Škorec červenokrídly (Onychognathus morio)

Sturnidae (škorcovité)

Škorec červenokrídly

Onychognathus morio — veľký lesklo čierny africký škorec s ohnivými hrdzavými letkami a tmavočerveným okom — smelý, prispôsobivý a hlasný voliérový mäkkožravec (samec čierny, samica so sivou hlavou)

IUCN: LC (Least Concern, 2018) | Least Concern; druh NIE je v CITES. Škorec červenokrídly má veľký areál vo východnej a južnej Afrike od Etiópie po Juhoafrickú republiku, je prispôsobivý a lokálne bežný (vrátane miest) — nie je ohrozený.
Veľkosť~27–30 cm
HlučnosťVysoká (4/5)
NapodobňovanieNízke (1/5) — nie je „rozprávajúci"
Životnosť~10–15 rokov
PôvodVýchodná a južná Afrika
🔊
Hlučnosť
4/5
🤝
Priľnavosť
2/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
3/5

Výživa

38% 32% 14% 9% STRAVA zloženie
Ovocie, bobule a plody — figy, plody domácich aj divých drevín (frugivor, často základ) 38%
Hmyz a bezstavovce — chrobáky, termity, kobylky, larvy; aj ektoparazity (kliešte) z kopytníkov 32%
Semená, zrno a kŕmenie pri ľudských sídlach (oportúnne) 14%
Nektár a kvetná šťava (sezónne, najmä aloe a stromové kvety) 9%
Ľudské zvyšky a kuchynský odpad — smelý komenzál v mestách a okolo sídiel 7%

Odporúčané potraviny

  • Kvalitné softbill / mäkkožravé pelety ako základ klietkovej diéty (pestrá, vyvážená, s rozumným až nízkym obsahom železa)
  • Pestré nakrájané ovocie — figy, papája, banán, hrozno, mango, jablko bez jadrovníka, čučoriedky (frugivor, často základ stravy)
  • Hmyz a živé krmivo — cvrčky, múčne červy, zophobas (v prírode dôležitá bielkovinová zložka, najmä pri odchove mláďat)
  • Bobule a dozreté plody — komerčné softbill bobuľové zmesi v chove
  • Drobné množstvo vareného vajca alebo vaječnej zmesi (bielkoviny v období pelichania a odchovu)
  • Listová zelenina a klíčky — šalát, púpava, naklíčené semená (vitamíny, v malom)
  • Občasné semienka, zrno či namočené granule a sezónne nektárové doplnky (oportúnny všežravec — striedmo)
  • Čerstvá pitná voda denne a miska na kúpanie — škorec sa rád kúpe (voda s nízkym obsahom železa)

Zakázané potraviny

  • Výhradne suché zrno / semená samotné — škorec je všežravec, nie zrnožravec; monotónna suchá zrnná strava vedie k deficitom a obezite
  • Krmivá s veľmi vysokým obsahom železa ako základ — pri mäkkožravcoch riziko hromadenia železa v pečeni; pelety voľte s nízkym/rozumným obsahom železa
  • Avokádo — toxické pre vtáky (perzín)
  • Slané, sladené a ľudské spracované potraviny — pečivo, sušienky, čokoláda, kofeín, alkohol
  • Nadbytok potravín a doplnkov bohatých na vitamín C súbežne s jedlom (zvyšuje vstrebávanie železa)
  • Plesnivé ovocie, skazené zvyšky a znečistená voda — riziko črevných, parazitárnych a plesňových infekcií
Tip od odborníka Škorec červenokrídly je oportúnny všežravec (omnivor) s mimoriadne pestrým jedálničkom — v prírode konzumuje ovocie, bobule, figy a plody (frugivor, často základ), hmyz a bezstavovce (chrobáky, termity, kobylky, larvy), nektár (najmä z aloí a stromových kvetov), semená a ako smelý komenzál aj ľudské zvyšky v mestách a okolo sídiel. Zaujímavosťou je, že podobne ako klešťare zbiera ektoparazity (kliešte a muchy) z kože veľkých kopytníkov (napríklad zo skalolezca alebo dobytka). V chove zostavte pestrú a vyváženú stravu: základ tvoria kvalitné softbill (mäkkožravé) pelety, doplnené nakrájaným ovocím (figy, papája, banán, hrozno), hmyzom / živým krmivom (cvrčky, múčne červy — zvlášť pri odchove a v zime) a drobným množstvom zeleniny či vareného vajca. Ako u všetkých mäkkožravcov a škorcovitých dbajte na nízky až rozumný obsah železa v peletách aj vode a vyhýbajte sa extrémne železitým krmivám a nadbytku vitamínu C súbežne s jedlom — práve škorce a majny patria medzi druhy najnáchylnejšie na hromadenie železa v pečeni. Škorec veľa pije a rád sa kúpe, preto denne čerstvá voda a kúpeľ. Keďže žerie veľa ovocia, trus je riedky a voliéra sa rýchlo znečisťuje — nutná je každodenná hygiena. Pestrá živočíšno-ovocná strava je zároveň kľúčom k sýtemu kovovému lesku peria.

