Výr tmavý (Bubo coromandus) — dospelý jedinec s perovými „uškami\', sivohnedou kresbou a žltými očami (foto: Wikimedia Commons)

Bubo — Strigidae (sovovité)

Výr tmavý

Bubo coromandus (Latham, 1790) — veľký výr indického subkontinentu a JV Ázie; 2 poddruhy (IOC v15.2)

IUCN: LC (Least Concern) — EOO 9,25 mil. km², populácia stabilná | Areál: India, Pakistan, Nepál, Bangladéš, Mjanmarsko, Thajsko, Malajzia
Dĺžka47–52 cm
Krídlo38,0–43,5 cm
Chvost18,7–22,4 cm
V hustých korunách starých banyánov a smokvoní pri indických riekach sa cez deň ukrýva jediný indický výr s polo-rybiarskou ekológiou — výr tmavý. S dĺžkou 47–52 cm a sivohnedou kresbou volá hlboké „wo-wo-wo-o-o-o-o" počuteľné z 2–3 km, a vďaka polopierami pokrytým nohám dokáže loviť ryby do 500 g z plytkých vôd. V Bharatpure (Keoladeo NP) hniezdi 5–8 párov v starých dravčích hniezdach na vysokých stromoch pri jazerách. V indickej ľudovej kultúre je jeho dutý hlas pripisovaný „ghúlovi" v starých banyánoch.

 Identifikácia — sivohnedá kresba, žlté oči, polopiery na nohách

5 diagnostických znakov vs ostatné indické výry: (1) stredne veľká veľkosť — 47–52 cm vs 50–65 cm u B. nipalensis; (2) sivohnedá kresba s tmavými prúžkami, nie čierne srdcové škvrny ako u B. nipalensis; (3) žlté oči vs hnedé u B. nipalensis a oranžové u B. bubo/B. bengalensis; (4) polopierami pokryté nohy — adaptácia na rybiarsky lov; (5) habitat — husté stromy pri vode (banyán, smokvoň, mango), nie skalné svahy ako B. bengalensis.

Vlastné znaky druhu:

  • Perové „ušá" kratšie a smerujúce do bokov (vs kolmo nahor u B. bubo)
  • Sivohnedá kresba so svetlými škvrnami na ramenách
  • Tvárový disk sivý s tmavými lemmi
  • Polopierami pokryté nohy — adaptácia na lov rýb z vody
  • Žlté oči, čierny zobák
  • Mladé jedince svetlejšie, s výraznejšími prúžkami

 Polo-rybiarska ekológia — jediný indický výr pri vode

Cornell Birds of the World a Avibase (Clements 2024) ho dokonca radia k rodu Ketupa spolu s rybiarskymi výrmi. IOC v15.2 ho ponecháva v rode Bubo. Spoločná je ekológia pri vode: husté stromy pri riekach, jazerách a mokradiach.

  • Lov rýb 15 %: z brehu nad plytkou vodou, polopierami pokryté nohy
  • Vtáky 35 %: myny, holuby, vrany, mladé husi a kačice
  • Cicavce 30 %: potkany, hraboše, netopiere
  • Plazy 10 %: varany, hady, jaštery
  • Žaby a kraby 10 %: pri monzúne na zaplavených ryžoviskách
  • Hmotnosť koristi: 5 g (chrobák) – 1 000 g (mladá hus)

Výživa

  • Vtáky — myny, holuby, vrany, mladé husi, kačice
  • Cicavce — potkany, hraboše, netopiere, mladé zajace
  • Ryby — lov z brehu a plytkých vôd
  • Plazy — varany, hady, jaštery
  • Žaby, kraby, veľký hmyz
Tip od odborníka Výr tmavý je oportúnny nočný predátor riečnych a lesných ekosystémov indického subkontinentu. Loví všetko od myny po varanu a malého chevrotaina. Vďaka voľne strapatým „uškám" a sivohnedej kresbe ostáva cez deň takmer neviditeľný v korunách starých banyánov a smokvoní. Pelety obsahujú perá, kosti, šupiny rýb aj chitin krabov.

Hlasový prejav

Diagnostické volanie je hlboké duté „wo-wo-wo-o-o-o-o" — séria 7–12 slabík s narastajúcim tempom a klesajúcou frekvenciou na konci, dĺžka 3–5 s, opakované každých 20–40 s. Samec volá nižšie (250–350 Hz), samica vyššie a chrapľavejšie. Pár duetuje pri súmraku a brieždení v decembri–januári. Pri obrane hniezda klapanie zobákom a hlasné syčanie. Mláďatá pískajú „kruí" pri žobraní o korisť.

