Lanius excubitor (Linnaeus, 1758) — najväčší európsky strakoš; IOC v15.2 post-split (po vyčlenení L. borealis 2017 + L. meridionalis 1997); 6 poddruhov; čiastočný migrant/rezident
IUCN: LC (Least Concern) — európska populácia klesá; EÚ SPEC 3 | SR: CHRÁNENÝ DRUH — spoločenská hodnota 1 000 € | SR: hniezdič 100–300 párov + zimujúci 800–2000 jedincov
Dĺžka22–26 cm
Váha60–80 g
Dožitie3–5 r. typ. (max ~12 r.)
Najväčší európsky strakoš s definujúcim správaním „larder" — nabodávaním koristi na tŕne a ostnaté drôty. Strakoš veľký (Lanius excubitor) je robustný spevavec dlhý 22–26 cm, s hmotnosťou 60–80 g a rozpätím krídel 30–35 cm. Diagnostické znaky: popolavošedý chrbát, čierna „banditská" maska cez oko, biele spodné časti, čierne krídla s bielym zrkadlom a čierny dlhý chvost s bielymi krajnými perami. Háčikovitý zobák (rodový znak Lanius) umožňuje zabíjanie koristi cervikálnym úhozom. Lovecká ekológia malého dravca — 60–70 % diéty tvoria drobné cicavce (hraboše, myši), 20–30 % vtáky pod 20 g. Modelový druh pre štúdium larderu v čeľadi Laniidae (Yosef & Pinshow 1989). IOC v15.2: po splitoch L. borealis (2017) a L. meridionalis (1997) zostáva L. excubitor sensu stricto so 6 poddruhmi. Na Slovensku 100–300 hniezdnych párov (južný okraj areálu) + 800–2000 zimujúcich jedincov zo severských populácií. Chránený druh — spoločenská hodnota 1 000 €, Bernská konvencia príloha II, Smernica o vtákoch EÚ.
Dĺžka tela
22–26 cm
0 cm80 cm
Hmotnosť
60–80 g
Dožitie
3–12 rokov
Strakoš obyčajný: 2–3 r. (max 10 r)Drozd čierny: 3–4 r. (max ~21 r)Sojka škriekavá: 5–6 r. (max ~16 r)
Taxonómia — Linnaeus 1758, IOC v15.2 post-split, 6 poddruhov
Druh popísal Carl Linnaeus 1758 v 10. vydaní Systema Naturae (str. 94), typová lokalita Európa (restringovaná na Švédsko). Rod Lanius (lat. „rezník"), čeľaď Laniidae (strakošovité, ~33 druhov). Epitet excubitor = lat. „strážca, hliadkar" (Plinius Starší, Naturalis Historia).
IOC v15.2 post-split — 3 samostatné druhy:
Lanius excubitor sensu stricto — Európa + sev. Eurázia (SR populácia), 6 poddruhov
Lanius borealis — Severná Amerika (split 2017, molekulárne dôkazy)
Lanius meridionalis — Iberia + S Afrika + stredná Ázia (split 1997, Hernández et al.)
6 poddruhov L. excubitor:
L. e. excubitor Linnaeus 1758 — str. a S Európa (vrátane SR); nominátny
L. e. galliae Whitaker 1898 — Británia (vyhynul) + Francúzsko
L. e. homeyeri Cabanis 1873 — vých. Európa + SZ Kazachstan
L. e. leucopterus Severtsov 1875 — juh. Sibír + Z Mongolsko
Identifikácia — šedo-čierno-biely vzor, čierna maska, biele zrkadlo, 22–26 cm
Celkový vzhľad: Najväčší strakoš Európy (22–26 cm, 60–80 g) — výrazne väčší a ťažší (cca 2x) než strakoš obyčajný. Lovecká ekológia malého dravca.
Tip do terénu: „Šedo-čierno-biely vták veľkosti drozda na vrchole stromu alebo na drôte uprostred otvorenej krajiny" = strakoš veľký. Žiadny iný SR strakoš nemá túto kombináciu veľkosti + farebného vzoru.
Diagnostické znaky:
Chrbát a temeno — popolavošedé
Spodné časti — biele (hrdlo, brucho, boky)
„Banditská" maska — výrazne čierna cez oko
Krídla — čierne s veľkým bielym „zrkadlom" cez ramenné letky
Chvost — čierny, dlhý, s bielymi krajnými perami
Zobák — čierny, háčikovitý (rodový znak Lanius)
Slabý pohlavný dimorfizmus — samica matnejšia s jemným vlnením na prsiach
Podobné druhy:L. minor (strakoš červenohlavý) — menší (19–21 cm), tmavšie čierne čelo. L. collurio (strakoš obyčajný) — menší (16–18 cm), hrdzavokaštánový chrbát. Drozdy — nemajú masku ani háčikový zobák.
Modelový druh pre štúdium larderu v čeľadi Laniidae. Strakoš veľký nabodáva ulovenú korisť (hraboše, myši, vrabce, sýkorky, hmyz) na tŕne trnky/hlohu alebo na ostnatý drôt — „mäsiarska zásobáreň" (angl. larder). Odtiaľ ľudový názov „butcher bird" a nem. „Raubwürger" (lúpežný škrtič).
Funkcie larderu (peer-reviewed):
Sexuálna signalizácia — Yosef & Pinshow 1989 Auk 106(3):418–421: samce s väčším larderom získavajú viac samíc a majú vyšší reprodukčný úspech
Kvalita teritória — Yosef 1992: veľkosť larderu predpovedá kvalitu teritória a výber partnera (honest signaling)
Zásoba pre zimu — ako čiastočný rezident využíva larder aj energeticky v tuhých zimách
Aging koristi — z chemicky bránenej koristi (čmeliaky, jašterice) vyprchajú obranné chemikálie
Demarkácia teritória — viditeľný larder ako vizuálny signál pre rivala aj samice
Referenčná monografia: Yosef R. & Lohrer F. E. eds. 1995 Shrikes (Laniidae) of the world, Western Foundation of Vertebrate Zoology Proc. 6 — konsoliduje výskum impalement behavior naprieč všetkými druhmi vrátane vplyvu ostnatého drôtu ako antropogénneho substrátu.