Správanie a komunikácia

4 Hlučnosť 2 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 3 Zriedkavosť 2.8
4/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Škorec červenokrídly je hlasný a živý druh — jeho repertoár tvorí pestrá zmes melodických pískavých volaní, štebotu, klokotania a vrieskania, ktorý sa ozýva často počas dňa, najmä ráno a pri sociálnych interakciách v kŕdli. Najznámejším je kontaktné melodické hvízdavé „čer-líiio". Keďže ide o vysoko spoločenský, kŕdľový druh, vtáky sa medzi sebou neustále hlasovo „dohovárajú" — a práve táto družnosť robí škorca hlasnejším než drobné zrnožravé spevavce. V klietke a voliére je preto vhodné zvážiť citlivé susedstvo. Hlučnosť súvisí so spoločenskou povahou druhu — nedá sa „odnaučiť", len manažovať umiestnením klietky a denným režimom.
2/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Škorec červenokrídly je smelý, zvedavý a interaktívny, no nie typicky „maznavý" v zmysle túlenia a hladkania ako papagáj. Ručne odchovaný a denne socializovaný škorec si na človeka silno zvykne, je dôverčivý, sleduje dianie a aktívne komunikuje hlasom a pohybom — jeho hlavnou formou náklonnosti je spoločenská a hlasová interakcia, nie fyzický kontakt. Mnohé jedince znášajú dotyk len obmedzene a v hniezdnej sezóne môže byť pár výrazne teritoriálny a útočný. Pre dobré puto je dôležitý každodenný kontakt a stimulácia; zanedbaný a osamotený škorec sa stáva plachým alebo hlučne dožadujúcim sa pozornosti. Vhodný je pre majiteľa, ktorý ocení živú osobnosť, kovový lesk, hlas a inteligenciu než maznanie.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Veľmi aktívny, čulý a smelý druh — škorec červenokrídly je v prírode neúnavný obyvateľ skalnatých svahov, útesov a čoraz viac aj miest, ktorý poskakuje a kráča po zemi aj skalách, prehľadáva okolie pri zbere potravy, obratne a vytrvalo lieta (za letu odhaľuje hrdzavé letky) a smelo si privlastňuje zdroje. V chove vyžaduje veľkú klietku alebo (lepšie) priestrannú voliéru s bohatým vetvením, priestor na poskakovanie aj lietanie a denný čas na podnety. Škorec sa rád kúpe a manipuluje s predmetmi. Nedostatok priestoru a stimulácie vedie k nude, stresu a hlasovému aj behaviorálnemu nepokoju. Vysoká aktivita a družnosť patria k základným črtám tohto kŕdľového druhu.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Škorec červenokrídly nie je typický „hovoriaci" vták ako beo posvätný — patrí však medzi vokálne nadané škorcovité s bohatým piesňovým repertoárom a dokáže napodobniť pískanie a rôzne zvuky prostredia; jeho prirodzeným prejavom je melodická, premenlivá vrava, hvizdy a štebot. Cielené učenie ľudských slov je oveľa menej spoľahlivé a zriedkavejšie než u beo či majny; škorec je skôr charizmatický, hlasný a štebotavý spoločník než imitátor reči. Najlepšie sa hlasovo „rozvíjajú" ručne odchované jedince v intenzívnom kontakte s človekom a v podnetnom prostredí.

Hlasový prejav a reč

4/5 hlasitosť

Škorec červenokrídly má hlasný, melodický a premenlivý repertoár — kombináciu čistých pískavých volaní, štebotu, klokotania, hvizdov a vrieskavých zvukov, ktorý sa ozýva často počas dňa, najintenzívnejšie ráno a pri sociálnych interakciách v kŕdli. Najznámejším je kontaktné melodické hvízdavé „čer-líiio" (cher-leeeoo). Keďže ide o vysoko spoločenský druh žijúci v pároch a mimo hniezdenia vo veľkých kŕdľoch, volania slúžia na neustály kontakt, koordináciu skupiny, varovanie aj teritoriálnu komunikáciu. Druh okrem prirodzených volaní dokáže napodobniť pískanie a zvuky prostredia, hoci cielené „rozprávanie" ľudských slov je u neho zriedkavé a menej spoľahlivé než u beo posvätného. Hlasový prejav je celoročný a je neoddeliteľnou súčasťou družnej povahy druhu — nedá sa potlačiť, len manažovať umiestnením klietky a denným režimom.

Dokáže hovoriť? Škorec červenokrídly dokáže napodobniť pískanie a zvuky prostredia a je hlasovo nadaným škorcom s bohatou piesňou, no cielené učenie ľudských slov je u neho zriedkavé a menej spoľahlivé než u beo posvätného alebo majny. Skôr než „rozprávajúci" vták je to charizmatický, hlasný štebotavý spoločník; najlepšie sa hlasovo prejavujú ručne odchované jedince v intenzívnom kontakte s človekom.

Typické zvuky

  • Melodické hvízdavé kontaktné volanie „čer-líiio" (cher-leeeoo) — najtypickejší zvuk druhu, ozývaný v páre aj kŕdli
  • Štebot, klokotanie a cvrlikanie — bohatá a premenlivá zmes melodických aj chrčivých prvkov v piesni
  • Prenikavé hvizdy a píšťaly — kontaktné a varovné signály medzi členmi kŕdľa
  • Vrieskavé a ostré volania — najmä v hniezdnej sezóne pri obrane teritória a hniezda
  • Napodobňovanie pískania a zvukov prostredia — vokálne nadanie škorcovitých
  • Hromadná vrava kŕdľa — pri sociálnych interakciách na spoločných nocoviskách a pri hľadaní potravy

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok a párenie — monogamný pár, naviazaný na teplejšie obdobie a dažde (na juhu Afriky okolo jari–leta), v chove na jar pri predĺžení dňa
Hniezdenie na skalných rímsach, útesoch a budovách — pár je v sezóne výrazne teritoriálny a agresívny (môžu byť 2 cykly za sezónu)
Inkubácia (~14–16 dní) + odchov mláďat (~22–28 dní do vyletenia); kŕmia obaja rodičia
Rezidentný druh — žiadna pravidelná migrácia; mimo hniezdenia tvorí veľké, hlučné kŕdle
Pelichanie — výmena peria po hniezdnej sezóne (viac bielkovín v strave)
Hlasový prejav celoročný — melodické pískavé volania a štebot; najintenzívnejší ráno a v skupine

