách, mostoch, pod strechami, niekedy v stromových dutinách. Miskovité z trávy a konárikov, vystelané jemnejšou trávou, perím a aromatickými rastlinami (palina Artemisia, fenkel Ferula, tráva Aeluropus).

  • Pohlavná dospelosť: ~1 rok (presné dáta neoverené)
  • Znáška: 3–6 vajec (zriedkavo až 8), bledomodré, mierne lesklé
  • Počet znášok: 1 ročne (krátka sezóna neumožňuje viac)
  • Inkubácia: 14–16 dní, inkubujú obaja rodičia
  • Mláďatá v hniezde: 20–24 dní, kŕmia obaja rodičia
  • Post-fledging: Krátka závislosť — kolónie sa rýchlo rozpadajú po vyliahnutí

 Spev a hlas — škorcovitý repertoár s chvením krídel

Hlas je typicky škorcovitý — zmes pištekov, chrapotov, práskotov a vrčivých tónov. Spev je sprevádzaný výrazným chvením krídel.

Volanie v lete: Krátke „čirr" alebo „tsrr" — podobné hlasu škorec obyčajný, ale trochu mäkšie.

Na hniezdiskách: Veľmi hlučné — kolónie stoviek až tisícov jedincov sú počuteľné na vzdialenosť niekoľkých stoviek metrov.

Xeno-canto: 90+ nahrávok z Kazachstanu, Gruzínska, Indie a západnej Európy.

 Migrácia a invázny charakter

Obligátny migrant. Odlet z hniezdisk jún–august, prílet na zimovisko september–október. Návrat na hniezdisko apríl–máj. Zimovisko: Indický subkontinent (severná a stredná India, Gujarat, Bihar, Deccan) a Srí Lanka.

Invázny (iraptívny) charakter: V rokoch s maximálnym výskytom kobyliek v stepách Kazachstanu dochádza ku koloniálnemu hniezdeniu veľkých počtov a následné hejná prúdia ďaleko na západ — až do Francúzska, Spojeného kráľovstva a Írska. Konkrétne: v roku 2002 minimálne 182 jedincov UK+Írsko; v roku 2018 viac ako 115 jedincov. Invázny rok 2000 bol priamo spojený s populačným nárastom kobylky Dociostaurus maroccanus.

Záznamy na Slovensku: Vzácny nepravidelný zatúlanec. Historicky záznamy z inváznych rokov 1984, 1994, 1995. V roku 2018 šesť záznamov (Faunistická komisia SOS/BirdLife Slovensko), v roku 2022 jeden záznam.

 Rozšírenie — stepi Strednej Ázie, zimovanie v Indii

Hniezdny areál: Stepi, polopoušte a otvorená poľnohospodárska krajina od južnej Ukrajiny cez dolné stepi Volgy, stredný a východný Kazachstan, západný Altaj a západné Mongolsko, južne po východné Turecko, severný Irán, Afganistan a severozápadnú Čínu (Xinjiang). Nepravidelne hniezdi v juhovýchodnej Európe — Rumunsko, Bulharsko, Balkán.

Zimovisko: Indický subkontinent — hlavne severná a stredná India (Gujarat, Bihar, Deccan) a Srí Lanka. Menej pravidelne Barma, Thajsko.

Európska populácia: 61 300–230 000 hniezdnych párov (= 123 000–459 000 dospelých jedincov). Celková globálna populácia: 490 000 – 1 850 000 dospelých jedincov.

🔊
Hlučnosť
3/5
🤝
Priľnavosť
0/5
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
0/5
💎
Zriedkavosť
5/5

Výživa

55% 15% 15% 10% STRAVA zloženie
Kobylky a koníky (Orthoptera) — hniezdna sezóna 55%
Chrobáky (Scarabaeidae, Curculionidae, Elateridae) 15%
Bobule a ovocie (hrozno, moruše, figy) — ťah a zima 15%
Zrno (jowar, bajra, cirok) — zimovisko India 10%
Nektar kvetov (Erythrina, Butea) — zimovisko 5%