Typické zvuky

  • Tok samca — „wo-wo-wo-o-o-o-o", 7–12 slabík, 250–350 Hz, počuteľné 2–3 km
  • Volanie samice — vyššie chrapľavé „wo-hu" v duete so samcom
  • Obrana hniezda — hlasné klapanie zobákom („bill-snapping") a syčanie
  • Žobravé volanie mláďat — vysoké „kruí-kruí" pri kŕmení (február–jún)
  • Alarmový hlas — ostré chrapľavé „škré" pri prítomnosti človeka alebo opice

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok — november–január, pár volá hlboké „wo-wo-wo" z hniezdneho stromu
Hniezdenie — december–apríl, 2 vajcia v starom hniezde dravca pri vode
Inkubácia ~35 d (samica), mláďatá v hniezde 5–6 týždňov, závislé do 5 mesiacov
Postupné pelichanie počas leta a monzúnu
Rezident — pár obhajuje teritórium pri vode celoročne, monzún ovplyvňuje aktivitu

Prostredie a požiadavky

Hniezdo
Staré hniezda dravcov (orliak bielobruchý, kane, bocian) na vysokých stromoch pri vode
Hniezdo si stavia zriedka, takmer výhradne obsadí cudzie. Strom: banyán (Ficus benghalensis), smokvoň (Ficus religiosa), mango, niekedy palmu, vždy 8–25 m nad zemou. Vajcia ~58 x 46 mm, biele.
Nadmorská výška
0–1 500 m n. m. (v Indii typicky 50–800 m)
Najnižší výskyt v Sundarbany (delta Gangy 0 m), v Himalájskych podhoriach do 1 500 m. Vajcia kladie do nečisteného hniezda, niekedy s ostatkami predchádzajúcej znášky.
Biotop
Lesnaté a sadové ekosystémy pri vode — rieky, jazerá, ryžoviská, kanále
Lokality: Bharatpur (Keoladeo NP), Ranthambore (jazerá), Corbett (rieka Ramganga), Sundarbany (delta), Kaziranga (rieka Brahmaputra), Sariska. Vyhýba sa púšti a vysokým Himalájam.
Teplota
Tropický a subtropický — od +5 °C v zime po +45 °C v lete (Rajasthan)
Termoregulácia šelestením pier a polootvoreným zobákom (gular flutter) pri >40 °C. Mláďatá v hniezde citlivé na monzún a chlad pred-monzúnového obdobia.
Voda
Pije z riek, jazier a ryžovísk, kúpe sa pravidelne na plytčinách
Vodu získava aj z koristi a šťavnatých rýb. Súčasťou loveckého správania je „brodenie" v plytkej vode pri love žiab a krabov.
Spoločnosť
Monogamný pár s celoživotnou väzbou; teritórium 1–5 km pozdĺž vodného toku
Pár sa formuje v 2.–3. roku, väzba trvá až do smrti partnera. Pár loví spolu pri súmraku, vo dne sedí v hustom lístí jedného stromu. Lokálna hustota: 1 pár / 5–10 km riečneho toku.

Rozmnožovací cyklus

Tok
November–január

Pár duetuje „wo-wo-wo" z hniezdneho stromu, vrcholí december–január. Samec ponúka korisť samici (courtship feeding), oblietavajú spoločne teritórium pri vode.

Znáška
2 vajcia (zriedka 1 alebo 3)

Vajcia biele, hladké, ~58 x 46 mm. Kladie do starého hniezda orliaka, kane alebo bociana 8–25 m nad zemou. Znáška najčastejšie december–február.

Inkubácia
~35 dní

Sedí výhradne samica, samec donáša korisť. Inkubácia začína prvým vajcom, mláďatá sa líhnu asynchrónne — staršie má v krízových rokoch prednosť.

Liahnutie
Január–marec

Mláďatá pokryté bielym semipuhovitým perím, hmotnosť pri liahnutí ~40 g. Prvé 2 týždne zahrieva samica, oba rodičia kŕmia (samec hlavne dodáva korisť).

Mláďatá
5–6 týždňov v hniezde + 4–5 mesiacov závislé

Mláďatá opúšťajú hniezdo v 5–6 týždňoch (pred dokončením perí), pohybujú sa po vetvách („branching"). Plne lietajú v 8–10 týždňoch. Závislé do júna–júla.