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Stredne náročný druh pre chovateľov mäkkožravcov — vyžaduje veľký priestor, pestrú všežravú softbill diétu s nízkym obsahom železa, toleranciu k hluku a špine a každodennú stimuláciu. Pre začiatočníka len pri vážnom záujme o softbill chov a pripravenosti na hlasný, dlhovekejší a v sezóne teritoriálny druh; do malého bytu sa nehodí.
Priestor Veľká klietka alebo (lepšie) priestranná voliéra s bohatým vetvením a konármi, priestor na poskakovanie aj lietanie, miska na kúpanie. Čím viac priestoru, tým lepšie — pre voliérový chov ideálne rozmery od ~2 × 1 × 2 m. Teplé, bezprievanové prostredie; škorec je pomerne odolný, no v chladnej časti roka potrebuje bezmrazové, ideálne vykurované zimovisko. V hniezdnej sezóne počítajte s teritorialitou.
Deti v domácnosti Vďačný druh pre rodiny, ktoré ocenia živého a „ukecaného" vtáka — škorec červenokrídly deti zaujme kovovým leskom čierneho peria, ohnivými hrdzavými letkami za letu, smelou osobnosťou a hlasovým prejavom. Je spoločenský a interaktívny, takže pri dennej komunikácii sa stáva členom domácnosti. Treba však počítať s tým, že je hlasný a špinivý (riedky trus pri ovocnej strave), v hniezdnej sezóne teritoriálny a útočný a vyžaduje skúsenejšiu starostlivosť (pestrá softbill diéta s nízkym obsahom železa, veľký priestor) — preto je vhodný skôr do rodín s odrastenejšími deťmi, ktoré rešpektujú pokojné zaobchádzanie. Mimoriadne hodnotná je edukatívna téma prispôsobivosti: na škorcovi sa dá deťom názorne vysvetliť, ako sa horský skalný vták presťahoval do miest (budovy nahradili útesy) a ako zbiera kliešte z kože veľkých zvierat. Ďalšie témy: prečo majú mäkkožravce citlivú pečeň na železo, rozdiel medzi škorcovitými a papagájmi a ako vzniká kovový lesk peria i pohlavný dimorfizmus (samec čierny, samica so sivou hlavou).
Hlučnosť Skôr nie do bytov s tenkými stenami — škorec červenokrídly je hlasný a družný druh s melodickými hvizdmi, štebotom a vravou, najmä ráno a pri sociálnych interakciách. Hluk sa nedá odnaučiť, len manažovať umiestnením klietky/voliéry mimo spálne a stien susedov. Vhodný je skôr do rodinného domu, k priestrannej voliére alebo do prostredia, kde hlasitejší, štebotavý vták neprekáža.
Verdikt odborníka Škorec červenokrídly (Onychognathus morio) je veľký, lesklo čierny africký škorec z čeľade Sturnidae (škorcovité), radu Passeriformes (vrabcotvaré) — vzdialený príbuzný škorca obyčajného, beo posvätného aj majny obyčajnej. Telo meria ~27–30 cm a váži približne 115–155 g, má štíhly, klinovito stupňovitý chvost. Druh je pohlavne dimorfný: samec je celý lesklo modro-čierny s tmavočerveným (červenohnedým) okom, kým samica má nápadne sivú hlavu a hruď (zvyšok tela podobný samcovi). Spoločným a nezameniteľným znakom oboch pohlaví sú hrdzavo-červené (rufous) ručné letky, ktoré v zložených krídlach takmer nevidno, no za letu sa odhalia ako ohnivé krídelné polia — najmä v lete. Mladé vtáky pripomínajú samca, no majú matnejší lesk a hnedé oko. Druh obýva východnú a južnú Afriku — od Etiópie a Sudánu po Juhoafrickú republiku — kde pôvodne žije na skalnatých svahoch, útesoch a v roklinách, no mimoriadne úspešne sa presťahoval aj do miest, pretože vysoké budovy mu nahrádzajú skalné rímsy na hniezdenie. IUCN ho hodnotí ako najmenej ohrozený (Least Concern) a druh nie je zaradený do CITES. Je to smelý a mimoriadne prispôsobivý všežravec: žerie ovocie, bobule, nektár, hmyz, semená aj ľudské zvyšky a podobne ako klešťare zbiera ektoparazity z kože veľkých kopytníkov. Pár je monogamný a dlhoveký, v hniezdnej sezóne výrazne teritoriálny a agresívny (smelo útočí aj na ľudí a domáce zvieratá pri hniezde, ktoré stavia na rímsach a budovách s blatovým základom); znáša spravidla 3 vajcia (modré s hrdzavými škvrnami), inkubuje len samica ~14–16 dní a mláďatá vyletujú po ~22–28 dňoch. Mimo hniezdenia je naopak vysoko spoločenský a tvorí veľké, hlučné kŕdle. V chove patrí škorec medzi obľúbené voliérové mäkkožravce — je spoločenský, inteligentný, odolný a vďačný, no zároveň hlasný (melodické hvizdy, štebot a vrava), špinivý (riedky trus pri ovocnej strave) a veľmi aktívny. Potrebuje veľkú klietku alebo voliéru, bohaté vetvenie, dennú stimuláciu a kontakt. Ako u všetkých škorcovitých a mäkkožravcov treba prísne strážiť obsah železa v krmive aj vode — práve škorce a majny patria medzi druhy najnáchylnejšie na hromadenie železa v pečeni (iron storage disease). Dožíva sa ~10–15 rokov, takže ide o dlhodobejší záväzok. Cielené „rozprávanie" ľudských slov je uňho zriedkavé — je to skôr charizmatický, hlasný štebotavý spoločník než imitátor reči. Pre vhodného majiteľa — so záujmom o škorcovité, priestorom a toleranciou k hluku — je škorec červenokrídly nápadný, živý a inteligentný voliérový vták; pre malé byty a citlivé susedstvá ideálny nie je.

