Výrik červenkastý (Otus rufescens) — najmenší výrik Sundalandu (foto: Wikimedia Commons)

Otus — Strigidae (sovovité)

Výrik červenkastý

Otus rufescens (Horsfield, 1821) — najmenší výrik Sundalandu; 2 poddruhy, extrémne malé teritórium 2–4 ha, IUCN Near Threatened

IUCN: NT (Near Threatened, 2024) — strata sundských nížin | Areál: J Thajsko, Malajský polostrov, Sumatra, Java, Borneo
Dĺžka15–18 cm
Váha60–83 g
Teritórium2–4 ha
Nížinné pralesy Sundalandu — J Thajsko, Malajský polostrov, Sumatra, Java, Borneo — ukrývajú najmenšieho výrika Sundalandu, výrika červenkastého. Druh popísal Thomas Horsfield v roku 1821. Druhový epitet „rufescens" = „červenkastý" — odkazuje na tawny-rufous sfarbenie. Výskum z Pasoh Forest Reserve (Wilson J. Ornithology 2022) ukázal extrémne malé teritórium iba 2–4 ha — jedno z najmenších u rodu Otus. IUCN Near Threatened kvôli rapidnej strate sundských nížin pre palmu olejnú.

 Identifikácia — diagnostika vs O. lempiji

3 diagnostické znaky vs O. lempiji (Sunda Scops-Owl): (1) výrazne menšia veľkosť 15–18 cm (vs 20–25 cm); (2) tawny-rufous sfarbenie (vs šedo-hnedé); (3) „heeooh" volanie každých ~10 s (vs „whúp" u O. lempiji).

Vlastné znaky:

  • Tawny-rufous (cinnamonové) sfarbenie
  • Hlava buffová až biela s buff škvrnami na vrchu
  • Žlté oči, flesh-coloured nohy, žlto-ružový zobák
  • Výrazné soft ear tufts
  • Krídelná dĺžka iba 127–137 mm
  • Dva morfy u malayensis — tmavší a rufous-cinnamonový

 Volanie — drawn-out „heeooh" v intervaloch ~10 s

Diagnostické „heeooh" volanie — drawn-out empty hoot trvajúci ~1 s, opakovaný v intervaloch ~10 s. Volanie je počuteľné z 200–400 m v hustom podraste nížinného pralesa. Druh je oveľa častejšie počutý než videný — tichý a tajnostkársky obyvateľ pralesa.

Výživa

  • Hmyz — kobylky, kobylky, modlivky
  • Nočné mole a motýle (Saturniidae, Sphingidae)
  • Pavúkovce — pavúky tropických korún
  • Drobné cicavce — myš tropických lesov
  • Plazy — gekony, drobné jaštery
  • Drobné kraby a obojživelníky
Tip od odborníka Výrik červenkastý (Otus rufescens) je najmenší výrik Sundalandu — 15–18 cm, 60–83 g — a striktný insektivor. 78 % stravy tvorí hmyz, najmä veľké kobylky, modlivky a mole. Loví v hustom podraste 1–5 m nad zemou v nížinných pralesoch Sundalandu. Diagnostické „heeooh" volanie v intervaloch ~10 s je počuteľné iba v zachovaných lesoch — druh je IUCN Near Threatened kvôli strate sundských nížin.

Hlasový prejav

Diagnostické volanie je drawn-out empty „heeooh" alebo „uuuh", trvajúce ~1 s, opakované každých ~10 s pri stmievaní. Kontrast s O. lempiji (krátky „whúp" 0,3 s) a O. spilocephalus (dvojslabičné „plew-plew"). Pár vytvára antifonálny duet, kde samica má vyššiu tóninu. Vokalizácia najintenzívnejšia v období toku február–máj.

