Lanius excubitor (Linnaeus, 1758) — najväčší európsky strakoš; IOC v15.2 post-split (po vyčlenení L. borealis 2017 + L. meridionalis 1997); 6 poddruhov; čiastočný migrant/rezident
IUCN: LC (Least Concern) — európska populácia klesá; EÚ SPEC 3 | SR: CHRÁNENÝ DRUH — spoločenská hodnota 1 000 € | SR: hniezdič 100–300 párov + zimujúci 800–2000 jedincov
Dĺžka22–26 cm
Váha60–80 g
Dožitie3–5 r. typ. (max ~12 r.)
Najväčší európsky strakoš s definujúcim správaním „larder" — nabodávaním koristi na tŕne a ostnaté drôty. Strakoš veľký (Lanius excubitor) je robustný spevavec dlhý 22–26 cm, s hmotnosťou 60–80 g a rozpätím krídel 30–35 cm. Diagnostické znaky: popolavošedý chrbát, čierna „banditská" maska cez oko, biele spodné časti, čierne krídla s bielym zrkadlom a čierny dlhý chvost s bielymi krajnými perami. Háčikovitý zobák (rodový znak Lanius) umožňuje zabíjanie koristi cervikálnym úhozom. Lovecká ekológia malého dravca — 60–70 % diéty tvoria drobné cicavce (hraboše, myši), 20–30 % vtáky pod 20 g. Modelový druh pre štúdium larderu v čeľadi Laniidae (Yosef & Pinshow 1989). IOC v15.2: po splitoch L. borealis (2017) a L. meridionalis (1997) zostáva L. excubitor sensu stricto so 6 poddruhmi. Na Slovensku 100–300 hniezdnych párov (južný okraj areálu) + 800–2000 zimujúcich jedincov zo severských populácií. Chránený druh — spoločenská hodnota 1 000 €, Bernská konvencia príloha II, Smernica o vtákoch EÚ.
Dĺžka tela
22–26 cm
0 cm80 cm
Hmotnosť
60–80 g
Dožitie
3–12 rokov
Strakoš obyčajný: 2–3 r. (max 10 r)Drozd čierny: 3–4 r. (max ~21 r)Sojka škriekavá: 5–6 r. (max ~16 r)
Taxonómia — Linnaeus 1758, IOC v15.2 post-split, 6 poddruhov
Druh popísal Carl Linnaeus 1758 v 10. vydaní Systema Naturae (str. 94), typová lokalita Európa (restringovaná na Švédsko). Rod Lanius (lat. „rezník"), čeľaď Laniidae (strakošovité, ~33 druhov). Epitet excubitor = lat. „strážca, hliadkar" (Plinius Starší, Naturalis Historia).
IOC v15.2 post-split — 3 samostatné druhy:
Lanius excubitor sensu stricto — Európa + sev. Eurázia (SR populácia), 6 poddruhov
Lanius borealis — Severná Amerika (split 2017, molekulárne dôkazy)
Lanius meridionalis — Iberia + S Afrika + stredná Ázia (split 1997, Hernández et al.)
6 poddruhov L. excubitor:
L. e. excubitor Linnaeus 1758 — str. a S Európa (vrátane SR); nominátny
L. e. galliae Whitaker 1898 — Británia (vyhynul) + Francúzsko
L. e. homeyeri Cabanis 1873 — vých. Európa + SZ Kazachstan
L. e. leucopterus Severtsov 1875 — juh. Sibír + Z Mongolsko
Identifikácia — šedo-čierno-biely vzor, čierna maska, biele zrkadlo, 22–26 cm
Celkový vzhľad: Najväčší strakoš Európy (22–26 cm, 60–80 g) — výrazne väčší a ťažší (cca 2x) než strakoš obyčajný. Lovecká ekológia malého dravca.
Tip do terénu: „Šedo-čierno-biely vták veľkosti drozda na vrchole stromu alebo na drôte uprostred otvorenej krajiny" = strakoš veľký. Žiadny iný SR strakoš nemá túto kombináciu veľkosti + farebného vzoru.
Diagnostické znaky:
Chrbát a temeno — popolavošedé
Spodné časti — biele (hrdlo, brucho, boky)
„Banditská" maska — výrazne čierna cez oko
Krídla — čierne s veľkým bielym „zrkadlom" cez ramenné letky
Chvost — čierny, dlhý, s bielymi krajnými perami
Zobák — čierny, háčikovitý (rodový znak Lanius)
Slabý pohlavný dimorfizmus — samica matnejšia s jemným vlnením na prsiach
Podobné druhy:L. minor (strakoš červenohlavý) — menší (19–21 cm), tmavšie čierne čelo. L. collurio (strakoš obyčajný) — menší (16–18 cm), hrdzavokaštánový chrbát. Drozdy — nemajú masku ani háčikový zobák.