Prostredie a požiadavky

Biotop
Skalnaté svahy, útesy, rokliny a hornaté oblasti východnej a južnej Afriky — čoraz viac aj mestá a sídla
Škorec červenokrídly pôvodne obýva skalnaté svahy, útesy, rokliny a hornatú krajinu, ale je mimoriadne prispôsobivý a vyskytuje sa aj v lesoch, savanách, na okraji kríkovín (fynbos), poľnohospodárskej krajine a najmä v mestách. Areál siaha cez Etiópiu, Sudán, východnú Afriku až po Juhoafrickú republiku. Do miest a obcí sa rozšíril veľmi úspešne, pretože vysoké budovy a domy mu štruktúrou nahrádzajú prirodzené skalné útesy na hniezdenie. V SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — u nás je výhradne klietkovým a voliérovým chovancom.
Nadmorská výška
Od nížin a pobrežia po hornaté oblasti a vysočiny východnej a južnej Afriky
Škorec obýva široký výškový rozsah — od nížin a pobrežných oblastí po vyššie položené pohoria a vysočiny východnej a južnej Afriky, keďže je viazaný na skalnaté a útesové prostredie. Dôležitejšia než nadmorská výška je preňho prítomnosť skál, útesov či budov na hniezdenie a dostatok potravy, vrátane blízkosti človeka.
Klietka / voliéra
Veľká klietka alebo voliéra s bohatým vetvením; pre voliéru ideálne od ~2 × 1 × 2 m
Škorec je veľký a veľmi aktívny, potrebuje priestor — minimom je veľká klietka, no jednoznačne sa odporúča priestranná voliéra s bohatým vetvením a konármi rôznych priemerov na poskakovanie a priestorom na lietanie. Nutná je miska na kúpanie a hračky/podnety proti nude. Keďže žerie veľa ovocia a má riedky trus, treba ľahko čistiteľné dno a každodennú hygienu. Voliéra by mala byť teplá a bezprievanová; škorec je pomerne odolný, ale v zime potrebuje bezmrazové, ideálne vykurované zimovisko.
Teplota
Odolný druh — pohoda pri ~18–28 °C; pri bezmrazovom úkryte znesie aj chladnejšie, no neznáša mráz, prievan a vlhko
Škorec červenokrídly je pomerne odolný a prispôsobivý — pri zabezpečenom bezmrazovom (frost-free) úkryte na nocovanie znáša aj chladnejšie obdobie a v miernom podnebí sa dá držať vo vonkajšej voliére. Optimum v chove je ~18–28 °C. Mráz, prievan a vlhký chlad sú však nebezpečné, preto cez chladnú časť roka potrebuje bezmrazovú, ideálne vykurovanú vnútornú časť. Náhle ochladenia a prievan vedú k respiračným problémom.
Voda a vlhkosť
Denne čerstvá pitná voda (najlepšie s nízkym obsahom železa) a možnosť kúpania; voda sa pri ovocnej strave rýchlo znečisťuje
Škorec veľa pije a rád sa kúpe — denne potrebuje čerstvú pitnú vodu a misku alebo kúpeľ na kúpanie. U mäkkožravcov sa odporúča voda s nízkym obsahom železa (vyhnúť sa silne železitej vode) ako súčasť prevencie hromadenia železa. Vzhľadom na ovocnú a všežravú stravu sa voda rýchlo znečisťuje, preto je nutná každodenná výmena a čistenie.
Spoločnosť
Mimo hniezdenia výrazne spoločenský, kŕdľový druh; pár je monogamný a v sezóne teritoriálny — v chove v páre alebo skupine vo voliére
Škorec červenokrídly je vysoko spoločenský mimo hniezdnej sezóny — tvorí veľké, hlučné kŕdle na spoločných nocoviskách a pri hľadaní potravy. V hniezdnom období sa však pár (monogamný, dlhoveký) stáva výrazne teritoriálnym a agresívnym a smelo bráni hniezdo aj proti veľkým votrelcom vrátane ľudí. Vo voliére sa najlepšie cíti v páre alebo menšej skupine s dostatkom priestoru a hniezdnych miest, aby sa obmedzili konflikty v sezóne. Pri chove jednotlivo sa silno naviaže na človeka, no o to dôležitejší je každodenný kontakt a stimulácia — osamotený a zanedbaný škorec trpí nudou, stresom a hlasovým nepokojom.

Rozmnožovací cyklus

Tok a pár
Naviazaný na teplejšie obdobie a dažde (na juhu Afriky okolo jari–leta), v chove na jar pri predĺžení dňa

Škorec červenokrídly je monogamný druh s dlhotrvajúcimi pármi — partneri zostávajú spolu roky. Pár sa zohráva hlasom (melodické pískavé volania) a v hniezdnej sezóne sa stáva výrazne teritoriálnym a agresívnym: smelo bráni okolie hniezda a útočí aj na oveľa väčších votrelcov vrátane ľudí a domácich zvierat. Hniezdenie je naviazané na teplejšie a vlhšie obdobie; v chove nastupuje na jar pri predlžovaní dňa. Pár môže v sezóne hniezdiť opakovane (často dvojnásobne).

Znáška
Typicky 3 vajcia (zvyčajne 2–4), modré s hrdzavo-hnedými škvrnami

Samica znáša spravidla 3 vajcia (bežne 2 až 4), ktoré sú modré s červenohnedými škvrnami a dobre splývajú s hniezdom. Hniezdo je misovitá stavba z tráv, prútikov a koreňov s blatovým (mud) základom umiestnená na skalnej rímse, v rokline alebo na rímse budovy. V chove pár prijíma polobúdky, búdky a hniezdne plošinky/koše v krytej, pokojnej časti voliéry. V priaznivej sezóne hniezdi často dvakrát.

Inkubácia
~14–16 dní (rozsah ~12,5–23 dní)

Inkubácia trvá v priemere okolo 14–16 dní (zaznamenaný rozsah približne 12,5 až 23 dní) a sedí na nej len samica, ktorá začína sedieť tesne pred dokončením alebo s dokončením znášky. Pre úspešný odchov je nevyhnutný dostatok živočíšnej potravy (hmyz, larvy) — škorec mláďatá kŕmi prevažne bielkovinami bohatou potravou. Dôležitý je v tomto období pokoj a stabilné teplo.