Lov a strava — hunting from exposed perch, 60–70 % cicavce
Lovecká stratégia: Loví striktne z exponovaného posedu (telegrafné drôty, vrcholy stromov, stĺpy) v otvorenej krajine. Korisť vizuálne detekuje zo vzdialenosti 30–80 m, potom prudko zlietne na zem.
Diéta — na rozdiel od L. collurio prevažne stavovcová:
20–30 % vtáky pod 20 g — vrabce, sýkorky, stehlíky, strnádky
Zvyšok — väčší hmyz (čmeliaky, kobylky, chrobáky), jašterice, žaby
V zime — takmer výhradne hraboše a vrabce
Lovecké teritórium 25–80 ha (výrazne väčšie než u L. collurio 2–6 ha). Minimálna vzdialenosť susedných hniezd 1–2 km. Najnebezpečnejší spevavec pre menšie vtáky v SR — doložené útoky na sýkorky pri krmítkach.
Biotop — otvorená krajina s vyvýšenými pozorovateľmi
Vyžaduje kombináciu 3 elementov: (1) rozsiahla otvorená krajina (pastviny, lúky, polia), (2) vyvýšené pozorovateľne (telegrafné drôty, stromy, stĺpy), (3) tŕnité kríky alebo ostnaté drôty pre larder a hniezdo.
Hniezdny biotop (SR):
Podhorské pastviny a lúky s roztrúsenými stromami (podhorie Tatier, Veľká Fatra, Slovenský raj)
Veľké holiny po ťažbe lesa s ponechanými semenníkmi
Subalpínske lúky pod hornou hranicou lesa (do ~1500 m n. m.)
Zimný biotop (SR):
Nížinná poľnohospodárska krajina — Podunajská nížina, Východoslovenská rovina, Záhorská nížina
Polia s telegrafnými/ostnatými drôtmi, okraje obcí so sadmi
Rozdiel od L. collurio: Strakoš obyčajný si vystačí s nižším krovinatým mosaikom (revír 2–6 ha). Strakoš veľký vyžaduje rozsiahly otvorený priestor s viacerými vyvýšenými pozorovateľmi (revír 25–80 ha) — preto je v SR výrazne zriedkavejší (100–300 vs 65–130 tis. párov).
Distribúcia v SR — hniezdič 100–300 párov + zimujúci 800–2000
Dvojvrstvová populácia: Slovensko leží na južnom okraji európskeho hniezdneho areálu a zároveň je zimovisko severských populácií.
Hniezdič — 100–300 párov (atlas.vtaky.sk):
Podhorie Vysokých Tatier (TANAP), NP Slovenský raj, NP Poloniny, Slanské vrchy
Hniezdo: veľká miska v korune stromu/hustých krách 2–5 m; oba rodičia stavajú 8–12 dní
Znáška: 5–7 vajec (~26 x 20 mm), 1 znáška ročne
Inkubácia: 15–18 dní; výlučne samica (kŕmená samcom — allofeeding)
Mláďatá v hniezde: 19–22 dní; kŕmia oba rodičia
Po vyletení: 3–4 týždne kŕmené rodičmi, učia sa impaling techniku
Predátori: sojka, straka, krkavec, jastrab, kuna. Strakoš veľký robí extrémne agresívny mobbing aj na podstatne väčších predátorov. Nie je typickým hostiteľom kukučky (príliš agresívny + veľké vajcia).
Spev — „shek-shek-shek" alarm + tichá twittering pieseň
Repertoár:
„Shek-shek-shek" — hlasné alarmové volanie, 2–4 kHz, počuteľné 150–300 m
Tichá „twittering" pieseň — šepkavá, melodická, 1500–4500 Hz, s vokálnymi mimikry iných spevavcov (škovránok, drozdy, sýkorky)
Sezóna: najintenzívnejšia február–jún; v zime len sporadický alarm
Vokálne mimikry: Samce vplietajú do piesne fragmenty hlasov iných spevavcov — hypotéza intersexuálnej selekcie (väčší repertoár = kvalitnejší samec). BWP Cramp 1993.
Migrácia — čiastočný migrant/rezident
Na rozdiel od L. collurio nemigruje cez Saharu. Migrácia obmedzená na severo-južný posun v rámci Európy; južné populácie rezidentné, severné krátkodobí migranti.
SR hniezdiči (100–300 párov) — prevažne rezident, zostáva aj v zime
Severské populácie (Škandinávia, Fínsko, Pobaltie) — zimujú v str. Európe vrátane SR
Diaľkový rekord: ~3000–4000 km (sev. Sibír — str. Európa)
Chránený druh v SR — spoločenská hodnota 1 000 € (vyhláška MŽP SR 170/2021 Z. z., príloha 5). Zakázané: chytať, držať v zajatí, zabíjať, plašiť, ničiť hniezda.
Bernská konvencia: Príloha II — prísne chránený druh
Smernica o vtákoch EÚ (2009/147/ES)
EÚ SPEC 3 — nepriaznivý ochranársky stav v Európe
IUCN: LC globálne; európska populácia klesá
UK: vyhynul ako hniezdič (posledné Škótsko 1950s), dnes len zimujúci migrant
Hlavné hrozby SR: strata podhorských pasienkov (sukcesia), intenzifikácia poľnohospodárstva, kolaps biomasy hmyzu (Hallmann 2017), rodenticídy (sekundárna otrava), strata ostnatých drôtov v krajine.