Modelový druh pre štúdium larderu v čeľadi Laniidae. Strakoš veľký nabodáva ulovenú korisť (hraboše, myši, vrabce, sýkorky, hmyz) na tŕne trnky/hlohu alebo na ostnatý drôt — „mäsiarska zásobáreň" (angl. larder). Odtiaľ ľudový názov „butcher bird" a nem. „Raubwürger" (lúpežný škrtič).
Funkcie larderu (peer-reviewed):
Sexuálna signalizácia — Yosef & Pinshow 1989 Auk 106(3):418–421: samce s väčším larderom získavajú viac samíc a majú vyšší reprodukčný úspech
Kvalita teritória — Yosef 1992: veľkosť larderu predpovedá kvalitu teritória a výber partnera (honest signaling)
Zásoba pre zimu — ako čiastočný rezident využíva larder aj energeticky v tuhých zimách
Aging koristi — z chemicky bránenej koristi (čmeliaky, jašterice) vyprchajú obranné chemikálie
Demarkácia teritória — viditeľný larder ako vizuálny signál pre rivala aj samice
Referenčná monografia: Yosef R. & Lohrer F. E. eds. 1995 Shrikes (Laniidae) of the world, Western Foundation of Vertebrate Zoology Proc. 6 — konsoliduje výskum impalement behavior naprieč všetkými druhmi vrátane vplyvu ostnatého drôtu ako antropogénneho substrátu.
Lov a strava — hunting from exposed perch, 60–70 % cicavce
Lovecká stratégia: Loví striktne z exponovaného posedu (telegrafné drôty, vrcholy stromov, stĺpy) v otvorenej krajine. Korisť vizuálne detekuje zo vzdialenosti 30–80 m, potom prudko zlietne na zem.
Diéta — na rozdiel od L. collurio prevažne stavovcová:
20–30 % vtáky pod 20 g — vrabce, sýkorky, stehlíky, strnádky
Zvyšok — väčší hmyz (čmeliaky, kobylky, chrobáky), jašterice, žaby
V zime — takmer výhradne hraboše a vrabce
Lovecké teritórium 25–80 ha (výrazne väčšie než u L. collurio 2–6 ha). Minimálna vzdialenosť susedných hniezd 1–2 km. Najnebezpečnejší spevavec pre menšie vtáky v SR — doložené útoky na sýkorky pri krmítkach.
Biotop — otvorená krajina s vyvýšenými pozorovateľmi
Vyžaduje kombináciu 3 elementov: (1) rozsiahla otvorená krajina (pastviny, lúky, polia), (2) vyvýšené pozorovateľne (telegrafné drôty, stromy, stĺpy), (3) tŕnité kríky alebo ostnaté drôty pre larder a hniezdo.
Hniezdny biotop (SR):
Podhorské pastviny a lúky s roztrúsenými stromami (podhorie Tatier, Veľká Fatra, Slovenský raj)
Veľké holiny po ťažbe lesa s ponechanými semenníkmi
Subalpínske lúky pod hornou hranicou lesa (do ~1500 m n. m.)
Zimný biotop (SR):
Nížinná poľnohospodárska krajina — Podunajská nížina, Východoslovenská rovina, Záhorská nížina
Polia s telegrafnými/ostnatými drôtmi, okraje obcí so sadmi
Rozdiel od L. collurio: Strakoš obyčajný si vystačí s nižším krovinatým mosaikom (revír 2–6 ha). Strakoš veľký vyžaduje rozsiahly otvorený priestor s viacerými vyvýšenými pozorovateľmi (revír 25–80 ha) — preto je v SR výrazne zriedkavejší (100–300 vs 65–130 tis. párov).
Distribúcia v SR — hniezdič 100–300 párov + zimujúci 800–2000
Dvojvrstvová populácia: Slovensko leží na južnom okraji európskeho hniezdneho areálu a zároveň je zimovisko severských populácií.
