Otus — Strigidae (sovovité)
3 diagnostické znaky vs O. scops a O. senegalensis: (1) jednoslabičný „prrooo" spev (vs dvojslabičné „kjuup-kjuup" u O. scops); (2) endemit Arabia; (3) tmavšie sfarbenie než O. senegalensis.
Vlastné znaky:
Robb & The Sound Approach 2015 — split bol potvrdený na základe vokálnych, genetických a behaviorálnych rozdielov. IOC v6.4 (2016) prijal split — výrik arabský sa stal samostatným druhom.
Diagnostické volanie je krátke jednoslabičné „prrooo" alebo „brrr" trvajúce ~0,5 s, opakované každé 5–8 s. Kľúčový rozdiel oproti O. scops (dvojslabičné „kjuup-kjuup") a O. senegalensis (rýchlejšie volanie). Pár vytvára antifonálny duet pri toku. Vokalizácia najintenzívnejšia marec–jún.
Samec spieva „prrooo" z vrcholu akácií pri stmievaní. Pár vytvára antifonálny duet.
Vajcia biele, ~30 × 25 mm. Hniezdo v dutine akácie, skale alebo opustenom hniezde dravca.
Sedí výhradne samica, samec donáša korisť. Inkubácia začína od posledného vajca.
Mláďatá pokryté bielym páperím. Kŕmia oba rodičia — primárne saranciami a kobylkami.
Mláďatá opúšťajú dutinu po ~4 týždňoch, lietajú v 5 týždňoch. Závislé do júl/august.
Juvenily sa rozptyľujú v Arábskom polostrove. Pohlavná zrelosť v 1. roku.
| Výrik arabský | Výrik lesný | Výrik pohorský | Výrik cyperský | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 19–21 cm | 19–21 cm | 19–22 cm | 19–21 cm |
| Váha | ~90–110 g | 60–135 g | 95–145 g | 80–120 g |
| Dožitie | ~5 r | ~5 r | ~6 r | 5–8 r |
| Hlučnosť | 4/5 | 3/5 | 3/5 | 4/5 |
| Cena (SK) | IUCN LC | Chránený v SR | IUCN LC | IUCN LC |
| Povaha | Endemit Arabia, jednoslabičný spev | Migrant, dvojslabičný spev | Bledší, pruhovaný, Stredná Ázia | Endemit Cypru, rezident |
| Dostupnosť v SR | Saudská Arábia, Jemen, Omán, UAE | Európa, Stredomorie, SR juh | Stredná Ázia, SZ India | Cyprus (endemit) |
Príznaky: Vyrubovanie akácií pre poľnohospodárstvo a infraštruktúru
V Saudskej Arábii a Jemene sa stará akáciová savana stráca rýchlosťou ~1 % ročne kvôli intenzifikácii poľnohospodárstva.
Príznaky: Otrava cez ulovený hmyz z citrusových sadov
V Saudskej Arábii a UAE sa intenzívne používajú insekticídy. Druh hromadí toxíny pri love hmyzu.
Príznaky: Mačky domáce a kuny pri hniezdach v budovách
V dedinách Saudskej Arábie a Omána mačky domáce pravidelne predujú v nízkych hniezdach.
Príznaky: Lov pri cestných lampach
V modernizovaných dialniciach Saudskej Arábie a UAE dokumentované zrážky.
Druhový epitet „pamelae" je na počesť Pamely Bates, manželky popisateľa G. L. Batesa, ktorá ho sprevádzala počas zberatkej expedície v Arábii v 30. rokoch 20. storočia.
Najnovší uznaný split (2015) — predtým považovaný za poddruh Otus senegalensis pamelae, v roku 2015 splittnutý ako samostatný druh O. pamelae na základe genetických, vokálnych a behaviorálnych rozdielov (Robb & The Sound Approach).