Typické zvuky

  • Teritoriálne volanie — „heeooh" (1 s, 0,7–0,9 kHz)
  • Duet páru — samec a samica v antifonálnom dueti
  • Alarmový hlas — ostré „khíí" pri prítomnosti predátora
  • Žobravé volanie mláďat — vysoké „tii-tii" pri kŕmení (apríl–august)
  • Bill-clacking — klapanie zobákom pri obrane hniezdnej dutiny

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok — samec spieva „heeooh" každých ~10 s pri stmievaní (február–máj)
Hniezdenie — dutina stromu, 2 vajcia (marec–júl)
Inkubácia ~25 dní (samica), mláďatá v hniezde ~28 dní
Rezident — celoročne v nížinných pralesoch, sedavá teritoriálna sova
Cez deň ukrytý v hustom poraste rastúcom 1–5 m nad zemou
Pelichanie po hniezdnej sezóne (júl–september)

Prostredie a požiadavky

Hniezdo
Dutina stromu 2–10 m, často opustená dutina ďatľa
Vyhľadáva prirodzené dutiny v starých Dipterocarpaceae a iných veľkých stromoch. Vajcia ~28 × 24 mm, biele. Hniezdenie marec–júl.
Nadmorská výška
0–1 350 m n. m. — najmä nížiny pod 1 000 m
Najčastejšie v nížinných pralesoch 0–600 m. V Malajzii (Cameron Highlands, Fraser's Hill) môže stúpať do 1 350 m. Lokálne hojný v sundských nížinách.
Biotop
Primárne a sekundárne nížinné pralesy, peat-swamp lesy
Charakteristické lokality: Pasoh Forest Reserve (Malajzia), Way Kambas a Bukit Barisan Selatan (Sumatra), Danum Valley (Sabah), Tanjung Puting (Kalimantan).
Teplota
Tropické vlhké, 24–32 °C celoročne
V Sundalande celoročne teplé tropické podnebie s vysokou vlhkosťou (80–95 %) a ročnými zrážkami 2 500–4 000 mm.
Voda
Vlhké lesy s pravidelnými zrážkami, peat-swamp a riečne lesy
Vodu získava aj z koristi. Druh sa nevyhýba mokrade — žije aj v peat-swamp lesoch (na Sumatre, S Borneu) a v riparian lesoch.
Spoločnosť
Monogamný pár, teritórium 2–4 ha (extrémne malé)
Wilson J. Ornithology 2022 — radiotelemetria v Pasoh ukázala home range iba 2–4 ha. V hustých pralesoch hustota môže byť 10–15 párov na km².

Rozmnožovací cyklus

Tok
Február–máj

Samec spieva „heeooh" každých ~10 s z hustého podrastu. Pár vytvára antifonálny duet pri stmievaní.

Znáška
2 vajcia (typicky)

Vajcia biele, okrúhle, ~28 × 24 mm. Hniezdo v prirodzenej dutine stromu 2–10 m, často opustená dutina ďatľa.

Inkubácia
~25 dní

Sedí výhradne samica, samec donáša korisť (mole, kobylky). Inkubácia začína od posledného vajca.

Liahnutie
Apríl–júl

Mláďatá pokryté bielym páperím. Kŕmia oba rodičia — primárne nočnými moľami a kobylkami.

Mláďatá
~28 dní v hniezde

Mláďatá opúšťajú dutinu po ~4 týždňoch (zaznamenané v Jáve v polovici júla). Plne lietajú v 5 týždňoch.

Samostatnosť
8–10 týždňov po vyliahnutí

Juvenily sa rozptyľujú v rámci nížinného lesa. Pohlavná zrelosť v 1. roku.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Výrik červenkastý 15–18 cm Výrik sundský 20–25 cm Výrik hôrnaty 18–21 cm Výrik molucký 22–26 cm
Výrik červenkastý Výrik sundský Výrik hôrnaty Výrik molucký
Dĺžka15–18 cm20–25 cm18–21 cm22–26 cm
Váha60–83 g100–170 g53–112 g114–165 g
Dožitie~5 r~6 r~6 r~6 r
OchranaIUCN NTIUCN LCIUCN LCIUCN LC
CharakteristikaNajmenší výrik SundalanduNížinný druh, tolerantný k ľuďomHorský druh, dvojslabičné volanieŽabí krk, 7 poddruhov
AreálSundaland — nížinné pralesyMalajský polostrov, SundalandHimaláje, J Čína, JV ÁziaMoluky, Wallacea

Zaujímavosti

1

Druh popísal Thomas Horsfield v roku 1821 v Zoological Researches in Java. Druhový epitet „rufescens" znamená „červenkastý" (lat. rufus = červený) a odkazuje na charakteristické tawny-rufous sfarbenie s buff škvrnami na vrchu.

