Otus — Strigidae (sovovité)
4 diagnostické znaky vs O. scops: (1) bledšie sfarbenie — pieskovo-šedohnedé, vyhovuje suchému biotopu; (2) vertikálne pruhy na hrudi (vs mozaikový vzor u O. scops); (3) hlbší a nižší spev ~1 kHz (vs ~1,5 kHz); (4) iný areál — Stredná Ázia a Blízky východ (vs Európa a Stredozemie).
Vlastné znaky druhu:
Severné populácie sú migranti — poddruh obsoletus (Stredná Ázia, Mongolsko) absolvuje 2 000–5 000 km jesennú migráciu do zimoviska v Arábii, Pakistane, Egypte a severozápadnej Indii.
Diagnostické volanie je hlboké „úú-húú" alebo „rrr-húú" trvajúce ~0,4 s, vyznieva nižšie a hlbšie než u výrika obyčajného (O. scops). Opakované každé 3–5 s pri stmievaní. Pár vytvára antifonálny duet. V hniezdnej sezóne (apríl–jún) vokalizácia najintenzívnejšia.
Samec spieva hlboké „úú-húú" zo stromov pri stmievaní. Pár vytvára antifonálny duet. Tok najintenzívnejší máj.
Vajcia biele, ~31 × 27 mm. Hniezdo v dutine stromu alebo budovy, využíva aj opustené ďatľovo hniezdo. Znáška apríl–jún.
Sedí výhradne samica, samec donáša korisť. Inkubácia začína od posledného vajca, mláďatá sa líhnu takmer súčasne.
Mláďatá pokryté bielym páperím. Kŕmia oba rodičia — primárne saranciami, kobylkami a chrobákmi.
Mláďatá opúšťajú dutinu po ~4 týždňoch, lietajú ihneď. Potom ostávajú v blízkosti rodičov ďalšie 2–3 týždne.
Juvenily sa rozptyľujú do nových teritórií. Severné populácie absolvujú jesennú migráciu do Arábie. Pohlavná zrelosť v 1. roku.
| Výrik pohorský | Výrik lesný | Výrik cyperský | Výrik arabský | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 19–22 cm | 19–21 cm | 19–21 cm | 19–21 cm |
| Váha | 95–145 g | 60–135 g | 80–120 g | ~90–110 g |
| Dožitie | ~6 r | ~5 r | 5–8 r | ~5 r |
| Hlučnosť | 3/5 | 3/5 | 4/5 | 4/5 |
| Cena (SK) | IUCN LC | Chránený v SR | IUCN LC | IUCN LC |
| Povaha | Bledšie, pruhované, hlbší spev | Mozaikový vzor, vyšší spev, migrant | Endemit Cypru, rezident, nižší spev | Arabský polostrov, semipúšte |
| Dostupnosť v SR | Stredná Ázia + Blízky východ | Európa a Stredozemie, SR juh | Cyprus (endemit) | Saudská Arábia, Jemen, Omán |
Príznaky: Otrava cez ulovený hmyz z bavlnových polí Strednej Ázie
Uzbekistan a Turkmenistan používajú intenzívne pesticídy v monokultúrnej produkcii bavlny. Druh loví hmyz nad poľami a hromadí toxíny.
Príznaky: Vysušovanie Aralu, ťažba topoľoví, zánik oáz
Vysušovanie Aralu zničilo riečne ekosystémy Amudarja a Syrdarja. Druh stráca hniezdne dutiny v topoľoch.
Príznaky: Otrava cez ulovené hlodavce
V Pakistane a Indii — antikoagulanty z poľnohospodárstva. Dokumentované úhyny v Punjabe a Sind.
Príznaky: Popáleniny, zlomené krídla
V Pakistane a Iráne dokumentované úhyny pri stĺpových vodičoch.
Druhový epitet „brucei" je na počesť Roberta Bruce, anglického dôstojníka a zberateľa, ktorý priniesol typový exemplár z Indie v 19. storočí. Druh popísal Allan Octavian Hume v roku 1873.
4 poddruhy podľa IOC v15.2: O. b. brucei (Hume 1873, Sind a Pakistan), O. b. exiguus (Mukherjee 1958, SV Irán po Pakistan), O. b. obsoletus (Cabanis 1875, južné Rusko, Stredná Ázia po Mongolsko — migrant) a O. b. semenowi (Zarudny & Härms 1902, SZ Pakistan po SZ Indiu).
