Otus — Strigidae (sovovité)
3 diagnostické znaky vs O. lettia (Collared) a O. spilocephalus (Mountain): (1) jednoslabičné „whúp" každých 10–15 s (vs dvojslabičné u oboch); (2) Sundaland nížinný druh (vs S Ázia, Himaláje); (3) tmavé oči (vs žlté oči u O. spilocephalus).
Vlastné znaky:
Diagnostické jednoslabičné „whúp" v intervaloch 10–15 s, počuteľné z 200–400 m. Volanie je individuálne rozpoznateľné — vokálna individualita slúži na obhajobu teritória v hustých plantážach. Pár vytvára antifonálny duet pri toku december–marec.
Otus lempiji — miestny názov „Celepuk Reban" (Indonézia)
Anakan celepuk reban — mlade sundske vyriky v Indonezii
Diagnostické volanie je krátke jednoslabičné „whúp" alebo „goo" v intervaloch 10–15 s, počuteľné z 200–400 m. Volanie je individuálne rozpoznateľné — vokálna individualita slúži na obhajobu teritória v hustých plantážach. Kontrast s O. lettia (Collared Scops-Owl) — dvojslabičné „goog gook". Pár vytvára antifonálny duet pri toku v decembri–marci.
Samec spieva „whúp" každých 10–15 s z hustého listnatého porastu. Pár vytvára antifonálny duet.
Vajcia biele, okrúhle, ~30 × 26 mm. Hniezdo v prirodzenej dutine stromu 2–8 m, vystlaná rastlinnou vlnou. Hniezdenie január–júl, niekedy do júla.
Sedí výhradne samica, samec donáša korisť (potkany, hmyz). Inkubácia začína od posledného vajca.
Mláďatá pokryté bielym páperím. Kŕmia oba rodičia — primárne potkany a chrobáky.
Mláďatá opúšťajú dutinu po ~4 týždňoch, plne lietajú v 5 týždňoch. Závislé do júl/august.
Juvenily sa rozptyľujú v rámci nížiny. Pohlavná zrelosť v 1. roku.
| Výrik sundský | Výrik hôrnaty | Výrik červenkastý | Výrik molucký | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 20–25 cm | 18–21 cm | 15–18 cm | 22–26 cm |
| Váha | 100–170 g | 53–112 g | 70–83 g | 114–165 g |
| Dožitie | ~6 r | ~6 r | ~5 r | ~6 r |
| Hlučnosť | 3/5 | 3/5 | 4/5 | 4/5 |
| Cena (SK) | IUCN LC | IUCN LC | IUCN NT | IUCN LC |
| Povaha | Nížinný druh, tolerantný k ľuďom | Horský druh, dvojslabičné volanie | Najmenší výrik Sundalandu | Žabí krk, 7 poddruhov |
| Dostupnosť v SR | Malajský polostrov, Sundaland | Himaláje, J Čína, JV Ázia | Sundaland — nížinné pralesy | Moluky, Wallacea |
Príznaky: Odchyt v Indonézii pre trhy „burung hantu" v Jakarta a Surabaya
V Indonézii sa druh nelegálne odchytáva pre veľmi rozšírený trh s exotickými mazlíkmi (TRAFFIC report 2017 — desiatky tisíc jedincov ročne). Hlavná hrozba v rámci Sundalandu.
Príznaky: Otrava cez ulovené otrávené potkany v palmoolejových plantážach
V palmoolejových a kakaových plantážach Bornea a Sumatry sa používajú antikoagulačné rodenticídy 2. generácie — druh hromadí toxíny cez Rattus rattus.
Príznaky: Premena prirodzeného lesa na monokultúrnu plantáž
Hoci druh toleruje plantáže, hniezdi výhradne v dutinách starých stromov. Strata starých Dipterocarpaceae a gumovníkov obmedzuje hniezdne lokality.
Príznaky: Lov pri cestných lampach v Malajzii a Indonézii
V urbanizovaných oblastiach Kuala Lumpur, Bandung a Surabaya dokumentované zrážky počas nočného lovu hmyzu pri lampach.
Druh popísal Thomas Horsfield v roku 1821 v jeho Zoological Researches in Java. Druhový epitet „lempiji" pochádza z miestneho jávskeho názvu sovy — „lempit" alebo „lempiji" — čo robí tento druh jedným z mála Otus s nelatínskym etymologickým pôvodom.
Split z O. lettia v roku 2003 — predtým považovaný za poddruh Otus bakkamoena lempiji, splittnutý ako samostatný druh O. lempiji v roku 2003 na základe vokálnych, genetických a morfologických rozdielov. IOC a Clements obe prijali split.
6 uznávaných poddruhov — O. l. lempiji (Malajský polostrov, Sumatra, Jáva, Borneo), O. l. cnephaeus (JZ Malajský polostrov), O. l. condorensis (Pulo Condor), O. l. hypnodes (V Sumatra), O. l. kangeanus (Kangean Is.), O. l. lemurum (Sarawak — S Borneo).