Liahnutie
Mláďatá sa liahnu holé a slepé (krmivé)

Mláďatá sú krmivé (altriciálne) — liahnu sa holé, slepé a bezmocné, plne odkázané na rodičov. Kŕmia ich obaja rodičia a hniezdo intenzívne bránia pred predátormi (vrátane smelých výpadov proti votrelcom). V tomto období je nutný dostatok živého krmiva, hygiena a pokoj.

Mláďatá
~22–28 dní v hniezde do vyletenia (priemer ~26 dní)

Po približne 22 až 28 dňoch (v priemere okolo 26) intenzívneho kŕmenia oboma rodičmi mláďatá vyletujú z hniezda. Po vyletení ich rodičia ešte istý čas dokrmujú a chránia; mladé vtáky majú spočiatku matnejšie, menej lesklé perie a hnedé oko a pripomínajú samca. Postupne sa zafarbujú do typického kovového lesku a u samíc sa vyvinie sivá hlava.

Samostatnosť
Osamostatnenie po niekoľkých týždňoch; mimo sezóny sa mladé pridávajú ku kŕdľom

Po vyletení sa mladé škorce postupne osamostatňujú a mimo hniezdnej sezóny sa pridávajú k veľkým, hlučným kŕdľom dospelých. Pohlavnú dospelosť dosahujú v priebehu ďalších mesiacov. Škorec sa dožíva ~10–15 rokov, čo z neho robí dlhovekejší a stabilný druh do voliéry.

Ochočenie a kontakt

3 Trvanie: Týždne až mesiace pri dennej práci — ručne odchované mláďatá si zvyknú rýchlo; je to skôr dôverčivý a družný než „maznavý" vták

Škorec červenokrídly sa najlepšie krotí ako ručne odchované mláďa. Ručne dochovaný a denne socializovaný škorec si na človeka zvykne pomerne rýchlo, je smelý, zvedavý a dôverčivý, sleduje dianie, sadne na ruku a aktívne komunikuje hlasom. Vták z odchytu (divoký dospelý jedinec) je naopak plachý a stresovaný a krotí sa ťažšie — preto sa odporúča obstarať si odchované jedince z chovu. Krotenie je založené na dennej pokojnej interakcii, hlase a odmeňovaní obľúbenou potravou (hmyz, kúsky ovocia). Škorec buduje puto skôr cez spoločný čas, družnosť a hlasovú interakciu než cez maznanie — je to charizmatický, živý spoločník, no nie „maznavý" vták ako papagáj, a v hniezdnej sezóne môže byť teritoriálny. Keďže je mimo hniezdenia spoločenský, vo voliére sa cíti najlepšie v páre alebo skupine.

1

Začnite s ručne odchovaným mladým jedincom z chovu (legálny pôvod) — divoký dospelý vták z odchytu sa krotí ťažko a je stresovaný.

2

Dajte vtákovi pár dní pokoj na aklimatizáciu v tichom kúte; potom začnite pokojne hovoriť pri klietke a budovať dôveru hlasom a prítomnosťou.

3

Odmeňujte obľúbenou potravou (kúsky ovocia, múčne červy, cvrčky) z ruky — postupne priučte škorca sadať na ruku/bidlo a brať pochúťky.

4

Zabezpečte každodenný kontakt a stimuláciu; keďže je mimo hniezdenia spoločenský, zvážte chov v páre alebo skupine vo voliére, aby vták netrpel osamelosťou.

5

Buďte trpezliví a v hniezdnej sezóne opatrní — škorec je dôverčivý a družný, no nie typicky „maznavý" a párik môže byť pri hniezde teritoriálny; puto staviate cez spoločný čas a hlasovú interakciu, nie cez hladkanie.

Cena a kde kúpiť

Rádovo nižšie až vyššie stovky € za odchované jedince — voliérový mäkkožravec (cena kolíše podľa pôvodu, veku a skrotenosti)

Škorec červenokrídly je chovaný voliérový mäkkožravec — odchované jedince sa predávajú spravidla v nižších až vyšších stovkách eur, podľa pôvodu (chov vs. import), veku, skrotenosti a toho, či ide o pár. Keďže druh nie je v CITES, obchod s ním nie je obmedzený týmto dohovorom, no aj tak treba uprednostniť jedince z legálneho európskeho chovu (odchov v zajatí) pred dovozom a vyhnúť sa vtákom z odchytu. Pri kalkulácii rátajte aj s nemalými nákladmi na priestrannú voliéru, pestrú softbill diétu s nízkym obsahom železa a vtáčieho veterinára počas celej dĺžky života (~10–15 rokov). Pre družný druh, ktorý je mimo hniezdenia kŕdľový, sa oplatí počítať s kúpou páru, čo cenu zvyšuje.

