Otus — Strigidae (sovovité)
3 diagnostické znaky vs sundské a kontinentálne výriky: (1) dvojslabičné „plew-plew" (vs jednoslabičné „whúp" u O. lempiji); (2) horský druh 600–2 700 m (vs nížiny u O. lempiji); (3) výrazné tmavé škvrny na hlave (odtiaľ „spilocephalus").
Vlastné znaky:
Diagnostické dvojslabičné „plew-plew" v intervaloch 5–10 s, počuteľné z 200–400 m. Samec spieva vysoké dvojnotové hvizdy, samica odpovedá mäkkými jednotónmi v antifonálnom dueti.
Volanie výrika hôrnatého — dvojslabičné „plew-plew" v Indii
Poddruh hambroecki — Taiwanský horský porast (黃嘴角鴞)
Diagnostické volanie je krátke dvojslabičné „plew-plew" alebo „he-he" v intervaloch 5–10 s, počuteľné z 200–400 m. Samec spieva z vrcholu vetvenia v stredných polohách horských lesov. Samica odpovedá mäkšími jednotónmi v antifonálnom duete. Vokálne variácie sú výrazné medzi poddruhmi (Himalája vs Taiwan vs Sundaland) a slúžia ako podklad pre prípadné budúce splity.
Samec spieva „plew-plew" z vrcholu vetvenia pri stmievaní. Pár vytvára antifonálny duet.
Vajcia biele, okrúhle, ~32 × 27,6 mm. Hniezdo v prirodzenej dutine stromu 1,5–7,5 m, často opustená dutina ďatľa.
Sedí výhradne samica, samec donáša korisť. Inkubácia začína od posledného vajca.
Mláďatá pokryté bielym páperím. Kŕmia oba rodičia — primárne mole, chrobáky a cikády.
Mláďatá opúšťajú dutinu po ~4 týždňoch, plne lietajú v 5 týždňoch. Závislé do júl/august.
Juvenily sa rozptyľujú v okolitých horských lesoch. Pohlavná zrelosť v 1.–2. roku.
| Výrik hôrnaty | Výrik lesný | Výrik pohorský | Výrik sundský | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 18–21 cm | 19–21 cm | 19–22 cm | 20–25 cm |
| Váha | 53–112 g | 60–135 g | 95–145 g | 100–170 g |
| Dožitie | ~6 r | ~5 r | ~6 r | ~6 r |
| Hlučnosť | 3/5 | 3/5 | 3/5 | 3/5 |
| Cena (SK) | IUCN LC | Chránený v SR | IUCN LC | IUCN LC |
| Povaha | Horský druh, dvojslabičné volanie | Migrant, dvojslabičný spev | Bledší, pruhovaný, Stredná Ázia | Nížinný druh Sundalandu |
| Dostupnosť v SR | Himaláje, J Čína, JV Ázia, Sundaland | Európa, Stredomorie, SR juh | Stredná Ázia, SZ India | Malajský polostrov, Sundaland |
Príznaky: Odlesňovanie pre čajové plantáže, palmu olejnú a poľnohospodárstvo
V Himalájach (Sikkim, Darjeeling) a na Sumatre/Bornei sa horský prales stráca rýchlosťou 1–2 % ročne kvôli plantážam a urbanizácii.
Príznaky: Otrava cez ulovený hmyz z plantáží Darjeeling, Assam, Cameron Highlands
Intenzívne používanie insekticídov na čajových a olejovo-palmových plantážach znižuje dostupnosť koristi a hromadí toxíny.
Príznaky: Lov pri cestných lampach v horských priesmykoch
V Taiwane a Malajzii dokumentované zrážky na nočných horských cestách počas letného loveckého obdobia.
Príznaky: Posun areálu do vyšších polôh, strata zimného habitatu
V Himalájach sa snehová čiara posúva, čo môže zmenšiť vhodný horský habitat tohto druhu v dlhodobom horizonte.
Druh popísal Edward Blyth v roku 1846 v Bengálsku — pôvodne ako Ephialtes spilocephalus. Druhový epitet „spilocephalus" znamená „škvrnitá hlava" (gr. spilos = škvrna, kephalē = hlava) a odkazuje na výrazné tmavé škvrny na vrchnej časti hlavy.
Polytypický druh so ~10 poddruhmi — populácie z Himalájí, Taiwanu, Sundalandu a Indočíny sa odlišujú v rozmeroch, sfarbení a najmä v hlasovom prejave. Niektoré poddruhy môžu byť v budúcnosti splittnuté (najmä taiwanský hambroecki a sundský vandewateri/luciae).
