Otus — Strigidae (sovovité)
3 diagnostické znaky vs O. semitorques (Japonský Scops-Owl): (1) hiccup-séria „uhú-uhú" (vs zaobírovo „buu-buu" u O. semitorques); (2) menšia veľkosť 19–22 cm (vs 21–24 cm); (3) cinnamonový facial ruff; (4) endemit subtropických ostrovov.
Vlastné znaky:
Diagnostické hiccup-volanie — séria „uhú-uhú" (20–50 nôt/min), počuteľné z 400–600 m. Volanie je individuálne rozpoznateľné — diskriminačná analýza 11 parametrov dosiahla 97,4 % presnosti identifikácie samcov (Bioacoustics, 2019). Volanie stabilné medziročne — umožňuje monitorovanie bez označovania.
Poddruh botelensis — Lanyu Island, JV Taiwan, populácia ~1 000 jedincov
Rjukjusky vyrik — pozorovanie druhu v prirode
Diagnostické volanie je séria hiccupových „uhú-uhú" v dlhej sérii (20–50 nôt/min), počuteľné z 400–600 m. Volanie je individuálne rozpoznateľné — diskriminačná analýza 11 parametrov dosiahla 97,4 % presnosti v identifikácii samcov (Bioacoustics 2019). Volanie je stabilné medziročne, čo umožňuje výskum populácií bez označovania. Pár vytvára antifonálny duet.
Samec spieva sériu hiccupových „uhú-uhú" z vrcholu listnatých korún. Pár vytvára antifonálny duet.
Vajcia biele, ~30 × 26 mm. Hniezdo výhradne v prirodzenej dutine stromu (priemer >38 cm) — druh nevie hĺbiť dutinu.
Sedí výhradne samica, samec donáša korisť. Inkubácia začína od posledného vajca.
Mláďatá pokryté bielym páperím. Kŕmia oba rodičia — primárne kobylkami, viacnožkami a chrobákmi.
Mláďatá opúšťajú dutinu po ~4 týždňoch, plne lietajú v 5 týždňoch. Závislé do august/september.
Juvenily sa rozptyľujú v rámci ostrova. Pohlavná zrelosť v 1.–2. roku.
| Výrik rjúkjúsky | Výrik hôrnaty | Výrik sundský | Výrik molucký | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 19–22 cm | 18–21 cm | 20–25 cm | 22–26 cm |
| Váha | 70–125 g | 53–112 g | 100–170 g | 114–165 g |
| Dožitie | ~7 r | ~6 r | ~6 r | ~6 r |
| Hlučnosť | 4/5 | 3/5 | 3/5 | 4/5 |
| Cena (SK) | IUCN NT | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC |
| Povaha | Ostrovný endemit, 4 poddruhy | Horský druh, dvojslabičné volanie | Nížinný druh Sundalandu | Žabí krk, 7 poddruhov |
| Dostupnosť v SR | Rjúkjú, Daito, Lanyu, Batanes | Himaláje, J Čína, JV Ázia | Malajský polostrov, Sundaland | Moluky, Wallacea |
Príznaky: Vyrubovanie starých stromov s prirodzenými dutinami >38 cm
Druh nevie hĺbiť dutinu, je kriticky závislý od starých stromov. V Rjúkjú a Lanyu sa starý prales rapidne stráca kvôli komerčnému ťažbe a urbanizácii.
Príznaky: Najmenší poddruh O. e. interpositus prešiel kolapsom
Na Kita-daito (Daito islands) druh vyhynul kvôli kompletnej premene ostrova na cukrovú trstinu. Na Minami-daito ostáva malá izolovaná populácia.
Príznaky: Mačky domáce, mungoy (Herpestes javanicus) na Okinave
Introdukcie mungov a mačiek na Rjúkjú znižujú prežívanie mláďat a juvenilných jedincov v podraste.
Príznaky: Strata hniezd a hraničných stromov pri silných búrkach
V júl–október môžu tropické tajfúny zničiť hniezda a hraničné stromy. Lanyu a Batanes sú obzvlášť exponované.
Druh popísal John Cassin v roku 1852 v Proceedings of the Academy of Natural Sciences of Philadelphia. Druhový epitet „elegans" odkazuje na elegantné sfarbenie a štíhle proporcie — odtiaľ aj alternatívny názov „Elegant Scops Owl".
4 uznávané poddruhy s rozdielnym stupňom ohrozenia: O. e. elegans (Rjúkjú), O. e. interpositus (Daito — najohrozenejší, vyhynul na Kita-daito), O. e. botelensis (Lanyu — populácia ~1 000), O. e. calayensis (Batanes, S Filipíny).