Drobné cicavce — hraboše (Microtus arvalis, M. agrestis) + myši45%
Drobné cicavce — piskor, krt mladý, pŕhľav15%
Drobné vtáky (vrabec, sýkorka, ďatel mladý, drozd mladý) <20 g20%
Veľký hmyz — chrobáky, kobylky, sršne10%
Jaštery (jašterica obyčajná), drobné žaby7%
Mršiny + odpadky (zimné mestské okraje, ojedinele)3%
Odporúčané potraviny
Drobné cicavce — hraboše Microtus arvalis + M. agrestis, myš domová, myš tmavopása, piskor obyčajný, krt mladý — 60–70 % stravy v zimnom polroku
Drobné vtáky — vrabec poľný + domový, sýkorka veľká + bielolíca, ďatel mladý, drozd mladý, červienka, strnádka — typicky menej ako 20 g; väčšia korisť než hmyz odlišuje L. excubitor od L. collurio
Veľký hmyz — chrobáky (bystruškovité, fuzáče, májoví chrústi), kobylky, koníky, sršne, čmeliaky — sezónne v lete
Jaštery a žaby — jašterica obyčajná, jašterica krátkonohá, drobné skokany; sezónne v lete
Mršiny a odpadky — okrajovo v zime, zriedka na mestských okrajoch; strakoš nie je primárny mŕtvožravec
Larder (zásobáreň): korisť nabodnutá na tŕne trnky, hlohu, ruže, na ostnatý drôt alebo zakliešťovaná do vidlíc konárov — primárna funkcia v hniezdnej sezóne pre kŕmenie mláďat + zimná zásoba v období keď je korisť ťažko dostupná; Yosef 1992 u L. excubitor: cache size predicts territory quality + mate choice (kľúčová štúdia priamo na tomto druhu)
Strakoš veľký loví posed-and-pounce z exponovaného posedu — typicky telegrafické vedenie, vrchol stromu, vysoká anténa, stožiar, kríž na poliach — vizuálna detekcia 50–100 m (väčšia než L. collurio, vďaka väčším očiam + výške posedu)
V zime cestuje 3–8 km/deň medzi loveckými miestami v otvorenej krajine, často sleduje cesty + železnice + okraje polí
POZOR — strakoš veľký nepatrí k vtákom, ktoré sa kŕmia z krmítok; je čisto teritoriálny dravec drobných cicavcov + vtákov vo vidieckej krajine. V zime výnimočne útočí na sýkorky pri krmítkach — pre záhradníkov nepríjemné prekvapenie
Zakázané potraviny
Krmítka pre sýkorky — strakoš ich občas využíva ako lovisko (NIE žrádlo) — v zime útočí na sýkorky pri krmítku, dokumentované v str. Európe
Chov v zajatí v SR ZAKÁZANÝ (chránený, 1000 €) — diétne odporúčania pre majiteľov sa neuplatňujú
Antikoagulačné rodenticídy (warfarín, brodifakum) cez otrávené hraboše a myši — vážna sekundárna otrava, dokumentovaná u dravcov a strakošov
Pesticídy z poľnohospodárskej krajiny (neonikotinoidy, organofosfáty) — sekundárna otrava cez kontaminovaný hmyz a hraboše
Olovené strely v mršinách — okrajovo (strakoš nie je primárny mŕtvožravec)
Plastové vrecká, sklo, kovové drôty s ostrými hranami — riziko zranenia pri love alebo nabodávaní koristi
Pesticídmi morené semená (karbofurán, fosfínové tablety) — historicky zakázané v EÚ od 2008, občasné nelegálne použitie
Mestské krmítka s chlebom alebo cereáliami — pre strakoša nefunkčné (vyžaduje živú/čerstvú živočíšnu korisť)
Tip od odborníka
Strakoš veľký (Lanius excubitor) je NAJVÄČŠÍ EURÓPSKY STRAKOŠ s telom 22–26 cm a hmotnosťou 60–80 g — dvojnásobok jeho menšieho príbuzného strakoša obyčajného (16–18 cm, ~30 g). Vďaka veľkosti je špecializovaný na drobné stavovce — 60–70 % stravy tvoria drobné cicavce (hraboše, myši), 20–30 % drobné vtáky pod 20 g (vrabce, sýkorky, mladé drozdy), zvyšok hmyz, jaštery a mršiny. Loví ako malá šelma — pomocou háčikovitého zobáka (rodový znak Lanius, konvergentne podobný sokolom) zabíja korisť cervikálnym úhozom. Larder (nabodávanie koristi na tŕne) je definujúce správanie čeľade Laniidae a u L. excubitor zohráva ešte dôležitejšiu úlohu než u L. collurio — zimná zásoba potravy v období keď je korisť ťažko dostupná. Yosef R. 1992 u tohto druhu (sever. populácie Idaho) dokumentoval, že cache size predicts territory quality + mate choice — väčší larder = kvalitnejšie teritórium = väčšia atraktívnosť pre samicu. Yosef R. & Pinshow B. 1989Auk 106(3):418-421 dokumentovali, že samce L. excubitor s väčším larderom získavajú viac samíc a majú vyšší reprodukčný úspech — pôvodná demonštrácia larder hypotézy, ktorá sa neskôr extrapolovala na všetkých strakošov vrátane L. collurio. POZOR — chov v zajatí je v SR ZAKÁZANÝ (chránený druh, spoločenská hodnota 1000 € podľa vyhlášky 170/2021 Z. z., príloha 5). Etymológia:Lanius = lat. „rezník/mäsiar" (z laniare = trhať), excubitor = lat. „strážca, hliadkar" (Linnaeus prebral z Plinia — vták „stráži z výšky" a varuje pred dravcami).
Správanie a komunikácia
Hlučnosť
Strakoš veľký je vokálne hlasnejší než L. collurio, najmä v zime a počas teritoriálnych sporov. Najčastejšie volanie je hlasné, krátke „shek-shek-shek" alebo „geck-geck-geck" (typicky 2–3 kHz), opakované v krátkych sériách — slúži ako kontaktné aj alarmové volanie. Spev samca je kombinácia hlasných „shek" a tichých warbler-like „twitter" pasáží — dominantná frekvencia 1 500–4 500 Hz. Vokálne mimikry sú menej výrazné než u L. collurio, ale doložené (najmä imitácie iných strakošov + drobných spevavcov). Sezóna vokalizácie: intenzívne február–máj v SR (príprava hniezdnej sezóny + tok); v zime dispergovaní jedinci hlasní pri obrane lovných teritórií, koncentrujú sa v otvorenej krajine. Diagnostika pre laika: hlasné „shek" zo stĺpa elektrického vedenia alebo vrcholu stromu v zime + vizuálne sivý vták veľkosti drozda = strakoš veľký (porovnaj L. collurio — len v lete, „čak" tichší, hrdzavý chrbát).
