
Pastor — Sturnidae (škorcovité)
Druh popísal Carl Linnaeus v roku 1758 v 10. vydaní Systema Naturae ako Turdus roseus, typová lokalita Lapónsko a Švajčiarsko. Temminck ho v roku 1815 presunul do samostatného rodu Pastor. Patrí do čeľade Sturnidae (škorcovité), radu Passeriformes (spevavce). Etymológia: Pastor = lat. „pastier" (pasie stáda hmyzu na pastvinách); roseus = lat. „ružový, rumelkový".
Rod Pastor je monotypický — obsahuje iba tento jeden druh na celom svete. Najbližší príbuzný je škorec obyčajný (Sturnus vulgaris).
Zdroj: Avibase — Pastor roseus, Wikipedia EN — Rosy starling, IUCN Red List.
Samec (hniezdny plumáž):
Samec (mimohniezdny plumáž): Rovnaké sfarbenie, ale chochol kratší; okraje čiernych pier vyblednuté — biele až kremové cípy peria zakrývajú sýtočiernu bázu.
Samica: Rovnaký základný vzor (ružové telo + čierne hlava/krídla/chvost), ale chochol výrazne kratší a menej nápadný; prechod medzi ružovou a čiernou nie je tak ostrý, kontrasty sú mäkšie.
Mláďatá (juvenily):
Záludná zámena — juvenily: Juvenilný škorec ružový je svetlejší, piesočnatejší a má žltkastejší zobák než juvenilný škorec obyčajný (Sturnus vulgaris). Žiadny iný európsky vták nemá v dospelosti kombináciu ružového tela s čiernou hlavou a kovovým leskom.
Upozornenie: Škorec ružový je na Slovensku zákonom chránený. Odchyt, usmrtenie, rušenie alebo poškodzovanie biotopu je zakázané. Akýkoľvek záznam výskytu je vhodné nahlásiť Faunistickej komisii SOS/BirdLife Slovensko na homologizáciu.
Hniezdny biotop: Typický vták otvorených stepí, polopoušti a suchých poľnohospodárskych plání. Uprednostňuje krajinu s kamenitými svahmi, skalnatými útesmi a sutinami, ktoré slúžia ako hniezdne miesta. Hniezdny areál: južná Ukrajina, Kazachstan, západný Altaj, západné Mongolsko, východné Turecko, severný Irán, Afganistan, severozápadná Čína (Xinjiang). Nepravidelne hniezdi v juhovýchodnej Európe (Rumunsko, Bulharsko, Balkán).
Zimovisko: Indický subkontinent — otvorené lesy, ovocné sady, obilné polia. Hlavne severná a stredná India (Gujarat, Bihar, Deccan) a Srí Lanka.
Na Slovensku: Vyskytuje sa príležitostne na otvorených nížinných lokalitách v agrokrajine. Záznamy zahŕňajú pohyblivé jedince alebo malé skupiny; hniezdenie v SR nie je doložené. Historické záznamy z inváznych rokov: 1984, 1994, 1995. V roku 2018 Faunistická komisia SOS/BirdLife Slovensko zaznamenala 6 záznamov, v roku 2022 jeden záznam.
Hniezdna sezóna (primárna potrava): Prevažne Orthoptera — kobylky a koníky (Dociostaurus, Locusta, Calliptamus a príbuzné rody). Obligátny hmyzí špecialista v hniezdnom období. Kolónie sú umiestňované priamo do oblastí s maximálnou hustotou kobyliek.
Sekundárna potrava:
Ekologický význam: Poľnohospodársky veľmi prospešný druh — biokontrola kobylkových kalamít. V 80. rokoch v čínskom Xinjiange boli škorce ružové cielene priťahované umelými hniezdami — s takým úspechom, že kobyliek nebolo dosť pre vtáky. Jedna z mála vtáčích druhov schopných nasledovať kobylkové roje a potláčať ich populácie vo veľkom meradle.