Populácia ~7 000–10 000 jedincov rozdelená medzi 4 ostrovné populácie. Na Lanyu (Botel Tobago) ~1 000 jedincov, na Minami-daito iba ~200, na Rjúkjú ~5 000, na Batanes/Calayan ~2 000.
Druh nevie hĺbiť dutinu — je kriticky závislý od starých stromov s prirodzenými dutinami priemeru >38 cm. Toto je hlavný dôvod jeho zaradenia do IUCN Near Threatened a jeho citlivosti na komerčnú ťažbu.
Hiccupové volanie individuálne rozpoznateľné — výskum 2019 (Tandfonline) ukázal, že diskriminačná analýza 11 parametrov volania dosiahla 97,4 % presnosti v identifikácii samcov. Volanie je stabilné medziročne — umožňuje monitorovanie populácie bez označovania.
Na ostrove Lanyu (Botel Tobago) je druh kultúrne významný pre pôvodný národ Tao (Yami). Miestna tradícia ho považuje za posla duchov a tradične sa hniezda neničili — to pomohlo prežiť populácii ~1 000 jedincov.
Závislosť od subtropických evergreen lesov — druh prežíva iba tam, kde sú zachované staré listnaté lesy. Po odlesnení Kita-daito pre cukrovú trstinu v 20. storočí miestna populácia úplne vyhynula — varovanie pre ďalšie poddruhy.
Druh tvorí súčasť Yambaru NP (severná Okinawa) — UNESCO Svetové prírodné dedičstvo (2021) — spolu s ďalšími endemitmi ako Pryerova krátkokrídla sojka (Garrulus lidthi) a Okinawský šnap (Lanius cristatus okinawensis).
Druh je endemit ostrovov východnej Ázie — Rjúkjú (J Japonsko), Daito (Minami-daito, kde vyhynul na Kita-daito), Lanyu (Botel Tobago, JV Taiwan) a Batanes, Babuyan, Calayan (S Filipíny). Žije v subtropických evergreen lesoch od pobrežia do 550 m n. m.
IUCN Near Threatened (2024) kvôli viacerým faktorom: (1) nevie hĺbiť dutinu, závislý od starých stromov s dutinami >38 cm; (2) komerčná ťažba starých lesov v Rjúkjú a Lanyu; (3) introdukované predátory — mungo, mačka na Okinave; (4) vyhynutie na Kita-daito po premene na cukrovú trstinu.
Malý druh — dĺžka tela 19–22 cm, hmotnosť 70–125 g (poddruh botelensis priemer 121 g, populácia Minami-daito samce 70–102 g, samice 78–112 g). Sfarbenie rufous-brown s hnedou tvárovou maskou a cinnamonovým facial ruff.
Populácia ~7 000–10 000 jedincov celkovo (BirdLife). Na Lanyu (Botel Tobago) ~1 000 jedincov, na Minami-daito iba ~200, na Rjúkjú ~5 000 (najmä Okinawa Yambaru), na Batanes/Calayan ~2 000 jedincov.
Diagnostické je séria hiccupových „uhú-uhú" v dlhej sérii (20–50 nôt/min). Volanie je individuálne rozpoznateľné — výskum z roku 2019 ukázal 97,4 % presnosť identifikácie samcov pomocou 11 vokálnych parametrov, čo umožňuje monitorovanie populácie bez fyzického označovania.
Oportúnny insektivor — 55 % stravy tvoria kobylky, mole a chrobáky. 15 % viacnožky/stonožky (kľúčová zložka na Lanyu). 20 % drobné stavovce: gekony, jaštery, drobné cicavce (myš), drobné vtáky (Japonský bielooký Zosterops japonicus).
Druh popísal John Cassin v roku 1852 v Proceedings of the Academy of Natural Sciences of Philadelphia. Druhový epitet „elegans" — elegantné sfarbenie a štíhle proporcie. Odtiaľ alt. názov „Elegant Scops Owl".
4 uznávané poddruhy: O. e. elegans (Rjúkjú), O. e. interpositus Kuroda 1923 (Daito — najohrozenejší, vyhynul na Kita-daito), O. e. botelensis Kuroda 1928 (Lanyu — ~1 000 jed.), O. e. calayensis McGregor 1904 (Batanes, S Filipíny).
Zdroj: IOC World Bird List v15.2, BirdLife DataZone, Wikipedia.
Areál: endemit ostrovov východnej Ázie — Rjúkjú (J Japonsko), Daito, Lanyu (JV Taiwan), Batanes/Babuyan/Calayan (S Filipíny). Druh je rezident, nemigruje.
Chránený podľa CITES Appendix II a národnej legislatívy: v Japonsku pod Wildlife Protection Law (zvlášť interpositus z Daito), v Taiwane pod Wildlife Conservation Act, na Filipínach pod Wildlife Resources Conservation Act.