Hlavná korisť: potkany (Rattus) — 40 % stravy tvoria drobné cicavce, najmä Rattus rattus a R. tiomanicus. To robí druh užitočným pre poľnohospodárstvo — kontroluje populácie hlodavcov v palmoolejových plantážach a ryžových poliach.
Tolerantný k ľudskej blízkosti — žije v dedinách, palmoolejových plantážach, gumovníkových sadoch a mestských záhradách. V Kuala Lumpur a Singapure pravidelne hniezdi v záhradných stromoch a v okrasných palmách Borassus.
Vokálna individualita — výskum ukázal, že každý jedinec má unikátny vokálny otlačok („whúp" varianty), čo slúži na obhajobu teritória v hustých plantážach a umožňuje individuálne rozpoznanie susedov bez konfrontácie.
Nelegálny obchod „burung hantu" — v Indonézii je druh masívne nelegálne odchytávaný pre trh s exotickými mazlíkmi (TRAFFIC 2017 — desiatky tisíc jedincov ročne na Jakarta Pasar Burung). Toto je hlavná hrozba napriek IUCN Least Concern.
Druh popísal Thomas Horsfield (1773–1859) — americký prírodovedec, ktorý strávil 17 rokov v Jáve a popísal stovky druhov rastlín a živočíchov pre British East India Company. Po ňom je pomenovaný aj Horsfieldov tarsius (Cephalopachus bancanus).
Druh obýva Sundaland — Malajský polostrov, Singapur, Sumatru, Bangku, Belitung, Jávu, Bali a Borneo (Brunei, Sabah, Sarawak, Kalimantan). Žije v nížinných lesoch, palmoolejových plantážach, gumovníkových sadoch a v dedinách od pobrežia po 1 200 m n. m.
Hlavné rozdiely: (1) jednoslabičné „whúp" každých 10–15 s (vs dvojslabičné „goog gook" u O. lettia); (2) Sundaland (vs S Ázia, Himaláje, J Čína); (3) menšia veľkosť; (4) tmavšie sfarbenie. Split potvrdený v roku 2003.
Stredne malý druh — dĺžka tela 20–25 cm, hmotnosť 100–170 g (priemer ~130 g), rozpätie krídel ~55–65 cm. Sfarbenie hnedo-šedé so škvrnitým vzorom, výrazný svetlý golier okolo krku a tmavé oči (kontrast s O. spilocephalus, ktorý má žlté oči).
Oportúnny mäsožravec s preferenciou potkanov — 40 % stravy tvoria drobné cicavce (Rattus rattus, R. tiomanicus, myši), 30 % veľký hmyz (chrobáky, kobylky, modlivky), 12 % plazy (gekony, jaštery). Druh je užitočný pre poľnohospodárstvo, kontroluje hlodavce v palmoolejových plantážach.
IUCN Least Concern (2024) — druh je hojný a tolerantný k ľudskej blízkosti. Avšak v Indonézii je masívne nelegálne odchytávaný pre trh s exotickými mazlíkmi „burung hantu" (TRAFFIC 2017 — desiatky tisíc ročne) — to môže lokálne znižovať populácie napriek globálnemu LC statusu.
Hniezdenie január–júl, niekedy do júla. Pár si vyberie dutinu stromu 2–8 m vysoko, samica znáša 2–3 biele vajcia (~30 × 26 mm). Inkubácia ~28 dní. Mláďatá v hniezde ~30 dní. Závislé na rodičoch do júla/augusta. Pár je monogamný, drží teritórium celoročne.
Druh popísal Thomas Horsfield v roku 1821 v Zoological Researches in Java. Druhový epitet „lempiji" pochádza z miestneho jávskeho názvu sovy.
Split z O. lettia 2003 — predtým považovaný za poddruh Otus bakkamoena lempiji, splittnutý ako samostatný druh O. lempiji v roku 2003 na základe vokálnych, genetických a morfologických rozdielov. IOC a Clements obe prijali split.
6 uznávaných poddruhov: lempiji (nominátny, Malajský polostrov, Sumatra, Jáva, Borneo), cnephaeus (JZ Malajský polostrov), condorensis (Pulo Condor), hypnodes (V Sumatra), kangeanus (Kangean Is.), lemurum (Sarawak — S Borneo).
Zdroj: IOC World Bird List v15.2, BirdLife DataZone, Wikipedia.
Areál: Sundaland — Malajský polostrov, Singapur, Sumatra, Bangka, Belitung, Java, Bali, Borneo (Brunei, Sabah, Sarawak, Kalimantan). Tolerantný k ľudskej blízkosti.
Chránený podľa CITES Appendix II a národnej legislatívy: v Malajzii pod Wildlife Conservation Act 2010, v Indonézii pod Law No. 5/1990, v Singapure pod Wild Animals and Birds Act.