Odporúčané potraviny

  • Kobylky (Caelifera) — kľúčový letný zdroj pri hniezdení
  • Koníky (Ensifera) — kolónie umiestnené pri maximálnej hustote koníkov
  • Listochlpovité chrobáky (Scarabaeidae) — pozemný lov
  • Nosáčikovité chrobáky (Curculionidae) — z kultúrnych plodín
  • Kovaríky (Elateridae) — z trávnatých biotopov
  • Hrozno (Vitis vinifera) — ťah cez vinohrady
  • Moruše (Morus) — ovocný zdroj na zimoviskách
  • Figy (Ficus) — Stredomorie počas migrácie
  • Cirok (Sorghum bicolor / jowar) — zimoviská India
  • Perlové proso (Pennisetum glaucum / bajra) — zimoviská India
  • Nektár kvetov Erythrina — zimoviská Sahel + India
  • Nektár kvetov Butea monosperma — zimoviská India

Zakázané potraviny

  • Pesticídmi ošetrené koníky — riziko sekundárnej otravy
  • Solené potraviny — neznesie hypernatremie
  • Plesnivé obilie — riziko aflatoxínov
Tip od odborníka Škorec ružový je v hniezdnej sezóne OBLIGÁTNY ŠPECIALISTA na koníky a kobylky (Orthoptera) — kolónie sú umiestňované priamo do oblastí s maximálnou hustotou hmyzu. Sekundárne loví chrobáky (Scarabaeidae, Curculionidae, Elateridae). Na ťahu a zimoviskách v Indii prechádza na frugivornu/granivornu stravu — hrozno, moruše, figy, cirok, perlové proso, nektár Erythrina a Butea. Druh je poľnohospodársky VEĽMI PROSPEŠNÝ vďaka potlačovaniu kobylkových kalamít — v Xinjiange v 80. rokoch bol cielene priťahovaný umelými hniezdami na biokontrolu.

Správanie a komunikácia

3 Hlučnosť 0 Priľnavosť 4 Aktivita 0 Reč 5 Zriedkavosť 2.4
3/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Hlas typicky škorcovitý — zmes pištekov, chrapotov, práskotov a vrčivých tónov. Spev sprevádzaný chvením krídel. Volanie v línii letu: krátke „čirr" alebo „tsrr" — podobné hlasu škorec obyčajný, ale trochu mäkšie. Na hniezdiskách veľmi hlučné — kolónie počuteľné na veľké vzdialenosti.
0/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Voľne žijúci druh — nie je vhodný na chov v zajatí.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Vysoko aktívny kŕdľový druh. Koloniálne hniezdenie v tisícových kolóniách. Invázny charakter — dokáže prekrývať veľké vzdialenosti v krátkej dobe za kobylkovými rojmi. Murmuration hejná (tisíce jedincov) na zimoviskách v Indii.
0/5 Žiadna Výborná
Reč
Voľne žijúci druh — nenapodobňuje ľudskú reč.

Hlasový prejav a reč

3/5 hlasitosť

Typicky škorcovitý hlasový repertoár — zmes pištekov, chrapotov, práskotov a vrčivých tónov. Spev samca sprevádzaný charakteristickým chvením krídel. Kontaktné volanie v lete: krátke „čirr" alebo „tsrr", mäkšie než u škorec obyčajný (Sturnus vulgaris). Na kolóniách hluk porovnateľný s kolóniou škorec obyčajný — stovky až tisíce súčasne spievajúcich jedincov sú počuteľné na vzdialenosť niekoľkých stoviek metrov.

Dokáže hovoriť? Voľne žijúci druh — nenapodobňuje ľudskú reč. V zajatí sa v SR nechová (chránený vagrant). Repertoár vlastný, typicky škorcovitý — zmes pištekov, chrapotov a vrčivých tónov.