Hniezdič — 100–300 párov (atlas.vtaky.sk):
Podhorie Vysokých Tatier (TANAP), NP Slovenský raj, NP Poloniny, Slanské vrchy
Hniezdo: veľká miska v korune stromu/hustých krách 2–5 m; oba rodičia stavajú 8–12 dní
Znáška: 5–7 vajec (~26 x 20 mm), 1 znáška ročne
Inkubácia: 15–18 dní; výlučne samica (kŕmená samcom — allofeeding)
Mláďatá v hniezde: 19–22 dní; kŕmia oba rodičia
Po vyletení: 3–4 týždne kŕmené rodičmi, učia sa impaling techniku
Predátori: sojka, straka, krkavec, jastrab, kuna. Strakoš veľký robí extrémne agresívny mobbing aj na podstatne väčších predátorov. Nie je typickým hostiteľom kukučky (príliš agresívny + veľké vajcia).
Spev — „shek-shek-shek" alarm + tichá twittering pieseň
Repertoár:
„Shek-shek-shek" — hlasné alarmové volanie, 2–4 kHz, počuteľné 150–300 m
Tichá „twittering" pieseň — šepkavá, melodická, 1500–4500 Hz, s vokálnymi mimikry iných spevavcov (škovránok, drozdy, sýkorky)
Sezóna: najintenzívnejšia február–jún; v zime len sporadický alarm
Vokálne mimikry: Samce vplietajú do piesne fragmenty hlasov iných spevavcov — hypotéza intersexuálnej selekcie (väčší repertoár = kvalitnejší samec). BWP Cramp 1993.
Migrácia — čiastočný migrant/rezident
Na rozdiel od L. collurio nemigruje cez Saharu. Migrácia obmedzená na severo-južný posun v rámci Európy; južné populácie rezidentné, severné krátkodobí migranti.
SR hniezdiči (100–300 párov) — prevažne rezident, zostáva aj v zime
Severské populácie (Škandinávia, Fínsko, Pobaltie) — zimujú v str. Európe vrátane SR
Diaľkový rekord: ~3000–4000 km (sev. Sibír — str. Európa)
Chránený druh v SR — spoločenská hodnota 1 000 € (vyhláška MŽP SR 170/2021 Z. z., príloha 5). Zakázané: chytať, držať v zajatí, zabíjať, plašiť, ničiť hniezda.
Bernská konvencia: Príloha II — prísne chránený druh
Smernica o vtákoch EÚ (2009/147/ES)
EÚ SPEC 3 — nepriaznivý ochranársky stav v Európe
IUCN: LC globálne; európska populácia klesá
UK: vyhynul ako hniezdič (posledné Škótsko 1950s), dnes len zimujúci migrant
Hlavné hrozby SR: strata podhorských pasienkov (sukcesia), intenzifikácia poľnohospodárstva, kolaps biomasy hmyzu (Hallmann 2017), rodenticídy (sekundárna otrava), strata ostnatých drôtov v krajine.
Drobné cicavce — hraboše (Microtus arvalis, M. agrestis) + myši
Drobné cicavce — piskor, krt mladý, pŕhľav
Drobné vtáky (vrabec, sýkorka, ďatel mladý, drozd mladý) <20 g
Veľký hmyz — chrobáky, kobylky, sršne
Jaštery (jašterica obyčajná), drobné žaby
Mršiny + odpadky (zimné mestské okraje, ojedinele)
Tip od odborníka
Strakoš veľký (Lanius excubitor) je NAJVÄČŠÍ EURÓPSKY STRAKOŠ s telom 22–26 cm a hmotnosťou 60–80 g — dvojnásobok jeho menšieho príbuzného strakoša obyčajného (16–18 cm, ~30 g). Vďaka veľkosti je špecializovaný na drobné stavovce — 60–70 % stravy tvoria drobné cicavce (hraboše, myši), 20–30 % drobné vtáky pod 20 g (vrabce, sýkorky, mladé drozdy), zvyšok hmyz, jaštery a mršiny. Loví ako malá šelma — pomocou háčikovitého zobáka (rodový znak Lanius, konvergentne podobný sokolom) zabíja korisť cervikálnym úhozom. Larder (nabodávanie koristi na tŕne) je definujúce správanie čeľade Laniidae a u L. excubitor zohráva ešte dôležitejšiu úlohu než u L. collurio — zimná zásoba potravy v období keď je korisť ťažko dostupná. Yosef R. 1992 u tohto druhu (sever. populácie Idaho) dokumentoval, že cache size predicts territory quality + mate choice — väčší larder = kvalitnejšie teritórium = väčšia atraktívnosť pre samicu. Yosef R. & Pinshow B. 1989Auk 106(3):418-421 dokumentovali, že samce L. excubitor s väčším larderom získavajú viac samíc a majú vyšší reprodukčný úspech — pôvodná demonštrácia larder hypotézy, ktorá sa neskôr extrapolovala na všetkých strakošov vrátane L. collurio. POZOR — chov v zajatí je v SR ZAKÁZANÝ (chránený druh, spoločenská hodnota 1000 € podľa vyhlášky 170/2021 Z. z., príloha 5). Etymológia:Lanius = lat. „rezník/mäsiar" (z laniare = trhať), excubitor = lat. „strážca, hliadkar" (Linnaeus prebral z Plinia — vták „stráži z výšky" a varuje pred dravcami).