Kupujte odchované jedince z legálneho chovu (odchov v zajatí) — vyhnite sa vtákom z odchytu (plaché, stresované, eticky problematické).
Vyberajte aktívneho, čistého a zdravého jedinca — sýty kovový lesk čierneho peria, jasné oko, čistý zobák a kloaka, bez výtokov a nafúknutého posedu; ideálne mladého a socializovaného.
Keďže je škorec mimo hniezdenia spoločenský, kŕdľový druh, zvážte kúpu páru pre voliéru — osamotený vták potrebuje o to viac kontaktu; rátajte však s teritorialitou páru v hniezdnej sezóne.
Pred kúpou si zabezpečte veľkú voliéru, pestrú softbill diétu s nízkym obsahom železa a kontakt na vtáčieho veterinára — škorec je hlasný, aktívny a dlhodobejší záväzok.
Na čo si dať pozor Najlepšie je obstarať si odchovaného škorca od dôveryhodného chovateľa s dokladom o legálnom pôvode (odchov v zajatí). Uprednostnite vtáka, ktorý je zdravý, aktívny a má sýty kovový lesk peria a jasné oko, a vyhnite sa vtákom z odchytu. Keďže ide o družný druh (mimo hniezdenia kŕdľový), do voliéry je ideálny pár. Rátajte s tým, že je hlasný, špinivý, aktívny a v hniezdnej sezóne teritoriálny — potrebuje veľký priestor, pestrú softbill stravu s nízkym obsahom železa (prevencia hromadenia železa v pečeni) a prístup k vtáčiemu (exotárskemu) veterinárovi.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Škorec červenokrídly ~27–30 cm Liskavec nádherný ~18–19 cm Majna obyčajná ~23–25 cm Beo posvätný ~25–30 cm
Škorec červenokrídly Liskavec nádherný Majna obyčajná Beo posvätný
Dĺžka~27–30 cm~18–19 cm~23–25 cm~25–30 cm
Váha~115–155 g~50–85 g110–140 g120–250 g
Dožitie~10–15 r~10–15 r~4–12 r~15–25 r
Hlučnosť3/53/53/54/5
Stav IUCNIUCN LC (nie CITES)IUCN LC (nie CITES)IUCN LC (nie CITES)IUCN LC / CITES II
PovahaLesklo čierny (samec modro-čierny, samica sivá hlava a hruď), hrdzavo-červené ručné letky viditeľné za letu, tmavočervené okoKovovo modrozelená hlava/chrbát/hruď, oranžovo-hrdzavé bruško, biely pás, biele okoHnedé telo, lesklá čierna hlava, žltý zobák a nohy, holá žltá koža za okom, biela škvrna na krídleLesklé čierne perie, oranžovo-žlté kožné laloky na hlave, žltý zobák a nohy, biela škvrna na krídle
AreálVýchodná a južná Afrika — skalný/mestský všežravec, hlasný voliérový mäkkožravec, slabý imitátor reči, v sezóne teritoriálnyVýchodná Afrika — tá istá čeľaď (Sturnidae), kooperatívne hniezdiaci pestrý všežravec, hlasný voliérový mäkkožravecJužná a stredná Ázia — tá istá čeľaď (Sturnidae), všežravec, napodobňuje slová (slabšie než beo), invázny druhJužná a JV Ázia — tá istá čeľaď (Sturnidae), najlepší „hovoriaci" spevavec sveta, mäkkožravec

Choroby a prevencia

Hemochromatóza / hromadenie železa v pečeni (iron storage disease)
vysoká

Príznaky: Apatia, dýchavičnosť, nafúknutý posed, zväčšené brucho (ascites), úbytok kondície, matné perie, náhle úhyny

Ako iné škorcovité a mäkkožravce (beo, majny, tukany) je aj škorec červenokrídly výrazne náchylný na chorobu z ukladania železa — škorce a majny patria medzi druhy, ktoré nedokážu dobre regulovať vstrebávanie železa z potravy, takže pri jeho nadbytku sa železo hromadí v pečeni a vedie k jej zlyhaniu. Choroba postupuje roky bez zjavných príznakov. Prevenciou je nízkoželezná softbill strava (zvyčajne sa odporúča krmivo s nízkym obsahom železa), voda s nízkym obsahom železa a obmedzenie potravín a doplnkov bohatých na vitamín C súbežne s jedlom (vitamín C zvyšuje vstrebávanie železa). Pri podozrení je nutná návšteva vtáčieho veterinára; v liečbe sa používa nízkoželezná diéta, prípadne flebotómia a chelátory.

Obezita a tuková degenerácia pečene (steatóza)
stredná

Príznaky: Nadváha, znížená aktivita, zhoršené a matné perie, problémy s pečeňou

Nevyvážená, monotónna alebo príliš suchá zrnná strava a nedostatok pohybu vedú k obezite a stukovateniu pečene. Škorec potrebuje pestrú všežravú softbill stravu, dostatok priestoru a pohybu a kontrolu množstva energeticky bohatých potravín.

Črevné parazity a infekcie
stredná

Príznaky: Riedky trus, hnačka, chudnutie, zhoršené perie, apatia

Keďže sa škorec kŕmi aj na zemi a žerie veľa ovocia, môže prijímať endoparazity (črevné červy) aj bakteriálne a prvokové črevné infekcie. Odporúča sa pravidelná kontrola trusu a podľa potreby odčervovanie, čistá voda, hygiena a kvalitné krmivo bez plesní. Pri pretrvávajúcom riedkom truse a chudnutí je nutná veterinárna diagnostika.

Stres, nuda a behaviorálne problémy
stredná

Príznaky: Vyšklbávanie peria, stereotypné správanie, nadmerné a hlučné vykrikovanie, plachosť, agresivita

Škorec je inteligentný a družný; pri nedostatku priestoru, podnetov a kontaktu (alebo pri chove osamote bez dostatočnej pozornosti) trpí nudou a stresom, čo sa prejaví behaviorálnymi problémami. Prevenciou je veľký priestor, hračky a vetvenie, denná interakcia, stabilný režim a u družného druhu zváženie chovu v páre/skupine.

Respiračné infekcie z chladu a prievanu
stredná

Príznaky: Kýchanie, výtok z nozdier a očí, sťažené dýchanie, nafúknutý posed

Hoci je škorec pomerne odolný, v našich podmienkach je citlivý na mráz, prievan a vlhký chlad, ktoré môžu viesť k respiračným infekciám. Nutné je teplé, bezprievanové prostredie a v chladnej časti roka bezmrazové, ideálne vykurované zimovisko. Pri príznakoch (kýchanie, výtoky, sťažené dýchanie) je potrebná veterinárna starostlivosť.