Typické zvuky

  • Spev samca — zmes pištekov, chrapotov a vrčivých tónov so sprevádzajúcim chvením krídel
  • Letové volanie „čirr" / „tsrr" — mäkšie než u škorec obyčajný
  • Varovné volanie — ostré krátke výkriky pri vyrušení na hniezdisku
  • Kolóniový hluk — stovky súčasne volajúcich jedincov, počuteľné na stovky metrov
  • Tokové volanie samca — sprevádzané charakteristickým chvením krídel a vztýčením čierneho chocholu

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus Jarná migrácia na hniezdisko (apríl–máj) Hniezdna sezóna — koloniálne (máj–júl) Odchov mláďat + rozpad kolónií Jesenná migrácia na zimovisko (júl–september) Zimovanie v Indii a Srí Lanke (okt–mar)

Prostredie a požiadavky

Hniezdny biotop
Otvorené stepi, polopoušte, suchá poľnohospodárska krajina
Uprednostňuje krajinu s kamenitými svahmi, skalnatými útesmi a sutinami — slúžia ako hniezdne miesta pre koloniálne hniezda.
Zimovisko
Otvorené lesy, sady, obilné polia (India, Srí Lanka)
Na zimoviskách v Indii: orchardi, polia ciroku (jowar) a perlového prosa (bajra).
Migrácia
Obligátny migrant — z hniezdiska (Stredná Ázia) na zimovisko (India)
Odlet z hniezdisk jún–august, prílet na zimovisko september–október. Návrat na hniezdisko apríl–máj.
Výskyt v SR
Vzácny nepravidelný vagrant (zatúlanec)
Historické záznamy z inváznych rokov 1984, 1994, 1995. V roku 2018 šesť záznamov, v roku 2022 jeden záznam (Faunistická komisia SOS/BirdLife Slovensko).
Nadmorská výška
0–2 500 m n. m. (prevažne nížiny a pahorkatiny)
Na hniezdiskách v Kazachstane prevažne 200–1 500 m n. m.

Rozmnožovací cyklus

Prílet na hniezdisko
Apríl–máj

Prílet na hniezdisko v Strednej Ázii a Juhovýchodnej Európe. Kolónie sa zakladajú v blízkosti maximálnej hustoty kobyliek.

Tok a párovanie
1–2 týždne

Samec dvíha charakteristický čierny chochol na temene pri vzrušení a tokovaní. Koloniálne tokanie — stovky až tisíce párov na jednom mieste.

Znáška
3–6 vajec (max 8)

Vajcia bledomodré, mierne lesklé. Hniezdo v dierach a štrbinách skál, kamenných múrov, pod železničnými podvalkami, v stenách a mostoch. Miskovité z trávy, vystlané perím a aromatickými rastlinami (palina Artemisia, fenkel Ferula).

Inkubácia
14–16 dní

Inkubujú obaja rodičia. Samica začína sedieť na polo-dobudovanom hniezde, ktoré sa dokončuje počas inkubácie.

Mláďatá v hniezde
20–24 dní

Kŕmia obaja rodičia prevažne kobylkami a koníkmi. Post-fledging závislosť je krátka — kolónie sa rýchlo rozpadajú po vyliahnutí.

Odlet na zimovisko
Júl–september

Hejná opúšťajú hniezdisko po dokončení odchovu. Migrácia cez Blízky východ a Pakistán do Indie a Srí Lanky.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Škorec ružový 19–22 cm Škorec obyčajný 19–22 cm Drozd čierny 24–27 cm Vrana popolavá 44–51 cm
Škorec ružový Škorec obyčajný Drozd čierny Vrana popolavá
Dĺžka19–22 cm19–22 cm24–27 cm44–51 cm
Váha60–90 g60–96 g80–125 g370–650 g
Dožitie~5 rokov (neoverené)2–5 r. (rekord 22 r.)2–5 r. (rekord 21 r.)10–15 rokov
Hlučnosť
Cena (SK)Chránený (1 000 €)Chránený (500 €)Chránený (500 €)Chránená (500 €)
PovahaVagrant SR, kobylkový špecialistaBežný rezident SRBežný spevavec SROmnivor, otvorená krajina
Dostupnosť v SRVzácny vagrantVeľmi bežnýVeľmi bežnýBežná

Choroby a prevencia

Kolaps kobylkových populácií
stredná

Príznaky: Strata hlavnej hniezdnej potravy v Strednej Ázii

Druh je obligátny špecialista na kobylky — pri kolapse populácie kobyliek (po roji + kontrolných opatreniach) klesá hniezdny úspech a kolónie sa nezakladajú.