2

Najmenší výrik Sundalandu — dĺžka iba 15–18 cm, hmotnosť 60–83 g, krídelná dĺžka 127–137 mm. Pre porovnanie: O. lempiji je 20–25 cm a 100–170 g, O. spilocephalus je 18–21 cm. Drobnosť umožňuje druhu loviť aj veľmi malú korisť v hustom podraste.

3

Extrémne malé teritórium 2–4 ha — výskum Wilson J. Ornithology (2022) v Pasoh Forest Reserve (Malajzia) pomocou radiotelemetrie ukázal jedno z najmenších home range u rodu Otus. Druh sa pohybuje vo veľmi obmedzenom priestore hustého podrastu.

4

2 uznávané poddruhy — O. r. rufescens (Sumatra, Bangka, Jáva, Borneo) a O. r. malayensis (J Thajsko, Malajský polostrov — typová lokalita Mt. Ophir, Malacca, 1934). Malayensis má dva morfy: tmavší a rufous-cinnamonový.

5

IUCN Near Threatened — populácia v moderate-rapid decline kvôli rapidnej strate sundských nížin. Druh nie je viac ohrozený len preto, že môže žiť aj v sekundárnych biotopoch a do 1 350 m n. m., kde je deforestácia pomalšia.

6

Striktný insektivor — 78 % stravy tvorí hmyz (kobylky, mole, modlivky, cikády). Loví v podraste 1–5 m nad zemou, pod korunami nížinných pralesov. Niekedy zaznamenané aj konzumovanie krabov a malých žiab.

7

Sundské Biodiverzitné hotspot — druh tvorí súčasť jedného z 36 globálnych biodiverzitných hotspotov Conservation International. Žije v rovnakých biotopoch ako orangutan (Pongo), gibon (Hylobates) a tygr Sumatrijský (Panthera tigris sumatrae).

8

Výskum home range (Wilson J. Ornithology, 2022) ukázal, že druh je sedavý a teritoriálny — jediný pár drží svoje malé teritórium 2–4 ha celoročne, nemigruje. To robí druh obzvlášť zraniteľným voči fragmentácii lesov.

Taxonomická klasifikácia

species Výrik červenkastý
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Strigiformes
Čeľaď Strigidae (sovovité)
Rod Otus Pennant, 1769
Druh O. rufescens (Horsfield, 1821)
Poddruhy Polytypický druh — 2 uznávané poddruhy: O. r. rufescens (Horsfield, 1821) — Sumatra, Bangka, Jáva, Borneo (nominátny); O. r. malayensis (Hachisuka, 1934) — J Thajsko, Malajský polostrov (typová lokalita Mt. Ophir, Malacca). Malayensis má dva morfy — tmavší a viac rufous-cinnamonový.

? Často kladené otázky

Druh žije v Sundalande — južné Thajsko, Malajský polostrov, Singapur, Sumatra, Bangka, Jáva a Borneo (Sabah, Sarawak, Kalimantan, Brunei). Žije v nížinných a submontane pralesoch od pobrežia do 1 350 m n. m., najmä pod 1 000 m.

Najmenší výrik Sundalandu — dĺžka tela iba 15–18 cm (Owl Pages), iné zdroje uvádzajú 19–20 cm (Planet of Birds). Hmotnosť 60–83 g, krídelná dĺžka 127–137 mm. Sfarbenie tawny-rufous s buff škvrnami, žlté oči, výrazné ear tufts.