Koloniálne hniezdenie — kolónie od stoviek po niekoľko tisíc párov. Veľmi krátka hniezdna sezóna načasovaná na maximálnu dostupnosť kobyliek: máj–júl.
Hniezdo: V dierach, štrbinách skál a kamenných múrov, pod železničnými podvalkami, v stenách, mostoch, pod strechami, niekedy v stromových dutinách. Miskovité z trávy a konárikov, vystelané jemnejšou trávou, perím a aromatickými rastlinami (palina Artemisia, fenkel Ferula, tráva Aeluropus).
Hlas je typicky škorcovitý — zmes pištekov, chrapotov, práskotov a vrčivých tónov. Spev je sprevádzaný výrazným chvením krídel.
Volanie v lete: Krátke „čirr" alebo „tsrr" — podobné hlasu škorec obyčajný, ale trochu mäkšie.
Na hniezdiskách: Veľmi hlučné — kolónie stoviek až tisícov jedincov sú počuteľné na vzdialenosť niekoľkých stoviek metrov.
Xeno-canto: 90+ nahrávok z Kazachstanu, Gruzínska, Indie a západnej Európy.
Obligátny migrant. Odlet z hniezdisk jún–august, prílet na zimovisko september–október. Návrat na hniezdisko apríl–máj. Zimovisko: Indický subkontinent (severná a stredná India, Gujarat, Bihar, Deccan) a Srí Lanka.
Invázny (iraptívny) charakter: V rokoch s maximálnym výskytom kobyliek v stepách Kazachstanu dochádza ku koloniálnemu hniezdeniu veľkých počtov a následné hejná prúdia ďaleko na západ — až do Francúzska, Spojeného kráľovstva a Írska. Konkrétne: v roku 2002 minimálne 182 jedincov UK+Írsko; v roku 2018 viac ako 115 jedincov. Invázny rok 2000 bol priamo spojený s populačným nárastom kobylky Dociostaurus maroccanus.
Záznamy na Slovensku: Vzácny nepravidelný zatúlanec. Historicky záznamy z inváznych rokov 1984, 1994, 1995. V roku 2018 šesť záznamov (Faunistická komisia SOS/BirdLife Slovensko), v roku 2022 jeden záznam.
Hniezdny areál: Stepi, polopoušte a otvorená poľnohospodárska krajina od južnej Ukrajiny cez dolné stepi Volgy, stredný a východný Kazachstan, západný Altaj a západné Mongolsko, južne po východné Turecko, severný Irán, Afganistan a severozápadnú Čínu (Xinjiang). Nepravidelne hniezdi v juhovýchodnej Európe — Rumunsko, Bulharsko, Balkán.
Zimovisko: Indický subkontinent — hlavne severná a stredná India (Gujarat, Bihar, Deccan) a Srí Lanka. Menej pravidelne Barma, Thajsko.
Európska populácia: 61 300–230 000 hniezdnych párov (= 123 000–459 000 dospelých jedincov). Celková globálna populácia: 490 000 – 1 850 000 dospelých jedincov.
Typicky škorcovitý hlasový repertoár — zmes pištekov, chrapotov, práskotov a vrčivých tónov. Spev samca sprevádzaný charakteristickým chvením krídel. Kontaktné volanie v lete: krátke „čirr" alebo „tsrr", mäkšie než u škorec obyčajný (Sturnus vulgaris). Na kolóniách hluk porovnateľný s kolóniou škorec obyčajný — stovky až tisíce súčasne spievajúcich jedincov sú počuteľné na vzdialenosť niekoľkých stoviek metrov.
Prílet na hniezdisko v Strednej Ázii a Juhovýchodnej Európe. Kolónie sa zakladajú v blízkosti maximálnej hustoty kobyliek.
Samec dvíha charakteristický čierny chochol na temene pri vzrušení a tokovaní. Koloniálne tokanie — stovky až tisíce párov na jednom mieste.