Pôvodne nazývaný „striated scops owl" (pruhovaný výrik) kvôli vertikálnym pruhom na hrudi — kľúčový diagnostický znak vs O. scops (s mozaikovým vzorom).
Niektoré populácie migrujú — severné poddruhy (obsoletus) absolvujú 2 000–5 000 km cestu z Mongolska a Strednej Ázie do zimoviska v Arábii, Pakistane a Egypte. Juhové populácie sú rezidentné.
Striedavý insektivor — hlodavec — v hniezdnej sezóne (apríl–august) hmyz tvorí 60–75 % stravy. V zime sa podiel hlodavcov zvyšuje, najmä v Arábii a Pakistane.
Loví aj netopiere chytené pri prelete cez vodu — dokumentované v oázach Saudskej Arábie a SAE. Občas loví aj cez deň pri zamračenom počasí.
Druh sa adaptoval na ľudské sídla — hniezdi v opustených budovách, palmových sadoch a pri závlahových kanáloch. Toleruje hluk z dedín a fariem.
V kultúre Strednej Ázie (Uzbekistan, Tadžikistan) je výrik pohorský symbolom prúdu nocí v oázach a v stredovekej perzskej poézii sa spomína ako sprievodca pútnikov.
V Strednej Ázii a na Blízkom východe — od Egypta cez Saudskú Arábiu, Irán, Uzbekistan, Turkmenistan, Kazachstan po Mongolsko a severozápadnú Indiu. Areál pokrýva ~7 miliónov km². Druh sa vyhýba hustým lesom a vyhľadáva polopúšte, oázy a riečne lesy.
Hlavné rozdiely: (1) bledšie sfarbenie a vertikálne pruhy na hrudi (vs mozaikové u O. scops); (2) hlbší spev ~1 kHz (vs ~1,5 kHz); (3) iný areál — Stredná Ázia a Blízky východ (vs Európa a Stredozemie); (4) 4 poddruhy; (5) niektoré populácie migrujú aj rezidenti.
Dĺžka tela 19–22 cm, rozpätie krídel 50–58 cm, hmotnosť 95–145 g. Mierne väčší a bledší než výrik obyčajný (O. scops, 19–21 cm, 60–135 g). Charakteristické vertikálne pruhovanie na hrudi.
Striedavý insektivor — hlodavec. V hniezdnej sezóne (apríl–august) 60–75 % stravy tvoria sarancie, kobylky, modlivky a chrobáky. V zimovisku (Arábia, Pakistan) sa podiel drobných cicavcov (myš, gerbil) zvyšuje. Občas chytí aj netopiere pri prelete cez vodu.
Podľa IOC v15.2 sú uznávané 4 poddruhy: O. b. brucei (Hume 1873, nominátny, Sind a Pakistan), O. b. exiguus (Mukherjee 1958), O. b. obsoletus (Cabanis 1875, migrant) a O. b. semenowi (Zarudny & Härms 1902).
Iba severné populácie — poddruh obsoletus (Stredná Ázia, Mongolsko) absolvuje 2 000–5 000 km jesennú migráciu do zimoviska v Arabskom polostrove, Pakistane, Egypte a severozápadnej Indii. Južné poddruhy (brucei, exiguus, semenowi) sú rezidentné alebo robia len krátke posuny.
Druh popísal Allan Octavian Hume v roku 1873 z exemplára Bruceho expedície v Indii. Druhový epitet „brucei" je na počesť Roberta Bruceho.
4 poddruhy podľa IOC v15.2:
Zdroj: IOC World Bird List v15.2, Wikipedia, BirdLife DataZone.
Areál: od juhovýchodného Turecka a severovýchodného Egypta cez Saudskú Arábiu, Irán, Strednú Áziu (Uzbekistan, Turkmenistan, Kazachstan) po Mongolsko a severozápadnú Indiu.
Chránený podľa CITES Appendix II, Bonn Convention (CMS) a národnej legislatívy: v Indii pod Wildlife Protection Act 1972 (Schedule IV).
Pohorsky vyrik nocna lov India
Vyrik v prirodnom prostredi
