Bubo — Strigidae (sovovité)
5 diagnostických znakov vs ostatné indické výry: (1) stredne veľká veľkosť — 47–52 cm vs 50–65 cm u B. nipalensis; (2) sivohnedá kresba s tmavými prúžkami, nie čierne srdcové škvrny ako u B. nipalensis; (3) žlté oči vs hnedé u B. nipalensis a oranžové u B. bubo/B. bengalensis; (4) polopierami pokryté nohy — adaptácia na rybiarsky lov; (5) habitat — husté stromy pri vode (banyán, smokvoň, mango), nie skalné svahy ako B. bengalensis.
Vlastné znaky druhu:
Cornell Birds of the World a Avibase (Clements 2024) ho dokonca radia k rodu Ketupa spolu s rybiarskymi výrmi. IOC v15.2 ho ponecháva v rode Bubo. Spoločná je ekológia pri vode: husté stromy pri riekach, jazerách a mokradiach.
Diagnostické volanie je hlboké duté „wo-wo-wo-o-o-o-o" — séria 7–12 slabík s narastajúcim tempom a klesajúcou frekvenciou na konci, dĺžka 3–5 s, opakované každých 20–40 s. Samec volá nižšie (250–350 Hz), samica vyššie a chrapľavejšie. Pár duetuje pri súmraku a brieždení v decembri–januári. Pri obrane hniezda klapanie zobákom a hlasné syčanie. Mláďatá pískajú „kruí" pri žobraní o korisť.
Pár duetuje „wo-wo-wo" z hniezdneho stromu, vrcholí december–január. Samec ponúka korisť samici (courtship feeding), oblietavajú spoločne teritórium pri vode.
Vajcia biele, hladké, ~58 x 46 mm. Kladie do starého hniezda orliaka, kane alebo bociana 8–25 m nad zemou. Znáška najčastejšie december–február.
Sedí výhradne samica, samec donáša korisť. Inkubácia začína prvým vajcom, mláďatá sa líhnu asynchrónne — staršie má v krízových rokoch prednosť.
Mláďatá pokryté bielym semipuhovitým perím, hmotnosť pri liahnutí ~40 g. Prvé 2 týždne zahrieva samica, oba rodičia kŕmia (samec hlavne dodáva korisť).
Mláďatá opúšťajú hniezdo v 5–6 týždňoch (pred dokončením perí), pohybujú sa po vetvách („branching"). Plne lietajú v 8–10 týždňoch. Závislé do júna–júla.
Juvenily sa rozptyľujú pozdĺž riek. Pohlavná zrelosť v 2.–3. roku. EURING longevity podľa rodu Bubo ~20–25 r v prírode, v zajatí >40 r.
| Výr tmavý | Výr škvrnobruchý | Výr bengalský | Sova rybiarska okriadlavá | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 47–52 cm | 50–65 cm | 50–56 cm | 50–55 cm |
| Váha | ~800–1 200 g | 1 500–2 500 g | 1 100–1 700 g | 2 000–2 650 g |
| Dožitie | 15–25 r. (zajatie >35 r) | 15–25 r. | 15–20 r. | 15–20 r. |
| Hlučnosť | 3/5 | 4/5 | 4/5 | 4/5 |
| Cena (SK) | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC |
| Povaha | Sivohnedý, „ušá", žlté oči, polopiery na nohách | Tmavé bruško so srdcovými škvrnami, hnedé oči | Hnedo-čierna kresba, „ušá", oranžové oči | Rezavá s tmavými prúžkami, ryby z riek |
| Dostupnosť v SR | India + JV Ázia, husté stromy pri vode | Himaláje + JV Ázia, horské lesy 900–2 100 m | Indický subkontinent, suché skalnaté svahy | Himaláje + JV Ázia, lesné rieky 0–2 100 m |
Príznaky: Krvácanie, slabosť, ataxia, smrť do 2–7 dní po požití otráveného hraboša alebo potkana
Antikoagulačné rodenticídy v ryžoviskách Pandžábu, UP a Bengálska. Pesticídy (organofosfáty) z poľnohospodárskej drenáže. BirdLife DataZone uvádza pesticídy ako hlavnú lokálnu hrozbu.
Príznaky: Opustenie tradičných hniezdisk, pokles hustoty párov
Vyrubovanie starých banyánov a smokvoní pri dedinách, regulácia riek, premena mokradí na ryžoviská. V Bharatpure (Keoladeo NP) populácia stabilná vďaka ochrane, mimo NP klesá.
Príznaky: Opustenie znášky, neúspešné liahnutie, predácia mláďat opicami
V Bharatpure pri turistických trasách. Samica pri vyrušení môže opustiť hniezdo na hodiny — vajcia vychladnú alebo padnú za korisť makakovi.
Príznaky: Biele povlaky v hltane, neschopnosť prijímať potravu
Prenášaná požitím infikovaných holubov, vrán a myny. V zajatí v zoo sa lieči metronidazolom.
Výr tmavý je jediný indický výr s polopierami pokrytými nohami a polo-rybiarskou ekológiou — najlepšie pozorovaný v Keoladeo NP (Bharatpur), kde 5–8 párov hniezdi pri jazerách.
Charakteristické „ušá" sú o niečo kratšie ako u výra skalného a často smerujú do bokov, nie kolmo nahor. Žlté oči ho odlišujú od oranžovookého výra skalného a tmavookého výra škvrnobruchého.