Vajcia bledomodré, mierne lesklé. Hniezdo v dierach a štrbinách skál, kamenných múrov, pod železničnými podvalkami, v stenách a mostoch. Miskovité z trávy, vystlané perím a aromatickými rastlinami (palina Artemisia, fenkel Ferula).
Inkubujú obaja rodičia. Samica začína sedieť na polo-dobudovanom hniezde, ktoré sa dokončuje počas inkubácie.
Kŕmia obaja rodičia prevažne kobylkami a koníkmi. Post-fledging závislosť je krátka — kolónie sa rýchlo rozpadajú po vyliahnutí.
Hejná opúšťajú hniezdisko po dokončení odchovu. Migrácia cez Blízky východ a Pakistán do Indie a Srí Lanky.
| Škorec ružový | Škorec obyčajný | Drozd čierny | Vrana popolavá | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 19–22 cm | 19–22 cm | 24–27 cm | 44–51 cm |
| Váha | 60–90 g | 60–96 g | 80–125 g | 370–650 g |
| Dožitie | ~5 rokov (neoverené) | 2–5 r. (rekord 22 r.) | 2–5 r. (rekord 21 r.) | 10–15 rokov |
| Hlučnosť | — | — | — | — |
| Cena (SK) | Chránený (1 000 €) | Chránený (500 €) | Chránený (500 €) | Chránená (500 €) |
| Povaha | Vagrant SR, kobylkový špecialista | Bežný rezident SR | Bežný spevavec SR | Omnivor, otvorená krajina |
| Dostupnosť v SR | Vzácny vagrant | Veľmi bežný | Veľmi bežný | Bežná |
Príznaky: Strata hlavnej hniezdnej potravy v Strednej Ázii
Druh je obligátny špecialista na kobylky — pri kolapse populácie kobyliek (po roji + kontrolných opatreniach) klesá hniezdny úspech a kolónie sa nezakladajú.
Príznaky: Strata úrody pri murmuration hejnách
Hejná tisíce vtákov na ciroku a perlovom proso vyvolávajú konflikty s farmármi — ničenie hniezd a strel sieťami v severnej Indii.
Príznaky: Premena step na poľnohospodársku pôdu v Kazachstane
Intenzifikácia poľnohospodárstva v Strednej Ázii zmenšuje rozlohu stepných hniezdnych biotopov, ale druh je flexibilný a kolonizuje aj sekundárne biotopy.
Príznaky: Mortalita pri prelete cez Turecko, Cyprus, Maltu
Hoci nie je primárny cieľ pasce, vagranti môžu padnúť za obeť mist nets a birdlime pri migrácii. BirdLife 2018 ~50–500 mil. spevavcov ročne nelegálne lovených v Stredomorí.
Škorec ružový je špecialista na biokontrolu kobylkových kalamít — jedna z mála vtáčích druhov schopných nasledovať kobylkové roje a potláčať ich populácie vo veľkom meradle. V 80. rokoch v čínskom Xinjiange boli škorcovité cielene priťahované umelými hniezdami na kontrolu kobyliek — s takým úspechom, že kobyliek nebolo dosť pre vtáky.
Latinské meno Pastor znamená „pastier" — vtáci nasledujú stáda hmyzu (kobyliek) na pastvinách presne ako pastier nasleduje stádo. Roseus = „ružový, rumelkový" podľa sfarbenia tela.
Rod Pastor je monotypický — obsahuje iba tento jeden druh na celom svete. Najbližší príbuzný je škorec obyčajný (Sturnus vulgaris) z čeľade Sturnidae.
V inváznych rokoch (keď sú maximálne populácie kobyliek) sa hejná škorec ružový dostávajú ďaleko na západ. V roku 2002 bolo na Britských ostrovoch zaznamenaných minimálne 182 jedincov, v roku 2018 viac ako 115 jedincov v Británii a Írsku.
Na Slovensku je škorec ružový zákonom chránený s spoločenskou hodnotou 1 000 € (vyhláška 170/2021 Z. z.). Historické záznamy z inváznych rokov 1984, 1994 a 1995. V roku 2018 Faunistická komisia SOS/BirdLife Slovensko zaznamenala 6 najzaujímavejších záznamov tohto druhu.