Samostatnosť
Júl–september

Juvenily sa rozptyľujú pozdĺž riek. Pohlavná zrelosť v 2.–3. roku. EURING longevity podľa rodu Bubo ~20–25 r v prírode, v zajatí >40 r.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Výr tmavý 47–52 cm Výr škvrnobruchý 50–65 cm Výr bengalský 50–56 cm Sova rybiarska okriadlavá 50–55 cm
Výr tmavý Výr škvrnobruchý Výr bengalský Sova rybiarska okriadlavá
Dĺžka47–52 cm50–65 cm50–56 cm50–55 cm
Váha~800–1 200 g1 500–2 500 g1 100–1 700 g2 000–2 650 g
Dožitie15–25 r. (zajatie >35 r)15–25 r.15–20 r.15–20 r.
OchranaIUCN LCIUCN LCIUCN LCIUCN LC
CharakteristikaSivohnedý, „ušá", žlté oči, polopiery na noháchTmavé bruško so srdcovými škvrnami, hnedé očiHnedo-čierna kresba, „ušá", oranžové očiRezavá s tmavými prúžkami, ryby z riek
AreálIndia + JV Ázia, husté stromy pri vodeHimaláje + JV Ázia, horské lesy 900–2 100 mIndický subkontinent, suché skalnaté svahyHimaláje + JV Ázia, lesné rieky 0–2 100 m

Zaujímavosti

1

Výr tmavý je jediný indický výr s polopierami pokrytými nohami a polo-rybiarskou ekológiou — najlepšie pozorovaný v Keoladeo NP (Bharatpur), kde 5–8 párov hniezdi pri jazerách.

2

Charakteristické „ušá" sú o niečo kratšie ako u výra skalného a často smerujú do bokov, nie kolmo nahor. Žlté oči ho odlišujú od oranžovookého výra skalného a tmavookého výra škvrnobruchého.

3

Hmotnosť koristi 5 g – 1 000 g; v Bharatpure dokumentovaný útok na mladé husi (Anser indicus) priamo na hniezde — jedinečné správanie medzi indickými sovami.

4

Latham 1790 popísal druh ako Strix coromanda podľa exemplára z Koromandelského pobrežia (východné Indie), súčasný rod Bubo stanovil Duméril 1805. Niektoré moderné systematiky (eBird/Clements) ho radia k rodu Ketupa spolu s rybiarskymi výrmi.

5

Hlboké duté „wo-wo-wo-o-o-o-o" volanie je v indickej ľudovej kultúre prisudzované „ghúlovi" alebo „bhuthovi" (duchu), a v starých banyánoch pri dedinách sa ho ľudia tradične boja. V skutočnosti je výr tmavý plachý a vyhýba sa človeku.

6

Avibase ho radí podľa Clements 2024 k rodu Ketupa (Ketupa coromanda) spolu s rybiarskymi výrmi. IOC v15.2 ho ponecháva v rode Bubo. Taxonómia sa neustále reviduje na základe DNA analýz (König & Weick 2008).

7

Mláďatá vo voľnej prírode mortalita 1. roka 50–60 %; dospelých 10–15 % ročne. Dlhovekosť v zajatí (Delhi Zoo) zaznamenaná >35 r.

Taxonomická klasifikácia

species Výr tmavý
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Strigiformes
Čeľaď Strigidae (sovovité)
Rod Bubo Duméril, 1805
Druh B. coromandus (Latham, 1790)
Poddruhy 2 — B. c. coromandus (Latham, 1790) — indický subkontinent od Pakistanu cez Indiu, Nepál, Bangladéš po Mjanmarsko; B. c. klossii Robinson, 1911 — Thajsko, Malajzia, Indočína

? Často kladené otázky

Výr tmavý je veľký juhoázijský výr — dĺžka tela 47–52 cm, krídlo 38,0–43,5 cm, chvost 18,7–22,4 cm. Hmotnosť v literatúre málo dokumentovaná, odhad podľa proporcií 800–1 200 g (samice väčšie). Pre porovnanie: výr skalný má 60–75 cm a 1,5–4,2 kg, je výrazne väčší.

Najlepšie lokality sú Keoladeo NP (Bharatpur) v Rajasthane, kde 5–8 párov hniezdi pri jazerách; Ranthambore NP; Corbett NP (rieka Ramganga); Sundarbany (delta Gangy) a Kaziranga NP. Najlepší čas: súmrak december–február, keď je tok najintenzívnejší.

Výr tmavý (B. coromandus) má sivohnedú kresbu, žlté oči a polopierami pokryté nohy, žije pri vode v Indii a JV Ázii. Výr škvrnobruchý (B. nipalensis) je väčší (50–65 cm), má tmavé bruško posiate srdcovými škvrnami, žije v horských lesoch Himalájí a JV Ázie. Výr skalný (B. bubo) má 60–75 cm a oranžové oči, je palearktický druh.

Je oportúnny predátor s extrémne širokým spektrom: vtáky 35 % (myny, holuby, vrany, mladé husi), cicavce 30 % (potkany, hraboše, netopiere), ryby 15 % (lov z brehu, polopierami pokryté nohy mu pomáhajú), plazy 10 % (varany, hady), žaby, kraby, hmyz 10 %. Hmotnosť koristi 5 g – 1 000 g.