Hlasový prejav
„Spev" strakoša veľkého je kombinácia hlasných „shek-shek-shek" pasáží a tichých warbler-like „twitter" pasáží — dominantná frekvencia 1 500–4 500 Hz. Najčastejšie volanie je hlasné, krátke „shek-shek-shek" alebo „geck-geck-geck" (typicky 2–3 kHz), opakované v krátkych sériách — slúži ako kontaktné, alarmové aj teritoriálne volanie. Hlasitosť pri zdroji ~60–70 dB jednotlivca — hlasnejší než L. collurio (50–60 dB). Diagnostika: vs L. collurio — „čak" L. collurio tichší + len v lete, „shek" L. excubitor hlasnejší + počuteľné aj v zime; vs drozd — drozd hlbší rezonantný „čok"; vs vrana — vrana hlbšia chrapľavá „krá" v nižšom pásme. Sezóna vokalizácie: intenzívne február–máj (príprava hniezdnej sezóny + tok), v hniezdnej sezóne (apríl–jún) mierne, v októbri–februári aj počuteľné volania zimujúcich jedincov obhajujúcich lovné teritóriá v nížinách (na rozdiel od L. collurio, ktorý je v zime mimo Európy). Frekvenčný rozsah: volania 2–5 kHz (alarm v užšom pásme 2–3 kHz, spev v širšom 1,5–4,5 kHz). Pre poľného ornitológa: hlasné „shek" zo stĺpa el. vedenia alebo vrcholu stromu v zime + vizuálne sivý vták s čiernou maskou veľkosti drozda = istota strakoš veľký.
Typické zvuky
Hlavné volanie — hlasné, krátke „shek-shek-shek" alebo „geck-geck-geck" (2–3 kHz), opakované v krátkych sériách; kontaktné, alarmové, teritoriálne
Tichý melodický spev — krátka tichá pasáž ako warbler „twittering" pri lov, slabšie počuteľné než alarm
Žobravé volanie samice — pri kŕmení samcom (allofeeding pred a počas inkubácie)
Mláďatá v hniezde — vysoké pískavé volania pri kŕmení (jún–júl)
Mláďatá po vyletení — kontaktné volania s rodičmi, učia sa lovecký repertoár
Vokálne mimikry — menej výrazné než u L. collurio, doložené imitácie iných strakošov + drobných spevavcov (Cramp BWP)
V zime — počuteľné volania zimujúcich jedincov obhajujúcich lovné teritóriá v nížinách (na rozdiel od L. collurio, ktorý je v zime v Afrike)
Frekvenčný rozsah spevu — 1,5–4,5 kHz; alarm v užšom pásme 2–3 kHz
Hlasitosť pri zdroji ~60–70 dB (hlasnejší než L. collurio 50–60 dB)
Sezónny kalendár
Zimovanie január–marec: SR populácia rezidentná (hniezdiči), navyše ~800–2000 zimujúcich severských + sibírskych jedincov
Tok marec–apríl: zimní hostia odlietajú, hniezdiči obhajujú teritórium v Tatrách + Slovenský raj + Poloniny + Slovenské rudohorie
Hniezdenie apríl–jún: hniezdo veľká miska v koruna stromu 2–5 m, oba rodičia stavajú 8–12 d; 5–7 vajec; inkubácia 15–18 d výlučne samica (samec ju kŕmi)
Mláďatá 19–22 d v hniezde; kŕmené oba rodičia; korisť rastie hmotnostne smerom k fáze opúšťania (Yosef 1992 larder hypothesis)
Október–december: príchod severských + sibírskych zimujúcich jedincov do SR (z Fínska, Pobaltia, Ruska, Sibíri) — koncentrované v otvorenej krajine nížin
Prostredie a požiadavky
Hniezdo
Veľká miska v koruna stromu — smrek (Picea abies), breza (Betula), jelša (Alnus), zriedka tŕnitý ker; v koruna vyššie než L. collurio (2–5 m)
Hniezdo umiestnené v koruna stromu 2–5 m vysoko, výnimočne do 10 m. Stavbu robia OBA RODIČIA spolu 8–12 dní. Materiál: suché vetvičky, korene, suchá tráva, machy; korunka z jemných vlákien, vlny, srsti, peria. Znáška apríl – jún (1 znáška ročne, náhradná pri strate). Strakoš veľký preferuje okraje lesa, riedke porasty s otvorenou krajinou v okolí — kombináciu stromu na hniezdenie a otvoreného terénu na lov.
