Ketupa — Strigidae (sovovité)
Turecká populácia (semenowi) bola pôvodne považovaná za vyhynutú od 70. rokov. Znovuobjavená v roku 2004 turistickou loďou pri jazere Oymapinar pri Manavgate (Turecko). Dnes ~80 párov, kriticky ohrozená na európskej úrovni.
Špecializovaný rybožravec — strava 55 % ryby, 15 % žaby, 12 % kraby a raky, 10 % hlodavce. Loví chodením v plytkej vode alebo úchopnutím v lete z brehu (Cornell BoW).
Najdiagnostickejšie volanie je hlboké dvojslabičné „boom-o-boom' alebo trojslabičné „tu-whoo-hu' (200–500 Hz), počuteľné z 1–2 km. Volanie sa nesie nad vodnou hladinou — typické pre rybožravcov. Pár vytvára duet, kde samec má hlbší tón než samica. V hniezdnej sezóne (november–február) volania intenzívne pri stmievaní. Pri narušení hniezda hlasné šuchotanie zobákom.
Samec spieva hlboké „boom-o-boom' z vrcholu starého stromu pri rieke. Pár sa formuje na celoživotný zväzok, samec kŕmi samicu rybami.
Vajcia 55,4–59,2 × 46,2–48,9 mm, biele, hladké. Hniezdo v opustenom hniezde orla, na rímse skaly alebo v dutine starého stromu.
Sedí výhradne samica, samec ju kŕmi rybami. 1 znáška ročne — november až február (Turecko, India).
Mláďatá pokryté belavým páperím. Kŕmia oba rodičia rybami, krabmi a žabami.
Pri opustení hniezda už lietajú. Ostávajú v teritóriu rodičov ďalšie ~5 mesiacov, učia sa rybolovu.
Juvenily sa rozptyľujú a hľadajú vlastné teritórium. Pohlavná zrelosť v 2.–3. roku.
| Sova rybárska hnedá | Výr Blakistonov | Výr bengálsky | Výr skalný | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 48–61 cm | 60–72 cm | 50–56 cm | 60–75 cm |
| Váha | 1,1–2,5 kg | 2,95–4,6 kg | 1,1–2,0 kg | 1,5–4,2 kg |
| Dožitie | NA | 8–15 r | ~20 r (zajatie) | ~20 r |
| Hlučnosť | 3/5 | 5/5 | 3/5 | 4/5 |
| Cena (SK) | IUCN LC (CR Turecko) | IUCN EN (ohrozený) | IUCN LC | CHRANENY v SR (3000 €) |
| Povaha | Rybožravec, 4 poddruhy, široký areál | Najťažšia sova sveta, severný rybožravec | Hlodavce, skalné rímsy | Najväčšia EU sova, „uhú-uhú' |
| Dostupnosť v SR | Turecko, Iran, India, JV Ázia | Sibír, Hokkaido, Kurily | Indický subkontinent | Európa, Sibír, SR Tatry |
Príznaky: Výstavba priehrad, regulácia tokov
Priehrady na riekach v Iráne, Turecku, Indii a JV Ázii blokujú rybiu migráciu a menia hydrológiu. V Turecku je populácia semenowi ohrozená vodnou regulačnou infraštruktúrou.
Príznaky: Bioakumulácia v rybách — sekundárna otrava sovy
V Gange, Yamuně a iných indických riekach ortuťové kontaminácie z továrenských vôd akumulujú v rybách — hlavnej koristi. DDT pretrváva v indickej krajine.
Príznaky: Ťažba figovníkov a platanov pri riečnych brehoch
Druh hniezdi v starých dutých stromoch pri vodných tokoch. Ťažba pre poľnohospodárstvo znižuje hniezdne príležitosti.
Príznaky: Streľba a chytanie pre rituálne použitie
V Indii (Bihár, Uttar Pradesh) a Pakistane sa časti tela používajú v ľudovej mágii. Prenasledovanie tiež v rurálnej Sri Lanke.
Turecká populácia (semenowi) bola znovuobjavená v roku 2004 — pôvodne považovaná za vyhynutú od 70. rokov. Náhodne ju spozoroval turistický loď pri jazere Oymapinar pri Manavgate (Doğa Derneği). Dnes ~80 párov, kriticky ohrozená na európskej úrovni.
V Izraeli bola posledná spoľahlivá pozorovka v roku 1975 — populácia tu pravdepodobne vyhynutá. Historicky bola prítomná v Sýrii, Jordánsku a Libanone.