Široký areál ~6 miliónov km² — od Pakistanu (Himálaje) cez S Indiu, Nepál, Bhután, J Čínu, Vietnam, Thajsko, Malajský polostrov, Sumatru a Borneo až po Taiwan. Druh má najrozsiahlejší areál medzi ázijskými výrikmi rodu Otus.
Striktný insektivor — 75 % stravy tvorí hmyz, predovšetkým veľké chrobáky a nočné mole. Loví aktívnym hawkingom v podraste a pod korunami horských lesov. Žije na rovnakej výškovej hladine ako medvedíky bambusové (Ailurus fulgens) v Himalájach.
Výškový migrant — v zime klesá z 2 500 m do nižších polôh okolo 1 000 m, niekedy až do 500 m. Tým sa líši od väčšiny tropických druhov rodu Otus, ktoré sú rezidentné.
Diagnostické dvojslabičné „plew-plew" je kľúčový znak — kontrastuje s jednoslabičnými volaniami iných ázijských výrikov (O. lempiji, O. rufescens). Pár vytvára antifonálny duet, pričom samec spieva vyššie tóny.
Hniezdi v dutinách stromov 1,5–7,5 m vysoko, často v opustených dutinách ďatľov rodov Picus a Dendrocopos. Vajcia sú typicky okrúhle, ~32 × 27,6 mm, biele bez kresby.
Druh tvorí dôležitý článok ekosystému horských lesov Eastern Himalayan Biodiversity Hotspot a Sundaland Biodiversity Hotspot — dvoch z 36 globálnych biodiverzitných hotspotov definovaných Conservation International.
Druh má rozsiahly areál cez južnú a juhovýchodnú Áziu — od Pakistanu a Himalájí (Nepál, Bhután, S India) cez J Čínu, S Vietnam, Thajsko, Malajský polostrov, Sumatru, Borneo až po Taiwan. Žije v horských lesoch 600–2 700 m n. m., najčastejšie nad 1 200 m.
Hlavné rozdiely: (1) dvojslabičné „plew-plew" volanie (vs „kjuup-kjuup" u O. scops); (2) horský druh JV Ázie (vs Európa); (3) rezident s výškovým migrantom (vs diaľkový migrant O. scops); (4) menší (18–21 cm) a viac škvrnitý vzor.
Malý druh — dĺžka tela 18–21 cm, hmotnosť 53–112 g (priemer ~80 g), rozpätie krídel ~45–50 cm. Sfarbenie tawny-rufous s výraznými tmavými škvrnami na hlave (odtiaľ pochádza meno „spilocephalus" = škvrnitá hlava).
Striktný insektivor — 75 % stravy tvoria veľké chrobáky, mole, cikády, kobylky a modlivky. 10 % pavúkovce a viacnožky. 8 % drobné cicavce (myš, hraboš horských lesov). Loví v podraste a pod korunami horských lesov aktívnym hawkingom.
Uznáva sa približne 10 poddruhov: O. s. spilocephalus (V Himaláje), O. s. huttoni (Pakistan), O. s. latouchi (J Čína), O. s. hambroecki (Taiwan), O. s. siamensis (Thajsko, Laos), O. s. vulpes (Malajský polostrov), O. s. luciae (Borneo), O. s. vandewateri (Sumatra), O. s. stresemanni a O. s. evae. Niektoré môžu byť v budúcnosti splittnuté.
IUCN Least Concern (2024) — populácia stabilná, areál pokrýva ~6 miliónov km² južnej a JV Ázie. Hlavné hrozby: strata horských pralesov pre plantáže (čaj, palma olejná), pesticídy a klimatická zmena, ktorá môže posúvať areál do vyšších polôh.
Druh popísal Edward Blyth v roku 1846 v Bengálsku ako Ephialtes spilocephalus. Druhový epitet „spilocephalus" znamená „škvrnitá hlava" (gr. spilos + kephalē).
Polytypický druh so ~10 poddruhmi — populácie z Himalájí, Taiwanu, Sundalandu a Indočíny sa odlišujú v rozmeroch, sfarbení a najmä v hlasovom prejave. Niektoré poddruhy môžu byť v budúcnosti splittnuté (najmä taiwanský hambroecki a sundský vandewateri/luciae).
Zdroj: IOC World Bird List v15.2, BirdLife DataZone, Wikipedia.
Areál: rozsiahly horský areál v J a JV Ázii — Pakistan, Himaláje (Nepál, Bhután, S India), J Čína, S Vietnam, Thajsko, Malajský polostrov, Sumatra, Borneo, Taiwan. Areál pokrýva ~6 miliónov km².
Chránený podľa CITES Appendix II a národnej legislatívy: v Indii pod Wildlife Protection Act 1972, v Malajzii pod Wildlife Conservation Act 2010, v Taiwane pod Wildlife Conservation Act.