Konflikty na zimoviskách v Indii
stredná

Príznaky: Strata úrody pri murmuration hejnách

Hejná tisíce vtákov na ciroku a perlovom proso vyvolávajú konflikty s farmármi — ničenie hniezd a strel sieťami v severnej Indii.

Strata stepných biotopov
nízka

Príznaky: Premena step na poľnohospodársku pôdu v Kazachstane

Intenzifikácia poľnohospodárstva v Strednej Ázii zmenšuje rozlohu stepných hniezdnych biotopov, ale druh je flexibilný a kolonizuje aj sekundárne biotopy.

Nelegálny lov v Stredomorí pri migrácii
nízka

Príznaky: Mortalita pri prelete cez Turecko, Cyprus, Maltu

Hoci nie je primárny cieľ pasce, vagranti môžu padnúť za obeť mist nets a birdlime pri migrácii. BirdLife 2018 ~50–500 mil. spevavcov ročne nelegálne lovených v Stredomorí.

Prevencia Škorec ružový je v SR vzácny vagrant zákonom chránený podľa zákona 543/2002 Z. z. so spoločenskou hodnotou 1 000 € (vyhláška 170/2021 Z. z.). Ekosozologický status SR: NA (regionálne nepríslušný, nie je pôvodný hniezdič). Záznamy schvaľuje Faunistická komisia SOS/BirdLife Slovensko. Druh je poľnohospodársky veľmi prospešný — v Xinjiange (Čína) v 80. rokoch bol cielene priťahovaný umelými hniezdami na biokontrolu kobylkových kalamít s veľkým úspechom.

Zaujímavosti

1

Škorec ružový je špecialista na biokontrolu kobylkových kalamít — jedna z mála vtáčích druhov schopných nasledovať kobylkové roje a potláčať ich populácie vo veľkom meradle. V 80. rokoch v čínskom Xinjiange boli škorcovité cielene priťahované umelými hniezdami na kontrolu kobyliek — s takým úspechom, že kobyliek nebolo dosť pre vtáky.

2

Latinské meno Pastor znamená „pastier" — vtáci nasledujú stáda hmyzu (kobyliek) na pastvinách presne ako pastier nasleduje stádo. Roseus = „ružový, rumelkový" podľa sfarbenia tela.

3

Rod Pastor je monotypický — obsahuje iba tento jeden druh na celom svete. Najbližší príbuzný je škorec obyčajný (Sturnus vulgaris) z čeľade Sturnidae.

4

V inváznych rokoch (keď sú maximálne populácie kobyliek) sa hejná škorec ružový dostávajú ďaleko na západ. V roku 2002 bolo na Britských ostrovoch zaznamenaných minimálne 182 jedincov, v roku 2018 viac ako 115 jedincov v Británii a Írsku.

5

Na Slovensku je škorec ružový zákonom chránený s spoločenskou hodnotou 1 000 € (vyhláška 170/2021 Z. z.). Historické záznamy z inváznych rokov 1984, 1994 a 1995. V roku 2018 Faunistická komisia SOS/BirdLife Slovensko zaznamenala 6 najzaujímavejších záznamov tohto druhu.

6

Kolónie škorec ružový môžu obsahovať stovky až niekoľko tisíc párov — hniezdia v skalných štrbinách, pod železničnými podvalkami, v stenách a mostoch. Hniezda vysteláju aromatickými rastlinami — palinou (Artemisia), fenklovitou Ferula a trávou Aeluropus.

7

Na zimoviskách v Indii vytvárajú monumentálne murmuration hejná — tisíce vtákov lietajú v koordinovaných formáciách nad jazerami a mestami pred usadením na nočné hniezdisko. Jeden z najpôsobivejších avifaunistických javov indického subkontinentu.

8

Samec má charakteristický predĺžený šaškovitý chochol na temene z čierneho peria — dvíha ho pri vzrušení a tokovaní. Samica má chochol výrazne kratší a menej nápadný.

