Otus — Strigidae (sovovité)
3 diagnostické znaky vs O. tempestatis (Wetar) a O. jolandae (Rinjani): (1) charakteristický žabí krk („croak") (vs jasnejšie volanie u oboch splitnutých druhov); (2) areál Moluky + Z-stredné Lesser Sundas; (3) mottled vrch a streaked spodok.
Vlastné znaky:
Charakteristický žabí krk („frog-like croak") — diagnostický znak (Birds of the World, Owl Pages). Trvá ~0,3 s, opakuje sa v intervaloch 4–8 s. Volanie je nezvyčajné u rodu Otus, ktorý typicky vydáva čisté hvizdy. Na základe odlišnej vokalizácie boli splittnuté O. tempestatis (Wetar Scops-Owl) a O. jolandae (Rinjani Scops-Owl, 2013).
Moluccan Scops-Owl — prehľad druhu a charakteristického žabieho krk volania
Pozorovanie v Komodo NP — vyrik moluckí v Indonézii
Diagnostické volanie je charakteristický žabí krk („croak") — frog-like croak (Birds of the World, Owl Pages), trvajúci ~0,3 s, opakovaný v intervaloch 4–8 s. Volanie počuteľné z 300–500 m v hustom tropickom lese. Vokálne odlišnosti slúžili ako základ splitu z O. tempestatis (Wetar Scops-Owl) a popisu nového druhu O. jolandae (Rinjani Scops-Owl, 2013). Jednotlivé poddruhy môžu mať mierne odlišný hlas.
Samec spieva žabí krk z hustého poraste pri stmievaní. Pár vytvára antifonálny duet pri toku.
Vajcia biele, okrúhle, ~32 × 28 mm. Hniezdo v prirodzenej dutine stromu 3–10 m, niekedy v vápencových puklinách (Halmahera).
Sedí výhradne samica, samec donáša korisť. Inkubácia začína od posledného vajca.
Mláďatá pokryté bielym páperím. Kŕmia oba rodičia — primárne chrobákmi, cikádami a kobylkami.
Mláďatá opúšťajú dutinu po ~4 týždňoch, plne lietajú v 5 týždňoch. Závislé do apríl/máj.
Juvenily sa rozptyľujú v rámci ostrova. Pohlavná zrelosť v 1.–2. roku.
| Výrik molucký | Výrik sundský | Výrik rjúkjúsky | Výrik hôrnaty | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 22–26 cm | 20–25 cm | 19–22 cm | 18–21 cm |
| Váha | 114–165 g | 100–170 g | 70–125 g | 53–112 g |
| Dožitie | ~6 r | ~6 r | ~7 r | ~6 r |
| Hlučnosť | 4/5 | 3/5 | 4/5 | 3/5 |
| Cena (SK) | IUCN LC | IUCN LC | IUCN NT | IUCN LC |
| Povaha | Žabí krk, 7 poddruhov | Nížinný druh, tolerantný k ľuďom | Ostrovný endemit, 4 poddruhy | Horský druh, dvojslabičné volanie |
| Dostupnosť v SR | Moluky, Wallacea | Malajský polostrov, Sundaland | Rjúkjú, Daito, Lanyu, Batanes | Himaláje, J Čína, JV Ázia |
Príznaky: Vyrubovanie pre poľnohospodárstvo a banský priemysel (nikel)
V Halmahere prebieha intenzívna ťažba niklu (Weda Bay, Obi) — vedie k stratám primárnych pralesov. Na Buru a Seramu sa lesy strácajú pre poľnohospodárstvo a ťažbu dreva.
Príznaky: Mačky domáce a potkany pri hniezdach v dedinách
V dedinách Moluky mačky a potkany predujú v nízkych hniezdach. V hustých pralesoch je predácia obmedzená.
Príznaky: Lokálny odchyt v Indonézii (menej intenzívny než pre O. lempiji)
Druh sa občas dostane na trhy s exotickými mazlíkmi v Jakarta a Surabaya, ale menej intenzívne než O. lempiji.
Príznaky: Strata hniezd a hraničných stromov pri silných búrkach
V tajfúnových sezónach môžu silné búrky zničiť hniezda v hraničných stromoch. Moluky sú menej tajfúnové než severný Tichý oceán, ale tropické cyklóny sa vyskytujú.
Druh popísal Salomon Müller v roku 1841 — nemecký prírodovedec a člen Natuurkundige Commissie voor Nederlandsch-Indië. Druhový epitet „magicus" znamená „magický" — odkazuje na „čarodejnícky" žabí krk druhu, ktorý znie nadprirodzene v nočnom pralesu.
7 uznávaných poddruhov s rozdielnym sfarbením a veľkosťou: O. m. magicus (Seram, Ambon — nominátny), O. m. leucospilus (Halmahera, Ternate, Kasiruta, Bacan), O. m. morotensis (Morotai), O. m. obira (Obi), O. m. bouruensis (Buru), O. m. kalidupae (Kaledupa — Tukangbesi), O. m. albiventris (Z-stredné Lesser Sundas).
Charakteristický žabí krk — diagnostický znak (Birds of the World, Owl Pages). „Frog-like croak" je nezvyčajné u rodu Otus, ktorý typicky vydáva čisté hvizdy alebo hooty. Tento neobvyklý hlas slúžil ako základ vokálneho splitu z O. tempestatis.