Endemit Arabského polostrova — vyskytuje sa iba v Saudskej Arábii (Asir Mts., Hijaz), Jemene (highlands), Ománe (Dhofar, hayl) a v SAE (Hajar Mts.). Areál pokrýva ~1,5 milióna km².
Monotypický druh — žiadne uznávané poddruhy. Geneticky najbližšie príbuzný africký výrik O. senegalensis a O. scops z Európy.
Striktný insektivor — 65 % stravy tvorí hmyz, 12 % pavúkovce. Loví sarancie, kobylky, modlivky a chrobáky tichým zlosem zo stálej pozorovateľne (akácia, balagát).
Populácia ~60 000 jedincov (BirdLife 2024) — stabilná. IUCN Least Concern. Druh sa adaptoval na akáciovú savanu a horské oblasti Asir Mts.
Jednoslabičný „prrooo" spev je kľúčový diagnostický znak — počuteľný pri stmievaní v Asir Mts. (marec–jún). Odlišuje od dvojslabičného volania O. scops a O. senegalensis.
V monzúnovej oblasti Dhofar (južný Omán) druh tvorí dôležitú súčasť endemickej fauny — spolu s leopardom arabským (Panthera pardus nimr) a kamzíkom arabským (Hemitragus jayakari).
Endemicky iba na Arabskom polostrove — Saudská Arábia (Asir Mts., Hijaz), Jemen (highlands), Omán (Dhofar, hayl) a Spojené arabské emiráty (Hajar Mts.). Areál pokrýva ~1,5 milióna km². Druh sa vyskytuje od pobrežia po horské polohy do 2 500 m.
Hlavné rozdiely: (1) jednoslabičný „prrooo" spev (vs dvojslabičné „kjuup-kjuup" u O. scops); (2) endemit Arabia (vs Európa); (3) rezident (vs migrant); (4) tmavšie sfarbenie. Split bol potvrdený v roku 2015.
Stredne malý druh — dĺžka tela 19–21 cm, rozpätie krídel 50–55 cm, hmotnosť ~90–110 g. Podobná veľkosť ako O. scops a O. senegalensis. Sfarbenie šedohnedo-čierne s vertikálnym pruhovaním.
Striktný insektivor — 65 % stravy tvoria sarancie, kobylky, modlivky a chrobáky. 12 % pavúkovce a šťúrky. 10 % drobné cicavce (myš, gerbil). Loví tichým zlosem zo stálej pozorovateľne — akácia, balagát alebo telegraf.
Druh popísal G. L. Bates v roku 1937 ako poddruh O. senegalensis pamelae. V roku 2015 ho Robb & The Sound Approach navrhli ako samostatný druh na základe genetických, vokálnych a behaviorálnych rozdielov. IOC v6.4 (2016) prijal split.
IUCN Least Concern (2024) — populácia ~60 000 jedincov, stabilná. Areál pokrýva ~1,5 milióna km² Arabského polostrova. Hlavné hrozby: strata akáciových savan, pesticídy, predácia mačiek v dedinách.
Druh popísal G. L. Bates v roku 1937 ako poddruh Otus senegalensis pamelae. Druhový epitet „pamelae" je na počesť Pamely Bates.
Monotypický druh — endemit Arabského polostrova. Geneticky najbližšie príbuzný africký výrik O. senegalensis a O. scops z Európy. Split v roku 2015 (Robb & The Sound Approach).
Zdroj: IOC World Bird List v15.2, BirdLife DataZone, Wikipedia.
Areál: endemit Arabského polostrova — Saudská Arábia (Asir Mts., Hijaz), Jemen (highlands), Omán (Dhofar, hayl), SAE (Hajar Mts.). Areál pokrýva ~1,5 milióna km².
Chránený podľa CITES Appendix II a národnej legislatívy: v Saudskej Arábii pod Saudi Wildlife Authority, v UAE pod Federal Law on Environment, v Ománe pod Royal Decree 6/2003.
Arabsky vyrik v Omane Dhofar
Vyrik v Saudskej Arabii
