Otus — Strigidae (sovovité)
4 diagnostické znaky vs O. scops (split 2015): (1) Rezident — nemigruje (vs O. scops migrant); (2) nižší a hlbší spev ~1,3 kHz (vs ~1,5 kHz u O. scops); (3) tmavšie sfarbenie s viac čiernymi škvrnami; (4) endemit Cypru — geografická izolácia.
Vlastné znaky druhu:
Robb & The Sound Approach 2015 — split bol potvrdený na základe vokálnych, genetických a behaviorálnych rozdielov. IOC v15.2 a IUCN dnes uznávajú O. cyprius ako samostatný druh.
Charakteristické volanie je melancholické „kjuup" alebo „pjuup" trvajúce ~0,3 s, opakované každé 2–3 s pri stmievaní. Spev výrika cyperského je nižší a hlbší než u O. scops (~1,3 kHz vs 1,5 kHz) — kľúčový diagnostický znak splitu (Robb & The Sound Approach 2015). Pár vytvára antifonálny duet pri toku. Najintenzívnejšia vokalizácia marec–jún.
Samec spieva „kjuup-kjuup" zo stromov pri stmievaní. Pár vytvára antifonálny duet. Tok najintenzívnejší marec–apríl.
Vajcia biele, ~30 × 25 mm. Hniezdo v dutine stromu, budove alebo v hniezdnej búdke. Znáška najčastejšie apríl–máj.
Sedí výhradne samica, samec donáša korisť. Inkubácia začína od posledného vajca, mláďatá sa líhnu takmer súčasne.
Mláďatá pokryté bielym páperím. Kŕmia oba rodičia — primárne saranciami, kobylkami a modlivkami.
Mláďatá opúšťajú dutinu po ~3 týždňoch, lietajú ihneď. Potom ostávajú v blízkosti rodičov ďalšie 2–3 týždne.
Juvenily sa rozptyľujú do nových teritórií v rámci Cypru. Pohlavná zrelosť v 1. roku, dlhovekosť 5–8 r v prírode.
| Výrik cyperský | Výrik lesný | Výrik pohorský | Výrik arabský | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 19–21 cm | 19–21 cm | 19–22 cm | 19–21 cm |
| Váha | 80–120 g | 60–135 g | 95–145 g | ~90–110 g |
| Dožitie | 5–8 r | ~5 r | ~6 r | ~5 r |
| Hlučnosť | 4/5 | 3/5 | 3/5 | 4/5 |
| Cena (SK) | IUCN LC | Chránený v SR | IUCN LC | IUCN LC |
| Povaha | Endemit Cypru, rezident, nižší spev | Migrant — zimuje v Afrike | Stredná Ázia, bledšia, nižší spev | Saudská Arábia, Jemen, Omán |
| Dostupnosť v SR | Cyprus (endemit) | Stredozemie, južná Európa, SR juh | Stredná Ázia po SE Turecko | Arabský polostrov |
Príznaky: Otrava cez ulovený hmyz z citrusových a olivových sadov
Cyprus má intenzívne poľnohospodárstvo. Insekticídy (pyretroidy, organofosfáty) sa hromadia v ulovenej koristi. Hlavná hrozba pre populáciu.
Príznaky: Vyrubovanie starých olív a borovíc, modernizácia poľnohospodárstva
Druh je odkázaný na dutiny — BirdLife Cyprus rieši nedostatok hniezdnych búdkami (200+ obsadených).
Príznaky: Zrážky pri love okolo cestných lámp
Cestné lampy priťahujú hmyz, sova prilieta na lov. V rušných lokalitách dokumentované úhyny.
Príznaky: Predácia mláďat v hniezdnych búdkach a v nízkych dutinách
Mačka domová a kuna (Martes martes) predujú v hniezdach pri ľudských sídlach.
Najnovší split (2015) — predtým považovaný za poddruh O. scops cyprius (Madarász 1901), v roku 2015 splittnutý ako samostatný druh O. cyprius (Robb & The Sound Approach). Kľúčové dôkazy: nižší/hlbší spev, genetický rozdiel a rezidentný status.