Priľnavosť
Strakoš veľký je v krajine plachý voči človeku, ale výrazne SAMOTÁRSKEJŠÍ a TERITORIÁLNEJŠÍ než L. collurio — v zime obhajuje veľké individuálne lovné teritóriá 10–50 ha (vs 2–6 ha L. collurio v lete). NIE je synantropný; preferuje striktne otvorenú krajinu s riedkym stromom alebo krovinou — pasienky, lúky, lúky s roztrúsenými stromami, polia s medzami, rúbaniská, mladé výsadby, otvorené slatiny, agroland s vysokými stožiarmi. Vyhýba sa hustým sídlam, mestám, vnútru lesa a uzavretým krovinatým porastom (na rozdiel od L. collurio, ktorý ich vyhľadáva). SR populácia:HNIEZDIČ: 100–300 párov (atlas.vtaky.sk; južný okraj európskeho areálu) — vzácny druh, hniezdi predovšetkým v severných pohoriach (Vysoké Tatry podhorie, Slovenský raj, Poloniny, Slovenské rudohorie). ZIMUJÚCI: ~800–2000 jedincov v zimnom polroku (severské + sibírske populácie zimujú v str. Európe, vrátane SR — nížiny, Východoslovenská rovina, Podunajská nížina). POZOR — chov v zajatí je v SR ZAKÁZANÝ (chránený druh, 1000 €, vyhláška 170/2021 Z. z. príloha 5, EÚ Smernica o vtákoch príloha I, Bernská konvencia príloha II). Sociálna štruktúra:monogamný sezónny pár (NIE doživotne); samec a samica sú v zime samostatné a každý obhajuje vlastné lovné teritórium.
Aktivita
Strakoš veľký je čiastočný migrant — zložitý zmiešaný režim: západoeurópske + stredoeurópske populácie (vrátane SR hniezdičov) sú prevažne rezidentné alebo krátkodisperzné (juhový posun v zime), severské + sibírske populácie sú diaľkoví migranti a zimujú v strednej Európe vrátane SR. Karlsson L. 2002Bird Study 49 — dokumentoval populačné dynamiky severných populácií + zimnú dispersiu do strednej Európy. SR režim: hniezdiči zostávajú v južných oblastiach SR alebo dispergujú do nížin v zime; navyše prichádzajú ~800–2000 severských jedincov, koncentrovaných v otvorenej krajine nížin. Lovecká energetika: strakoš veľký loví posed-and-pounce z exponovaného posedu — typicky telegrafické vedenie, vrchol vysokého stromu, anténa, stožiar, kríž na poliach. Vizuálna detekcia koristi 50–100 m (väčšia než L. collurio vďaka väčším očiam + výške posedu). Pri love drobných cicavcov ich strakoš loví prudkým zletom na zem alebo nízku vegetáciu, úmŕte cervikálnym úhozom háčikovitého zobáka. Pri love drobných vtákov používa rýchly pretekací let podobný sokolom — kombinuje prekvapenie s krátkou prenasledovacou akciou. Lovecká teritória: 10–50 ha v zime (väčšie než L. collurio v lete), v hniezdnej sezóne 5–15 ha. Energetická adaptácia na zimu: larder funguje ako buffer počas obdobia keď je korisť ťažko dostupná (snehová pokrývka, mrazy) — nabodnutá korisť mraziva, ale stále jedlá.
Reč
Strakoš veľký v zajatí NIE je chovaný (v SR zakázaný, 1000 €), preto nie je dôvod hodnotiť jeho schopnosť napodobňovať ľudskú reč. Vo voľnej prírode samec vplieta do svojho spevu mimické fragmenty hlasov iných druhov — najmä iných strakošov, drobných spevavcov, občas dravcov. Mimikry sú menej výrazné než u L. collurio, ale doložené v BWP Cramp 1993. Etymológia mena „strakoš": slov. strakoš možno z onomatopoeie „strak-strak" alarmu, alebo formálne príbuzné s straka (kontrastne čierno-biele sfarbenie). Synonymum „strakoš sivý" presne odráža dominantnú farbu druhu. Ľudové názvy: angl. „Great Grey Shrike" (veľký sivý strakoš) alebo „Northern Shrike" sensu lato (dnes len pre L. borealis Sev. Amerika), nem. „Raubwürger" = „lúpežný škrtič", franc. „Pie-grièche grise" (sivá svárlivá straka), tal. „Averla maggiore" (väčšia svárlivá), pol. „Srokosz" (z poľského „sroka" = straka), maď. „Nagy őrgébics" = „veľký strážny strakoš" (presne odráža lat. excubitor). Klasická literatúra:Plinius Starší v Naturalis Historia (~77 n. l.) opísal vtáka, ktorý „stráži z výšky" a varuje iné vtáky pred dravcami — Linnaeus 1758 prebral toto pomenovanie ako epitet excubitor („strážca, hliadkar"). Slovanský folklór: strakoš veľký nemá vyhranený mytologický status; v 19. stor. etnografické zápisy uvádzajú znalosť „veľký strakoš zabíja drobné vtáky pri krmítku".
