Otus — Strigidae (sovovité)
3 diagnostické znaky vs O. lempiji (Sunda Scops-Owl): (1) výrazne menšia veľkosť 15–18 cm (vs 20–25 cm); (2) tawny-rufous sfarbenie (vs šedo-hnedé); (3) „heeooh" volanie každých ~10 s (vs „whúp" u O. lempiji).
Vlastné znaky:
Diagnostické „heeooh" volanie — drawn-out empty hoot trvajúci ~1 s, opakovaný v intervaloch ~10 s. Volanie je počuteľné z 200–400 m v hustom podraste nížinného pralesa. Druh je oveľa častejšie počutý než videný — tichý a tajnostkársky obyvateľ pralesa.
Diagnostické volanie je drawn-out empty „heeooh" alebo „uuuh", trvajúce ~1 s, opakované každých ~10 s pri stmievaní. Kontrast s O. lempiji (krátky „whúp" 0,3 s) a O. spilocephalus (dvojslabičné „plew-plew"). Pár vytvára antifonálny duet, kde samica má vyššiu tóninu. Vokalizácia najintenzívnejšia v období toku február–máj.
Samec spieva „heeooh" každých ~10 s z hustého podrastu. Pár vytvára antifonálny duet pri stmievaní.
Vajcia biele, okrúhle, ~28 × 24 mm. Hniezdo v prirodzenej dutine stromu 2–10 m, často opustená dutina ďatľa.
Sedí výhradne samica, samec donáša korisť (mole, kobylky). Inkubácia začína od posledného vajca.
Mláďatá pokryté bielym páperím. Kŕmia oba rodičia — primárne nočnými moľami a kobylkami.
Mláďatá opúšťajú dutinu po ~4 týždňoch (zaznamenané v Jáve v polovici júla). Plne lietajú v 5 týždňoch.
Juvenily sa rozptyľujú v rámci nížinného lesa. Pohlavná zrelosť v 1. roku.
| Výrik červenkastý | Výrik sundský | Výrik hôrnaty | Výrik molucký | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 15–18 cm | 20–25 cm | 18–21 cm | 22–26 cm |
| Váha | 60–83 g | 100–170 g | 53–112 g | 114–165 g |
| Dožitie | ~5 r | ~6 r | ~6 r | ~6 r |
| Hlučnosť | 4/5 | 3/5 | 3/5 | 4/5 |
| Cena (SK) | IUCN NT | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC |
| Povaha | Najmenší výrik Sundalandu | Nížinný druh, tolerantný k ľuďom | Horský druh, dvojslabičné volanie | Žabí krk, 7 poddruhov |
| Dostupnosť v SR | Sundaland — nížinné pralesy | Malajský polostrov, Sundaland | Himaláje, J Čína, JV Ázia | Moluky, Wallacea |
Príznaky: Premena sundských nížin na palmoolejovú plantáž
Hlavná hrozba — sundské nížiny strácajú prales rýchlosťou 1,5–2 % ročne (Global Forest Watch). Druh je závislý od starých Dipterocarpaceae lesov, ktoré sa rapidne miznú v Sumatre a Borneu.
Príznaky: Izolácia populácií v malých rezerváciách
Druh má extrémne malé teritórium (2–4 ha) — fragmentácia obmedzuje genetickú výmenu medzi populáciami. Po fragmentácii nedokáže prejsť cez plantáže.
Príznaky: Komerčná ťažba Dipterocarpaceae a iných veľkých stromov
Druh hniezdi výhradne v dutinách starých stromov. Strata Dipterocarpaceae (najmä Shorea, Hopea) v Sundalande obmedzuje hniezdne lokality.
Príznaky: Sekundárna otrava cez hmyz z palmoolejových sadov
Druh hraničí s palmoolejovými plantážami, kde sa intenzívne používajú insekticídy. Sekundárna otrava cez ulovený hmyz znižuje reprodukčný úspech.
Druh popísal Thomas Horsfield v roku 1821 v Zoological Researches in Java. Druhový epitet „rufescens" znamená „červenkastý" (lat. rufus = červený) a odkazuje na charakteristické tawny-rufous sfarbenie s buff škvrnami na vrchu.
Najmenší výrik Sundalandu — dĺžka iba 15–18 cm, hmotnosť 60–83 g, krídelná dĺžka 127–137 mm. Pre porovnanie: O. lempiji je 20–25 cm a 100–170 g, O. spilocephalus je 18–21 cm. Drobnosť umožňuje druhu loviť aj veľmi malú korisť v hustom podraste.
Extrémne malé teritórium 2–4 ha — výskum Wilson J. Ornithology (2022) v Pasoh Forest Reserve (Malajzia) pomocou radiotelemetrie ukázal jedno z najmenších home range u rodu Otus. Druh sa pohybuje vo veľmi obmedzenom priestore hustého podrastu.