Výška hniezda
2–5 m v koruna stromu (výnimočne do 10 m)
Strakoš veľký hniezdi vyššie než L. collurio (ten v tŕnitom kre 1–3 m). Veľkosť vajca ~26 × 20 mm (väčšia než L. collurio ~22 × 16 mm), sfarbenie bielo-béžové s hnedo-šedými škvrnami. Inkubácia 15–18 dní sedí výhradne samica, samec ju kŕmi allofeedingom. Mláďatá v hniezde 19–22 dní (dlhšie než L. collurio 14–15 d, lebo väčší druh) — opúšťajú hniezdo už takmer letu schopné.
Biotop
Striktne otvorená krajina s riedkym stromom alebo krovinou — pastviny, lúky, lúky s roztrúsenými stromami, polia s medzami, rúbaniská, mladé výsadby, otvorené slatiny, agroland s vysokými stožiarmi; v SR od podhorských pasienkov po hornú hranicu lesa
Kritická vlastnosť habitatu: kombinácia striktne otvoreného terénu pre lov drobných cicavcov + drobných vtákov + vysokých exponovaných posedov (telegrafické vedenie, stožiar, vrchol stromu, anténa). Bez exponovaných posedov druh nevydrží. Strakoš veľký vyhľadáva otvorenejšie biotopy než L. collurio — vyhýba sa hustým krovinatým porastom, ktoré L. collurio aktívne vyhľadáva. Najlepšie SR lokality pre HNIEZDIČA: Vysoké Tatry podhorie, Slovenský raj, Poloniny, Slovenské rudohorie; pre ZIMUJÚCEHO: Východoslovenská rovina, Podunajská nížina, otvorené nížiny stred. Slovenska.
Teplota
Čiastočný migrant — zmiešaný režim: záp. + str. európske populácie (vrátane SR hniezdičov) rezidentné/krátkodisperzné; severské + sibírske populácie diaľkoví migranti zimujúci v str. Európe; znesie zimné mrazy do −20 °C
Karlsson L. 2002Bird Study 49 — populačné dynamiky severných populácií + zimná dispersia do strednej Európy. SR režim zložený z ~100–300 hniezdičov (juhový posun v zime do nížin) + ~800–2000 zimujúcich severských hostí (z Fínska, Pobaltia, Ruska, Sibíri). Energetická adaptácia na zimu: larder funguje ako buffer počas obdobia keď je korisť ťažko dostupná (snehová pokrývka, mrazy) — nabodnutá korisť mraziva, ale stále jedlá.
Voda
Drobné polia po daždi, kaluže, riečne brehy, snehom rozpustnená voda v zime — strakoš pije zriedka, vodu získava z koristi
Strakoš veľký pije zriedka — väčšinu vodných nárokov pokryje z živej koristi (drobné cicavce, vtáky, hmyz). NIE je viazaný na vodu ako lastovičky alebo rybárik.
Spoločnosť
Monogamný SEZÓNNY pár (NIE doživotne ako kavka alebo havran); pár sa formuje v hniezdnej sezóne, v zime samec a samica SAMOSTATNE obhajujú vlastné lovné teritóriá
Strakoš veľký je výrazne SAMOTÁRSKEJŠÍ než L. collurio — v zime obhajuje veľké individuálne lovné teritóriá 10–50 ha (vs 2–6 ha L. collurio v lete). V hniezdnej sezóne pár obhajuje 5–15 ha. Minimálna vzdialenosť teritórií ~500 m. V zimnom polroku sa zimujúce severské + sibírske jedince koncentrujú v otvorenej krajine nížin, ale stále si udržiavajú individuálne lovné teritóriá.