Hlasový prejav a reč
„Spev" strakoša veľkého je kombinácia hlasných „shek-shek-shek" pasáží a tichých warbler-like „twitter" pasáží — dominantná frekvencia 1 500–4 500 Hz. Najčastejšie volanie je hlasné, krátke „shek-shek-shek" alebo „geck-geck-geck" (typicky 2–3 kHz), opakované v krátkych sériách — slúži ako kontaktné, alarmové aj teritoriálne volanie. Hlasitosť pri zdroji ~60–70 dB jednotlivca — hlasnejší než L. collurio (50–60 dB). Diagnostika: vs L. collurio — „čak" L. collurio tichší + len v lete, „shek" L. excubitor hlasnejší + počuteľné aj v zime; vs drozd — drozd hlbší rezonantný „čok"; vs vrana — vrana hlbšia chrapľavá „krá" v nižšom pásme. Sezóna vokalizácie: intenzívne február–máj (príprava hniezdnej sezóny + tok), v hniezdnej sezóne (apríl–jún) mierne, v októbri–februári aj počuteľné volania zimujúcich jedincov obhajujúcich lovné teritóriá v nížinách (na rozdiel od L. collurio, ktorý je v zime mimo Európy). Frekvenčný rozsah: volania 2–5 kHz (alarm v užšom pásme 2–3 kHz, spev v širšom 1,5–4,5 kHz). Pre poľného ornitológa: hlasné „shek" zo stĺpa el. vedenia alebo vrcholu stromu v zime + vizuálne sivý vták s čiernou maskou veľkosti drozda = istota strakoš veľký.
Dokáže hovoriť?
Strakoš veľký NIE je chovaný v zajatí (v SR zakázaný, 1000 €), preto neexistuje literatúra o jeho schopnosti napodobňovať ľudskú reč. Vo voľnej prírode samec vplieta do svojho spevu mimické fragmenty hlasov iných druhov — najmä iných strakošov, drobných spevavcov, občas dravcov; mimikry sú menej výrazné než u L. collurio, ale doložené (Cramp BWP 1993). Hypotézy: (1) intersexuálna selekcia (samice preferujú samcov s väčším repertoárom), (2) predátorský lov trik (priťahovanie drobných spevavcov vlastnými hlasmi — populárna interpretácia, slabšia peer-reviewed podpora). Etymológia mena „strakoš": slov. strakoš možno z onomatopoeie alarmu „strak", alebo formálne príbuzné s straka (kontrastne čierno-biele sfarbenie). Synonymum „strakoš sivý" odráža dominantnú farbu druhu (oproti hrdzavému L. collurio). Ľudové názvy: angl. „Great Grey Shrike" (veľký sivý strakoš); nem. „Raubwürger" = „lúpežný škrtič" (vystihuje veľkosť koristi vrátane drobných cicavcov a vtákov); franc. „Pie-grièche grise"; tal. „Averla maggiore" (väčšia svárlivá); pol. „Srokosz" (od „sroka" = straka); maď. „Nagy őrgébics" = „veľký strážny strakoš" (presne odráža lat. excubitor). Klasická literatúra:Plinius Starší v Naturalis Historia (~77 n. l.) opisuje vtáka, ktorý „stráži z výšky" a varuje pred dravcami — Linnaeus 1758 prebral pomenovanie ako epitet excubitor.
Typické zvuky
Hlavné volanie — hlasné, krátke „shek-shek-shek" alebo „geck-geck-geck" (2–3 kHz), opakované v krátkych sériách; kontaktné, alarmové, teritoriálne
Tichý melodický spev — krátka tichá pasáž ako warbler „twittering" pri lov, slabšie počuteľné než alarm
Žobravé volanie samice — pri kŕmení samcom (allofeeding pred a počas inkubácie)
Mláďatá v hniezde — vysoké pískavé volania pri kŕmení (jún–júl)
Mláďatá po vyletení — kontaktné volania s rodičmi, učia sa lovecký repertoár
Vokálne mimikry — menej výrazné než u L. collurio, doložené imitácie iných strakošov + drobných spevavcov (Cramp BWP)
V zime — počuteľné volania zimujúcich jedincov obhajujúcich lovné teritóriá v nížinách (na rozdiel od L. collurio, ktorý je v zime v Afrike)
Frekvenčný rozsah spevu — 1,5–4,5 kHz; alarm v užšom pásme 2–3 kHz
Hlasitosť pri zdroji ~60–70 dB (hlasnejší než L. collurio 50–60 dB)
Sezónny kalendár
Prostredie a požiadavky
Hniezdo
Veľká miska v koruna stromu — smrek (Picea abies), breza (Betula), jelša (Alnus), zriedka tŕnitý ker; v koruna vyššie než L. collurio (2–5 m)
Hniezdo umiestnené v koruna stromu 2–5 m vysoko, výnimočne do 10 m. Stavbu robia OBA RODIČIA spolu 8–12 dní. Materiál: suché vetvičky, korene, suchá tráva, machy; korunka z jemných vlákien, vlny, srsti, peria. Znáška apríl – jún (1 znáška ročne, náhradná pri strate). Strakoš veľký preferuje okraje lesa, riedke porasty s otvorenou krajinou v okolí — kombináciu stromu na hniezdenie a otvoreného terénu na lov.
Výška hniezda
2–5 m v koruna stromu (výnimočne do 10 m)
Strakoš veľký hniezdi vyššie než L. collurio (ten v tŕnitom kre 1–3 m). Veľkosť vajca ~26 × 20 mm (väčšia než L. collurio ~22 × 16 mm), sfarbenie bielo-béžové s hnedo-šedými škvrnami. Inkubácia 15–18 dní sedí výhradne samica, samec ju kŕmi allofeedingom. Mláďatá v hniezde 19–22 dní (dlhšie než L. collurio 14–15 d, lebo väčší druh) — opúšťajú hniezdo už takmer letu schopné.
Biotop
Striktne otvorená krajina s riedkym stromom alebo krovinou — pastviny, lúky, lúky s roztrúsenými stromami, polia s medzami, rúbaniská, mladé výsadby, otvorené slatiny, agroland s vysokými stožiarmi; v SR od podhorských pasienkov po hornú hranicu lesa
Kritická vlastnosť habitatu: kombinácia striktne otvoreného terénu pre lov drobných cicavcov + drobných vtákov + vysokých exponovaných posedov (telegrafické vedenie, stožiar, vrchol stromu, anténa). Bez exponovaných posedov druh nevydrží. Strakoš veľký vyhľadáva otvorenejšie biotopy než L. collurio — vyhýba sa hustým krovinatým porastom, ktoré L. collurio aktívne vyhľadáva. Najlepšie SR lokality pre HNIEZDIČA: Vysoké Tatry podhorie, Slovenský raj, Poloniny, Slovenské rudohorie; pre ZIMUJÚCEHO: Východoslovenská rovina, Podunajská nížina, otvorené nížiny stred. Slovenska.