2 uznávané poddruhy — O. r. rufescens (Sumatra, Bangka, Jáva, Borneo) a O. r. malayensis (J Thajsko, Malajský polostrov — typová lokalita Mt. Ophir, Malacca, 1934). Malayensis má dva morfy: tmavší a rufous-cinnamonový.
IUCN Near Threatened — populácia v moderate-rapid decline kvôli rapidnej strate sundských nížin. Druh nie je viac ohrozený len preto, že môže žiť aj v sekundárnych biotopoch a do 1 350 m n. m., kde je deforestácia pomalšia.
Striktný insektivor — 78 % stravy tvorí hmyz (kobylky, mole, modlivky, cikády). Loví v podraste 1–5 m nad zemou, pod korunami nížinných pralesov. Niekedy zaznamenané aj konzumovanie krabov a malých žiab.
Sundské Biodiverzitné hotspot — druh tvorí súčasť jedného z 36 globálnych biodiverzitných hotspotov Conservation International. Žije v rovnakých biotopoch ako orangutan (Pongo), gibon (Hylobates) a tygr Sumatrijský (Panthera tigris sumatrae).
Výskum home range (Wilson J. Ornithology, 2022) ukázal, že druh je sedavý a teritoriálny — jediný pár drží svoje malé teritórium 2–4 ha celoročne, nemigruje. To robí druh obzvlášť zraniteľným voči fragmentácii lesov.
Druh žije v Sundalande — južné Thajsko, Malajský polostrov, Singapur, Sumatra, Bangka, Jáva a Borneo (Sabah, Sarawak, Kalimantan, Brunei). Žije v nížinných a submontane pralesoch od pobrežia do 1 350 m n. m., najmä pod 1 000 m.
Najmenší výrik Sundalandu — dĺžka tela iba 15–18 cm (Owl Pages), iné zdroje uvádzajú 19–20 cm (Planet of Birds). Hmotnosť 60–83 g, krídelná dĺžka 127–137 mm. Sfarbenie tawny-rufous s buff škvrnami, žlté oči, výrazné ear tufts.
IUCN Near Threatened (2024) kvôli rapidnej strate nížinných pralesov Sundalandu. Sundské nížiny strácajú prales rýchlosťou 1,5–2 % ročne pre palmoolejové plantáže. Druh má extrémne malé teritórium (2–4 ha) a je závislý od starých stromov s dutinami — fragmentácia ho znevýhodňuje.
Striktný insektivor — 78 % stravy tvoria kobylky, mole, modlivky a cikády. Loví v hustom podraste 1–5 m nad zemou. 10 % pavúkovce, 6 % drobné cicavce (myš), 4 % gekony a jaštery. Niekedy zaznamenané drobné kraby a žaby. Druh má veľmi obmedzený lovný rozsah (2–4 ha).
Výskum z Pasoh Forest Reserve (Malajzia) publikovaný v Wilson Journal of Ornithology (2022) pomocou radiotelemetrie ukázal extrémne malé home range iba 2–4 ha — jedno z najmenších u celého rodu Otus. Druh je sedavý a teritoriálny, nemigruje.
Hniezdenie marec–júl. Pár si vyberie prirodzenú dutinu stromu 2–10 m vysoko, často opustenú dutinu ďatľa. Samica znáša typicky 2 vajcia (~28 × 24 mm). Inkubácia ~25 dní. Mláďatá v hniezde ~28 dní — v Jáve zaznamenané fledglingy v polovici júla.
Druh popísal Thomas Horsfield v roku 1821 v Zoological Researches in Java. Druhový epitet „rufescens" = „červenkastý" (lat. rufus = červený).
2 uznávané poddruhy: O. r. rufescens (Horsfield 1821) — Sumatra, Bangka, Jáva, Borneo; O. r. malayensis (Hachisuka 1934) — J Thajsko, Malajský polostrov (typová lokalita Mt. Ophir, Malacca). Malayensis má dva morfy — tmavší a viac rufous-cinnamonový.
Zdroj: IOC World Bird List v15.2, BirdLife DataZone, Wikipedia.
Areál: Sundaland — J Thajsko, Malajský polostrov, Singapur, Sumatra, Bangka, Jáva, Borneo (Sabah, Sarawak, Kalimantan, Brunei). Druh je sedavý a teritoriálny, nemigruje.
Chránený podľa CITES Appendix II a národnej legislatívy: v Malajzii pod Wildlife Conservation Act 2010, v Indonézii pod Law No. 5/1990, v Thajsku pod Wild Animal Reservation and Protection Act B.E. 2562.
