Bubo / Ketupa — Strigidae (sovovité)
Slaght 2020 (Owls of the Eastern Ice, John Burroughs Medal) — výr Blakistonov je NAJŤAŽŠIA žijúca sova. Samica váži až 4,6 kg, samec do 3,6 kg. Veľkosť 60–72 cm, rozpätie krídel až 190 cm.
Porovnanie s ostatnými veľkými sovami:
Obligátny piscivor — strava ~90 % ryby (Slaght 2020). Hlavné druhy: pink salmon (Oncorhynchus gorbuscha), japonský char (Salvelinus leucomaenis), Dolly Varden trout (Salvelinus malma), stone loach (Barbatula barbatula), sculpins (Cottus spp.), lampreta.
Unikátna lovecká stratégia: Loví chodením v plytkej vode — jediná sova sveta s touto stratégiou (Slaght 2020). Drsná podrážka pazúrov (špeciálne ostné výbežky) je adaptácia na úchopnutie šupinatej koristi. V zime využíva nezamŕzajúce úseky riek (pramene, prudké úseky).
Najdiagnostickejšie volanie je synchronizovaný duet páru — samec spustí hlboké „bo', samica odpovie „bo bo' takmer perfektne v rytme (Slaght 2020, Slaght & Surmach 2008 BirdingASIA). Frekvencia 100–250 Hz, počuteľné z 1–2 km v zimnom mraze. Volania v januári–februári počas zimnej toku. V Primorye boli historicky pripisované „lesným duchom' (Slaght: Owls of the Eastern Ice 2020).
Pár vytvára synchronizovaný duet hlbokých „bo-bo bo' volaní v hlbokej zime. Samec spustí, samica odpovie takmer perfektne v rytme.
Vajcia ~62 × 50 mm, biele, oblé. Hniezdo v dutine starého stromu (topoľ, smrek). Znáška v marci, keď je zem a stromy ešte pokryté snehom.
Sedí výhradne samica, samec ju kŕmi rybami z nezamŕzajúcich úsekov riek. 1 znáška ročne, alebo až raz za 2 roky.
Mláďatá pokryté bielym páperím, otvorené oči po 7 dňoch. Kŕmia obaja rodičia rybami.
Pri opustení hniezda ešte slabo lietajú. Ostávajú v teritóriu rodičov, učia sa rybolovu.
Najdlhšia závislosť medzi sovami sveta (Slaght 2020). Pohlavná zrelosť v 3.–4. roku, dlhovekosť 8–15 rokov.
| Výr Blakistonov | Sova rybiarska hnedá | Výr mliečny | Výr skalný | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 60–72 cm | 48–61 cm | 60–66 cm | 60–75 cm |
| Váha | 2,95–4,6 kg | 1,1–2,5 kg | 1,6–3,1 kg | 1,5–4,2 kg |
| Dožitie | 8–15 r | NA | ~15 r | ~20 r |
| Hlučnosť | 5/5 | 3/5 | 4/5 | 4/5 |
| Cena (SK) | IUCN EN (ohrozený) | IUCN LC | IUCN LC | CHRANENY v SR (3000 €) |
| Povaha | Najťažšia sova sveta, obligátny piscivor | Tiež rybožravec, južný relatív | Najväčšia africká sova, ružové očné viečka | Najväčšia EU sova, „uhú-uhú' |
| Dostupnosť v SR | Sibír, Hokkaido, južné Kurily | Turecko, Iran, India, JV Ázia | Subsaharská Afrika | Európa, Sibír, SR Tatry |
Príznaky: Likvidácia kritických hniezdnych miest
Komerčná ťažba dreva v Primorye (najmä Bikin) odstraňuje extrémne staré topole a smreky s veľkými dutinami (≥80 cm priemer). Najväčšia hrozba pre druh (Slaght 2020).
Príznaky: Strata nezamŕzajúcich úsekov a lososových populácií
Priehrady na ruských a japonských riekach blokujú migráciu lososov a menia hydrológiu. Pre druh kritická závislosť na lososovitej koristi a nezamŕzajúcej vode.
Príznaky: Smrtnosť pri zimnom love pri cestách
V zime je druh sústredený pri malých nezamŕzajúcich úsekoch — často popri cestách s posypom (rozmrazený asfalt). Zvýšená smrtnosť pri zrážkach.
Príznaky: Posun lososových populácií severnejšie
Otepľovanie posúva lososové populácie a mení hydrológiu. Dlhodobé dopady na druh sú monitorované japonským a ruským tímom (WCS Russia Program).
Výr Blakistonov je najťažšia sova sveta — samica váži až 4,6 kg, samec do 3,6 kg (Slaght 2020). Veľkosť 60–72 cm, rozpätie krídel až 190 cm. Predbieha aj výra mliečneho a výra skalného.