Prevencia Pre zdravý chov škorca červenokrídleho platí: (1) ako u všetkých škorcovitých a mäkkožravcov prísne strážte obsah železa — používajte nízkoželezné softbill pelety a vodu s nízkym obsahom železa a obmedzte potraviny a doplnky bohaté na vitamín C súbežne s jedlom (prevencia hromadenia železa v pečeni, na ktoré sú škorce mimoriadne náchylné); (2) zostavte pestrú a vyváženú všežravú stravu — pelety, nakrájané ovocie, hmyz/živé krmivo a v malom zeleninu; vyhýbajte sa monotónnej suchej zrnnej strave kvôli obezite; (3) dbajte na hygienu a čistú vodu (riedky trus, ovocná strava) a podľa potreby na odčervovanie — znižuje to riziko črevných a parazitárnych infekcií; (4) udržujte teplé, bezprievanové prostredie a v zime bezmrazové, ideálne vykurované zimovisko (prevencia respiračných infekcií); (5) poskytnite veľký priestor, dennú stimuláciu a kontakt (u družného druhu zvážte pár/skupinu), aby ste predišli nude, stresu a vyšklbávaniu peria; (6) majte vopred kontakt na vtáčieho (exotárskeho) veterinára a absolvujte pravidelné kontroly vrátane vyšetrenia trusu.

Zaujímavosti

1

Ohnivé červené letky za letu — škorec červenokrídly je celý lesklo čierny, no v ručných letkách má hrdzavo-červené (rufous) polia, ktoré v zložených krídlach takmer nevidno. Naplno sa odhalia až za letu (najmä v lete) ako prekvapivo ohnivé krídla — odtiaľ pochádza meno „červenokrídly".

2

Pohlavný dimorfizmus — samec čierny, samica so sivou hlavou — na rozdiel od mnohých škorcov sú pohlavia rozlíšiteľné: samec je celý lesklo modro-čierny, kým samica má nápadne sivú hlavu a hruď (zvyšok tela podobný). Mladé vtáky pripomínajú samca, no majú matnejší lesk a hnedé oko.

3

Zo skál do miest — pôvodne je to vták skalnatých svahov, útesov a roklín, ktorý sa však mimoriadne úspešne presťahoval do miest a obcí: vysoké budovy a domy mu štruktúrou nahrádzajú prirodzené skalné rímsy na hniezdenie. Patrí preto medzi najbežnejšie mestské vtáky v častiach Afriky.

4

Smelý a v sezóne agresívny pri hniezde — pár je monogamný a dlhoveký, no v hniezdnej sezóne je výrazne teritoriálny a útočný: smelo bráni okolie hniezda a útočí (swooping) aj na oveľa väčších votrelcov vrátane ľudí a domácich zvierat. Mimo hniezdenia je naopak veľmi spoločenský a tvorí veľké kŕdle.

5

Zbiera kliešte z kože kopytníkov — podobne ako klešťare sa škorec niekedy usadí na veľké cicavce (napríklad na skalolezca či dobytok) a zbiera z ich srsti ektoparazity — kliešte a muchy. Je to oportúnny všežravec, ktorý si poradí takmer s každým dostupným zdrojom potravy.

6

Charakteristické melodické volanie „čer-líiio" — najtypickejším zvukom druhu je melodické hvízdavé kontaktné volanie „cher-leeeoo"; pieseň je hudobná, ale zložitá, plná melodických hvizdov a štebotavých prvkov. Dokáže napodobniť pískanie a zvuky prostredia.

7

Patrí medzi škorcovité, nie medzi papagáje — napriek hlasovému nadaniu je škorec spevavec z čeľade Sturnidae (škorcovité), radu Passeriformes — vzdialený príbuzný škorca obyčajného, beo posvätného aj majny obyčajnej. Cielené učenie ľudských slov je u neho zriedkavé — nie je to typický „rozprávajúci" vták ako beo.

8

Pozor na hromadenie železa v pečeni — ako škorcovitý mäkkožravec je škorec náchylný na iron storage disease (hemochromatózu): škorce a majny nedokážu dobre regulovať vstrebávanie železa, preto sa pri jeho nadbytku hromadí v pečeni. Kľúčom k zdraviu je nízkoželezná softbill strava a voda s nízkym obsahom železa.

9

Dlhoveký a odolný voliérový druh — škorec sa dožíva ~10–15 rokov, takže ide o dlhodobejší záväzok; je pritom pomerne odolný a pri bezmrazovom úkryte ho možno držať aj vo vonkajšej voliére v miernom podnebí.

10

NIE je v CITES, IUCN: Least Concern — škorec červenokrídly nie je zaradený do CITES a IUCN ho hodnotí ako najmenej ohrozený druh (Least Concern) s veľkým areálom rozšírenia od Etiópie po Juhoafrickú republiku.

Taxonomická klasifikácia

species Škorec červenokrídly
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Sturnidae (škorcovité)
Rod Onychognathus Hartlaub, 1849
Druh O. morio (Linnaeus, 1766)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — africký druh; u nás len klietkový/voliérový chov mäkkožravcov
Poddruhy Škorec červenokrídly je polytypický druh s niekoľkými uznávanými poddruhmi, ktoré sa líšia veľkosťou a sýtosťou sfarbenia naprieč rozsiahlym africkým areálom; nominátny poddruh O. m. morio obýva juh kontinentu. Druh opísal Carl Linné v roku 1766. Rod Onychognathus (po slovensky škorec, v staršej a chovateľskej literatúre aj leskavec červenokrídly) zahŕňa ďalšie prevažne tmavé africké a arabské škorce s červenými letkami — napríklad škorca somálskeho (Onychognathus blythii) či škorca bledokrídleho (Onychognathus nabouroup). Patrí do čeľade Sturnidae (škorcovité) spolu so škorcom obyčajným, beom posvätným aj majnou obyčajnou. V chovateľskej praxi a literatúre sa pre druh používa anglické meno Red-winged starling a nemecké Rotschwingenstar.

? Často kladené otázky

Škorec červenokrídly je veľký vták (~27–30 cm, ~115–155 g) so štíhlym, klinovito stupňovitým chvostom. Telo je lesklo čierne (samec s modrastým kovovým leskom), no nezameniteľným znakom sú hrdzavo-červené (rufous) ručné letky, ktoré v zložených krídlach takmer nevidno a za letu sa odhalia ako ohnivé krídelné polia. Pohlavia sú rozlíšiteľné: samec je celý lesklo modro-čierny s tmavočerveným okom, kým samica má nápadne sivú hlavu a hruď (zvyšok tela podobný samcovi). Mladé vtáky pripomínajú samca, no majú matnejší lesk a hnedé oko. Práve sivá hlava samice a červené letky za letu sú najľahšie rozpoznávacie znaky druhu.