Nie — takmer výhradne obsadzuje staré hniezda iných veľkých vtákov (orliak bielobruchý, kane, bocian, vrana) na vysokých banyánoch, smokvoniach alebo mangách 8–25 m nad zemou, vždy pri vode. Vajcia kladie do staršieho nečisteného hniezda. Znáška 2 vajcia, inkubácia ~35 dní.

Diagnostické volanie je hlboké duté „wo-wo-wo-o-o-o-o" — séria 7–12 slabík s narastajúcim tempom a klesajúcou frekvenciou na konci, dĺžka 3–5 s. Pár duetuje pri súmraku a brieždení v decembri–januári. V indickej ľudovej kultúre je tento hlas prisudzovaný „ghúlovi" a v starých banyánoch sa ho dediny tradične boja.

IUCN: LC (Least Concern), EOO 9,25 mil. km² (BirdLife DataZone, 2024). V Indii chránený pod Wildlife Protection Act 1972 (Schedule IV). Populácia hodnotená ako stabilná, ale lokálne klesá v Pandžábe a UP kvôli pesticídom a vyrubovaniu starých stromov. Najlepšie chránené populácie sú v Keoladeo NP, Corbett, Ranthambore a Sundarbany.

 Taxonómia — Latham 1790, 2 poddruhy

Druh popísal John Latham 1790 v Index Ornithologicus ako Strix coromanda podľa exemplára z Koromandelského pobrežia (východné Indie). Súčasný rod Bubo stanovil Duméril 1805. Niektoré moderné systematiky (Clements/eBird 2024) ho radia k rodu Ketupa.

Etymológia: Bubo = lat. „výr"; coromandus = lat. „koromandelský" — podľa Koromandelského pobrežia v južnej Indii, odkiaľ pochádzal typový exemplár.

  • B. c. coromandus (Latham, 1790) — nominátna forma, indický subkontinent (Pakistan, India, Nepál, Bangladéš) až Mjanmarsko
  • B. c. klossii Robinson, 1911 — Thajsko, Malajzia, Indočína, mierne menší a tmavší

Zdroj: IOC World Bird List v15.2, BirdLife DataZone, Avibase.

 Areál — India + JV Ázia, lesy pri vode

Areál: indický subkontinent (Pakistan, India, Nepál, Bangladéš), Mjanmarsko, Thajsko, Malajzia, Laos, Vietnam. Špecialista na husté lesy a sady pri rieke, jazere alebo mokradi. Vyhýba sa púšti a vysokým Himalájam.

  • Keoladeo NP (Bharatpur, Rajasthan) — 5–8 párov, najlepšia lokalita pre pozorovanie
  • Ranthambore NP — pri jazerách
  • Corbett NP (Uttarakhand) — rieka Ramganga
  • Kaziranga NP (Assam) — rieka Brahmaputra
  • Sundarbany (West Bengal) — delta Gangy, mangrove
  • Sariska TR, Nagarhole NP — ďalšie chránené lokality
  • Mjanmarsko, Thajsko, Malajzia — poddruh klossii

 Právny status — Wildlife Protection Act 1972 Schedule IV

V Indii chránený podľa Wildlife Protection Act 1972 (Schedule IV). Globálny status IUCN: LC (Least Concern). CITES Appendix II — regulovaný medzinárodný obchod (vzťahuje sa na celú čeľaď Strigidae).

  • India WPA 1972: Schedule IV — chránený
  • CITES Appendix II: regulovaný obchod
  • IUCN globálne: LC, EOO 9,25 mil. km², populácia stabilná
  • Hlavné hrozby: pesticídy, vyrubovanie starých stromov, regulácia riek
  • Najlepšie pozorovanie: Keoladeo NP (Bharatpur), súmrak december–február

 Areál — India + JV Ázia

Areál: Indický subkontinent + Mjanmarsko, Thajsko, Malajzia, Indočína. Špecialista na husté stromy pri vode. Rezident, nemigruje. 2 poddruhy: coromandus (Indie) a klossii (Thajsko–Malajzia).

 Hlasová ukážka

Zdroj: xeno-canto.org XC1006568
Nahrávateľ: Kim Chuah Lim, Malaysia
Licencia: CC BY-NC-SA

 Hlas — ukážka

Dusky Eagle-Owl — Bubo coromandus — hlas a video

Dusky Eagle-Owl — typický akcelerujúci „kro kro kro-kro"

 Cudzie názvy

Slovensky:   Výr tmavý, Česky:   Výr tmavý, Anglicky:   Dusky Eagle-Owl, Nemecky:   Koromandeluhu, Francúzsky:   Grand-duc bruyant, Taliansky:   Gufo reale del Coromandel, Španielsky:   Búho de Coromandel, Holandsky:   Maleise oehoe, Poľsky:   Puchacz koromandelski, Hindsky:   जंगली घुग्घू (Jangli Ghuggu), Bengálsky:   হুতোম পেঁচা (Hutom Pyancha)