V prehistorickom Stredomorí bola široko rozšírená — fosílne nálezy z talianskych a gréckych ostrovov ukazujú širší areál pred posledným ľadovým obdobím.
Špecializovaný rybožravec — strava 55 % ryby, 15 % žaby, 12 % kraby (Cornell BoW). Loví chodením v plytkej vode alebo úchopnutím v lete z brehu.
Druh popísal Johann Friedrich Gmelin v roku 1788 v Systema Naturae (13. vydanie) zo Srí Lanky — preto druhový epitet zeylonensis (Ceylon).
4 poddruhy podľa IOC v15.2: zeylonensis (Srí Lanka, najmenší a najtmavší), semenowi (Turecko, Iran), leschenaulti (India až Mjanmarsko), orientalis (JV Ázia).
Niekedy klasifikovaná v rode Bubo (genetické štúdie Wink & Heidrich 1999), ale tradičná taxonómia IOC v15.2 udržiava samostatný rod Ketupa (fish-owls).
V Manavgate (Turecko) sa stala tip turistickej atrakcie — JK Wild Images a iné fotografické skupiny organizujú špecializované výpravy pre fotenie tureckej populácie.
Areál pokrýva od Turecka (úzka oblasť pri Manavgate) cez Iran a indický subkontinent až po JV Áziu (Mjanmarsko, Thajsko, Vietnam, Malajzia, Indonézia). Najdlhšie sa rozšírenie ťahá pozdĺž riečnych údolí. V Európe (Stredomorie) historicky prítomná, dnes len ~80 párov v Turecku.
V roku 2004 ju náhodne objavila turistická loď pri jazere Oymapinar pri Manavgate (Turecko). Pôvodne sa predpokladalo, že turecká populácia vyhynula v 70. rokoch (poslední jedinci v Izraeli 1975). Doğa Derneği (turecká ochranárska organizácia) od 2004 monitoruje a chráni ~80 zostávajúcich párov.
Špecializovaný rybožravec — strava 55 % ryby (kapor, sumec, snakehead), 15 % žaby (Hoplobatrachus tigerinus), 12 % kraby a raky, 10 % hlodavce (krysy, myši), 5 % plazy (hady, jaštery). Loví chodením v plytkej vode alebo úchopnutím koristi v lete z brehu.
Oba sú rybožravce z rodu Ketupa, ale: Sova rybárska hnedá (48–61 cm, 1,1–2,5 kg) je menšia a žije v tropických/subtropických oblastiach od Turecka po JV Áziu. Výr Blakistonov (60–72 cm, 2,95–4,6 kg) je najťažšia sova sveta a žije v boreálnych riekach Ďalekého Východu.
Podľa IOC v15.2 sú 4 poddruhy: K. z. zeylonensis (Srí Lanka, najmenší a najtmavší), K. z. semenowi (Turecko, Iran, JZ Pakistan — kriticky ohrozená subspécia), K. z. leschenaulti (India až Mjanmarsko/Thajsko, najväčšia), K. z. orientalis (SV Mjanmarsko, JV Čína, Thajsko, Malajzia, Kambodža, Laos, Vietnam).
V Európe je dnes iba v Turecku — populácia semenowi pri Manavgate (cca 80 párov, kriticky ohrozená na európskej úrovni). Historicky bola prítomná v stredomorskej oblasti, v Izraeli sa posledná spoľahlivá pozorovka uskutočnila v 1975. V Sýrii, Libanone, Jordánsku a Iraku je dnes pravdepodobne vyhynutá.
Druh popísal Johann Friedrich Gmelin v roku 1788 v Systema Naturae (13. vydanie) zo Srí Lanky — preto druhový epitet zeylonensis (Ceylon).
4 poddruhy podľa IOC v15.2:
Niekedy klasifikovaná v rode Bubo (genetické štúdie Wink & Heidrich 1999), ale tradičná taxonómia IOC v15.2 udržiava samostatný rod Ketupa (fish-owls).
Zdroj: IOC World Bird List v15.2, IUCN Red List, BirdLife DataZone.
Areál: od Turecka cez Iran a indický subkontinent po JV Áziu. Najdlhšie sa rozšírenie ťahá pozdĺž riečnych údolí. V Európe (Stredomorie) historicky prítomná, dnes len ~80 párov v Turecku.
IUCN globálne: LC. Európska populácia (semenowi) Kriticky ohrozená — ~80 párov, Doğa Derneği monitoruje. CITES Appendix II.
Brown Fish Owl — volanie z Chitwan NP, Nepál
Brown Fish Owl Call — typický deep „tu-whoo-hu"