Teplota
Čiastočný migrant — zmiešaný režim: záp. + str. európske populácie (vrátane SR hniezdičov) rezidentné/krátkodisperzné; severské + sibírske populácie diaľkoví migranti zimujúci v str. Európe; znesie zimné mrazy do −20 °C
Karlsson L. 2002Bird Study 49 — populačné dynamiky severných populácií + zimná dispersia do strednej Európy. SR režim zložený z ~100–300 hniezdičov (juhový posun v zime do nížin) + ~800–2000 zimujúcich severských hostí (z Fínska, Pobaltia, Ruska, Sibíri). Energetická adaptácia na zimu: larder funguje ako buffer počas obdobia keď je korisť ťažko dostupná (snehová pokrývka, mrazy) — nabodnutá korisť mraziva, ale stále jedlá.
Voda
Drobné polia po daždi, kaluže, riečne brehy, snehom rozpustnená voda v zime — strakoš pije zriedka, vodu získava z koristi
Strakoš veľký pije zriedka — väčšinu vodných nárokov pokryje z živej koristi (drobné cicavce, vtáky, hmyz). NIE je viazaný na vodu ako lastovičky alebo rybárik.
Spoločnosť
Monogamný SEZÓNNY pár (NIE doživotne ako kavka alebo havran); pár sa formuje v hniezdnej sezóne, v zime samec a samica SAMOSTATNE obhajujú vlastné lovné teritóriá
Strakoš veľký je výrazne SAMOTÁRSKEJŠÍ než L. collurio — v zime obhajuje veľké individuálne lovné teritóriá 10–50 ha (vs 2–6 ha L. collurio v lete). V hniezdnej sezóne pár obhajuje 5–15 ha. Minimálna vzdialenosť teritórií ~500 m. V zimnom polroku sa zimujúce severské + sibírske jedince koncentrujú v otvorenej krajine nížin, ale stále si udržiavajú individuálne lovné teritóriá.
Rozmnožovací cyklus
Tok
Február–apríl
Strakoš veľký tokuje skoro (rezidentný/krátkodisperzný druh) — od februára aktívne značkuje teritórium hlasným „shek-shek" volaním zo stožiarov, vrcholov stromov a antén. Displaye samca: krátke vibračné lety v teritóriu, vyspievanie spevu (kombinácia hlasných „shek" pasáží + tichých warbler-like „twitter" pasáží), allofeeding samice (samec prináša korisť — hraboša, vrabca — a kŕmi samicu na zobáku ku zobáku). Larder samca ako vizuálny signál kvality — Yosef R. 1992 u L. excubitor dokumentoval, že cache size predicts territory quality + mate choice; Yosef & Pinshow 1989Auk 106:418-421 — samce s väčším larderom získavajú viac samíc. Pohlavná zrelosť 1 rok, prvé hniezdenie typicky v 1. roku života. Monogamný sezónny pár.
Znáška
5–7 vajec (priem. 6; rozsah 4–8)
Vajíčka bielo-béžové s hnedo-šedými škvrnami; rozmer ~26 × 20 mm (väčšia než L. collurio). Znáška apríl – jún (1 znáška ročne; pri zničení obnovná). Hniezdo veľká miska v koruna stromu (smrek, breza, jelša) 2–5 m vysoko (vyššie než L. collurio v tŕnitom kre 1–3 m). Stavbu robia OBA RODIČIA spolu 8–12 dní; samica vedúca úloha. Materiál: suché vetvičky, korene, suchá tráva, machy; korunka z jemných vlákien, vlny, srsti, peria.
Inkubácia
15–18 dní
Sedí výhradne samica, samec ju kŕmi allofeedingom — prináša drobné cicavce (hraboše, myši), drobné vtáky, hmyz z teritória. Larder samca dosahuje maximálnu hmotnosť koristi smerom k inkubácii a fáze mláďat (Yosef 1992). Pri vyrušení samica opustí hniezdo potichu, vracia sa po niekoľkých minútach. Predátori vajec: kuna, lasica, mačka, sojka, straka, sokoly — strakoš v teritóriu robí agresívnu obranu (mobbing aj na väčších predátorov vrátane vrán a poľanov). Hostiteľ kukučky: L. excubitor je zriedka parazitovaný kukučkou (na rozdiel od L. collurio, ktorý bol historicky hlavným hostiteľom) — pravdepodobne kvôli väčšej veľkosti hniezda v koruna stromu a väčšej agresívnej obrane.
Liahnutie
Deň 15–18
Mláďatá hniezdne (altriciálne) — holé, slepé, ružovo-sivé. Kŕmia oba rodičia — prvých 10 dní hlavne drobné stavovce (hraboše, myši, drobné vtáky), neskôr aj hmyz (chrobáky, kobylky). Larder sa zintenzívňuje — samec odkladá najväčšiu/najkvalitnejšiu korisť na neskoré dni hniezdneho cyklu (paralela s Morelli 2015 u L. collurio, dokumentované aj u L. excubitor — Yosef 1992). Rast extrémne rýchly — 60–80 g dospelú veľkosť dosahujú za ~3 týždne.
Mláďatá
19–22 dní v hniezde (dlhšie než L. collurio 14–15 d)
Mláďatá opúšťajú hniezdo už takmer letu schopné (~19–22 dní), krátky čas v korune stromu v okolí hniezda, kŕmené rodičmi. Po ~4 týždňoch sa stávajú nezávislými. Juvenil silne vlnený celý — diagnostický znak; v júli–auguste dosahujú dospelú veľkosť. Dispersia juvenilov v auguste–septembri — môžu sa rozptýliť na desiatky až stovky km od hniezdneho miesta.
