
Otus — Strigidae (sovovité)
Smithsonian National Zoo (máj 2016): Ornitológovia Andy Boyce a Keegan Tranquillo zachytili na svahoch Mt Kinabalu prvého oficiálne dokumentovaného jedinca bornejského poddruhu O. b. brookii po 125 rokoch od jeho prvého popisu R. B. Sharpe-om v roku 1892.
Časová os:
Sir James Brooke (1803–1868) bol britský dobrodruh, ktorý v roku 1841 ovládol oblasť dnešného Sarawaku po pomoci sultánovi Bruneja proti povstaniu. Stal sa prvým „Bielym radžom Sarawaku" a založil dynastiu Brookeovcov vládnucu Sarawakom až do roku 1946.
Vokálne dáta sú fragmentárne. Sumatranský poddruh (solokensis) ozve sa „owh" alebo „owh-owh" výbušným štekaním trvajúcim ~0,5 s. Bornejský poddruh (brookii) podľa pozorovaní od 2016 ozve sa krátkym chrapľavým štekotom — niekoľkí ornitológovia naznačujú výrazne odlišnú vokalizáciu, čo podporuje navrhovaný split na 2 druhy. Volanie počuteľné pri stmievaní v horských pralesoch nad 1 100 m.
Samec spieva „owh" z nízkej vetvičky v horskom pralese. Pre nedostatok dát chovanie nie je dôkladne dokumentované.
Hniezdo v dutine stromu. Vajcia nepopísané v literatúre — bornejský poddruh nebol roky pozorovaný.
Sedí pravdepodobne výhradne samica, samec donáša korisť (typické pre rod Otus).
Mláďatá pokryté bielym páperím. Kŕmia pravdepodobne oba rodičia veľkým hmyzom.
Mláďatá pravdepodobne opúšťajú dutinu po ~4 týždňoch (analógia s príbuznými Otus).
Juvenily sa rozptyľujú v okolitých horských pralesoch. Pohlavná zrelosť pravdepodobne v 1. roku.
| Výrik radžov | Výrik hornatý | Výrik sundský | Výrik moluckký | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 23–25 cm | 18–21 cm | 20–25 cm | 20–25 cm |
| Váha | ~ neznáma | 52–112 g | 100–180 g | 100–165 g |
| Dožitie | ~ neznáma | ~5 r | ~5 r | ~5 r |
| Hlučnosť | 5/5 | 3/5 | 3/5 | 4/5 |
| Cena (SK) | IUCN LC, CITES II | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC |
| Povaha | Endemit Bornea a Sumatry, znovuobjavený 2016 | Horský druh Himalájí a SE Ázie | Sundské ostrovy, nížinné lesy | Moluky, Wallacea |
| Dostupnosť v SR | Borneo, Sumatra (>1 100 m) | Himaláje, SE Ázia | Sundské ostrovy | Indonézia (Moluky) |
Príznaky: Odlesňovanie pre plantáže olejovej palmy a kávy v nižších polohách
Pralesy nižších svahov Bornea a Sumatry sa strácajú rýchlym tempom (~1,2 % ročne). Hoci druh žije v horských polohách 1 100+ m, fragmentácia areálu znižuje konektivitu populácií.
Príznaky: Posun teplotných zón vyššie v horách — strata habitatu nad pásmom „cloud forest"
Modelovanie predpovedá posun montánnych klimatických zón o 100–200 m vyššie do 2080. Druh viazaný na chladnejšiu horskú mikroklímu môže prísť o suitable habitat.
Príznaky: Bornejský poddruh nebol pozorovaný 125 rokov (1892–2016)
Druh ostáva extrémne vzácnym a údajovo nedostatočným. Bez intenzívneho výskumu nemožno spoľahlivo posúdiť skutočný status. IUCN preto označuje druh za Least Concern, ale poddruh brookii je možno tichom poklese.
Príznaky: Potkany a mačky v hniezdach v dolných svahoch
V Mt Kinabalu NP sa potkany dostali do nadmorských polôh 1 500+ m. Pre dutinového hniezdiča predstavujú teoretické riziko.
Druhový epitet „brookii" je na počesť Sira Jamesa Brookea (1803–1868), prvého „Bieleho radžu Sarawaku" — britského dobrodruha, ktorý v roku 1841 ovládol oblasť dnešného Sarawaku a založil dynastiu Brookeovcov vládnucu Sarawakom až do roku 1946.
Bornejský poddruh stratený 125 rokov — od popisu R. B. Sharpem v roku 1892 nebol bornejský poddruh O. b. brookii pozorovaný až do mája 2016, keď ornitológovia Andy Boyce a Keegan Tranquillo (Smithsonian Migratory Bird Center) zachytili jedinca na svahoch Mt Kinabalu (Sabah, Malajzia) a urobili prvú fotografiu druhu.