Hmotnosť koristi 5 g – 1 000 g; v Bharatpure dokumentovaný útok na mladé husi (Anser indicus) priamo na hniezde — jedinečné správanie medzi indickými sovami.
Latham 1790 popísal druh ako Strix coromanda podľa exemplára z Koromandelského pobrežia (východné Indie), súčasný rod Bubo stanovil Duméril 1805. Niektoré moderné systematiky (eBird/Clements) ho radia k rodu Ketupa spolu s rybiarskymi výrmi.
Hlboké duté „wo-wo-wo-o-o-o-o" volanie je v indickej ľudovej kultúre prisudzované „ghúlovi" alebo „bhuthovi" (duchu), a v starých banyánoch pri dedinách sa ho ľudia tradične boja. V skutočnosti je výr tmavý plachý a vyhýba sa človeku.
Avibase ho radí podľa Clements 2024 k rodu Ketupa (Ketupa coromanda) spolu s rybiarskymi výrmi. IOC v15.2 ho ponecháva v rode Bubo. Taxonómia sa neustále reviduje na základe DNA analýz (König & Weick 2008).
Mláďatá vo voľnej prírode mortalita 1. roka 50–60 %; dospelých 10–15 % ročne. Dlhovekosť v zajatí (Delhi Zoo) zaznamenaná >35 r.
Výr tmavý je veľký juhoázijský výr — dĺžka tela 47–52 cm, krídlo 38,0–43,5 cm, chvost 18,7–22,4 cm. Hmotnosť v literatúre málo dokumentovaná, odhad podľa proporcií 800–1 200 g (samice väčšie). Pre porovnanie: výr skalný má 60–75 cm a 1,5–4,2 kg, je výrazne väčší.
Najlepšie lokality sú Keoladeo NP (Bharatpur) v Rajasthane, kde 5–8 párov hniezdi pri jazerách; Ranthambore NP; Corbett NP (rieka Ramganga); Sundarbany (delta Gangy) a Kaziranga NP. Najlepší čas: súmrak december–február, keď je tok najintenzívnejší.
Výr tmavý (B. coromandus) má sivohnedú kresbu, žlté oči a polopierami pokryté nohy, žije pri vode v Indii a JV Ázii. Výr škvrnobruchý (B. nipalensis) je väčší (50–65 cm), má tmavé bruško posiate srdcovými škvrnami, žije v horských lesoch Himalájí a JV Ázie. Výr skalný (B. bubo) má 60–75 cm a oranžové oči, je palearktický druh.
Je oportúnny predátor s extrémne širokým spektrom: vtáky 35 % (myny, holuby, vrany, mladé husi), cicavce 30 % (potkany, hraboše, netopiere), ryby 15 % (lov z brehu, polopierami pokryté nohy mu pomáhajú), plazy 10 % (varany, hady), žaby, kraby, hmyz 10 %. Hmotnosť koristi 5 g – 1 000 g.
Nie — takmer výhradne obsadzuje staré hniezda iných veľkých vtákov (orliak bielobruchý, kane, bocian, vrana) na vysokých banyánoch, smokvoniach alebo mangách 8–25 m nad zemou, vždy pri vode. Vajcia kladie do staršieho nečisteného hniezda. Znáška 2 vajcia, inkubácia ~35 dní.
Diagnostické volanie je hlboké duté „wo-wo-wo-o-o-o-o" — séria 7–12 slabík s narastajúcim tempom a klesajúcou frekvenciou na konci, dĺžka 3–5 s. Pár duetuje pri súmraku a brieždení v decembri–januári. V indickej ľudovej kultúre je tento hlas prisudzovaný „ghúlovi" a v starých banyánoch sa ho dediny tradične boja.
IUCN: LC (Least Concern), EOO 9,25 mil. km² (BirdLife DataZone, 2024). V Indii chránený pod Wildlife Protection Act 1972 (Schedule IV). Populácia hodnotená ako stabilná, ale lokálne klesá v Pandžábe a UP kvôli pesticídom a vyrubovaniu starých stromov. Najlepšie chránené populácie sú v Keoladeo NP, Corbett, Ranthambore a Sundarbany.
Druh popísal John Latham 1790 v Index Ornithologicus ako Strix coromanda podľa exemplára z Koromandelského pobrežia (východné Indie). Súčasný rod Bubo stanovil Duméril 1805. Niektoré moderné systematiky (Clements/eBird 2024) ho radia k rodu Ketupa.
Etymológia: Bubo = lat. „výr"; coromandus = lat. „koromandelský" — podľa Koromandelského pobrežia v južnej Indii, odkiaľ pochádzal typový exemplár.
Zdroj: IOC World Bird List v15.2, BirdLife DataZone, Avibase.
Areál: indický subkontinent (Pakistan, India, Nepál, Bangladéš), Mjanmarsko, Thajsko, Malajzia, Laos, Vietnam. Špecialista na husté lesy a sady pri rieke, jazere alebo mokradi. Vyhýba sa púšti a vysokým Himalájam.
V Indii chránený podľa Wildlife Protection Act 1972 (Schedule IV). Globálny status IUCN: LC (Least Concern). CITES Appendix II — regulovaný medzinárodný obchod (vzťahuje sa na celú čeľaď Strigidae).
Dusky Eagle-Owl — typický akcelerujúci „kro kro kro-kro"