Samostatnosť
Koniec júla – august
Mláďatá sa stávajú plne samostatné koniec júla – v auguste; pár sa rozdelí. Postnuptiálne kompletné pelichanie august–september. SR hniezdiči zostávajú rezidentní alebo krátkodisperzne presúvajú do nížin v zime; severské + sibírske juvenily migrujú do str. Európy (vrátane SR) v októbri–decembri. Pohlavná zrelosť 1 rok — prvé hniezdenie v 1. roku po prvej zime. Typický vek vo voľnej prírode 3–5 r (dlhšia životnosť než L. collurio 2–3 r vďaka rezidentnému režimu), EURING rekord ~12 r (Fransson 2010).
Otvorená krajina, vresoviská (100–300 SR hniezdne + zimní ~1 500)
Pannónske nížiny (1 500–3 000 SR)
Tŕnité kroviny, ekotony (65–130 tis. SR)
Mediterránne orchárdy (najvzácnejší SR)
Choroby a prevencia
Strata otvorenej krajiny s krovinami
vysoká
Príznaky: Intenzifikácia poľnohospodárstva, scelenie pozemkov, strata pasienkov a vresovísk
Strakoš veľký vyžaduje rozsiahlu otvorenú krajinu (10–50 ha lovecké teritórium) s krovinami a solitérnymi stromami na lov + larder. Moderné poľnohospodárstvo s veľkými scelovanými pozemkami a stratou pasienkov tento biotop eliminuje. SR populácia 100–300 hniezdnych párov sa drží len v zachovaných oblastiach (CHKO, južný okraj areálu).
Kolaps biomasy hmyzu a drobných cicavcov
vysoká
Príznaky: Znížená dostupnosť koristi (60–70 % stravy drobné cicavce + 30 % hmyz)
Hallmann et al. 2017 PLOS ONE 12(10):e0185809 — 76 % pokles biomasy lietajúceho hmyzu v Nemecku za 27 r. Strata diverzity drobných cicavcov (hraboše, myši, piskor) cez chemizáciu a stratu medzí ďalej znižuje potravnú bázu rezidentného druhu.
Sekundárna otrava rodenticídmi
vysoká
Príznaky: Antikoagulačné jedy (warfarín, brodifakum) cez otrávené hraboše a myši
Strakoš veľký má 60–70 % stravy drobné cicavce, čo ho robí extrémne zraniteľným voči sekundárnej otrave rodenticídmi z poľnohospodárstva a deratizácie. Dokumentované u dravcov a strakošov v EÚ.
Klimatické zmeny
stredná
Príznaky: Posun areálu na sever, zmenšenie južného okraja
SR predstavuje južný okraj hniezdneho areálu — otepľovanie môže ďalej posúvať hraničné populácie na sever a fragmentovať južné stronghold. V UK BoCC5 RED list, na rozdiel od stabilnejších škandinávskych populácií.
Sekundárna otrava pesticídmi
stredná
Príznaky: Kontaminovaný hmyz z chemicky ošetrenej krajiny
Neonikotinoidy a organofosfáty môžu sekundárne otráviť strakoša cez kontaminovaný hmyz (30 % stravy). Účinok sa kumuluje s rodenticídmi z drobných cicavcov.
Prevencia
Strakoš veľký je chránený druh podľa zákona 543/2002 Z. z. so spoločenskou hodnotou 1 000 € (vyhláška 170/2021 Z. z. príloha 5). Chytanie, chov, rušenie hniezd a vlastnenie je trestné. Druh je chránený aj Smernicou 2009/147/ES o vtákoch (príloha I) a Bernskou konvenciou (príloha II). V EÚ kategorizovaný ako SPEC 3, v UK BoCC5 RED list (Stanbury et al. 2021). Pre ochranu je kľúčové zachovanie rozsiahlej otvorenej krajiny s krovinami a solitérnymi stromami, obmedzenie rodenticídov a pesticídov, a manažment pasienkov a vresovísk.
Zaujímavosti
1
Strakoš veľký je najväčší európsky strakoš — telo 22–26 cm, hmotnosť 60–80 g, rozpätie krídel 30–35 cm. Spolu s háčikovitým zobákom má loveckú ekológiu malej dravej šelmy.
2
IOC v15.2 post-split taxonómia: L. excubitor sensu stricto je len európsko-ázijský druh. Samostatné druhy: (1) L. borealis Vieillot 1808 — Severná Amerika, splitted 2017 (AOS NACC + IOC, na základe genetiky + vokalizácie); (2) L. meridionalis Temminck 1820 — Iberia + Maroko + stredná Ázia, splitted 1997 (Hernández, Campos, Gutiérrez-Corchero).
3
IOC v15.2 uznáva 6 poddruhov L. excubitor s.s.: excubitor Linnaeus 1758 (Európa vrátane SR — nominátny), galliae Whitaker 1898 (Británia + záp. Európa), homeyeri Cabanis 1873 (vých. Európa + JZ Ázia), leucopterus Severtzov 1875 (juž. Sibír + Stred. Ázia), sibiricus Bogdanov 1881 (stred. Sibír), bianchii Hartert 1907 (Japonsko, Sachalin).
4
SR populácia 100–300 hniezdnych párov (atlas.vtaky.sk + biomonitoring.sk) — južný okraj hniezdneho areálu. Naviac v zime ~800–2 000 jedincov zo severských a sibírskych populácií zimuje v str. Európe vrátane SR.
5
Na rozdiel od väčšiny ostatných EU strakošov je REZIDENT alebo iba čiastočný migrant — SR populácia zostáva v hniezdnom teritóriu celoročne; severské vtáky migrujú do strednej Európy (vrátane SR) v októbri–decembri.
6
Larder (nabodávanie koristi) je u L. excubitor najlepšie študovaný v rámci celej čeľade Laniidae. Yosef R. & Pinshow B. 1989Auk 106(3):418-421 demonštrovali, že väčší larder = vyšší reprodukčný úspech; Yosef 1992Auk/Condor ukázal, že cache size predicts territory quality + mate choice — kľúčové štúdie larderu modelované práve na tomto druhu.