Split z O. tempestatis (Wetar Scops-Owl) — predtým považovaný za poddruh O. m. tempestatis, splittnutý ako samostatný druh na základe odlišnej vokalizácie. Wetar má jasnejšie a vyššie volanie než typický „croak" magicus.
Nový druh O. jolandae (Rinjani Scops-Owl) — v roku 2013 popísaný nový druh z Lomboku (Sandinhe et al., PMC PMC3572129), ktorý bol predtým zaradený pod magicus. Druh sa odlišuje vokalizáciou. Naznačuje, že komplex magicus môže obsahovať ďalšie kryptické druhy.
13 hlavných ostrovov v areáli — od Halmahery a Morotai na severe, cez Buru a Seram v strede, po stredné Lesser Sundas. Pokrýva väčšiu časť Wallacea — zoogeografický prechod medzi Áziou a Austráliou.
Kultúrny význam u Pesaguan Dayak (a podobné kultúry na Moluky) — volanie sa považuje za zlú predzvesť, pripomínajúce smrť. Tieto kultúrne tabu paradoxne chránia druhu — miestne obyvateľstvo ho neloví a nelapká.
Druh tvorí súčasť Wallacea Biodiversity Hotspot — jedného z 36 globálnych biodiverzitných hotspotov Conservation International. Žije v rovnakých biotopoch ako endemické šplhavce Loriinae (lori), kasuáry severného Moluky (Casuarius unappendiculatus) a babirusa (Babyrousa).
Druh je endemit Moluky a Wallacea v Indonézii — 13 hlavných ostrovov vrátane Halmahery, Ternate, Bacan, Morotai, Obi, Buru, Seram, Ambon, Kaledupa (Tukangbesi) a Z-stredných Lesser Sundas. Žije v tropických lesoch, pobrežných mokradiach, plantážach a dedinách do 900 m n. m., niekedy do 1 200 m.
Diagnostický znak je charakteristický žabí krk („croak") — „frog-like croak" (Birds of the World, Owl Pages). Trvá ~0,3 s, opakuje sa v intervaloch 4–8 s. Volanie je nezvyčajné u rodu Otus, ktorý typicky vydáva čisté hvizdy. Na základe odlišnej vokalizácie boli splittnuté O. tempestatis (Wetar) a O. jolandae (Rinjani, 2013).
Stredne veľký druh — dĺžka tela 22–26 cm (Oiseaux.net uvádza ~25 cm), hmotnosť 114–165 g, krídelná dĺžka ~165 mm. Sfarbenie hnedo-šedé s mottled vrchu a streaked spodku, žlté oči, krátke ale výrazné ear tufts. Poddruhy sa odlišujú v sfarbení a veľkosti.
Uznáva sa 7 poddruhov: O. m. magicus (Seram, Ambon — nominátny), O. m. leucospilus (Halmahera, Ternate, Kasiruta, Bacan), O. m. morotensis (Morotai), O. m. obira (Obi), O. m. bouruensis (Buru), O. m. kalidupae (Kaledupa — Tukangbesi), O. m. albiventris (Z-stredné Lesser Sundas). Predtým 9 poddruhov, ale O. tempestatis a O. jolandae boli splittnuté ako samostatné druhy.
Oportúnny lovec — 65 % stravy tvorí veľký hmyz (chrobáky, kobylky, cikády, modlivky), 12 % drobné cicavce (myš, potkany Wallacea), 10 % plazy (gekony, jaštery), 8 % pavúkovce a viacnožky. Loví zo stálej pozorovateľne (telegraf, vetva) v hustom poraste pralesa, plantáží alebo dedín.
IUCN Least Concern (2024) — populácia stabilná, lokálne hojná v primárnych aj sekundárnych biotopoch. Areál pokrýva 13 hlavných ostrovov. Hlavné hrozby: strata pralesov pre ťažbu niklu v Halmahere (Weda Bay), poľnohospodárstvo a lokálny nelegálny obchod pre mazlíkov v Indonézii.
Druh popísal Salomon Müller v roku 1841 — nemecký prírodovedec Natuurkundige Commissie voor Nederlandsch-Indië. Druhový epitet „magicus" = „magický" — odkazuje na čarodejnícky žabí krk druhu.
7 uznávaných poddruhov: magicus (Seram, Ambon — nominátny), leucospilus (Halmahera, Ternate, Kasiruta, Bacan), morotensis (Morotai), obira (Obi), bouruensis (Buru), kalidupae (Kaledupa — Tukangbesi), albiventris (Z-stredné Lesser Sundas).
Recent splits: O. tempestatis (Wetar Scops-Owl) splittnutý na základe odlišného volania. O. jolandae (Rinjani Scops-Owl) popísaný 2013 z Lomboku ako nový druh.
Zdroj: IOC World Bird List v15.2, BirdLife DataZone, Wikipedia.
Areál: endemit Moluky a Wallacea — 13 hlavných ostrovov Indonézie. Druh je rezident, žije celoročne na svojom ostrove.
Chránený podľa CITES Appendix II a národnej legislatívy: v Indonézii pod Law No. 5/1990 o ochrane biodiverzity.