Rozmnožovací cyklus
Tok
Február–apríl
Strakoš veľký tokuje skoro (rezidentný/krátkodisperzný druh) — od februára aktívne značkuje teritórium hlasným „shek-shek" volaním zo stožiarov, vrcholov stromov a antén. Displaye samca: krátke vibračné lety v teritóriu, vyspievanie spevu (kombinácia hlasných „shek" pasáží + tichých warbler-like „twitter" pasáží), allofeeding samice (samec prináša korisť — hraboša, vrabca — a kŕmi samicu na zobáku ku zobáku). Larder samca ako vizuálny signál kvality — Yosef R. 1992 u L. excubitor dokumentoval, že cache size predicts territory quality + mate choice; Yosef & Pinshow 1989Auk 106:418-421 — samce s väčším larderom získavajú viac samíc. Pohlavná zrelosť 1 rok, prvé hniezdenie typicky v 1. roku života. Monogamný sezónny pár.
Znáška
5–7 vajec (priem. 6; rozsah 4–8)
Vajíčka bielo-béžové s hnedo-šedými škvrnami; rozmer ~26 × 20 mm (väčšia než L. collurio). Znáška apríl – jún (1 znáška ročne; pri zničení obnovná). Hniezdo veľká miska v koruna stromu (smrek, breza, jelša) 2–5 m vysoko (vyššie než L. collurio v tŕnitom kre 1–3 m). Stavbu robia OBA RODIČIA spolu 8–12 dní; samica vedúca úloha. Materiál: suché vetvičky, korene, suchá tráva, machy; korunka z jemných vlákien, vlny, srsti, peria.
Inkubácia
15–18 dní
Sedí výhradne samica, samec ju kŕmi allofeedingom — prináša drobné cicavce (hraboše, myši), drobné vtáky, hmyz z teritória. Larder samca dosahuje maximálnu hmotnosť koristi smerom k inkubácii a fáze mláďat (Yosef 1992). Pri vyrušení samica opustí hniezdo potichu, vracia sa po niekoľkých minútach. Predátori vajec: kuna, lasica, mačka, sojka, straka, sokoly — strakoš v teritóriu robí agresívnu obranu (mobbing aj na väčších predátorov vrátane vrán a poľanov). Hostiteľ kukučky: L. excubitor je zriedka parazitovaný kukučkou (na rozdiel od L. collurio, ktorý bol historicky hlavným hostiteľom) — pravdepodobne kvôli väčšej veľkosti hniezda v koruna stromu a väčšej agresívnej obrane.
Liahnutie
Deň 15–18
Mláďatá hniezdne (altriciálne) — holé, slepé, ružovo-sivé. Kŕmia oba rodičia — prvých 10 dní hlavne drobné stavovce (hraboše, myši, drobné vtáky), neskôr aj hmyz (chrobáky, kobylky). Larder sa zintenzívňuje — samec odkladá najväčšiu/najkvalitnejšiu korisť na neskoré dni hniezdneho cyklu (paralela s Morelli 2015 u L. collurio, dokumentované aj u L. excubitor — Yosef 1992). Rast extrémne rýchly — 60–80 g dospelú veľkosť dosahujú za ~3 týždne.
Mláďatá
19–22 dní v hniezde (dlhšie než L. collurio 14–15 d)
Mláďatá opúšťajú hniezdo už takmer letu schopné (~19–22 dní), krátky čas v korune stromu v okolí hniezda, kŕmené rodičmi. Po ~4 týždňoch sa stávajú nezávislými. Juvenil silne vlnený celý — diagnostický znak; v júli–auguste dosahujú dospelú veľkosť. Dispersia juvenilov v auguste–septembri — môžu sa rozptýliť na desiatky až stovky km od hniezdneho miesta.
Samostatnosť
Koniec júla – august
Mláďatá sa stávajú plne samostatné koniec júla – v auguste; pár sa rozdelí. Postnuptiálne kompletné pelichanie august–september. SR hniezdiči zostávajú rezidentní alebo krátkodisperzne presúvajú do nížin v zime; severské + sibírske juvenily migrujú do str. Európy (vrátane SR) v októbri–decembri. Pohlavná zrelosť 1 rok — prvé hniezdenie v 1. roku po prvej zime. Typický vek vo voľnej prírode 3–5 r (dlhšia životnosť než L. collurio 2–3 r vďaka rezidentnému režimu), EURING rekord ~12 r (Fransson 2010).