Endemit Cypru — vyskytuje sa iba na ostrove Cyprus, podobne ako endemická sosna Pinus brutia. Druh je súčasťou „100% Cypriot and proud" kampane BirdLife Cyprus.
Rezident — nemigruje — kľúčový rozdiel oproti O. scops (kontinentálny scops migruje do subsaharskej Afriky). Cyperský druh ostáva celoročne na ostrove.
Najmenšia sova Cypru — 19–21 cm dĺžka, rozpätie krídel 47–54 cm, hmotnosť ~80–120 g. Charakteristická šedohnedo-čierna mozaika peria s vynikajúcou mimikry.
Bohatá hmyzia strava — 75–80 % bezstavovcov (sarancie, kobylky, modlivky, chrobáky). Mediteránska klíma Cypru ponúka výbornú hmyziu faunu počas leta.
BirdLife Cyprus program hniezdnych búdok — od roku 2010 prebieha inštalácia drevených búdok v sadoch a dedinách. K roku 2021 viac ako 200 obsadených hniezdnych búdok (MDPI 2021, Hadjikyriakou).
Populácia 10 000–24 000 dospelých jedincov (BirdLife) — stabilná. Druh sa vyskytuje na celom území Cypru vrátane severnej (turecká) časti.
V kultúre cyperských dedín je výrik tradičný hlas leta — jeho melancholické „kjuup" pri stmievaní je počuť v olivových sadoch od marca do júna.
Endemicky iba na ostrove Cyprus — vrátane gréckej a tureckej časti. Druh sa vyskytuje v otvorených lesoch, olivových sadoch, citrusových sadoch, dedinách a parkoch od pobrežia po pohorie Troodos (do 1 900 m).
Hlavné rozdiely: (1) výrik cyperský je rezident — nemigruje, na rozdiel od O. scops, ktorý zimuje v subsaharskej Afrike; (2) nižší a hlbší spev (~1,3 kHz vs 1,5 kHz); (3) tmavšie sfarbenie; (4) endemit Cypru. Split bol potvrdený v roku 2015 (Robb & The Sound Approach).
Najmenšia sova Cypru — dĺžka tela 19–21 cm, rozpätie krídel 47–54 cm, hmotnosť ~80–120 g. Pre porovnanie: kuvik obyčajný (Athene noctua) má 21–23 cm, plamienka driemavá (Tyto alba) 33–39 cm.
Hlavne hmyzom — 75–80 % stravy tvoria sarancie, kobylky, modlivky, chrobáky, šváby a cikády. Doplnková strava: pavúkovce, šťúrky (Buthus), drobné gekonidy a výnimočne myš domová. Bohatá mediteránska hmyzia fauna podporuje populáciu.
IUCN Least Concern — populácia 10 000–24 000 dospelých jedincov, stabilná. BirdLife Cyprus prevádzkuje program hniezdnych búdok s 200+ obsadenými. Hlavné hrozby: pesticídy v poľnohospodárstve, strata dutín v starých olivách, predácia mačiek.
Nie — je rezident, celoročne ostáva na Cypre. Toto je kľúčový rozdiel oproti výrikovi obyčajnému (O. scops), ktorý zimuje v subsaharskej Afrike (3 000–8 000 km migrácia). Cyperský druh sa adaptoval na rezidentný režim vďaka miernej zime ostrova.
Druh popísal Gyula Madarász v roku 1901 ako poddruh O. scops cyprius. Typové miesto: Cyprus. V roku 2015 splittnutý ako samostatný druh.
Monotypický druh — endemit Cypru, žiadne uznávané poddruhy. Geneticky najbližší výrik obyčajný (O. scops) — sesterský taxón.
Zdroj: IOC World Bird List v15.2, BirdLife DataZone, BirdLife Cyprus.
Areál: endemicky iba na ostrove Cyprus — vrátane gréckej a tureckej časti. Druh sa vyskytuje od pobrežia po horské polohy.
Chránený podľa CITES Appendix II, Bernského dohovoru (Príloha II) a Smernice EÚ o vtákoch. Cyprus je členom EÚ od 2004.
Cypersky vyrik endemit ostrova
Duet samca a samice