Škorec červenokrídly obýva východnú a južnú Afriku — od Etiópie a Sudánu po Juhoafrickú republiku. Pôvodne je to vták skalnatých svahov, útesov, roklín a hornatej krajiny, kde hniezdi na skalných rímsach. Práve táto väzba na útesy mu však umožnila mimoriadne úspešne sa rozšíriť do miest a obcí: vysoké budovy a domy mu štruktúrou nahrádzajú prirodzené skalné rímsy na hniezdenie. Druh je veľmi prispôsobivý a vyskytuje sa aj v lesoch, savanách, na poľnohospodárskej pôde a v kríkovinách (fynbos). Vďaka tomu patrí v častiach Afriky medzi najbežnejšie a najnápadnejšie mestské vtáky. V SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — u nás je výhradne klietkovým a voliérovým chovancom.

Škorec červenokrídly nie je typický „hovoriaci" vták ako beo posvätný či majna. Je to však vokálne nadaný škorec s hlasným, melodickým a premenlivým repertoárom — najtypickejšie je kontaktné hvízdavé „čer-líiio" (cher-leeeoo), pieseň je hudobná, ale zložitá, plná hvizdov a štebotu. Dokáže napodobniť pískanie a rôzne zvuky prostredia. Cielené učenie ľudských slov je u neho zriedkavé a oveľa menej spoľahlivé než u beo alebo majny. Ak je hlavným cieľom verné „rozprávanie", vhodnejší je beo; škorec je skôr charizmatický, hlasný a štebotavý spoločník, ktorého hodnota je v kráse, družnosti a živej osobnosti. Najlepšie sa hlasovo prejavujú ručne odchované jedince v intenzívnom kontakte s človekom.

Škorec je oportúnny všežravec, takže potrebuje pestrú a vyváženú stravu, nie suché zrno. Základ tvoria kvalitné softbill (mäkkožravé) pelety, ktoré doplňte: (1) pestrým nakrájaným ovocím — figy, papája, banán, hrozno, mango, jablko bez jadrovníka (frugivor, často základ); (2) hmyzom a živým krmivom — cvrčky, múčne červy, zophobas (zvlášť pri odchove mláďat a v zime); (3) drobným množstvom zeleniny a klíčkov a príležitostne vareným vajcom či sezónnym nektárom. Mimoriadne dôležité je strážiť obsah železa: škorce a majny patria medzi druhy, ktoré nedokážu dobre regulovať vstrebávanie železa, a preto sú veľmi náchylné na hromadenie železa v pečeni (iron storage disease). Voľte preto nízkoželezné pelety a vodu s nízkym obsahom železa a obmedzte potraviny a doplnky bohaté na vitamín C súbežne s jedlom (vitamín C zvyšuje vstrebávanie železa). Nepodávajte avokádo (toxické), slané/sladené a spracované ľudské potraviny, kôstky a jadierka jabĺk a hrozna, cibuľu, cesnak ani plesnivé zvyšky. Škorec veľa pije a rád sa kúpe — denne čerstvá voda a kúpeľ.

Škorec červenokrídly je stredne náročný druh — pre úplného začiatočníka ani do malého bytu nie je ideálny. Dôvody: (1) je hlasný — melodické hvizdy, štebot a vrava najmä ráno a pri sociálnych interakciách, čo treba pri citlivých susedoch zvážiť; (2) je špinivý — žerie veľa ovocia, čo znamená riedky trus a každodenné čistenie; (3) je veľký a veľmi aktívny a potrebuje veľkú klietku alebo voliéru a dennú stimuláciu; (4) vyžaduje pestrú softbill (mäkkožravú) diétu s nízkym obsahom železa, nie len semená; (5) je dlhodobejší záväzok (~10–15 rokov) a v hniezdnej sezóne teritoriálny a útočný. Pre vhodného majiteľa — so záujmom o škorcovité, priestorom a toleranciou k hluku — je to však nápadný, živý, odolný a inteligentný voliérový vták.

Škorec červenokrídly nie je zaradený do CITES, takže medzinárodný obchod s ním nie je obmedzený týmto dohovorom (na rozdiel napríklad od beo posvätného, ktorý je v prílohe II CITES). IUCN ho navyše hodnotí ako najmenej ohrozený druh (Least Concern) s veľkým areálom od Etiópie po Juhoafrickú republiku — lokálne je dokonca jedným z najbežnejších vtákov. Chov je teda legálne nenáročný, no aj tak treba uprednostniť jedince z legálneho európskeho chovu (odchov v zajatí) pred dovozom a vyhnúť sa vtákom z odchytu. Keďže ide o spoločenský druh (mimo hniezdenia kŕdľový), do voliéry je ideálny pár — počítajte však s teritorialitou páru v hniezdnej sezóne. Pri kúpe žiadajte doklad o legálnom pôvode a počítajte s nárokmi na priestor, pestrú softbill stravu s nízkym obsahom železa a vtáčieho veterinára.

ZDROJ: IOC World Bird List v15.2, IUCN Red List (Onychognathus morio — Least Concern), BirdLife DataZone (Red-winged Starling — distribution, factsheet), Cornell Lab Birds of the World (rewsta1) a eBird, Avi

 Video — Škorec červenokrídly

Škorec červenokrídly (Onychognathus morio) — video o speve a chove

Škorec červenokrídly (Onychognathus morio) — starostlivosť, voliéra a kŕmenie

 Cudzie názvy

Česky:   Leskoptev červenokřídlá, Anglicky:   Red-winged starling, Nemecky:   Rotschwingenstar, Francúzsky:   Rufipenne morio, Španielsky:   Estornino alirrojo, Rusky:   Краснокрылый длиннохвостый блестящий скворец