Taxonomická klasifikácia

species Škorec ružový
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Passeriformes
Čeľaď Sturnidae
Rod Pastor
Druh P. roseus (Linnaeus, 1758)
Poddruhy Žiadne — monotypický druh

? Často kladené otázky

Nie — na Slovensku nikdy nebolo doložené hniezdenie tohto druhu. Ide o vzácneho nepravidelného zatúlanca (vagrant), ktorý sa objavuje počas inváznych rokov spojených s kobylkovými kalamitami v Strednej Ázii. Historické záznamy pochádzajú z rokov 1984, 1994, 1995, 2018 (6 záznamov) a 2022 (1 záznam). Záznamy predkladá Faunistická komisia SOS/BirdLife Slovensko k homologizácii.

Dospelý škorec ružový je nezameniteľný — má žiarivo ružové telo (chrbát, boky, brucho) a lesklo čierne hlavu, hrdlo, krídla a chvost s kovovou zelenou/fialovou irizáciou. Plus charakteristický čierny chochol na temene. Juvenily sú záludnejšie: škorec ružový je svetlejší, piesočnatejší, má kratší a žltkastejší zobák (nie tmavohnedý ako juvenilný škorec obyčajný). Žiadny iný európsky vták nemá kombináciu ružového tela s čiernou hlavou.

Ide o iraptívny (invázny) druh — populácia kolíše podľa dostupnosti hlavnej potravy: kobyliek a koníkov (Orthoptera). V rokoch s maximálnym premnožením kobyliek v stepách Kazachstanu dochádza ku koloniálnemu hniezdeniu veľkých počtov a následné hejná prúdia ďaleko na západ od bežného areálu — až do Francúzska, Británie a príležitostne Slovenska. Invázny rok 2000 bol priamo spojený s nárastom kobylky Dociostaurus maroccanus.

Áno — na Slovensku je zákonom chránený (zákon 543/2002 Z. z.) so spoločenskou hodnotou 1 000 € (vyhláška 170/2021 Z. z.). Ekosozologický status SR: NA — regionálne nepríslušný (nie je SR pôvodný hniezdič). Druh NIE JE zaradený v CITES ani v prílohách EÚ Smernice o vtákoch. Globálne je hodnotený IUCN ako LC (Least Concern) s odhadovanou populáciou 490 000 – 1 850 000 dospelých jedincov.

V hniezdnej sezóne je obligátny špecialista na kobylky a koníky (Orthoptera) — kolónie sú umiestňované priamo do oblastí s maximálnou hustotou hmyzu. Sekundárne loví chrobáky (Scarabaeidae, Curculionidae). Na ťahu a na zimoviskách v Indii prechádza na ovocie (hrozno, moruše, figy), zrno (cirok, perlové proso) a nektar kvetov (Erythrina, Butea monosperma). Je poľnohospodársky veľmi prospešný druh vďaka potlačovaniu kobylkových kalamít.

Škorec ružový je obligátny migrant. Zimuje prevažne na Indickom subkontinente — severná a stredná India (Gujarat, Bihar, Deccan) a Srí Lanka. Menej pravidelne Barma a Thajsko. Odlet z hniezdisk júl–september, prílet na zimovisko september–október. Návrat na hniezdisko apríl–máj.

 Areál výskytu — stepi Strednej Ázie + SR vagrant

Areál: Hniezdny — stepi Strednej Ázie (Kazachstan, Ukrajina, Turecko po Xinjiang). Zimovisko — India a Srí Lanka. Na Slovensku vzácny nepravidelný vagrant.

 Hlas a správanie — ukážky

Škorec ružový — spev a volania

Rosy Starling — hlas a správanie v prírode

 Cudzie názvy

Slovensky:   Škorec ružový (tiež Pastier ružový), Česky:   Špaček růžový, Anglicky:   Rosy Starling / Rose-coloured Starling / Rosy Pastor, Nemecky:   Rosenstar, Francúzsky:   Étourneau roselin, Španielsky:   Estornino Rosado, Taliansky:   Storno roseo, Holandsky:   Roze Spreeuw, Portugalsky:   Estorninho-rosado, Poľsky:   Pasterz różowy, Maďarsky:   Pásztormadár, Rusky:   Розовый скворец, Japonsky:   バライロムクドリ, Čínsky:   粉红椋鸟