Otvorená krajina, vresoviská (100–300 SR hniezdne + zimní ~1 500)
Pannónske nížiny (1 500–3 000 SR)
Tŕnité kroviny, ekotony (65–130 tis. SR)
Mediterránne orchárdy (najvzácnejší SR)
Zaujímavosti
1
Strakoš veľký je najväčší európsky strakoš — telo 22–26 cm, hmotnosť 60–80 g, rozpätie krídel 30–35 cm. Spolu s háčikovitým zobákom má loveckú ekológiu malej dravej šelmy.
2
IOC v15.2 post-split taxonómia: L. excubitor sensu stricto je len európsko-ázijský druh. Samostatné druhy: (1) L. borealis Vieillot 1808 — Severná Amerika, splitted 2017 (AOS NACC + IOC, na základe genetiky + vokalizácie); (2) L. meridionalis Temminck 1820 — Iberia + Maroko + stredná Ázia, splitted 1997 (Hernández, Campos, Gutiérrez-Corchero).
3
IOC v15.2 uznáva 6 poddruhov L. excubitor s.s.: excubitor Linnaeus 1758 (Európa vrátane SR — nominátny), galliae Whitaker 1898 (Británia + záp. Európa), homeyeri Cabanis 1873 (vých. Európa + JZ Ázia), leucopterus Severtzov 1875 (juž. Sibír + Stred. Ázia), sibiricus Bogdanov 1881 (stred. Sibír), bianchii Hartert 1907 (Japonsko, Sachalin).
4
SR populácia 100–300 hniezdnych párov (atlas.vtaky.sk + biomonitoring.sk) — južný okraj hniezdneho areálu. Naviac v zime ~800–2 000 jedincov zo severských a sibírskych populácií zimuje v str. Európe vrátane SR.
5
Na rozdiel od väčšiny ostatných EU strakošov je REZIDENT alebo iba čiastočný migrant — SR populácia zostáva v hniezdnom teritóriu celoročne; severské vtáky migrujú do strednej Európy (vrátane SR) v októbri–decembri.
6
Larder (nabodávanie koristi) je u L. excubitor najlepšie študovaný v rámci celej čeľade Laniidae. Yosef R. & Pinshow B. 1989Auk 106(3):418-421 demonštrovali, že väčší larder = vyšší reprodukčný úspech; Yosef 1992Auk/Condor ukázal, že cache size predicts territory quality + mate choice — kľúčové štúdie larderu modelované práve na tomto druhu.
7
Etymológia: excubitor = lat. „strážca, hliadkár" (z excubare = bdiť, strážiť) — narážka na typické správanie strakoša, ktorý sedí na exponovanom posede a skenuje krajinu. Slovenské synonymum „strakoš sivý" sa paralelne používa. Nemecky „Raubwürger" = „lúpežný škrtič".
8
Lovecké teritória 10–50 ha sú najväčšie spomedzi EU strakošov (vs L. minor 5–10 ha, L. collurio 2–6 ha) — adaptácia na rezidentný režim a kombináciu lovu hmyzu + drobných cicavcov.
9
EURING longevity rekord ~12 r (Fransson et al. 2010); typický vek vo voľnej prírode 3–5 r — dlhšia životnosť než L. collurio (2–3 r) vďaka rezidentnému režimu (žiadne úzke hrdla migrácie).