IUCN Near Threatened (2024) kvôli rapidnej strate nížinných pralesov Sundalandu. Sundské nížiny strácajú prales rýchlosťou 1,5–2 % ročne pre palmoolejové plantáže. Druh má extrémne malé teritórium (2–4 ha) a je závislý od starých stromov s dutinami — fragmentácia ho znevýhodňuje.

Striktný insektivor — 78 % stravy tvoria kobylky, mole, modlivky a cikády. Loví v hustom podraste 1–5 m nad zemou. 10 % pavúkovce, 6 % drobné cicavce (myš), 4 % gekony a jaštery. Niekedy zaznamenané drobné kraby a žaby. Druh má veľmi obmedzený lovný rozsah (2–4 ha).

Výskum z Pasoh Forest Reserve (Malajzia) publikovaný v Wilson Journal of Ornithology (2022) pomocou radiotelemetrie ukázal extrémne malé home range iba 2–4 ha — jedno z najmenších u celého rodu Otus. Druh je sedavý a teritoriálny, nemigruje.

Hniezdenie marec–júl. Pár si vyberie prirodzenú dutinu stromu 2–10 m vysoko, často opustenú dutinu ďatľa. Samica znáša typicky 2 vajcia (~28 × 24 mm). Inkubácia ~25 dní. Mláďatá v hniezde ~28 dní — v Jáve zaznamenané fledglingy v polovici júla.

 Taxonómia — Horsfield 1821, 2 poddruhy

Druh popísal Thomas Horsfield v roku 1821 v Zoological Researches in Java. Druhový epitet „rufescens" = „červenkastý" (lat. rufus = červený).

2 uznávané poddruhy: O. r. rufescens (Horsfield 1821) — Sumatra, Bangka, Jáva, Borneo; O. r. malayensis (Hachisuka 1934) — J Thajsko, Malajský polostrov (typová lokalita Mt. Ophir, Malacca). Malayensis má dva morfy — tmavší a viac rufous-cinnamonový.

Zdroj: IOC World Bird List v15.2, BirdLife DataZone, Wikipedia.

 Areál — Sundaland (nížiny)

Areál: Sundaland — J Thajsko, Malajský polostrov, Singapur, Sumatra, Bangka, Jáva, Borneo (Sabah, Sarawak, Kalimantan, Brunei). Druh je sedavý a teritoriálny, nemigruje.

  • J Thajsko: Khao Banthad, Hala-Bala (poddruh malayensis)
  • Malajský polostrov: Pasoh Forest Reserve, Taman Negara
  • Sumatra: Way Kambas, Bukit Barisan Selatan
  • Java: Ujung Kulon NP, Halimun NP
  • Borneo: Danum Valley, Tanjung Puting, Kinabatangan
  • Habitat: 0–1 350 m, najmä pod 1 000 m
  • Včetne peat-swamp lesov Sumatry a Bornea

 Právny status — CITES II, IUCN NT

Chránený podľa CITES Appendix II a národnej legislatívy: v Malajzii pod Wildlife Conservation Act 2010, v Indonézii pod Law No. 5/1990, v Thajsku pod Wild Animal Reservation and Protection Act B.E. 2562.

  • CITES Appendix II: regulovaný medzinárodný obchod
  • IUCN 2024: Near Threatened — strata sundských nížin
  • Populácia: moderate-rapid decline
  • Hlavné hrozby: palmoolejové plantáže, fragmentácia, pesticídy
  • Najlepšie pozorovať: Pasoh FR (Malajzia), Way Kambas (Sumatra), Danum Valley (Sabah)

 Areál — Sundaland

Areál: Sundaland — J Thajsko, Malajský polostrov, Sumatra, Bangka, Jáva, Borneo. 2 poddruhy. Najmenší výrik regiónu.

 Cudzie názvy

Slovensky:   Výrik červenkastý, Česky:   Výreček červenavý, Anglicky:   Reddish Scops-Owl, Indonézsky:   Celepuk Merah, Malajsky:   Burung Hantu Reban Merah, Nemecky:   Rotbraune Zwergohreule, Francúzsky:   Petit-duc roussâtre, Taliansky:   Assiolo rossiccio, Holandsky:   Roodachtige dwergooruil