Druh popísal Henry Seebohm v roku 1884, pomenovaný po anglickom prírodovedcovi Thomasovi Blakistonovi, ktorý zbieral typový exemplár v Hakodate na Hokkaide v roku 1883.
Globálna populácia je iba 1500–3000 jedincov (~500–850 párov) — z toho ~166–182 na Hokkaide a ~800–1600 na ruskom kontinente (Slaght et al. 2018). IUCN ENDANGERED.
Obligátny piscivor — strava ~90 % ryby (Slaght 2020). Hlavné druhy: pink salmon, japonský char, Dolly Varden trout. Jediná sova sveta, ktorá chodí v plytkej vode pri love.
Závislosť mláďat až 2 roky — najdlhšia medzi sovami sveta. Samica typicky znáša len raz za 2 roky (Slaght 2020).
Sachalin populácia je takmer vyhynutá — pôvodne tu žila populácia, dnes pravdepodobne extirpovaná. Aktuálne sa nachádza len na Hokkaide, južných Kuriloch (Kunashir, Iturup, Shikotan), v Primorskom kraji a oblasti Khabarovska.
V Primorye sa volania druhu historicky pripisovali „lesným duchom' — udmurtsky aj nanaisky tradičné kultúry sa ho báli (Slaght: Owls of the Eastern Ice, 2020 — kniha získala John Burroughs Medal).
Na Hokkaide sa kŕmi v špecializovaných kŕmidlách v Akan NP a Shiretoko NP — turistické pozorovanie z postavených búdok je hlavný zdroj financovania ochrany druhu (Bird-Sanctuary Yoroushi).
Áno — je najťažšia sova sveta. Samica váži až 4,6 kg, samec do 3,6 kg (Slaght 2020). Veľkosť 60–72 cm a rozpätie krídel až 190 cm. V dĺžke je porovnateľný s výrom skalným a výrom mliečnym, ale výrazne ich predbieha v hmotnosti. Za druhú najťažšiu sa považuje sova snežná (Bubo scandiaca).
Endemit Ruského Ďalekého Východu, Hokkaida a južných Kuríl. Subspécia doerriesi žije v Primorskom kraji a Khabarovsku, subspécia blakistoni na Hokkaide a Kunashire/Iturupe/Shikotane. Pôvodne aj na Sachalíne — tu je dnes pravdepodobne vyhynutý.
Globálna populácia je iba 1500–3000 jedincov (IUCN ENDANGERED). Hlavné hrozby: (1) ťažba dreva — strata starých dutých stromov, (2) výstavba priehrad — strata lososových populácií a nezamŕzajúcej vody, (3) klimatická zmena. Slaght a WCS Russia od 2006 monitorujú populáciu a chránia kritické biotopy v Primorye.
Je obligátny piscivor — strava ~90 % ryby. Hlavné druhy: pink salmon (Oncorhynchus gorbuscha), japonský char (Salvelinus leucomaenis), Dolly Varden trout (Salvelinus malma), sculpins a stone loach. Doplňkovo aj žaby, raky, korytnačky a drobné cicavce v zime.
Loví chodením v plytkej vode — jediná sova sveta s touto loveckou stratégiou (Slaght 2020). Pri ulovení sa ponára pazúrami, drsná podrážka pazúrov (špeciálne ostné výbežky) je adaptácia na úchopnutie šupinatých rýb. V zime využíva nezamŕzajúce úseky riek (pramene, prudké úseky).
V Japonsku v Kushiro Zoo (Hokkaido) a Sapporo Zoo prebieha chovný program. Vo voľnej prírode najlepšie pozorovateľný v Akan NP a Shiretoko NP na Hokkaide pri špecializovaných kŕmidlách (Bird-Sanctuary Yoroushi). V Európe nie je v žiadnej zoo — druh je extrémne náročný na chov a vyžaduje špecializovanú stravu (čerstvé ryby).
Druh popísal Henry Seebohm v roku 1884 v Bulletin of the British Ornithologists\' Club. Pomenovaný po anglickom prírodovedcovi Thomasovi Blakistonovi, ktorý zbieral typový exemplár v Hakodate na Hokkaide v roku 1883.
2 poddruhy podľa IOC v15.2:
Genetické štúdie navrhujú presunutie do rodu Ketupa (fish-owls), niekedy uvedený ako Ketupa blakistoni. IOC v15.2 udržiava v rode Bubo.
Zdroj: IOC World Bird List v15.2, IUCN Red List, BirdLife DataZone.
Areál: Endemit Ruského Ďalekého Východu, Hokkaida a južných Kuríl. Striktne viazaný na riečne lesy s nezamŕzajúcou vodou.
IUCN: ENDANGERED. Globálna populácia 1500–3000 jedincov (~500–850 párov). V Japonsku Special Natural Monument (od 1971), v Rusku Red Book. CITES Appendix II.
Blakiston's Fish Owl (poddruh doerriesi) — call
Blakiston's Fish Owl — duet páru pred sezónou