Kolónie škorec ružový môžu obsahovať stovky až niekoľko tisíc párov — hniezdia v skalných štrbinách, pod železničnými podvalkami, v stenách a mostoch. Hniezda vysteláju aromatickými rastlinami — palinou (Artemisia), fenklovitou Ferula a trávou Aeluropus.
Na zimoviskách v Indii vytvárajú monumentálne murmuration hejná — tisíce vtákov lietajú v koordinovaných formáciách nad jazerami a mestami pred usadením na nočné hniezdisko. Jeden z najpôsobivejších avifaunistických javov indického subkontinentu.
Samec má charakteristický predĺžený šaškovitý chochol na temene z čierneho peria — dvíha ho pri vzrušení a tokovaní. Samica má chochol výrazne kratší a menej nápadný.
Nie — na Slovensku nikdy nebolo doložené hniezdenie tohto druhu. Ide o vzácneho nepravidelného zatúlanca (vagrant), ktorý sa objavuje počas inváznych rokov spojených s kobylkovými kalamitami v Strednej Ázii. Historické záznamy pochádzajú z rokov 1984, 1994, 1995, 2018 (6 záznamov) a 2022 (1 záznam). Záznamy predkladá Faunistická komisia SOS/BirdLife Slovensko k homologizácii.
Dospelý škorec ružový je nezameniteľný — má žiarivo ružové telo (chrbát, boky, brucho) a lesklo čierne hlavu, hrdlo, krídla a chvost s kovovou zelenou/fialovou irizáciou. Plus charakteristický čierny chochol na temene. Juvenily sú záludnejšie: škorec ružový je svetlejší, piesočnatejší, má kratší a žltkastejší zobák (nie tmavohnedý ako juvenilný škorec obyčajný). Žiadny iný európsky vták nemá kombináciu ružového tela s čiernou hlavou.
Ide o iraptívny (invázny) druh — populácia kolíše podľa dostupnosti hlavnej potravy: kobyliek a koníkov (Orthoptera). V rokoch s maximálnym premnožením kobyliek v stepách Kazachstanu dochádza ku koloniálnemu hniezdeniu veľkých počtov a následné hejná prúdia ďaleko na západ od bežného areálu — až do Francúzska, Británie a príležitostne Slovenska. Invázny rok 2000 bol priamo spojený s nárastom kobylky Dociostaurus maroccanus.
Áno — na Slovensku je zákonom chránený (zákon 543/2002 Z. z.) so spoločenskou hodnotou 1 000 € (vyhláška 170/2021 Z. z.). Ekosozologický status SR: NA — regionálne nepríslušný (nie je SR pôvodný hniezdič). Druh NIE JE zaradený v CITES ani v prílohách EÚ Smernice o vtákoch. Globálne je hodnotený IUCN ako LC (Least Concern) s odhadovanou populáciou 490 000 – 1 850 000 dospelých jedincov.
V hniezdnej sezóne je obligátny špecialista na kobylky a koníky (Orthoptera) — kolónie sú umiestňované priamo do oblastí s maximálnou hustotou hmyzu. Sekundárne loví chrobáky (Scarabaeidae, Curculionidae). Na ťahu a na zimoviskách v Indii prechádza na ovocie (hrozno, moruše, figy), zrno (cirok, perlové proso) a nektar kvetov (Erythrina, Butea monosperma). Je poľnohospodársky veľmi prospešný druh vďaka potlačovaniu kobylkových kalamít.
Škorec ružový je obligátny migrant. Zimuje prevažne na Indickom subkontinente — severná a stredná India (Gujarat, Bihar, Deccan) a Srí Lanka. Menej pravidelne Barma a Thajsko. Odlet z hniezdisk júl–september, prílet na zimovisko september–október. Návrat na hniezdisko apríl–máj.