7
Etymológia: excubitor = lat. „strážca, hliadkár" (z excubare = bdiť, strážiť) — narážka na typické správanie strakoša, ktorý sedí na exponovanom posede a skenuje krajinu. Slovenské synonymum „strakoš sivý" sa paralelne používa. Nemecky „Raubwürger" = „lúpežný škrtič".
8
Lovecké teritória 10–50 ha sú najväčšie spomedzi EU strakošov (vs L. minor 5–10 ha, L. collurio 2–6 ha) — adaptácia na rezidentný režim a kombináciu lovu hmyzu + drobných cicavcov.
9
EURING longevity rekord ~12 r (Fransson et al. 2010); typický vek vo voľnej prírode 3–5 r — dlhšia životnosť než L. collurio (2–3 r) vďaka rezidentnému režimu (žiadne úzke hrdla migrácie).
Taxonomická klasifikácia
speciesStrakoš veľký
RíšaAnimalia
KmeňChordata
TriedaAves
RadPasseriformes (spevavce)
ČeľaďLaniidae (strakošovité) — ~33 druhov v 4 rodoch
RodLanius Linnaeus, 1758 (lat. „mäsiar/rezník" z laniare = trhať, šklbať; 29 druhov v IOC v15.2)
DruhL. excubitor (Linnaeus, 1758 — Systema Naturae 10. vyd. p. 94, typová lokalita Európa, neskôr restringovaná na Švédsko)
Slovenské synonymumstrakoš sivý (paralelne používané; nem. Raubwürger = „lúpežný škrtič")
Post-split status (IOC v15.2)L. excubitor sensu stricto — len Európa + sev. + str. Ázia. SAMOSTATNÉ DRUHY: (1) L. borealis Vieillot 1808 — Severná Amerika, splitted 2017 (AOS NACC + IOC, na základe genetiky + vokalizácie); (2) L. meridionalis Temminck 1820 — Iberia + Maroko + stredná Ázia, splitted 1997 (Hernández, Campos, Gutiérrez-Corchero 1997) — dnes „Iberian Grey Shrike" + „Steppe Grey Shrike"
PoddruhyIOC v15.2: 6 poddruhov L. excubitor s.s. — L. e. excubitor Linnaeus 1758 (Európa vrátane SR, nominátny), L. e. galliae Whitaker 1898 (Británia + záp. Európa), L. e. homeyeri Cabanis 1873 (vých. Európa + JZ Ázia), L. e. leucopterus Severtzov 1875 (juž. Sibír + Stred. Ázia), L. e. sibiricus Bogdanov 1881 (stred. Sibír), L. e. bianchii Hartert 1907 (Japonsko, Sachalin); SR populácia patrí k nominátnej forme
Epitetexcubitor = lat. „strážca, hliadkar" (Linnaeus prebral od Plinia Staršieho — Plinius v Naturalis Historia opísal vtáka, ktorý „stráži z výšky" a varuje pred dravcami)
Často kladené otázky
Najväčší EU strakoš — telo 22–26 cm, hmotnosť 60–80 g, rozpätie 30–35 cm. Sfarbenie: sivý chrbát + biele brucho + čierna „banditská" maska cez oko + biele čelo (vs čierne čelo u L. minor) + čierne krídla s bielymi škvrnami + dlhý čierny chvost s bielymi okrajmi. Pohlavia podobné, samica matnejšia. Fenológia: celoročne v SR (rezident) — odlišuje od trans-saharských L. minor, L. collurio, L. senator. Biotop: otvorená krajina s krovinami a solitérnymi stromami, vresoviská, pastviny.
SR populácia 100–300 hniezdnych párov na južnom okraji areálu. V zime navyše ~800–2 000 jedincov zo severských populácií. Najlepšie lokality: otvorené krajiny s krovinami v podhorských oblastiach, vresoviská, extenzívne pasienky, lúčne areály v CHKO. Druh je vidieť celoročne (rezident) — v zime aj v krajine s krmítkami pre dravcov.
Áno. Chránený podľa zákona 543/2002 Z. z. so spoločenskou hodnotou 1 000 € (vyhláška 170/2021 Z. z. príloha 5). Chov v zajatí je v SR ZAKÁZANÝ. Druh chráni aj Smernica 2009/147/ES o vtákoch (príloha I) a Bernská konvencia (príloha II). V EÚ kategorizovaný ako SPEC 3, v UK BoCC5 RED list (Stanbury et al. 2021).
Na rozdiel od väčšiny ostatných EU strakošov je REZIDENT alebo iba čiastočný migrant. SR populácia zostáva v hniezdnom teritóriu celoročne. Naviac v zime severské a sibírske populácie zimujú v strednej Európe vrátane SR (~800–2 000 jedincov, október–december). Tieto severské jedince patria k nominátnemu poddruhu L. e. excubitor, ale prilietajú zo Škandinávie a Pobaltia.
L. excubitor je výrazne väčší (22–26 cm, 60–80 g vs L. minor 18–20 cm, 36–50 g). Má biele čelo nad maskou (vs čierne čelo u L. minor — nem. „Schwarzstirnwürger"), čisto biele prsia (vs jemne ružovkasté u L. minor), dlhší chvost. Fenológia: L. excubitor je rezident celoročne v SR, L. minor je trans-saharský migrant len máj–september. Diéta: L. excubitor 60–70 % drobné cicavce, L. minor 60–70 % veľký hmyz.
Typický vek vo voľnej prírode je 3–5 rokov. EURING longevity rekord ~12 rokov (Fransson et al. 2010 EURING list of longevity records) — dlhšia životnosť než L. collurio (2–3 r) vďaka rezidentnému režimu (žiadne úzke hrdla trans-saharskej migrácie).
Areál: Hniezdisko — Európa + sev. Eurázia po Jenisej/Bajkal. V SR 100–300 hniezdnych párov (južný okraj areálu — Tatry, Slovenský raj, Poloniny) + 800–2000 zimujúcich jedincov zo severských populácií. Čiastočný migrant/rezident. V UK vyhynul ako hniezdič.
Larder a hliadkový posed — ukážky
Great Grey Shrike — larder a lov v otvorenej krajine
Great Grey Shrike — alarm a tichá twittering pieseň