Genetické dáta podporujú split na 2 druhy — výskum naznačuje, že bornejský a sumatranský poddruh sú geneticky výrazne odlišné a môžu sa časom uznať ako dva samostatné druhy. Hlasy oboch poddruhov sa líšia.
Veľkosť 23–25 cm — výrik radžov je väčší než typický Otus. Má fiery oranžové oči, výrazné biele „obočie" a hnedo-čierne ušné chocholy s bielym vnútorným okrajom.
Endemit Sundských ostrovov — vyskytuje sa iba na Borneu (Sarawak, Sabah, Kalimantan) a Sumatre. Pohorie Crocker Range, Mt Kinabalu, Barisan Mts. a Mt Kerinci predstavujú kľúčové lokality. Žije nad 1 100 m, najčastejšie 1 200–1 800 m.
Striktný horský insektivor — 60 % stravy tvorí veľký hmyz: mole, chrobáky, modlivky. Sezónne loví aj žaby a gekonidy. Pre vzácnosť pozorovaní je presné zloženie diéty nedostatočne známe.
„Cloud forest" druh — väzba na horské pralesy s vlhkou klímou a častými oblačnými poltrami. Mt Kinabalu má >4 000 mm zrážok ročne. Klimatická zmena predstavuje dlhodobé riziko stratou cloud-forest pásma.
V kultúre Sarawaku je James Brooke kontroverznou postavou — britský dobrodruh, ktorý sa stal absolútnym vládcom domorodých kmeňov Dyak. Druh nesie jeho meno už 130+ rokov, zostávajúci jedným z najtajomnejších a najmenej preštudovaných sov sveta.
Endemicky iba na Borneu (Sarawak, Sabah, Kalimantan) a Sumatre (Indonézia). Žije v horských pralesoch nad 1 100 m n. m., najčastejšie v polohách 1 200–1 800 m. Kľúčové lokality: Mt Kinabalu (Sabah), Crocker Range NP, Kerinci-Seblat NP, Gunung Leuser NP (Sumatra).
Bornejský poddruh O. b. brookii bol popísaný v roku 1892, ale potom 125 rokov nebol oficiálne pozorovaný. Druh je extrémne plachý, žije v hustom horskom pralese a je málo hlasový. V máji 2016 ho Andy Boyce a Keegan Tranquillo zo Smithsonian National Zoo zachytili na svahoch Mt Kinabalu a urobili prvú fotografiu, čo potvrdilo prežitie poddruhu.
23–25 cm — výrik radžov je väčší než typický Otus (napr. O. scops má 19–21 cm). Hmotnosť nie je presne dokumentovaná pre nedostatok jedincov v rukách. Sfarbenie: hnedo-čierne s výraznou bielo-oranžovou tvárou a fiery oranžovými očami.
Po Sirovi Jamesovi Brookeovi (1803–1868), prvom „Bielom radžovi Sarawaku" — britskom dobrodruhovi, ktorý v roku 1841 ovládol oblasť Sarawaku a založil dynastiu Brookeovcov. Druh popísal R. B. Sharpe v roku 1892 z exempláru z hôr Sarawaku.
Možno nie — genetické dáta a vokálne rozdiely naznačujú, že O. b. brookii (Borneo) a O. b. solokensis (Sumatra) môžu byť dva samostatné druhy. Pre formálne uznanie chýba viac štúdií, ale taxonómovia (IOC, BirdLife) sledujú túto otázku.
IUCN Least Concern, ale poddruh O. b. brookii (Borneo) zostáva extrémne vzácny a údajovo nedostatočný (Data Deficient). Sumatranský poddruh je relatívne lepšie zdokumentovaný. Druh chránený podľa CITES Appendix II.
Druh popísal R. B. Sharpe v roku 1892 z exempláru zo Sarawaku. Pomenovaný po Jamesovi Brookeovi, prvom „Bielom radžovi Sarawaku" (1803–1868).
2 poddruhy: O. b. brookii (Sharpe, 1892) na Borneu a O. b. solokensis (Hartert, 1893) na Sumatre. Genetické dáta a vokálne rozdiely naznačujú, že môžu byť dva samostatné druhy.
Zdroj: IOC World Bird List v15.2, BirdLife DataZone, Wikipedia.
Areál: endemit Sundských ostrovov — Borneo (Sarawak, Sabah, Kalimantan) a Sumatra (Indonézia). Žije v horských pralesoch nad 1 100 m, najčastejšie 1 200–1 800 m.
Chránený podľa CITES Appendix II a národnej legislatívy: v Malajzii pod Wildlife Conservation Act 2010, v Indonézii pod Indonesian Law No. 5/1990 a prílohou predmetnou ochrany ohrozených druhov.