Taxonomická klasifikácia
speciesStrakoš veľký
RíšaAnimalia
KmeňChordata
TriedaAves
RadPasseriformes (spevavce)
ČeľaďLaniidae (strakošovité) — ~33 druhov v 4 rodoch
RodLanius Linnaeus, 1758 (lat. „mäsiar/rezník" z laniare = trhať, šklbať; 29 druhov v IOC v15.2)
DruhL. excubitor (Linnaeus, 1758 — Systema Naturae 10. vyd. p. 94, typová lokalita Európa, neskôr restringovaná na Švédsko)
Slovenské synonymumstrakoš sivý (paralelne používané; nem. Raubwürger = „lúpežný škrtič")
Post-split status (IOC v15.2)L. excubitor sensu stricto — len Európa + sev. + str. Ázia. SAMOSTATNÉ DRUHY: (1) L. borealis Vieillot 1808 — Severná Amerika, splitted 2017 (AOS NACC + IOC, na základe genetiky + vokalizácie); (2) L. meridionalis Temminck 1820 — Iberia + Maroko + stredná Ázia, splitted 1997 (Hernández, Campos, Gutiérrez-Corchero 1997) — dnes „Iberian Grey Shrike" + „Steppe Grey Shrike"
PoddruhyIOC v15.2: 6 poddruhov L. excubitor s.s. — L. e. excubitor Linnaeus 1758 (Európa vrátane SR, nominátny), L. e. galliae Whitaker 1898 (Británia + záp. Európa), L. e. homeyeri Cabanis 1873 (vých. Európa + JZ Ázia), L. e. leucopterus Severtzov 1875 (juž. Sibír + Stred. Ázia), L. e. sibiricus Bogdanov 1881 (stred. Sibír), L. e. bianchii Hartert 1907 (Japonsko, Sachalin); SR populácia patrí k nominátnej forme
Epitetexcubitor = lat. „strážca, hliadkar" (Linnaeus prebral od Plinia Staršieho — Plinius v Naturalis Historia opísal vtáka, ktorý „stráži z výšky" a varuje pred dravcami)
Často kladené otázky
Najväčší EU strakoš — telo 22–26 cm, hmotnosť 60–80 g, rozpätie 30–35 cm. Sfarbenie: sivý chrbát + biele brucho + čierna „banditská" maska cez oko + biele čelo (vs čierne čelo u L. minor) + čierne krídla s bielymi škvrnami + dlhý čierny chvost s bielymi okrajmi. Pohlavia podobné, samica matnejšia. Fenológia: celoročne v SR (rezident) — odlišuje od trans-saharských L. minor, L. collurio, L. senator. Biotop: otvorená krajina s krovinami a solitérnymi stromami, vresoviská, pastviny.
SR populácia 100–300 hniezdnych párov na južnom okraji areálu. V zime navyše ~800–2 000 jedincov zo severských populácií. Najlepšie lokality: otvorené krajiny s krovinami v podhorských oblastiach, vresoviská, extenzívne pasienky, lúčne areály v CHKO. Druh je vidieť celoročne (rezident) — v zime aj v krajine s krmítkami pre dravcov.
Áno. Chránený podľa zákona 543/2002 Z. z. so spoločenskou hodnotou 1 000 € (vyhláška 170/2021 Z. z. príloha 5). Chov v zajatí je v SR ZAKÁZANÝ. Druh chráni aj Smernica 2009/147/ES o vtákoch (príloha I) a Bernská konvencia (príloha II). V EÚ kategorizovaný ako SPEC 3, v UK BoCC5 RED list (Stanbury et al. 2021).
Na rozdiel od väčšiny ostatných EU strakošov je REZIDENT alebo iba čiastočný migrant. SR populácia zostáva v hniezdnom teritóriu celoročne. Naviac v zime severské a sibírske populácie zimujú v strednej Európe vrátane SR (~800–2 000 jedincov, október–december). Tieto severské jedince patria k nominátnemu poddruhu L. e. excubitor, ale prilietajú zo Škandinávie a Pobaltia.
L. excubitor je výrazne väčší (22–26 cm, 60–80 g vs L. minor 18–20 cm, 36–50 g). Má biele čelo nad maskou (vs čierne čelo u L. minor — nem. „Schwarzstirnwürger"), čisto biele prsia (vs jemne ružovkasté u L. minor), dlhší chvost. Fenológia: L. excubitor je rezident celoročne v SR, L. minor je trans-saharský migrant len máj–september. Diéta: L. excubitor 60–70 % drobné cicavce, L. minor 60–70 % veľký hmyz.
Typický vek vo voľnej prírode je 3–5 rokov. EURING longevity rekord ~12 rokov (Fransson et al. 2010 EURING list of longevity records) — dlhšia životnosť než L. collurio (2–3 r) vďaka rezidentnému režimu (žiadne úzke hrdla trans-saharskej migrácie).
Areál: Hniezdisko — Európa + sev. Eurázia po Jenisej/Bajkal. V SR 100–300 hniezdnych párov (južný okraj areálu — Tatry, Slovenský raj, Poloniny) + 800–2000 zimujúcich jedincov zo severských populácií. Čiastočný migrant/rezident. V UK vyhynul ako hniezdič.
Larder a hliadkový posed — ukážky
Great Grey Shrike — larder a lov v otvorenej krajine
Great Grey Shrike — alarm a tichá twittering pieseň
Používame cookies nevyhnutné na fungovanie webu a — len s vaším súhlasom — na analytiku a reklamu (Google Analytics, AdSense). Viac v zásadách ochrany súkromia.